Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-11S-248-2018.pdf
PDF · 116.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-11S/248/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
NR-11S/248/2018
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom Roman Cerulík K CERO, Štefánikova trieda 59, Nitra, IČO: 11726938, zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/X F., (účastník v 1/ rade ako právny nástupca po neb. G. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXXX/X, F.), 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, K. K. I. XX, K., D., 3/ L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 4/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 5/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 6/ P. J. O., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 7/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, N., 8/ L. S. E., nar. XX.XX.XXXX, L. R. XXX, L. R., 9/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 10/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 11/ U. L. C. U. B., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, F., 12/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 13/ G. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 14/ A. J. E., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 15/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 16/ P. K., nar. XX. XX. XXXX, O. Q. XX, F., 17/ L. N. O., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 18/ J. V., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 19/ K. V., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 20/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, F., 21/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, E., 22/ L. N. W., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, E., 23/ Q. A. I., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, F., 25/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 26/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 27/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 29/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, F., 30/ L. C. K., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 31/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, F., 32/ U. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, F., 33/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, F. R. XXX, F. R., 34/ L. G. T., nar. XX.XX.XXXX, R. X, F., 35/ L. Q. U. L., nar. XX.XX.XXXX, J. J. XX, F., 36/ E. P. M., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, F., 37/ A. Q. Q. U. N., nar. XX.XX.XXXX, 13 D. A., T. F. XXX, K. E., 38/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, X., 39/ Q. K. H., nar. XX.XX.XXXX, Y. H. X, F. X., 40/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, K. X, M., 41/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, K. X, M., 42/ T. M., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 44/ Q. J. C., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 45/ L. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, F., 46/ Q. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 47/ L. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, F., 48/ L. Q. C. Q., J., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 49/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, W. F.. XX, F., XX/ Q. F., H. D. XX, F., 51/ L. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, F., 53/ L. C. T., nar. XX.XX.XXXX, R. X, F., 54/ X. M., nar. XX.XX.XXXX, C. I. XXXX, F., Z. A., 55/ P. E., XX.XX.XXXX, E. XX, E., 56/ L. G. M., nar. XX.XX.XXXX, H. X, F., 57/ L. L. M., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, F., 58/ G. M., nar. XX.XX.XXXX, R. X, F., 59/ R. O. (A. M.), nar. XX.XX.XXXX, Y. [. X, F., 60/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, F., 61/ L. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, E., ďalší účastníci konania v 1. až 23. rade, 25. až 42. rade, 44. až 49. rade a 51. až 61. rade zastúpení účastníkom konania v 11. rade U. L. C. U. B., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, F. ako spoločným zástupcom, 62/ STAVOREX s.r.o., Mostná 13, Nitra, IČO: 31 436 064, zastúpený: JUDr. Milan Kyseľ, advokát, Tribečská 2136/4, Topoľčany, 63/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, B. X, K. X., 64/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, T. X, F., 65/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, H. XX,
H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/033187-2 zo dňa 14.09.2018, takto
r o z h o d o l :
NR-11S/248/2018
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2018/033187-2 zo dňa 14.09.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
III. Ďalším účastníkom konania v 1. až 65. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
NR-11S/248/2018
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia
1. Na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania 62. (stavebníka, spoločnosti STAVOREX s.r.o.) o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rekonštrukcia strechy a fasády, zobytnenie podkrovia na mezonetové byty“ – H. \. X a O. Q. XX, F., na pozemku parc. č. 1417, 1418/1 v k. ú. F. (ďalej len „stavba“), začalo Mesto Nitra ako stavebný úrad stavebné konanie.
2. Stavebný úrad vydal dňa 25.05.2011 stavebné povolenie č. SP 8359/2011-004-Ing.Tá na stavbu a určil podmienky pre jej uskutočnenie.
