Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-23Sa-75-2022.pdf
PDF · 122.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-23Sa/75/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
BA-4Sa/8/2017
file_0.png
file_1.wmf
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zatupeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 866 876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 08. 2022, takto
r o z h o d o l :
BA-4Sa/8/2017
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 19. 08. 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
BA-4Sa/8/2017
I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 11. 11. 2021 podľa ustanovení § 73, ! 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení alebo ZSP) znížila sumu invalidného dôchodku žalobcu od 12.01.2022 na 271,60 Eur mesačne. Správny orgán prvého stupňa vychádzal zo záveru, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je od 2.11.2021 60%, oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktor ábola 80%. Vychádzal z obsahu posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 2.11.2021, podľa ktorého žalo Proti tomuto rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.
2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní podľa § 215 ods. 4 ZSP vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXXX z 19. 08. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia z 10. augusta 2022, v ktorom uviedol , že žalobca mal v roku 2015 odstránené tukové tkanivo nezhubného charakteru v oblasti mezokolonu a retroperitonea. V júni 2019 bola pre rozsiahly multifokálny tumor retroperitonea potrebná resekcia esovitej kľučky a časti zostupnej časti hrubého čreva s resekciou obkrúženého močovodu a ľavej obličky bez invázie tumoru do parenchýmu. Pooperačne bola indikovaná rádioterapia do septembra 2019 do októbra 2019, pre neprítomnosť metastatického šírenia chemoterapia indikovaná nebola. Z onkologického hľadiska je stav hodnotený ako stacionárny, bez známok progresie či recidívy ochorenia s pokračovaním observácie bez subjektívne udávaných ťažkostí. Prevedené laboratórne vyšetrenia v priebehu roka 2021 boli s fyziologickými hodnotami. Kontrolné vyšetrenie brucha magnetickou rezonanciou v novembri 2021 je s pooperačnými zrastami po odstránení ľavej obličky. Drobné rezíduum tukového tkaniva okolo zrastu v úrovni veľkého bedrového svalu vľavo charakteru post radiačných zmien je v porovnaní s priebežnými kontrolnými vyšetreniami do decembra 2019 veľkostne nezmenné, bez jednoznačných známok malígnej prestavby, bez prítomnosti patologických lymfatických uzlín. V kontrolnom náleze malej panvy magnetickou rezonanciou v novembri 2021 pretrvávajú dva pooperačné zrasty bez známok malígneho procesu, bez čerstvej lézie, bez novej patológie v oblasti malej panvy. Stukovatenie pečene je bez zmeny, bez ložiskových zmien parenchýmu, ostatné vyšetrené orgány sú bez ložiskových zmien. V neurologickom náleze je prítomná ľahká paraneoplastická polyneuropatia dolných končatín a znížená povrchová citlivost v oblasti ľavej brušnej steny, sfinkterové funkcie sú intaktné, chôdza je v norme, s odporučením vitaminóznej liečby. Stav po periférnom poškodení pravého tvárového nervu v roku 2020 je upravený. Na základe predložených odborných vyšetrení sa jedná o dobre diferencovaný zhubný nádor retroperitonea nízkeho stupňa malignity, z onkologického hľadiska je po chirurgickom odstránení nádoru bez známok progresie základného ochorenia, bez čerstvej lézie či novej patológie. Rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, zhubnému nádoru mäkkých tkanív, po stabilizácii, zdravotného stavu prislúcha s prihliadnutím na dobrú diferenciáciu nádoru miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia t.j. 50%.Prítomnosť iných ochorení nepresahuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 10%. Po celkovo zhodnotení zdravotného stavu rozhodujúcim postihnutím je zhubný nádor retroperitonea, ktorý posudkový lekár zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu H – nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív, položky 1 – zhubné nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív, písmena b) – po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla do dvoch rokoch), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia od 50 do 70%.
II. Žaloba a vyjadrenie žalovanej, replika, duplika
4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu,ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie.
