Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-13-2025.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Subarea
8S/13/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PERIX, spol. s r.o., so sídlom Slovinská 23, Bratislava, IČO: 31 385 354, zastúpeného: LEGAL ART, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 19, Bratislava, IČO: 36 289 302, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. URHH/002336/2025-110, č. záznamu 006918/2025 zo dňa 24. januára 2025, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03. februára 2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 03. februára 2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 04. februára 2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. URHH/002336/2025-110, č. záznamu 006918/2025 zo dňa 24. januára 2025, ktorým Rada žalovaného zamietla odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. 000310/2023 zo dňa 31. augusta 2023, ktorým bola žalobcovi podľa § 94 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) uložená povinnosť uhradiť úrok z omeškania v sume 434 183,65 eur za porušenie povinnosti uhradiť prvú a druhú polovicu odvodu z prevádzkovania hazardnej hry za rok 2021 vo výške podľa § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách v termíne podľa § 72 ods. 3 zákona o hazardných hrách, ktorej sa žalobca dopustil tým, že prvú polovicu odvodu za rok 2021 z prevádzkovania hazardnej hry kód 60. Hazardné hry na termináloch videohier v herni v sume 1 567 450,00 eur neuhradil v zákonom stanovenom termíne do 30. apríla 2021, ale oneskorene 18. októbra 2021 a sumu 1 567 450,00 eur neuhradil v zákonom stanovenej lehote do 31. augusta 2021, ale oneskorene dňa 15. decembra 2021, a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
2. Zároveň žalobca s poukazom na § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Dôvodil tým, že vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia by pre neho mala nenapraviteľné následky spočívajúce v závažnej ujme. Uviedol, že je významným zamestnávateľom a ohrozenie jeho finančnej stability predstavuje ohrozenie finančnej stability jeho zamestnancov a spolupracovníkov. Tvrdil, že v posledných dvoch rokoch podal už niekoľko správnych žalôb proti rozhodnutiam správcov odvodov podľa zákona o hazardných hrách, ktorými mu boli nezákonne uložené úroky v úhrnnej výške takmer 500 000 eur. Podotkol, že pokiaľ by došlo k vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, bol by povinný uhradiť nad rámec už uhradených úrokov z omeškania vo výške 24 042,98 eur aj neprimerane vysoký úrok vo výške 434 183,65 eur, čo by výrazným spôsobom zasiahlo do jeho plánovaného rozpočtu a znemožnilo by mu riadny výkon podnikateľskej činnosti podľa jeho obchodného a finančného plánu.
3. Vyjadril sa, že zamestnáva 110 zamestnancov (109 na základe pracovnej zmluvy a jedného na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru), pričom na ich mzdy a odvody vynakladá priemerne sumu 406 541 eur mesačne. Vzhľadom na to, že prevádzkuje hazardné hry vo viacerých prevádzkach rozmiestnených po rozličných obciach Slovenskej republiky, vynakladá tiež nemalé finančné prostriedky na úhradu prevádzkových nákladov, ktorých priemerná mesačná výška predstavuje 3 042 885 eur. Uviedol, že za účelom zabezpečenia chodu jednotlivých prevádzok má uzatvorené mandátne zmluvy, na základe ktorých pre neho mandatári vykonávajú úkony za dohodnutú odplatu. Tvrdil, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia nebude schopný uhrádzať všetky svoje záväzky vyplývajúce z predmetných mandátnych zmlúv, ktoré predstavujú približne sumu 436 315 eur mesačne, v čoho dôsledku sa môžu mandatári rozhodnúť mandátne zmluvy ukončiť, čo môže viesť k obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti a významnému zníženiu jeho príjmov.
4. Zdôraznil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a v jeho dôsledku nevznikne žalovanému a ani iným osobám žiadna ujma. Mal za to, že je práve vo verejnom záujme, aby došlo k odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže prípadné nevyhovenie návrhu by sa negatívne dotklo nielen jeho, ale aj ďalších fyzických a právnických osôb, voči ktorým by si nedokázal plniť svoje záväzky.
5. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca pripojil potvrdenie o výške miezd a odvodov jeho zamestnancov a potvrdenie o priemerných mesačných prevádzkových nákladoch žalobcu, obidve podpísané konateľom žalobcu.
6. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 26. marca 2025. Konštatoval, že v zmysle § 67 ods. 1 zákona o hazardných hrách je oprávnený na úhradu úroku z omeškania použiť finančnú zábezpeku žalobcu, ktorú by následne žalobca bol povinný doplniť z vlastných (nie cudzích) finančných zdrojov, pričom vzhľadom na výšku pohľadávky ako aj výšku finančnej zábezpeky existuje predpoklad, že použitie vlastných finančných zdrojov môže pre žalobcu predstavovať problém s dôsledkom na ďalšie fungovanie a chod spoločnosti žalobcu. Nie je v jeho záujme, aby žalobcu dostal do takej finančnej tiesne, ktorá by spôsobila ohrozenie existencie žalobcu a ohrozenie pokračovania výkonu jeho podnikateľských aktivít. Na druhej strane však musí dohliadať na plnenie zákonných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa hazardných hier. Podotkol, že pokiaľ by aj súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a následne nedôjde v meritórnom rozhodnutí k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia zo strany súdu, žalobca bude povinný na úhradu vyrubeného úroku z omeškania bez ohľadu na akékoľvek jeho iné záväzky. Vzhľadom na to, že žalobca je spoločnosť s dlhodobou podnikateľskou históriou pôsobenia v oblasti hazardných hier, bude akceptovať akékoľvek rozhodnutie súdu o otázke priznania/nepriznania odkladného účinku podanej správnej žalobe.
7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).
12. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).
13. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
15. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dospel správny súd k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že výkon napadnutého rozhodnutia by výrazným spôsobom zasiahol do jeho plánovaného rozpočtu, znemožnil by mu riadny výkon podnikateľskej činnosti podľa jeho obchodného a finančného plánu, a ohrozil by aj finančnú stabilitu vo vzťahu k jeho zamestnancom a spolupracovníkom. Vyjadril sa, že zamestnáva 110 zamestnancov, na ktorých mzdy a odvody vynakladá priemerne sumu 406 541 eur mesačne a priemerná mesačná výška jeho prevádzkových nákladov predstavuje sumu 3 042 885 eur (z toho vynakladá sumu 436 315 eur mesačne na úhradu záväzkov vyplývajúcich z ním uzavretých mandátnych zmlúv). Zároveň mal za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a v jeho dôsledku nevznikne žalovanému a ani iným osobám žiadna ujma.
16. Na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil dostatok relevantných dôkazov svedčiacich o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže na jeho strane dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd nepopiera, že výška žalobcovi uloženého úroku z omeškania, t. j. 434 183,65 eur, je značná, avšak táto bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na jeho strane. Poukazovanie žalobcu na zásah do jeho plánovaného rozpočtu, znemožnenie riadneho výkonu
podnikateľskej činnosti či ohrozenie finančnej stability jeho zamestnancov a spolupracovníkov bez ďalšieho nepostačuje na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd upozorňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať.
17. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že bez toho, aby žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku hodnoverne a dostatočným spôsobom preukázal svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nie je možné posúdiť hrozbu ním tvrdenej závažnej ujmy v jeho majetkovej sfére. Bez osvedčenia zákonom predpokladaných dôsledkov na žalobcu pritom nie je daný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Odkladný účinok taktiež neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Takéto rozhodnutie nezbavuje žalobcu povinnosti uhradiť jeho splatné záväzky, ale je v zásade odôvodnené prechodným stavom, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, avšak nie v dôsledku splnenia uloženej povinnosti ako takej. Žalobca pritom svoj návrh dostatočne neodôvodnil tvrdeniami týkajúcimi sa jeho celkovej majetkovej, resp. ekonomickej situácie a v tomto smere nepredložil ani potrebné dôkazy (napr. účtovnú závierku a pod.). Pokiaľ aj žalobca uviedol výšku svojich priemerných mesačných výdavkov na mzdy a odvody jeho zamestnancov, ako aj prevádzkových nákladov, len na ich základe súd nemôže kvantifikovať potenciálne následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikanie žalobcu bez toho, aby mu bola známa celková majetková situácia žalobcu. Vzhľadom na uvedené nie je možné konštatovať prítomnosť hrozby žalobcom tvrdených negatívnych následkov, ktoré by mali závažný dopad na jeho podnikateľskú činnosť a finančnú stabilitu jeho zamestnancov, resp. spolupracovníkov.
18. Dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto podľa právneho názoru správneho súdu nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli § 185 písm. a) SSP. Predmetné zákonné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žaloby jednak hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby ujmy na jeho právach, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
19. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Pokiaľ žalobca súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, a preto správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok.
20. Na záver je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
21. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).