Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/75/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a z členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: ESKADA, s.r.o., so sídlom Námestie Osloboditeľov 20, 040 01 Košice, IČO: 36 579 751, právne zastúpený BENČÍK& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 PREŠOV, IČO: 36 860 441 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100528960/2021 zo dňa 06. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101894437/2020 zo dňa 03.12.2020 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie rok 2014 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 66 880,00 eur na dani z príjmov právnickej osoby konštatujúc, že došlo k zahrnutiu nákladov do daňových nákladov v rozpore s ustanovením , v nadväznosti na Daňového poriadku.

2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 16.01.2021, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100528960/2021 zo dňa 06.04.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014 u žalobcu začala na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 103193701/2016 zo dňa 23.05.2016, na základe žiadosti žalobcu (Úradný záznam č. 103378375/2016) došlo k zmene termínu začatia daňovej kontroly na 21.06.2016.

4. Daňová kontrola bola prerušená:

- rozhodnutím č. 104412128/2016 z 5.12.2016 od 08.12.2016 do 05.09.2018,

- rozhodnutím č. 101796415/2018 z 12.09.2018 od 14.09.2018 do 27.02.2019,

- rozhodnutím č. 100782500/2019 z 03.04.2019 od 05.04.2019 do 27.06.2019,

- rozhodnutím č. 458795/2019 z 13.08.2019 od 14.08.2019 do 31.01.2020.

5. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že v zdaňovacom období 2014 si žalobca zaúčtoval a zahrnul do daňových výdavkov faktúry od dodávateľa CORPORATE INTERNATIONAL BUREAU OF COMMERCE INVESTMENT LTD, Michalakopoulou Street 25, 3rd floor, office 303, NICOSIA-1075, CYPRUS (ďalej „C.I.B.C“):

- č. NO. 23 09 2014, int. č. 14RT0266 zo dňa 23.09.2014 na sumu 200 000 eur a

- č. NO. 22 12 2014, int. č. 14RT0398 zo dňa 22.12.2014 na sumu 104 000 eur.

6. Správca dane vypracoval dňa 27.02.2020 písomné Oboznámenie žalobcu so zistenými skutočnosťami v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou, ktoré doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu 18.03.2020. Následne vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 100680210/2020 z 13.03.2020, ktorý doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu 18.03.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 05.04.2020.

7. Dňa 19.03.2020 začalo vyrubovacie konanie a k jeho prerušeniu došlo 20.03.2020. Vo vyrubovacom konaní sa pokračovalo dňom 25.04.2020 ( o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19). Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27.04.2020 bolo prerušené vyrubovacie konanie dňom 28.04.2020 a pokračovalo dňom 01.10.2020. Správca dane vyzval dňa 02.10.2020 žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich obchodné vzťahy (poskytnutie služieb) medzi C.I.B.C. a žalobcom. Žalobca zaslal správcovi dane odpoveď doručenú správcovi dane 21.10.2020. Dňa 20.11.2020 správca dane na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom.

8. Správca dane vo vyrubovacom konaní zotrval na zisteniach uvedených v protokole a vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k poskytnutiu služby – sprostredkovania dodávok produktov dodávaných žalobcom prostredníctvom spoločnosti C.I.B.C. pre odberateľov uvedených na faktúrach č. NO. 23 09 2014 a č. NO. 22 12 2014 a na základe toho neuznal tieto náklady – výdavky, ktoré žalobca vyššie označenými faktúrami zahrnul do daňových výdavkov v zmysle ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zvýšil žalobcovi základ dane na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 o 304 000 eur a vydal rozhodnutie č. 101894437/2020 zo dňa 03.12.2020 (odsek 1 rozsudku).

II.

Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa a nasl. v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) zo 04.06.2021, doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu 09.06.2021 a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vrátil im vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania.

10. Podstatnou žalobnou námietkou žalobcu v správnej žalobe je tvrdenie, že daňová kontrola v predmetnej daňovej veci trvala 3,74 roka, ktorá skutočnosť sama o sebe podľa názoru žalobcu spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Namietal, že v tomto prípade prekročil daňový úrad túto lehotu o 3,74-násobok, keď táto začala 21.06.2016 a skončila doručením protokolu z daňovej kontroly 18.03.2020 tak, že trvala vrátane prerušenia spolu 1365 dní, pričom maximálna lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia v zmysle o správe daní. Žalobca predpokladá, že správca dane sa bude brániť tvrdením, že k prerušeniu daňovej kontroly došlo na základe aktivácie inštitútu medzinárodnej výmeny daňových informácií (MVDI), a že teda čistý čas výkonu daňovej kontroly po odpočítaní týchto časových úsekov prerušenia sa vtesnal do maximálneho jednoročného limitu, čo podľa jeho názoru neobstojí, pretože ním uvádzané prekročenie maximálnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je rozpore s ustanovením Daňového poriadku a in fine Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu.

