Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-13S/22/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera vo veci žalobcov: 1/ Matúšova 8/10 s.r.o., so sídlom Mierové nám. 4, 911 01 Trenčín, IČO: 51 157 454, 2/ Saidler & Co. AG, so sídlom Ägeristrasse 34, Zug 6300, Švajčiarska konfederácia, UID (IČO): CHE-316.071.160, obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 63/2022/An zo dňa 19.01.2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor (ďalej ako „prvostupňový orgán“) bol dňa 30.06.2022 doručený návrh navrhovateľov (v tomto konaní žalobcov) na začatie katastrálneho konania, zaevidovaný pod č. V-5260/2022, ktorého predmetom bol vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení predkupného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.06.2022 (ďalej ako „Zmluva o zriadení predkupného práva“). Predmetom Zmluvy o zriadení predkupného práva uzatvorenej medzi žalobcom 2/ ako oprávneným z predkupného práv a žalobcom 1/ ako povinným z predkupného práva bolo zriadenie predkupného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom príslušným okresným úradom pre katastrálne územie A., ktorých výlučným vlastníkom bol v čase podpisu zmluvy žalobca 1/.

2. Prvostupňový orgán Rozhodnutím č. V-5260/2022 zo dňa 01.08.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol návrh na vklad podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že Zmluva o zriadení predkupného práva bola v tomto prípade dojednaná bez nadväznosti na zmluvu o scudzení nehnuteľnosti, a preto ňou nebolo a nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva. Keďže tento právny úkon predstavuje iba záväzkový (obligačný) vzťah medzi účastníkmi zmluvy a nezaväzuje tretie osoby, nebolo možné na jeho základe vydať rozhodnutie o povolení vkladu dojednaného predkupného práva do katastra

nehnuteľností. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí citoval § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, , 2 a poukázal aj na názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10 Sžo/80/2015 z 25.05.2016.

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Rozhodnutím č. VoÚ 63/2022/An zo dňa 19.01.2023 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie odvolateľov (žalobcov) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozlišovanie inštitútu zmluvného predkupného práva a zákonného predkupného práva a v súvislosti so zmluvným predkupným právom na rozdiel medzi predkupným právom záväzkového (obligačného) charakteru, ktoré zaväzuje osoby, ktoré si ho dojednali a predkupným právom s vecno- právnymi účinkami. Žalovaný rozlišovanie medzi záväzkovým a vecným predkupným právom odôvodnil aj tým, že sám zákonodarca v § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona výslovne zdôrazňuje, že súčasťou katastra je údaj o predkupnom práve len „ak má mať účinky vecného práva“. Právna úprava predkupného práva podľa a nasl. je zaradená medzi tzv. vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve, a to popri právnej úprave výhrady vlastníctva a práve spätnej kúpy. Logickým výkladom znenia je potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva vykladať tak, že podľa tejto právnej normy je možné zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti iba za splnenia zákonných podmienok ustanovených v , 2 . Žalovaný v kontexte uvedeného poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/291/2009 zo dňa 21.04.2010 a 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a retroaktívnu aplikáciu judikatúry. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu, že Zmluvou o zriadení predkupného práva nebolo a nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva, a preto podľa neho nebolo potrebné skúmať, či sú dané aj iné dôvody na zamietnutie návrhu na vklad. Vo vzťahu k námietke zmluvnej voľnosti žalovaný zdôraznil, že do katastra nehnuteľností sa môžu zapísať výlučne práva uvedené v Katastrálneho zákona a okruh práv zapisovaných do katastra sa nemôže rozširovať na základe súkromnoprávnej dohody subjektov súkromnoprávnych vzťahov alebo s poukazom na zásadu zmluvnej autonómie.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

4. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a preto boli ukrátení na svojich právach vyplývajúcich zo zásady zmluvnej autonómie. Žalobcovia uviedli, že žalovaný nesprávne právne posúdil ustanovenie , 2 a v spojení s a Katastrálneho zákona pri posudzovaní práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o zriadení predkupného práva. Žalovaný argumentáciu založenú na tom, že „vznik predkupného práva s vecno-právnymi účinkami možno predpokladať len v súvislosti so scudzením veci (v tomto prípade nehnuteľností), primárne opieral o logický výklad , 2 a odvolával sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016. Avšak Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sžo/193/2010 zo dňa 15.06.2011 zaujal opačný právny názor a pripustil možnosť zriadenia predkupného práva i v úplne samostatnej zmluve. Vzhľadom na to, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je v tejto otázke nejednotná, uvádzané rozhodnutia nemožno považovať za ustálenú judikatúru. Vydanie rozhodnutia žalovaným potvrdzujúcim rozhodnutie prvostupňového orgánu len s odkazom na logický, príp. systematický výklad právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je podľa žalobcov nezákonné, nesprávne a argumentačne nedostatočné. Podľa žalobcov by bolo v rozpore so zásadami demokratického a právneho štátu, s prihliadnutím na nejednotnosť právnych názorov Najvyššieho súdu SR, obmedzovanie zmluvnej slobody strán. V prípade sporu je vždy potrebné uprednostniť taký výklad zákona, ktorý je na prospech účastníkov konania dožadujúcich sa zmluvnej slobody a voľnosti.

5. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v právnej doktríne sa akceptuje názor, že predkupné právo možno dojednať priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou bez toho, aby sa muselo jednať o vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. Z princípu zmluvnej slobody vyplýva, že dohodu o zriadení vecného predkupného práva môže aktuálny vlastník nehnuteľnosti uzavrieť s ktorýmkoľvek subjektom podľa jeho voľby a bez súčasného uzatvorenia kúpnej zmluvy. Ako posledný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci žalobcovia uviedli skutočnosť, že zmluvu o zriadení vecného predkupného práva možno uzavrieť v súlade s princípom zmluvnej slobody ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho

zákonníka. Zo systematického začlenenia predkupného práva pod vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve nemožno vyvodiť, že predkupné právo ako právo vecné možno zriadiť výlučne v rámci kúpnej, resp. inej scudzovacej zmluvy. Takýto výklad je príliš izolovaný, reštriktívny a nezohľadňuje komplexnú systematiku a zásad, na ktorých je založený. Žalobcovia argumentovali, že neexistuje racionálny dôvod nemožnosti zriadenia vecného predkupného práva samostatnou zmluvou mimo kúpnej (inej scudzovacej) zmluvy, ani dôvod rozlišovania medzi vecným a obligačným predkupným právom v tejto súvislosti, keď túto skutočnosť nerozlišuje ani Katastrálny zákon, ktorý vyžaduje iba to, aby išlo o vkladuschopnú listinu podľa tohto zákona. Úprava predkupného práva ako vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve automaticky neznamená, že predkupné právo môže byť zriadené iba v rámci kúpnej zmluvy (príp. inej scudzovacej zmluvy), vyjadruje iba to, že pri týchto typoch zmlúv sa tieto vedľajšie dojednania v praxi najčastejšie vyskytujú, preto im je venovaná osobitná úprava. To však nie je prekážkou zriadiť predkupné právo v rámci inej ako scudzovacej zmluvy, príp. samostatnou zmluvou bez súvislosti so scudzovacou zmluvou.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol správnu žalobu v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) ako nedôvodnú zamietnuť. Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcov ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, ani s tým, že potvrdením prvostupňového rozhodnutia žalovaným boli žalobcovia ukrátení na svojich právach vyplývajúcich zo zásady zmluvnej autonómie. Poukázal na ust. , 3 Katastrálneho zákona s tým, že vo vkladovom konaní okresný úrad, katastrálny odbor skúma splnenie podmienok na vklad do katastra a komplexne posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad, katastrálny odbor v tomto konaní skúma predloženú zmluvu nielen z hľadiska Katastrálneho zákona, ale posudzuje aj to, či ide o návrh na zápis práva uvedeného v cit. zákona. Zákonodarca v Katastrálneho zákona taxatívne vymedzil práva, ktoré sa v katastri evidujú, čo znamená, že do katastra nemožno zapísať iné práva, ako sú práva uvedené v tomto ustanovení. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že Katastrálny zákon upravuje procesnú stránku spravovania katastra nehnuteľností a ustanovenie o právach zapisovaných do katastra nehnuteľností je potrebné vnímať ako kogentné ustanovenie, ktoré nie je možné meniť dohodou subjektov súkromnoprávnych vzťahov.

7. Rozlíšenie zmluvného predkupného práva na predkupné právo záväzkové (s obligačnými účinkami) a predkupné právo s vecno-právnymi účinkami vyplýva aj zo žalobcami uvádzaného rozsudku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/193/2010), podľa ktorého pre posudzovanú vec má pre jej správne posúdenie význam dôsledné rozlíšenie medzi predkupným právom záväzkovým a predkupným právom s vecno-právnymi účinkami. Preto je dôležité, či v príslušnej zmluve bolo predkupné právo dojednané ako vecné právo alebo bolo dojednané iba ako záväzkové. Rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými a vecno-právnymi účinkami spočíva najmä v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká. Ak má však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Povinná osoba síce môže predať vec tretiemu subjektu, avšak predá mu ju s právnym obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej z predkupného práva na prednostnú kúpu veci pre prípad, že by ju on už ako vlastník chcel predať. Obmedzenie s takýmto obsahom môže trvať najdlhšie po dobu života osoby oprávnenej z predkupného práva, pretože toto právo je právom osobným a neprechádza na právnych nástupcov. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia , kde je uvedené, že predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Pokiaľ bolo predkupné právo dohodnuté s vecno-právnymi účinkami, tak takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy, medzi ktorými bolo predkupné právo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú viazaní i právni nástupcovia povinného subjektu. Ak by nebol dôvod rozlišovať medzi záväzkovým (obligačným) predkupným právom a vecným predkupným právom, nebol by žiadny dôvod na to, aby zákonodarca v Katastrálneho zákona uvádzal pri predkupnom práve slová „ak má mať účinky vecného práva.“ Žalovaný vzhľadom na uvedené opätovne zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi predkupným právom záväzkového (obligačného) charakteru (t. j. predkupným právom, ktoré zaväzuje osoby, ktoré toto predkupné právo dojednali) a predkupným právom s vecno-právnymi účinkami.

8. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko odlišné od stanoviska publikovaného v rozsudku sp. zn. 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011, v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a odmietol právny názor, podľa ktorého by bolo možné zriadiť predkupné právo s účinkami vecného práva samostatnou zmluvou (zmluvou mimo zmluvy o scudzení nehnuteľnosti). V tomto kontexte žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 je novší ako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011 a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 198/2017 zo dňa 19.03.2018 podľa ktorého pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla: ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.

9. Postup prvostupňového orgánu bol podľa žalovaného správny a v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj s výkladom tejto právnej úpravy v súdnej praxi a v odbornej literatúre.

10. Žalovaný poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Sž 36/2006 zo dňa 15.02.2007 konštatoval, že zmysel právnej normy nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému. V rámci systematického výkladu právnej normy sa posudzuje aj to, aké má príslušná právna norma postavenie v príslušnom právnom predpise. Vzhľadom na tieto zásady je potrebné konštatovať, že pokiaľ sú právne normy upravujúce inštitút predkupného práva zaradené medzi ustanovenia o tzv. vedľajších dojednaniach pri kúpnej zmluve, pri výklade daných právnych noriem je potrebné na túto skutočnosť prihliadať. K poukazu žalobcov na zásadu zmluvnej autonómie žalovaný opätovne zdôraznil, že do katastra nehnuteľností sa môžu zapísať len také práva, ktoré sú výslovne uvedené v Katastrálneho zákona a okruh práv zapisovaných do katastra nehnuteľností sa nemôže rozširovať na základe súkromnoprávnej dohody subjektov súkromnoprávnych vzťahov, či s poukazom na zásadu zmluvnej autonómie.

