Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-7S-99-2020.pdf
PDF · 123.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-7S/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského v právnej veci žalobcu: MOKRÁ LOPTA TEAM s.r.o., so sídlom Slovenskej jednoty 19, 040 01 Košice, IČO: 45 369 119, právne zastúpeného: JUDr. Petrom Majerníkom - advokátom, so sídlom: Werferova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100217051/2020 zo dňa 20.01.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100217051/2020 zo dňa 20.01.2020 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102260134/2019 zo dňa 30.09.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov ako správca dane, rozhodnutím 102260134/2019 zo dňa 30.09.2019 vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM s.r.o., rozdiel dane v sume 17.860 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018.
2. Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím č.100217051/2020 zo dňa 20.01.2020 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, žalovanému bolo rozhodnutie oznámené dňa 04.02.2020. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.04.2020 pričom v správnej žalobe žalobca navrhol správnemu súdu, aby napádané rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
3. Správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty MOKRÁ LOPTA TEAM s.r.o., daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101378390/2019 zo dňa 06.06.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 25.06.2019.
4. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie bol žalobcovi vyrubený v dôsledku nepriznania práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov, a to dodania služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti AUTO HOLDING TRADE, s.r.o., Znievska 19, 851 06 Bratislava, IČO 50 859 382, vo všetkých prípadoch za zverejnenie reklamy, a to vo výške a subjekty nižšie uvedené:
- faktúra č. 10180131003 na sumu 20.520 €, TERMOSTAV-MRÁZ, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131004 na sumu 20.520 €, KAPA DAB, spol. s.r.o.,
- faktúra č. 10180131005 na sumu 6.840 €, CAMEA car, a.s.,
- faktúra č. 10180131006 na sumu 6.840 €, MIRAD, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131007 na sumu 4.560 €, PROMENÁDA a.s.,
- faktúra č. 10180131008 na sumu 4.560 €, YASMIN RESTAURANT, s.r.o,
- faktúra č. 10180131009 na sumu 2.280 €, AGENTÚRA KOLUMBUS, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131010 na sumu 2.280 €, M.A.D.D. FRUIT, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131011 na sumu 2.280 €, Simex Control SK, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131012 na sumu 13.680 €, ŠK Hornets - marketing, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131013 na sumu 2.280 €, KOHAS, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131014 na sumu 2.280 €, KONEX, s.r.o., (v rozhodnutí chybne),
- faktúra č. 10180131015 na sumu 1.140 €, HELGA servis, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131016 na sumu 3.420 €, Sepia Systems, s.r.o.,
- faktúra č. 10180131017 na sumu 13.680 €, bez subjektu.
5. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- nepreukázanie dodania služieb deklarovaným dodávateľom, teda uskutočnenie zdaniteľného plnenia;
- konateľ dodávateľa Ing. Roland Spišák bol nekontaktný, nepodarilo sa ho ani predviesť, nakoniec sa sám iniciatívne dostavil, v jeho výpovedi vznikli rozpory a nesúlad so zisteniami správcu dane, nevedel v koľkých spoločnostiach vykonáva podnikateľskú činnosť, nevedel uviesť dodávateľskú spoločnosť, ktorá dodala služby pre žalobcu, producentom reklamy mala byť jeho dodávateľská spoločnosť, meno ktorej nevedel, medzi jeho spoločnosťou a žalobcom bola uzavretá jedna zmluva pričom žalobcom bolo predložených 15 zmlúv, prisľúbil že zašle e-mailom dokumenty (ohľadom prevodu obchodného podielu, prevzatia účtovných dokladov, výstupy z plnenia, objednávky, jedna zmluva o reklame), avšak nič neposlal,
- absentuje aj súčasný konateľ dodávateľa Tivadar Erno Berki, bytom Maďarsko, ktorý sa nedostavil na predvolanie;
