Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/189/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: FERONA Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpeného: JUDr. Ľubica Masárová, advokátka, so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480719/2019 zo dňa 17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101480719/2019 zo dňa 17.06.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2013 až december 2013. V zmysle Oznámenia o výkone daňovej kontroly č.9900431/5/4426643/2014/Matk z 29.09.2014 začala daňová kontrola dňa 21.10.2014. Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, predmetom ktorých bolo preverenie dodania tovaru do iného členského štátu, správca dane prerušil daňovú kontrolu v období od 23.06.2015 do 16.11.2017. Dňa 01.02.2018 bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2013 až december 2013 v rámci ústneho pojednávania. O výsledku zistení z vykonanej daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100521127/2018 z 09.03.2018.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 102590411/2018 zo dňa 13.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 79 530,96 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období na základe preverenia žalobcom vystavených faktúr pre zahraničného odberateľa RAVISTONE s.r.o. (CZ) za dodanie tovaru - betonárska oceľ rôznych rozmerov do iného členského štátu a pre zahraničného odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. (HU) za dodanie tovaru - hutný materiál do iného členského štátu a faktúry od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. (SK) za dodanie tovaru

- betonárska oceľ rôznych rozmerov, dospel v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia k záverom o porušení § 43, § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na a ods. 2 písm. a) o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 101480719/2019 zo dňa 17.06.2019, právoplatné dňa 27.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s príslušnými daňovými zákonmi, dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; zároveň sa stotožnil s jeho skutkovými a právnymi závermi, i postupom správcu dane v daňovom konaní.

4. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ohľadom zahraničného odberateľa holUbka Consulting KFT. stotožnil so záverom správcu dane, že nebolo potvrdené vykonanie prepravy do zahraničia (Maďarskej republiky), a že doklady predložené žalobcom za účelom preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa nemožno považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ohľadom tohto odberateľa uviedol tiež, že námietky žalobcu vo vzťahu k preukázaniu jeho vedomosti o účasti na podvodnom konaní nepovažuje za dôvodné, pretože zo záveru správcu dane nevyplýva, že by svoje závery opieral o vedomosti žalobcu na daňovom podvode, ale na nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa . Ďalej sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle , keďže sa nepreukázala preprava predmetného tovaru do iného členského štátu, a preto mu nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane v prípade deklarovaných dodávok tovaru pre zahraničného odberateľa RAVISTONE s.r.o. Súhlasil aj so záverom správcu dane o neuznaní práva na odpočítanie dane žalobcovi z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Trade index s.r.o. v zmysle , z dôvodu že všetky dodávky tovaru - betonárskej ocele, t. j. nákup z Česka na Slovensko a jeho následný predaj do Česka, sa uskutočňovali v jeden a ten istý deň, a žalobca nepreukázal, že z jeho pohľadu sa jedná o dve nezávislé prepravy.

II. Správna žaloba

5. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.08.2019, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, a tiež aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov najmä podľa , d), e) a g) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

6. Žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z dôvodu nesprávneho určenia okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly správcom dane. Uviedol, že dôvody prerušenia kontroly pominuli dňa 24.10.2017, a nie ako správca dane určil po obdržaní odpovede na žiadosť 35717/15/MAZ dňa 17.11.2017. Moment ukončenia prerušenia daňovej kontroly nemôže byť, podľa názoru žalobcu, závislý od komunikácie medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a správcom dane ani od ich úkonov v súvislosti s touto odpoveďou vykonávaných slovenskými daňovými orgánmi, ale moment pokračovania je vymedzený zákonom, a to okamihom pominutia prekážok a nie dátumom, ktorý eventuálne správca dane do oznámenia uvedie. Vzhľadom na nesprávne určenie okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly mal žalobca za to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula dňa 14.03.2018 a jej pokračovanie po tejto lehote bolo nezákonným zásahom a taktiež protokol má pri nerešpektovaní maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly povahu nezákonného dôkazu.

7. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA CONSULTING KFT. žalobca namietal, že splnil podmienky na oslobodenie od dane, pretože tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Zároveň predložil všetky v danom čase platným vyžadované doklady. Žalobca sa v danej veci dovolával aplikácie relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), najmä poukázal na rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International, C-273/11 Mecsek-Gabona KFT. Uvádzal, že z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom HOLUBKA CONSULTING KFT. na území Slovenska. V súlade s kúpnou zmluvou si prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ na svoj účet, pričom bolo určené presné miesto dodania tovaru v Maďarsku, čo korešponduje