11. Ďalej namietal, že v tomto prípade daňový úrad porušil aj ustanovenie § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého je povinný bezodkladne a bez zbytočných prieťahov vybaviť každú vec, ktorá je predmetom správy daní použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane spôsobil daňovej kontrole zbytočné prieťahy, čím porušil garantované právo daňového subjektu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( SR). Daňový úrad síce stihol pro forma maximálnu jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ale aj napriek tomu to nestačí.

12. Poukázal ďalej na to, že nasledujúcim dňom po doručení protokolu o daňovej kontrole, t.j. 19.03.2020 sa začalo vyrubovacie konanie a správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane dňa 03.12.2020, čiže vyrubovacie konanie trvalo skoro 9 mesiacov. Odvolací orgán - žalovaný rozhodol o jeho odvolaní dňa 06.04.2021 a toto rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu 23.04.2021. Odvolacie konanie trvalo skoro ďalšie 3 mesiace, takže daňové konanie trvalo celkovo 1704 dní (daňová kontrola 1365 dní + vyrubovacie konanie 259 dní + odvolacie konanie 80 dní), po zaokrúhlení na kalendárne roky je to 4,67 roka. K prerušeniu daňovej kontroly došlo 4-krát: od 08.12.2006 do 05.09.2018 ( 636 dní), od 14.09.2018 z 27.02.2019 (166 dní), od 05.04.2019 do 27.06.2019 (83 dní), od 14.08.2019 do 31.01.2020 (170 dní). Daňová kontrola bola prerušená celkom 1055 dní t.j. z celkovej dĺžky jej trvania 1365 dní predstavoval čistý čas výkonu daňovej kontroly 310 dní (77 % z celkového času daňovej kontroly).

13. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/1/2016 z 30.05.2017, v ktorom v prípade keď formálne správca dane splnil jednoročnú maximálnu lehotu na vykonanie daňovej kontroly, aj napriek tomu trvala 3 roky, čo súd netoleroval a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Poukázal na bod 31, na strane 16 tohto rozsudku kde bol vyslovený právny záver, že ustanovenie (teraz Daňového poriadku) týkajúce sa prerušenia daňového konania, ani relevantné ustanovenia nariadenia rady EÚ č. 904/2010 v čase vykonania MVDI neumožňujú správcovi dane predlžovať konanie nad zákonnú dĺžku, ktorú zákonodarná moc ako jedna zo zložiek štátnej moci jednoznačne zakotvila pre daňovú kontrolu. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku de facto konštatoval, že je možné prerušiť daňové konanie z dôvodu aktivácie MVDI, ale prerušenie daňového konania nemôže byť bez akýchkoľvek časových limitov a má byť prerušené len na nevyhnutne potrebný čas. Daňový úrad v tomto prípade prerušil 4 krát daňovú kontrolu z dôvodu Daňového poriadku, pretože požiadal o MVDI s tým, že rizikom aplikácie tohto ustanovenia je, že v prípade prerušenia daňového konania neplynú zo zákona lehoty ( Daňového poriadku). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že nič nebráni správcovi dane, aby všetky dožiadania MVDI podal naraz a v rovnakom čase a nespôsoboval zbytočné prieťahy vo vykonávaní daňovej kontroly, čo dokazuje účelovosť využívania inštitútu prerušenia daňovej kontroly dôvodu aktivácie MVDI aj zo strany správcu dane a správca dane porušil 4 krát ustanovenie Daňového poriadku keď prerušil daňové konanie z tohto dôvodu.

14. Žalobca namietal, že správca dane porušil ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keď prekročil skoro 3-násobne lehotu na finalizáciu vyrubovacieho konania – trvalo 259 dní, pričom lehota na jeho skončenie je 3 mesiace + 15 pracovných dní (lehota určená správcom dane na vyjadrenie k protokolu). Namietal aj skutočnosť, že mu nebolo doručené rozhodnutie žalovaného ako nadriadeného orgánu správcu dane o predĺžení lehoty na vykonanie vyrubovacieho konania.

