Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-16-2020.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: H.r, zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec proti žalovanej: Q.r, zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, o odstránenie nepovolenej stavby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.04.2021 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť odstrániť stavbu - železnú konštrukciu a drevenú podlahu bez popisného čísla z parcely reg. „D.“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie V. v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
1.1. V žalobe uviedol, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie V., a to parcely reg. „D.“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX. Žalobca spolu s manželkou G. sú ďalej podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX. Žalovaná je rovnako podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X6. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú X. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX.
1.2. Zo strany žalovanej došlo na spoločnej nehnuteľnosti k postaveniu kovovej konštrukcie a drevenej podlahy na terase bez predchádzajúceho súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov vrátane žalobcu a rovnako bez stavebného povolenia, či bez ohlásenia stavby stavebnému úradu. V kovovej konštrukcii sa nachádza betónová rampa slúžiaca žalobcovi ako aj ostatným podielovým spoluvlastníkom na nakladanie tovaru do motorových vozidiel. Uvedeným spôsobom žalovaná znemožnila prístup žalobcovi k betónovej rampe ako aj na časť pozemku v podielovom spoluvlastníctve, na ktorom sa nachádza drevená podlaha. Kovovú konštrukciu uzamkla kladkou bez poskytnutia kľúčov ostatným spoluvlastníkom. Z uvedeného je zrejmé, že stavbu užíva len žalovaná a týmto spôsobom neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva ostatných podielových spoluvlastníkov.
1.3. Žalobca listom zo dňa 06.06.2019 vyzval žalovanú na odovzdanie priestorov na parc. č. XXXX/X. v zmysle majetkoprávnej hranice - uvedenie do pôvodného stavu, v ktorom bola okrem iného žalovaná vyzvaná na odstránenie stavby - oplotenej verandy nachádzajúcej sa na spoločnom dvore. Žalovaná v liste zo dňa 14.06.2019 vyjadrila súhlas s odstránením terasy a rampy s tým, že požadovala odstránenie plynového vedenia. Žalobca požiadal žalovanú o odstránenie predmetnej konštrukcie a terasy a za
týmto účelom ju prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu pozval na osobné stretnutie v advokátskej kancelárii. K vzájomnému stretnutiu došlo v mesiaci október 2019. Na stretnutí však nedošlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Na základe uvedeného bola žalovanej opätovne zaslaná výzva na odstránenie stavby zo dňa 01.12.2019. Žalovaná v odpovedi na výzvu zo dňa 14.01.2020 uviedla, že je ochotná odstrániť stavbu terasy na CKN parc. č. XXXX/X., avšak za podmienky odstránenia plynového vedenia na CKN parc. č. XXXX/X. a parc. č. XXXX/X - Žltý svet.. Žalobca však nie je oprávnený odstrániť plynové vedenie na parc. reg. „D.“ parc. č. XXXX/X pre okre, obec a katastrálne územie V., nakoľko je na toto vyhotovená projektová dokumentácia. Zároveň odstránenie je možné len prostredníctvom na to oprávnených a kvalifikovaných osôb rovnako na podklade novovytvorenej projektovej dokumentácie. Pokiaľ má žalovaná záujem o odstránenie plynového vedenia, musí sa obrátiť so žiadosťou na tretie osoby a nie na žalobcu, čo jej bolo viackrát vysvetlené. Žalobca má za to, že žalovaná nie je oprávnená podmieňovať odstránenie ňou postavenej neoprávnenej stavby odstránením plynového vedenia zo strany žalobcu.
1.4. Žalobca sa žalobou domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení ako v neoprávnenom zadržiavaní veci. Žalobca ako podielový spoluvlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je žalovaná, sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou na odstránenie stavby, a to konkrétne železnej konštrukcie a drevenej podlahy.
