Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/104/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102803550/2024 zo dňa 25. septembra 2024, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 22. novembra 2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22. novembra 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 25. novembra 2024, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102803550/2024 zo dňa 25. septembra 2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu – Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101660792/2024 zo dňa 11. júna 2024, ktorým v zmysle a 6 v znení neskorších predpisov určil žalovanému rozdiel v sume XXX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty, nepriznaný nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX € a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie november 2020.

2. Žalobca zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Žalobca poukázal na svoje postavenie v rámci hospodárstva Slovenskej republiky, kedy je od jeho fungovania závislých niekoľko desiatok zamestnancov a niekoľko desiatok odberateľov ako aj dodávateľov. Žalobca zamestnáva 300 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, vzhľadom k čomu je možné konštatovať, že je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne. Je veľkoodberateľom surového kravského mlieka a ovčej hrudky, pričom podiel kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej republiky predstavuje približne 25% celkového nákupu surového kravského mlieka na Slovensku. Žalobca má cca 60 dodávateľov surového mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na jeho odbere. Ovčiu hrudku dodáva spoločnosti 20 dodávateľov. Výkon rozhodnutia teda postihne nielen samotných dodávateľov, odberateľov hotových výrobkov, dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb a energií. Žalobca v prípade ďalšej realizácie a exekúcie na toto konanie nadväzujúcich rozhodnutí o pokute a úrokoch bude nútený ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka zo Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie predstavuje ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovú bezpečnosť štátu, nakoľko s ohľadom na objem surovín, ktoré žalobca od družstiev a hospodárov odoberá predstavuje pre týchto malo podnikateľov v konečnom dôsledku likvidáciu.

3. K 31. decembru 2022 boli celkové platby žalobcu za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené zamestnávateľov X.XXX.XXX,XX € odvedené zamestnancami XXX.XXX,XX €. Zisk žalobcu pred zdanením za rok 2022 je XXX.XXX,XX €, čistý obrat za rok 2022 je XXX.XXX.XXX,XX €. Čistý obrat k 31.03.2023 je XX.XXX.XXX,XX €, zisk pred zdanením k 31.03.2023 je X.XXX.XXX,XX €.

Krátkodobé záväzky k 31.12.2022 sú XX.XXX.XXX,XX €, z toho záväzky z obchodného styku sú XX.XXX.XXX,XX €. K 31.12.2022 krátkodobé pohľadávky sú XX.XXX.XXX,XX €, z toho z obchodného styku sú XX.XXX.XXX,XX €. Celkový majetok spoločnosti k 31.12.2022 je XX.XXX.XXX,XX €, z toho HIM XX.XXX.XXX,XX €, v tom stavby XX.XXX.XXX,XX €, pozemky X.XXX.XXX,XX € a technologické zariadenia XX.XXX.XXX,XX eur. Záložné právo zo strany správcu dane je zriadené na pozemky v hodnote XXX.XXX €.

4. Výkon rozhodnutia a teda následná daňová exekúcia znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie nakoľko preukázateľne poškodzuje dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti. Ohrozí žalobcu na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom, pričom ho tak dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov, znemožní spoluprácu s bankami. Ak by bol žalobca v prípade výkonu rozhodnutia vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, výkon jeho podnikateľskej činnosti bude podstatným spôsobom sťažený, nakoľko je viac ako pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia spoluprácu a zmluvné vzťahy.

5. Uvedenými skutočnosťami o obrate spoločnosti, jej príjmoch, daňovom a odvodovom zaťažení, ktoré sú podložené predloženými daňovými dokladmi v komparácii s celkovou výškou vyrubovaného rozdielu dane a nepriznaného nadmerného odpočtu bola osvedčená a preukázaná existencia priamej hrozby, ktorej následky by boli oveľa vážnejšie ako princíp právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Žalobcovi preukázateľne hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odkladný účinok právnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 4. apríla 2025. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný závažný nenapraviteľný následok, na základe ktorých je možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný navrhuje, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , b) , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

13. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

14. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných nenapraviteľných následkov ako napríklad poškodenie dobrého mena a schopnosť zamestnávať.

15. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

16. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13.06.2018, sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).

17. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musia vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí

zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

18. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a na podklade argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná hospodárska škoda, závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh podložil len svojimi účtovnými závierkami za rok 2023, pričom nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho aktuálnu ekonomickú situáciu týkajúcu sa roku 2024 (napríklad uvedeným aktuálneho stavu účtov, majetku spoločnosti, vývoja a súčasného stavu príjmov/tržieb, nákladov na prevádzku podniku /fixných, režijných/ pred a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu pohľadávok, ako aj ďalších relevantných skutočností). Od konca roka 2023, za ktorý sú uvedené dokumenty vypracované, mohlo dôjsť k zmene jeho finančnej situácie (žaloba a návrh na priznanie odkladného účinku boli podané v novembri 2024). Zároveň je potrebné uviesť, že účtovná závierka nie je zďaleka jediným (a už vôbec nie vyčerpávajúcim) dôkazom, ktorým je možné preukázať ekonomický stav podniku. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženej povinnosti bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdenej závažnej ujmy. Takúto hrozbu by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal.

19. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu vyhľadával a zisťoval dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a týmto postupom nahrádzal jeho aktivitu. Keďže žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.

20. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom.

21. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

22. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v , správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný a v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).