15. Ďalej žalobca namietal, že postup správcu dane bol nezákonný, pretože odporuje základným zásadám správy daní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku) z dôvodu, že nekvalifikovane viedol daňovú kontrolu a tak nemohol zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky dane, ktorý nezákonný postup spočíval v tom, že správca dane:

- vykonával dôkazy v časovom slede, ktorý neumožňoval riadne zistiť relevantné skutočnosti pre reálne vyčíslenie daňovej povinnosti, pričom náklady za sprostredkovanie boli vynaložené v súlade so zmluvou uzavretou medzi žalobcom a cyperskou spoločnosťou C.I.B.C.,

- vykonal dôkaz – výsluch svedka A. B., splnomocneného zástupcu cyperskej spoločnosti C.I.B.C. až v závere daňovej kontroly (21.02.2020), a vo vyrubovacom konaní ho vyzval opätovne na predloženie dôkazov, ku ktorej sa vyjadril svedok až v rámci vyrubovacieho konania (21.10.2020) a tento dôkaz správca dane vykonal len na základe požiadavky žalobcu (uviedol to vo vyjadrení k protokolu z daňovej

kontroly) a teda nemohol overiť pravdivosť tvrdení svedka pri vykonávaní dôkazov prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií,

- pri formulácii otázok v rámci zisťovania prostredníctvom MVI, v čase keď ich formuloval nemal správca dane relevantnú informáciu od dodávateľa služby sprostredkovania (nevedel ako sa sprostredkovanie vykonávalo, koho odpoveď je na strane dodávateľa relevantná), nezohľadňoval pri navrhovaní otázok všetky špecifiká spolupráce s korporáciami,

- nekontaktoval správny podnikateľský subjekt (spoločnosť ArcelorMittal Eisenhuttenstadt),

- namietal, že MVDI vykonávaná s dodávateľmi nemala žiaden vzťah k vylúčeným nákladom zo sprostredkovania.

16. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane dospel k záveru, že k sprostredkovaniu malo dôjsť v roku 2014, čo však výsledky medzinárodnej výmeny informácií nepreukázali, pričom vychádzal z nesprávne vyhodnotenej informácie (že spolupráca začala pred rokom 2014 a pokračovala v roku 2015), v dôsledku čoho vylúčil náklady na sprostredkovanie z daňových nákladov a neprihliadol na skutočnosť, že zmluvný vzťah so sprostredkovateľom vznikol v roku 2012, na základe Dohody o spolupráci zo dňa 05.09.2000. Uviedol, že predmetom fakturácie nákladov za sprostredkovanie boli v súlade so zmluvou nové zalistované položky, ale tiež opakované dodávky a zmluvné strany sa dohodli, že odmena za sprostredkovanie prináleží sprostredkovateľovi počas celej doby existencie zmluvného vzťahu, nielen v prvom roku začatia dodávok pre odberateľa. Spolupráca sa v zmysle zmluvy opakovane začínala zalistovaním novej položky, väčšinou po implementácii inovačného procesu sprostredkovateľom. Poukázal na to, že je veľmi ťažké presadiť nový druh dodávky, nový tovar novému klientovi. Ide o certifikačné a skúšobné procesy, implementáciu novej suroviny a papierovo nového dodávateľa v rámci novej položky, navyše neexistuje jediný druh tovaru vhodný pre viacerých klientov - každá položka je výsostne jedinečná. Bez odbornej, technickej a technologickej, slovom sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti C.I.B.C. vo forme nakontrahovania „nových“ resp. udržania „starých“ zákazníkov a bez jeho know-how o medzinárodnom obchode, by podnikateľská činnosť žalobcu nebola úspešná. Žalobca nikdy netvrdil, že spolupráca bola nadviazaná v roku 2014. Svedok A. B., zástupca sprostredkovateľa spoločnosti C.I.B.C., počas vyrubovacieho konania dňa 21.10.2020 poskytol na základe výzvy správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol mená osôb z jednotlivých odberateľských spoločností, miesto a dátum stretnutia. Namietal, že tieto osoby už správca dane ako svedkov nepredvolal a nevykonal dôkazy, ktorými by mohol overiť pravdivosť informácií uvedených v písomnom vyjadrení svedka. Žalobca sa s písomným vyjadrením svedka oboznámil až pri záverečnom prerokovaní protokolu, a teda už nemal možnosť správcu dane žiadať o vykonanie takéhoto dôkazu.

17. Žalobca namietal nezákonnosť výsluchu svedka A. B. (splnomocneného zástupcu spoločnosti C.I.B.C.) na ústnom pojednávaní dňa 21.02.2020. Zamestnanci správcu dane žiadali od svedka informácie, ktoré si po 6 rokoch nemohol pamätať. Až na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu z daňovej kontroly správca dane tohto svedka písomne vyzval, aby svoju výpoveď doplnil. Svedok doručil dňa 21.10.2020 písomnú odpoveď na požiadavku správcu dane a uviedol, s kým, kde a kedy sa stretol. Všetky dôkazy, ktoré boli počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložené - teda listinné dôkazy, svedecká výpoveď, písomné doplnenie svedeckej výpovede, skutočnosti, ktoré nebolo treba preukazovať – dodávky sprostredkovanému odberateľovi, vystavené faktúry a následne ich úhrady, zaúčtovanie týchto faktúr do výnosov spoločnosti - všetky tieto dôkazy vo vzájomnej súčinnosti preukazujú, že služba sprostredkovania bola poskytnutá. Správcom dane vykonané dokazovanie v oblasti medzinárodnej výmeny informácií, kedy sa pýtal nesprávne otázky, nesprávnych respondentov, respektíve žiadal o odpoveď nesprávne subjekty, neprihliadalo na skutočný priebeh sprostredkovania tak, ako ho svedok A. B. opísal v závere daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 21.02.2020. Z hľadiska časovej osi výkonu daňovej kontroly správca dane nevhodne výpoveď svedka načasoval v závere daňovej kontroly, pričom išlo o kľúčového svedka. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že sprostredkovanie poskytnuté právnickou osobou nebolo v zdaňovacom období roku 2014 v zákone o dani z príjmov nijako špeciálne upravené a ani v súčasnosti nie je potrebné dokladovať k sprostredkovaniu osobitnú evidenciu.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2021 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že považoval žalobné dôvody za neopodstatnené. K jednotlivým žalobným námietkam, tvrdiac, že sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že:

- daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade so zákonom,

- k rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžf/1/2016 zo dňa 30.05.2017, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli dôvody a úvahy, ktoré viedli správcu dane k viacerým prerušeniam daňovej kontroly a zistenia z medzinárodných výmen informácií mali vplyv na výsledok daňovej kontroly a ich výsledkom bolo zvýšenie základu dane správcom dane po vykonanej daňovej kontrole,

- správca dane dodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly uvedenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, vykonával daňovú kontrolu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku, zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly,

- správca dane vydal rozhodnutie v lehote uvedenej v § 68 ods. 3 Daňového poriadku,

- svedok A. B. - zástupca spoločnosti C.I.B.C. neposkytol správcovi dane konkrétne a preveriteľné informácie, ktoré by preukazovali naplnenie predmetu zmluvy na základe preverovaných fakturácií, boli prezentované iba v rovine tvrdenia, sú v rozpore s výsledkami vykonaných zisťovaní v súvislosti so správcom dane zaslanými medzinárodnými výmenami informácií,

- žalovaný musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred správcom dane, správca dane nežiadal o predloženie evidencie vedenej osobitne pre sprostredkovanie, ale dôkazy, ktoré by preukázali, že služby uvedené na sporných faktúrach boli aj reálne uskutočnené.

- k namietanej formulácii otázok uviedol, že správca dane položil také otázky, ktoré zvolil za správne a ich zodpovedaním u preverovaných odberateľov získal informácie potrebné pre správne posúdenie daňovým subjektom vykázaného základu dane.

- informácie, ktoré odberatelia - veľké medzinárodné spoločnosti na základe zasielaných medzinárodných výmen poskytujú svojim finančným správam, overujú a neodpovedajú len alibisticky, ako sa domnieva žalobca, sú to dôkazy v daňovom konaní a toho sú si tieto spoločnosti vedomé.

19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe replikou nevyjadril.

20. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v predmetnej veci). Vec bola náhodným výberom pridelená do senátu 3S a ďalej je vedená pod sp. zn. KE-8S/75/2021.

21. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň 27.03.2025, na ktoré sa dostavila splnomocnená zástupkyňa žalovaného a právny zástupca a žalobca sa na pojednávanie nedostavili. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na záveroch napadnutých rozhodnutí a vyjadrení k správnej žalobe. Na pojednávaní súd rozhodol, že prejedná vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu ( ). Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 13.03.2025 doručeným súdu poštou dňa 24.03.2025 požiadal súd o zrušenie nariadeného termínu pojednávania na deň 27.03.2025 a jeho odročenie z dôvodu „vopred plánovanej operácie očí“ naplánovanej v dňoch 26. a 27.03.2025. Súd právnemu zástupcovi žalobcu elektronickým podaním zo dňa 24.03.2025 obratom oznámil, že jeho žiadosti na odročenie pojednávania nevyhovuje z dôvodu, že nepreukázal tvrdenú skutočnosť o plánovanej operácii očí.

22. Podľa , pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodov uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.

23. Správny súd dospel k záveru, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené včas (dňa 04.03.2025) a právny zástupca žalobcu nepredložil žiadne lekárske potvrdenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že v deň pojednávania má absolvovať plánovanú operáciu očí, ktorá skutočnosť mu bráni zúčastniť sa pojednávania vo veci. Navyše ako sám uviedol v žiadosti malo sa jednať o dlhodobo plánovanú operáciu, takže mu nič nebránilo v dostatočnom časovom predstihu, teda skôr (predvolanie na pojednávanie prevzal už 04.03.2025) požiadať o odročenie termínu pojednávania a ním tvrdenú skutočnosť súdu preukázať (lekárske potvrdenie). Z uvedených dôvodov správny súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania, pretože mal za to, že ním uvedený dôvod žiadnym spôsobom nepreukázal, čo mu bolo aj súdom oznámené pred pojednávaním.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