11. Žalovaný zotrval na svojom názore, že právna úprava ustanovená v predpokladá vznik predkupného práva s vecno-právnymi účinkami len v súvislosti so scudzením veci. Na základe logického výkladu právnej úpravy ustanovenej v je teda potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva vykladať tak, že je možné podľa tejto právnej normy zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti len za splnenia zákonných podmienok ustanovených v 602 ods. 1 a ods. 2 .

12. Žalobcovia právo repliky nevyužili.

13. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov (/ o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. a miestne príslušný podľa ust. oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobcovia ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Rozsudok bol dňa 27.03.2025 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 13.02.2025 do 29.03.2025 ( ).

14. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo

správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

15. Podľa § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

16. Podľa a ods. 2 (1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. (2) Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.

17. Podľa , ods. 2, ods. 3 (1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. (2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. (3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

18. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 63/2022/ An zo dňa 19.01.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor č. V-5260/2022 zo dňa 01.08.2022 o zamietnutí návrhu žalobcov na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení predkupného práva. Žalobcovia v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzili podstatu svojej argumentácie tak, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia predkupného práva zriadeného medzi žalobcami Zmluvou o zriadení predkupného práva.

19. Prvostupňový orgán návrh na vklad zamietol so záverom, že Zmluvou o zriadení predkupného práva nebolo zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva z dôvodu jej dojednania bez nadväznosti na zmluvu o scudzení nehnuteľnosti, s čím sa žalovaný stotožnil.

20. Podľa čl. II Zmluvy o zriadení predkupného práva sa zmluvné strany dohodli na bezodplatnom zriadení predkupného práva v prospech oprávneného z predkupného práva k nehnuteľnostiam vymedzeným v čl. I. zmluvy na ťarchu povinného z predkupného práva ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti, a to ako práva vecného. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že oprávnený z predkupného práva nadobúda na základe zmluvy predkupné právo k nehnuteľnostiam s vecnými účinkami predkupného práva. Obsahom predkupného práva zriadeného na základe zmluvy je záväzok povinného z predkupného práva písomne ponúknuť oprávnenému z predkupného práva nehnuteľnosti alebo akúkoľvek ich časť na predaj, keby ich tento chcel predať, alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť. Podľa čl. II. bod 10 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že oprávnený z predkupného práva nadobúda predkupné právo podľa tohto článku zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností.

21. S ohľadom na povahu veci je rozhodujúce posúdenie právnej otázky charakteru dohodnutého predkupného práva v nadväznosti na obsah právneho úkonu označeného ako Zmluva o zriadení predkupného práva medzi žalobcom 2/ ako oprávneným z predkupného práva a žalobcom 1/ ako povinným z predkupného práva.

22. S poukazom na ust. až 606 správny súd konštatuje, že predkupné právo zmluvného charakteru vzniká typicky na základe vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve medzi predávajúcim a kupujúcim. Predkupné právo môže byť dohodnuté aj pre prípady iného scudzenia veci než predajom, napr. v prípade darovania alebo zámeny. Podľa ust. predkupné právo ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve možno dohodnúť aj ako vecné právo,

ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluvu je v takom prípade potrebné uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného je teda zriadenie predkupného práva ako vecného práva možné len vo väzbe na kúpnu zmluvu, resp. pre prípad iného scudzenia veci než predajom. Výsledkom je povinnosť toho, kto na základe prevodu nadobudol vlastnícke právo k veci (t.j. kupujúceho alebo iného nadobúdateľa vlastníckeho práva), ktorý ak sa v budúcnosti rozhodne vec scudziť, musí ju najskôr ponúknuť pôvodnému vlastníkovi. Právna úprava predkupného práva podľa a nasl. predstavuje hmotnoprávny základ inštitútu predkupného práva ako vecného práva. Pokiaľ dôjde k dohode o predkupnom práve bez súčasného dojednania scudzenia veci, nemôže mať dojednané predkupné právo vecno-právny charakter a zostáva výlučne v rovine obligačného vzťahu medzi účastníkmi dohody. Záväzok z takého dojednania zaväzuje len zmluvné strany a na jeho základe nie je možné vykonať zápis predkupného práva (ako vecného práva) do katastra nehnuteľností.

23. Obligačné účinky a vecno-právne účinky predkupného práva sa odlišujú v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká, na rozdiel od zriadenia predkupného práva s vecno-právnymi účinkami, kedy odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Predkupné právo s vecno-právnymi účinkami pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy, medzi ktorými bolo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú viazaní aj právni nástupcovia povinného subjektu. Predkupné právo s obligačnými účinkami zaväzuje len účastníkov zmluvy o dojednaní tohto predkupného práva.

24. Predkupné právo medzi osobami, ktoré medzi sebou neuzavreli kúpnu alebo obdobnú zmluvu ako scudzovací právny úkon, je možné dojednať, ale predkupné právo potom nevyplýva z hmotnoprávnej úpravy a nasl. , pretože tieto ustanovenia predpokladajú, že ide o vedľajší záväzok viazaný na scudzovací vzťah. Takáto dohoda môže existovať a byť platná na základe zmluvnej voľnosti, avšak nejde o štandardné zmluvné predkupné právo, ktoré môže mať vecno- právne účinky. Podľa Katastrálneho zákona nie je možné zapísať záväzkové predkupné právo iba s obligačnými účinkami, teda také, ktoré vzniklo iba zmluvou medzi subjektmi, ktoré neboli účastníkmi pôvodného scudzovacieho úkonu, pretože takéto predkupné právo nemá vecno-právny charakter. Ak medzi subjektmi, ktoré uzatvorili zmluvu o predkupnom práve, neexistuje kúpna alebo obdobná zmluva (scudzovací úkon), predkupné právo nie je viazané na nehnuteľnosť ako vecné právo. V takomto prípade je príslušný orgán verejnej správy povinný zamietnuť návrh na vklad aplikujúc ustanovenie Katastrálneho zákona po prihliadnutí na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu v zmysle posledná veta Katastrálneho zákona, t.j. na zistenie, že zmluva nemá právnu účinnosť potrebnú na zápis vecného práva v zmysle Katastrálneho zákona, čo je prípad záväzkového predkupného práva medzi tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi scudzovacieho úkonu.

