Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/48/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov senátu A. B. C. a D. A. A. E. ( sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: B. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX F. – G. H., I. B., právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, Slovenská republika, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, Slovenská republika, v konaní o preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 103013374/2024 zo dňa 18.10.2024 vo veci vyrubenia rozdielu dane na dani z príjmov fyzickej osoby a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 16.12.2024 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103013374/2024 zo dňa 18.10.2024, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 16.12.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103013374/2024 zo dňa 18.10.2024 ( ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice ( ďalej „správny orgán prvého stupňa“) č. 101981204/2024 zo dňa 10.07.2024 vo veci vyrubenia rozdielu dane v sume 58 605,21 EUR na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018. Žalobca zároveň žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca už v rámci podanej správnej žaloby a následne v samostatnom podaní zo dňa 27.12.2024 navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma ako aj finančná škoda, ktorá bude pre neho značne ekonomicky citeľná. Žalobca uviedol, že je konateľom a spoločníkom spoločnosť NGT, s.r.o., IČO: 36 785 971. Táto spoločnosť je málo bonitnou, o čom svedčí aj výška jej záväzkov voči spoločníkom v sume takmer 200.000,- EUR, ako aj vlastné imanie spoločnosti vykazujúce zápornú hodnotu, t.j. -147.706,- EUR. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že suma všetkých záväzkov spoločnosti prevyšuje sumu všetkých jej aktív. Spoločnosť NGT, s.r.o. je v kríze a hrozí jej úpadok, z jej priebežnej účtovnej závierky vyplýva, že spoločnosť má aj záporný výsledok hospodárenia minulých rokoch a to vo výške -157.189,- EUR. Spoločnosť je zaťažená úvermi, ktoré pravidelne spláca. Žalobca ako ručiteľ týchto úverov je však vystavený riziku úhrnnej splatnosti úveru v prípade, ak spoločnosť nebude naďalej schopná riadne plniť svoje záväzky. Nakoľko je spoločnosť v kríze, v dôsledku hroziaceho úpadku, tak nie je schopná v súčasnosti vyplácať svojim spoločníkom dividendy a ani plniť svoje záväzky, ktoré voči ním má. Žalobca ďalej uviedol, že ako fyzická osoba v súčasnosti spláca bezúčelový úver poskytnutý od banky - Tatra banky, a.s. v celkovej sume 27.000,- EUR Eur s úrokovou sadzbou 5,99 % p.a.. Ku dňu 20.12.2024 bola hodnota zostatkovej istiny úveru ešte vo výške 11.269,84 EUR. Podľa jeho tvrdenia tento úver bude splácať až do 22.11.2027 (t.j. deň poslednej splátky úveru). Výška splátky úveru je vo výške 300,- EUR mesačne, pričom od mája 2025

tieto splátky postupne výrazne prevýšia sumu 300,- EUR mesačne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že od roku 2019 má pozastavenú živnosť a preto v súčasnosti nemá žiaden aktívny a ani pasívny príjem. Nevlastní ani žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, okrem garáže zaťaženej záložným právom. Svoju finančnú situáciu žalobca preukázal doložením viacerých dôkazov vrátane výpisov z účtu v banke „J. D., K.“. Zo skutočností ohľadne finančnej situácie žalobcu, ktorú súdu preukázal doložením relevantných podkladov vyplýva, že nepriznaním odkladného účinku mu hrozí závažná ujma a finančná škoda, ktorá by mohla značne ohroziť jeho výživu, existenciu, schopnosť plniť záväzky voči tretím osobám (napr. voči banke, ktorá mu poskytla úver), ako aj výživu jeho blízkych osôb – dcéry L. F.. Táto je študentkou dennej formy štúdia na Fakulte managementu a ekonomiky v Zlíne v Českej republike a žalobca jej zabezpečuje ubytovanie, stravu, cestovné a študijné pomôcky, čo značne zaťažuje jeho finančnú situáciu (pozn. dôkazy o uvedenom súdu predložil spolu so správnou žalobou dňa 16.12.2024). Žalobca okrem toho tvrdil, nepriznanie odkladného účinku by znamenalo, že by bol nútený znovu sa finančne zaviazať. Vzhľadom na výšku jeho aktuálnych záväzkov a bežných výdavkov je tak zrejme, že by mu bola spôsobená závažná ujma a finančná škoda, ktorú by bolo v budúcnosti mimoriadne ťažké, možno úplne nemožné, napraviť. Zásah do jeho práv by tak bol nezvratný a došlo by týmto k popretiu princípov spravodlivosti a ochrany práv dotknutých osôb. V súvislosti so zásadou proporcionality žalobca vyjadril názor, že na strane žalovaného nehrozí žiadna ujma v prípade, ak by vyčkal s výkonom rozhodnutia do meritórneho rozhodnutia správneho súdu. Vzájomný pomer prípadnej ujmy na právach sporových strán, je podľa názoru žalobcu zjavne v jeho neprospech, a preto vydanie uznesenia, ktorým správny súd odloží vykonateľnosť neporuší zásadu proporcionality.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.03.2025 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

