Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-8Sa/66/2021

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XXXX/XX, F., proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave u r č u j e , že iný zásah orgánu verejnej správy zo dňa 10.05.2021 spočívajúci v rozhodnutí o odtiahnutí vozidla žalobcu a odtiahnutí vozidla žalobcu o 11:10 hod. z ulice Námestie slobody 21 v Bratislave do priestorov odťahovej služby na Technickej ulici 6 v Bratislave b o l n e z á k o n n ý .

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09. júla 2021, označenou ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný dňa 10.05.2021 rozhodnutím o odtiahnutí vozidla žalobcu konal nezákonne. Súd uložil žalovanému zrušiť povinnosť žalobcu splatiť faktúru č. 2216020106 zo dňa 10.05.2021. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.05.2021 v čase okolo 10:35 hod. žalobca zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo VOLVO S40 – EČV F. pred budovu Slovenskej technickej univerzity na ulici Námestie slobody. Okolo 11:45 hod. sa žalobca vrátil na miesto, kde svoje vozidlo zaparkoval, ale vozidlo sa na danom mieste nenachádzalo. Okoloidúce dve osoby informovali žalobcu, že vozidlo mu bolo odtiahnuté Odťahovou službou Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, následne sa žalobca dostavil na adresu odťahovej služby kde si bol odtiahnuté vozidlo vyzdvihnúť. Žalobca bol informovaný zamestnancom žalovaného, že zaparkovaným vozidlom nedodržal minimálnu vzdialenosť voľného chodníka 1,5 m a nechal voľné miesto chodníka len 1,14 m, na základe čoho mestský policajt rozhodol, že vozidlo bude odtiahnuté. Žalobca sa nachádzal v časovej tiesni z dôvodu, že musel svoje dva a pol mesačné dieťa priniesť vozidlom o 13:45 hod. na vyšetrenie ortopedičke G. A. G. na E. H. I., na základe čoho sa ponáhľal do sídla odťahovej služby a urgoval vybavenie formalít na vydanie svojho vozidla, v dôsledku čoho nebol riadne oboznámený s dôkazmi, na základe ktorých sa mu kládlo za vinu, že spáchal priestupok podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a na základe čoho bolo jeho vozidlo odtiahnuté odťahovou službou. Z uvedeného dôvodu žalobca podpísal zápisnicu o postúpení prejednania údajného priestupku, kde uviedol, že sa k predmetnej veci vyjadrí pred príslušným správnym orgánom. Ako podmienka vydania vozidla bolo žalobcovi uvedené, že musí zaplatiť poplatok 130,00 € za odtiahnutie vozidla odťahovou službou na mieste, a to v hotovosti alebo bankomatovou kartou, alebo podpísať a prevziať faktúru. Z uvedeného dôvodu žalobca podpísal a prevzal od zamestnanca odťahovej služby vystavenú faktúru č. 2216020106 na zaplatenie sumy 130,00 € za odtiahnutie vozidla odťahovou

službou, aby čo najskôr mohol opustiť sídlo odťahovej služby a zaviesť svoje dieťa na ortopedické vyšetrenie.

3. Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/13/2013 zo dňa 19.11.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/70/2003 zo dňa 1. 1. 2006.

4. Žalobca sumarizuje, že zaparkoval svoje vozidlo v súlade s § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. h) a k), § 23 ods. 2 a § 24 ods. 2 veta prvá zákona o cestnej premávke tak, aby čo najlepšie využil parkovacie miesto, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, aby neohrozil chodcov na chodníku a aby neobmedzil prechádzanie chodcov na chodníku. Mestský policajt je podľa o obecnej polícii pri plnení svojich úloh povinný dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, v ich rámci sa riadiť pokynmi náčelníka, prípadne pokynmi starostu a zakročiť v medziach zákona o obecnej polícii a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Mestský policajt je podľa zákona o obecnej polícii oprávnený ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky, zastavovať vozidlá, ak vodič vozidla spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý je oprávnený prejednať v blokovom konaní a použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, ak motorové vozidlo stojí na mieste, kde je to zakázané, a to tak, aby osobe, proti ktorej zakročuje, nespôsobil neprimeranú ujmu. Rozhodnutie o odtiahnutí vozidla teda nepatrí do oprávnení mestského policajta podľa zákona o obecnej polícii. Správca cesty, ktorým je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, môže podľa zákona o cestnej premávke odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, ak je na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené a ak je bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Vozidlo žalobcu nespĺňalo ani jednu z týchto podmienok na to, aby bolo v súlade so zákonom o cestnej premávke správcom cesty odtiahnuté. Na druhej strane, ak by aj mestský policajt bol oprávnený rozhodnúť o odtiahnutí vozidla podľa zákona o cestnej premávke alebo iného zákona, zaparkované vozidlo žalobcu nepredstavovalo prekážku, ktorú by bolo nevyhnutné odstrániť z dôvodu ohrozovania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a bezpečnosti prechodu chodcov, čo žalobca v danom prípade považuje za neprimeraný zásah, ktorý nie je v súlade so zákonom o cestnej premávke a zákonom o obecnej polícii.