1.5. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy - výpis z LV č. XXXX, k.ú. V., fotodokumentáciu, informatívnu kópiu z mapy, výzvy žalobcu zo dňa 06.06.2019 a 01.12.2019, odpovede žalovanej zo dňa 14.06.2019 a 14.01.2020 a pozvánku žalobcu zo dňa 08.08.2019.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.06.2020 k žalobe žalobcu uviedla, že vo veci užívania nehnuteľností v meste V. sa medzi účastníkmi viedli dlhé mimosúdne jednania. Väčšinou išlo o plnenie požiadaviek žalobcu bez toho, aby aj on prejavil ústretovosť a tiež aspoň minimálne ustúpil požiadavkám druhej strany. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patrili kedysi žalobcovi a jeho dnes už nebohému bratovi, ktorí v nich podnikali a spoločne ich rôznym spôsobom prestavovali. Takýmto spôsobom bratia v minulosti posunuli priečky medzi prevádzkou predajne elektra (patriacej žalobcovi) a prevádzky krčmy G.t (patriacej nebohému manželovi žalovanej), takže pohostinstvo získalo sociálne zariadenia. Žalobca si teraz vynútil vrátenie priečky do pôvodného stavu, čím sa pohostinstvo stalo prakticky nespôsobilým prevádzky. Žalobca si umiestnil plynové potrubie na vonkajšiu stenu prevádzky G., ktorú si ani na opakované žiadosti žalovanej neodstránil. Okrem toho zabránil žalovanej vo vstupe do pivničných priestorov, ktoré sa nachádzajú aj pod prevádzkou krčmy s odôvodnením, že vchod do pivnice sa nachádza na jeho nehnuteľnosti. Napriek tomu, že žalovaná bola ústretová jednaniam a bola ochotná pristúpiť na kompromisy a vzájomné ústupky, zo strany žalobcu išlo celý čas len o vynucovanie si svojej vôle. Kovovú konštrukciu terasy a drevenej podlahy nepostavila žalovaná. Žalovaná nehnuteľnosť zdedila po smrti svojho manžela v roku 2018, napriek tomu je ochotná ju odstrániť.
3. Následne dňa 06.07.2020 žalovaná doručila súdu fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že terasa bola podľa jej vyjadrenia odstránená podľa požiadaviek žalobcu.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.07.2020 žalobca uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že žalobca neprejavil ústretovosť a neustúpil požiadavkám žalovanej. Viackrát jej ohľadne plynového potrubia uvádzal, že nie je oprávnený odstrániť plynové vedenie. Toto je možné len prostredníctvom na to oprávnených a kvalifikovaných osôb na základe novovytvorenej projektovej dokumentácie. Žalovaná by sa mala s predmetnou požiadavkou obrátiť na tretie osoby a nie na žalobcu. K doručenej fotodokumentácii žalobca uviedol, že žalovaná odstránila len časť konštrukcie - bočné steny. Zvyšok konštrukcie zostal na pozemku v podielovom spoluvlastníctve a to železné stojky a plechová strecha, ktorá presahuje pred stavbu vo vlastníctve žalobcu. Navyše po odstránení drevenej podlahy ostalo miesto bez pokrytia betónom zhruba o veľkosti X,X - X m2, čo bráni prístupu ostatným podielovým spoluvlastníkom k rampe. Žalobca trvá na podanej žalobe zo dňa 03.04.2020 a na pokračovaní v konaní. Ponechaná kovová konštrukcia terasy osadená na stojkách sa nachádza na spoločnej nehnuteľnosti, je súčasťou stavby postavenej bez stavebného povolenia, či bez ohlásenia stavby stavebného úradu, preto žalobca trvá na jej odstránení. Podperné stĺpy strechy naďalej znemožňujú prístup žalobcovi k betónovej rampe. Konkrétne bránia v príjazde motorového vozidla k rampe. Ako bolo uvedené, po odstránení drevenej podlahy ostal priestor o veľkosti X,X - X m2 bez betónového pokrytia, čo bráni užívať ostatným
podielovým spoluvlastníkom časť pozemku v podielovom spoluvlastníctve. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva ostatných podielových spoluvlastníkov a preto žalobca navrhuje, aby bola žalovaná povinná odstrániť stavbu - zvyšok železnej konštrukcie bez popisného čísla z parcely reg. „P..“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie V. v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tiež navrhol rozšíriť žalobný návrh o povinnosť žalovanej doplniť priestor o veľkosti X,X - X m2 betónom rovnako v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca k vyjadreniu pripojil fotografie dokumentujúce aktuálny stav nehnuteľnosti.
5. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.08.2020 žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žiadosti žalobcu vyhovela a naďalej je vystavená jeho nezmyselným požiadavkám, preto dala do pozornosti súdu, že pozemok CKN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2 je podľa listu vlastníctva č. XXXX v podielom spoluvlastníctve žalobcu X/XX, v podielom spoluvlastníctve žalovanej X/XX, teda ich podiely sú rovnaké a vo vlastníctve JM.v v podiele X/XX.. O hospodárení so spoločnou vecou sa rozhoduje podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Žalobca nie je väčšinovým vlastníkom pozemku CKN parc. č. XXXX/X. Žalovaná má za to, že nie je aktívne legitimovaný na vedenie takéhoto konania. Tak isto nie sú stranami sporu všetci spoluvlastníci, resp. žalobcami, ktorí žiadajú odstrániť terasu vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemku. Ján Vereb s manželkou nie sú účastníkom konania, takže nie je známe ich stanovisko. Čo sa týka odstránenia striešky, takýto návrh zo strany žalobcu nebol podaný. Žalovaná odstránila železnú konštrukciu terasy a drevenú terasu. O streche a jej odstránení nebola reč. Plechová strieška chráni vstupné schody do budovy a betónová podesta sa nachádza pred budovou od začiatku. Žalovaná tiež podotkla, že žiadny asfalt ani betón na pozemku pod odstránenou terasou nikdy nebol a žalovaná nevidí právny dôvod, prečo by mala zalievať betónom priestor X,X - X m2 na základe požiadavky žalobcu. Žalobca prakticky žiada, aby žalovaná zhodnocovala spoločný pozemok úpravou povrchu. Takýto návrh by bol oprávnený vtedy, ak by bolo potrebné dať pozemok do pôvodného stavu. V tomto prípade však pozemok nikdy pod terasou betónový ani asfaltový povrch nemal. Povrchová úprava ostatnej časti dvora asfaltom sa totiž robila približne v rokoch 1999 - 2003, a vtedy už terasa dávno bola postavená. Postavili si ju vtedajší nájomcovia so súhlasom oboch majiteľov - žalobcu a nebohého manžela žalovanej. Naviac, návrh žalobcu „vyplniť priestor X,X - X m2“ je nevykonateľný, nakoľko nie je zrejmé, ktorý priestor, kde sa presne nachádza, na ktorej parcele, v akej hrúbke. Časť pozemku teda nie je presne identifikovaná.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.12.2020 doplnenom vyjadrením zo dňa 04.01.2021 uviedol, že je to práve žalovaná, ktorá svojvoľne bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov postavila nepovolenú stavbu a z jej strany došlo k porušeniu § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z charakteru podielu ako výrazu vlastníka k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie žaloby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že odstránila kovovú konštrukciu a drevenú podlahu. Ako uviedol žalobca, došlo len k čiastočnému odstráneniu kovovej konštrukcie zo strany žalovanej. Zvyšok konštrukcie zostal na pozemku v podielom spoluvlastníctve, a to železné stojky a plechová strecha, ktorá presahuje pred stavbu vo vlastníctve žalobcu. Ponechaná kovová konštrukcia terasy osadená na stojkách sa nachádza na spoločnej nehnuteľnosti, je súčasťou stavby postavenej bez stavebného povolenia, či bez ohlásenia stavby stavebnému úradu, preto žalobca trvá na jej odstránení. Podperné stĺpy strechy naďalej znemožňujú prístup žalobcovi k betónovej rampe. Konkrétne bránia v príjazde motorového vozidla k rampe. Po odstránení drevenej podlahy ostalo miesto bez pokrytia betónom zhruba o veľkosti X,X - X m 2, čo bráni prístupu ostatným podielovým spoluvlastníkom k rampe. Žalobca navrhuje, aby žalovaná toto miesto vrátila do pôvodného stavu tak, aby bolo možné ho užívať na určený účel alebo na účel, ktorému má slúžiť. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle žaloby a ostatných písomných podaní zo strany žalobcu.