4. Podľa (ďalej len ako „SSP“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak“.

5. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a. ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie“.

6. Podľa „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy“.

7. Podľa „Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej“.

8. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne“.

9. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou ( ).

10. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom konaní, pričom priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Pred vydaním uznesenia o priznaní odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby vrátane predložených dôkazov, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.

12. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

13. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

14. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd konštatuje splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané. Na základe uvedeného, preto pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

15. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

16. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tvrdeniami o hrozbe vzniku závažnej ujmy a finančnej škode a o nepriaznivom dopade žalobou napadnutého rozhodnutia na jeho finančnú situáciu. Svoje tvrdenia žalobca preukázal konkrétnymi dôkazmi (Hlavná kniha a Priebežná účtovná závierka spoločnosti NGT, s.r.o,, splátkový kalendár žalobcu k bezúčelovému úveru, dôkaz o pozastavení činnosti žalobcu, výpis z účtu žalobcu za mesiace november a december 2004 so zostatkom 72,15 EUR). Po preskúmaní a vyhodnotení žalobcom predložených dôkazov, ktoré preukazovali tvrdenia o jeho finančnej situácii a vzhľadom na skutočnosť, že suma vyrubeného rozdielu dane na dani z príjmov fyzickej osoby je 58 605,21 EUR, správny súd zastáva názor, že výkon napadnutého rozhodnutia by skutočne mohol ohroziť uspokojenie základných životných potrieb žalobcu ako aj jeho schopnosť prispievať na vysokoškolské štúdium jeho dcéry. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy dočasne nevyvolávali právne účinky, ktoré by ich zrealizovaním boli spôsobilé privodiť následok predpokladaný .

17. K neexistencie rozporu s verejným záujmom ( ako ďalšej zákonnej podmienke pre možné priznanie odkladného účinku) správny súd uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom, teda pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

18. V danom prípade je verejným záujmom bezpochyby fiškálny záujem štátu, teda činnosť spočívajúca v čo najefektívnejšom kumulovaní dostatku penˇazˇny´ch prostriedkov do štátneho rozpočtu, ktoré sa následne použijú na zabezpečenie plnenia úloh a funkcií štátu. Správny súd nespochybňuje, že ochrana fiškálnych záujmov štátu patri´ medzi doležíte´ úlohy. V posudzovanom prípade však správny súd dospel k záveru, že ochrana žalobcu a jeho rodiny pred ohrozením možnosti uspokojovania základných potrieb je pri pomere jeho súčasnej finančnej situácie a sumy vyrubeného rozdielu dane na dani z príjmov fyzických osôb nevyhnutná a nie je v rozpore so spomínaným záujmom. Čiastka 58 605,21 EUR nepredstavuje podľa názoru súdu sumu, ktorá by bola spôsobilá ohroziť finančnú stabilitu verejných financií. Fiškálne dôsledky pre štát sú v porovnaní s potenciálnou škodou pre žalobcu zanedbateľné, o to viac, že odkladný účinok znamená, že povinnosť uložená rozhodnutím je len dočasne nevymáhateľná.

19. Súd zároveň zdôrazňuje, že ochrana práv žalovaného je zabezpečená tým, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia správneho súdu bude vo veci rozhodnuté v rámci lehoty podľa , t.j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

20. S poukazom vyššie zistený skutkový stav veci konajúci súd uzavrel, že žalobca osvedčil splnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku podanej žalobe v zmysle a preto návrhu žalobcu vyhovel.

21. Záverom správny súd dodáva, že uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (/ ).