Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-1S-136-2019.pdf
PDF · 148.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-1S/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3691-P/2019 zo dňa 10. mája 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 3691-P/2019 zo dňa 10.05.2019 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 231-3000/2019 zo dňa 17.01.2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 26. októbra 2018 začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z.z.“) za to, že rozdelil predmet nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru - liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE) (ďalej aj „liek IMBRUVICA“), keď dňa 22. marca 2017 podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L0IXE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201712418_Z so zmluvnou cenou 221.170,37 eur s DPH a dňa 19. apríla 2017 rovnako podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na ten istý predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201716385_Z so zmluvnou cenou 229.398,99 eur s DPH, a to s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu upraveného v druhej časti zákona č. 343/2015 Z.z. pri zadávaní nadlimitnej zákazky na dodanie predmetného tovaru. Žalobcovi bolo zároveň v predmetnom liste podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) oznámené, že oboznámenie s podkladom pre rozhodnutie v tomto správnom konaní sa uskutoční dňa 21. novembra 2018 v priestoroch žalovaného, pričom správny orgán zároveň žalobcovi určil lehotu na vyjadrenie sa k správnemu konaniu do dňa 21. novembra 2018. Žalobca sa však na oboznámenie s podkladom pre vydanie rozhodnutia nedostavil a ani sa k správnemu konaniu nevyjadril.
2. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny ako správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie číslo spisu: 231-3000/2019 zo dňa 17. januára 2019, ktorým uložil žalobcovi pokutu
v celkovej výške 22.528,46 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., a to tým, že rozdelil nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru (t. j. liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg, fľ. HDPE) podľa § 5 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní predmetnej nadlimitnej zákazky, keď dňa 22. marca 2017 podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L0IXE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201712418_Z s obchodnou spoločnosťou MED-ART, spol. s r.o., Hornočermánska 4, 949 01 Nitra so zmluvnou cenou 221.170,37 eur s DPH a dňa 19. apríla 2017 rovnako podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na ten istý predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201716385_Z s obchodnou spoločnosťou UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, Opatovská cesta 4, 972 01 Bojnice so zmluvnou cenou 229.398,99 eur s DPH.
3. Prvostupňový orgán dôvodil, že po posúdení všetkých vzájomných súvislostí predmetných zákaziek č. 1 a č. 2 ako celku, išlo v uvedenom prípade o rozdelenie zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci zadávaniu nadlimitných zákaziek, nakoľko časová, miestna, funkčná a vecná súvislosť obstarávaných tovarov pri zákazke č. 1 a č. 2 je z predložených dokumentov evidentná. Dodal, že o rozdelenie zákazky v zmysle § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z.z. ide v prípade, keď verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie predmetu zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávanie, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska časového, miestneho, funkčného, vecného, technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto predmetov plnenia v rámci jedného verejného obstarávania by malo za následok použitie prísnejšieho postupu v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. Žalobca teda mal postupovať v režime vyplývajúcom zo zákona č. 343/2015 Z.z. pre nadlimitné zákazky, ktorý nepredstavuje iba transponovanie smerníc o verejnom obstarávaní, ale aj transparentnejší postup, napr. z dôvodu povinnosti vyhlásenia zákazky v Úradnom vestníku Európskej únie, či existencie dlhších lehôt na predkladanie ponúk a pod. Zároveň miera preskúmateľnosti úkonov žalobcu by bola oveľa vyššia pri postupe zadávania nadlimitných zákaziek, ako pri postupe zadávania podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 v nadväznosti na § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z., keďže podľa § 170 ods. 8 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. pri podlimitných zákazkách zadávaných s využitím elektronického kontraktačného systému (ďalej aj „EKS“) nie je možné podať námietky. Doplnil, že po sčítaní predpokladaných hodnôt zákaziek v nadväznosti na časovú, miestnu, funkčnú a vecnú súvislosť obstarávaných tovarov v rámci zákazky č. 1 (207.950,27 eur bez DPH) a zákazky č. 2 (208.650,75 eur bez DPH) je nevyhnutné konštatovať, že žalobca mal postupovať na základe zákonom stanovených pravidiel určených pre zadávanie nadlimitných zákaziek, a teda nie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 v nadväznosti na § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z., keďže celková predpokladaná hodnota zákazky by dosahovala výšku 416.601,02 eur bez DPH. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. a nadväzujúceho § 1 písm. b/ bod I vyhlášky úradu č. 153/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, bol príslušný finančný limit pre danú nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru 209.000,- eur. Celková predpokladaná hodnota obidvoch časovo, miestne, funkčne a vecne súvisiacich zákaziek č. 1 a č. 2 tak prevyšovala o viac ako 200 tisíc príslušný finančný limit pre nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru.
