Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-3S/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: Mäsokombinát NORD SVIT, s.r.o., so sídlom Hlavná 5, 059 21 Svit, IČO: 36 171 093, právne zastúpeného: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Skutockého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101922316/2021 zo dňa 12.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie december 2017/

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2017. [Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 101474826/2019 zo dňa 17.06.2019. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 30.05.2018 a skončila sa dňa 18.06.2019, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane prvýkrát rozhodol rozhodnutím zo 16.09.2019, ktoré bolo na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (žalovaného) zo dňa 17.03.2020.

3. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 100634302/2021 zo dňa 19.04.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017 v sume 24.000,00 Eur, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 101922316/2021 zo dňa 12.10.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) na odvolanie žalobcu potvrdené.

4. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie december 2017 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku neuznania práva na odpočítanie DPH pre porušenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, t. j. pre nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok odpočtu žalobcom z nasledovných zdaniteľných obchodov:

- dodanie reklamného banera 728x312 za obdobie máj 2017 až december 2017 od dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o., so sídlom Duklianska 7233/19, Prešov (predtým Mliekarenská 8, Bratislava), IČO:

50 408 291, podľa faktúry č.170160, zo dňa 11.12.2017, základ dane 40.000,00 Eur, DPH 8.000,00 Eur, a predloženej zmluvy zo dňa 26.04.2017 medzi žalobcom Mäsokombinát NORD SVIT, s.r.o. ako objednávateľom a MEDIA NET Europe s.r.o. ako zhotoviteľom s predmetom služby: 1x reklamný baner 728x312; pokrytie: www.spray-media.sk, www.zábava-media.sk, www.lifestyle-media.sk; vyhotovenie reklamných banerov; spolupráca v oblasti grafických návrhov; poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy, aj v spojení s predloženou štatistikou reklamných kampaní (8ks listov) za jednotlivé mesiace január až december 2017 a monitoring zobrazenej reklamy (16ks listov) a cenníkom banerovej reklamy (totožným k obom faktúram),

- dodanie reklamného banera 300x600 za obdobie máj 2017 až december 2017 od dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o., so sídlom Duklianska 7233/19, Prešov (predtým Mliekarenská 8, Bratislava), IČO: 50 408 291, podľa faktúry č.170161, zo dňa 11.12.2017, základ dane 80.000,00 Eur, DPH 16.000,00 Eur, a predloženej zmluvy zo dňa 26.04.2017 medzi žalobcom Mäsokombinát NORD SVIT, s.r.o. ako objednávateľom a MEDIA NET Europe s.r.o. ako zhotoviteľom s predmetom služby: 1x reklamný baner 300x600; pokrytie: www.spray-media.sk, www.zábava-media.sk, www.lifestyle-media.sk; vyhotovenie reklamných banerov; spolupráca v oblasti grafických návrhov; poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy, aj v spojení s predloženou štatistikou reklamných kampaní (8ks listov) za jednotlivé mesiace január až december 2017 a monitoring zobrazenej reklamy (16ks listov) a cenníkom banerovej reklamy (totožným k obom faktúram).

5. Podstatné dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane vymedzené nasledovne:

- Žalobca na preukázanie práva na odpočet DPH z označených zdaniteľných obchodov predložil zmluvu o dielo uzavretú s dodávateľom MEDIA NET Europe s.r.o. zo dňa 26.04.2017, predložil štatistiky reklamných kampaní (8ks listov) za jednotlivé mesiace – január až december 2017, monitoring zobrazenej reklamy (16 ks listov) a k obom faktúram jeden cenník banerovej reklamy.

- Z dôvodu, že dodávateľské faktúry neobsahovali presný rozsah a druh dodanej služby a fakturovaná cena nesúhlasila s cenou uvedenou v cenníku, správca dane požiadal k uvedenému o vyjadrenie žalobcu. Na ústnom pojednávaní (24.01.2019) sa vyjadril Ing. Ľubomír Kozubík, konateľ žalobcu. Zároveň sa žalobca vyjadril aj písomne (06.03.2019) na písomnú výzvu správcu.