aj s údajmi uvedenými na CMR. Vypočutí svedkovia potvrdili, že obchodné transakcie prebiehali štandardným spôsobom v súlade so smernicou žalobcu. Taktiež z odpovede maďarskej daňovej správy jednoznačne vyplýva, že tovar bol prepravený do skladu na adresu uvedenú v príslušných CMR a o preprave tovaru zo SR do MR nemá maďarská daňová správa pochybnosti. Žalobca bol toho názoru, že v zmysle záväzného výkladu SD EÚ nie sú splnené podmienky na zamietnutie oslobodenia od dane z dodania tovaru pre uvedeného odberateľa. Namietal, že napriek jeho návrhu, aby boli preverené uskutočnenia týchto prepráv v mýtnom systéme ako aj u prepravcov, s týmto návrhom na vykonanie dôkazov sa správca dane ani žalovaný nevysporiadali vôbec, napriek tomu spochybňujú samotnú prepravu tovaru do zahraničia, a preto odmietajú priznať oslobodenie dodávok od dane pre tohto odberateľa. Pripustil, že zo zistení maďarských daňových orgánov vyplýva ich podozrenie, že v Maďarskej republike bol vytvorený umelý fakturačný reťazec za účelom krátenia DPH na území Maďarskej republiky, avšak namietal, že uvedené zistenie v žiadnom prípade neoprávňuje v zmysle uvádzanej judikatúry SD EÚ požadovať po žalobcovi a posteriori zaplatenie DPH v Slovenskej republike. Taktiež konštatuje, že v spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že žalobca sa vedome a úmyselne zúčastnil na pravdepodobnom podvode. Tu žalobca poukazuje na to, že tento reťazec bol spochybnený iba na základe nemožnosti overenia si skutočností z dôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností v čase preverovania a zistených personálnych prepojení medzi osobami zastupujúcimi spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. a spoločnosť, do ktorej skladu tovar smeroval. Vzhľadom na uvedené žalobca namietal, že žalovaný aj správca dane nesprávne právne posúdili zistený skutkový stav, pričom ignorovali relevantnú judikatúru SD EÚ. Napriek námietkam žalobcu uplatneným počas daňového konania výslovne v rozpore s predmetnou judikatúrou žalovaný aj správca dane konštatovali, že podmienkou oslobodenia je aj to, aby bol tovar zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte, rovnako výslovne v rozpore s predmetnou judikatúrou je aj požiadavka daňových orgánov, že k preukázaniu dodania tovaru s oslobodením je nevyhnutné, aby zahraničný odberateľ jednoznačne a vierohodným spôsobom potvrdil a preukázal, že tovar skutočne prevzal na území iného členského štátu a použil ho na účely ďalšej podnikateľskej činnosti. Táto požiadavka právne záväzný výklad SD EÚ doslova spochybňuje a obchádza. S prihliadnutím na skutkové okolnosti považoval žalobca v tomto prípade za zásadné, že tovar bol do iného členského štátu prepravený, a teda mal byť zdanený v tomto druhom členskom štáte, na čo žalovaný neprihliadol. Podmienky, aby aj napriek tomu, že tovar fyzicky opustil Slovenskú republiku, bol zdanený aj v SR, v zmysle judikatúry SD EÚ nie sú dané.

8. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. žalobca namietal absolútne účelové vyhodnotenie miestneho zisťovania, ktorým bolo overované skladovacie miesto, kde mal byť tovar po privezení do prevádzky žalobcu vyložený, kde je „navodzovaný“ stav, že na tomto mieste ani neboli vytvorené podmienky na vykládku tovaru. Žalobca preto predložil správnemu súdu fotodokumentáciu skladu, skladového miesta a nákres celého skladu, aby bolo zrejmé, kde nakládka prebehla, v zmysle ktorej neobstojí vyhodnotenie dôkazu – ohliadky daňovými orgánmi. Vyhodnotenie predložených listinných dôkazov a výsluchov svedkov vo vzájomnej súvislosti vylučuje záver prezentovaný žalovaným a správcom dane, že tovar v sklade žalobcu vyložený nebol. Z dôkazov v spise vyplýva, že dodávka tovaru medzi českými dodávateľmi a slovenským odberateľom SI-JA, spol. s r.o. bola prepravou z Českej republiky do Slovenskej republiky, túto prepravu objednal a hradil český dodávateľ s konečným miestom dodania v Žiline, kde prešlo na SI-JA, spol. s r.o. právo nakladať s tovarom ako vlastník. Česká spoločnosť AMD CZ, s.r.o. previedla právo nakladať s tovarom ako vlastník na kupujúceho až na území Slovenskej republiky, a preto táto dodávka je jednoznačne pohyblivou dodávkou. Žalobca objektívne nemohol mať žiadnu vedomosť o obchodných vzťahoch, ktoré predchádzali jeho obchodnému vzťahu s dodávateľom TRADE INDEX s.r.o. Žalobca tvrdil, že v obchodnom vzťahu s jeho odberateľom Iron Moravia s.r.o. splnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu upravené smernicou Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica o spoločnom systéme DPH“). Čo sa týka nekontaktnosti spoločnosti SI-JA, spol. s r.o., žalobca uviedol, že táto spoločnosť mu nie je známa; objektívne nemohol mať vedomosť o obstarávacích procesoch v subdodávateľskom reťazci. Uviedol, že všetci svedkovia potvrdili, že predmetné obchody prebiehali štandardne. Žalobca mal za to, že dodržal náležitú starostlivosť, táto bola plne v súlade s obchodnou praxou, ktorá je platná jednak v danom odvetví, a ktorá na základe dlhoročných skúseností bola premietnutá aj do interných smerníc, postupov a kontrolných mechanizmov v spoločnosti, ktoré odzrkadľujú objektívne možnosti dané právnym poriadkom. Z vykonaných dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že tovar bol žalobcovi dodávateľom TRADE INDEX s.r.o. dodaný s miestom dodania v Slovenskej republike, žalobca nadobudol právo nakladať s ním až po jeho vykládke v jeho sklade. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že dodávka medzi

dodávateľom a žalobcom bola statická, pričom následná doprava, ktorú objednal žalobca na svoj účet pre dodávku tovaru svojmu odberateľovi do Českej republiky, je od prvej prepravy absolútne nezávislá a musí byť posudzovaná samostatne. U žalobcu boli splnené podmienky upravené v a ods. 2 pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od TRADE INDEX s.r.o.

9. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ani správca dane sa nevysporiadali s jeho argumentáciou, vysvetleniami a predloženými či vykonanými dôkazmi preukazujúcimi jeho konanie s náležitou starostlivosťou, vytvorenými kontrolnými štandardmi a s dôkazmi, že realizované obchodné transakcie nevykazovali žiadne odchýlky a ani pri ich realizácii neexistovali okolnosti indikujúce možné nezákonné konanie obchodných partnerov. Napadnuté rozhodnutie preto žalobca považoval za nezákonné z dôvodu jeho arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Tvrdil, že žalovaný ako aj správca dane v rozpore so zákonom a bez náležitého odôvodnenia odmietli vykonať výsluchy navrhovaných svedkov A. B., pána C. a pani D.. Odmietnutie výsluchu s odkazom na to, že svedkovia neboli navrhnutí skôr, nemá oporu v zákone (§ 46 ods. 8 daňového poriadku) a je v rozpore s právom na spravodlivý proces garantovaným . Žalobca dal návrh na vypočutie týchto osôb práve vzhľadom na konštatovanie správcu dane, že dovtedy vykonané výpovede iných osôb nie sú spôsobilé preukázať konanie žalobcu v dobrej viere. Nemožno mu pričítať na ťarchu neunesenie dôkazného bremena pri preukazovaní jeho náležitej starostlivosti, ak mu bolo upierané právo navrhovať dôkazy počas daňového konania, ktorých potreba vykonania vyplynula práve z predtým vykonaných dôkazov a ich posudzovania správcom dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že v postupe žalovaného a správcu dane došlo k porušeniu daňového poriadku, pretože daňové orgány nerešpektovali povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Napokon namietal, že skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu obchodných transakcií i nesprávnej aplikácii jednotlivých ustanovení . Žalovaný pri právnom posúdení veci napriek námietke žalobcu výslovne ignoroval relevantnú záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Postupom žalovaného a správcu dane došlo podľa žalobcu k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov upravených v až ods. 3 daňového poriadku.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.11.2019 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. K námietke nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že správcovi dane bola dňa 16.11.2017 e-mailom doručená konečná odpoveď vo veci dožiadania pod č. 35717/15/MAZ od oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve SR ako koordinátor pre medzinárodnú výmenu informácií. Podľa žalovaného nie je pre počítanie lehoty doby prerušenia rozhodujúci dátum prijatia odpovede na oddelenie CLO, ale relevantný je dátum, kedy správca dane prijme odpoveď. Oddelenie CLO je potrebné chápať len ako koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce – t. j. kontaktný úrad zriadený v zmysle čl. 4 Nariadenia rady EÚ 904/20/EÚ zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, a jeho úkony sa teda nemôžu považovať za úkony správcu dane v zmysle daňového poriadku. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že oddelenie CLO musí prijatú odpoveď spracovať, vykonať jej preklad a až následne ju zaslať správcovi dane za účelom jeho ďalšieho konania. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA CONSULTING KFT žalovaný zopakoval svoju argumentáciu a uviedol, že nebola potvrdená preprava tovaru do iného členského štátu tomuto odberateľovi. Uviedol, že pokiaľ bola preprava tovaru zabezpečovaná dopravcom (t. j. 3. osobou), musí mať dodávateľ – žalobca buď kópiu dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte (CMR) alebo mať iný doklad preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Poukázal na šetrenie vykonané správcom dane a konštatoval, že spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. nepriznala nadobudnutie tovaru od daňového subjektu a neodviedla daň v Maďarsku, taktiež nevykonávala ekonomickú činnosť v mieste sídla a jej konateľ, ktorý nebol maďarský občan nespolupracoval so správcom dane. Táto spoločnosť v rozhodujúcich obdobiach nedeklarovala nadobudnutie tovaru, ktorý mal dodať žalobca. Uviedol, že správca dane neopieral svoj záver o nepriznaní oslobodenia od dane o účasť žalobcu na daňovom podvode, ale na nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa .

11. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe k nepriznaniu práva na odpočet dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa tradE INDEX s.r.o. uviedol, že pri preverovaní dodávok tovaru medzi žalobcom a odberateľom Iron Moravia spol. s r. o. správca dane zistil, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými daňovými subjektmi v reťazci: Ferona, a.s. (CZ) alebo AMD CZ, s.r.o. (CZ) › SI - JA., spol. s r.o. (SK) › MUSK s.r.o. (SK) › VOMEX Trade s.r.o. (SK) › TRADE INDEX s.r.o. (SK) › FERONA Slovakia, a.s. (SK) › Iron Moravia spol. s r.o. (CZ) v rámci reťazového obchodu a uviedol ohľadom neho podrobnejšie zistené informácie. Preverením celého obchodného reťazca správca dane zistil, že všetky dodávky tovaru – betonárskej ocele, t. j. nákup z Českej republiky na Slovensko a jeho následný predaj do Českej republiky sa uskutočňovali v jeden a ten istý deň. Tovar bol dovezený a odvezený tým istým nákladným vozidlom, v rovnakej hmotnosti a priemere. Žiadny z tuzemských platiteľov dane, ktorý sa zúčastňuje predmetného reťazového obchodu, nemohol nadobudnúť tovar na území Slovenskej republiky v zmysle a z tohto dôvodu ani následne žiadnemu z tuzemských platiteľov dane nemohla vzniknúť ani nevznikla daňová povinnosť za dodanie tovaru v tuzemsku podľa zákona DPH. S námietkou o nevypočutí navrhovaných svedkov a nedostatočnom preverení skutkového stavu správcom dane sa správca dane aj žalovaný dostatočne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach. Podľa žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, za účelom ktorého vykonal rozsiahle šetrenie a dokazovanie, vykonal výpovede svedkov, a teda napadnuté rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené v zmysle daňového poriadku.

