Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20S/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, prechodne bytom C. XX, D. E. F., zastúpeného: IN FORO

- AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/043528-009 zo dňa 14. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/043528-009 zo dňa 14. októbra 2021 a prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície policajného zboru Dunajská Streda č. p. PPZ- HCP-BA8-577-009/2021-PC zo dňa 13. mája 2021 a vec v r a c i a Oddeleniu cudzineckej polície policajného zboru Dunajská Streda na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal dňa 15. februára 2021 žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky na Oddelení cudzineckej polície policajného zboru Dunajská Streda (ďalej len „prvostupňový správny orgán“).

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA8-577-009/2021-PC zo dňa 13. mája 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobcu podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bol oboznámený s obsahom utajovanej písomnosti č. p. SIS-69/76-V-33-2/2021-S stupeň utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba (ďalej len „SIS“), a po vyhodnotení listinných podkladov mal za to, že je dostatočne preukázaný a naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/043528-009 zo dňa 14. októbra 2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Uviedol, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal z jednotlivých podkladov, správnou úvahou aplikovaných zákonných ustanovení, ako aj z

vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu, a v odôvodnení rozhodnutia uviedol podklady, z ktorých vychádzal, ako aj zákonom povolenú správnu úvahu, čím boli splnené obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Mal za to, že vyjadrenie SIS je pre prvostupňový správny orgán, ako aj pre neho záväzné, pričom prvostupňový správny orgán zákonom povolenou správnou úvahou nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Apeloval na to, že vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia je utajovaného charakteru, požívajúca ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností, nie je možné ju zverejniť. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol. Podotkol, že po preskúmaní spisového materiálu a na základe vyjadrenia žalobcu a jeho námietok v odvolaní rozhodol o zaslaní žiadosti o vyjadrenie SIS, ktorá vo svojej odpovedi zo dňa 13. septembra 2021 uviedla, že ako pôvodca predmetnej utajovanej písomnosti nezruší jej stupeň utajenia.

5. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti jeho rozhodnutia. Upozornil, že žalobca bol oboznámený s podstatou toho, že SIS vydala predmetnú písomnosť. Zistil, že zo strany splnomocneného zástupcu účastníka konania nebola doručená žiadosť o oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou v zmysle o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o utajovaných skutočnostiach). Doplnil, že prvostupňový správny orgán zaslal dňa 20. júla 2021 SIS žiadosť o stanovisko, nakoľko žalobca požiadal o poskytnutie informácie k otázkam uvedených vo vyjadrení a odvolaní, pričom žalovaný nie je oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

6. Uviedol, že pri rozhodovaní v predmetnej veci rešpektoval o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaný v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. (ďalej len „“), č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj platné právne normy a zaoberal sa aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného SR a a zastával názor, že zamietnutím žiadosti účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky nemožno považovať za závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života a je primeraný naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa. Z vykonaného dokazovania podľa jeho mienky jednoznačne vyplýva, že je v danom prípade dôvodné uprednostniť záujem verejný pred záujmom žalobcu. Poukázal pritom na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) uvedený v rozsudku sp. zn. 1Sža/39/2010 zo dňa 13. júla 2010.

7. K námietkam žalobcu k doručovaniu vyjadrenia na prvostupňový správny orgán uviedol, že výzva na vyjadrenie bola žalobcovi doručená dňa 03. mája 2021 a stanovená lehota 5 dní na vyjadrenie mu uplynula dňa 10. mája 2021 s tým, že vyjadrenie žalobcu bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené až dňa 18. mája 2021, a teda nie je možné namietať predčasné vydanie prvostupňového rozhodnutia. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu zastával názor, že prvostupňový správny orgán neporušil žiadne ustanovenia právnych predpisov a správne vyhodnotil utajované informácie, ktorých pôvodcom je SIS. Dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, nakoľko boli jasne preukázané dôvody na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

II.

Správna žaloba

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/043528-009 zo dňa 14. októbra 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície policajného zboru Dunajská Streda č. p. PPZ-HCP-BA8-577-009/2021- PC zo dňa 13. mája 2021, vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na podklade nesprávneho právneho posúdenia veci, ich odôvodnenia sú nedostatočné a

nezrozumiteľné, a v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj v odvolacom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.