5. Žalobca má za to, že ak mestský policajt zistil, že žalobca zaparkovaním svojho vozidla nedodržal minimálnu vzdialenosť voľného chodníka 1,5 m, čím by naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona o priestupkoch, v súlade so zákonom o cestnej premávke, zákonom o obecnej polícii a zákonom o priestupkoch mal použiť pre neho jediný legitímny, technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla, kedy by na mieste došlo k objasneniu priestupku v súlade so zákonom o priestupkoch a bola by preukázaná vina žalobcu.

6. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukazuje na nesprávne označenie žalovaného. Keď v žalobe zo dňa 08.07.2021 je žalovaný označený ako Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy. Vo výzve správneho súdu zo dňa 10.06.2022 je už žalovaný označený ako Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Žalovanému k dnešnému dňu, okrem žaloby a jej príloh nebol doručený žiadny iný doklad, ktorým by sa pristúpilo k zmene žalovaného subjektu. Doručená žaloba smeruje proti subjektu označenému ako „Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy, Gunduličova 10, 811 05 Bratislava“. Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je poriadkovým útvarom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava. Porušenie práva zo strany žalovaného subjektu malo nastať výlučne pri realizácii oprávnenia správcu cesty podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona o cestnej premávke. Orgánom verejnej správy, ktorý teda zasiahol do práv žalobcu, nie je MsP, ale správca cesty. Z ustanovení o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov je zrejmé, že MsP nedisponuje v tomto prípade pasívnou legitimáciou a skutočnosť, že na základe poverenia správcom cesty vykonáva jedno z jeho oprávnení, nezakladá dôvod na jej označenie za správcu cesty a teda dôvod na označenie ako žalovaného subjektu. Žaloba smeruje voči nesprávne identifikovanému žalovanému – bez pasívnej legitimácie.

7. Príslušník Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nariadil dňa 10.05.2021 o 11:11 hod. na Námestí Slobody v Bratislave odstránenie motorového vozidla v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a 4 zákona o cestnej premávke. Jednalo sa o vozidlo zn. VOLVO S-40, čiernej farby, EČV: F., ktoré tvorilo prekážku v cestnej premávke, pretože bolo zaparkované na chodníku pre chodcov a ich pohyb bol obmedzený, pretože voľná šírka chodníka nebola najmenej 1,5 m. Následne sa do areálu odťahovej služby na Teslovej ulici dňa 10.05.2021 o 12:40 hod. dostavil žalobca, ktorý sa dožadoval vydania svojho motorového vozidla. Ústne uviedol, že predmetné vozidlo na danom mieste zaparkoval on. Po vysvetlení akého priestupku sa dopustil a zákonnom poučení sa písomne vyjadril, že si nie je vedomý spáchaného priestupku. Následne bol upovedomený, že priestupok bude predložený na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, Lermontovova 1, 811 05 Bratislava I na rozhodnutie ako príslušnému správnemu orgánu. Žalobca sa mylne domnieva, že príslušník MsP pri nariadení odťahu osobného motorového vozidla vystupoval ako správny orgán. Pri danom úkone sa jednalo o priestupkové konanie týkajúce sa vykonania technického opatrenia zameraného na odstránenie prekážky cestnej premávky, pričom priestupkové konanie je vedené v zmysle priestupkového zákona vo veci priestupku a jeho súčasťou je aj vyvodenie právnej zodpovednosti, kým odstránenie prekážajúceho vozidla je súbežný úkon, ktorý nie je súčasťou priestupkového konania a ani ho nenahradzuje.