12. V replike zo dňa 09.12.2019 žalobca v zásade zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, pričom uviedol, že súhlasí so žalovaným, že pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, čím sa zabezpečí neutralita dane. Namietal však, že daňové orgány založili svoje rozhodnutie na argumentácii, že podmienkou je, aby tovar bol zdanený v inom členskom štáte, pričom pri porušení tejto podmienky poukazovali na skutočnosť, že odberateľ si svoje daňové povinnosti v Maďarsku nesplnil. Splnenie si daňových povinností nadobúdateľom tovaru v inom členskom štáte podľa judikatúry SD EÚ však nie je podmienkou priznania práva na oslobodenie od dane.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa prechodného ustanovenia , „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

15. Podľa prvá veta , „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“

16. Podľa , „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

17. Podľa , „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“

18. Podľa prvej a druhej vety a ods. 2 (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. účinnom do 30.09.2019): „(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

19. Podľa a 2 písm. a) : „(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

20. Podľa , „Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .“

21. Podľa , oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.“

22. Podľa , „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať ... d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Na základe , ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

24. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.08.2019, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje a rozhoduje podľa v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), zastúpenou advokátom ( ), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (, ), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( v spojení s ) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( ), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 27.03.2025 ( ), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

25. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe. Čo sa týka odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. poukázala na rozhodovaciu činnosť Správneho súdu v Bratislave, ktorého viaceré senáty konštatovali, že neboli ani len vyhodnotené všetky žalobcom predložené dôkazy a pri závere o nepreukázaní prepravy tovaru do iného členského štátu nebola reflektovaná informácia poskytnutá maďarskými daňovými orgánmi, že tovar bol reálne vyložený v Maďarsku v skladoch. Uviedla, že z najnovšej judikatúry a to aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vychádza, že pokiaľ žalobca predloží všetky zákonom vyžadované doklady, tieto musia byť spochybnené daňovými orgánmi inými dôkazmi, aby mohlo byť konštatované nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane, pričom takýto dôkaz sa v spise nenachádza.

Čo sa týka spochybňovania práva na odpočítanie dane od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. postavenom na spochybnení reťazca dodávok, kde žalovaný tvrdil, že dodávka na tomto článku reťazca sa uskutočnila s miestom dodania v Českej republike, takéto posudzovanie dodávky neobstojí a to ani vo svetle judikatúry SD EÚ. V zmysle predloženej fotodokumentácie skladu sú spochybnené závery správcu dane, i ďalšie vykonané dôkazy vyvracajú závery správcu dane o privezení a nevyložení tovaru. Tiež ohľadom uvedeného dodávateľa rozhodovali viaceré senáty tunajšieho správneho súdu, ktoré akceptovali žalobné dôvody žalobcu aj v prípade tohto dodávateľa.

26. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca primárne napádal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nevykonanie navrhovaných výsluchov svedkov, ale aj posúdenie skutočnosti, či na strane žalobcu došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. a tiež posúdenie práva žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca v žalobe nenapadol závery žalovaného o nepriznaní práva na oslobodenie od dane v zmysle v prípade dodávok tovaru pre zahraničného odberateľa RAVISTONE s.r.o. Napriek tomu súd s ohľadom na nedeliteľnosť výroku a k nemu prislúchajúceho odôvodnenia rozhodoval o zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako o jednom celku.

27. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi HOLUBKA CONSULTING KFT. správny súd uvádza, že dodanie tovaru do iného členského štátu podľa (ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v smernici o spoločnom systéme DPH) je oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná na daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Úmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby).

28. Hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje a ods. 5 . Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Ustanovenie vymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienky oslobodenia od platenia DPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom alebo odberateľom. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok stanovených v . Pokiaľ daňový subjekt svoje dôkazné bremeno uniesol, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane alebo (vo svetle judikatúry SD EÚ) musí správca dane preukázať, že posudzovaná obchodná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva (C-409/04 Teleos plc.) (bližšie pozri rozsudok kasačného súdu 5Sfk/37/2022 z 27. 03. 2024). Zo záverov rozhodnutia SD EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

29. Správny súd z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že v prípade spoločnosti HOLUBKA CONSULTING KFT. (pridržiavajúc sa aj záverov z rozsudku Správneho súdu v Bratislave

sp. zn. BA-2S/193/2019 zo dňa 28.01.2025 a iných, ktoré sú v tomto rozsudku zopakované, keďže sú totožné aj závery daňových orgánov v napadnutých rozhodnutiach za viaceré zdaňovacie obdobia) predložil žalobca správcovi dane odberateľské faktúry vystavené v období apríl - august 2013, prepravné doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty, výpisy z bankových účtov a podrobný výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje EČV motorového vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu auta, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobca deklaroval dodávky tovaru – hutný materiál uvedenému odberateľovi, pričom podľa predložených CMR bolo miesto vykladania tovaru v rozhodnom zdaňovacom období na adrese Budapest, Csöhegesztö 16. Z vykonaného preverovania správcovi dane vyplynulo, že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa, nebolo možné zistiť, či bol tovar spoločnosťou prijatý. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že tovar v Maďarsku prevzal deklarovaný nadobúdateľ, vyvodil zo zistení, že na adrese X-XX E. B., C. sa nachádza sklad, ktorý si prenajala spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT., t. j. spoločnosť, ktorá bola podľa zistení plynúcich z medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj ako „MVI“) účastná na fakturačnom reťazci. Tento umelý fakturačný reťazec bol zistený medzi spoločnosťami HOLUBKA CONSULTING KFT., MARBORIN-TRADE KFT, VAS JOB TRADE a BHB 76 CENTRUM KFT. Taktiež spoločnosť HOLUBKA nepriznala daň z nadobudnutia tovaru v Maďarsku, pričom podľa správcu dane neexistuje žiadny dôkaz o tom, že tovar nadobudla spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. tak, ako je uvedené v dokladoch predložených žalobcom. Spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. ako aj ďalšie maďarské spoločnosti účastné na umelom fakturačnom reťazci majú zrušené IČ DPH, neposkytli kontrolórom žiadne doklady.

