Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/1222/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Ing. arch. Katarína Schwarzová, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Karpatská 22, 811 05 Bratislava; zast.: Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s. r. o., IČO: 36367524, Štúrova 13, 811 02 Bratislava; proti povinnému: A. B. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený právnym zástupcom: Marko & Overton-Fox, s.r.o., IČO: 47 246 936, advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava 1, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Ondrejková, sídlo exekútorského úradu: Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.08.2023, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.08.2023 vydané vyšším súdnym úradníkom vo výroku I. sa m e n í tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Zrušuje II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.08.2023 o povinnosti oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 36 eur.

III. Mení III. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.08.2023 tak, že oprávnenej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

IV. Oprávnenej nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.08.2023 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.05.2023 domáhala od povinného vymoženia nepeňažného plnenia v rozsahu splnenia povinnosti „Žalovanému sa ukladá povinnosť umožniť žalobkyni prístup do stavby so súpisným číslom XXXX B. F. D. XX, E. (druh stavby: rodinný dom, stavba postavená na pozemku registra ‚C‘ s parcelným číslom 7381, nachádzajúcom sa v katastrálnom území: G. H. v okrese Bratislava I, v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto; zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. H.), a to: buď odovzdaním kľúča od vchodových dverí do tejto stavby žalobkyni, do troch dní od doručenia tohto uznesenia, a následne bezodkladným odovzdaním kľúča žalobkyni po každej prípadnej výmene zámku, alebo odovzdaním písomného súhlasu s úradne osvedčeným podpisom žalovaného žalobkyni v znení: „Podpísaný A. B. C. súhlasím, aby boli na požiadanie A. D. G. zámočníckou službou otvorené vchodové dvere stavby so súpisným číslom XXXX na adrese D. XX, E. (druh stavby: rodinný dom, stavba postavená na pozemku registra ‚C‘ s parcelným číslom 7381, nachádzajúcom sa v katastrálnom území: G. H. v okrese Bratislava I, v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto; zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. H.), a aby bol na týchto dverách vymenený zámok. Tento súhlas oprávňuje A. G. na vyššie uvedené iba počas trvania jej podielového spoluvlastníctva k označenej stavbe.“, v lehote do troch dní od doručenia

tohto uznesenia. Žalobkyni sa ukladá povinnosť po každej ňou iniciovanej výmene zámku odovzdať žalovanému jedno vyhotovenie kľúča od nového zámku, bezodkladne po výmene zámku“, ktorá mu bola uložená exekučným titulom neodkladným opatrením – uznesení Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 09.03.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.03.2023. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 02.05.2023.