24. Podľa o dani z príjmov v účinnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa o dani z príjmov v účinnom znení, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

26. Podľa o dani z príjmov v účinnom znení, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

27. Podľa o dani z príjmov v účinnom znení, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

28. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 24 ods. 6 Daňového poriadku, na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

36. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

37. Podľa 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

38. Podľa 61 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.

39. Podľa 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

40. Podľa 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

41. Podľa 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

42. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

43. Podľa § 65 ods. 6 Daňového poriadku, lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

44. Podľa 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

45. Podľa 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

46. Podľa 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

47. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

48. Podľa článku 11 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10.

49. Podľa článku 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

50. Podľa bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

51. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. a nasl. po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27.03.2025 tak, že rozsudkom podľa žalobu zamietol ako nedôvodnú.

52. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 66 880,00 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014.

53. Správca dane vo vyrubovacom konaní zotrval na zisteniach uvedených v protokole a vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k poskytnutiu služby – sprostredkovania dodávok produktov dodávaných žalobcom prostredníctvom spoločnosti C.I.B.C. pre odberateľov uvedených na faktúrach č. NO. 23 09 2014 a č. NO. 22 12 2014 a na základe toho neuznal tieto náklady – výdavky, ktoré žalobca vyššie označenými faktúrami zahrnul do daňových výdavkov v zmysle ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zvýšil žalobcovi základ dane na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 o 304 000 eur.

54. Súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou žalobcu, ktorú považoval žalobca za podstatnú a to je nedodržanie zákonom stanovenej maximálnej dĺžky daňovej kontroly, t.j. jej prekročenie, čo spôsobilo jej nezákonnosť.

55. Po preskúmaní administratívneho spisu súd mal za ustálené, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014 u žalobcu začala na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 103193701/2016 zo dňa 23.05.2016, na základe žiadosti žalobcu (Úradný záznam č. 103378375/2016) došlo k zmene termínu začatia daňovej kontroly na 21.06.2016. Daňová kontrola bola prerušená: od 08.12.2016 do 05.09.2018 (636 dní), od 14.09.2018 do 27.02.2019 (166 dní), od 05.04.2019 do 27.06.2019 (83 dní), od 14.08.2019 do 31.01.2020 (170 dní ), spolu 1055 dní.

56. Po doručení písomného Oboznámenia žalobcu so zistenými skutočnosťami v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou zo dňa 27.02.2020 splnomocnenému zástupcovi žalobcu (dňa 18.03.2020) bol vyhotovený Protokol o výsledku daňovej kontroly č. 100680210/2020 z 13.03.2020, ktorý správca dane doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu 18.03.2020.

57. Výkon daňovej kontroly je zákonom časovo limitovaný na jeden rok a trvá od začiatku daňovej kontroly po doručenie protokolu z výkonu daňovej kontroly. Daňový poriadok v § 61 umožňuje prerušiť daňovú kontrolu a stanovuje, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27.07.2016, zverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 60/2016).

58. Súd považuje za nedôvodné tvrdenie žalobcu, že nič nebránilo správcovi dane, aby všetky dožiadania MVI podal naraz a v rovnakom čase a nespôsoboval zbytočné prieťahy vo vykonávaní daňovej kontroly, čo dokazuje účelovosť využívania inštitútu prerušenia daňovej kontroly dôvodu aktivácie MVI aj zo strany správcu dane a správca dane porušil ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku keď prerušil daňové konanie z tohto dôvodu. Správny súd v prvom rade uvádza, že podľa judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ prekročenie lehoty stanovej v európskych predpisoch na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií nemá bez ďalšieho vplyv na trvanie prerušenia daňovej kontroly podľa slovenského práva.

59. Žalobca namietal nedodržanie lehoty daňovej kontroly v zmysle Nariadenia Rady č. 904/2010, keďže mal za to, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Nariadení Rady č. 904/2010 pre poskytnutie požadovaných informácií. Správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 Hydina SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021. V bode 35 tohto rozhodnutia Súdny dvor EÚ uviedol, že „lehoty stanovené v článku 10 tohto nariadenia sa netýkajú vzťahov medzi príslušnými daňovými orgánmi, ktoré majú spolupracovať v rámci mechanizmu zavedeného uvedeným nariadením a zdaniteľnými osobami, ale len vzťahov medzi týmito orgánmi navzájom.“ Daňové subjekty tak ani nemusia byť oboznámené o predĺžení lehoty na vykonanie žiadosti, prípadne o nemožnosti odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote. „Zo znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie“ (bod 37 rozsudku). Súd aj s ohľadom na citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ konštatuje, že prekročenie lehoty na poskytnutie informácii v rámci MVI, ktorá je stanovená v Nariadení Rady č. 904/2010, nemá priame účinky na prerušenie daňovej kontroly v zmysle § 61 Daňového poriadku a nespôsobuje ďalšie plynutie lehoty na jej vykonanie. Daňová kontrola tak v predmetnej veci pokračovala doručením konečnej správy od dožiadaných daňových orgánov.