25. Hoci v predloženej Zmluve o zriadení predkupného práva zmluvné strany konštatujú, že zriadili predkupné právo k nehnuteľnostiam ako vecné právo, takýmto sa nestáva len na základe vyhlásenia účastníkov právneho úkonu, pretože predkupné právo ako vecné právo vzniká len pri splnení zákonných podmienok. V zmysle a nasl. ide o vedľajšie dojednanie k scudzovaciemu úkonu medzi tými istými účastníkmi právneho vzťahu. Z ustanovenia Katastrálneho zákona vyplýva, že okresný úrad zapíše len predkupné právo s vecno-právnymi účinkom. Ak medzi zmluvnými stranami, ktoré predkupné právo dohodli, neexistoval scudzovací úkon, ich vzťah zostáva len záväzkovým. V takom prípade predkupné právo nebolo dohodnuté ako vecné právo (bez ohľadu na jeho označenie v zmluve o zriadení predkupného práva), a preto nemôže mať účinky voči tretím osobám, čo je podmienka na zápis do katastra nehnuteľností. Keďže medzi zmluvnými stranami v prejednávanej veci neexistuje vzťah viazaný na prevod vlastníckeho práva, prvostupňový orgán nemohol povoliť vklad, pretože predkupné právo medzi zmluvnými stranami nemá charakter vecného práva. Zmluvné predkupné právo sa v tomto prípade nezapisuje do katastra nehnuteľností, pretože ide len o záväzkový vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predkupné právo môže byť dohodnuté aj v úplne samostatnej zmluve, s týmto možno súhlasiť, avšak na to, aby zmluvné dojednanie malo vecno-právne účinky, je potrebné, aby takáto samostatná zmluva bola uzavretá v nadväznosti na scudzovací právny úkon medzi tými istými účastníkmi zmluvného vzťahu, čo v predmetnej veci nebolo splnené. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcov, že dojednanie vecného predkupného práva je možné bez ohľadu na to, či sa vec scudzuje alebo nie, pretože zákonnou podmienkou vzniku predkupného práva ustanovenou v , 2 je scudzenie veci.

26. K žalobnej námietke žalobcov týkajúcej sa poukazu na nejednotnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v otázke zriadenia predkupného práva samostatnou zmluvou správny súd uvádza, že rozdiel medzi predkupným právom so záväzkovo-právnymi a predkupným právom s vecno-právnymi účinkami sprecizovala rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010, sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a sp. zn. 2Sžr/148/2016 zo dňa 31.01.2019. Hoci žalobcovia správne uviedli, že ani jedno z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uvádzané žalobcami alebo žalovaným nebolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, správny súd konštatuje, že postup žalovaného a prvostupňového orgánu sa odvíjal od novších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, keďže došlo k rozhodovaciemu posunu v oblasti posudzovania predkupného práva s vecno-právnymi účinkami v súvislosti s jeho zápisom do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžo/193/2010 správny súd uvádza, že Najvyšší súd SR sa v tomto rozsudku výslovne nezaoberal možnosťou uzavrieť predkupné právo s vecno-právnym účinkom mimo prevodnej zmluvy, ale vyjadroval sa len o možnosti vzniku predkupného práva v samostatnej zmluve. Aj z tohto rozhodnutia však vyplýva záver podľa ktorého pokiaľ z príslušnej zmluvy nevyplýva, že by si účastníci zmluvného vzťahu dohodli predkupné právo vecné, resp. s vecno-právnymi účinkami, tak potom sa môže jednať iba o predkupné právo záväzkovej povahy, ktoré na rozdiel od predkupného práva s vecno-právnymi účinkami nepodlieha evidencii v katastri nehnuteľností. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že predkupné právo na zmluvnom základe s vecno-právnymi účinkami je možné dohodnúť podľa , čo však predpokladá súčasné uzatvorenie prevodnej zmluvy, ktorá podmienka v preskúmavanej veci nebola splnená. Keďže zo Zmluvy o zriadení predkupného práva uzatvorenej medzi žalobcami predloženej na vklad predkupného práva žiadne vecno-právne účinky nevyplývajú, žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) správne právne posúdil, že táto zmluva nie je vkladuschopnou listinou podľa Katastrálneho zákona.

27. Prvostupňový orgán i žalovaný podľa správneho súdu postupovali správne, keď pri svojom rozhodovaní prihliadli na absenciu vecno-právnych účinkov dojednaného predkupného práva podľa Zmluvy o zriadení predkupného práva, a to v rámci svojho postupu pri rozhodovaní o návrhu na vklad predkupného práva, pre ktorý platí úprava podľa článku 2 ods. 2 SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Relevantnou úpravou postupu príslušného orgánu verejnej správy rozhodujúceho o návrhu na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností je zákonná úprava uvedená v , , 3 Katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností príslušný orgán musí vyhodnocovať, či sú splnené podmienky pre zápis predkupného práva k nehnuteľnostiam vkladom (ktorý má konštitutívne účinky) do katastra nehnuteľností. Okresný úrad, katastrálny odbor pri vkladovom konaní na základe návrhu účastníka konania, ktorý návrh má obligatórne náležitosti v zmysle úpravy Katastrálneho zákona, preskúmava okrem iného i to, či existujú skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto hodnotenia je rozhodnutie podľa Katastrálneho zákona, ktorým katastrálny úrad buď rozhodne o povolení vkladu alebo návrh na povolenie vkladu zamietne. Prvostupňový orgán preto postupoval správne, ak na základe samostatnej Zmluvy o zriadení predkupného práva nepovolil vklad predkupného práva, pretože predkupné právo dojednané v žalobcami predloženej zmluve nemá z dôvodu absencie dojednania scudzenia veci vecno- právny charakter, a teda nemá účinky vecného práva. Na základe toho nemohol byť vklad predkupného práva žalobcov do katastra nehnuteľnosti povolený, a to s poukazom na úpravu Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú súčasťou katastra nehnuteľností, okrem iného, i údaje o predkupnom práve, avšak len vtedy, ak má mať účinky vecného práva.

28. Na základe uvedených záverov správny súd konštatoval nedôvodnosť správnej žaloby a absenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcami podľa , preto správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol.