3. Dňa 09.11.2011 podal žalobca na stavebný úrad podnet vo veci preverenia predmetnej stavby a v ten istý deň podal stavebník oznámenie o zmene realizácie stavby oproti pôvodnej schválenej projektovej dokumentácii stavby. Orgán štátneho stavebného dohľadu uskutočnil na stavbe štátny stavebný dohľad, v rámci ktorého bola zistená zmena výšky stavby (odôvodnená stavebníkom tak, že v priebehu výstavby pri odhalení nosných konštrukcií budovy a posúdení statiky bolo nevyhnutné realizovať podporný oceľový rám pre vybudovanie výťahovej šachty, ktorý mal za následok osadenie nového zdvíhacieho zariadenia – výťahu, čím došlo k zmene uhla uloženia krokvy strešnej konštrukcie a tým aj ku zmene výšky stavby) a stavebnému úradu oznámil realizáciu stavby v rozpore s vydaným právoplatným stavebným povolením.
4. Stavebný úrad začal konanie o odstránení stavby, vyzval stavebníka na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, potrebných dokladov a konanie prerušil; stavebník tieto doklady predložil. V rámci konania o dodatočnom povolení stavby žalobca ako vlastník susednej nehnuteľnosti uplatnil námietky a pripomienky. Stavebný úrad po preskúmaní žiadosti a príslušných podkladov vydal rozhodnutie č. SP 7638/2012-012-Ing.Tá zo dňa 20.06.2012 (ďalej len „rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby“), ktorým dodatočne povolil stavbu, určil podmienky pre jej dokončenie a rozhodol o námietkach a pripomienkach žalobcu.
5. Proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby podal žalobca odvolanie z dôvodu, že zmenou výšky susednej stavby došlo k narušeniu pohody bývania v jeho nehnuteľnosti, upozornil na porušenie stanoviska Útvaru hlavného architekta Mesta Nitra vo veci nerešpektovania maximálnej výšky hrebeňa strechy od korunnej rímsy objektu, upozornil na postup a nepresnosť pri výkone štátneho stavebného dohľadu a nesprávny postup stavebného úradu v konaní.
6. Bývalý Krajský stavebný úrad v Nitre vydal rozhodnutie č. KSUNR-2012-699-004 zo dňa 25.09.2012, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby tak, že upravil číselný údaj určujúci max. výšku stavby na základe predloženého výškového zamerania stavby.
7. Mesto Nitra rozhodnutím č. SP 21989/2012-006-Ing.Tá zo dňa 12.11.2012 povolilo užívanie predmetnej stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.11.2012 (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“).
8. Proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-699-004 zo dňa 25.09.2012 týkajúceho sa dodatočného povolenia stavby podal žalobca dňa 23.11.2012 správnu žalobu, na základe ktorej Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 26S/64/2012 zo dňa 20.03.2014 uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že nebol predložený kompletný spisový materiál, čím sa stalo rozhodnutie nepreskúmateľné.
9. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „okresný úrad“) ako odvolací orgán následne vydal dňa 08.08.2014 rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2014/028873-010, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1997 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavil konanie o odvolaní žalobcu. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 26S/19/2014 zo dňa 05.11.2015 zamietol. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. 2Sžo/12/2016 zo dňa 27.09.2017 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie z dôvodu, že sa dôsledne nevysporiadal so všetkými zásadnými žalobnými námietkami. Následne Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 26S/19/2014 zo dňa 22.02.2018 zrušil rozhodnutie okresného úradu č. OU-NR- OVBP2-2014/028873-010 zo dňa 08.08.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací správny orgán zastavil len odvolacie konanie a nie konanie o dodatočnom povolení stavby v celosti.
10. Okresný úrad ako odvolací správny orgán nanovo preskúmal prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a spisový materiál vo veci a v intenciách záverov posledného rozsudku Krajského súdu v Nitre rozhodol tak, že v konaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/033187-2 zo dňa 14.09.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku konanie o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia strechy a fasády, zobytnenie podkrovia na mezonetové byty“ v celosti.