5. Žalobca v žalobe uviedol, že v predchádzajúcom období bol jeho zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom dňa 17.02.2020 pri vzniku invalidity. Bola mu stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Od tohto termínu nedošlo k žiadnej zmene jeho zdravotného stavu. V posudku, zo dňa 10.08.2022 žalovaná uviedla: ... .. v júni 2019 bola pre rozsiahly multifokálny tumor retroperitonea potrebná resekcia esovitej kľučky a časti zostupnej časti hrubého čreva, s resekciou obkrúženého močovodu a ľavej obličky bez invázie tumoru do parenchýmu obličky. Histologické vyšetrenie potvrdilo dobre diferencovaný liposarkóm retroperitonea. Pooperačne bola indikovaná rádioterapia od septembra do októbra 2019, pre neprítomnosť metastatického šírenia chemoterapia indikovaná nebola. Z onkologického hľadiska je stav hodnotený ako stacionárny, bez známok progresie či recidívy ochorenia s pokračovaním observácie, bez subjektívne udávaných ťažkostí. Prevedené
laboratórne vyšetrenia v priebehu roka 2021 boli s fyziologickými hodnotami. Kontrolné vyšetrenie brucha magnetickou rezonanciou v novembri 2021 je s pooperačnými zrastami po odstránení ľavej obličky. Drobné rezíduum tukového tkaniva okolo zrastu v úrovni veľkého bedrového svalu vľavo charakteru postradiačných zmien je v porovnaní s priebežnými kontrolnými vyšetreniami od decembra 2019 veľkostne nezmenené.“
6. Zdravotný stav bol pri prvom posudzovaní posuovým lekárom dňa 17.02.2020 rovnaký, ako bol posúdený dňa 10.08.2022. V celom posudku nie je nikde uvedené, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu tak, ako to uvádza žalovaná v dôvodoch svojho rozhodnutia. Uvedené tvrdenie nemá oporu v lekárskych nálezoch, ani v samotnom posudku. Preto nie je zrejmé, na základe čoho došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 80 na 60%. Prvé posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom bolo vykonané až po vykonaných lekárskych zákrokoch a následnej liečbe, teda zdravotný stav bol rovnaký pri prvom posudzovaní zdravotného stavu, keď miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená vo výške 80%, ako keď bola znížená na 60%. Po posúdení zdravotného stavu nebola vykonaná žiadna ďalšia liečba, ktorá by mala vplyv na zmenu zdravotného stavu. Preto rozhodnutie žalovanej nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a je preto nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
7. V rozhodnutí žalovanej absentujú skutkové dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenové rozhodnutie. Rozhodnutie o odňatí (znížení) invalidného dôchodku je nepochybne rozhodnutím, ktoré významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa invalidnej dávky. Najmä preto takéto rozhodnutie musí byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožnil vysloviť záver, že poberateľ invalidného dôchodku už nespĺňa medicínske a zákonné podmienky pre ďalšie poberanie invalidnej dávky.
8. Žalobca poukázala na rozhodnutie a R 29/2007 NS SR . z ktorého citoval , že “a odporkyňa (Sociálna poisťovňa) mala uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého poklesu“ (1So/97/2005).
9. Žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je zmätočné a nepreskúmateľné, keď asi jediným dôvodom na zníženie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola skutočnosť, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. Žalovaná poukázala na skutočnosť že z posudku posudkového lekára zo dňa 10.08.2022 vyplýva, že sa jedná o dobre diferencovaný zhubný nádor retroperitonea nízkeho stupňa malignity, z onkologického hľadiska je po chirurgickom odstránení nádoru bez známok progresie základného ochorenia, bez čerstvej lézie či novej patológie. Rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, zhubnému nádoru mäkkých tkanív, po stabilizácii zdravotného stavu prislúcha s prihliadnutím na dobrú diferenciáciu nádoru miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia t.j. 50%.
12. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudok o invalidite žalobcu ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý a úplný, zodpovedá zákonným kritériám. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dodatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia.
13. Žalobca v replike uviedol, že napadnuté rozhodnutie aj napriek rozsiahlosti nie je dostatočne zrozumiteľné a určité. Z rozhodnutia žalovanej ani odborného lekárskeho posudku nevyplýva dodržanie
posúdenia porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivý zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
14. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.
III. Relevantná právna úprava
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
18. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
19. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
22. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
23. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
24. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
25. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
26. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
28. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
29. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
30. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
31. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
32. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu H – nádoroy kostí, svalstva a mäkkých tkanív, položky 1, písm. b) – zhubné nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív – po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 50 % do 70 %.
33. Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre choroby podporného a pohybového aparátu za všeobecné posudkové hľadisko stanovuje, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
34. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. 11. 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.
