Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sas-2-2024.pdf
PDF · 119.04 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sas/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Jiří Choutka, advokát, so sídlom Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín, IČO: 42 277 981, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 646 115 6592 0 zo dňa 27.02.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 646 115 6592 0 zo dňa 19.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, keďže žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil so závermi prvostupňového rozhodnutia, konkrétne s tým, že dňa 29.03.2022 nová invalidita nevznikla, pretože invalidita trvá nepretržite od 10.04.2014 a dňom 29.03.2022 iba došlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ došlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znamenalo by to, že sa zhoršila astma bronchiale, ktorá bola príčinou jeho žiadosti o invaliditu ešte v roku 2014 súčasnosti táto diagnóza kontrolovaná, vyšetrenia sú v norme. Žalobca ďalej uviedol, že sú tu úplne nové skutočnosti - ťažké onkologické ochorenie diagnostikované dňa 29.03.2022. Žalobca nežiada priznať invaliditu spätne, žiadajú priznať nanovo podľa žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 13.09.2023.
3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. 646 115 6592 0 zo dňa 27.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení prvostupňové rozhodnutie zmenil tak že: „Podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Vašu žiadosť o invalidný dôchodok z 13. septembra zamietam“. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že od 10.04.2014 do 28.03.2022 je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu astma bronchiale kontrolovaná (J45) ľahká obštrukčná ventilačná porucha, spirometricky v norme, zaradená do kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, oddielu B - choroby dolných dýchacích ciest, položky 3 - bronchiálna
astma, písmena c) - stredne ťažká perzistujúcej podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení a podmieňuje naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Od 29.03.2022 je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu karcinóm prsníka T1N1MO, riešený mastetktómiou + chemoterapia + rádioterapia (C50), zaradené do kapitoly XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položky 2 - zhubný nádor prsníka, písmena C) - po odstránení v pokročilých štádiách, po odstránení prsníka s exenteráciou axily, počas onkologickej liečby podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení a podmieňuje určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Iné zdravotné postihnutie žalobcu (bronchiálna astma, distribúcia šliach riešená artroskopiou pravého kolena, vľavo pád na koleno bez ortopedickej kontroly, flebotrombóza ľavého predkolenia) odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, na celkových 85 %. Od 01.08.2023 posudkový lekár sociálneho poistenia za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zaradil choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po odstránení nádoru v pokročilých štádiách s onkologickou liečbou do kapitoly XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položky 2 - zhubný nádor prsníka, písmena C) - po odstránení v pokročilých štádiách, po odstránení prsníka s exenteráciou axily, počas onkologickej liečby podľa prílohy č.4 Zákona o sociálnom poistení a podmieňuje určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Za ostatné zdravotné postihnutia žalobcu zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, teda celkovo na 90%. Po zhodnotení všetkých lekárskych správ posudkový lekár uznal žalobcu naďalej invalidným a od 01.08.2023 s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 90 %. Námietka žalobcu, ktorú vzniesol odvolaní, na základe, ktorej žiada opätovne priznať nový nárok na invalidný dôchodok od 29.03.2022 nie je dôvodná, pretože od uvedeného dátumu nová invalidita nevznikla. Invalidita žalobcu trvá nepretržite od 10.04.2014 naďalej. Dňom 29.03.2022 došlo iba k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia a zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že ku dňu vzniku invalidity, k 10.04.2014, žalobca dovŕšil 49 rokov veku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 10.04.2014, žalobca získal 2137 dní, teda 5 rokov a 312 dní obdobia dôchodkového poistenia. Doba služby od 01.04.1985 do 31. mája 2010 v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorého je žalobcom poberateľom od 01.06.2010, nebola pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotená, pretože sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia hodnotiteľné na dôchodkové účely zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Keďže žalobca nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, bolo potrebné žiadosť zamietnuť.