30. Správcom dane a následne žalovaným uvádzané skutkové zistenia bez toho, aby boli tieto správcom dane, resp. žalovaným v úplnosti riadne vyhodnotené, podľa názoru správneho súdu nepostačujú na prijatie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcom deklarovanému odberateľovi. Správca dane nevyhodnotil zistené skutočnosti, plynúce zo žalobcom predložených dokladov (odberateľské faktúry, prepravné doklady CMR, kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty, výpisy z bankových účtov a podrobný výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje EČV motorového vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu auta, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste), miestneho zisťovania správcom dane, výsledkov MVI, alebo zistených vlastným šetrením zahraničnej daňovej správy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 3 zákona o správe daní.

31. Pri hodnotení dôkazov daňové orgány opomenuli skutkové zistenia maďarských daňových orgánov získané v rámci MVI, že konečné miesto vykládky tovaru bolo CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT., adresa sídla XXXX C., E. X-XX sklad, ktorý si od spoločnosti CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT. prenajala spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT. Správca dane sa pri hodnotení skutkových zistení v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal zistením maďarskej daňovej správy o tom, že tovar bol vyložený v sklade 6-16 Csöhegesztö Street, Budapešť (t. j. na adrese uvedenej v prepravných dokladoch podľa dohody obchodných strán), čo nekorešponduje s jeho záverom, že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu pre odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. a či bol spoločnosťou prijatý. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že tovar mal byť prepravený na územie Maďarska odberateľom - spoločnosťou HOLUBKA CONSULTING KFT., tovar bol naložený v sklade žalobcu (výdajný sklad - Sklad 31, Londýnska 8, Košice) a odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenska. Podľa zistení Maďarského správcu dane bol tovar vyložený v sklade 6-16 Csöhegesztö Street, v Budapešti, čo preukazuje, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Taktiež z podkladov predložených žalobcom vyplýva, že odberateľ prevzatie tovaru potvrdil. Zistenia správcu dane i žalovaného bez toho, aby tieto v rámci hodnotenia dôkazov posúdil v nadväznosti na splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane podľa samy osebe nie sú dostatočne závažné na spochybnenie žalobcom predložených dokladov, najmä CMR ako i potvrdenia o prevzatí tovaru kupujúcim. Rovnako nekontaktnosť dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu, nemožnosť získať od nich žiadne doklady, či pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, nemožno samé osebe pripisovať na vrub žalobcu, čo vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti národných súdov aj SD EÚ. Navyše za danej situácie skutočnosti zistené maďarským daňovým orgánom skôr nasvedčujú podvodnému konaniu zo strany maďarských odberateľov, keďže na území Maďarskej republiky nebola odvedená DPH za intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.

32. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odberateľ žalobcu spoločnosť HOLUBKA CONSALTING KFT., bola riadne identifikovaná pre daň v Maďarsku, pričom toto identifikačné číslo pre daň jej bolo odobraté až 15.05.2015. Túto skutočnosť nespochybnil ani maďarský správca dane. Podľa výpisu z maďarského obchodného registra došlo k výmazu sídla spoločnosti HOLUBKA CONSULTING KFT. dňa 16.05.2015. Argumentácia správcu dane a žalovaného, že pokiaľ ide o zmiznutého obchodníka, nemožno slovenskému platiteľovi poskytnúť oslobodenie od dane len na základe poukazu na rozsudok SD EÚ vo veci C-73/06, neobstojí. Žalovaný v reakcii na žalobcovu odvolaciu námietku relevanciu uvedeného rozhodnutia odôvodnil poukazom na skutočnosť, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti. Z uvedeného nie je súdu zrejmé, na základe akej úvahy dospel žalovaný k uvedenému záveru vo svetle skutkových okolností prejednávanej veci a v nadväznosti na znenie , v ktorom zákon vyžaduje, aby bol nadobúdateľ osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Aplikácia záverov rozsudku SD EÚ vo veci C-73/06 nie je v nadväznosti na prejedávanú vec z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrejmá. Predmetné rozhodnutie totiž posudzovalo otázku tzv. skutočného sídla spoločnosti, za ktoré má byť považované miesto prijímania zásadných rozhodnutí riadiaceho orgánu, pričom súd konštatoval, že toto môže byť iné, ako je registračné sídlo spoločnosti za predpokladu, ak sa takéto sídlo vyznačuje dostatočným stupňom trvalosti a adekvátnou štruktúrou, z hľadiska ľudských a technických zdrojov na dodávanie dotknutých služieb na nezávislom základe.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd žalobcove námietky ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov o spochybnení realizovaného obchodu žalobcu s jeho odberateľom HOLUBKA CONSULTING Kft. ako dôvodné. Správca dane, resp. žalovaný náležite nevyhodnotili dôkazy samostatne ako i vo vzájomných súvislostiach a svoje právne závery neprepojili úvahou, z ktorej by bolo jednoznačne zrejmé, na podklade akých dôkazov dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa pri uvedenom odberateľovi žalobcu. Správny súd si je vedomý náročnosti a rozsiahlosti vykonanej daňovej kontroly zameranej na viacero zdaňovacích období, v ktorých sa mnohokrát skutkové zistenia týkajúce sa totožných odberateľských spoločností prelínajú. Táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na úplnosť skutkových zistení, ich riadne vyhodnotenie a následne aj ich riadne odôvodnenie v rozhodnutí, a to v kontexte hmotnoprávnych podmienok podľa v nadväznosti na jednotlivé preverované od dane oslobodené plnenia, čo bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní.