4. Na podklade podaného rozkladu vydal žalovaný rozhodnutie číslo spisu: 3691-P/2019 zo dňa 10. mája 2019, ktorým rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v zhode s prvostupňovým správnym orgánom konštatoval, že nezákonné rozdelenie zákazky v zmysle § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z.z. nastáva v situácii, keď verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie predmetu zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich zvolí samostatný postup zadávania zákazky, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto dodávok tovaru v rámci viacerých verejných obstarávaní by malo za následok, že by tieto nepodliehali prísnejšiemu postupu zadávania zákaziek v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. Taktiež uviedol, že žalobca ani v podanom rozklade nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že nemohol predvídať vyčerpanie daného lieku obstaraného podlimitnou zákazkou č. 1 v prvom verejnom obstarávaní, a že bude potrebné v krátkom čase vyhlásiť aj druhé verejné obstarávanie tiež podlimitným postupom na rovnaký predmet zákazky č. 2, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, pričom žalobcovi bola známa potreba predmetnej dodávky liekov aj na základe predchádzajúcej potreby jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti už z rokov 2015 a 2016.
5. Za irelevantnú taktiež označil skutočnosť, na ktorú žalobca poukázal v podanom rozklade, že mohol začať s verejným obstarávaním až po udelení súhlasu od jeho zriaďovateľa a jediného akcionára, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR, a že táto skutočnosť spôsobila, že žalobca nebol schopný dodržať dlhšie časové lehoty vyžadované pri zadávaní nadlimitných zákaziek. Podľa žalovaného akékoľvek interné postupy a predpisy verejného obstarávateľa (alebo jeho zriaďovateľa) v súvislosti so zadávaním zákaziek nie sú a ani nemôžu byť nadriadené zákonu č. 343/2015 Z.z. Práve naopak, tieto interné postupy alebo predpisy musia zabezpečovať úplný súlad jeho činnosti s cit. zákonom. Nedodržanie interných predpisov alebo obava z ich porušenia nie sú zákonným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti z povinností vyplývajúcich zo zákona č. 343/2015 Z.z. Ak by tomu bolo inak, jednoduchým vydaním akéhokoľvek interného predpisu samotným verejným obstarávateľom alebo jeho zriaďovateľom by mohlo dôjsť k obchádzaniu zákona č. 343/2015 Z.z. Podľa žalovaného nedostatok času na realizáciu zadávania nadlimitnej zákazky s dlhšími lehotami na predkladanie ponúk a rizikom napadnutia procesu verejného obstarávania námietkami na úrade, ide na ťarchu verejného obstarávateľa a jeho schopností manažovať proces verejného obstarávania v spojení s jeho vlastnými internými postupmi a predpismi.
6. Ako opodstatnenú nevyhodnotil ani námietku uvedenú v podanom rozklade, spočívajúcu v tvrdení, že pri zadávaní zákaziek cez elektronický kontraktačný systém zabezpečil žalobca princíp transparentnosti a účinnej hospodárskej súťaže, keďže prostredníctvom EKS majú možnosť prihlásiť sa všetci uchádzači registrovaní na elektronickom trhovisku. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný vyslovil, že skutočnosť, keď boli určité podlimitné zákazky zadávané určitým postupom podľa zákona č. 343/2015 Z.z. (t. j. napríklad cez EKS) ešte neznamená, že nedošlo k umelému rozdeleniu zákazky v zmysle § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z.z. Zároveň konštatoval, že z dokumentácie (napr. z jednotlivých Protokolov o priebehu zadávania zákazky) je zrejmé, že žalobca zadával zákazku č. 1 a zákazku č. 2 podlimitným postupom podľa § 109 a § 110 zákona č. 343/2015 Z.z. prostredníctvom EKS, ale nie nadlimitným postupom zadávania zákazky prostredníctvom EKS, tak ako to umožňoval § 66 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z.z. Žalovaný tak dospel k záveru, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z.
II.
Žaloba
7. Správnou žalobou zo dňa 24. júna 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 3691-P/2019 zo dňa 10. mája 2019 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. 231-3000/2019 zo dňa 17. januára 2019 alebo, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že upúšťa od uloženia pokuty, keďže účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
8. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného uložiť žalobcovi pokutu vo výške 22.528,46 eur podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. a tvrdil, že žalovaný pri ukladaní pokuty žalobcovi neprihliadol najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti tak, ako to ukladá § 182 ods. 4 cit. zákona.