8. V čase nesprávneho parkovania tvorilo vozidlo prekážku pre chodcov v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 písm. r) zákona o cestnej premávke, čo oprávňovalo príslušníka MsP rozhodnúť o urýchlenom uvoľnení chodníka odstránením prekážajúceho vozidla. Príslušník MsP nie je oprávnený zisťovať vlastníka či držiteľa vozidla priamo z miesta priestupku, pred odstránením prekážky. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. (ďalej len ako „SSP“) v ustanovení obsahuje legálnu definíciu iného zásahu. Žalovaný zastáva názor, že iným zásahom orgánu verejnej správy v podobe odťahu osobného motorového vozidla, ktoré tvorilo prekážku v zmysle ustanovenia zákona o cestnej premávke neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb v rozsahu ako to vyžaduje zákonodarca.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že síce žalobca v správnej žalobe označil žalovaného ako „Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy“, ako poriadkový útvar žalovaného, avšak v žalobnom formulári uviedol IČO: 00603481, ktoré prislúcha žalovanému, a to Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava. Aj keď žalobca v správnej žalobe a v žalobnom formulári z nepozornosti označil ako žalovaného poriadkový útvar žalovaného, s identifikáciou žalovaného na základe jeho IČO, krajský súd vo výzve zo dňa 10. 6. 2022 správne označil žalované v súlade a urobil vhodné opatrenie na presnú identifikáciu žalovaného v súlade s a v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 7. 2011, sp. zn. 4 Sžo 19/2011, na základe čoho v konaní so sp. zn. 8Sa/66/2021 krajský súd koná s Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava ako žalovaným. Na základe uvedených dôvodov má žalobca za to, že k zmene žalovaného subjektu nedošlo a pasívna legitimácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava v konaní so sp. zn. 8Sa/66/2021 je preukázaná.

10. Žalovaný v druhom odseku vyjadrenia žalovaného uvádza, že porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného subjektu malo nastať výlučne pri realizácii oprávnenia správcu cesty podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona o cestnej premávke a teda orgán verejnej správy, ktorý zasiahol do práv žalobcu, bol správca cesty, nie Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Žalobca poukazuje na to, že podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) správcom cesty je žalovaný, teda Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a Mestská polícia Bratislava je poriadkový orgán žalovaného, ktorý bol ním zriadený na základe všeobecne záväzného nariadenia č. 3/1991 v súlade so zákonom o obecnej polícii. Bez ohľadu na to, či došlo k zásahu do práv žalobcu len pri realizácii oprávnenia správcu cesty podľa zákona o cestnej premávke odtiahnutím vozidla, alebo úkonom na jeho vykonanie príslušníkom G. E. F., ide o zásah žalovaného do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

11. Žalobca ďalej uvádza, že príslušník Mestskej polície Bratislava bol oprávnený na mieste Námestie Slobody v Bratislave pri podozrení zo spáchania priestupku žalobcu v rámci konania o priestupku priestupok žalobcu len objasniť ( o priestupkoch – ďalej len ako „zákon o priestupkoch“), alebo použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla ( zákona o obecnej polícii), alebo v blokovom konaní za priestupok uložiť žalobcovi pokutu, ak by bol priestupok spoľahlivo zistený a žalobca ako obvinený z priestupku by bol ochotný pokutu zaplatiť ( zákona o priestupkoch). Vzhľadom na to, že priestupok nebol spoľahlivo zistený, príslušník Mestskej polície Bratislava postúpil záznam o podaní vysvetlenia spolu so správami o výsledku objasňovania priestupku a všetkými dôkazmi orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. Podľa zákona o priestupkoch priestupok žalobcu bol oprávnený prejednať miestne príslušný správny orgán, a to Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave III, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky.

12. Žalobca upozorňuje, že bol po podaní správnej žaloby dňa 28. 7. 2021 predvolaný dopravným inšpektorátom na prejednanie údajného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zistenia príslušníka Mestskej polície Bratislava, vedeného pod sp. zn.ORPZ-BAIII-ODI1-36/2021- P- M. Dopravný inšpektorát právoplatným Rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-BAIII-ODI1- 36/2021-P-M zo dňa 9. 9. 2021 rozhodol, že že skutok o ktorom sa koná, sa nestal a preto konanie vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch zastavil“.

