Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-20S-6-2022.pdf
PDF · 122.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TT-20S/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, so sídlom Partizanska13, Vráble, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Jamrich, advokát, so sídlom Moravská 35, Vráble, proti žalovanému: Mesto Holíč, so sídlom Bratislavská 5, Holíč, právne zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát, so sídlom Námestie Slobody 2, Skalica, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. januára 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd fiktívne rozhodnutie žalovaného Mesta Holíč zo dňa 15. januára 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca dňa 08.10.2021 emailom spoločnosti SMM Holíč s.r.o., Moyzesova 2, 908 51 Holíč, IČO: 43 893 104 (email: A.) v zmysle § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“ alebo „zákon o slobode informácií“) žiadal o sprístupnenie nasledujúcich informácii: 1. Vzhľadom k tomu, že sme na Vašej web stránke nenašli základné informácie o Vašej spoločnosti, prosíme o zaslanie základných dokumentov o fungovaní spoločnosti ako sú: zakladateľská listina / spoločenská zmluva / stanovy / štatút. 2. Prosíme o zaslanie výročnej správy spoločnosti za rok 2018, 2019 a 2020. 3. Využíva Vaša spoločnosť externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby? Ak, áno žiadame o zaslanie uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych, prípadne poradenských, reklamných, audítorských a konzultačných službách. Taktiež Vás žiadame o zaslanie dokladov za tieto uhradené služby spolu s ich prílohami – výkazmi poskytnutého poradenstva s časovou špecifikáciou, a to za rok 2019, 2020 a 2021. 4. Ak Vaša spoločnosť využíva externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby, žiadame Vás o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa týchto služieb. 5. Prosíme o poskytnutie údajov o športových, kultúrnych, vzdelávacích prípadne iných podujatí, ktoré Vaša spoločnosť podporila finančnými prostriedkami a výšku týchto finančných prostriedkov na jednotlivé podujatia, a to za roky 2019, 2020 a 2021? 6. Má Vaša spoločnosť písomne stanovené pravidlá a limity pre odmeňovanie manažérov a členov vrcholového manažmentu/štatutárny orgán/dozornú radu? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie.
7. Prosíme o poskytnutie údajov o výške platu a odmeny členov štatutárneho orgánu spoločnosti a členov dozornej rady spoločnosti za činnosť v spoločnosti za rok 2019, 2020 a 2021. 8. Využívajú členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán/dozorná rada) služobné vozidlá? Ak áno, prosíme o poskytnutie údajov o služobných vozidlách – typ, model, rok výroby, obstarávacia cena vozidla/mesačný nájom. 9. Boli členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán) vybratí do svojej funkcie cez výberové konania ? Ak áno, prosíme o poskytnutie zápisnice z výberového konania.
2. Na žiadosť o sprístupnenie informácie povinná osoba žalobcovi nesprístupnila informácie, na základe čoho žalobca podal odvolanie. Žalobca odvolaním zo dňa 01.12.2021 podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktorým bolo žalobcovi odmietnuté poskytnutie informácie na žiadosť o sprístupnenie informácii zo dňa 08.10.2021, kde ako odvolacie dôvody poukazoval na jednotlivé ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. Tým, že povinná osoba nevydala v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, pretože spoločnosť SMM Holíč s.r.o. žiadosti o poskytnutie informácie nevyhovela, žalobca mal za to, že povinná osoba vydala „fiktívne“ rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie na žalobcovu žiadosť zo dňa 08.10.2021. Na žalobcovo odvolanie zo dňa 01.12.2021 žalovaný ako odvolací orgán vôbec nereagoval a nevydal žiadne rozhodnutie, čím žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie o odvolaní.
II.
Žaloba
3. Správnou žalobou zo dňa 28.01.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 31.01.2022, sa žalobca domáhala preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.01.2022.
4. Žalobca sa obrátil žiadosťou o sprístupnenie informácií od obchodnej spoločnosti založenej a v 100 % majetkovom vlastníctve mesta Holíč. Nielen spoločnosť SMM Holič s.r.o. ale aj žalovaný nepostupovali v súlade so zákonom č. 211/200 Z.z. a Správnym poriadkom a nevydali rozhodnutie, ktorým by sa zákonom súladným spôsobom vysporiadali so žalobcovou žiadosťou. Žalobca ako žiadateľ mal právo, aby správny orgán pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím, ako je uvedené v § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., a toto by obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku a z odôvodnenia ktorého by sa dozvedel o dôvodoch, pre ktoré nebolo jeho žiadosti vyhovené. V prípade, že spoločnosť SMM Holíč s.r.o. odmietla sprístupniť informácie na žiadosť žalobcu, mala podľa zákona č. 211/2000 Z.z. povinnosť postúpiť do 3 dní podnet na vydanie rozhodnutia osobe, ktorá ju založila Ak žalovaný napadnutým rozhodnutím fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu nezrušil, resp. odvolací orgán opätovne vôbec nerozhodol, nečinnosťou žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu na riadny proces.