- nedostatok preukázateľnosti dodania služieb nemôže byť odstránený tvrdením kontrolovaného platiteľa, že fakturované služby boli skutočne dodané, po presune dôkazného bremena na žalobcu ho tento neuniesol, dôkazná povinnosť nie je len povinnosťou ale významným právom, ktoré žaloba nevyužil, nepredložil hodnoverné a hmatateľné dôkazy;
- v inom konaní bol vypočutý Roland Spišák, ktorý do zápisnice dňa 28.02.2018 uviedol, že spoločnosť AUTO HOLDING TRADE, s.r.o. je iba fiktívna spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu činnosť, v tejto spoločnosti pôsobil len ako biely kôň, ktorý za svoju činnosť dostával finančnú odmenu, táto spoločnosť nikdy nič reálne nedodala, na základe ktorých si odberatelia spoločnosti len fiktívne odpočítali DPH bez reálneho plnenia;
- za mesiac január 2018 bola u uvedenej spoločnosti určená daň podľa pomôcok, nakoľko daňový subjekt bol nekontaktný, bol zistený aj subdodávateľ za toto obdobie a to spoločnosť HERAKLOIN, s.r.o., aj konateľ tejto spoločnosti bol v danom čase nekontaktný;
- absencia primárnych účtovných a daňových dokladov, ako aj iných dokladov vypovedajúcich o uskutočnených zdaniteľných plneniach, a to v prvej línii obchodného reťazca, neumožňuje kontrolovanej spoločnosti uplatniť odpočítanie dane.
6. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu, ktoré v zásade následne uviedol žalobca v žalobe a žalovaný vo vyjadrení k žalobe.
Správna žaloba, vyjadrenie k žalobe, replika
7. V správnej žalobe žalobca vytkol žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu, skutkový stav v rozpore s administratívnymi spismi a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, t.j. dôvody v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).
8. Žalobca uviedol v žalobe viacero námietok, ktoré niekoľko krát na viacerých miestach opakoval, možno však zhrnúť, že žaloba obsahuje nasledujúce žalobné body:
- dôvodom pre nepriznanie dane nie je konštatovanie o neexistencii hmotného plnenia, ale skutočnosť, že dodávateľ nepreukázal, že dodanie služieb sa uskutočnilo tak, ako bolo deklarované faktúrami, to však nemá oporu v dokazovaní;
- konateľ žalobcu nevyužil právo klásť svedkovi otázky len preto, že bol predvolaný telefonicky, výsluch svedka považuje za nezákonný dôkaz, ak ho považuje spráca dane a žalovaný za zákonný, tak potom z neho vyplýva, že svedčí ku prospechu žalobcu;
- nezákonný je aj dôkaz poskytnutý Kriminálnym úradom finančnej správy, kde bol svedok vypočutý v rámci operatívneho zisťovania pre iný daňový subjekt;
- poskytnutie služieb bolo riadne zdokumentované, boli uzavreté zmluvy s každým reklamným partnerom, nepreukázanie dodania služieb je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, žalobca splnil vlastnú dôkaznú povinnosť, boli poskytnuté aj podporné tvrdenia, keď bývalý konateľ žalobcu potvrdil dodanie služieb;
- nekontaktnosť konateľa spoločnosti HERAKLOIN, s.r.o. správca dane vyvodzuje z jedinej neprevzatej zásielky na predvolanie, ktorá sa vrátila s označením „adresát neznámy“ pričom bol predvolávaný po viac ako roku po ukončení jeho pôsobenia v uvedenej spoločnosti z adresy uvedenej v obchodnom registri, nevedno či dlošlo k lustrácii adresy v registri obyvateľstva, navyše o predvedenie konateľa správca dane nepožiadal;
- žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu s dodávateľom spoločnosti AUTO HOLDING TRADE s.r.o., tohto navyše ani nepozná a nemá žiadnu vedomosť o tom, či dodávateľ zabezpečil služby prostredníctvom subdodávateľov alebo iným spôsobom;
- závery žalobcu z výpovede svedkov Karabášovej a Karabáša sú hrubo zavádzajúce, konateľka spoločnosti ŠK Hornets Košice s.r.o. (nie ŠK Hornets marketing s.r.o.) nepotvrdila vzťah medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou LUC CAR s.r.o., nie je zrejmé aký to má vplyv na toto konanie;
- nekontaktnosť súčasného konateľa dodávateľa je vyvodená len z jednej vrátenej zásielky, správca dane a žalovaný sa ani len nepokúsili o opakované doručenie či jeho vypočutie v rámci medzinárodnej spolupráce;