- Pokus o miestne zisťovanie u dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o., v marci 2019 bol neúspešný.

- Bola vypočutá (11.03.2019) svedkyňa A. B., bývala konateľka dodávateľa Media Net Europe s.r.o. v rozhodnom období, následne zaslala správcovi aj mailové písomné vyjadrenia a doklady (15.03.2019 a 21.03.2019).

- Správca dane nahliadol do zložky informačného systému finančnej správy (ISFS), do protokolu o kontrole za obdobie 12/2017 spoločnosti PURimex s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti MEDIA NET Europe s.r.o., (úradný záznam z 05.06.2019) a zistil, že podľa výsledkov kontroly táto spoločnosť služby nedodala a nevznikla jej daňová povinnosť.

- Správca dane nahliadol do zložky informačného systému finančnej správy (ISFS), do protokolu o kontrole za obdobie 12/2017 spoločnosti ABD Media s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti PURimex s.r.o. (úradný záznam z 05.06.2019) a zistil, že podľa výsledkov kontroly táto spoločnosť služby nedodala a nevznikla jej daňová povinnosť.

- Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že správca dane neuznal odpočítanie dane z reklamných služieb z faktúr od dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o. z dôvodu, že „fakturované služby neboli reálne dodané týmto dodávateľom a ani jeho subdodávateľmi.“

- Podľa žalovaného „reálna materiálna existencia predmetu deklarovaného obchodu nebola nijakým relevantným spôsobom preukázaná zo strany daňového subjektu“ a preto „správca dane správne vyslovil záver, že k reálnemu dodaniu predmetu fakturácie vôbec nedošlo“, pričom „argumenty daňového subjektu, ktoré mali preukázať, že k zdaniteľným obchodom reálne došlo, boli vyvrátené“.

- Vo vzťahu k takto formulovaným záverom žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že protokoly o kontrole vykonaných služieb, ktoré mali byť vyhotovené poverenými osobami žalobcu a vyhodnotenia dodaných služieb, ktoré boli súčasťou dodávateľských faktúr preukazujú reálnu existenciu plnenia, zdôraznil nedôveryhodnosť týchto žalobcom označených dôkazov. Poukázal na to, že podľa vyjadrenia konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní 24.01.2019 sa umiestňovanie reklamných banerov pravidelne kontrolovalo a existujú o tom písomné záznamy. Následne však na výzvu správcu dane na predloženie týchto písomných záznamov žalobca písomne odpovedal tak, že písomné záznamy o kontrole umiestnenia a zverejňovania reklamných banerov neboli vyhotovované a tento rozpor s vyjadrením

konateľ odôvodnil tým, že došlo k nedorozumeniu. Avšak následne k vyjadreniu k protokolu z kontroly už takéto záznamy (ktoré mali byť vypracované zamestnancami obchodného oddelenia žalobcu) predložil, čím opäť zmenil svoje tvrdenie. Takýto postup žalobcu je podľa žalovaného nedôveryhodný a neštandardný.

- Podľa žalovaného nie sú dôveryhodné ani predložené fotografie internetových stránok, ktoré mali preukázať materiálnu existenciu plnenia, a to z dôvodu, že aj keď boli podľa daňového subjektu vytvorené pri kontrole internetových stránok v zmysle zmlúv o dielo, na ktorých dodávateľ údajne umiestnil reklamné banery, tieto fotografie neobsahujú príkazový riadok, v ktorom sa zobrazuje adresa internetovej stránky, na základe ktorej by bolo zrejmé, kde sa nachádza daný článok resp. na ktorej internetovej stránke. Žalovaný taktiež uviedol, že po vyššie uvedených zmenách vyjadrenia žalobcu tento dôkaz pôsobí ako následne vyprodukovaný, v snahe doložiť materiálnu existenciu deklarovaného obchodu. A dodal, že po zadaní hocktorého z predložených článkov do internetového prehliadača je možné ešte aj dnes na internete nájsť tieto články s identickým vizuálom, t. j. napríklad štruktúra textu, či úvodný obrázok sú totožné.