34. V súvislosti s nepriznaním práva žalobcu na odpočítanie dane v zmysle a z dodávateľských faktúr od dodávateľa TRADE INDEX s.r.o. (pridržiavajúc sa aj záverov z rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/183/2019 zo dňa 28.01.2025 a iných, ktoré sú v tomto rozsudku zopakované, keďže sú totožné aj závery daňových orgánov v napadnutých rozhodnutiach za viaceré zdaňovacie obdobia) správny súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi (i) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych a formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu, resp. účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a (iii) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia, teda či daňový subjekt mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo to vedieť mal/mohol. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH, sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 06.07.2006, a to do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne: 1) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?, 2) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?, 3) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a 4) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

35. Rozlišovanie medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/ zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom je potrebné pre posúdenie unesenia dôkazného bremena, pretože zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa

09.12.2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/ zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu naopak.

36. Správny súd z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že vo vzťahu k dodávateľskej faktúre od dodávateľa Trade index s.r.o. daňové orgány uviedli, že odpočítanie dane z predmetnej faktúry sa vzťahuje na dodávky tovaru pre odberateľa Iron Moravia spol. s r.o. Pri preverovaní dodávok tovaru medzi daňovým subjektom a uvedeným odberateľom daňové orgány zistili, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými daňovými subjektami v reťazci spoločností: FERONA, a.s. (CZ) alebo AMD CZ, s.r.o. (CZ) – SI - JA, spol. s r.o. (SK) – MUSK s.r.o. (SK) – VOMEX Trade, spol. s r.o. (SK) – TRADE INDEX s.r.o. (SK) – FERONA Slovakia, a.s. (SK) – Iron Moravia spol. s r.o. (CZ). Predmetné obchody žalobca uskutočňoval v rámci reťazového obchodu, pričom ten istý tovar bol dodávaný v nezmenenom stave medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého uvedeného dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Preverením celého reťazca správca dane dospel k záveru, že všetky dodávky betonárskej ocele, t. j. nákup z Českej republiky na Slovensko a jeho následný predaj do Českej republiky, sa uskutočňovali v jeden a ten istý deň. Tovar bol dovezený a odvezený tým istým nákladným vozidlom, v rovnakej hmotnosti a priemere. Dodávateľ SI - JA, spol. s r.o., ktorý podľa správcu dane vystupuje ako prvý odberateľ v reťazci slovenských obchodných spoločností, vykazuje všetky znaky tzv. zmiznutého obchodníka, je nekontaktný. Ďalšie subjekty v reťazci MUSK s.r.o., VOMEX Trade, spol. s r.o. a TRADE INDEX s.r.o. vykazujú znaky tzv. nárazníka, t. j. prijímajú faktúry od nekontaktného subjektu, resp. iného nárazníka, prefakturujú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny pre ďalšieho nárazníka. Na konci reťazca daňový subjekt vykazuje znaky tzv. brokera – dodávateľa do iného členského štátu EÚ, t. j. prijíma faktúry od nárazníka, vystavuje faktúry pre zahraničného odberateľa (nekontaktného Iron Moravia spol. s r.o.) a vykazuje nadmerný odpočet DPH, resp. si takýmto spôsobom znižuje vlastnú daňovú povinnosť. Správca dane uzavrel, že síce nespochybňuje existenciu tovaru, ale preukázalo sa, že sa uskutočňovali transakcie s tovarom, a to v jeden a ten istý deň, tovar bol dovezený a odvezený tým istým nákladným vozidlom, v rovnakej hmotnosti a priemere, nebol žiadnym spôsobom spracovaný, upravovaný a do dvoch hodín v tej istej hmotnosti a v tom istom priemere bol vyvezený späť do Českej republiky, kde bol fakturovaný na nekontaktnú spoločnosť Iron Moravia spol. s r.o. Daňové subjekty mali za to, že bolo dostatočne preukázané, že predmetné obchody žalobca uskutočňoval v rámci reťazového obchodu, teda ten istý tovar (betonárska oceľ) v nezmenenom stave bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný vo vyššie uvedenom reťazci. Podľa žalovaného žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o konaní v dobrej viere, preverovanie obchodných partnerov nevyplýva len z , ale aj z ustálenej judikatúry SD EÚ (rozsudok vo veci C - 439/04 a C-440/04).