29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcom podľa a contrario tak, že žalobcom, ktorí nemali v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradili žalobcovia (správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle ).

Administratívne konanie

30. Na Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor (ďalej ako „prvostupňový orgán“) bol dňa 30.06.2022 doručený návrh navrhovateľov (v tomto konaní žalobcov) na začatie katastrálneho konania, zaevidovaný pod č. V-5260/2022, ktorého predmetom bol vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení predkupného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.06.2022 (ďalej ako „Zmluva o zriadení predkupného práva“). Predmetom Zmluvy o zriadení predkupného práva uzatvorenej medzi žalobcom 2/ ako oprávneným z predkupného práv a žalobcom 1/ ako povinným z predkupného práva bolo zriadenie predkupného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom príslušným okresným úradom pre katastrálne územie A., ktorých výlučným vlastníkom bol v čase podpisu zmluvy žalobca 1/.

31. Prvostupňový orgán Rozhodnutím č. V-5260/2022 zo dňa 01.08.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol návrh na vklad podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že Zmluva o zriadení predkupného práva bola v tomto prípade dojednaná bez nadväznosti na zmluvu o scudzení nehnuteľnosti, a preto ňou nebolo a nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva. Keďže tento právny úkon predstavuje iba záväzkový (obligačný) vzťah medzi účastníkmi zmluvy a nezaväzuje tretie osoby, nebolo možné na jeho základe vydať rozhodnutie o povolení vkladu dojednaného predkupného práva do katastra nehnuteľností. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí citoval , 3 Katastrálneho zákona, , 2 a poukázal aj na názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10 Sžo/80/2015 z 25.05.2016.

32. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Rozhodnutím č. VoÚ 63/2022/An zo dňa 19.01.2023 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie odvolateľov (žalobcov) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozlišovanie inštitútu zmluvného predkupného práva a zákonného predkupného práva a v súvislosti so zmluvným predkupným právom na rozdiel medzi predkupným právom záväzkového (obligačného) charakteru, ktoré zaväzuje osoby, ktoré si ho dojednali a predkupným právom s vecno- právnymi účinkami. Žalovaný rozlišovanie medzi záväzkovým a vecným predkupným právom odôvodnil aj tým, že sám zákonodarca v § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona výslovne zdôrazňuje, že súčasťou katastra je údaj o predkupnom práve len „ak má mať účinky vecného práva“. Právna úprava predkupného práva podľa a nasl. je zaradená medzi tzv. vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve, a to popri právnej úprave výhrady vlastníctva a práve spätnej kúpy. Logickým výkladom znenia je potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva vykladať tak, že podľa tejto právnej normy je možné zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti iba za splnenia zákonných podmienok ustanovených v , 2 . Žalovaný v kontexte uvedeného poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/291/2009 zo dňa 21.04.2010 a 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a retroaktívnu aplikáciu judikatúry. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu, že Zmluvou o zriadení predkupného práva nebolo a nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva, a preto podľa neho nebolo potrebné skúmať, či sú dané aj iné dôvody na zamietnutie návrhu na vklad. Vo vzťahu k námietke zmluvnej voľnosti žalovaný zdôraznil, že do katastra nehnuteľností sa môžu zapísať výlučne práva uvedené v Katastrálneho zákona a okruh práv zapisovaných do katastra sa nemôže rozširovať na základe súkromnoprávnej dohody subjektov súkromnoprávnych vzťahov alebo s poukazom na zásadu zmluvnej autonómie.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

33. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a preto boli ukrátení na svojich právach vyplývajúcich zo zásady zmluvnej autonómie. Žalobcovia uviedli, že žalovaný nesprávne právne posúdil ustanovenie , 2 a v spojení s a Katastrálneho zákona pri posudzovaní práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o zriadení predkupného práva. Žalovaný argumentáciu založenú na tom, že „vznik predkupného práva

s vecno-právnymi účinkami možno predpokladať len v súvislosti so scudzením veci (v tomto prípade nehnuteľností), primárne opieral o logický výklad , 2 a odvolával sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016. Avšak Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sžo/193/2010 zo dňa 15.06.2011 zaujal opačný právny názor a pripustil možnosť zriadenia predkupného práva i v úplne samostatnej zmluve. Vzhľadom na to, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je v tejto otázke nejednotná, uvádzané rozhodnutia nemožno považovať za ustálenú judikatúru. Vydanie rozhodnutia žalovaným potvrdzujúcim rozhodnutie prvostupňového orgánu len s odkazom na logický, príp. systematický výklad právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je podľa žalobcov nezákonné, nesprávne a argumentačne nedostatočné. Podľa žalobcov by bolo v rozpore so zásadami demokratického a právneho štátu, s prihliadnutím na nejednotnosť právnych názorov Najvyššieho súdu SR, obmedzovanie zmluvnej slobody strán. V prípade sporu je vždy potrebné uprednostniť taký výklad zákona, ktorý je na prospech účastníkov konania dožadujúcich sa zmluvnej slobody a voľnosti.

34. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v právnej doktríne sa akceptuje názor, že predkupné právo možno dojednať priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou bez toho, aby sa muselo jednať o vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. Z princípu zmluvnej slobody vyplýva, že dohodu o zriadení vecného predkupného práva môže aktuálny vlastník nehnuteľnosti uzavrieť s ktorýmkoľvek subjektom podľa jeho voľby a bez súčasného uzatvorenia kúpnej zmluvy. Ako posledný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci žalobcovia uviedli skutočnosť, že zmluvu o zriadení vecného predkupného práva možno uzavrieť v súlade s princípom zmluvnej slobody ako nepomenovanú zmluvu podľa . Zo systematického začlenenia predkupného práva pod vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve nemožno vyvodiť, že predkupné právo ako právo vecné možno zriadiť výlučne v rámci kúpnej, resp. inej scudzovacej zmluvy. Takýto výklad je príliš izolovaný, reštriktívny a nezohľadňuje komplexnú systematiku a zásad, na ktorých je založený. Žalobcovia argumentovali, že neexistuje racionálny dôvod nemožnosti zriadenia vecného predkupného práva samostatnou zmluvou mimo kúpnej (inej scudzovacej) zmluvy, ani dôvod rozlišovania medzi vecným a obligačným predkupným právom v tejto súvislosti, keď túto skutočnosť nerozlišuje ani Katastrálny zákon, ktorý vyžaduje iba to, aby išlo o vkladuschopnú listinu podľa tohto zákona. Úprava predkupného práva ako vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve automaticky neznamená, že predkupné právo môže byť zriadené iba v rámci kúpnej zmluvy (príp. inej scudzovacej zmluvy), vyjadruje iba to, že pri týchto typoch zmlúv sa tieto vedľajšie dojednania v praxi najčastejšie vyskytujú, preto im je venovaná osobitná úprava. To však nie je prekážkou zriadiť predkupné právo v rámci inej ako scudzovacej zmluvy, príp. samostatnou zmluvou bez súvislosti so scudzovacou zmluvou.

Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol správnu žalobu v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) ako nedôvodnú zamietnuť. Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcov ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, ani s tým, že potvrdením prvostupňového rozhodnutia žalovaným boli žalobcovia ukrátení na svojich právach vyplývajúcich zo zásady zmluvnej autonómie. Poukázal na ust. , 3 Katastrálneho zákona s tým, že vo vkladovom konaní okresný úrad, katastrálny odbor skúma splnenie podmienok na vklad do katastra a komplexne posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad, katastrálny odbor v tomto konaní skúma predloženú zmluvu nielen z hľadiska Katastrálneho zákona, ale posudzuje aj to, či ide o návrh na zápis práva uvedeného v cit. zákona. Zákonodarca v Katastrálneho zákona taxatívne vymedzil práva, ktoré sa v katastri evidujú, čo znamená, že do katastra nemožno zapísať iné práva, ako sú práva uvedené v tomto ustanovení. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že Katastrálny zákon upravuje procesnú stránku spravovania katastra nehnuteľností a ustanovenie o právach zapisovaných do katastra nehnuteľností je potrebné vnímať ako kogentné ustanovenie, ktoré nie je možné meniť dohodou subjektov súkromnoprávnych vzťahov.

36. Rozlíšenie zmluvného predkupného práva na predkupné právo záväzkové (s obligačnými účinkami) a predkupné právo s vecno-právnymi účinkami vyplýva aj zo žalobcami uvádzaného rozsudku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/193/2010), podľa ktorého pre posudzovanú vec má pre jej správne posúdenie význam dôsledné rozlíšenie medzi predkupným právom záväzkovým a predkupným právom s vecno-právnymi účinkami. Preto je dôležité, či v príslušnej zmluve bolo predkupné právo dojednané ako

vecné právo alebo bolo dojednané iba ako záväzkové. Rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými a vecno-právnymi účinkami spočíva najmä v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká. Ak má však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Povinná osoba síce môže predať vec tretiemu subjektu, avšak predá mu ju s právnym obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej z predkupného práva na prednostnú kúpu veci pre prípad, že by ju on už ako vlastník chcel predať. Obmedzenie s takýmto obsahom môže trvať najdlhšie po dobu života osoby oprávnenej z predkupného práva, pretože toto právo je právom osobným a neprechádza na právnych nástupcov. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia , kde je uvedené, že predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Pokiaľ bolo predkupné právo dohodnuté s vecno-právnymi účinkami, tak takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy, medzi ktorými bolo predkupné právo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú viazaní i právni nástupcovia povinného subjektu. Ak by nebol dôvod rozlišovať medzi záväzkovým (obligačným) predkupným právom a vecným predkupným právom, nebol by žiadny dôvod na to, aby zákonodarca v Katastrálneho zákona uvádzal pri predkupnom práve slová „ak má mať účinky vecného práva.“ Žalovaný vzhľadom na uvedené opätovne zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi predkupným právom záväzkového (obligačného) charakteru (t. j. predkupným právom, ktoré zaväzuje osoby, ktoré toto predkupné právo dojednali) a predkupným právom s vecno-právnymi účinkami.

37. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko odlišné od stanoviska publikovaného v rozsudku sp. zn. 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011, v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a odmietol právny názor, podľa ktorého by bolo možné zriadiť predkupné právo s účinkami vecného práva samostatnou zmluvou (zmluvou mimo zmluvy o scudzení nehnuteľnosti). V tomto kontexte žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 je novší ako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011 a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 198/2017 zo dňa 19.03.2018 podľa ktorého pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla: ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.

38. Postup prvostupňového orgánu bol podľa žalovaného správny a v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj s výkladom tejto právnej úpravy v súdnej praxi a v odbornej literatúre.

39. Žalovaný poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Sž 36/2006 zo dňa 15.02.2007 konštatoval, že zmysel právnej normy nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému. V rámci systematického výkladu právnej normy sa posudzuje aj to, aké má príslušná právna norma postavenie v príslušnom právnom predpise. Vzhľadom na tieto zásady je potrebné konštatovať, že pokiaľ sú právne normy upravujúce inštitút predkupného práva zaradené medzi ustanovenia o tzv. vedľajších dojednaniach pri kúpnej zmluve, pri výklade daných právnych noriem je potrebné na túto skutočnosť prihliadať. K poukazu žalobcov na zásadu zmluvnej autonómie žalovaný opätovne zdôraznil, že do katastra nehnuteľností sa môžu zapísať len také práva, ktoré sú výslovne uvedené v Katastrálneho zákona a okruh práv zapisovaných do katastra nehnuteľností sa nemôže rozširovať na základe súkromnoprávnej dohody subjektov súkromnoprávnych vzťahov, či s poukazom na zásadu zmluvnej autonómie.

40. Žalovaný zotrval na svojom názore, že právna úprava ustanovená v predpokladá vznik predkupného práva s vecno-právnymi účinkami len v súvislosti so scudzením veci. Na základe logického výkladu právnej úpravy ustanovenej v je teda potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva vykladať tak, že je možné podľa

tejto právnej normy zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti len za splnenia zákonných podmienok ustanovených v 602 ods. 1 a ods. 2 .