- Pokiaľ ide o vyhodnotenia dodaných služieb, ktoré boli prílohou faktúr, žalovaný poukázal na to, že tieto mali formu wordovského dokumentu a takýto výstup pri zdaniteľnom obchode, kde predmetom mala byť reklama na internete, je neoveriteľným výstupom nielen zo strany správcu dane ale aj daňového subjektu.

- Poukázal na to, že zo zmlúv o dielo, ani z vyjadrení bývalej konateľky dodávateľa (Veroniky Šavyovej) a žalobcu nie je jasné, ako prebiehalo počítanie klikov na jednotlivých stránkach. Uviedol, že žalobcovi boli poskytnuté dokumenty v tlačovej forme bez verifikácie toho, či údaje z týchto dokumentov zodpovedajú realite. Nie je jasné aký technický nástroj použil dodávateľ na kvantifikáciu vzhliadnutí, resp. klikov na stránkach.

- Ďalšou neštandardnou skutočnosťou je podľa žalovaného fakt, že domény na ktorých mali byť umiestnené reklamné banery boli spoločnosti MEDIA NET Europe s.r.o. (dodávateľovi žalobcu) dodané spoločnosťou Websupport s.r.o. dňa 29.03.2017, už dňa 26.04.2017 žalobca podpísal dve zmluvy o dielo v celkovej sume 120.000,- Eur bez DPH, podľa ktorých mal byť propagovaný na de facto neznámych internetových stránkach.

- Bez relevantného technického nástroja, ktorým by sa dali overiť informácie poskytnuté dodávateľom v tlačenej forme sa žalobca stotožnil s tým, že v mesiaci máj 2017 dosiahli stránky s banerom 728x312 počet 14110 preklikov a stránky s banerom 300x600 počet 16238 preklikov, čo však podľa žalovaného v pomere k tomu, kedy stránky vznikli je logicky nepravdepodobné.

- Dodávateľ MEDIA NET Europe s.r.o. zaplatil za tri domény 32,04 Eur s DPH, t. z. že si na obdobie jedného roka zaplatil tri internetové stránky bez obsahu. Bývalá konateľka dodávateľa (Veronika Šavyová) uviedla, že na tieto stránky jednorázovo umiestnila banery podľa zmlúv o dielo, ktoré banery vyplývajúc z výpovede bývalej konateľky dodávateľa aj žalobcu navrhol, vypracoval a mailom zaslal svojmu dodávateľovi žalobca.

- Tvrdenie bývalej konateľky dodávateľa (A. B.) o vytvorení účtov na Google Awords či Facebooku pre dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o. spoločnosťou PURimex s.r.o., kde mali byť vytvorené reklamy na najzaujímavejšie články z domén, čím sa mala zvýšiť návštevnosť stránok, na ktorých boli umiestnené banery žalobcu, podľa žalovaného zostalo v rovine tvrdenia bez dôkazov.

- Podľa žalovaného preto výstupy v tlačenej forme od dodávateľa, resp. štatistiky vzhliadnutí, či preklikov, nezodpovedajú realite tvrdených skutočností dodávateľom. Žalovaný tiež poukázal na nepomer ceny reklamy dohodnutej v zmluvách o dielo, kde predmetom zmlúv bolo de facto umiestnenie banerov, ktoré si žalobca vytvoril sám, na neznámych stránkach bez následnej možnosti verifikácie štatistík, ktoré boli predložené k faktúram. Ďalej poukázal na zistenia správcu dane, podľa ktorých bola žalobcovi fakturovaná spoločnosťou TARIN s.r.o. cena za vytvorenie webovej stránky a katalóg produktov a za webhosting a administráciu stránky (3 domény), ako aj na zistenie okruhu subjektov cez ktorých žalobca reálne propagoval a zabezpečoval predaj svojich výrobkov v roku 2017.

II.

Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 21.12.2021 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101922316/2021 zo dňa 12.10.2021 a rozhodnutia správcu dane č. 100634302/2021 zo dňa 19.04.2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe boli vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom správcu dane aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

- Žalobca namieta, že správca dane a následne žalovaný postupovali pri svojom rozhodovaní v rozpore so skorším usmernením žalovaného ako odvolacieho orgánu v jeho rozhodnutí, ktorým bolo zrušené prvé rozhodnutie správcu dane v danej veci. Závery žalovaného sú podľa žalobcu v rozpore s jeho závermi v skoršom zrušujúcom rozhodnutí. Taktiež sa podľa žalobcu žalovaný nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacími námietkami voči (v poradí druhému) rozhodnutiu správcu dane.

- Žalobca namieta, že od neho bolo požadované dokazovanie nad rámec potrebný a nevyhnutný na čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu, pričom jeho dôkazné bremeno nie je absolútne.

- Namieta opomenutie aplikácie záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, ktoré boli aplikovateľné na jeho prípad, keďže finančné orgány svoje závery opierajú o nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov dodávateľa, či nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch. Uviedol, že správca dane sa zameral najmä na preverovanie dodávateľa a subdodávateľov deklarovaných služieb, cena týchto služieb bola uhradená bankovým prevodom, čo bolo preukázané predloženými bankovými výpismi, a tiež uviedol, že samotná materiálna podstata plnenia nebola jednoznačne spochybnená. Namieta, že správca dane pripísal v neprospech žalobcu skutočnosť, že subdodávatelia jeho dodávateľa si nesplnili svoje povinnosti, na ktorých plnenie žalobca nemal žiadny dosah. V súvislosti s poukazom na to, že finančné orgány vychádzali z poznatkov z daňových kontrol u subdodávateľov zdôraznil, že podľa záverov týchto daňových kontrol nebola spochybnená materiálna existencia plnenia, ale iba dodávateľ plnenia (spochybnenie dodania služieb pre spoločnosť PURimex s.r.o. jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou ADB Media s.r.o.). Podľa žalobcu nemožno vyvodzovať závery v jeho neprospech z toho, že nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľom, s ktorými subdodávateľmi on žiadne zmluvy neuzatváral.

- Namieta nesprávne tvrdenie finančných orgánov o nepomere ceny reklamy dohodnutej v zmluvách o dielo, kde predmetom zmlúv bolo de facto umiestnenie banerov, ktoré si daňový subjekt vytvoril sám na neznámych stránkach bez následnej možnosti verifikácie štatistík, ktoré boli predložené k faktúram a ceny za reklamy od reálnych dodávateľov. K tomu žalobca zdôraznil, že túto mylnú domnienku finančných orgánov odstránil. Tiež namieta nesprávne závery finančných orgánov ohľadom vypracovania loga firmy a grafického návrhu. Namieta aj nesprávne závery ohľadom toho, že nebol špecifikovaný predmet zmluvy o dielo, čo spochybňuje skutočný obsah právneho úkonu.

- S poukazom na zistenia správcu dane, že žalobcovi boli na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti TARIN s.r.o. z 02/2017 a 12/2017 fakturované služby za vytvorenie webovej stránky a katalógu produktov, a za webhosting, tri domény a administráciu stránky a na zistenia správcu dane, že žalobca predaj svojich výrobkov propagoval v roku 2017 reálne cez dodávateľov, ktorých správca uviedol spolu s predmetom plnenia a ktorým zaplatil sumu 43.603,51 Eur s DPH, žalobca namieta, že nie je zrejmé akú súvislosť majú tieto zistenia s predmetom zdaniteľného plnenia za preverované zdaniteľné obdobie decembra 2017 resp. akú súvislosť majú tieto zistenia so splnením zákonných podmienok odpočtu DPH pri preverovaných zdaniteľných obchodoch.

- V ďalšom žalobca namieta závery finančných orgánov o tom, že efekt deklarovaných obchodov nebol potvrdený odberateľmi žalobcu a zdôrazňuje, že posilnenie marketingových opatrení prispelo k prekonaniu stagnácie a v rokoch 2017 a 2018 došlo k nárastu tržieb.

- Namieta závery finančných orgánov o nedôveryhodnosti žalobcom predložených dôkazov.