37. Správny súd (v zhode so záverom z rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-5S/219/2019 zo dňa 06.02.2025) zistil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dodávateľovi TRADE INDEX s.r.o. v podstate absentuje jednoznačná odpoveď na otázku dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH, teda či zo strany žalobcu došlo k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok alebo k daňovému podvodu, resp. záver daňových orgánov je v tomto smere zmätočný. Z obsahu odôvodnenia tak vyplýva, že daňové orgány sa zaoberali existenciou reťazca spoločností, z ktorých každá plnila určitú úlohu (zmiznutý obchodník, nárazník, broker), pričom konštatovali kolovanie toho istého tovaru medzi článkami reťazca, teda reťazový obchod, čo naznačuje existencii daňového podvodu. Súčasne však dospeli k záveru o absencii dodávok tovaru v tuzemsku, v dôsledku čoho potom nemohla vzniknúť daňová povinnosť dodávateľov žalobcu v tuzemsku, ani možnosť žalobcu odpočítať si daň, čo smeruje k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok podľa . V tomto smere nedošlo k bližšiemu vysvetleniu úvah žalovaného ani správcu dane, čoho výsledkom je neistota ohľadom relevantných dôvodov odopretia jeho práva a s tým súvisiacej nemožnosti relevantným spôsobom (priliehavou argumentáciou) sa brániť žalobcom proti týmto záverom. Správca dane ani žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach ďalej nevysporiadali s tým, na koho pleciach tkvie dôkazné bremeno a nezaoberali sa ani ďalšími podmienkami existencie kritérií pre aplikáciu konkrétneho

inštitútu nepriznania práva na odpočet dane (existencia pochybností, prenos dôkazného bremena a jeho unesenie, kritéria Axel Kittel testu vrátane vedomostného testu). Z napadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, ako daňové orgány vyhodnotili skutkový stav, resp. ako na zistený skutkový stav aplikovali konkrétny inštitút a ustanovenia právnych predpisov.

38. Neušlo pozornosti správneho súdu, že nie sú dostatočne odôvodnené ani závery týkajúce sa „kolotoča“ toho istého tovaru, ktorý podľa správcu dane mal byť prepravovaný z Česka na Slovensko a zase späť do Česka s tým, že tovar nebol prekladaný ani spracovaný a k otočeniu tovaru malo dôjsť po dvoch hodinách od jeho vstupu do skladu. Z obsahu odôvodnenia nevyplývajú dôvody, ktoré daňové orgány viedli práve k takémuto záveru. Rovnako nie je zrejmé, ako daňové orgány ustálili, že išlo o ten istý tovar, keď v danom prípade išlo o taký druh tovaru (betonárska oceľ), ktorého výroba a dodávka v určitých opakujúcich sa rozmeroch a hmotnostiach je prirodzená a v obchodnej praxi bežná, čo opakovane namietal žalobca. Odpoveď na tieto otázky správny súd považuje za dôležité pre celkové posúdenie danej veci.

39. Zároveň pokiaľ žalovaný smeroval k nepriznaniu práva na odpočet z dôvodu účasti na podvode, v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom jeho konania s náležitou starostlivosťou, pokiaľ ide o spoločnosť TRADE INDEX s.r.o. ako dodávateľa, ktorý mal v rámci obchodného reťazca, v ktorom mal byť posledným odberateľom spoločnosť Iron Moravia spol. s r.o., dodať tovar žalobcovi, ktorý sa mal stať jeho vlastníkom. Následný pohyb tovaru podľa názoru správneho súdu nie je tak preukázaný, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobca o podvodnom konaní vedel alebo vedieť mal. Žalovaný sa zaoberal dobrou vierou (respektíve obozretnosťou) žalobcu pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov konštatujúc, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, aby predišiel účasti na daňovom podvode, ktoré je od neho možné dôvodne očakávať. Uvedené však samé osebe na preukázanie účasti žalobcu na daňovom podvode a následné určenie rozdielu dane nestačí. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt - žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane bolo potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test a zodpovedať všetky štyri otázky špecifikované vyššie v tomto rozsudku. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje predovšetkým posúdenie štvrtej otázky Axel Kittel testu. Pre vyššie uvedené právne závery sa daňové orgány v prejednávanej veci nemali obmedziť len na skúmanie dobrej viery žalobcu pri uskutočňovaní posudzovaných zdaniteľných obchodov, ale predovšetkým mali riadne posúdiť, či bol žalobca účastný na daňovom podvode, a to vykonaním testu a až následne sa zaoberať tým, či vykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne požadovať, aby sa vyhol účasti na takomto daňovom podvode. Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.

40. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude v prvom rade riadne odôvodniť svoje skutkové zistenia, vyhodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a v prípade nepriznania práva na odpočet dane jasne uviesť, o ktorý dôvod nepriznania práva ide (v zmysle bodu 34. tohto rozsudku) a všetky jeho jednotlivé podmienky/kritériá vyhodnotiť a riadne odôvodniť. Vyhodnotiac argumentáciu žalobcu ako aj aktuálnu argumentáciu správcu dane a žalovaného v napadnutých rozhodnutiach správny súd má za to, že príslušným orgánom sa nateraz nepodarilo preukázať vedomosť žalobcu (vedel alebo pri dodržaní primeranej obozretnosti mohol a mal vedieť) o tom, že participoval na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Takýto záver daňových orgánov je podľa správneho súdu predčasný práve z dôvodu absencie zodpovedania tzv. štvrtej otázky Axel Kittel testu. V prípade nepriznania práva na odpočet dane z dôvodu účasti na podvode, budú musieť byť dôvody identifikované daňovými orgánmi ako dôvody relevantné pre účely tzv. Axel Kittel testu v ďalšom konaní v rámci rozhodnutia vo veci podrobne overené, hodnotené a následne jasne, jednoznačne a nezameniteľne vymedzené, aby sa dosiahol relevantný stupeň konkrétnosti záverov orgánu verejnej správy v súvislosti s daňovým podvodom. Ak pri realizácii úkonov podľa predchádzajúcej vety žalovaný poukáže na okolnosti, ktoré sú inak okolnosťami dopadajúcimi na hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie DPH, jednoznačne uvedie, pre aký záver sú tieto konštatovania relevantné v súdenej veci (vo vzťahu k daňovému podvodu) a ku ktorej zložke tzv. Axel Kittel testu sa tento záver viaže a ako.