9. Rovnako tak namietal, že žalovaný mal prihliadať pri posudzovaní verejného obstarávania vo veci nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ HDPE) účinná látka Ibrutinib, najmä na osobitosť predmetu zákazky - lieku IMBRUVICA ako jedinej terapeutickej alternatívy liečby konkrétnych onkologických pacientov, ako aj vysoký doplatok onkologických pacientov na liek IMBRUVICA v sume 1.598,37 eur za jedno balenie lieku, a tiež ústavné právo na ochranu zdravia pacientov - poistencov žalobcu, verejný prísľub žalobcu zo dňa 23. decembra 2016, úsporu verejných zdrojov v sume 744.869,44 eur dosiahnutú v príčinnej súvislosti s rozhodnutím žalobcu verejne obstarávať liek IMBRUVICA a postavenie a činnosť verejného obstarávateľa (žalobcu) - zdravotná poisťovňa, ktorej akcionárom je štát v zastúpení Ministerstva zdravotníctva SR.
10. Tvrdil, že postupoval v súlade a pri zachovaní základných princípov verejného obstarávania, a to najmä princípu transparentnosti a účinnej hospodárskej súťaže a neuprednostnil žiadneho zo záujemcov, nakoľko vyhlásil predmetné zákazky prostredníctvom elektronického kontraktačného systému, kde majú možnosť prihlásiť sa všetci uchádzači registrovaní na elektronickom trhovisku. Ďalej uviedol, že žalobca je jediná zdravotná poisťovňa, ktorá zabezpečuje nákup liekov transparentne s
využitím verejného obstarávania. I z tohto dôvodu je žalobca, ako verejný obstarávateľ, konfrontovaný so situáciami, ktoré sú jedinečné.
11. Taktiež zdôraznil, že schvaľoval (uhrádzal) svojim poistencom registrovaný liek IMBRUVICA na základe schvaľovania na tzv. „výnimku“ po vopred udelenom súhlase poistencovi, keďže išlo o liek, ktorý bol síce registrovaný, avšak nebol zaradený do Zoznamu kategorizovaných liekov. Žalobca tak postupoval v súlade s § 88 zákona č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z.z.“), pričom v rokoch 2015, 2016 až do 01. marca 2017 uhradil po vopred udelenom súhlase 52 svojim poistencom 496 balení lieku IMBRUVICA. Dodal, že liek IMBRUVICA v čase od októbra 2014 (registrácia lieku) do 01. marca 2017 (zaradenie do Zoznamu kategorizovaných liekov) nemohol byť centrálne obstaraný žalobcom, ale poskytovatelia zdravotnej starostlivosti liek nakupovali z vlastných finančných prostriedkov a žalobca im ho uhrádzal po podaní poistencovi a následnom vykázaní na úhradu.
12. Zároveň dal do pozornosti, že dňa 23. decembra 2016 dal žalobca svojím poistencom verejný prísľub podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka, že po právoplatnom rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR o zaradení lieku IMBRUVICA do Zoznamu kategorizovaných liekov, tento liek verejne obstará priamo a uhradí v potrebnom množstve tak, aby poistenec žalobcu za liek nehradil žiadny doplatok. Tento verejný prísľub sa vzťahoval na obdobie do 31. decembra 2017. Z pohľadu žalobcu bol verejný prísľub nevyhnutný najmä preto, že poistenci - pacienti výrazne požadovali zaradenie lieku IMBRUVICA do svojej liečby. V rokoch 2015 a 2016, kedy bol liek len registrovaný, ale nebol ešte nezaradený do Zoznamu kategorizovaných liekov, žalobca uhrádzal liek v záujme jeho zabezpečenia ako jedinej možnej terapeutickej alternatívy ako liek na výnimku. Avšak takýto spôsob rozhodovania o lieku IMBRUVICA navodzoval u poistencov otázky spravodlivého schvaľovania výnimiek. Zaradením lieku IMBRUVICA do Zoznamu kategorizovaných liekov sa stal liek dostupným na slovenskom trhu, pričom cena za jedno balenie lieku bola určená vo výške 6.393,87 eur za jedno balenie lieku z toho úhrada 4.795,50 eur pre zdravotnú poisťovňu (žalobcu) a doplatok poistenca bol určený vo výške 1.598,37 eur.