11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania a konštatoval, že k rozhodnutiu dospel, nakoľko konanie v čase rozhodovania o odvolaní stratilo svoj zmysel, keďže v danom prípade bola už stavba dokončená a zároveň bolo aj právoplatne ukončené kolaudačné konanie, na základe ktorého je stavba užívaniaschopná, a aj sa v tomto čase užíva, teda odpadol dôvod pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, t. j. dôvod konania začatého správnym orgánom ex offo v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „stavebný zákon“).
II. Správna žaloba
12. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 05.12.2018 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
13. Žalobca namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k popretiu celkového účelu a zmyslu konania o dodatočnom povolení stavby, v ktorom sa má rozhodnúť, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Bol nesporne účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby ako osoba, ktorej vlastnícke právo môže byť rozhodnutím dotknuté z pozície jeho vlastníctva k susediacej nehnuteľnosti, využil svoje právo na podanie riadneho opravného prostriedku a odvolací správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia o zastavení konania mu toto právo bezprecedentne vzal, keď nerozhodol o odvolaní žalobcu, t. j. nerozhodol o legálnosti takejto stavby a predmetné konanie v celosti zastavil. Týmto bol žalobca ukrátený na svojich právach vrátane základných ľudských práv a slobôd, najmä na jeho práve na inú právnu ochranu (právo na prístup k správnemu orgánu – čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
14. Zásadný dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia videl žalobca v tom, že nebol naplnený ani jeden zo zákonných (kumulatívnych) predpokladov v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku na zastavenie konania, a to i) musí ísť o konanie, ktoré začalo výlučne z podnetu stavebného úradu a ii) musí sa jednať o situáciu, kedy odpadol dôvod samotného administratívneho konania, v danom prípade konania o dodatočnom povolení stavby.
15. V súvislosti s predpokladom uvedeným pod písm. i) poukázal na oznámenie stavebného úradu z 04.04.2012 o začatí konania o odstránení nepovolených zmien stavby, resp. o dodatočnom povolení nepovolených zmien rozostavanej stavby, z ktorého vyplýva, že žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na predmetnú stavbu podal stavebník. Z uvedeného mal za to, že sa nejednalo o správne konanie začaté z podnetu stavebného orgánu, ale na návrh samotného účastníka konania (s poukazom aj na § 18 ods. 1 správneho poriadku), v dôsledku čoho neprichádza do úvahy aplikácia § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, a teda zastavenie konania.
16. V súvislosti s predpokladom uvedeným pod písm. ii) vyššie v bode 14. tohto rozsudku žalobca namietal, že kolaudačné konanie nenahrádza stavebné konanie, pokiaľ bola stavba vystavaná bez stavebného povolenia. Účel kolaudačného konania je odlišný od stavebného konania, keď v kolaudačnom konaní sa v merite veci posudzuje to, či stavba je užívaniaschopná a neposudzuje sa to, čo je predmetom stavebného konania, a to či stavba nie je v rozpore s územným plánom, či spĺňa požiadavky týkajúce sa verejného záujmu, práva na ochranu životného prostredia, či je navrhnutá v súlade s technickými normami atď. Merito kolaudačného konania je úplne odlišné od podstaty stavebného konania a je neudržateľné tvrdenie, že keď už medzičasom prebehlo kolaudačné konanie a neskôr sa ukázalo, že na základe nezákonného stavebného povolenia, stratilo zmysel viesť konanie o dodatočnom povolení stavby. Žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania a predsa má právo na to, aby riadne (s meritórnym rozhodnutím) prebehlo konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona. Zdôraznil, že v administratívnom konaní si v dôsledku zvýšenia stavby o cca 250 centimetrov uplatnil námietku narušenia pohody bývania spočívajúcu najmä v narušení súkromia, obmedzení výhľadu, zníženej svetelnosti a podobne aj námietku znehodnotenia stavby a zníženia jej realitnej hodnoty. Z povahy námietky je zrejmé, že sa jedná o občianskoprávnu námietku, po ktorej vznesení sa musí aplikovať § 137 stavebného zákona, v zmysle ktorého ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o takejto námietke, musí stavebný úrad konanie prerušiť za účelom podania žaloby na príslušný súd v rámci civilného sporového konania, čo stavebný úrad odignoroval s odôvodnením, že ide o zanedbateľnú zmenu oproti pôvodnej výške, pričom rozhodovanie o občianskoprávnej námietke nespadá do kompetencie správneho orgánu.