9. Uviedol, že z výzvy prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. apríla 2021 na vyjadrenie sa v súlade s § 33 ods. 6 správneho poriadku, ktorý považoval za dôvodný postup podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nadobudol dojem, že utajovaná písomnosť SIS obsahuje nesúhlasné stanovisko s udelením dlhodobého pobytu, avšak nebolo mu z nej zrejmé, čo je obsahom utajovanej písomnosti. Namietal, že z obsahu utajovanej písomnosti, uvedenej výzvy, ani napadnutých rozhodnutí nemožno vyrozumieť, aké konkrétne dôvodné podozrenie nasvedčuje tomu, že by mohol ohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Nebol si vedomý toho, ako ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, ak by mu bol udelený dlhodobý pobytu, keďže sa de facto už v súčasnosti na území Slovenskej republiky zdržiava na základe platného prechodného pobytu, pri ktorého udelení a obnovovaní po dobu posledných 5 rokov nepredstavoval bezpečnostnú hrozbu pre Slovenskú republiku.

10. Upozornil, že vo svojom odvolaní navrhol, aby prvostupňový správny orgán požiadal SIS o poskytnutie bližších informácií k dôvodnému podozreniu, že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejného poriadku, ako aj o odtajnenie registratúrneho záznamu k utajovanej písomnosti do takej miery, aby bolo zrejmé, akú bezpečnostnú hrozbu predstavuje pre Slovenskú republiku, k čomu však zo strany SIS nedošlo. V súvislosti s argumentáciou žalovaného namietal, že SIS môže, ale nemusí advokátovi umožniť oboznámenie sa s utajovaným materiálom a aj keby bolo jeho advokátovi umožnené oboznámiť sa s utajovaným materiálom, tak by mu to nesmel prezradiť ani by nemohol vykonať úkony v jeho prospech bez toho, aby porušil povinnosť mlčanlivosti. Považoval za zrejmé, že mu bolo odňaté právo účinne sa brániť voči obvineniam zo strany SIS, v čoho dôsledku nemohol dostatočne kvalifikovane napadnúť tvrdenie, že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vydané na podklade nesprávneho právneho posúdenia veci v jeho neprospech ako osoby bezúhonnej a v rozpore s a SR.

11. Bol toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie nereflektuje faktický stav veci a bolo vydané predčasne, keďže bolo vydané dňa 13. mája 2021, t. j. deň po tom, ako bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené jeho vyjadrenie zo dňa 7. mája 2021, a teda prvostupňový správny orgán bol povinný vziať do úvahy obsah predmetného vyjadrenia. Podotkol, že aj keď následne žalovaný pristúpil k vykonaniu navrhovaného dokazovania, jeho výsledok nepriniesol želaný efekt. Prvostupňovému správnemu orgánu aj žalovanému v tomto smere vytkol porušenie § 32 ods. 1 správneho poriadku. Vyjadril sa, že do dnešného dňa nemá vedomosť, ako by udelením dlhodobého pobytu (§ 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov) mohol ohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok Slovenskej republiky, keď pri udelenom prechodnom pobyte (§ 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) nepredstavuje bezpečnostné riziko. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č. k. PL. ÚS 15/0339 zo dňa 11. februára 2004, v ktorom síce uznal nevyhnutnosť ochrany bezpečnostných záujmov štátu, avšak skonštatoval, že tento cieľ nesmie byť dosiahnutý popretím princípu právneho štátu alebo na úkor základných práv jednotlivca.

12. Domnieval sa, že v jeho veci absentuje relevantnosť podozrenia, že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok Slovenskej republiky, pričom na podporu tohto tvrdenia poukázal na skutočnosť, že prechodný pobyt na účely podnikania mu bol udelený z titulu výkonu funkcie konateľa v spoločnosti GeniusBit Group, s.r.o. poskytujúcej okrem iného investičnú činnosť, ktorej je spoločníkom od 21. októbra 2015 a štatutárnym orgánom od 21. januára 2016, pričom jeho pôsobenie prinieslo do štátneho rozpočtu na dani z príjmu celkovo sumu 16 474 eur, resp. nikdy nebol príťažou pre Slovenskú republiku. Zdôraznil, že počas celej doby svojho pobytu na území Slovenskej republiky žil usporiadaný život, bez porušenia v znení neskorších predpisov a nie je voči nemu vedené žiadne administratívne alebo priestupkové konanie, úspešne sa asimiloval a etabloval do slovenského prostredia, o čom svedčí aj jeho nepretržité zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky. Namietal, že napadnutými rozhodnutiami je porušované jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré garantuje , ale aj SR.

