Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/43/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ INVEST 30 – Kubániho dvory Zvolen a.s., sídlom Karloveská 34, 841 01 Bratislava, 2/ JOPRO group s.r.o., sídlom Trnavská cesta 4330/67, 821 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03527/2024-17.1.2. zo dňa 10.07.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 04.09.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 04.09.2024 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03527/2024-17.1.2. zo dňa 10.07.2024, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu ako neopodstatnené zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Zvolen, odbor stavebnej správy č. SÚ 945/2024-Če-5 zo dňa 11.04.2024 ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Mesto Zvolen, odbor stavebnej správy rozhodnutím č. SÚ 945/2024- Če-5 zo dňa 11.04.2024 podľa v súčinnosti s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia staveného zákona, povolil zmenu stavby: „BYTOVÉ DOMY, KUBÁNIHO ULICA, ZVOLEN, na pozemkoch evidencie katastra nehnuteľností register “C“ parc. č. 1133/2, 1166/2, 1166/73, 1166/76, 1166/79, 1166/80, 1166/81, 5277/1, 5277/3, register “E“ parc. č. 1132/1, 1133/2, 5277/1, 5277/2 v k .ú. A. a to v rozsahu špecifikovanom vo výroku predmetného rozhodnutia.

2. Žalobca, podanou správnou žalobou, zároveň žiada správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“). Žalobca uviedol, že okamžitým výkonom rozhodnutia (najmä prvostupňového orgánu verejnej správy) hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibus iura scripta sunt“) a uviedol, že konanie žalovaného má znaky šikanózneho výkonu práva, nakoľko svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu, na ktorú žalovaného výslovne upozornil. Žalobca ďalej uvádza, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach o životnom prostredí, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca následne argumentuje, že tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia a nasl. . Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho

rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Orgány verejnej správy však podľa názoru žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a na nazeranie ostatných orgánov verejnej moci na správne orgány spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Prepäté, až formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, spôsobuje v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky, a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľný verejným záujmom a jedným z dôvodov na priznanie odkladného účinku v zmysle . Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Vzhľadom na uvedené, ako aj aplikujúc ústavnú zásadu vyvažovania práv garantovaných SR žalobca tvrdí, že dôvodnosť a nutnosť priznania odkladného účinku je riadne preukázaná.

3. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 17.10.2024 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2025 (vzhľadom na opakované žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k správnej žalobe z dôvodu, že žalovaný nedisponoval administratívnym spisom) uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré považuje za analogicky aplikovateľné na rozhodovanie správneho súdu o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou poukázal na mimoriadny charakter rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku, ktorý prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 poukázal tiež na osobitosti návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorým je predovšetkým preukázanie hrozby. Tvrdiť a osvedčiť závažnú ujmu, resp. iný nenapraviteľný následok hroziaci okamžitým výkonom resp. inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia je povinný žalobca. Vznik závažnej ujmy resp. iného nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia a zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú vzniknutú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ tak, ako to zákonodarca expressis verbis vymedzil. Tvrdené dôvody je žalobca povinný aj konkretizovať s ohľadom

na skutkový stav a osvedčiť ich. Všeobecné a abstraktné tvrdenia žalobcu tak ako ich formuloval v návrhu na priznanie odkladného účinku nemožno podľa názoru žalovaného vyhodnotiť ako dôvod, pre ktorý by súd mal priznať žalobe odkladný účinok. Má za to, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností predstavujúcich hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí prípadne iný nenapraviteľný následok, pričom tieto ani nekonkretizoval a preto navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.

9. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázanie hrozby pritom treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorým vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

12. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí, nešpecifikoval o akú ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť. Žalobca sa vo svojom návrhu obmedzil len na popis všeobecných východísk posudzovania dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, najmä stret právnej istoty na jednej strane (prezumpcia správnosti napadnutého rozhodnutia) a ochrany životného prostredia (princípy prevencie a predbežnej opatrnosti) na strane druhej. Žalobca sa vo svojom návrhu nevenuje napadnutému rozhodnutiu a jeho možným vplyvom a podáva výlučne tvrdenia vo všeobecnej rovine, ktoré nemajú pre správny súd z dôvodu jeho absolútnej neurčitosti a nekonkrétnosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcu. Žalobca teda netvrdil a ani neosvedčil, aká konkrétna závažná ujma, prípadne aký iný vážny nenapraviteľný následok mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Správny súd na záver dodáva, že ustanovenie o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené. 13. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (/ ).