60. Účelnosť MVI je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu Európskej únie získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu, ktoré má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Posudzovať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery boli získané informácie

pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácií, je nesprávne, pretože nemožno vylúčiť, že dôvodne uplatnená žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému orgánu sa z rôznych dôvodov nepodarí získať požadované informácie), prípadne po podaní žiadosti dôjde k zmene skutkových zistení, a preto sa informácie získané z MVI stanú nepoužiteľnými. Je celkom absurdné, aby správca dane vopred mohol predpokladať závažnosť a relevanciu skutočností zistených z postupov MVI (keď dôvodom ich využitia je logicky práve jeho neznalosť/pochybnosti o skutočnostiach, týkajúcich sa cezhraničných transakcií daňového subjektu). Správca dane pochopiteľne nevie v prípade podania žiadosti o MVI predvídať výsledky tohto úkonu a ich dopad na výsledok konania. Samotné skutočnosti a z nich vyplývajúce a neodstránené pochybnosti správcu dane sú najmä pri intrakomunitárnom dodaní riadnym titulom na podanie žiadostí o MVI. Preto účelnosť tohto postupu možno hodnotiť jedine vo vzťahu k obsahu žiadosti, t. j. či vzhľadom na okruh dopytovaných informácií bolo možné od žiadosti objektívne očakávať prínos pre daňovú kontrolu a jej výsledky, a to bez ohľadu na to, či sa tieto očakávania naplnili.

61. Zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bolo pre správcu dane nevyhnutné pre preukázanie skutočností ohľadne vykonaného, resp. nevykonaného sprostredkovania, ktoré malo vplyv na vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby. Pokiaľ teda nadobudol správca dane dôvodné pochybnosti o obchodných transakciách daňového subjektu s osobami z iných členských štátov (a sem nepochybne spadá aj vzťah žalobcu a jeho dodávateľa – spoločnosti C.I.B.C., ktorého zmyslom malo byť sprostredkovanie vyššie uvedených obchodných transakcií), plní tým svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, keď overuje podklady potrebné pre správne a úplné zistenie dane. Ide o zákonnú činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej získa informácie o zahraničnom odberateľovi/dodávateľovi žalobcu.

62. Z rozhodnutí daňových orgánov pritom vyplýva, že správca dane sa žiadosťami o MVI zameral na spoločnosti, s ktorými žalobca v roku 2014 obchodoval. Pokiaľ ide o spoločnosť ArcelorMittal Eisenhuttenstadt Gmbh. žalobca neopodstatnene namietal neúčelnosť zisťovania informácií vo vzťahu k tejto spoločnosti z dôvodu, že tejto v roku 2014 nedodával tovar. Keďže v zmysle predložených faktúr č. 2014042 a 2014005 uvedená spoločnosť bola označená ako príjemca žalobcom dodávaného tovaru a zároveň adresa uvedenej spoločnosti je na zmienených faktúrach uvedená ako adresa dodania, požadovanie informácií k predmetnej spoločnosti možno vyhodnotiť ako legitímne. Niet teda pochýb o tom, že správca dane žiadal o taký druh informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou. Jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných prieťahov. Správca dane taktiež pokračoval vo výkone daňovej kontroly, a to akonáhle pominuli dôvody na jej prerušenie. Predmetom žiadosti o MVI, teda dôvodom prerušenia daňovej kontroly, bolo poskytnutie informácií, za účelom preverenia deklarovaných obchodov, a to na základe predložených dokladov a skutočností tvrdených žalobcom. Nešlo o neúčelné a nepodložené konanie správcu dane, ktorým by tento mal sledovať len „umelé“ predlžovanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, naopak, správca dane si týmto konaním plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval poklady potrebné na správne a úplné určenie dane.

63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonná lehota daňovej kontroly bola dodržaná v zmysle § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 1 Daňového poriadku, keď daňová kontrola trvala od 21.06.2016 do 18.03.2020, t.j. 1365 dní, bola opakovane prerušená celkom v trvaní 1055 dní a po odpočítaní celkovej doby jej prerušenia trvala daňová kontrola 310 dní (menej ako jeden rok).

64. Žalobca ďalej namietal, že postup správcu dane bol nezákonný, pretože odporuje základným zásadám správy daní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku) z dôvodu, že nekvalifikovane viedol daňovú kontrolu a tak nemohol zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky dane a jeho postup považoval za nezákonný.