6.1. Žalobca dňa 04.01.2021 doplnil, že podieloví spoluvlastníci X. dňa 28.12.2020 písomne potvrdili, že „súhlasíme s odstránením terasy vo dvore, lebo jej zostatok - teda stĺpy a strecha sú na našom spoločnom pozemku, prekážajú v riadnom užívaní pozemku i nakladacej rampy. Realizácia terasy bola bez nášho súhlasu a ako sme sa dozvedeli i bez súhlasu stavebného úradu, resp. ostatných orgánov mesta“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná svojvoľne a bez súhlasu ostatných podielových
spoluvlastníkov, teda nie len žalobcu postavila nepovolenú stavbu a práve z jej strany došlo v porušeniu § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
7. Výzvou zo dňa 07.01.2021 súd vyzval žalobcu, čo má rozumieť podaním žalobcu zo dňa 24.07.2020, označeným ako „Vyjadrenie“ , v ktorom „tiež navrhuje rozšíriť žalobný návrh o povinnosť žalovanej doplniť priestor o veľkosti X,X - X m2 betónom rovnako v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“; nech uvedie, či sa jedná o návrh na zmenu žaloby v zmysle jej rozšírenia alebo čo má súd týmto podaním rozumieť. Súd žalobcu upozornil, že zmena žaloby je podanie vo veci samej, petit navrhovanej zmeny žaloby by mal spĺňať atribúty vykonateľnosti, pričom rozšírenie žaloby podlieha tiež poplatkovej povinnosti, pričom súdu nie je vôbec zrejmé, ako má znieť petit navrhovanej zmeny žaloby (ak sa jedná o zmenu žaloby), pričom túto skutočnosť nereflektoval žalobca ani po výhrade žalovanej v podaní zo dňa 24.08.2020.
8. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 27.01.2021 uviedol, že netrvá na rozšírení žalobného návrhu o povinnosť žalovanej doplniť priestor v veľkosti X,X - X . m2 betónom, nakoľko tak následne po vzájomnej dohode mienia urobiť všetci podieloví spoluvlastníci spoločne. Žalobca trvá na odstránení zvyšku železnej konštrukcie, a to železných stojok a plechovej strechy, ktorá bráni využívaniu nakladacej rampy, nakoľko z dôvodu postavenia železnej konštrukcie žalovanou nie je možné pristaviť motorové vozidlo k nakladacej rampe. Žalobca žiada odstránenie aj z dôvodu, že plechová strecha a železné stojky sa priamo dotýkajú stavby v jeho vlastníctve a boli postavené bez jeho súhlasu.
9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 04.03.2021 uviedla, že čo sa týka doručeného vyjadrenia žalobcu, novou skutočnosťou je vyjadrenie Jána Vereba a manželky Lenky Verebovej, z ktorého vyplýva, že im stĺpy a strieška prekážajú v riadnom užívaní pozemku i nakladacej rampy. Terasa bola zrealizovaná bez ich súhlasu. Žalovaná podotkla, že vyššie uvedení vlastníci sa stali podielovými spoluvlastníkmi pozemku neskôr, ako bola postavená terasa nebohým manželom žalovanej so súhlasom žalobcu. Strieška sa ich nehnuteľností, ktoré na spoločnom nádvorí vlastnia, nedotýka a vôbec ich v užívaní neobmedzuje. Vzhľadom na protichodné tvrdenia strán sporu žalovaná považuje za účelné vykonať ohliadku na mieste samom.