2. Dňa 08.06.2023 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý návrh povinný odôvodnil tým, že exekučný titul bol napadnutý riadnym opravným prostriedkom, o ktorom nebolo ešte rozhodnuté, a teda napádané rozhodnutie je ako exekučný titul nevykonateľné a sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Povinný ako žalovaný v zmysle exekučného titulu nie je pasívne legitimovaný na vydanie požadovaných kľúčov od stavby, keďže nimi nemá právny dôvod disponovať a ani nimi nedisponuje. Povinný nemôže preto kľúče vydať ani v rámci exekúcie a táto skutočnosť bráni vymáhateľnosti rozhodnutia v časti o povinnosti vydať kľúče oprávnenej. Povinný nemôže ani udeliť súhlas na vstup do predmetnej stavby a na výmenu zámkov a táto skutočnosť bráni vymáhateľnosti rozhodnutia v časti o povinnosti vydať predmetný súhlas v zmysle exekučného titulu. Na základe rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov stavby vykonáva správu stavby správca - obchodná spoločnosť HET spol. s r. o., IČO: 54 879 485 so sídlom Karpatská 3111/22, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (ďalej len „Správca“) a ten je jediný oprávnený stavbu prenajímať. V zmysle zaužívanej praxe Správca pritom odovzdá relevantné kľúče iba nájomcom priestorov a neponecháva si ich ani Správca a ani spoluvlastníci nehnuteľností, a teda ani nie povinný. Táto skutočnosť bráni vymáhateľnosti rozhodnutia v časti o povinnosti udeliť alternatívne písomný súhlas na vstup oprávnenej. Tvrdenie, že oprávnená sa nemôže dostať do stavby považuje povinný za vykonštruované. Oprávnená a povinný sú podielovými spoluvlastníkmi týchto Nehnuteľností, vrátane Stavby, pričom spoluvlastnícky podiel povinného na Stavbe dosahuje 53/100 k celku a oprávnenej 47/100 k celku. Je tak zrejmé, že oprávnená (žalobkyňa) ako menšinová spoluvlastníčka nemôže jednostranne rozhodovať o Nehnuteľnostiach a ani o Stavbe a je povinná rešpektovať rozhodnutie prijaté väčšinou podielových spoluvlastníkov resp. využiť, ak je to právne prípustné, jej priznané práva menšinového spoluvlastníka. Nerešpektovanie rozhodnutia prijatého väčšinovým spoluvlastníkom však nemôže žalobkyňa ignorovať a obchádzať toto rozhodnutie ani návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a následnou exekúciou. Aktuálne prebiehajúca exekúcie je tak podľa názoru povinného snahou oprávnenej o zvrátenie rozhodnutia väčšinového vlastníka Nehnuteľnosti, čo nie je prípustné a bráni exekúcii v zmysle (neprávoplatného) exekučného titulu. V konkrétnom prípade sa dohoda podielových spoluvlastníkov premietla v Dohode o správe, ktorú je povinná povinná rešpektovať a nemôže obchádzať dohodnutý režim podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia so zamlčaním tejto skutočnosti a exekúciou (neprávoplatného) neodkladného opatrenia. Oprávnená si je vedomá, že na základe rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov Stavby z 20. septembra 2022, jednotliví podieloví spoluvlastníci stavby nie sú oprávnení Stavbu užívať samostatne, ale jednotlivé nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov, vrátane Stavby je oprávnený v ich mene prenajímať výlučne Správca - obchodná spoločnosť HET spol. s r. o. V zmysle Zmluvy o správe bolo okrem iného zakotvené aj to, že jednotliví podieloví spoluvlastníci Stavby nie sú oprávnení ako fyzické osoby užívať nehnuteľnosti vrátane Stavby z titulu vlastníctva resp. spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (článok III odsek 4 Zmluvy o správe). Ďalej bolo dohodnuté, že v prípade, ak niektorý podielový spoluvlastník nebude rešpektovať rozhodnutie väčšiny, zmluvu o správe a neodovzdá priestory dovtedy ním užívané Správcovi, je Správca oprávnený požadovať od takéhoto podielového spoluvlastníka zmluvnú pokutu vo výške 250 eur denne za každý začatý deň neumožnenia nerušeného prístupu a/ alebo neumožnenia nerušeného užívania za každú jednotlivú nehnuteľnosť, ku ktorej spoluvlastník neumožní prístup a/alebo nestrpí jej nerušené užívanie (článok III odsek 5 a 6 Zmluvy o správe). Povinný ako väčšinový podielový spoluvlastník Nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve sporových strán predmetné rozhodnutie spoluvlastníkov z 20. septembra 2022 rešpektuje, a poveril Správcu na prenajímanie relevantných priestorov a odovzdal mu všetky kľúče od Nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve oprávnenej a povinného, vrátane Stavby, ktorými disponoval. Povinný preto osobitnými kľúčmi od Stavby, ktoré by mohol odovzdať žalobkyni nedisponuje a nie je ich ani oprávnený oprávnenej odovzdať, bez tohto, aby porušil svoje záväzky voči Správcovi a vystavil sa riziku náhrady škody či uplatňovaniu nároku na zmluvnú pokutu. Správca vyzval oprávnenú na rešpektovanie rozhodnutia prijatého väčšinou podielových spoluvlastníkov Stavby z 20. septembra 2022, a na sprístupnenie časti nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve oprávnenej a povinného, vrátane Stavby a na vydanie kľúčov od všetkých nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve oprávnenej a povinného, vrátane Stavby. Oprávnená predmetné rozhodnutie prijaté väčšinou podielových spoluvlastníkov Stavby dňa

