Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-4Sa/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, so sídlom Leškova č.3A, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 01. 2023, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 01. 2023

II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 11. 2022 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Správna žaloba

1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu zo dňa 05. 04. 2023 (ďalej len „správna žaloba“), ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 11. 04. 2023.

2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 01. 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 11. 2022, ktorým podľa ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 28. 09. 2022 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“).

3. Žalobca navrhol, aby mu bola priznaná úplná náhrada trov konania.

II.

Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. Žiadosťou zo dňa 28. 09. 2022 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa s dátumom uplatnenia nároku 20. 12. 2021 (ďalej len „žiadosť zo dňa 28. 09. 2022“).

5. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SPOU-OSZ-VZ-46.951-1/2012 zo dňa 27. 02. 2012 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2012, pre ktorý mu bola hodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 28 rokov a 34 dní.

6. O žiadosti zo dňa 28. 09. 2022 rozhodol správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 11. 2022, v ktorom konštatoval, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 20. 12. 2021. Ďalej sa v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvádza, že žalobca k tomuto dňu „získal 3 386 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 9 rokov a 101 dní obdobia dôchodkového poistenia“. Z dôvodu, že žalobcovi bola zhodnotená doba služobného pomeru v rámci priznaného výsluhového dôchodku, túto u žalobcu nebolo podľa správneho orgánu prvého stupňa možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

7. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 07. 12. 2022 (ďalej len „odvolanie“).

8. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že: „Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií, a že v prípade žalobcu neprichádza do úvahy postup ako je uvedený v aplikačnej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 9Sa/7/2020, kedy sa pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj doba profesionálnej služby zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií .“

III.

Súdne konanie

9. Správna žaloba - žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

- žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdnych autorít, ktoré sa týkali uplatnenia čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidny´ch, starobny´ch a pozostalostny´ch dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“) pri rozhodovaní o nároku výsluhových dôchodcov na starobný dôchodok, z ktorých vyplýva požiadavka zohľadniť dobu ich poistenia v osobitom systéme pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok,

- podľa žalobcu preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe zo dňa 07. 06. 2023 - skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- žalovaná zotrvala na právnych záveroch uvádzaných v preskúmavanom rozhodnutí s tým, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne,

- podľa žalovanej z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v III. pracovnej kategórii, nemohla zvoliť iný postup, pričom pre nárok na dôchodok mu započítala všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období,

- žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

11. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe doručené dňa 24. 07. 2023, avšak žalobca na toto v stanovej lehote replikou už nereagoval.

12. Správny súd dňa 07. 05. 2025 postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s vyhlásil tento rozsudok.

IV.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

13. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

15. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu, správny súd vo svetle žalobných bodov dospel k nasledovným záverom.

16. Právnou otázkou, ktorá bola rozhodujúca pre posúdenie nároku žalobcu, bolo, či sa má na žalobcu, pôvodne zaradeného v III. pracovnej kategórii, uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 spôsobom predpokladaným ustálenou rozhodovacou praxou pre výsluhových dôchodcov s priznaným výsluhovým dôchodkom podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorí boli zaradení v I. a II. kategórii funkcií.

17. V prvom rade správny súd z hľadiska rozsahu aplikability vyššie citovaného právneho záveru poukazuje na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):

„judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný´ dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa “ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/15/2016).

18. Ďalej správny súd vo vzťahu k aplikabilite vyššie citovaného ustanovenia na právne postavenie žalobcu ako bývalého príslušníka Hasičského a záchranného zboru poukazuje taktiež na nasledovný právny záver rozhodovacej praxe (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):

„odvolací súd súhlasí so záverom odporkyne, že II. pracovná kategória nie je hodnotiteľná ako II. kategória funkcií. Taký záver napokon vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/155/2015 z 29.03.2017, v ktorom vyslovil právny názor, že „na účely nemožno stotožňovať pojem „pracovná kategória„ a pojem „kategória funkcií„. Na rozdiel od ustanovenia v spojení s , podľa ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí aj služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ustanovenie opačné hodnotenie, teda hodnotenie doby zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie ako doby služby vojaka z povolania v II. kategórii funkcií neupravuje a teda také hodnotenie je vylúčené.„ Je však potrebné zdôrazniť, že

navrhovateľ svoj nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia odvodzuje najmä od splnenia podmienok dovŕšenia veku 62 rokov a získania dôb poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, vrátane dôb zhodnotených pre nárok na výsluhový dôchodok.

Výsluhové zabezpečenia príslušníkov Hasičského a záchranárskeho zboru je upravené počnúc od 01. 01. 2008.

V zmysle pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník aj príslušník Hasičského a záchranného zboru.

Podľa tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt„), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak„), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedených ustanovení vyplýva, že tak na účely ako aj na účely sa pod pojmom „policajt„ rozumie aj „príslušník Hasičského a záchranárskeho zboru. Odvolací súd preto právny názor odporkyne, že v prípade hasiča nemožno doby hodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok tak, ako u policajtov a vojakov, považoval za nesprávny.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 9So/29/2016).

19. Okrem vyššie uvedeného správny súd podporne poukazuje na právny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého:

„Sociálne zabezpečenie policajtov (v danom prípade colníka) za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je , nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený´ výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný´ s (...) „treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený´ výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný´ s .“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016).

20. S vyššie uvedeným závermi rozhodovacej praxe sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil.

21. Podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dosiahol žalobca dôchodkový vek 20. 12. 2021. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom má výsluhový dôchodok žalobcu charakter dávky v starobe. Preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, ktorý vo veci zvolila žalovaná teda viedol k diskriminácii žalobcu v rozpore s Dohovorom č. 128. Na tento právny záver nemá vplyv dĺžka doby služby v príslušnej kategórii funkcií.

22. Žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Preto mala byť u žalobcu pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému hodnotená celková doba jeho poistenia vrátane doby služby, za ktorú bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa Až na základe takto zhodnotenej doby poistenia bolo možné určiť teoretickú výšku starobného dôchodku žalobcu, ktorý by prípadne mohol byť následne krátený pri rešpektovaní požiadaviek vyjadrených v 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

23. Z hľadiska spôsobu správneho právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):

„22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach

priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp. zn. 9So/108/2015: „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že priamo v ustanoveniach a vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s , najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení a zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle , ods. 2 a tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s a Dohovoru č. 128.“ (rozsudok veľkého senátu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, 19SVs/7/2023, ods. 22).

VI.

Záver

24. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Preto preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa správny súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

25. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa posúdi žiadosť žalobcu o starobný dôchodok a opätovne vo veci rozhodne, pričom pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z právnych záverov ustálenej rozhodovacej praxe, na ktoré poukázal správny súd v tomto rozsudku.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.