- Zdôrazňuje, že nestačí zo strany finančných orgánov pochybnosti len konštatovať, ale tieto musí správca dane pri presune dôkazného bremena aj náležite preukázať, čo sa v danom prípade nestalo.

- Namieta, že nie je zrejmé ako majú skutočnosti uvádzané správcom dane – o zmene sídla alebo konateľa, preukazovať nedodanie služieb.

- Namieta, že nie je zrejmé na základe akého kritéria správca dane považuje špecifikáciu služieb v zmysle Zmluvy o dielo za nedostatočnú.

- Namieta, neprihliadanie na výpoveď konateľky pani B., ktorá potvrdila uskutočnenie prác a vystavenie dodávateľských faktúr.

- Namieta, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, na základe čoho možno konštatovať, že finančným orgánom nevznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených.

- Namietal, že sa správca dane nezaoberal kontrolnými výkazmi dodávateľov žalobcu.

- Namietal nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany finančných orgánov a zdôraznil, že domnienky a pochybnosti správcu dane sú nedôvodné.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a v podstatnej časti zhrnul v ňom uvádzané dôvody. Žalobca v replike zo dňa 07.07.2022 zotrval na dôvodnosti žaloby a v nej uvedenej žalobnej argumentácii. Žalovaný dupliku nepodal.

III.

Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

8. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa prvá a druhá veta o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa : „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa : „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa : „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa : „Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .“

- Podľa o správe daní (ďalej len „“): „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

9. Daň z pridanej hodnoty upravená je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).

10. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych

podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

11. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

12. V zmysle (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty ( ). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane ( a 2 ). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty ( ). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z .

13. Vo vzťahu k rozloženiu a prenosu dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok odpočtu DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

15. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe ( a nasl. /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na to, že účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2025 ( a 2 a 137 ods. 4 ).

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

16. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi v sume 24.000,00 Eur za zdaňovacie obdobie december 2017 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o. za reklamné služby, a to pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu spočívajúcich v nepreukázaní materiálnej existencie plnenia, ktorým malo byť podľa predloženej zmluvy poskytnutie reklamnej služby

reklamnými banermi na troch webových stránkach, vyhotovenie reklamných banerov a spolupráca v oblasti grafických návrhov; poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy.

17. Vzhľadom k tomu, že predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného a v ňom uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym spôsobom dopĺňať, modifikovať či inak korigovať, správny súd posúdil (v rozsahu žalobných námietok) zákonnosť záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z vyššie označeného zdaniteľného obchodu v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v jeho rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia.

18. V predmetnej veci pochybnosti správcu dane o preukázaní reálnej existencie plnenia, ako aj jeho vlastné závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom k preukázaniu reálnej existencie plnenia majú svoj pôvod najmä v nedostatočnosti žalobcom predložených dôkazov o reálnosti plnenia a zistení niekoľkých neštandardných okolností posudzovaného zdaniteľného obchodu.

19. Z uvedeného vyvstáva otázka aké pochybnosti správcu dane vo vzťahu k preukázanosti reálnej existencie plnenia je možné považovať za dôvodné a tým spôsobilé vyvolať presun dôkazného bremena opäť na daňový subjekt s implicitnou požiadavkou označenia a doloženia ďalších dôkazov na preukázanie reálnosti plnenia a v nadväznosti na to, aký rozsah a obsah dôkazov je možné v konkrétnej veci považovať za dostatočne preukazný.

20. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie služby je nutné v každom jednotlivom prípade posudzovať individuálne a najmä vo svetle charakteru konkrétnej služby, z dodania ktorej sa odpočet uplatňuje a súčasne vo svetle požiadavky, aby daňový subjekt poskytovanie či prijímanie služieb či tovarov dokumentoval s náležitou starostlivosťou, súc si vedomí znášania bremena dôkazu na preukázanie zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatňuje odpočet. Inak povedané práve charakter konkrétnej prijímanej služby musí byť určujúci pre minimálny štandard dôkazov spôsobilých preukázať reálnu existenciu plnenia aspoň na úrovni dostatočnej pravdepodobnosti.

