Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/225/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2021/003464-002 zo dňa 28.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2021/003464-002 zo dňa 28.06.2021 a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky, tlačového odboru č. KM-TO-2021/002388-007 zo dňa 30.04.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žiadosťou doručenou Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Kancelárii ministra vnútra Slovenskej republiky, tlačovému odboru (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „povinná osoba“) e-mailom dňa 24.04.2021 v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom do 31.10.2021 (ďalej len „zákon o slobode informácií“) žiadateľ (žalobca) žiadal „o sprístupnenie údajov o povoleniach vydaných v roku 2020 Ministerstvom vnútra SR na základe , ods. 2 v rozsahu evidenčné číslo vozidla a subjekt, ktorému bolo povolenie vydané.“ 2. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojej odpovedi zo dňa 30.04.2021 uviedol, že v roku 2020 bolo v rámci celej Slovenskej republiky vydaných celkom 1301 výnimiek podľa o cestnej premávke a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) s tým, že vo zvyšnej časti bude žiadateľovi doručené rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácie.

3. Rozhodnutím č. KM-TO-2021/002388-007 zo dňa 30.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhovel žiadosti o informácie v rozsahu sprístupnenia evidenčného čísla vozidla a subjektu, ktorému bolo povolenie vydané vo vzťahu k výnimkám podľa § 140 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke z dôvodu, že týmito údajmi povinná osoba v požadovanej štruktúre nedisponuje. V odôvodnení zároveň konštatoval, že za informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, sa nepovažujú informácie, ktoré by sa museli vytvoriť na základe konkrétnej žiadosti.

Povinná osoba podľa jej tvrdenia nie je povinná vykonávať operácie, ktoré by viedli ku vzniku nových informácií, ktoré sú síce požadované žiadateľom, avšak ktoré v momente podania žiadosti u povinnej osoby neexistujú. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej uviedol, že nedisponuje informačným, elektronickým a ani iným systémom, z ktorého by bolo možné požadované informácie vygenerovať jednoduchou operáciou a tieto údaje sú iba súčasťou žiadostí o udelenie výnimky jednotlivých inštitúcií a firiem. Povinná osoba by tak podľa jeho tvrdenia musela informácie vyhľadávať v jednotlivých spisoch, čo by vzhľadom na počet výnimiek nebolo možné ani v predĺženej lehote na vybavenie žiadosti o informácie bez ohrozenia fungovania ostatnej činnosti povinnej osoby na príslušnom úseku, pričom by si získanie týchto informácii vyžiadalo zber a zhromaždenie veľkého množstva údajov a bolo by tak považované za aktívnu činnosť na základe pokynov žiadateľa, ktorej obsahom a reálnym predmetom by nebola konkrétna informácia, ale išlo by o vytvorenie novej informácie, ktorá sa v dispozícii povinnej osoby v požadovanej podobe nenachádza. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009, podľa ktorého „zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.“

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ rozklad zo dňa 16.05.2021, v ktorom uviedol, že tvrdenie povinnej osoby, že nedisponuje informačným, elektronickým a ani iným systémom, z ktorého by bolo možné požadované informácie vygenerovať jednoduchou operáciou a tieto údaje sú iba súčasťou žiadostí o udelenie výnimky jednotlivých inštitúcií a firiem, nie je pravdivé a žiadal vykonať o tejto skutkovej otázke podrobné dokazovanie výsluchom svedkov, a zároveň žiadal, aby bol do konania pribratý znalec z odboru elektrotechnika, aby preskúmal informačný systém povinnej osoby s cieľom posúdiť, či nie je možné vygenerovať požadovanú informáciu. Podľa jeho názoru je vylúčené, aby sama povinná osoba nemala žiadny prehľad o vydaných výnimkách, najmä keď ich vydáva v tisícoch počtoch. Absencia súhrnného prehľadu o výnimkách by znamenala úplnú nemožnosť akejkoľvek vnútornej a vonkajšej kontroly vydaných povolení. Zdôraznil, že účelom zákona o slobode informácií je práve umožniť verejnú kontrolu výkonu verejnej moci s osobitným dôrazom na udeľovanie rôznych výnimiek a privilégií.