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Úvodom žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania, ako aj obsah napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na zdravotný stav, ktorý je dôvodom vzniku invalidity. Ochorenie astma bronchiale je v súčasnej dobe v norme, pričom pri takomto zdravotnom stave by žalobca v žiadnom prípade nemohol byť uznaný za invalidného. Z tohto dôvodu je potrebné pri posudzovaní stupňa invalidity vychádzať z diagnózy karcinóm prsníka T1N1MO, ktorú samotný žalovaný vo svojich rozhodnutiach označuje ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Žalobca ďalej uviedol, že nežiada priznanie invalidného dôchodku od 10.04.2014, ale žiada priznať invalidný dôchodok od 29.03.2022. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že jeho invalidita vznikla 10.04.2014, teda v čase, kedy nespĺňal podmienky na priznanie nároku na invalidný dôchodok. Žalobca je názoru, že priznanie invalidného dôchodku by malo byť viazané na zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ani na skutočnosť, akým spôsobom sa v čase vyvíjal zdravotný stav od uznania invalidity.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Úvodom vyjadrenia žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. K námietke žalobkyne, zmysle ktorej žiada priznať invalidný dôchodok od 29.03.2022, žalovaný uvádza, že invalidita žalobcu vznikla 10.04.2014, pričom
dňa 29.03.2022 nová invalidita nevznikla. Invalidita žalobcu trvá nepretržite od 10.04.2014 naďalej pričom dňa 29.03.2022 došlo iba k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia a zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže žalobca ku dňu vzniku invalidity, 10.04.2014, dovŕšil vek 49 rokov, je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity žalobca získal 5 rokov a 312 dní od doby dôchodkového poistenia, pričom pre nárok na invalidný dôchodok nebola hodnotená jeho doba služby od 01.04.1985 do 31.05.2010 v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorého je žalobca poberateľom. Žalovaný sa teda pridŕžal skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.
7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
8. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa 12.05.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
21. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) Zákona o sociálnom poistení : počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
22. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
23. Podľa § 153 ods. 1 psím b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.
24. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
25. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
26. Podľa § 153 ods. 6 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
27. Podľa § 153 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.
28. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
29. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
30. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
31. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
32. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
33. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
34. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
36. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
37. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
38. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.
39. Podľa § 227 ods. 2 písm. c) Zákona o sociálnom poistení : poistenec a poberateľ dávky sú povinní zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok.
40. Podľa § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
41. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ak splnil zákonné podmienky pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.
42. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že sa nestotožnil so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy, podľa ktorého invalidita žalobcu trvá od 10.04.2024, pričom dňa 29.03.2022 došlo iba k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podal z dôvodu novej diagnózy, konkrétne ťažkého onkologického ochorenia, pričom nežiada priznať invaliditu spätne. Podľa posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy je príčinou invalidity – rozhodujúcim zdravotným postihnutím, zhubný nádor prsníka, na základe ktorého posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Žalobca je teda názoru, že dané ochorenie zakladá dôvod na vznik novej invalidity. O podanom odvolaní
rozhodol generálny riaditeľ žalovaného napadnutým rozhodnutím, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že „Podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Vašu žiadosť o invalidný dôchodok z 13. septembra 2023 zamietam“. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný dospel k záveru, že u žalobcu nevznikla nová invalidita, ale naopak, jeho invalidita trvá od 10.04.2014, kedy bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené – astma bronchiale, stredne ťažká. Žalobcovi však nevznikol nárok na invalidný dôchodok, nakoľko nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Po tom, čo žalobca podal žiadosť o invalidný dôchodok dňa 11.07.2022, sa uvedené miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšila na 75 % odo dňa 29.03.2022, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené – Kapitola XIII – choroby ženských pohlavných orgánov, Položka 2 – zhubný nádor prsníka, písm. c) – po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej liečby, pričom za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená percentuálna miera o 10 %, t.j. celkovo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená 85 % (lekárska správa zo dňa 13.12.2022). Následne, na základe lekárskej správy zo dňa 27.02.2024 bola posudkovým lekárom zdravotného poistenia od 01.08.2023 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určené - Kapitola XIII – choroby ženských pohlavných orgánov, Položka 2 – zhubný nádor prsníka, písm. c) – po odstránení v pokročilých štádiách s onkologickou liečbou a zároveň určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 %, pričom za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená percentuálna miera o 10 %, t.j. celkovo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená 90 %. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tým, že došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia a zároveň k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nová invalidita nevznikla, pričom aj samotné rozhodujúce zdravotné postihnutie, na základe ktorého bol určený vznik invalidity dňa 10.04.2024, naďalej trvá, hoci toho času len ako iné zdravotné postihnutie, ktoré zakladá zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ku dňu vzniku invalidity (10.04.2014) dosiahol vek 49 rokov, teda na vznik nároku na dávku invalidného dôchodku musel dosiahnuť najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, a to pred vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity dosiahol 2137 dní dôchodkového poistenia, teda 5 rokov a 312, pričom doba služby od 01.04.1985 do 31.05.2010 sa na uvedenú dobu nevzťahuje, nakoľko je žalobca poberateľom výsluhového dôchodku ( § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení). Keďže žalobca nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, nesplnil jednu zo zákonných podmienok nároku na invalidný dôchodok.
43. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný žalobcovi nepriznal nárok na invalidný dôchodok z dôvodu, že na strane žalobcu neboli splnené všetky zákonné podmienky podmieňujúce vznik nároku na dávku invalidného dôchodku. Konkrétne podľa žalovaného žalobca nesplnil zákonnú podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Sporné medzi účastníkmi konania tak bolo určenie, či žalobca podmienku získania potrebného počtu rokov splnil, resp. či došlo k správnemu posúdeniu a určeniu vzniku invalidity žalobcu zo strany žalovaného.
44. Invaliditou možno v zmysle Zákona o sociálnom poistení rozumieť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav fyzickej osoby, pre ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu a s ním spojenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je otázkou medicínskou, ktorá patrí do kompetencie posudkového lekára. Je to práve posudkový lekár, ktorý určuje, či zdravotný stav dotknutej osoby podmieňuje vznik invalidity, pričom zároveň je kompetentný aj posúdiť okamih vzniku invalidity. Správny súd konštatuje, že posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v lekárskych posudkov riadne zdôvodnená, pričom ani samotný žalobca nesporoval správnosť lekárskych posudkov vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
45. V danom prípade bola žalobcovi určená invalidita dňa 10.04.2014, pričom v lekárskom posudku, ktorým bol určený vznik invalidity a určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, bola určená kontrolná lekárska prehliadka na mesiac apríl 2016 (odborný lekársky posudok zo dňa 01.08.2014). Z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by žalobca danú kontrolnú lekársku prehliadku absolvoval. Zároveň, pokiaľ si bol žalobca vedomý tej skutočnosti, že jeho diagnóza astma bronchiale naďalej nezakladá dôvod na trvanie invalidity, ktorá bola určená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre vznik invalidity ku dňu 10.04.2014, túto skutočnosť mal žalovanému, resp. prvostupňovému orgánu verejnej správy preukázať, aby tento mohol posúdiť, či došlo k poklesu miery
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na strane žalobcu pre zlepšenie jeho zdravotného stavu vo vzťahu k rozhodujúcemu ochoreniu a zároveň rozhodnúť o zániku invalidity. Ide pri tom o jednu z povinností poistenca podľa § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, kedy je poistenec povinný Sociálnej poisťovni preukázať rozhodné skutočnosti nie len pre vznik nároku na dávku, ale aj pre zánik nároku na dávku. Hoci žalobcovi nárok na invalidný dôchodok priznaný nebol z dôvodu, že žalobca nezískal dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia, oznámenie skutočností o zlepšení zdravotného stavu vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu bolo kľúčové práve vo vzťahu k trvaniu invalidity. O zániku invalidity síce rozhoduje Sociálna poisťovňa, ale len na základe odborného lekárskeho posudku, v ktorom posudkový lekár určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže si žalobca vyššie uvedené povinnosti nesplnil, je na mieste konštatovať, že sa považuje konštantne za invalidného odo dňa vzniku invalidity, t.j. od 10.04.2014. Tým, že došlo k zmene rozhodujúceho postihnutia, resp. k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v tomto prípade nezakladá dôvod na vznik novej invalidity.