13. Súčasne poukázal na skutočnosť, že ukončenie verejnej súťaže nadlimitnej zákazky bol predpokladaný na jún 2017. Žalobca dňa 17. marca 2017 v záujme kontinuálneho zabezpečenia lieku IMBRUVICA pre svojich poistencov v čo najkratšom čase, vyhlásil, po predchádzajúcom súhlase Ministerstva zdravotníctva SR, verejné obstarávanie - na podlimitnú zákazku „Lieky ATC skupiny L01XE27“ v predpokladanej hodnote 207.950,27 eur bez DPH na 4 mesiace a s využitím elektronického trhoviska. Výsledkom bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy č. Z201712418_Z zo dňa 23. marca 2017 s víťazným dodávateľom spoločnosťou MED - ART, spol. s.r.o. na dodávku 53 balení lieku IMBRUVICA. Tvrdil, že v prípade, ak by nevyhlásil verejné obstarávanie na vyššie uvedený predmet zákazky, bol by oprávnený od 01. marca 2017 liek uhrádzať z verejných zdrojov maximálne do výšky úhrady zdravotnej poisťovne, t.j. 4.795,50 eur za 1 balenie lieku, a zároveň onkologický pacient - poistenec by doplácal mesačne 1.598,37 eur za 1 balenie lieku IMBRUVICA. Doplnil, že pri obidvoch podlimitných zákazkách a aj nadlimitnej zákazke dosiahol žalobca zľavu 13% z úhrady zdravotnej poisťovne za 1 balenie lieku IMBRUVICA.
14. V závere žaloby zdôraznil, že žalobca nemohol predvídať koľko balení liekov bude potrebovať pre svojich poistencov po zaradení lieku do Zoznamu kategorizovaných liekov, keďže v rokoch 2015 a 2016 uhrádzal liek onkologickým poistencom iba na výnimku v zmysle § 88 zákona č. 363/2011 Z.z. Nebolo možné dopredu určiť, a to na počet kusov balení (jedine na kusy balení sa tento liek obstaráva), koľko pacientov - poistencov v III. štádiu onkologického ochorenia bude tento liek potrebovať.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. októbra 2019 navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Žalovaný dal do pozornosti, že nezákonné rozdelenie zákazky v zmysle § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z.z. nastáva v situácii, keď verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie predmetu zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich zvolí samostatný postup zadávania zákazky, pričom
ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto dodávok tovaru v rámci viacerých verejných obstarávaní by malo za následok, že by tieto nepodliehali prísnejšiemu postupu zadávania zákaziek v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z.
17. Žalovaný zdôraznil najmä, že pre nadlimitný postup zadávania zákazky platí napríklad povinné zverejňovanie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo vestníku EÚ, dlhšie lehoty na predkladanie ponúk alebo možnosť preskúmania nezákonného postupu verejného obstarávateľa zo strany hospodárskych subjektov formou námietok uplatnených u žalovaného.
18. V súvislosti so žalobcom uvádzanou časovou tiesňou, ktorá mala byť dôvodom rozdelenia danej zákazky na časti žalovaný uviedol, že časová tieseň nie je zákonným dôvodom k tomu, aby žalobca ako verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z.z. Zákon o verejnom obstarávaní neumožňuje rozdeliť predmet zákazky z dôvodu nedostatku času na použitie časovo náročnejšieho postupu zadávania zákazky. Žalobca sa nemôže vyhnúť povinnosti postupovať podľa zákona č. 343/2015 Z.z. z dôvodu, že sa mu vytvoril krátky časový priestor na plnenie týchto zákonných povinností, a to kvôli plneniu ďalších povinností vyplývajúcich pre žalobcu z iného právneho predpisu.
19. Vznesenú námietku, že žalobca mohol začať s verejným obstarávaním až po udelení súhlasu od jeho zriaďovateľa a jediného akcionára, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR, a že táto skutočnosť spôsobila, že žalobca nebol schopný dodržať dlhšie časové lehoty vyžadované pri zadávaní nadlimitných zákaziek, označil za irelevantnú. Podľa žalovaného akékoľvek interné postupy a predpisy verejného obstarávateľa (alebo jeho zriaďovateľa) v súvislosti so zadávaním zákaziek nie sú a ani nemôžu byť nadriadené zákonu č. 343/2015 Z.z. Práve naopak, tieto interné postupy alebo predpisy musia zabezpečovať úplný súlad jeho činnosti s cit. zákonom. Podľa žalovaného nedostatok času na realizáciu zadávania nadlimitnej zákazky s dlhšími lehotami na predkladanie ponúk a rizikom napadnutia procesu verejného obstarávania námietkami, ide na ťarchu verejného obstarávateľa a jeho schopností manažovať proces verejného obstarávania v spojení s jeho vlastnými internými postupmi a predpismi. Uvedené sa podľa žalovaného rovnako vzťahuje aj na verejný prísľub daný podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý žalobca poskytol svojím poistencom, že zabezpečí predmetný liek v potrebnom množstve. Uvedený verejný prísľub ako jednostranný právny úkon žalobcu nemá podľa žalovaného žiadny vplyv na reguláciu upravenú zákonom č. 343/2015 Z.z.