17. Napokon poznamenal, že celý tento proces je postihnutý obštrukčným konaním kompetentných orgánov a celá vec sa vo výsledku dostala „do stratena“. Okrem toho ďalší účastník konania 11. bol v čase vydania prvostupňového rozhodnutia štatutárnym orgánom stavebného úradu, teda osobou, ktorá rozhodnutie vydala, pričom dôvodom jeho účastníctva je skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti je vlastníkom bytu.
III. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania
18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2019 uviedol, že pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v intenciách rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/19/2014 zo dňa 22.02.2018.
19. Ďalší účastník konania 50. vo vyjadrení z 19.01.2023 uviedol, že po oboznámení sa so žalobou sa plne stotožňuje s právnym názorom okresného úradu (žalovaného) a nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.
20. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania k meritu veci neboli v súdnom konaní predložené.
IV. Relevantná právna úprava
21. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“.
22. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“.
23. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“.
24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
25. Podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, „Správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.“
26. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom do 31.12.2018), „Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.“
V. Právne posúdenie veci správnym súdom
27. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.
28. Dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2, § 4a zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 31.03.2025 (následne v zmysle zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov /Stavebný zákon/) došlo k prechodu kompetencií na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý je podľa § 34a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. Z uvedeného dôvodu konal ďalej od tohto času správny súd s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným.
29. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 05.12.2018, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní
postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP), zastúpenou advokátom, obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 27.03.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
30. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žaloby, zdôraznil nezmyselnosť konštatovania, že odpadol dôvod konania, lebo bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože predmetom daných konaní je posúdenie odlišných skutočností. Žalobca na pojednávaní uviedol širší kontext týkajúci sa danej stavby, zopakoval svoje námietky uplatnené v konaní o dodatočnom povolení stavby, aj v žalobe. Uviedol, že nevidí dôvod, prečo nebolo kolaudačné konanie prerušené do rozhodnutia súdu o dodatočnom povolení stavby. Dodatočné stavebné povolenie musí prejsť testom zákonnosti v súdnom konaní, a v prípade, že sa preukáže, že sa pochybilo v konaní o dodatočnom stavebnom povolení, bol by daný prípadne dôvod na obnovu kolaudačného konania. Poukázal na z jeho pohľadu zvláštnosti v predmetnom konaní o dodatočnom stavebnom povolení. Mal za to, že došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv ako vlastníka susednej nehnuteľnosti, je tam vystavaná stavba v rozpore s územným plánom a zákonom. Na otázku súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že zo strany žalobcu nebolo napadnuté kolaudačné konanie, keďže nebol účastníkom konania a vedomosť o napadnutí tohto rozhodnutia niekým iným nemá.
31. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, a teda primárne spornú otázku, či boli splnené podmienky na zastavenie odvolacieho konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku.
