Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Sa-3-2025.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/3/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Mestský úrad Veľký Krtíš, stavebný odbor, so sídlom J. A. Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o žalobe proti nečinnosti žalovaného, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba s a o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 06.08.2024 bolo Okresnému súdu v Lučenci doručené podanie žalobkyne zo dňa 05.08.2024, označené ako „Žaloba voči nečinnosti orgánu verejnej správy a to Okresného úradu odbor životného prostredia vo veci vzniku záplavového pásma na parcele č. 149/1 a č. 148/3“ (ďalej len „podanie žalobkyne“). Vzhľadom na vecnú príslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici postúpil Okresný súd Lučenec predmetnú vec pôvodne vedenú pod sp. zn. 39C/17/2024 s odkazom na § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov na Správny súd v Banskej Bystrici, kde je vec vedená pod sp. zn. 25Sa/6/2024.
2. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 05.08.2024 označila ako žalovaného Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 11, 990 01 Veľký Krtíš, avšak v žalobnom petite navrhla, aby správny súd vydal nasledovné uznesenie: „Okresný úrad – odbor životného prostredia a Mestský úrad – odbor stavebný sú povinní v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia vo veci vzniku mimoriadneho znečistenia vôd a vzniku nových záplavových území, ktoré sú spôsobené nepovolenou stavbou na parcele č. 1852/3 kat. územia A. C., čím vznikol havarijný stav na vodnej stavbe hydromeliorácií na parcelách č. 149/ a 148/3 ako i na parcelách č. 149/, 149/6, 149/7, ktoré boli v minulosti odpredané bytovému domu č. 82, 83, 84, postupovať podľa ustanovenia § 41 ods. 8 až 10 a § 62 ods. 4, 5 a 6 písm. b zákona č. 364/2004 Z. z. – vodný zákon, a teda sú povinní riešiť spôsobenú kalamitu, zistiť príčiny, riadiť práce pri riešení nepovolenej stavby na parcele č. 1852/3 a vydávať príkazy pôvodcovi vzniku tejto situácie na vykonanie opatrení a odstránenie následkov. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ako i trovy prípravného konania pre účely tohto súdu, na účet do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“
3. Správny súd vzhľadom na to, že podanie žalobkyne obsahovalo nejasnosť spočívajúcu v tom, že nebolo zrejmé, či predmetné podanie žalobkyne smeruje proti jednému žalovanému, a to Okresnému úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 11, 990 01 Veľký Krtíš, resp. voči viacerým žalovaným, vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 20.11.2024 (ďalej len „výzva“), ktorá bola žalobkyni doručená dňa 25.11.2024, aby uvedené odstránila a to tak, že správnemu súdu uvedie, proti ktorému orgánu verejnej správy sa domáha odstránenia nečinnosti, vrátane presného označenia žalovaného orgánu verejnej správy.
4. Správny súd v predmetnej výzve poučil žalobkyňu, že v správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy musí byť v z mysle § 246 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „ SSP“) označený žalovaný. Správny súd tiež vo výzve uviedol, že žalovaný orgán verejnej správy je pri správnej žalobe proti nečinnosti primárne určený tvrdením žalobcu, pričom toto tvrdenie sa prejavuje označením žalovaného orgánu verejnej správy v správnej žalobe. Označenie žalovaného patrí medzi obligatórne náležitosti správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 246 ods. 1 písm. b) SSP. Podľa § 245 SSP je žalovaným v prípade žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
5. Žalobkyňa na výzvu správneho súdu reagovala svojim podaním onačeným ako „Doplnenie konania 25Sa/6/2024 na základe výzvy zo dňa 20.11.2024 doručeného dňa 25.11.2024“, v ktorom uviedla, že potvrdzuje, že žaloba voči nečinnosti orgánov verejnej správy je smerovaná voči Okresnému úradu, odbor životného prostredia a zároveň i voči Mestskému úradu, odbor stavebný.
6. Správny súd na základe vyššie uvedeného Uznesením sp. zn. 25Sa/6/2024-78 zo dňa 13.01.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2025, vec vylúčil na samostatné konanie a vylúčená vec žalobkyne, ktorou sa domáha odstránenia nečinnosti žalovaného - Mestského úradu Veľký Krtíš, odbor stavebný, so sídlom J. A. Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš sa vedie pod sp. zn. 28Sa/3/2025.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
9. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
10. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
11. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP (1) Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. (2) Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy.
14. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 16. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
18. Podľa § 246 ods. 1 písm. b) SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie žalovaného.
19. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
20. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom v odpovedi na výzvu správneho súdu upresnila, že „jej žaloba je smerovaná voči Mestskému úradu - odbor stavebný, nakoľko znova prešiel čas a oni prestali vo veci sp. značky 2158/2021/OlaŽP konať.“ Z obsahu žaloby má správny súd za to, že žalovaným je v tomto prípade Mestský úrad Veľký Krtíš – odbor stavebný (ďalej aj „Mestský úrad“) a žalobkyňa sa žalobou domáha odstránenia nečinnosti Mestského úradu, ktorá má podľa žalobkyne za následok zväčšujúce sa škody - ako na jej súkromnom pozemku, tak aj na susediacich pozemkoch, čím jej mala byť spôsobená škoda. Podľa žalobkyne Mestský úrad absolútne nekonal v medziach zákona a nezlikvidoval nepovolenú stavbu na parcele č. 1852/3 a z tohto dôvodu žalobkyňa zastáva názor, že touto absenciou konania je oprávnená smerovať túto správnu žalobu voči nečinnosti Mestského úradu.
21. Jednou zo základných náležitostí žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 246 ods. 1 písm. b) SSP je riadne označenie žalovaného. Žalobkyňa označila ako žalovaného Mestský úrad Veľký Krtíš. Mestský úrad nie je právnickou osobou, nemá súkromnoprávnu, ani administratívnoprávnu subjektivitu. Subjektivita mestského úradu nie je založená ani v rovine hmotného práva (hmotnoprávna subjektivita) a ani v rovine procesného práva (procesnoprávna subjektivita). V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“), mestský úrad je organizačná zložka mesta, ktorá zabezpečuje výkon verejnej správy na úrovni mesta. Úlohy obecného úradu plní v mestách podľa § 24 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení mestský úrad. Podľa § 16 ods. 1 a 2 Zákona o obecnom zriadení „obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Obecný úrad najmä a) zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou písomností obce, b) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva obecnej rady a komisií, c) vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce, d) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia obce.“ Mestský úrad je orgán, ktorý plní administratívne, technické a ďalšie úlohy potrebné na riadenie a správu mesta. Mestský úrad je administratívnym a výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje realizáciu politických a správnych rozhodnutí na miestnej úrovni.
22. Správny súd uvádza, že Zákon o obecnom zriadení nepriznal mestskému úradu právnu subjektivitu, tú má mesto (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 8 Sžo 455/2009). Podľa § 1 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení je „obec samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.“ Uvedené platí s poukazom na § 29a Zákona o obecnom zriadení i pre mesto („Ak sa v tomto zákone alebo osobitnom predpise používa slovo „obec“, rozumie sa tým aj mesto, ak z tohto zákona alebo z osobitného predpisu nevyplýva, že ich ustanovenia sa vzťahujú len na obec alebo len na mesto“). Subjekt označený žalobkyňou v žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako žalovaný nie je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností, nemá právnu subjektivitu a napokon takto označený
subjekt ani nie je orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Nedostatok hmotnoprávnej a tým zákonite i nedostatok procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný. Túto vadu konania nemožno odstrániť postupom podľa § 59 SSP, pretože nejde o vadu návrhu spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti. Správny súd poukazuje na to, že poučenie žalobkyne o tom, koho by mala podľa hmotného práva žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť správneho súdu podľa § 26 SSP a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP). Išlo by totiž o poučenie, koho má žalobkyňa podľa hmotného práva žalovať, teda o otázku tzv. pasívnej vecnej legitimácie.
23. Procesnú subjektivitu priznáva Správny súdny poriadok tomu, kto má právnu subjektivitu (spôsobilosť mať práva a povinnosti) podľa hmotného práva. Procesná subjektivita je základná právna náležitosť účastníka konania. Označuje sa aj ako spôsobilosť byť účastníkom konania. Ide o procesnú podmienku, ktorej splnenie správny súd skúma ex offo (z úradnej povinnosti) a jej nedostatok je neodstrániteľnou vadou a správny súd musí v prípade jej zistenia kedykoľvek počas konania na ňu prihliadať (§ 97 SSP).
24. Žalovaným v prípade žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy môže byť podľa § 245 SSP len orgán verejnej správy, ktorý má procesnú subjektivitu a spôsobilosť (§ 35 ods. 1 a 2 SSP), pričom žalobkyňou označený žalovaný subjekt bez právnej subjektivity (Mestský úrad), toto postavenie nemá, správny súd žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, pretože je neprístupná.
25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.