20. Zároveň uviedol, že pokiaľ žalobca chcel rozdeliť daný predmet zákazky na časti, napr. z dôvodu aby sa o dodávku daných liekov mohli uchádzať aj menší dodávatelia, mohol tak urobiť aj pri zadávaní jednej nadlimitnej zákazky, ktorá by bola rozdelená na časti v rámci daného nadlimitného postupu, tak ako to predpokladá § 28 zákona č. 343/2015 Z.z.
IV.
Replika žalobcu
21. Žalobca v replike zo dňa 29. októbra 2019 zopakoval, že v prípade verejného obstarávania lieku IMBRUVICA, v ktorom žalovaný skonštatoval porušenie zákona č. 343/2015 Z.z. žalobcom, je „následkom“ údajného porušenia povinností, že žalobca nakúpil potrebné lieky pre svojich poistencov a tak zabezpečil ich plynulú onkologickú liečbu bez prerušenia, ako aj, že žalobca odbúral povinnosť onkologických pacientov uhrádzať doplatok na daný liek vo výške 1.598,37 eur za jedno balenie lieku mesačne, samozrejme v prípade, ak pacient spotrebuje iba jedno balenie a v neposlednom rade žalobca dosiahol úsporu verejných zdrojov pri obidvoch podlimitných zákazkách a nadlimitnej zákazke 13% z úhrady zdravotnej poisťovne za 1 balenie lieku. Preto nesúhlasil, že za takýto postup a hľadanie riešenia optimálneho i z hľadiska zákona č. 343/2015 Z.z., a najmä vyriešenia situácie s liekom IMBRUVICA pre pacientov - poistencov žalobcu, má byť žalobca potrestaný uložením pokuty vo výške 22.528,56 eur.
V.
Duplika žalovaného
22. V duplike zo dňa 30. augusta 2023 žalovaný zotrval na podanom vyjadrení k žalobe, a vyslovil názor, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
VI.
Konanie na správnom súde
23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/136/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.
24. Správny súd listom zo dňa 24. februára 2025 podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vyzval žalobcu a žalovaného, aby sa v lehote v 15 dní písomne vyjadrili k možnej vade trestania (§ 195 písm. d/ SSP). Správny súd vo výzve uviedol, že Úrad pre verejné obstarávanie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 231-3000/2019 zo dňa 17. januára 2019 podľa § 182 ods. 1, písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., v znení účinnom do 31. júla 2024, uložil žalobcovi pokutu 22.528,46 za to, že žalobca v prejednávanej veci rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. Predseda Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 3691-P/2019 zo dňa 10. mája 2019 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Správny súd zároveň poukázal na § 182 ods. 1, písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., účinného od 01. augusta 2024, na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a na § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).
25. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2025 poukázal na moderačné oprávnenie súdu podľa § 198 SSP a opätovne žiadal, aby súd upustil od uloženia akejkoľvek sankcie, nakoľko účel správneho trestania bol dosiahnutý už samotným prejednaním veci alebo, aby zmenil pôvodnú výšku uloženej sankcie z 5% súčtu zmluvných cien na 0,1% súčtu zmluvných cien, teda na najnižšiu možnú hranicu, pretože pôvodná sankcia bola podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká vzhľadom ku skutku, za ktorý bola uložená.
26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07. marca 2025 zdôraznil, že pri ukladaní sankcie postupoval prísne podľa legislatívnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania. V čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bola sankcia ukladaná za správne delikty podľa § 182 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. fixne stanovenou sankciou, pri ukladaní ktorej žalovaný nedisponoval kompetenciou uplatňovať správnu úvahu, resp. možnosťou pristúpiť k akejkoľvek forme moderácie výšky uloženej sankcie, pričom zákonnosť uvedeného postupu bola opakovane potvrdená aj Najvyšším súdom SR, resp. Najvyšším správnym súdom SR, napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn 2Asan/14/2019 zo dňa 29. novembra 2021. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval správne a zákonne.
VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku
27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
28. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 24. apríla 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12. marca 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VIII.
Relevantné právne predpisy
29. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
30. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
31. Podľa čl. 40 ods. 6 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
32. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
33. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
37. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
38. Podľa § 195 písm. d/ SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.
39. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
40. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
41. Podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z. (v znení účinnom do 31.07.2024) úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky.
42. Podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1% do 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky.
43. Podľa § 182 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 4 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti ako aj na
to, či už bola účastníkovi konania v minulosti uložená pokuta za ten istý správny delikt. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, ktoré sú prejednávané v jednom konaní, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b/ až d/, g/ a i/. Uloženie pokuty za správny delikt v konkrétnom verejnom obstarávaní nebráni uloženiu pokuty tomu istému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi za správny delikt v inom verejnom obstarávaní.
IX.
Posúdenie veci správnym súdom
44. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 3691- P/2019 zo dňa 10. mája 2019, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 231-3000/2019 zo dňa 17. januára 2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v celkovej výške 22.528,46 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z., a to tým, že rozdelil nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru (t. j. liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg, fľ. HDPE) podľa § 5 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní predmetnej nadlimitnej zákazky, keď dňa 22. marca 2017 podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L0IXE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201712418_Z s obchodnou spoločnosťou MED-ART, spol. s r.o. so zmluvnou cenou 221.170,37 eur s DPH a dňa 19. apríla 2017 rovnako podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na ten istý predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201716385_Z s obchodnou spoločnosťou UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť so zmluvnou cenou 229.398,99 eur s DPH.
45. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných námietok preskúmať zákonnosť a správnosť postupu žalovaného, a to na oboch stupňoch rozhodovania, so zameraním sa na to, či žalovaný postupoval podľa zákona č. 343/2015 Z. z., a či si vo vzťahu k vydaniu napadnutých rozhodnutí zadovážil dostatok dôkazov, ktoré preukazovali spáchanie skutku tak, ako sa to žalobcovi kládlo za vinu, a či postupoval vo vzťahu k uloženiu sankcie za správny delikt v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. Správny súd po preskúmaní žaloby vyhodnotil, že podstatou žalobných námietok bolo, či žalovaný pri ukladaní pokuty žalobcovi vo výške 22.528,46 eur podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. prihliadol najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti tak, ako to ukladá § 182 cit. zákona.
46. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z. z. správny súd v zhode so závermi žalovaného uvádza, že k nezákonnému rozdeleniu zákazky dochádza za predpokladu, že verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie predmetu zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich zvolí samostatný postup zadávania zákazky, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto dodávok tovaru v rámci viacerých verejných obstarávaní by malo za následok, že by tieto nepodliehali prísnejšiemu postupu zadávania zákaziek v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. Podľa predmetného ustanovenia teda zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa zákona č. 343/2015 Z. z. V citovanom ustanovení sa výslovne zakazuje rozdelenie zákazky spôsobom, keď priamym následkom takého konania by bolo zníženie predpokladanej hodnoty zákazky pod príslušný limit ustanovený v § 5 zákona č. 343/2015 Z. z., a teda vyhnutie sa zodpovedajúcemu postupu zadávania zákazky, ktorý by bol účastník konania ako verejný obstarávateľ inak povinný aplikovať.
47. Správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a najmä v súlade s ustanovením § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z. z. vysporiadal s otázkou, či medzi plneniami, ktoré boli predmetom zadávania zákaziek č. 1 a č. 2 existovala časová, miestna, vecná a funkčná súvislosť. Ohľadom určenia časovej súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že lehota plnenia zákazky č. 1, t. j. od 24. marca 2017 08:00 hod. do 24. júla 2017 14:00 hod., sa bezprostredne prelínala s lehotou plnenia zákazky č. 2, t. j. od 24. apríla 2017 08:00 hod. do 25. augusta 2017 13:00 hod., čím malo byť zabezpečené neprerušené dodanie tovaru, a to dodanie liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE). Je teda zrejmé, že v danom prípade ide o