III.

Vyjadrenie žalovaného

13. Vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 29. júna 2022 žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú. Zopakoval dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že nie je v kompetencii prvostupňového správneho orgánu ani jeho zasahovať do činnosti SIS a spôsobu získavania spravodajských informácií, ani nemajú dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť informácií získaných SIS k osobe žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že jeho vyjadrenie aj s otázkami na orgány SIS prvostupňový správny orgán prevzal dňa 12. mája 2021, označil za nepravdivé.

14. Podotkol, že z dôvodu právoplatného zamietnutia žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky a vzhľadom na to, že prechodný pobyt na účel podnikania mal obnovený do 31. marca 2021, má žalobca v súčasnosti platný prechodný pobyt na základe § 131i ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že podľa dostupných informačných systémov Policajného zboru žalobca na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov, jeho dve maloleté deti sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky a jeho bývalá manželka sa vydala za občana Slovenskej republiky, takže zamietnutím žiadosti žalobcu nebolo nijako zasiahnuté je jeho rodinného a súkromného života. Mal za to, že prvostupňový správny orgán neporušil zákonnosť ani vecnú správnosť rozhodnutia po stránke právnej ani skutkovej.

IV.

Replika žalobcu

15. Žalobca v replike zo dňa 17. októbra 2022 zotrval na podanej žalobe. Tvrdenie žalovaného, že nie je v jeho kompetencii zasahovať do spôsobu získavania informácii SIS, a preto nemá dôvod na spochybňovanie získanej informácie od SIS, považoval za striktne arbitrárne a jednostranné vyhlásenie bez možnosti sa brániť, a poukázal na porušenú zásadu rovnosti účastníkov konania tým, že správny orgán má k dispozícii dôkazy, ktorými on nedisponuje a nemá ani žiadnu možnosť sa s nimi oboznámiť. Bol toho názoru, že musí mať možnosť a byť schopný vyvrátiť informácie, ktoré má SIS k dispozícii, relevantne sa k nim vyjadriť a uviesť skutočnosti na svoju obranu, pričom poukázal na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 480/2014-62zo dňa 12. februára 2015. Mal za to, že nesprístupnenie dôvodov, na základe, ktorých orgán verejnej správy rozhodol, mu odníma možnosť sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, čo pre neho vytvára nevýhodné podmienky na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6Azs 142/2006 zo dňa 20. júna 2007 sa domáhal, aby ho súd primeraným spôsobom oboznámil s utajovanou skutočnosťou alebo aby sa s touto utajovanou skutočnosťou oboznámil sám a zhodnotil, či je dôvod na zamietnutie jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Podľa jeho mienky bolo porušené nielen jeho právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa č. 48 ods. 2 SR, ale aj princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti zbraní ako základné definičné prvky práva na spravodlivé súdne konanie.

16. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu v súdom určenej lehote.

V.

Konanie na správnom súde

17. Podľa a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/35/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 2S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená do novovzniknutého senátu 8S Správneho súdu v Bratislave.

VI.

Pojednávanie

18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol na pojednávaní dňa 24. apríla 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzičasom sa zmenil zákon tým, že došlo k vyhláseniu protiústavnosti ustanovení zákona o pobyte cudzincov, ktoré namietal aj v podanej žalobe, a z tohto dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Vyjadril sa, že súčasný stav je taký, že správne orgány v rozhodnutí uvedú aspoň v krátkosti, aké je stanovisko SIS, o čom v danom prípade žalobca nemá vedomosť.

VII.

Relevantné právne predpisy

20. Podľa v znení účinnom od 01. júla 2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

21. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

24. Podľa § 42 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 42 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov trvalý pobyt je a) trvalý pobyt na päť rokov, b) trvalý pobyt na neobmedzený čas, c) pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len „dlhodobý pobyt“).

26. Podľa § 51 zákona o pobyte cudzincov dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas.

27. Podľa § 52 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2 (...).

28. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

29. Podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva

hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.

30. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.

VIII.