20. septembra 2022, ignoruje, a dokonca okrem iného blokuje aj prístup ku kotlu v inej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, čím sťažuje jej užívanie povinnému ako väčšinovému spoluvlastníkovi aj tejto inej nehnuteľnosti. Tvrdenie, že sa oprávnená nemôže dostať do Stavby považuje povinný za vykonštruované. Pre úplnosť - obchodná spoločnosť dizajnový nábytok KFA, spol. s r. o. IIČO: 47 930 632, v ktorej je oprávnená jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou, dlhodobo neplatila nájomné za užívanie priestorov v Stavbe, a dokonca dlhodobo neplatila a neplatí ani náklady za vedľajšie plnenia (elektrina, voda), čo znemožňuje plnohodnotné využívanie Stavby aj v jej ostatných častiach. Oprávnená nikdy o vydanie kľúča od Stavby ani Správcu, ani povinného nepožiadala. Povinný bezprostredne po tom, ako mu bolo doručené neodkladné opatrenie, zabezpečil u Správcu, aby Správca vydal na požiadanie žalobkyni kľúč od vstupných dverí do Stavby v zmysle napádaného rozhodnutia. Do dnešného dňa však oprávnená kľúč neprevzala. Povinný je tak presvedčený, že oprávnená nemá skutočný záujem o kľúče, ale podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie a návrhu na vykonanie exekúcie sleduje iné ciele, osobitne vzhľadom na pretrvávajúcu šikanu povinného zo strany oprávnenej a vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva k Stavbe. Okrem iného oprávnená podala na povinného viaceré trestné oznámenia; podnety na štátny stavebný dohľad v Bratislave; podnet na orgány životného prostredia ohľadom výrubu drevín, ktoré poškodzovali Stavbu; podnet na pamiatkový úrad; podnet na štátny stavebný dohľad na Mesto Nová Baňa, kde povinný vlastní nehnuteľnosť, ktorej nie je oprávnená podielovou spoluvlastníčkou; oprávnená neustále vyvoláva konflikty; došlo k násilnému vniknutiu do objektu Karpatská 11, ako aj Karpatská 22, Bratislava; oprávnená znemožňuje vykonanie revízie kotla v objekte Karpatská 22, Bratislava, ktorého je povinný väčšinovým spoluvlastníkom.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 08.08.2023 súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 36 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, s tým, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinný si vo svojom návrhu splnil povinnosť tvrdenia, keď uviedol, že bezprostredne po tom, ako mu bolo dourčené neodkladné opatrenie, zabezpečil u správcu stavby, aby správca vydal na požiadanie oprávneného kľúč od vstupných dverí do stavby v zmysle napádaného rozhodnutia a že oprávnená si uvedený kľúč neprevzala. Povinný ako dôkaz o predmetnom tvrdení predložil súdu aj dôkaz a to list, v ktorom vyzval oprávneného na prevzatie si kľúčov v zmysle exekučného titulu. Oprávnená sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadrila a zároveň nepredložila súdu žiadny dôkaz, že si povinný nesplnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom. Súd poznamenal, že oprávnený dôkazné bremeno neuniesol, čo následkom je jeho procesný neúspech. Súd mal za to, že exekúcia sa dôvodne nezačala. Povinný naopak svojim tvrdením dodržiavania exekučného titulu uniesol dôkazné bremeno v tejto exekučnej veci. Nakoľko povinný uniesol bremeno tvrdenia a oprávnená sa k návrhu nevyjadrila a nepredložila súdu dôkaz, že povinný si neplní povinnosť uvedenú v exekučnom titule, teda sa nepotvrdila pravdivosť tvrdení oprávnenej, a teda dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je jej procesný neúspech a súd má za to, že exekúcia sa nezačala dôvodne, súd nemal inú možnosť ako návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu zastaviť.

4. Proti uvedenému zneseniu podala oprávnená v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že vyšší súdny úradník nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, a následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, v dôsledku čoho je ním vydané uznesenie potrebné považovať za nezákonné. Odhliadnuc od skutočnosti, že argumentácia povinného bola zmätočná a vnútorne rozporná (na jednej strane povinný tvrdí, že povinný ani správca kľúče nemá, ďalej však tvrdí, že správca bol pripravený ich odovzdať), ani samotný list povinného zo dňa 23.03.2023, na ktorý vyšší súdny úradník poukazuje, nie je pre skúmaný prípad relevantný a žiadnym spôsobom nepreukazuje splnenie povinnosti povinného. Povinný do dnešného dňa svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená v exekučnom titule, žiadnym spôsobom nesplnil, pričom s výnimkou odkazu na uvedený list ani len netvrdil, že by sa o jej splnenie relevantným spôsobom pokúsil. Povinnosť odovzdať kľúče v zmysle exekučného titulu zaťažovala výlučne povinného, pričom sa jej nemohol zbaviť tým, že odkázal oprávneného, aby sa jej splnenia domáhal u tretej osoby (spoločnosti HET spol. s r. o. ako správcu). Z textácie listu ani len nevyplýva záver tvrdený vyšším súdnym úradníkom, podľa ktorého povinný zabezpečil u správcu vydanie kľúčov. Práve naopak, povinný uvádza len to, že sa má oprávnený obrátiť na správcu. Ak by povinný mal záujem splniť si svoju povinnosť, mal kľúče od správcu vyžiadať a prevziať on a následne ich odovzdať oprávnenému. K tomu však nikdy nedošlo. Povinný v skúmanej veci neuniesol bremeno