46. Žalobca v správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že diagnóza astma bronchiale je v súčasnej dobe v norme, pričom pri takomto stave by mu z dôvodu tejto diagnózy určite nevznikla invalidita. Posúdenie vzniku invalidity a teda posúdenie miery zdravotného postihnutia je otázkou medicínskou, ktorú súd nemôže posudzovať, keďže na to nemá potrebné vedomosti (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Dôležitou je v tomto prípade skutočnosť, že po tom, čo žalobca opätovne podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, došlo k zmene určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre diagnózu – karcinóm prsníka T1N1MO. Nová invalidita teda nevznikla.
47. Žalobca ďalej namietal, že nežiada priznať invalidný dôchodok spätne, t.j. ku dňu 10.04.2014, kedy bola určená invalidita, ale ku dňu 29.03.2022 na základe diagnózy – karcinóm prsníka T1N1MO. Uvedená žalobná námietka je nedôvodná. Žalovaný pri posúdení vzniku nároku nemôže postupovať svojvoľne, musí rešpektovať zákonom stanovený postup. Keďže medzi určením vzniku invalidity a podaním ďalšej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok nebolo rozhodnuté o zániku invalidity žalobcu, postup žalovaného bol správny. „Nová“ invalidita nemôže vzniknúť, pokiaľ nebolo rozhodnuté o zániku určenej invalidity. Žalovaný preto správne určil, že žalobca nespĺňa jednu zo zákonných podmienok na priznanie invalidného dôchodku, keď nezískal dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia, keďže dosiahnutie potrebného počtu rokov sa posudzuje pred vznikom invalidity. Správny súd preto vyhodnotil postup žalovaného, na základe ktorého došlo k zmene určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a s ním spojeného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za správny, v súlade so zákonom.
48. Žalobca zároveň v správnej žalobe vyjadril názor, že posúdenie vzniku nároku na invalidný dôchodok by malo byť viazané na zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nie na skutočnosť, akým spôsobom sa vyvíjal zdravotný stav od uznanie invalidity. S prvou časťou názoru žalobcu sa správny súd stotožnil, pričom zároveň dodáva, že posúdenie vzniku nároku na invalidný dôchodok je aj v zmysle Zákona o sociálnom poistení viazané na zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ide však len o jednu zo zákonných podmienok, nie výlučnú podmienku. S druhou časťou žalobcom uvedeného názoru sa správny súd nestotožnil, pretože zmeny v zdravotnom stave od uznania invalidity majú zásadný vplyv na nárok na invalidný dôchodok, konkrétne na výšku dávky, či v končenom dôsledku na posúdenie existencie invalidity. V posudzovanom prípade však uvedený argument nie je relevantný, keďže zmenu zdravotného stavu žalovaný zohľadnil, v dôsledku čoho došlo k zmene nie len rozhodujúceho zdravotného postihnutia ale aj k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
49. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj nad rámec rozsahu žalobných bodov, pričom v napadnutom rozhodnutí ani v postupe žalovaného nenašiel také nedostatky, ktoré by odôvodňovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutie. Správny súd konštatuje, že posúdením napadnutého rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že žalovaný správne postupoval a rozhodol vo veci žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Žalovaný správne a dostatočne zdôvodnil určenie rozhodujúce zdravotného postihnutia ako aj zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň žalovaný správne vyhodnotil, že žalobca nesplnil všetky Zákonom o sociálnom poistení stanovené podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, keď
žalobca nezískal dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia, ktoré sa posudzovali z obdobia pred vznikom invalidity.
50. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa 190 SSP zamietol.
51. O trovách konania správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.