21. V prípade niektorých druhov plnení osobitne niektorých druhov služieb, medzi ktoré podľa názoru správneho súdu patria i služby reklamné, resp. služby reklamné realizované na internete, je charakteristické, že ich materiálna stopa v priestore i čase je minimálna a možnosti dôkazného dokumentovania tejto stopy sú špecifické. Tým sa môže javiť ako problematické v jednotlivej konkrétnej veci aj posudzovanie toho, aké dôkazy napĺňajú minimálny štandard dôkazov, pri ktorých je rozumné predpokladať, že ich daňový subjekt bude uchovávať resp. pri ktorých je rozumné očakávať, že ich daňový subjekt má byť schopný produkovať. Uvedené však nemôže viesť k rezignácii orgánov finančnej správy na dôsledné vyhodnotenie dôkaznej sily daňovým subjektom predložených dôkazov a vyjadrenie pochybností o nich, ako ani k rezignácii daňových subjektov na produkovanie dôkazov spôsobilých odstrániť pochybnosti správcu dane a na čo najvyššej úrovni pravdepodobnosti preukázať reálnosť prijatého plnenia.

22. Ak v posudzovanej veci žalovaný existenciu pochybností dôvodil nedôveryhodnosťou žalobcom označených dôkazov, konkrétne protokolov o kontrole vykonaných služieb, ktoré mali byť vyhotovené poverenými osobami žalobcu, predložených fotografií internetových stránok a vyhodnotenia dodaných služieb, ktoré boli súčasťou dodávateľských faktúr, jeho závery sa javia ako logické a náležite zdôvodnené.

23. Nakoľko aj podľa názoru správneho súdu dôveryhodnosť protokolov/záznamov o kontrole spochybňujú rozporné vyjadrenia samotného konateľa žalobcu, keď tento na ústnom pojednávaní uviedol, že sa umiestňovanie reklamných banerov pravidelne kontrolovalo a existujú o tom písomné záznamy. Následne však na výzvu správcu dane na predloženie týchto písomných záznamov žalobca písomne odpovedal tak, že písomné záznamy o kontrole umiestnenia a zverejňovania reklamných banerov neboli vyhotovované a tento rozpor s vyjadrením konateľ odôvodnil tým, že došlo k nedorozumeniu. Avšak následne k vyjadreniu k protokolu z kontroly už takéto záznamy (ktoré mali byť vypracované zamestnancami obchodného oddelenia žalobcu) predložil, čím opäť zmenil svoje tvrdenie. Dôveryhodnosť predložených fotografií internetových stránok spochybňuje, že tieto neobsahujú príkazový riadok, v ktorom sa zobrazuje adresa internetovej stránky, na základe ktorej by bolo zrejmé,

kde sa nachádza daný článok, resp. na ktorej internetovej stránke, pričom vzhľadom na zmeny vyjadrenia žalobcu tento dôkaz pôsobí ako následne vyprodukovaný. Dôveryhodnosť vyhodnotenia dodaných služieb, ktoré boli prílohou faktúr spochybňuje, že tieto mali formu wordovského dokumentu a takýto výstup pri zdaniteľnom obchode, kde predmetom mala byť reklama na internete, je neoveriteľným výstupom nielen zo strany správcu dane ale aj daňového subjektu.

24. Ako logické a náležite odôvodnené sa javia aj ďalšie zistenia žalovaného, ktorými dôvodí svoje pochybnosti o preukázanosti žalobcom predložených dôkazov, keď uvádza, že nie je jasné ako prebiehalo počítanie klikov na jednotlivých stránkach a nie je jasné aký technický nástroj použil dodávateľ na kvantifikáciu vzhliadnutí, resp. klikov na stránkach. Zároveň, keď uvádza, že žalobca sa bez relevantného technického nástroja, ktorým by sa dali overiť informácie poskytnuté dodávateľom v tlačenej forme stotožnil s tým, že v mesiaci máj 2017 dosiahli stránky s banerom 728x312 počet 14110 preklikov a stránky s banerom 300x600 počet 16238 preklikov, čo však podľa žalovaného v pomere k tomu, kedy stránky vznikli je logicky nepravdepodobné. Taktiež, keď uvádza, že ďalšou neštandardnou skutočnosťou je fakt, že domény na ktorých mali byť umiestnené reklamné banery boli spoločnosti MEDIA NET Europe s.r.o. (dodávateľovi žalobcu) dodané spoločnosťou Websupport s.r.o. dňa 29.03.2017, už dňa 26.04.2017 žalobca podpísal dve zmluvy o dielo v celkovej sume 120.000,- Eur bez DPH, podľa ktorých mal byť propagovaný na de facto neznámych internetových stránkach.