časovo blízke obdobie realizácie jednotlivých procesných úkonov zo strany žalobcu. Miestna súvislosť vychádza najmä z miesta plnenia zákazky, resp. miesta súvisiaceho s plnením zákazky. V prejednávanej veci z kúpnej zmluvy č. Z201712418_Z zo dňa 22. marca 2017, ktorá bola výsledkom zadávania zákazky č. 1 vyplýva, že miestom plnenia zmluvy je Slovenská republika. Rovnako aj v kúpnej zmluve č. Z201716385Z zo dňa 19. apríla 2017, ktorá bola výsledkom zadávania zákazky č. 2, je uvedené miesto plnenia zmluvy Slovenská republika. Zároveň v oboch uvedených zmluvách je v rámci čl. II. „Predmet zmluvy“ bodu 2.4 „Osobitné požiadavky na plnenie“ zhodne stanovená požiadavka, že konkrétne miesta dodania liekov dodá objednávateľ úspešnému dodávateľovi do 5 dní po uzavretí zmluvy, zoznam môže byť doplnený v priebehu plnenia kúpnej zmluvy o ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na základe aktuálneho Zoznamu kategorizovaných liekov. Lieky budú nakupované čiastkovými odbermi zo strany kupujúceho priebežne, vždy podľa aktuálnych potrieb poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe objednávky. Dodanie lieku na miesto určenia, uvedené v objednávkach, musí byť v lehote do troch pracovných dní odo dňa prijatia objednávok. Dodávateľ sa zaväzuje plnenie predmetu kúpnej zmluvy realizovať na základe čiastkových objednávok, na základe požiadavky zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Podľa dokumentu „Príloha č. 1 Zoznam distribučných miest a ich identifikačných údajov“, ktorý bol súčasťou dokumentácie zákazky č. 1 aj zákazky č. 2 sa zhodne uvádzajú adresy deviatich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a príslušných lekární. Napokon vecná či funkčná súvislosť v prípade predmetu posudzovaných zákaziek spočíva predovšetkým v posúdení skutočnosti, či predmetom obstarávaných zákaziek je plnenie rovnakého alebo podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku, a to s ohľadom na konkrétne možnosti trhu, s dôrazom na zachovanie základných princípov zadávania zákaziek podľa zákona č. 343/2015 Z. z. V danom prípade je predmetom zákazky č. 1 ako aj zákazky č. 2 je zhodne Dodanie liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ.HDPE), ktorú žalobca v oboch prípadoch zatriedil pod zhodný CPV kód 33652000-5 - Antineoplastické a imunomodulačné činidlá; 60000000-8 - Dopravné služby (bez prepravy odpadu), Druh/y: Tovar; Služba. Teda ide o totožnú špecifikáciu predmetu zákazky pri oboch predmetných zákazkách, pričom jediným rozdielom bolo predpokladané množstvo. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v správnom konaní bolo dostatočne preukázané, že medzi plneniami, ktoré boli predmetom zadávania zákaziek č. 1 a č. 2 existovala časová, miestna, vecná a funkčná súvislosť. Je teda možné konštatovať, že žalobca samostatne zadával dve vzájomne súvisiace zákazky na dodanie tovaru na totožný predmet zákazky, ktoré sú dostupné na trhu a dajú sa potencionálne získať z jedného zdroja.
48. Relevanciu nemožno priznať ani žalobnej námietke, že objem predmetných liekov bol vyčerpaný skôr a hrozilo, že poistenci, ktorí už boli na liečbu nastavení, nebudú môcť v liečbe kontinuálne pokračovať, čo podľa žalobcu odôvodňovalo zadanie v krátkom slede aj druhej podlimitnej zákazky s rovnakým predmetom zákazky. Akcentovať je nevyhnutné najmä skutočnosť, že pre nadlimitný postup zadávania zákazky platí napríklad povinné zverejňovanie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo vestníku EÚ, dlhšie lehoty na predkladanie ponúk alebo možnosť preskúmania nezákonného postupu verejného obstarávateľa zo strany hospodárskych subjektov formou námietok uplatnených u žalovaného. Uvedené teda len podčiarkuje skutočnosť, že vyššie uvedený postup, ktorým sa žalovaný vyhol zodpovedajúcemu postupu zadávania zákazky, je v rozpore so zákonnou úpravou zakotvenou v zákone č. 343/2015 Z. z., konkrétne v jeho ustanovení § 6 ods. 16.
49. Rovnako tak správny súd zdôrazňuje, že zo strany žalobcu absentuje predloženie relevantného dôkazu, že nemohol predvídať vyčerpanie daného lieku obstaraného podlimitnou zákazkou č. 1 v prvom verejnom obstarávaní, ako aj následnej skutočnosti, že bude potrebné v priebehu menej ako mesiaca vyhlásiť aj druhé verejné obstarávanie tiež podlimitným postupom na rovnaký predmet zákazky (zákazka č. 2). Z pripojeného administratívneho spisového materiálu totiž vyplýva, že žalobcovi bola známa potreba predmetnej dodávky liekov aj na základe predchádzajúcej potreby jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti už z rokov 2015 a 2016.