tvrdenia ani dôkazné bremeno. Oprávnená ďalej uviedla, že jediným konateľom spoločnosti HET spol. s r. o. je povinný. Ak teda predmetnými kľúčmi disponoval správca (v mene ktorého koná konateľ – povinný), celkom zjavne ich mal k dispozícii aj povinný. Predmetný list teda nepredstavuje potvrdenie o splnení povinnosti, práve naopak, jedná sa o dôkaz toho, že sa povinný jej splneniu vyhýbal, a to na základe pomerne nelogickej konštrukcie. Dňa 11.09.2023 bolo oprávnenému doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -433, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2023, č. k. -298 (exekučný titul). Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku sa na exekučné konanie nevzťahujú ustanovenia o koncentrácii a zároveň podľa ustanovenia v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, predmetné uznesenie odvolacieho súdu, priložila oprávnená k vyjadreni. Odvolací súd sa dôkladne vysporiadal s argumentáciou povinného, ktorá bola v zásade zhodná s tou, ktorú povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. K predmetnému listu povinného, ktorý vyšší súdny úradník považoval za preukazujúci splnenie povinnosti, odvolací súd uviedol nasledovné: „Argument o tom, že žalovaný ako väčšinový spoluvlastník nie je pasívne legitimovaný teda neobstojí. Je zrejmé, že žalovaný aj v pozícii väčšinového spoluvlastníka disponuje kľúčmi od nehnuteľnosti a je v jeho možnostiach splniť súdom uloženú povinnosť týmto neodkladným opatrením. Odvolací súd poukazuje i na list, ktorý predložil žalovaný, v ktorom vyzval žalobkyňu aby požiadala správcu o vydanie kľúčov, ktorý jej ich na požiadanie vydá. Pritom je zrejmé, že konateľ správcu je osoba žalovaného, teda je zrejmé, že žalovaný je ten, kto je schopný a oprávnený vydať žalobkyni kľúče, a umožniť jej prístup do nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom.“ K tvrdeniu povinného, že v odovzdaní kľúčov mu bránila zmluva o správe, ako i k tvrdeniu že oprávnený nemá právo vstupu do stavby, odvolací súd uviedol nasledovné: „Odvolací súd dospel k záveru, že ani existencia žalovaným predloženej zmluvy o správe nehnuteľností, nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu sa daná zmluva javí ako obchádzanie zákona, ktorá smeruje najmä k tomu, aby druhý spoluvlastník (hoci menšinový) bol druhým spoluvlastníkom absolútne vylúčený z jeho ústavných a zákonných práv a povinností ako spoluvlastníka. Nemožno nechať ani bez povšimnutia, že v spoločnosti správcu HET spol. s r.o. ako jediný spoločník a konateľ figuruje práve žalovaný. Teda žalovaný a konateľ (osoba oprávnená konať za správcu) je tá istá fyzická osoba. Zmluva o správe je tak formulovaná, že vzbudzuje pochybnosti, či skutočne malo ísť o zabezpečenie správy nehnuteľnosti, alebo či účelom nebolo ako je vyššie uvedené, úplné odstavenie druhého spoluvlastníka od možnosti vyjadriť sa k úkonom, aj budúcim, ktoré znamenajú rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou.“ „Odvolací súd má za to, že žalobkyňa ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, hoci menšinový, aj napriek existencii predloženej zmluvy o výkone správy, má právo vstupu do nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom, aby bola schopná realizovať svoje zákonné spoluvlastnícke práva a povinnosti. Odvolací súd napríklad poukazuje na to, že správca podľa zmluvy má uložené aj povinnosti vo vzťahu k údržbe budovy, a spoluvlastník má právo kontroly výkonu tejto činnosti správcu, čo však bez prístupu do nehnuteľnosti nie je možné.“ Zhrnúc uvedené, povinný svoju povinnosť uloženú mu exekučným titulom do dnešného dňa nesplnil, pričom ním tvrdené argumenty, ktorými sa snažil odôvodniť zákonnosť svojho postupu, boli v celosti vyvrátené zo strany odvolacieho súdu v rozhodnutí, ktorým potvrdil uznesenie – exekučný titul. Dôvody na zastavenie exekúcie teda neexistujú.

5. Povinný sa k sťažnosti oprávnenej nevyjadril.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

14. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zmeniť (v časti I. a III výroku) a zrušiť v II. výroku o náhrade trov súdnemu exekútorovi. Súd má za to, že vyšší súdny úradník síce zistil skutkový stav veci, avšak zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Naviac súd udáva, že nakoľko pre sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase jej vydania, musí súd prihliadnuť i na tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom (ust. Exekučného poriadku v spojení s a ust. veta prvá ), v danom prípade na existenciu právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave sp zn. – 433 zo dňa 30.08.2023.