41. Žalobcovia právo repliky nevyužili.

42. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov (/ o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. a miestne príslušný podľa ust. oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobcovia ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Rozsudok bol dňa 27.03.2025 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 13.02.2025 do 29.03.2025 ( ).

43. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

44. Podľa § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

45. Podľa a ods. 2 (1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. (2) Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.

46. Podľa , ods. 2, ods. 3 (1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. (2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. (3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

47. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 63/2022/ An zo dňa 19.01.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor č. V-5260/2022 zo dňa 01.08.2022 o zamietnutí návrhu žalobcov na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení predkupného práva. Žalobcovia v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzili podstatu svojej argumentácie tak, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia predkupného práva zriadeného medzi žalobcami Zmluvou o zriadení predkupného práva.

48. Prvostupňový orgán návrh na vklad zamietol so záverom, že Zmluvou o zriadení predkupného práva nebolo zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva z dôvodu jej dojednania bez nadväznosti na zmluvu o scudzení nehnuteľnosti, s čím sa žalovaný stotožnil.

49. Podľa čl. II Zmluvy o zriadení predkupného práva sa zmluvné strany dohodli na bezodplatnom zriadení predkupného práva v prospech oprávneného z predkupného práva k nehnuteľnostiam vymedzeným v čl. I. zmluvy na ťarchu povinného z predkupného práva ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti, a to ako práva vecného. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že oprávnený z predkupného práva nadobúda na základe zmluvy predkupné právo k nehnuteľnostiam s vecnými účinkami predkupného práva. Obsahom predkupného práva zriadeného na základe zmluvy je záväzok povinného z predkupného práva písomne ponúknuť oprávnenému z predkupného práva nehnuteľnosti alebo akúkoľvek ich časť na predaj, keby ich tento chcel predať, alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť. Podľa čl. II. bod 10 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že oprávnený z predkupného práva nadobúda predkupné právo podľa tohto článku zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností.

50. S ohľadom na povahu veci je rozhodujúce posúdenie právnej otázky charakteru dohodnutého predkupného práva v nadväznosti na obsah právneho úkonu označeného ako Zmluva o zriadení predkupného práva medzi žalobcom 2/ ako oprávneným z predkupného práva a žalobcom 1/ ako povinným z predkupného práva.

51. S poukazom na ust. až 606 správny súd konštatuje, že predkupné právo zmluvného charakteru vzniká typicky na základe vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve medzi predávajúcim a kupujúcim. Predkupné právo môže byť dohodnuté aj pre prípady iného scudzenia veci než predajom, napr. v prípade darovania alebo zámeny. Podľa ust. predkupné právo ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluvu je v takom prípade potrebné uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného je teda zriadenie predkupného práva ako vecného práva možné len vo väzbe na kúpnu zmluvu, resp. pre prípad iného scudzenia veci než predajom. Výsledkom je povinnosť toho, kto na základe prevodu nadobudol vlastnícke právo k veci (t.j. kupujúceho alebo iného nadobúdateľa vlastníckeho práva), ktorý ak sa v budúcnosti rozhodne vec scudziť, musí ju najskôr ponúknuť pôvodnému vlastníkovi. Právna úprava predkupného práva podľa a nasl. predstavuje hmotnoprávny základ inštitútu predkupného práva ako vecného práva. Pokiaľ dôjde k dohode o predkupnom práve bez súčasného dojednania scudzenia veci, nemôže mať dojednané predkupné právo vecno-právny charakter a zostáva výlučne v rovine obligačného vzťahu medzi účastníkmi dohody. Záväzok z takého dojednania zaväzuje len zmluvné strany a na jeho základe nie je možné vykonať zápis predkupného práva (ako vecného práva) do katastra nehnuteľností.

52. Obligačné účinky a vecno-právne účinky predkupného práva sa odlišujú v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká, na rozdiel od zriadenia predkupného práva s vecno-právnymi účinkami, kedy odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Predkupné právo s vecno-právnymi účinkami pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy, medzi ktorými bolo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú viazaní aj právni nástupcovia povinného subjektu. Predkupné právo s obligačnými účinkami zaväzuje len účastníkov zmluvy o dojednaní tohto predkupného práva.

53. Predkupné právo medzi osobami, ktoré medzi sebou neuzavreli kúpnu alebo obdobnú zmluvu ako scudzovací právny úkon, je možné dojednať, ale predkupné právo potom nevyplýva z hmotnoprávnej úpravy a nasl. , pretože tieto ustanovenia predpokladajú, že ide o vedľajší záväzok viazaný na scudzovací vzťah. Takáto dohoda môže existovať a byť platná na základe zmluvnej voľnosti, avšak nejde o štandardné zmluvné predkupné právo, ktoré môže mať vecno- právne účinky. Podľa Katastrálneho zákona nie je možné zapísať záväzkové predkupné právo iba s obligačnými účinkami, teda také, ktoré vzniklo iba zmluvou medzi subjektmi, ktoré neboli účastníkmi pôvodného scudzovacieho úkonu, pretože takéto predkupné právo nemá vecno-právny charakter. Ak medzi subjektmi, ktoré uzatvorili zmluvu o predkupnom práve, neexistuje kúpna alebo obdobná zmluva (scudzovací úkon), predkupné právo nie je viazané na nehnuteľnosť ako vecné právo. V takomto prípade je príslušný orgán verejnej správy povinný zamietnuť návrh na vklad aplikujúc ustanovenie Katastrálneho zákona po prihliadnutí na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu v zmysle posledná veta Katastrálneho zákona, t.j. na zistenie, že zmluva nemá právnu účinnosť potrebnú na zápis vecného práva v zmysle Katastrálneho zákona, čo je prípad záväzkového predkupného práva medzi tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi scudzovacieho úkonu.