- nedostavenie sa svedka Spišáka vyhodnotil žalovaný ako spochybnenie realizovaných obchodov, jeho následné dostavenie sa vyhodnotil ako účelové, čo je absurdné a zaujaté;
- za celý čas ani jeden z obchodných partnerov nereklamoval množstvo, kvalitu, čas ani obsah dodaných služieb;
- konštatácia správcu dane o možnom nadobudnutí dodaných služieb od iného dodávateľa nemôže obstáť bez preukázania týchto tvrdení a ich podpory relevantnými dôkazmi;
- správca dane hrubo zanedbal svoje povinnosti, keď nepreveril či DPH splatná na strane dodávateľa bola odvedená do štátneho rozpočtu, keďže len správca dane má k dispozícii kontrolné výkazy DPH;
- k nedostatočnému odôvodneniu uvádza, že závery sú vykonštruované, bez opory v dôkazoch, právne závery absentujú, žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, závery sú svojvoľné a arbitrárne;
- právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že správca dane preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa prijatím služieb zúčastní na daňovom podvode.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.08.2020 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia, a síce , že dôvodom pre ktorý neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane nebola skutočnosť, že by správca dane spochybnil existenciu reklamných služieb, ktoré mu boli fakturované spoločnosťou AUTO HOLDING TRADE, s.r.o., ale skutočnosť, že nebola preukázaná ďalšia nevyhnutná hmotnoprávna podmienka pre odpočítanie dane, a síce že nebolo preukázané, že fakturované reklamné služby dodala žalobcovi osoba uvedená na preverovaných faktúrach ako dodávateľ. Dodávateľská spoločnosť nepreukázala, že by na realizáciu deklarovanej ekonomickej činnosti mala potrebné personálne a materiálne zabezpečenie, keďže nezamestnávala žiadneho zamestnanca a nevlastnila žiadny majetok. K námietke telefonického upovedomenia o výsluchu svedka žalovaný uviedol, že
v tomto prípade postupoval efektívne a v súlade so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. K nezákonnosti získaných dôkazov poskytnutých KÚFS sa žalovaný vyjadril, že Daňový poriadok nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané napr. v trestnom konaní. Námietku nedostatočného preverenia spoločnosti HERAKLOIN s.r.o. a Róberta Zlackého považuje žalovaný za neopodstatnené a uviedol, že dokazovanie vo veci preverenia subdodávateľskej spoločnosti bolo dostatočné, správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí využíva obdobnú argumentáciu, akú uviedol vo svojom rozhodnutí.
10. Žalobca v replike k žalobe zo dňa 06.10.2020 zotrval na svojej žalobnej argumentácii, pričom žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.
Konanie pred správnym súdom
11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
12. V súlade s návrhom žalobcu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.05.2025. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny účastník ani zástupca, súd preto v súlade s § 114 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný podaním zo dňa 07.05.2025 požiadal o odročenie pojednávania, a to z dôvodu „plánovaných pracovných činností, na ktorých je účasť povereného zamestnanca nevyhnutná“. Žalovaný neuviedol, o aké plánované pracovné činnosti ide, neuviedol, prečo sú tieto plánované činnosti dôležitejšie, ako účasť na súdnom pojednávaní, neuviedol, že ť nemôže poveriť ani iného jeho zamestnanca, preto nemôže spravodlivo očakávať, že takejto žiadosti o odročenie pojednávania správny súd vyhovie. O nevyhovení žiadosti bol žalovaný upovedomený prípisom dňa 12.05.2025.
13. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
Výber z relevantnej právnej úpravy a judikatúry
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane: a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
16. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
18. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
19. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
20. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).
21. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.
22. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.
23. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú: (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).
Právny názor správneho súdu
24. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024, kde dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledovných dôvodov.
25. Predmetom prieskumu je neuznanie odpočítania dane v sume 17.860 €, ktoré si žalobca uplatnil v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 z 15 faktúr vyhotovených spoločnosťou AUTO HOLDING TRADE s.r.o., v celkovej sume 107.160 € za zverejnenie reklamy pre klientov – odberateľov žalobcu na základe zmlúv o reklame.
26. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v ďalšom sústredil na zákonnosť posúdenia vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet DPH správnymi orgánmi spočívajúce v nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), ktorých správnosť bola namietaná žalobcom.
27. Z obsahu rozhodnutia správcu dane ani žalovaného nevyplýva, že by nimi bola spochybňovaná reálna existencia dodania služieb. Práve naopak v rozhodnutiach správne orgány výslovne uviedli, že nespochybňujú existenciu reklamných služieb, spochybňujú však dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach.
28. V úvode posúdenia súd poukazuje, že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvoru EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49) či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 3/2022). Z judikatúry Súdneho dvora EÚ tiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden).
29. Konkrétne vo vzťahu k dodávateľovi AUTO HOLDING TRADE s.r.o, správny súd uvádza, že zistenia správcu dane vo vzťahu k tomuto deklarovanému dodávateľovi a to jeho nekontaktnosť resp. nemožnosť zabezpečiť výsluch jeho konateľa Tividar Erno Berki, nepredloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly zo strany tohto dodávateľa a nereagovanie na predvolania na výsluch, nie sú skutočnosťami spôsobilými jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti vyvrátiť tvrdenie žalobcu a ním predložené (aj správcom vykonané) dôkazy o reálnom dodaní služieb žalobcovi, a tým splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu. Konateľ uvedenej spoločnosti bol na výsluch predvolávaný jediný raz, pričom zásielka sa vrátila 7.3.2019 (č.l. 217 administratívneho spisu) ako nevyžiadaná. Na jednej nevyžiadanej zásielke nemožno postaviť argumentáciu o nekontaktnosti tejto osoby, obzvlášť v prípade osoby, ktorá disponuje, resp. by mala disponovať dokladmi, ktoré jej mal odovzdať bývalý konateľ spoločnosti.
30. Výpoveď bývalého konateľa uvedenej spoločnosti, ktorý sa opakovane nedostavil na výsluch, pričom následne sa dostavil bez predvolania, pričom žalobca bol o uvedenom vyrozumený len telefonicky nemožno samo o sebe hodnotiť ako dôkaz nezákonný. Jeho dôkazná sila je však do značnej miery degradovaná a takto získaný dôkaz možno použiť len podporne. Správcovi dane nič nebránilo ozrejmiť svedkovi jeho povinnosti a uložiť mu dostaviť sa v určený čas a miesto na výsluch s tým, že by o tom riadne upovedomil žalobcu, ktorý samozrejme má právo dostaviť sa na takýto výsluch a klásť svedkovi otázky. Postup správcu dane teda súd nevyhodnotil ako nezákonný ale ako nedostatočný, keď výpoveď uvedeného svedka nepochybne je pre účely daňového konania zásadného významu, k čomu korešponduje aj významné právo žalobcu účinne sa na takýto výsluch pripraviť a pokladať svedkovi otázky.
31. Za nezákonné nemožno považovať ani poukazovanie správnych orgánov na iné daňové či trestné konanie, ktoré nepochybne sú studnicou informácií o tom ktorom daňovom subjekte. Je však potrebné zdôrazniť, podobne ako je vyššie uvedené, že takéto zistenia môžu slúžiť len podporne a nemôžu sa stať základom pre vydanie rozhodnutia v inej veci. Na strane druhej, pokiaľ žalovaný opiera svoje rozhodnutie o nekontaktnosť konateľa spoločnosti HERAKLOIN, s.r.o. (subdodávateľa), potom sa nemal uspokojiť vo vzťahu k tomuto konkrétnemu subjektu (jednému z 15) len s inými konaniami ale mal vo veci vykonať aj vlastné dokazovanie.