35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], po prejednaní veci na pojednávaní dňa 25.04.2025 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
36. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie bola žalobcovi znížená suma invalidného dôchodku od 12.01.2022 na 271,60 Eur mesačne, z dôvodu zníženia celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% z predchádzajúcich 80%.
37. Správny súd posúdil obsah žaloby a následných vyjadrení neformálne a z ich obsahu zistil, že žalobca požaduje zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k posúdeniu jeho zdravotného stavu.
38. Hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP).
39. Keďže sporným bolo splnenie zdravotnej podmienky pre zníženie sumy invalidného dôchodku , zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%, ktorej posudzovanie je zverené posudkovým lekárom, správny súd sa preto predovšetkým zameral na posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia (ktoré tvorili následne podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu), a teda či boli tieto jednoznačné, úplné, určité a presvedčivé.
40. Kvalitatívnymi vlastnosťami posudkov posudkových lekárov sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom správny súd v rámci prejednávanej veci vychádzal aj z tejto ustálenej súdnej praxe.
41. K posúdeniu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť Najvyšší súd SR uviedol: „Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. júna 2006 sp. zn. 4So/83/2006, publikovaný pod R 50/2007).
42. V ďalšom rozsudku z 11. mája 2006, sp. zn. 4So/86/2005 (publikovanom pod R 51/2007) Najvyšší súd SR judikoval, že „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov treba posudzovať podľa všetkých hľadísk, ktoré sú v ňom uvedené. Zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby musia byť v posudku uvedené.“
43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 12. januára 2023 sp. zn. 6Ssk/29/2021 vo vzťahu k nárokom kladeným na posudok o invalidite uviedol, že „závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“
44. Z administratívneho spisu vyplýva, že v predmetnej veci žalobcu bol jeho zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý vo svojom posudku z 02. 11.2021 uviedol, že žalobca bol od 17.02.2020 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80% pre zhubný nádor retroperitonea – dobre diferencovaný liposarkóm rettoperitonea po operácii v júni 2019 je stabilizovaný, bez recidívy, bez liečby v observácii, po zhodnotení zdravotného stavu a doložených odborných nálezov mení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkov činnosť na 60%.
45. Z uvedeného posudku zo dňa 02.11.2021 vyplýva, že posudkový lekár v podstate len zopakoval nálezy z lekárskych správ odborných lekárov, pričom bez ďalšieho zdôvodnenia žalobcovi určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % s navýšením ( 50% - zhubné nádory mäkkých tkanív – prirovnaním dolná hranica percentuálneho rozpätia a 10% strata funkcie jednej obličky pri zdravej druhej obličke, dňom posúdenia t.j. 02.11.2021)
46. Správny súd poznamenáva, že žalobca bol uznaným invalidným od 17.02.2020, na základe rozhodujúceho postihnutia - zhubný nádor retroperitonea, zaradený do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu H – nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív, položky 1 – zhubné nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív, písmena a) – zhubné nádory mäkkých tkanív počas onkologickej liečby.
47. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom ústredia, ktorý vo svojom posudku z 10.08.2022 skonštatoval, že žalobca mal v roku 2015 odstránené tukové tkanivo nezhubného charakteru v oblasti mezokolonu a retroperitonea. V júni 2019 bola pre rozsiahli multifokálny tumor retroperitonea potrebná resekcia esovitej kľučky a časti zostupnej časti hrubého čreva s resekciou obkrúženého močovodu a ľavej obličky bez invázie tumoru do parenchýmu. Pooperačne bola indikovaná rádioterapia do septembra 2019 do októbra 2019, pre neprítomnosť metastatického šírenia chemoterapia indikovaná nebola. Z onkologického hľadiska je stav hodnotený ako stacionárny, bez známok progresie či recidívy ochorenia s pokračovaním observácie bez subjektívne udávaných ťažkostí. Prevedené laboratórne vyšetrenia v priebehu roka 2021 boli s fyziologickými hodnotami. Kontrolné vyšetrenie brucha magnetickou rezonanciou v novembri 2021 je s pooperačnými zrastami po odstránení ľavej obličky. Drobné rezíduum tukového tkaniva okolo zrastu v úrovni veľkého bedrového svalu vľavo charakteru post radiačných zmien je v porovnaní s priebežnými kontrolnými vyšetreniami do decembra 2019 veľkostne nezmenné, bez jednoznačných známok malígnej prestavby, bez prítomnosti patologických lymfatických uzlín. V kontrolnom náleze malej panvy magnetickou rezonanciou v novembri 2021 pretrvávajú dva pooperačné zrasty bez