5. Rozhodnutím č. SL-OLVS-2021/003464-002 zo dňa 28.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný rozklad žiadateľa zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia s tým, že povinná osoba nie je povinná vytvárať nové informácie, ale je povinná iba sprístupňovať informácie, s ktorými disponuje, a to po zohľadnení obmedzení prístupu k informáciám podľa § 8 až 11 zákona o informáciách, ako aj obmedzení ustanovených v iných zákonných predpisoch. Stotožnil sa s právnym názorom orgánu verejnej správy prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že povinná osoba informáciami v takej podobe a štruktúre, ako požadoval žiadateľ, nedisponuje, pričom žiadny všeobecne záväzný právny predpis ani interný predpis neukladá povinnosť povinnej osobe viesť zoznam v takej forme, ako žiadateľ požaduje a ani doteraz nevyplynula nutnosť viesť tieto údaje pre potreby činnosti služby dopravnej polície Policajného zboru. 6. Žalovaný totožne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009 konštatujúc, že povinná osoba nie je povinná spracovávať informácie do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú. Žiadosť o informácie by sa v opačnom prípade zmenila na pokyn na výkon určitej činnosti, čo nebolo a ani nie je účelom zákona o slobode informácií. Žalovaný mal za to, že vyhľadávanie a zhromažďovanie predmetných informácií a ich spracovanie do žiadateľom požadovanej formy by vzhľadom na ich rozsah prekračovalo rozsah jednoduchého úkonu a išlo by o prekročenie rámca zákona o slobode informácií. V súvislosti s námietkou počtu zamestnancov orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný uviedol, že žiadateľ nemôže očakávať, že jeho individuálnou žiadosťou o informácie, ktoré spadajú do kompetencie odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru, sa budú zaoberať zamestnanci iných vecne nesúvisiacich organizačných jednotiek a spracovávať zoznam povolení podľa jeho požiadaviek. II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu)

7. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.08.2021 domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom z argumentácie žalobcu vyplýva, že rozhodnutia sú podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 8. Žalobca v žalobe namieta, že žalovaný pri posudzovaní žiadosti zvolil účelovo reštriktívny postup, ktorým chcel zamedziť verejnej kontrole udeľovania výnimiek z dopravných predpisov. Formalistický prístup žalobcu znamená v konečnom dôsledku odopretie práva žalobcu na informácie bez akéhokoľvek materiálneho dôvodu. Vykonanie jednoduchého administratívneho úkonu spočívajúceho vo vyhľadaní a zaznamenaní jednoduchých informácií na jeden nosič nepredstavuje podľa jeho názoru vytvorenie novej informácie. Právo na informácie sa nevzťahuje iba na informácie, ktoré možno poskytnúť ich skopírovaním, ale aj na informácie, ktoré treba osobitne vyhľadať a zhromaždiť na jeden nosič. Rozhodujúcim kritériom podľa žalobcu nemôže byť časová náročnosť takejto operácie, ale intelektuálna náročnosť tejto činnosti. Žalobca zároveň v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.10.2021, v ktorom uviedol, že žalovaný ako povinná osoba nie je povinná vytvárať nové informácie, ale je povinná iba sprístupňovať informácie, s ktorými disponuje, po zohľadnení obmedzení prístupu k informáciám podľa § 8 až 11 zákona o slobode informácií, ako aj obmedzení ustanovených v iných zákonných predpisoch, pričom povinná osoba nemá vedomosť, že by predmetnú informáciu mala k dispozícii iná povinná osoba podľa § 2 zákona o slobode informácií. Žalovaný totožne ako v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis a ani interný predpis neukladá povinnosť k tvorbe alebo prispôsobovaniu dokumentov tak, aby zodpovedali žiadosti a ani k tomu, aby poskytovali výpisy z dokumentov, ak by to vyžadovalo neprimerané úsilie presahujúce rámec jednoduchej operácie. Zároveň mu nevyplynula ani nutnosť viesť takéto údaje pre potrebu činnosti služby dopravnej polície. Oddelenie dopravnej polície požadované informácie nevedie ako štatistický údaj samostatne, nedisponuje elektronickým ani iným systémom, na základe ktorého by sa dali vygenerovať požadované informácie, pričom tieto sú uvedené len v žiadostiach inštitúcií a firiem. Záverom skonštatoval, že údaje, ktoré žalobca žiadal, nemá v požadovanej forme k dispozícii, a preto ich žalobcovi ani nemôže poskytnúť. 10. Ďalšie podania vo veci už neboli súdu doručené. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

11. Podľa a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/225/2021. 12. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. 13. Podľa zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 14. Podľa zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 15. Podľa zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 17. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. V. Právne posúdenie