13. Na základe uvedených skutočností v správnej žalobe, vo vyjadrení a na základe predložených dôkazov má žalobca za to, že príslušník Mestskej polície Bratislava dňa 10. 5. 2021 konal voči žalobcovi nezákonne, v rozpore s rozsahom jeho zákonných právomocí a po rozhodnutí o priestupku aj bez zákonného dôvodu, pretože spáchanie priestupku, z ktorého bol žalobca príslušníkom Mestskej polície Bratislava obvinený, nebolo žalobcovi preukázané. S ohľadom na rozhodnutie o priestupku, podľa ktorého spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebolo žalobcovi preukázané, nemal zákonný dôvod motorové vozidlo žalobcu odtiahnuť ani žalovaný ako správca cesty, a teda žalovaný odtiahol motorové vozidlo žalobcu nezákonne, čím došlo k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmom žalobcu.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v celom rozsahu pridržal skutočností uvedených v jeho vyjadrení k žalobe. Opätovne namieta vecnú a pasívnu legitimitu žalovaného v tomto konaní. Považuje predmetné konanie za ukončené odstúpením administratívneho spisu na prejednanie priestupku na príslušný Okresný dopravný inšpektorát.

15. Podaním zo dňa 30.09.2024 žalobca opravil svoju žalobu a žalobný návrh vymedzil tak, že sa domáha, aby súd rozhodol, že žalovaný ako orgán verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy dňa 10. 5. 2021 rozhodnutím o odtiahnutí vozidla žalobcu a odtiahnutím vozidla žalobcu o 11:10 hod. z ulice Námestie slobody 21 v Bratislave do priestorov odťahovej služby na Technickej ulici 6 v Bratislave vykonal nezákonný faktický postup, ktorým boli priamo dotknuté žalobcove práva a právom chránené záujmy.

16. Podaním zo dňa 19.11.2024, žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení v konaní.

17. V zmysle písmena b) o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení , výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a dňa 31. októbra 2023 bola v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 18Sa.

18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy, v konaní rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku, nakoľko boli splnené podmienky podľa , pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

19. Podľa zákona , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa / , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

22. Podľa / , na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

23. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v .

25. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

26. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

27. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

28. Podľa , ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto.

29. Podľa § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni a verejnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou.

30. Podľa § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg na okraji chodníka priľahlého k ceste, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím. Pri zastavení alebo státí podľa prvej vety možno vchádzať na chodník a vychádzať z neho len v mieste zastavenia alebo státia vozidla a nemožno pritom prekonávať zábrany chrániace chodník pred zastavením alebo státím vozidiel. V zóne s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a v zóne s plateným alebo regulovaným státím je však na chodníku povolené zastavenie alebo státie bicykla a motocykla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.

31. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

32. Na základe bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

33. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( ), preskúmal napadnutý procesný postup (iný zásah ) žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok ( ) vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 29.04.2025, pričom dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

34. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať je, či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v definuje pojem zásah v ustanovení / (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

35. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného.

36. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti iného zásahu žalovaného, ktorý má spočívať v postupe žalovaného ako orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy dňa 10. 5. 2021 rozhodnutím o odtiahnutí vozidla žalobcu a odtiahnutím vozidla žalobcu o 11:10 hod. z ulice Námestie slobody 21 v Bratislave do priestorov odťahovej služby na Technickej ulici 6 v Bratislave.

37. Z čoho má tunajší súd za zrejmé, že sa v konaní jedná o iný zásah orgánu verejnej správy, príslušník Mestskej polície Bratislava podľa správy o výsledku objasňovania priestupku rozhodol o odstránení vozidla, dal príkaz na odstránenie motorového vozidla, čím vykonal priamy zásah do žalobcových práv a právom chránených záujmom, jednalo sa o faktický postup príslušníka Mestskej polície Bratislava pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pri ktorom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a bolo výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste, v zmysle / .