41. Ďalej sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu, že už doručením odpovede na žiadosť o MVI č. 35717/15/MAZ dňa 24.10.2017 oddeleniu CLO (odbor riadenia rizík a operačných činností) pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, a teda pre počítanie lehoty jej prerušenia je rozhodujúci dátum prijatia odpovede Finančným riaditeľstvom SR, oddelenie CLO. Uvedené oddelenie ako kontaktný úrad bolo zriadené

v zmysle čl. 4 Nariadenia rady EÚ 904/20/EÚ z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „nariadenie“) a slúži ako koordinátor medzinárodnej administratívnej spolupráce. Správca dane môže podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona prerušiť konanie, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj spomínané nariadenie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania, pričom relevantným dátumom pre pominutie dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo, je v danom prípade dátum obdržania požadovanej informácie v rámci MVI správcom dane, ktorým je podľa § 4 ods. 1 daňového zákona daňový úrad, od koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce, v danom prípade oddelenia CLO, Finančného riaditeľstva SR. Správca dane je oprávnený posúdiť, či v danom prípade pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, či napr. v rámci MVI obdržal všetky požadované informácie, alebo nebolo potrebné tieto ešte doplniť. Z administratívneho spisu bolo zrejmé, že predmetná daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 21.10.2014. Z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.06.2015 a kontrola dane z pridanej hodnoty bola prerušená odo dňa 23.06.2015. Oznámením č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu prerušila. Daňová kontrola bola prerušená 878 dní. O výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2013 – september 2013 č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 14.03.2018. Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly, po započítaní prerušenia konania, uplynula dňa 17.03.2018. Z dôvodu, že žalobca prevzal protokol z daňovej kontroly dňa 14.03.2018, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná.

42. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami o bezdôvodnom odmietnutí vykonať výsluchy žalobcom navrhovaných svedkov A. B., p. C. a p. D.. Výklad žalobcu o tzv. bezhraničnom práve dávať návrhy na výsluchy svedkov kedykoľvek počas daňového konania s poukazom na SR súd nepovažoval za korešpondujúci s predpismi daňového práva (ktoré nie sú v rozpore s uvedeným článkom SR). Žalovaný celkom správne poukázal na daňového poriadku, z ktorého vyplýva právo daňového subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr do dňa jej ukončenia, ako aj na nadväzujúci daňového poriadku, v zmysle ktorého nemožno odpustiť zmeškanie lehoty uvedenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a na označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V zmysle uvedených ustanovení daňového poriadku postupovali správca dane aj žalovaný, keď uviedli, že dodatočné navrhovanie výsluchov svedkov vo vyrubovacom konaní, o ktorých mal daňový subjekt vedomosť už počas daňovej kontroly a vedel o tom, že disponujú informáciami o priebehu obchodov, možno považovať za rozporné s uvedenými ustanoveniami zákona a za účelové. Žalobcove právo navrhovať dôkazy počas daňovej kontroly tak bolo dodržané, čo vyplýva aj z administratívneho spisu, teda žalobcovi jeho právo vyplývajúce z daňového poriadku upreté nebolo. Napríklad v zozname svedkov zo dňa 27.08.2018, ktorých navrhol vypočuť žalobca, vyššie uvedení svedkovia neboli uvedení, ale žalobca ich navrhol vypočuť až vo vyrubovacom konaní dňa 10.12.2018. V prípade, že daňové orgány však v novom konaní dôjdu k záveru, že dokazovanie je potrebné z nejakého dôvodu doplniť (napr. pre účely odôvodnenia vedomosti žalobcu na podvodnom konaní a pod.), daňové orgány sú oprávnené (nie však povinné) vykonať dokazovanie a to aj v odvolacom konaní ( daňového poriadku). V prípade, že budú návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania opätovne odmietnuté, vrátane výsluchov žalobcom navrhovaných svedkov, daňové orgány budú povinné náležite odôvodniť takéto odmietnutie a to aj v kontexte možnosti či nemožnosti označiť žalobcom navrhovaných svedkov skôr v nadväznosti na príslušné závery daňových orgánov v danom čase, teda neopomenú posúdiť potrebu navrhnutia svedkov žalobcom v nadväznosti na závery daňových orgánov v tom ktorom čase/ dokumente.

43. V súvislosti s prejednávanou vecou súd poukazuje na skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania za iné zdaňovacie obdobia, ktoré boli predmetom konania pred tunajším správnym súdom, s ktorými sa súd stotožňuje, a z ktorých niektoré časti uvádza priamo aj v tomto rozsudku, a v ktorých správny súd rozhodol z rovnakých dôvodov o zrušení napadnutého rozhodnutia, a to

najmä rozsudky Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/181/2019 z 28.01.2025, BA-2S/193/2019 z 28.01.2025, BA-6S/183/2019 z 28.01.2025, BA-5S/219/2019 z 06.02.2025.

44. Správny súd vzhľadom na vyššie vedené skutočnosti s poukazom na napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu ( ) vec náležite prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu v súlade so zákonom odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného a popísaného skutkového stavu.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a v zmysle zásady úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

46. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s / v znení účinnom do 30.06.2023).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle . Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) , alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.