32. Správny súd z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí zastavil konanie o dodatočnom povolení stavby v celosti z dôvodu, že konanie v čase rozhodovania o odvolaní stratilo svoj zmysel, keďže v danom prípade je už stavba dokončená a kolaudačné konanie bolo právoplatne ukončené, na základe ktorého je stavba užívaniaschopná a aj sa v tomto čase užíva, teda mal za to, že odpadol dôvod pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Daný postup mu vyplýval aj z posledného rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/19/2014 zo dňa 22.02.2018, v ktorom krajský súd výslovne uviedol, že v danom prípade boli splnené podmienky na postup podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku a to, že išlo o konanie začaté výlučne a len na základe podnetu správneho orgánu v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona, ako aj, že dôvod konania odpadol. Odpadnutie dôvodu konania o dodatočnom povolení stavby krajský súd videl v tom, že správny orgán sa dozvedel o tom, že konanie o dodatočnom povolení stavby nebolo právoplatne ukončené až v čase, keď už bola predmetná stavba dokončená a právoplatne odovzdaná do užívania - skolaudovaná. Poukázal na to, že každá z etáp stavebného konania, či už vydanie stavebného povolenia alebo vydanie kolaudačného povolenia má svoj vlastný zmysel, špecifický účel, a teda, ak bola celá stavba dokončená a odovzdaná do užívania, celé stavebné konanie ako také naplnilo svoj zmysel a vydaním kolaudačného rozhodnutia došlo k ukončeniu stavebného konania. Poukázal na to, že v čase, keď žalobca podal žalobu dňa 23.11.2012 (proti zmeňujúcemu rozhodnutiu Krajského stavebného úradu), bola už stavebníkom na základe dodatočného stavebného povolenia, v tom čase právoplatného, stavba ukončená a právoplatne skolaudovaná dňa 14.11.2012 a neexistoval už právny záujem na konaní o dodatočnom povolení stavby, a preto bolo namieste takéto konanie zastaviť. Pochybenie vyčítal správnemu orgánu len, čo sa týkalo zastavenia odvolacieho konania a nie celého konania o dodatočnom povolení stavby, čo správny orgán v napadnutom rozhodnutí zhojil.
33. Správny súd sa však v kontexte žalobných námietok nestotožňuje s vysloveným predchádzajúcim právnym názorom Krajského súdu v Nitre (ktorý pre neho nie je záväzným a Najvyšší súd SR sa k samotnému meritu veci v tomto konaní nevyjadril) a ani so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, a súhlasí so žalobcom, že účel kolaudačného konania je značne odlišný od stavebného konania, pričom v kolaudačnom konaní sa posudzuje, či je stavba užívaniaschopná, či sa uskutočnila
podľa stavebným úradom overenej dokumentácie v stavebnom konaní, či sa dodržali zastavovacie podmienky (§ 81 stavebného zákona) a v stavebnom konaní sa posudzuje, či stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, územným plánom, ochranou životného prostredia, ochranou zdravia a života ľudí, technickými normami atď. (§ 62 ods. 1 stavebného zákona), preto je neudržateľné tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, že pre existenciu právoplatného kolaudačného rozhodnutia stratilo zmysel viesť konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré bolo po jeho právoplatnosti znova vrátené do odvolacieho správneho konania, keďže rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo súdom zrušené.
34. Súd má za to, že kolaudačné rozhodnutie nenahrádza stavebné povolenie/ ani dodatočné stavebné povolenie, ale práveže k vydaniu kolaudačného rozhodnutia môže dôjsť len za dodržania podmienok stanovených v stavebnom povolení/ dodatočnom stavebnom povolení (§ 81 stavebného zákona), preto z opačného pohľadu, keď už došlo k vydaniu právoplatného kolaudačného rozhodnutia a následne dôjde k zrušeniu právoplatného stavebného povolenia/dodatočného stavebného povolenia nemožno konanie o dodatočnom povolení stavby neukončiť, nechať ho bez meritórneho rozhodnutia a spoliehať sa na to, že výstavbu aj užívaniaschopnosť stavby pokrýva kolaudačné rozhodnutie. Za danej situácie má súd za to, že je v záujme právnej istoty, a to najmä stavebníka, ale aj žalobcu ako stavbou dotknutého suseda, potrebné a vhodné meritórne rozhodnúť v zmysle ustanovení stavebného zákona ohľadom dodatočného povolenia stavby a v rozhodnutí sa vysporiadať aj s námietkami žalobcu. V opačnom prípade by existoval právoplatný stav, v ktorom by absentovalo posúdenie súladu dodatočných stavebných úprav s verejným záujmom, územným plánom, technickými normami a pod. príslušnými orgánmi, čo by v budúcnosti vo viacerých smeroch mohlo priniesť komplikácie.