54. Hoci v predloženej Zmluve o zriadení predkupného práva zmluvné strany konštatujú, že zriadili predkupné právo k nehnuteľnostiam ako vecné právo, takýmto sa nestáva len na základe vyhlásenia účastníkov právneho úkonu, pretože predkupné právo ako vecné právo vzniká len pri splnení zákonných podmienok. V zmysle a nasl. ide o vedľajšie dojednanie k scudzovaciemu úkonu medzi tými istými účastníkmi právneho vzťahu. Z ustanovenia Katastrálneho zákona vyplýva, že okresný úrad zapíše len predkupné právo s vecno-právnymi účinkom. Ak medzi zmluvnými stranami, ktoré predkupné právo dohodli, neexistoval scudzovací úkon, ich vzťah zostáva len záväzkovým. V takom prípade predkupné právo nebolo dohodnuté ako vecné právo (bez ohľadu na jeho označenie v zmluve o zriadení predkupného práva), a preto nemôže mať účinky voči tretím osobám, čo je podmienka na zápis do katastra nehnuteľností. Keďže medzi zmluvnými stranami v prejednávanej veci neexistuje vzťah viazaný na prevod vlastníckeho práva, prvostupňový orgán nemohol povoliť vklad, pretože predkupné právo medzi zmluvnými stranami nemá charakter vecného práva. Zmluvné predkupné právo sa v tomto prípade nezapisuje do katastra nehnuteľností, pretože ide len o záväzkový vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predkupné právo môže byť dohodnuté aj v úplne samostatnej zmluve, s týmto možno súhlasiť, avšak na to, aby zmluvné dojednanie malo vecno-právne účinky, je potrebné, aby takáto samostatná zmluva bola uzavretá v nadväznosti na scudzovací právny úkon medzi tými istými účastníkmi zmluvného vzťahu, čo v predmetnej veci nebolo splnené. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcov, že dojednanie vecného predkupného práva je možné bez ohľadu na to, či sa vec scudzuje alebo nie, pretože zákonnou podmienkou vzniku predkupného práva ustanovenou v , 2 je scudzenie veci.

55. K žalobnej námietke žalobcov týkajúcej sa poukazu na nejednotnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v otázke zriadenia predkupného práva samostatnou zmluvou správny súd uvádza, že rozdiel medzi predkupným právom so záväzkovo-právnymi a predkupným právom s vecno-právnymi účinkami sprecizovala rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010, sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a sp. zn. 2Sžr/148/2016 zo dňa 31.01.2019. Hoci žalobcovia správne uviedli, že ani jedno z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uvádzané žalobcami alebo žalovaným nebolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, správny súd konštatuje, že postup žalovaného a prvostupňového orgánu sa odvíjal od novších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, keďže došlo k rozhodovaciemu posunu v oblasti posudzovania predkupného práva s vecno-právnymi účinkami v súvislosti s jeho zápisom do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžo/193/2010 správny súd uvádza, že Najvyšší súd SR sa v tomto rozsudku výslovne nezaoberal možnosťou uzavrieť predkupné právo s vecno-právnym účinkom mimo prevodnej zmluvy, ale vyjadroval sa len o možnosti vzniku predkupného práva v samostatnej zmluve. Aj z tohto rozhodnutia však vyplýva záver podľa ktorého pokiaľ z príslušnej zmluvy nevyplýva, že by si účastníci zmluvného vzťahu dohodli predkupné právo vecné, resp. s vecno-právnymi účinkami, tak potom sa môže jednať iba o predkupné právo záväzkovej povahy, ktoré na rozdiel od predkupného práva s vecno-právnymi účinkami nepodlieha evidencii v katastri nehnuteľností. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že predkupné právo na zmluvnom základe s vecno-právnymi účinkami je možné dohodnúť podľa , čo však predpokladá súčasné uzatvorenie prevodnej zmluvy, ktorá podmienka v preskúmavanej veci nebola splnená. Keďže zo Zmluvy o zriadení predkupného práva uzatvorenej medzi žalobcami predloženej na vklad predkupného práva žiadne vecno-právne účinky nevyplývajú, žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) správne právne posúdil, že táto zmluva nie je vkladuschopnou listinou podľa Katastrálneho zákona.

56. Prvostupňový orgán i žalovaný podľa správneho súdu postupovali správne, keď pri svojom rozhodovaní prihliadli na absenciu vecno-právnych účinkov dojednaného predkupného práva podľa Zmluvy o zriadení predkupného práva, a to v rámci svojho postupu pri rozhodovaní o návrhu na vklad predkupného práva, pre ktorý platí úprava podľa článku 2 ods. 2 SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Relevantnou úpravou postupu príslušného orgánu verejnej správy rozhodujúceho o návrhu na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností je zákonná úprava uvedená v , , 3 Katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností príslušný orgán musí vyhodnocovať, či sú splnené podmienky pre zápis predkupného práva k nehnuteľnostiam vkladom (ktorý má konštitutívne účinky) do katastra nehnuteľností. Okresný úrad, katastrálny odbor pri vkladovom konaní na základe návrhu účastníka konania, ktorý návrh má obligatórne náležitosti v zmysle úpravy §

31 ods. 1 Katastrálneho zákona, preskúmava okrem iného i to, či existujú skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto hodnotenia je rozhodnutie podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ktorým katastrálny úrad buď rozhodne o povolení vkladu alebo návrh na povolenie vkladu zamietne. Prvostupňový orgán preto postupoval správne, ak na základe samostatnej Zmluvy o zriadení predkupného práva nepovolil vklad predkupného práva, pretože predkupné právo dojednané v žalobcami predloženej zmluve nemá z dôvodu absencie dojednania scudzenia veci vecno- právny charakter, a teda nemá účinky vecného práva. Na základe toho nemohol byť vklad predkupného práva žalobcov do katastra nehnuteľnosti povolený, a to s poukazom na úpravu § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú súčasťou katastra nehnuteľností, okrem iného, i údaje o predkupnom práve, avšak len vtedy, ak má mať účinky vecného práva.

57. Na základe uvedených záverov správny súd konštatoval nedôvodnosť správnej žaloby a absenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcami podľa , preto správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol.

58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcom podľa a contrario tak, že žalobcom, ktorí nemali v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradili žalobcovia (správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle ). 30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , 2 , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.