65. Zákon o dani z príjmov ustanovuje dve formálne podmienky uznania výdavku a to podmienku identifikácie – príslušnosti výdavku k daňovému subjektu a podmienku existencie vynaloženia výdavku, t.j. preukázanie samotného vynaloženia výdavku. (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.20218, DSP 2/2019).

66. Keďže v zdaňovacom období 2014 si žalobca zaúčtoval a zahrnul do daňových výdavkov faktúry č. NO. 23 09 2014, int. č. 14RT0266 zo dňa 23.09.2014 na sumu 200 000 eura a č. NO. 22 12 2014, int. č. 14RT0398 zo dňa 22.12.2014 na sumu 104 000 eura od dodávateľa C.I.B.C, správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval oprávnenosť zahrnutia týchto dvoch faktúr v celkovej sume 304 000 eur do daňových výdavkov. K týmto sporným faktúram žalobca predložil správcovi dane Dohodou o spolupráci zo dňa 05.09.2012. Za účelom preverenia týchto faktúr do daňových výdavkov správca dane zaslal dňa 02.04.2019 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 100773902/2019 do Českej republiky, ktorá sa týkala preverenia sprostredkovania obchodných vzťahov žalobcu so spoločnosťou VÍTKOVICE STEEL, a.s., Českobratrská 3321/46, Moravská Ostrava 702000 Ostrava. Na základe prijatej odpovede, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť VÍTKOVICE STEEL, a.s. nemá vedomosť o sprostredkovaní a vždy jednala s C. A., konateľom žalobcu, zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií aj vo vzťahu k ďalším spoločnostiam, ktorým dodávku tovaru od žalobcu mala sprostredkovať spoločnosť C.I.B.C., a to ISD DUNAFERR Zrt.,Vasmu tér 1-3, H-2400, Dunaújváros , Hungary, ArcelorMittal Ostrava a.s., Kunčice, Ostrava, Česká republika a ArcelorMittal Eisenhuttenstadt Gmbh., 15890 Eisenhuttenstadt, Germany. Aj títo odberatelia žalobcu podľa odpovedí na MVI vylúčili, prípadne nepotvrdili, že by k uzavretiu obchodov so žalobcom došlo prostredníctvom sprostredkovateľa.

67. Faktúry za sprostredkovanie celkom vo výške 304 000,00 eur zahrnuté žalobcom do daňových nákladov preukázal žalobca, napriek zaslaným výzvam správcu dane, len faktúrami a Dohodou o spolupráci. Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 10.10.2016 do zápisnice uviedol, že nie je kompetentný preukázať kontakty spoločnosti C.I.B.C. s odberateľmi produktov. Jednania so spoločnosťou C.I.B.C. prebiehali formou osobných stretnutí a porád, písomná dokumentácia o jednaniach zvyčajne nebola vyhotovovaná. Na otázku, ako prebiehala propagácia žalobcu v zmysle uzavretej dohody uviedol, že keď mal žalobca možnosť tovar dodávať, znamená to, že bol propagovaný náležite a správne. Žalobca nevedel preukázať ako prebiehalo sprostredkovanie, uviedol, že náplňou sprostredkovania boli osobné stretnutia, rozhovory, žiadne výstupy od C.I.B.C. nevyžadoval. Náplňou sprostredkovania bolo umiestnenie produkcie žalobcu na trhu, ale doručené odpovede z medzinárodných výmen informácií nepotvrdili, že k umiestneniu produkcie žalobcu došlo na základe sprostredkovania vykonaného spoločnosťou C.I.B.C.

68. Správny súd v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôrazňuje, že v daňovom konaní z daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, vychádzajúcu z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúra a Dohoda o spolupráci) bola nepostačujúca, pretože nepreukázala reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Z uvedeného dôvodu neobstoja námietky žalobcu, ktorými naznačuje, že bolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na potvrdenie jeho tvrdení, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok, resp. námietky, ktorými žalobca napádal poradie úkonov správcu dane. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného bremena dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa rozumie ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie účtovných prípadov, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti.

69. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy o tvrdenom poskytnutí fakturovaných služieb. Správca dane za týmto účelom vypočul splnomocneného zástupcu deklarovaného dodávateľa, pričom tento iba predložil rovnaké doklady ako žalobca a uviedol mená osôb s ktorými jednal, čas a miesto jednania. Bližšie informácie o obsahu jednaní, prípadne doklady, ktorými by pravdivosť svojich tvrdení podporil, správcovi dane neposkytol. Vypočutie iných osôb žalobca nenavrhol. Uvedené nedostatky sú v neprospech žalobcu, ktorý tak nemá na základe čoho preukazovať reálnosť služieb fakturovaných deklarovaným dodávateľom. Aj keď zabezpečenie sprievodnej dokumentácie nebolo zo zákona povinné, bolo zo strany žalobcu, ako podnikateľa, vedomého si súvislostí s uplatňovaním

daňových nárokov, dôvodné predpokladať, že správca dane bude trvať na ich zabezpečení, v opačnom prípade riskuje dôkaznú núdzu. Súčasne správny súd uvádza, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia zaťažuje žalobcu bez ohľadu na jeho tvrdenie o dátume začatia spolupráce. Tvrdenie o reálnosti a rozsahu poskytnutia služieb je spochybnené aj vyššie uvedenými výsledkami MVI, v zmysle ktorých ani odberatelia žalobcu nepotvrdili dojednanie obchodov so žalobcom prostredníctvom tretích osôb.