10. Vo veci sa dňa 07.09.2021 uskutočnilo pojednávanie.
11. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že od podania žaloby došlo k odstráneniu drevenej podlahy a časti železnej konštrukcie, zostala však časť strechy a podporný stĺp, ktoré bránia v užívaní betónovej rampy, konkrétne v prístupe motorovým vozidlom, preto žalobca trvá na odstránení tejto stavby. Tiež podotkol, že sa jedná o stavbu, ktorá bola postavená bez súhlasu a bez stavebného povolenia. Na otázku súdu, z akého dôvodu trvá žalobca na odstránení zostávajúcej časti stavby, keďže oboje dverí, ku ktorým vedie podesta, sú vo vlastníctve žalovanej, právny zástupca žalobcu uviedol dôvod, že uvedená stavba bola postavená bez súhlasu a žalobca sa nemôže dostať k svojej pivnici. Rampa stojí na spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca dostal aj súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov Verebovcov, ktorí uviedli, že im bráni v užívaní nehnuteľnosti stĺp. Rampu používajú na nakladanie tovaru. Preto žiadal, nech žalovaná odstráni stĺp, aby sa tam mohlo pristaviť motorové vozidlo. 12. V záverečnej reči žalobca trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd uložil žalovanej, aby odstránila časť železnej konštrukcie, ktorá bola postavená na parc. č. XXXX/X. Poukázal na to, že sa jedná o pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. Kovová konštrukcia bráni v užívaní rampy a zasahuje aj do nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tiež poznamenal, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá bola postavená bez súhlasu a stavebného povolenia. Žiadal uložiť žalovanej odstrániť uvedenú stavbu do 60 dní a priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že tieto nehnuteľnosti pôvodne patrili dlhé roky do podielového spoluvlastníctva dvoch bratov - žalobcu a nebohého manžela žalovanej. 30 rokov bola postavená podesta, strieška, aj terasa. Bratia sa následne rozdelili, rozdelili si nehnuteľnosť reálnou deľbou a v spoločnom vlastníctve zostal dvor. Žalovaná bola maximálne súčinná, nechala švagrovi, teda žalobcovi, sociálne zariadenie, musela si vybudovať vlastné. Betónová podesta a stĺpy, ktoré zostali, slúžia len nehnuteľnosti, ktorá patrí žalovanej a netýka sa žalobcu. Podľa názoru žalovanej strany to už nie je ani spor právny, ale také „robenie si zle“. Trvala na to, aby súd vykonal obhliadku a zároveň predložila súdu aktuálne fotografie nehnuteľnosti. Poukázala tiež na skutočnosť, že oboje
dverí, ktoré sú na fotografiách, sú dvere do nehnuteľnosti žalovanej. V prípade, ak by sa odstránila strieška nad podestou, došlo by postupne aj k znehodnoteniu podesty tak, ako to vidieť na schodoch, ktoré nie sú zakryté strieškou, a ktoré sa rozpadávajú. Nehnuteľnosť žalobcu sa začína tam, kde končí strieška. Ďalší spoluvlastníci B. majú predajňu na opačnom konci dvora, preto žalovaná nerozumie, ako im môže uvedený stĺp brániť. V prípade neúspechu v spore žalovaná žiadala, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezaviazal žalovanú na zaplatenie trov žalobcovi, keďže žalovaná uvedenú terasu nepostavila a snažila sa svojmu švagrovi vyjsť maximálne v ústrety.
14. Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:
15. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. a obec V., parcela č. 2XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele X/XX. Okrem toho sú žalobca spolu s manželkou G. podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti o veľkosti podielu X/ XX. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele X/XX. Podielovými spoluvlastníkmi sú aj X. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX. Z uvedeného je zrejmé, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu a žalovanej je rovnaká (a to X/XX.).
16. Výzvou zo dňa 06.06.2019 žalobca vyzval žalovanú ako novú majiteľku susednej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. V. na odovzdanie protiprávne zabraných priestorov jeho nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. V. a uvedenie murovanej steny, ktorá nehnuteľnosti rozdeľuje, do pôvodného stavu. Rovnako uviedol, že žalovaná nezákonným zabratím časti spoločného pozemku parc. č. XXXX/X, ktorého je žalovaný spolumajiteľ, ohradila časť spoločného dvora, čím zabránila užívaniu a na jeho doterajšie výzvy nereaguje. Na uvedenie hranice medzi nehnuteľnosťami parc. č. XXXX/X a XXXX/X do pôvodného stavu a odstránenie stavby - oplotenej verandy na spoločnom dvore (parc. č. XXXX/X) stanovil žalobca žalovanej lehotu 60 dní. Zároveň odporúčal uzatvoriť nájomnú zmluvu na časť parcely č. XXXX/X a na verandu na spoločnom dvore za účelom zlegalizovania vstupu na cudzí majetok do doby uzatvorenia celého užívania v minimálnej, resp. nepatrnej výške.