35. Správny súd sa teda v zmysle vyššie uvedeného stotožnil so žalobnou námietkou o nenaplnení dôvodu na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, a to konkrétne s nenaplnením toho, že by odpadol dôvod konania o dodatočnom povolení stavby.
36. Pre úplnosť súd uvádza, že sa však nestotožnil s názorom žalobcu, čo sa týka druhej podmienky na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, že správne konanie nezačalo z podnetu stavebného úradu, ale z podnetu stavebníka. V tejto súvislosti poukazuje na § 88a ods. 1 stavebného zákona, v ktorom je výslovne stanovené, že stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzve vlastníka na predloženie dokladov atď. Ergo priamo v zákone je stanovené, že predmetné konanie sa začína výlučne na podnet stavebného úradu. To, že je žalobca vyzvaný stavebným úradom na predloženie dokladov o neexistencii rozporu postavenej stavby s verejnými záujmami neznamená, že konanie začína až na podnet stavebníka. Nakoľko v § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku sú pre zastavenie konania stanovené v podstate dve kumulatívne podmienky, a to odpadnutie dôvodu konania a to v prípade konania začatého na podnet správneho orgánu, stačí, že jedna podmienka naplnená nebola, ako je uvedené vyššie, a tak nebol naplnený predpoklad na postup podľa citovaného ustanovenia.
37. Súd sa rovnako nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že z povahy námietky žalobcu (narušenie pohody bývania, súkromia, obmedzenia výhľadu, zníženia svetelnosti, znehodnotenia stavby) je zrejmé, že sa jedná o občianskoprávnu námietku a v zmysle § 137 stavebného zákona musel stavebný úrad konanie prerušiť za účelom podania návrhu žaloby na príslušný súd. Takýmito námietkami nie sú akékoľvek občianskoprávne alebo iné námietky, ale len také, ktoré v zmysle § 137 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a keby sa zistilo oprávnenie takejto námietky, znemožnila by uskutočniť požadované opatrenie, alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme (ako napr. spor o vlastníctvo a pod.). V prípade žalobcu nejde o prípad námietky odôvodňujúcej postup podľa uvedeného ustanovenia, ale o bežnú o námietku uplatňovanú v stavebných konaniach, ktorej posúdenie spadá do kompetencie stavebného úradu vychádzajúc aj z § 62 ods. 3, 66 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad teda nemusel konanie prerušiť za účelom podania návrhu žaloby na príslušný súd, ako sa domnieval žalobca.
38. Napokon súd uvádza, že sa zaoberal aj otázkou aktívnej legitimácie žalobcu a či ide o zásah do subjektívnych práv žalobcu, keď v danom prípade nebolo rozhodnuté meritórne – nebolo vydané dodatočné povolenie stavby, ale konanie bolo zastavené. Súd sa stotožnil s dôvodmi žalobcu, pre ktoré tvrdí, že bol dotknutý na svojich subjektívnych právach, a to že jednak v konaní ako účastník konania uplatnil námietku narušenia pohody bývania, ergo predmetná stavba a jej posúdenie so zákonom, verejným záujmom a technickými predpismi sa dotýka aj jeho subjektívnych práv. A rovnako tak aj
nerozhodnutie o jeho námietke uplatnenej aj v odvolaní. Zároveň aktívnu legitimáciu považoval za danú aj krajský súd a najvyšší súd, keďže preskúmali predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci (ktoré znelo taktiež na zastavenie konania).
39. V zmysle uvedeného je správny súd toho názoru, že správny orgán nesprávne právne posúdil splnenie podmienok na zastavenie konania o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP, pretože v konaní neboli úspešní a ani im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im správny súd uložil.
41. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
NR-11S/248/2018
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.