15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosti týkajúce sa najmä hmotno- právneho prieskumu exekučného titulu. V tejto súvislosti súd udáva, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul v danom prípade neodkladné opatrenie sa stalo doručením predbežne vykonateľným. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.

16. Naviac v tejto súvislosti súd udáva, že prieskum napadnutého uznesenia (exekučného titulu) vykonal v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením

sp. zn. – 433 zo dňa 30.08.2023 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2023 č.k. - 298 (exekučný titul). Uvedený odvolací súd sa zaoberal aj tvrdeniami povinného, že ako väčšinový spoluvlastník nie je pasívne legitimovaný na vydanie kľúčov, nakoľko je „zrejmé, že žalovaný aj v pozícii väčšinového spoluvlastníka disponuje kľúčmi od nehnuteľnosti a je v jeho možnostiach splniť súdom uloženú povinnosť týmto neodkladným opatrením.“ Odvolací súd poukázal aj na list, ktorý predložil žalovaný (v danom prípade povinný), v ktorom vyzval žalobkyňu (v danom prípade oprávnenú) aby požiadala správcu o vydanie kľúčov, ktorý jej ich na požiadanie vydá – t.j. list, na základe ktorého sa povinný domáha zastavenia exekúcie z titulu splnenia si judikovanej povinnosti. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zaujal stanovisko, že je zrejmé, že konateľ správcu je osoba žalovaného (povinného), teda je zrejmé, že žalovaný (povinný) jen ten, kto je schopný a oprávnený vydať žalobkyni kľúč a umožniť jej prístup do nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom.

17. Exekučný súd sa oboznámil s obsahom listu, na ktorý sa povinný odvoláva (z titulu splnenia svojej povinnosti), ktorý adresoval povinnej a z ktorého vyplýva „ako je ti známe, správu objektu D. XX, E. vykonáva na základe rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov spoločnosti HET spol. s.r.o. IČO: 54 879 485 so sídlom Karpatská 3111/22, 811 05 Bratislava – Mestská časť Staré Mesto. Tento správca objektu je pripravený odovzdať požadovaný kľúč na vzájomne dohodnutom mieste a vo vzájomne dohodnutom čase“. Uvedený list adresovaný povinnej podľa názoru súdu nemožno v žiadnom prípade chápať ako unesenie povinnosti tvrdenia keď podľa vyjadrenia vyššieho súdneho úradníka „povinný zabezpečil u správcu stavby, aby správca vydal na požiadanie oprávneného kľúč od vstupných dverí do stavby v zmysle napádaného rozhodnutia“.

18. Povinnému nebola exekučným titulom uložená povinnosť odkázať povinnú na tretí subjekt, nehovoriac o tom, že v mene uvedeného subjektu koná sám povinný. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť buď oprávnenej odovzdať kľúč od vchodových dverí do nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v I. odseku predmetného uznesenia a to do troch dní od doručenia exekučného titulu, a následne bezodkladným odovzdaním kľúča oprávnenej po každej prípadnej výmene zámku, alebo odovzdaním písomného súhlasu s úradne osvedčeným podpisom povinného oprávnenej v znení: „Podpísaný A. B. C. súhlasím, aby boli na požiadanie A. D. G. zámočníckou službou otvorené vchodové dvere stavby so súpisným číslom XXXX na adrese D. XX, E. (druh stavby: rodinný dom, stavba postavená na pozemku registra ‚C‘ s parcelným číslom 7381, nachádzajúcom sa v katastrálnom území: G. H. v okrese Bratislava I, v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto; zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. H.), a aby bol na týchto dverách vymenený zámok. Tento súhlas oprávňuje A. G. na vyššie uvedené iba počas trvania jej podielového spoluvlastníctva k označenej stavbe.“ Tejto povinnosti sa povinný nemôže v žiadanom prípade zbaviť iným spôsobom.

19. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd zmenil I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.08.2023 a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Keďže nedošlo k zastaveniu exekúcie, súd II. výrok, ako výrok závislý predmetným uznesením zrušil. S poukazom na zásadu úspechu v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rovnako zmenil III. výrok napadnutého uznesenia a oprávnenej ako úspešnej účastníčke (ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tejto žiadne trovy ani nevznikli. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnená nevyjadrila.

20. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol podľa ust. Exekučného poriadku v spojení s ust. tak, že v konaní o sťažnosti povinného úspešnej oprávnenej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného žiadne trovy konania neuplatnila. V tejto súvislosti súd udáva, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je ďalej potrebné konštatovať, že exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, a teda je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).