50. V posudzovanej veci teda žalobca nepostupoval správne, keď pri zadávaní daného plnenia nepostupoval v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. a v zhode so zákonom stanovenými pravidlami určenými pre zadávanie nadlimitných zákaziek, a teda nemal rozdeliť uvedený predmet zákazky do dvoch samostatných podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 v nadväznosti na § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z. z., nakoľko celková predpokladaná hodnota súčtu zákazky č. 1 a zákazky č. 2 dosahovala výšku 416.601,02 eur bez DPH, pričom príslušný finančný limit pre danú nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru bol iba 209.000,- eur. Celková predpokladaná hodnota
obidvoch časovo, miestne, funkčne a vecne súvisiacich zákaziek č. 1 a č. 2, ktorých predmetom bol ten istý liek, tak prevyšovala o viac ako 200.000,- príslušný finančný limit pre nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru (liekov).
51. Správny súd takisto ohľadom namietanej časovej tiesne, ktorá podľa žalobcu bola relevantným dôvodom pre rozdelenie danej zákazky na časti, dáva do pozornosti, že časová tieseň, do ktorej sa žalobca dostal z dôvodu procesu kategorizácie predmetného lieku, neoprávňuje žalobcu, aby v rozpore s § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z.z. rozdelil zákazku a zvolil spôsob určenia predpokladanej hodnoty zákazky, ktorý mal za následok zníženie predpokladanej hodnoty zákazky pod príslušný finančný limit, čím sa žalobca nedovolene vyhol použitiu prísnejšieho postupu zadávania nadlimitnej zákazky.
52. Opodstatnenou nie je ani žalobná námietka, spočívajúca v tvrdení, že žalobca mohol začať s verejným obstarávaním až po udelení súhlasu od jeho zriaďovateľa a jediného akcionára, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR, a že táto skutočnosť spôsobila, že žalobca nebol schopný dodržať dlhšie časové lehoty vyžadované pri zadávaní nadlimitných zákaziek. Proces verejného obstarávania je totiž prísne formalizovaným procesom, v rámci ktorého je nevyhnutný úplný súlad so zákonom č. 343/2015 Z.z. Preto akékoľvek interné postupy a predpisy verejného obstarávateľa (alebo jeho zriaďovateľa) v súvislosti so zadávaním zákaziek nemôžu stanoviť postup odlišný od postupu vyplývajúceho z úpravy ustanovenej zákonom č. 343/2015 Z.z. Na podklade uvedeného tak žalobná argumentácia žalobcu neobstojí.
53. Správny súd však bez ohľadu na vyššie uvedené uvádza, že predmetná žaloba je žaloba vo veciach správneho trestania a správny súd je tak povinný nad rozsah žalobných bodov posudzovať, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a/ až e/ SSP, pričom správny súd konštatuje, že medzi vydaním napadnutého rozhodnutia a vydaním tohto rozsudku došlo k úprave § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., na podklade ktorého bola uložená žalobcovi sankcia a nové znenie § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. je priaznivejšie pre žalobcu. S odkazom na uvedené skutočnosti považuje správny súd za podstatné uviesť, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu, vzťahujúceho sa na preskúmavanú vec, a to v otázke rozpätia sadzby pokuty, ktorú môže správny orgán v rámci správnej úvahy aplikovať. Zatiaľ čo pôvodné znenie § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. zakotvilo pevnú sumu uloženia sankcie: „pokuta vo výške 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky“, tak súčasné znenie § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. upravuje hranicu, v rámci ktorej možno uložiť sankciu: „pokuta vo výške od 0,1% do 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky.“ Je tak nepochybné, že hranica možného uloženia pokuty od 0,1 % do 5 % súčtu zmluvných cien je pre žalobcu výhodnejšia ako pevne stanovená suma vo výške 5 % súčtu zmluvných cien, ktorou bola určená pokuta v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí.
54. K danému správny súd poukazuje na závery, ktoré vyslovil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12. októbra 2022 a ktorý uviedol, že správny súd v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania rozhoduje v plnej jurisdikcii. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, a preto sa súdom vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a teda už netvorí súčasť právneho poriadku.
55. Správny súd riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu SR, ale aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR zastáva názor, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre trestaného je potrebné prihliadnuť (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05. novembra 2019, ktorý bolo judikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021).
V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil: „rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“
56. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
57. Správny súd dospel k záveru, že ak v období medzi vydaním napadnutých rozhodnutí a uložením sankcie, a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy ustanovením priaznivejším pre žalobcu, je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo určiť sankciu. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z vyššie uvedeného rozsudku sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05. novembra 2019, ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musí správny súd prihliadať ex lege, aj keby túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. V bode 76 konštatoval, že „ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov“.
58. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil postupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
59. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najmä sa vysporiadať s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie za správne delikty podľa zákona č. 343/2015 Z.z. v platnom a účinnom znení, s prihliadnutím na kritériá a podmienky uvedené v § 182 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z. v platnom a účinnom znení.
60. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.