70. Námietku, v zmysle ktorej mal správca dane vypočuť splnomocneného zástupcu spoločnosti C.I.B.C. skôr, pričom poradie úkonov správcu dane bolo nesprávne, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. S odkazom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku samotné poradie vykonávania úkonov je čisto na úvahe správcu dane a nemôže byť nezákonným postupom správcu dane, pokiaľ určil iný sled vykonania jednotlivých procesných úkonov, ako si to predstavoval daňový subjekt. Zákonnosť vypočutia svedka nespochybňuje ani skutočnosť, že tento bol vypočúvaný ohľadom okolností, ktoré nastali dlhšie časové obdobie pred výsluchom (6 rokov).

71. Žalobca ďalej namietal, že správca dane prekročil skoro 3-násobne lehotu na finalizáciu vyrubovacieho konania a tak porušil ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku. V tejto súvislosti namietal aj skutočnosť, že mu nebolo doručené rozhodnutie žalovaného ako nadriadeného orgánu správcu dane o predĺžení lehoty na vykonanie vyrubovacieho konania.

72. V zmysle § § 68 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán o čom správca dane upovedomí daňový subjekt.

73. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 18.03.2020 a vyrubovacie konanie sa v súlade s § 68 ods. 1 Daňového poriadku začalo dňa 19.03.2020. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 („Ak daňové konanie začne počas obdobia pandémie, daňové konanie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňového konania, ak odsek 3 neustanovuje inak“) bolo vyrubovacie konanie prerušené odo dňa 20.03.2020 a v súlade s tohto zákona (v znení , účinného dňom jeho vyhlásenia – 25.04.2020: „V doteraz prerušených daňových konaniach sa pokračuje, ak neboli prerušené na žiadosť daňového subjektu alebo ak pominuli dôvody, pre ktoré sa daňové konania prerušili podľa osobitného predpisu.5) Právne účinky úkonov vykonaných počas daňových konaní doteraz prerušených podľa tohto zákona zostávajú zachované.“) pokračovalo dňom 25.04.2022. Žalobca dňa 05.04.2020 správcovi dane doručil vyjadrenie k Protokolu o výsledku daňovej kontroly č. 100680210/2020 z 13.03.2020 s tým, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27.04.2020 (z dôvodu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19) bolo vyrubovacie konanie prerušené dňom 28.04.2020 a vo vyrubovacom konaní správca dane pokračoval od 1.10.2020. Dňa 20.11.2020 prejednal so žalobcom jeho pripomienky a dôkazy, ktoré uviedol vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a dňa 03.12.2020 vydal správca dane rozhodnutie. Po zohľadnení obdobia prerušenia vyrubovacieho konania je zjavné, že správca dane vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní v zákonnej trojmesačnej lehote a túto žalobnú námietku súd považuje za nedôvodnú. Za týchto okolností nebolo potrebné túto lehotu predĺžiť k čomu ani zo strany druhostupňového správneho orgánu - žalovaného nedošlo, takže je nedôvodná námietka žalobcu, že o tejto skutočnosti nebol upovedomený, resp. mu takého rozhodnutie nebolo doručené.

74. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.04.2021 bolo doručené jeho splnomocnenému zástupcovi až 23.04.2021 tak súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 65 ods. 1 veta druhá Daňového poriadku v osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu doručené 16.01.2021 bolo žalovanému predložené prvostupňovým orgánom dňa 15.02.2021 a napadnuté rozhodnutie bolo vyhotovené dňa 06.04.2021, t.j. v zákonnej 60-dňovej lehote od doručenia odvolania a spisu. Napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom pošty dňa 07.04.2021, t.j. v zákonnej lehote, takže v zmysle ust. § 68 ods. 6 Daňového poriadku bola lehota na rozhodnutie žalovaného zachovaná. Skutočnosť, že po uložení zásielky poštovým doručovateľom 09.04.2021 si prevzal napadnuté rozhodnutie splnomocnený zástupca žalobcu až 23.04.2021 je právne irelevantná.

75. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa s obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj čiastočné námietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami , ako aj Daňového poriadku. Preto súd uzatvára, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými právnymi predpismi, a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené.

76. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

77. O trovách konania rozhodol súd podľa a SSP, zmysle, ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

78. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.