17. Žalovaná v liste zo dňa 14.06.2019 (vo vzťahu k predmetu tohto konania) uviedla, že čo sa týka rampy a terasy, súhlasí s ich odstránením. Zároveň žiadala o odstránenie plynového vedenia umiestneného na jej nehnuteľnosti v lehote 60 dní.
18. V liste zo dňa 14.01.2020 žalovaná žalobcovi opätovne oznámila, že na základe výsledkov stretnutia v októbri 2019 je ochotná odstrániť stavbu terasy na C KN parc. č. XXXX/X, avšak za podmienky odstránenia plynového vedenia zo stavby na C KN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X - Žltý svet. . 19. Pozvánkou zo dňa 08.08.2019 pozval právny zástupca žalobcu X. žalovanú na stretnutie v advokátskej kancelárii na deň 23.09.2019 o 9.00 hod. za účelom vyriešenia predmetnej záležitosti týkajúcej sa vyporiadania nehnuteľností mimosúdnou cestou.
20. Výzvou zo dňa 01.12.2019 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že nakoľko na stretnutí konanom v jeho advokátskej kancelárii v mesiaci október 2019 a ani následne po tomto stretnutí nedošlo k uzavretiu dohody ohľadom rozdelenia spoločného pozemku, odstráneniu terasy a plynových rozvodov, žiadal žalovanú v dodatočnej lehote do 60 dní o odstránenie nelegálnej stavby nachádzajúcej sa na parcele C KN č. XXXX/X pre k.ú. V. vedenú na LV č. XXXX, konkrétne kovovej konštrukcie a terasy.
21. V priebehu súdneho konania obe strany sporu priebežne predkladali súdu fotografie dokumentujúce stav spornej nehnuteľnosti. Z aktuálnej fotografie ku dňu vyhlásenia rozhodnutia je zrejmé, že železná konštrukcia aj drevená podlaha terasy boli odstránené. Zo železnej konštrukcie zostal jeden podporný stĺp, ktorý je nosný pre striešku nad betónovou podestou. Betónová podesta a stĺp slúžia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Ako strany uviedli na súdnom pojednávaní, dvoje dverí, ktoré vedú z betónovej podesty, vedú do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu sa začína tam, kde končí podesta a strieška nad ňou, t.j. kde začínajú schody, ktoré už strieškou zakryté nie sú a vedú k dverám, ktoré, ako je zrejmé, boli zamurované. Ešte ďalej od schodov a smerom od betónovej podesty sa nachádza vchod do pivnice žalobcu (kovový príklop nad zemou). Ešte ďalej od pivnice smerom do dvora sa nachádza nehnuteľnosť podielových spoluvlastníkov X..
22. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
23. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
24. Podľa § 139 ods. 1, 2, 3 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
25. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
27. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej odstrániť stavbu - železnú konštrukciu a drevenú podlahu bez popisného čísla z parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha nádvorie o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. V. v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
28. Súd na námietku žalovanej posudzoval otázku vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore a dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 1Cdo/69/2006 (ZSP 66/2007), v zmysle ktorého „z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb). Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ). Realizácia tohto práva žalobcu (vyplývajúceho z práva k jeho spoluvlastníckemu podielu - § 137 ods. 1 OZ) nie je podmienená dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi (ich súhlasom s takýmto postupom).“.
29. Ako nepochybne vyplýva z písomných podaní strán sporu, v priebehu konania postupne žalovaná odstránila drevenú podlahu terasy aj železnú konštrukciu. Žalobca však trval na odstránení železnej stojky a plechovej strechy, ktorá podľa jeho vyjadrenia presahuje pred stavbu vo vlastníctve žalobcu. V tejto súvislosti je nevyhnutné poznamenať, že odstránenie plechovej strechy nebolo ani predmetom tohto konania, na čo žalobcu upozorňovala aj žalovaná vo svojom podaní zo dňa 24.08.2020.