25. Pritom aj ostatné zistenia žalovaného podporujú dôvodnosť jeho pochybností, a to, že dodávateľ MEDIA NET Europe s.r.o. zaplatil za tri domény 32,04 Eur s DPH, t. z. že si na obdobie jedného roka zaplatil tri internetové stránky bez obsahu. Bývalá konateľka dodávateľa (Veronika Šavyová) uviedla, že na tieto stránky jednorázovo umiestnila banery podľa zmlúv o dielo, ktoré banery vyplývajúc z výpovede bývalej konateľky dodávateľa aj žalobcu navrhol, vypracoval a mailom zaslal svojmu dodávateľovi žalobca. Ako aj to, že tvrdenie bývalej konateľky dodávateľa (A. B.) o vytvorení účtov na Google Awords či Facebooku pre dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o. spoločnosťou PURimex s.r.o., kde mali mali byť vytvorené reklamy na najzaujímavejšie články z domén, čím sa mala zvýšiť návštevnosť stránok, na ktorých boli umiestnené banery žalobcu, podľa žalovaného zostalo v rovine tvrdenia bez dôkazov.

26. Správny súd na základe vyššie uvedeného nehodnotil ako dôvodné žalobné námietky, že od žalobcu bolo požadované dokazovanie nad rámec potrebný a nevyhnutný na čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu, pričom jeho dôkazné bremeno nie je absolútne. Ako aj námietky záverov žalovaného o nedôveryhodnosti žalobcom predložených dôkazov, námietky, že nie je zrejmé na základe akého kritéria správca dane považuje špecifikáciu služieb v zmysle Zmluvy o dielo za nedostatočnú, námietky neprihliadania na výpoveď konateľky pani B., ktorá potvrdila uskutočnenie prác a vystavenie dodávateľských faktúr, námietky nesprávneho hodnotenia dôkazov zo strany finančných orgánov, a tiež aj námietky o nedôvodnosti domnienok a pochybnosti správcu dane.

27. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu o opomenutí aplikácie záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo. V posudzovanej veci, ako to bolo už vyššie uvedené, dôvodom neuznania práva na odpočet nebolo spochybnenie deklarovaného dodávateľa reklamných služieb, ale samotnej materiálnej existencie plnenia. Pritom závery inej daňovej kontroly vo vzťahu k subdodávateľovi (ADB Media s.r.o.) subdodávateľa (PURimex s.r.o.) deklarovaného dodávateľa založené na odopretí odpočtu uplatnením doktríny deklarovaného dodávateľa, vlastné závery finančných orgánov v posudzovanej veci nie sú spôsobilé spochybniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hoci okolnosti spočívajúce v nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov dodávateľa či nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch, v zmysle označeného judikátu nie sú spôsobilé jednotlivo a osobitne v prípadoch nespornej materiálnej existencie plnenia založiť dôvodnú pochybnosť o nesplnení zákonných podmienok odpočtu, v danom prípade išlo o odlišnú dôkaznú situáciu, ktorá aplikovateľnosť záverov tohto judikátu neumožňovala.