18. Úlohou Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vecne a miestne príslušného podľa a bolo preskúmať prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorými bolo rozhodnuté o nevyhovení žiadosti o informácie v rozsahu sprístupnenia evidenčného čísla vozidla a subjektu, ktorému bolo povolenie vydané, vo vzťahu k výnimkám vydaným podľa zákona o cestnej premávke z dôvodu, že týmito údajmi povinná osoba v požadovanej štruktúre nedisponuje. 19. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 09.04.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 24.03.2025 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 20. Správny súd konštatuje, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude samotným postupom vybavovania žiadosti o informácie žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť. 21. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia. 22. Správny súd konštatuje, že z zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou, že zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie. Na strane druhej však „mechanické zhromaždenie informácií z viacerých dokumentov nemožno automaticky považovať za vytvorenie novej informácie. To, že informácie nemá žalovaný v žiadnom automatizovanom alebo neautomatizovanom systéme neznamená, že ich reálne nemá. Ak ich v dispozícii má, ale v inej forme (a nejde o situáciu podľa - 12 zákona v spojení s Nariadenia č. 1049/2001), je povinný ich sprístupniť, pričom nie je viazaný požadovaným „formátom“ informácie“ (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžik/2/2019 zo dňa 14.11.2019).

23. Z odôvodnenia prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa má požadované informácie k dispozícii, nakoľko sa nachádzajú v jednotlivých žiadostiach inštitúcií a firiem, o ktorých bolo správnym orgánom rozhodované a vo vzťahu ku ktorým boli predmetné povolenia vydané. Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň tvrdí, že tieto informácie nemá v štruktúre, v ktorej ich žiadateľ požadoval sprístupniť, keďže tieto informácie nie sú v dispozícii v „elektronickej forme“, resp. nedisponuje informačným, elektronickým a ani iným systémom, z ktorého by bolo možné požadované informácie vygenerovať jednoduchou operáciou. Správny súd sa nestotožňuje s konštatovaním žalovaného, že v tomto prípade by sa extrakciou požadovaných informácií z už existujúcich informácií, ktoré má orgán verejnej správy prvého stupňa, resp. žalovaný k dispozícii, vytvárala nová informácia. V tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje s právnym názorom, že „zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Býva zložité rozlíšiť medzi situáciou, kedy ide iba o vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných informácií a kedy už ide o vytvorenie kvalitatívne novej informácie. Možno súhlasiť s názorom, že rozlíšenie oboch situácií treba hľadať v miere „intelektuálnej náročnosti“ činnosti, ktorá je nutná pre prípravu odpovede na žiadosť o informácie. O vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť vyhľadané v rôznych dokumentoch. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie, musí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných a zhromaždených údajov.“ (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/161/2015 zo dňa 23.08.2017). 24. Vzhľadom na uvedené je možné predpokladať, že v posudzovanom prípade by sa sumarizáciou informácií týkajúcich sa jednotlivých žiadostí/povolení nejednalo o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, ale o mechanické vyhľadanie a zhromaždenie informácií, ktorými orgán verejnej správy disponuje, aj keď sa nenachádzajú v elektronickom systéme. Forma, v ktorej sa nachádzajú požadované informácie, nemôže predstavovať prekážku ich sprístupnenia. Správny súd sa vo všeobecnosti stotožňuje s tvrdením žalovaného, že povinná osoba nie je povinná vykonávať operácie, ktoré by viedli ku vzniku nových informácií, ktoré sú síce požadované žiadateľom, avšak ktoré v momente podania žiadosti u povinnej osoby neexistujú, avšak uvedené konštatovanie nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad, keďže žiadateľom požadované informácie má povinná osoba k dispozícii. Z odôvodnenia rozhodnutia, ako ani zo spisového materiálu, pritom nie je zrejmé, ako sa v tejto súvislosti žalovaný vysporiadal s § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií posledná veta, podľa ktorej, ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Rovnako nemôže predstavovať prekážku sprístupnenia rozsah požadovaných informácií, keďže na tento účel slúži inštitút predĺženia lehoty na vybavenie žiadosti. 25. V súvislosti s odkazom žalovaného na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009 správny súd poukazuje na konštatovanie, že „oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť“, z ktorého vyplýva oprávnenie požadovať informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii. tak, ako to bolo aj v prejednávanom prípade. 26. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k nevyhoveniu žiadosti o informácie v rozsahu sprístupnenia evidenčného čísla vozidla a subjektu, ktorému bolo povolenie vydané v zmysle zákona o cestnej premávke, keď podľa správny súd odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočné vysvetlenie, prečo nie je možné sprístupniť požadované informácie, ktoré má správny orgán v určitej forme k dispozícii. Orgán verejnej správy prvého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu opätovne rozhodne rešpektujúc právny názor správneho súdu a rozhodnutie zrozumiteľne a náležite odôvodní. 27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 28. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a 2 ).