30. Žalobca nereflektoval na zmenený skutkový stav v priebehu konania príslušným procesným návrhom (návrhom na pripustenie zmeny žaloby). Vyjadrenie, ktorým žiadal rozšírenie žaloby v zmysle „doplniť priestor X,X - X m2 betónom“ a na ktorom následne po upozorneniach zo strany žalovanej aj súdu žalobca netrval, nemohol súd považovať za zmenu žaloby. Takýto návrh žalobcu by bol každopádne nevykonateľný, pretože priestor X,X - X. m2, ktorý mal byť vyplnený, nebol nijako špecifikovaný (kde sa nachádza, na ktorej parcele, na akom LV a pod.). To rovnako platí pre pojem „zvyšok železnej konštrukcie“.
31. Súd považuje za potrebné pripomenúť, že o zmene žaloby rozhoduje súd len na návrh žalobcu, keďže sa jedná o jeho dispozitívny úkon. Zmena žaloby je podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP) a teda musí mať aj náležitosti takéhoto podania vrátane petitu návrhu. Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 514), pri spisovaní zmeny žaloby je potrebné vychádzať z ustanovenia § 127 a 132 CSP. Jednotlivé náležitosti podania je potrebné uvádzať v závislosti od navrhovanej zmeny a skutkového dôkazného materiálu
doposiaľ v konaní stranou uvedeného. Napríklad ak žalobca len rozširuje žalobný nárok tak, že požaduje zaplatenie vyššej sumy, pritom však zmenu odvodzuje od už tvrdeného skutkového stavu a výsledkov doterajšieho dokazovania, postačí uviesť všeobecné náležitosti vyžadované pri každom podaní (§ 127 CSP) a zmenený žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Pre úplnosť súd poznamenáva, že o zmene žaloby súd rozhoduje uznesením. Až následne po pripustení zmeny by súd mohol konať o zmenenej žalobe. Každopádne vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.07.2020 nemohol súd považovať za kvalifikovaný návrh na pripustenie zmeny žaloby, obzvlášť za situácie, keď žalobca následne súdu oznámil, že na zmene žaloby v zmysle jej rozšírenia netrvá. Keďže k zmene žaloby nedošlo, súd konal o pôvodnej žalobe žalobcu. Ak by za takéhoto stavu súd žalobe žalobcu vyhovel, zaviazal by žalovanú na povinnosť, ktorú už žalovaná splnila - odstrániť kovovú konštrukciu a drevenú podlahu. Keďže dôvod žaloby odpadol, súdu nezostávalo iné, ako žalobu zamietnuť.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu žalobcu zamietol, nevykonal ani žalovanou navrhovanú obhliadku na mieste samom, pretože vykonanie tohto dôkazu by nebolo hospodárne ani účelné vzhľadom na zamietnutie žaloby z vyššie uvedených dôvodov.
33. Záverom súd poznamenáva, že uvedená žaloba sa javí sčasti ako šikanózna. Súdu nie je zrejmé, ako môže podľa stavu nehnuteľnosti, ako je tento opísaný v bode 21 tohto odôvodnenia a zdokumentovaný na fotografii (č.l. 135, 136 spisu), rampa slúžiť praktickej potrebe ostatných spoluvlastníkov pozemku (parc. č. XXXX/X) vrátane žalobcu, pretože, ako vyplynulo z priebehu pojednávania, nespornou skutočnosťou je, že rampa, resp. podesta vedie k časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Neobstojí ani tvrdenie, že rampu potrebuje žalobca na prístup k pivnici, keďže táto sa nachádza niekoľko metrov ďalej, pred podestou a pred schodmi vedúcimi k nehnuteľnosti žalobcu. Rovnako neobstojí tvrdenie, že žalobca si nemôže kvôli stĺpu (ktorý je postavený na podeste) pristaviť (zrejme na nehnuteľnosti) motorové vozidlo.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
38. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).