28. Pokiaľ žalovaný dôvodil svoje pochybnosti o nepreukázaní materiálnej existencie plnenia aj s poukazom na nepomer ceny reklamy dohodnutej v zmluvách o dielo, na dodanie služby vytvorenia webových stránok a ich administratívy žalobcovi v rozhodnom období iným dodávateľom (TARIN s.r.o.) a násobne nižšej cene resp. na zmeny v spoločnosti dodávateľa (sídla, konateľa), správny súd nehodnotil ako dôvodné ani námietky žalobcu vo vzťahu k týmto žalovaným vymedzeným dôvodom a absencie ich súvislosti s dôvodmi neuznania odpočtu. Takéto zistenia, hoci nie sú jednotlivo spôsobilé založiť vlastné pochybnosti žalovaného o materiálnej existencii plnenia, v súhrne s inými dôkazmi a teda vzhľadom

k celkovej dôkaznej situácii môžu už takouto spôsobilosťou disponovať resp. môžu mať aj jednotlivo podporný charakter k pochybnostiam správcu o unesení dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k jeho tvrdeniam o splnení zákonných podmienok odpočtu.

29. Správny súd uzatvára, že za tejto dôkaznej situácie žalobné námietky vznesené žalobcom neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy o neunesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie reálnej existencie služby, z ktorej bol uplatnený odpočet. Preto správca dane zhodne so žalovaným dospeli k správnemu a dostatočne odôvodnenému záveru, že žalobca nepreukázal reálnu existenciu plnenia a tým neboli splnené podmienky na uznanie odpočtu DPH.

30. K námietke, že správca dane a následne žalovaný postupovali pri svojom rozhodovaní v rozpore so skorším usmernením žalovaného ako odvolacieho orgánu v jeho rozhodnutí, ktorým bolo zrušené prvé rozhodnutie správcu dane v danej veci, správny súd uvádza, že pre posúdenie správnosti a zákonnosti záverov žalovaného sú rozhodné dôvody vymedzené v jeho aktuálne posudzovanom rozhodnutí a nie jeho prípadné iné skoršie závery v skorších rozhodnutiach v danej veci.

31. Je možné prisvedčiť argumentu žalobcu, že záver finančných orgánov o nepotvrdení efektu deklarovaných obchodov (reklamných služieb) odberateľmi opomína akúkoľvek súvislosť s vlastnými dôvodmi neuznania odpočtu spočívajúcich v nepreukázaní reálnosti materiálneho plnenia.

32. K námietke žalobcu, že sa správca dane nezaoberal kontrolnými výkazmi dodávateľov žalobcu, správny súd uvádza, že vzhľadom na vlastný dôvod neuznania práva na odpočet a kontrolné výkazy, správnosť záverov finančných orgánov o nepreukázaní materiálnej existencie plnenia nemohli byť spôsobilé ovplyvniť.

33. Pokiaľ žalobca v ostatnej časti žaloby namieta, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, na základe čoho podľa žalobcu možno konštatovať, že finančným orgánom nevznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správny súd túto časť žaloby vzhľadom na v nej obsiahnuté všeobecné formulácie nehodnotil ako preskúmateľnú námietku porušenia § 46 ods. 5 daňového poriadku. Nie je úlohou správneho súdu, aby pri všeobecne formulovaných námietkach sám vyhľadával v procese daňového konania možnosti ich konkrétneho naplnenia, ak tak neučiní samotný žalobca pri vymedzení žalobných bodov. Taktiež je potrebné dodať, že v kontexte celkového priebehu daňového konania ani prípadné opomenutie oboznámenia pochybností v náležitej kvalite a primeranom čase v priebehu daňovej kontroly, by nemohlo zakladať v okolnostiach danej veci vadu procesného postupu správcu dane takej závažnosti, aby mohla viesť k záveru o možnosti nezákonnosti samotného rozhodnutia správcu dane a následne žalovaného. Správny súd dáva do pozornosti aj to, že zásada úzkej súčinnosti vyjadrená v § 3 ods. 2 daňového poriadku ako aj právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, nezávisle od významu a dôsledkov splnenia povinnosti správcu oznámiť svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu, umožňujú daňovému subjektu počas daňovej kontroly aktívne sa zaujímať o jej priebeh a reagovať na obsah vykonaných dôkazov.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

34. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce voči vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH a preto žalobu v celom rozsahu podľa zamietol ako nedôvodnú. (výrok I)

35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II)

36. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. ( v spojení s , v znení účinnom do 30.06.2023 v zmysle )

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. ( )

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. ( )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( )

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. ( )

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. ( )