32. Správny súd tiež poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle ktorej daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 86/2022 z 15. februára 2022). Zo skutočnosti, že sú obchodná spoločnosť alebo jej štatutárny orgán v istom (budúcom) okamihu nekontaktné, nemožno automaticky vyvodzovať, že nedošlo (v minulom období) k realizácii zdaniteľného obchodu za jej účasti, resp. že došlo k podvodnému konaniu. To, že sa v reťazci obchodujúcich spoločností nachádzajú subjekty, ktoré so správcom dane v čase daňovej kontroly nedostatočne komunikujú, nemôže byť bez ďalšieho na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu, ktorý túto skutočnosť nevie ovplyvniť. Na strane kontrolovaného daňového subjektu nemožno mechanicky vyvodzovať zodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa alebo odberateľa a za prípadné neplnenie jeho účtovných a daňových povinností. Samotná nekontaktnosť subjektu a s tým súvisiace nepredloženie daňových a účtovných dokladov, ktorými má tento subjekt disponovať, nepostačujú na vyvodenie záveru, že dotknutý dodávateľ tovar alebo služby nedodal (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27. apríla 2023).
33. Správny súd vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca mohol vedieť o pochybnom charaktere transakcií a podieľal sa na tvorbe a uskutočnení popísanej obchodnej schémy uvádza, že účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane naplnený až potom, ak by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C- 439/04). Zároveň je však potrebné uviesť, že danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom daňový podvod, ako bolo uvedené predpokladá naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné a vzájomne sa vylučujúce, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.
34. Správny súd je toho názoru, že v predmetnom prípade správne orgány relevantne nespochybnili skutočnosť, že reklamné služby dodal sťažovateľovi práve spoločnosť AUTO HOLDING TRADE, s.r.o. Inými slovami, zistenia a dôkazy získané správcom dane dostatočným spôsobom nespochybnili vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov v otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.
35. Sumarizujúc správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že postupom správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), pričom zároveň rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), z dôvodov ktorých obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).
36. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného a správcu dane buď relevantne spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi alebo vyhodnotiť vykonané dokazovanie (resp. ho doplniť) z pohľadu účasti sťažovateľa na daňovom podvode, resp. jeho podieľaní sa na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH sa aplikuje, tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04) (viď napríklad rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023, bod 25 a v ňom formulované kritériá tzv. Axel Kittel testu, ktoré musí správca dane preukázať). S cieľom riadnej realizácie procesných práv sťažovateľa ako daňového subjektu však bude správca dane v každom prípade povinný včas mu oznámiť, z akého dôvodu jeho nárok na odpočítanie dane spochybňuje (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo účasť na daňovom podvode) a umožniť mu náležite sa proti takýmto záverom brániť (napríklad v prípade správcom dane tvrdenej
účasti na daňovom podvode spočívajúcej v nedostatočnej obozretnosti musí byť daňovému subjektu umožnené predkladať tvrdenia a dôkazy na preukázanie jeho obozretnosti). Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené úvahami správneho orgánu, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Žalovaný je pritom v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd (§ 191 ods. 6 SSP). Týmto rozhodnutím správny súd v žiadnom prípade netvrdí, že žalobca má právo na odpočítanie DPH, rozhodol len o tom, že doteraz vydané rozhodnutia správnych orgánov neboli zákonné.
37. Súd tiež záverom podporne poukazuje na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp.zn. KE-7S/57/2020-75 zo dňa 16.7.2024, ktorým súd zrušil rozhodnutie správcu dane a žalovaného. Jednalo sa o totožného žalobcu a de facto identický prípad (rovnaké služby, rovnakí odberatelia), len s rozdielnym dodávateľom, avšak právne posúdenie správnych orgánov bolo totožné. So závermi uvedeného rozhodnutia sa správny súd plne stotožnil a väčšinu z nich plne prevzal do tohto rozhodnutia.
38. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.