38. Z obsahu administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov konania mal tunajší súd preukázané, že Príslušník Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nariadil dňa 10.05.2021 o 11:11 hod. na Námestí Slobody v Bratislave odstránenie motorového vozidla v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a 4 zákona o cestnej premávke. Jednalo sa o vozidlo zn. VOLVO S-40, čiernej farby, EČV: F., nakoľko mal príslušník za to, že tvorilo prekážku v cestnej premávke, pretože bolo zaparkované na chodníku pre chodcov a ich pohyb bol obmedzený, pretože voľná šírka chodníka nebola najmenej 1,5 m. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ako vodič predmetného osobného motorového vozidla svojím konaním porušil ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q/ zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch a vytvoril tak prekážku v

zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. r/ zákona o cestnej premávke a tým splnil podmienku na postup v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1, 4 písm. a/ zákona o cestnej premávke.

39. Vzhľadom na to, že priestupok nebol spoľahlivo zistený, spisový materiál z Expozitúry MsP Bratislava I, bol odstúpený na prejednanie priestupku na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky. Ten následne dňa 16.08.2021 vydal Rozkaz, ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku a rozhodol o uložení sankcie (pokarhanie podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch) za priestupok na tom skutkovom základe, ktorý je aj predmetom iného zásahu prejednávanej žaloby. V dôsledku žalobcom podaného odporu voči Rozkazu, Dopravný inšpektorát právoplatným Rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-BAIII-ODI1- 36/2021-P-M zo dňa 09.09.2021 rozhodol, že „podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavuje konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. m/ citovaného zákona, zo spáchania ktorého bol obvinený A. B. C., pretože spáchanie skutku o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané.“ s odôvodnením, že „Správny orgán dospel k záveru, že skutok o ktorom sa koná, sa nestal a preto konanie vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, čo do porušenia povinnosti držiteľa vodičského preukazu zastavuje.“.

40. Správny súd teda má za to, že príslušník Mestskej polície Bratislava podľa správy o výsledku objasňovania priestupku rozhodol o odstránení vozidla a podľa služobného záznamu dal príkaz na odstránenie motorového vozidla, čím vykonal priamy zásah do žalobcových práv a právom chránených záujmom, čím išlo o faktický postup príslušníka Mestskej polície Bratislava pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pri ktorom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a bolo výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pričom v zmysle § 43 ods. 4 zákona o cestnej premávke žalovaný ako správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka a parkoviska na náklady jeho prevádzkovateľa z dôvodov uvedených v ňom, pokiaľ zo strany fyzickej osoby došlo k porušeniu všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorým je , a teda musí dôjsť k spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Právoplatným rozhodnutím o priestupku zo dňa 09.09.2021 bolo konanie voči žalobcovi zastavené z dôvodu, že spáchanie priestupku nebolo žalobcovi preukázané, a teda priestupok nespáchal. Pokiaľ teda žalobca nespáchal priestupok, netvoril prekážku cestnej premávke ktorou príslušník Mestskej polície Bratislava odôvodnil príkaz na odstránenie motorového vozidla žalobcu, konal tak nezákonne a je podľa súdu potrebné v tomto prípade takéto konanie určiť ako nezákonný už skončený iný zásahu orgánu verejnej správy.

41. Ohľadom správneho označenia žalovaného súd poukazuje na to, že žalobca síce vo svojej žalobe označil žalovaného ako „mestská polícia hlavného mesta Bratislavy“, avšak vzhľadom na osobitosť konania podľa , ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto, je zrejmé, že žalovaným v prejednávanom prípade je mesto - Bratislava. Taktiež podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 7. 2011 (sp. zn. 4 Sžo 19/2011) „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať samé osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti ( OSP), t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“

42. Ďalej v súvislosti s námietkou žalovaného, že predmetné konanie príslušníka mestskej polície nie je možné považovať za konanie správneho orgánu tunajší súd poukazuje na to, že podľa zákona o priestupkoch v konaní voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe pri objasňovaní priestupku príslušník mestskej polície v rámci svojej pôsobnosti vystupuje ako správny orgán, čo možno vyvodiť aj zo o obecnej polícii. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že príslušník Mestskej polície Bratislava pri výkone svojej činnosti voči žalobcovi konal ako správny orgán. Skutočnosť, že konaním mestskej polície môže byť spôsobený iný zásah, za ktorý následne zodpovedá obec/mesto, ktoré ju zriadilo zároveň vyplýva aj z ustanovenia .

43. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy vyhovel petitu žaloby a určil, že predmetný iný zásah žalovaného bol nezákonný.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( , / a contrario).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a 2 ).