známok malígneho procesu, bez čerstvej lézie, bez novej patológie v oblasti malej panvy. Stukovatenie pečene je bez zmeny, bez ložiskových zmien parenchýmu, ostatné vyšetrené orgány sú bez ložiskových zmien. V neurologickom náleze je prítomná ľahká paraneoplastická polyneuropatia dolných končatín a znížená povrchová citlivosť v oblasti ľavej brušnej steny, sfinkterové funkcie sú intaktné, chôdza je v norme, s odporučením vitaminóznej liečby. Stav po periférnom poškodení pravého tvárového nervu v roku 2020 je upravený. Na základe predložených odborných vyšetrení sa jedná o dobre diferencovaný zhubný nádor retroperitonea nízkeho stupňa malignity, z onkologického hľadiska je po chirurgickom odstránení nádoru bez známok progresie základného ochorenia, bez čerstvej lézie či novej patológie. Rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, zhubnému nádoru mäkkých tkanív, po stabilizácii, zdravotného stavu prislúcha s prihliadnutím na dobrú diferenciáciu nádoru miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia t.j. 50%. Prítomnosť iných ochorení nepresahuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 10%. Po celkovo zhodnotení zdravotného stavu rozhodujúcim postihnutím je zhubný nádor retroperitonea, ktorý posudkový lekár zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu H – nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív, položky 1 – zhubné nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív, písmena b) – po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla do dvoch rokoch), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia od 50 do 70%.
48. Správny súd v Bratislave po vyhodnotení posudku z 10.08.2022 dospel k záveru, že ani tento posudok nemôže byť považovaný za riadne odôvodnený, a to najmä čo sa týka záveru o konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Najmä nie je správnemu súdu zrejmé, prečo posudkoví lekári túto určili úplne na dolnej hranici z percentuálneho rozpätia 50 až 70 %. Ako už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom samotný odkaz na dobrú diferenciáciu nádoru je bez ďalšieho nepostačujúci, nejasný a neurčitý. (diferenciácia nádoru sa pritom spomína už v odbornom posudku o invalidite žalobcu zo dňa 21.09.2020, nie je preto vôbec zrejmé, aký vplyv má samotná dobrá diferenciácia na určenie konkrétnej miery poklesu na dolnej hranici). Skutočnosť, že u žalobcu došlo k stabilizácii zdravotného stavu je základnou podmienkou zaradenia žalobcu do písmená b ) kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu H – nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív, položky 1 – zhubné nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív, nemôže tak z povahy veci súčasne byť dôvodom na určenie konkrétnej miery poklesu na dolnej hranici (ale ani hornej) hranici.
49. V oboch posudkoch absentuje posúdenie podľa všetkých relevantných hľadísk podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 ZSP, ako aj podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v Prílohe 4, Kapitoly XV, ako aj absentujú zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, ktoré musia byť v posudku uvedené.
50. Za daného stavu je potrebné konštatovať, že posudky posudkových lekárov nie sú náležite odôvodnené. Následne, ak na podklade takýchto posudkov bolo napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnuté o znížení sumy invalidného dôchodku od 12.01.2022 na 271,60 Eur mesačne, nie je možné takéto rozhodnutie považovať za vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to predpokladá § 209 ods. 1 ZSP.
51. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. e) SSP pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.
52. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu na podklade lekárskych správ z obdobia, keď došlo k stabilizácii zdravotného stavu žalobcu, resp. aj z neskorších lekárskych správ (ak také žalobca poskytne), pokiaľ sa bude dať z nich vyhodnotiť jeho zdravotný stav spätne k posudzovanému obdobiu. Následne bude nevyhnutné dbať na to, aby posudok posudkového lekára spĺňal všetky kritériá, ktoré od neho zákon ale aj judikatúra súdov očakáva. Najmä bude potrebné, aby obsahoval riadne odôvodnenie záveru o konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, uvedenie porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, resp. posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa všetkých hľadísk, ktoré sú zákonom o sociálnom poistení predpokladané. Taktiež bude nevyhnutné odôvodniť zvýšenie resp. nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení závažnosti ostatných zdravotných postihnutí podľa §71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho sa k tomu-ktorému záveru dospelo. Posudok musí byť ako celok logický, úplný, určitý a presvedčivý.
53. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
BA-4Sa/8/2017
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).