Posúdenie veci správnym súdom

31. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/043528-009 zo dňa 14. októbra 2021 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. p. PPZ-HCP-BA8-577-009/2021-PC zo dňa 13. mája 2021, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

32. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na podklade nesprávneho právneho posúdenia veci, ich odôvodnenia sú nedostatočné a nezrozumiteľné, a v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj v odvolacom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Konkrétne namietal, že z obsahu napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, aké dôvodné podozrenie nasvedčuje tomu, že by mohol ohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, čím mu bolo odňaté právo účinne sa brániť. Bol toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie nereflektuje faktický stav veci a bolo vydané predčasne, keďže bolo vydané dňa 13. mája 2021, t. j. deň po tom, ako bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené jeho vyjadrenie zo dňa 7. mája 2021. Zároveň namietal, že napadnutými rozhodnutiami je porušované jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré garantuje , ale aj SR.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v rozsudku sp. zn. 1Sak/5/2023 zo dňa 30. apríla 2024 uviedol:

„36. V súvislosti s garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo v administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci ( SR), Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018 vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach pobytu cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim ochrany utajovaných skutočností podľa o ochrane utajovaných skutočností, vyslovil nasledovný právny názor: „Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“

37. Ústavné právo na spravodlivý proces je premietnuté do základných zásad správneho konania, ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1 správneho

poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Hoci je pre správne konanie typické vrchnostenské postavenie konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej správy autoritatívne, avšak limitovaný v súlade so zásadou legality ( SR), upravuje formou rozhodovania a vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé fragmenty tvoriace sumu procesných práv garantujúcich účastníkovi konania právo na spravodlivý proces, vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti zbraní. Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa zákona o pobyte cudzincov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny nárok na vyhovenie žiadostiam o udelenie požadovaného druhu pobytu, je nevyhnutné pri skúmaní existencie podmienok na udelenie, prípadne neudelenie požadovaného pobytu, dodržať procesné zásady v rámci príslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého účastníka konania. Zákonnosť takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci samej, determinuje aj zákonná aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetný prípad spôsobom, ktorý bez dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie procesných práv účastníka konania garantovaných právom na spravodlivé konanie.

38. Podľa názoru kasačného súdu povinnosťou správneho orgánu je, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že sťažovateľ ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné nie len z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky udeľovania dlhodobého pobytu, resp. hmotnoprávne podmienky na zamietnutie žiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia proporcionality medzi protichodnými právami a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou správneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom sťažovateľa.“

34. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí vzhliadol v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa ani žalovaný v nich žalobcovi neposkytli ani základné informácie, resp. podstatu dôvodov, na ktorých je rozhodnutie v utajovanej časti založené. Z napadnutých rozhodnutí pritom nemožno jednoznačne vyvodiť ani to, či dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov bolo dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosti štátu alebo že ohrozí verejný poriadok.

35. V súlade s judikatúrou NSS SR z posledného obdobia reprezentovanou citovaným rozsudkom sp. zn. 1Sak/5/2023 zo dňa 30. apríla 2024 (obdobne rozsudky NSS SR sp. zn. 2Sak/2/2021 zo dňa 29. februára 2024, sp. zn. 1Sak/8/2023 zo dňa 30. mája 2024, sp. zn. 2Sak/20/2022 zo dňa 26. júna 2024, sp. zn. 6Sak/4/2023 zo dňa 30. júla 2024) je správny súd toho názoru, že hoci podľa okolností môže byť cudzincovi odopreté právo na prístup k utajeným materiálom, neznamená to, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič. V danom prípade bolo jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu utajené stanovisko SIS so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, pričom prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa nepokúsili ani len o zrozumiteľné zhrnutie podstaty dôvodov, na ktorých svoje rozhodnutia založili. Zároveň prvostupňový správny orgán ani žalovaný v priebehu konania reálne žalobcovi neumožnili vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže mu neoznámili ani podstatu dôvodov, pre ktoré by mal ohroziť bezpečnosť

štátu alebo verejný poriadok. Okrem toho z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by prvostupňový správny orgán či žalovaný posudzovali mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od žalobcu a zohľadnili dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu tak, ako to požaduje ustanovenie § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.

36. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto podľa v spojení s zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec s poukazom na vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

37. Úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby z neho bolo zrejmá aspoň podstata dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, ako aj posúdenie okolností v zmysle § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov s tým, že pred rozhodnutím žalobcovi umožní vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa .

39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.