Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-62-2024.pdf
PDF · 81.77 KB
Case nature
Subarea
4S/62/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., s miestom podnikania Lomná 19, 029 54 Lomná, IČO: 37 044 753, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania: Okresná prokuratúra Námestovo, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, 029 01 Námestovo, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Žilina č. 03363/2024-18.1.2. zo dňa 11. septembra 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu zo dňa 12. novembra 2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 13. novembra 2024 doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 12. novembra 2024, ktorou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Žilina č. 03363/2024-18.1.2. zo dňa 11. septembra 2024, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie obce Krušetnica č. SOcÚ/23/1455/KR-2 zo dňa 15. februára 2024, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora Okresná prokuratúra Námestovo pod č. Pd 145/23/5507-4 zo dňa 07. decembra 2023, ktorým Okresná prokuratúra Námestovo navrhla zrušiť opatrenie obce Krušetnica pod č. 392/1/2020-8/2020 zo dňa 16. decembra 2020. Žalobca v žalobnom petite navrhol rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Žilina č. 03363/2024-18.1.2. zo dňa 11. septembra 2024 v spojení s rozhodnutím Obce Krušetnica č. SOcÚ/23/1455/KR-2 zo dňa 15. februára 2024 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 12. novembra 2024 zároveň požiadal, aby súd priznal žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pretože výkonom napadnutého rozhodnutia by bolo zasiahnuté do práv žalobcu ako účastníka stavebného konania, a rovnako aj do jeho vlastníckych práv. Uviedol, že právoplatnosťou správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bude správny orgán pokračovať postupom o dodatočnom povolení stavby, eventuálne odstránením nepovolenej stavby, ktorá bola vyslovená jeho správnou úvahou. Tým, že žalobca v roku 2020 dôveroval právomociam stavebného úradu a riadne ohlásil drobnú stavbu, kedy bolo vydané opatrenie stavebného úradu, že nemá námietky k stavbe drobnej stavby. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonné predpoklady pre ohlásenie drobnej stavby a na základe toho začal so stavebnými prácami. Stavebný úrad je orgán, ktorý aplikuje právo. Nesprávnym rozhodnutím môže na strane žalobcu dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovení stavebného zákona. Aj začatie konania o priestupku žalobcu môže mať negatívny finančný dopad na jeho osobu, ale aj negatívny dopad v prípade preukázania viny zo spáchania priestupku v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, eventuálne trestnoprávne následky. Pre
podnikajúci subjekt žalobcu, by tento následok mal negatívny dopad z toho dôvodu, že by nespĺňal podmienku podľa § 6 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona. Podľa tejto zákonnej podmienky s poukazom na § 6 ods. 1 ods. 1 písm. c) by nespĺňal podmienku bezúhonnosti, čo by ovplyvnilo jeho ďalšie podnikanie a celkové fungovanie. Uviedol tiež, že do stavby zainvestoval 500 000 eur, pričom dôveroval v legálny systém v Slovenskej republike. Skonštatoval, že zmenením funkcie starostu sa prekvapivo zmenilo aj rozhodovanie a hľadenie na oplotenie ako na stavbu, pre ktorú je potrebné stavebné povolenie.
3. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 13. januára 2025 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 15. apríla 2025 okrem iného uviedol, že žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len abstraktnými tvrdeniami, z ktorých nemožno identifikovať žiadnu konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by výkonom napadnutého rozhodnutia malo dôjsť. Žalobca, podľa žalovaného, neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutých rozhodnutí, ergo doposiaľ nepreukázal naplnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby správny súd mohol správnej žalobe priznať odkladný účinok. V závere navrhol, aby súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
9. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba konštatovaním tvrdiacim, že správny orgán môže právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia pokračovať postupom o dodatočnom povolení stavby, pričom eventuálne môže nariadiť i odstránenie nepovolenej stavby, prípadne môže na strane žalobcu dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovení stavebného zákona, čo môže mať negatívny finančný dopad na jeho osobu a podnikanie, a tiež v prípade preukázania viny zo spáchania priestupku, môže eventuálne dôjsť k trestnoprávnemu následku v podobe nesplnenia podmienky bezúhonnosti v zmysle živnostenského zákona, čo by ovplyvnilo jeho ďalšie podnikanie a celkové fungovanie.
11. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
13. V súvislosti s uvedeným správny súd konštatuje, že žalobcom tvrdený následok – konkrétne hrozba nariadenia odstránenia stavby – je formulovaný len v hypotetickej rovine, bez preukázania
reálnej hrozby jeho nastania. Zo spisového materiálu správneho orgánu takýto následok jednoznačne nevyplýva a žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by svoju argumentáciu podložil a preukázal tak splnenie podmienok podľa § 185 písm. a) SSP. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie je daná dostatočná miera pravdepodobnosti, že by uvedený zásah mohol reálne nastať, a preto neexistuje naliehavá potreba priznania odkladného účinku správnej žalobe. Pokiaľ ide o obavy žalobcu z možného naplnenia skutkovej podstaty priestupku v spojitosti s možným negatívnym finančným dopadom na jeho podnikanie, súd uvádza, že aj tieto tvrdenia ostávajú na úrovni hypotetických úvah, ktoré nie sú nijakým spôsobom podložené konkrétnymi okolnosťami alebo dôkazmi. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by v súvislosti s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bolo voči žalobcovi vedené priestupkové konanie, ani že by existovala reálna hrozba jeho bezprostredného začatia.
14. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).