III.
Vyjadrenie žalovaného
5. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že s obsahom žaloby nesúhlasí a tvrdenia žalobcu dôrazne popiera. Žaloba je neopodstatnená, nedôvodná, formulovaná zmätočne a v dôsledku toho je nepreskúmateľná, a preto súdu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalobcu je postup žalobcu zjavným zneužitím práva. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalobca reálne doručil spoločnosti SMM Holíč s.r.o. žiadosť o sprístupnenie informácie. Žalobca neoznačil žiaden dôkaz o tom, že by takúto žiadosť doručil. Žalobca neoznačil ani žiaden dôkaz o tom, že by v 15-dňovej lehote na podanie odvolania doručil spoločnosti SMM Holič s.r.o. odvolanie. Žalobca tiež nikdy reálne nedoručil žalovanému žiadnu žiadosť o sprístupnenie informácií a neoznačil žiadny dôkaz o tom, že by takúto žiadosť doručil žalovanému. Keďže nebola preukázaná existencia žiadnej spôsobilej žiadosti o sprístupnenie informácie, nemožno vychádzať z predpokladu existencie údajného fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby. Otázky, ktoré žalobca uvádza sa evidentne netýkajú informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce ani životného prostredia. Ide najmä o otázky, ktoré sa týkajú vnútorných záležitostí obchodnej spoločnosti, ktoré nie sú verejnej povahy.
IV.
Replika a duplika
6. Žalobca v replike považoval argumentáciu žalovaného za nesprávnu a poukázal na ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorých mala spoločnosť SMM Holič s.r.o. postupovať. Ak povinná osoba SMM Holič s.r.o. nevyhovela žalobcovi ako žiadateľovi o sprístupnenie informácie v celom rozsahu, mala povinnosť dať podnet na vydanie rozhodnutia osobe, ktorá ju založila, t.j. mestu Holíč, ktorá má po postúpení vydať rozhodnutie ako prvostupňový orgán.
7. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.
V.
Relevantné právne predpisy
8. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
9. Podľa § 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
10 Podľa § 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
11. Podľa § 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
12. Podľa § 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
16. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
19. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
20. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
21. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2); ak je povinnou osobou podľa prvej časti vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná bezodkladne, najneskôr do troch dní, dať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky podnet na vydanie rozhodnutia.
22. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
23. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
24. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom
27. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 20S/6/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/6/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.
28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 27. marca 2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
29. Predmetom súdneho prieskumu bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.01.2022, ktorým nevyhovel odvolaniu proti fiktívnemu rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácie.
30. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.
31. Zákon o slobode informácií upravuje viacero spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie, a to sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (i), vydanie písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ii), „vydanie“ tzv. fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ďalej aj len „fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie“) v prípade, že povinná osoba v zákonnej lehote informáciu neposkytne, nesprístupní ani nevydá rozhodnutie (iii) a odloženie žiadosti o sprístupnenie informácie (iv).
32. S určitou mierou zjednodušenia možno teda konštatovať, že žiadosť o sprístupnenie informácie môže povinná osoba (odhliadnuc od možnosti odloženia žiadosti o sprístupnenie informácie) vybaviť buď sprístupnením požadovanej informácie (i), buď formou rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie (ii), a to či už skutočného (ii /a) alebo fiktívneho (ii/b).
33. Ak v zákonnej lehote povinná osoba poskytla žiadateľovi informácie aj keď v inom ako požadovanom rozsahu, znamená to, že informáciu sprístupnila (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011). Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s obsahom zverejnenej informácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií, ani porušenie práva na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/9/2012 zo dňa 27.03.2013).
34. Pokiaľ povinná osoba nemieni vyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácie, je povinná vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Za určitých okolností pritom povahu takéhoto rozhodnutia povinnej osoby môže mať aj jej list. V zmysle správnej súdnej praxe totiž „aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby, podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy. Nie je teda rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, alebo či je vôbec nejako označený. Podstatné je, či správny orgán takýmto aktom autoritatívne zasiahol do právnej sféry fyzickej osoby alebo právnickej osoby“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 4/2013 zo dňa 19.03.2014).
35. Jedným zo spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie je „vydanie“ fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie nastáva vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži 5/2011 zo dňa 16.11.2012). Zároveň možno konštatovať, že fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 21/2013 zo dňa 21.11.2013). Predpokladom „vydania“ fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie teda je nečinnosť povinnej osoby v zákonnej lehote, t. j. skutočnosť, že povinná osoba informáciu neposkytne (nesprístupní) ani nevydá písomné negatívne rozhodnutie o jej nesprístupnení v tejto lehote. Nie každý prípad nečinnosti povinnej osoby v zákonnej lehote však má za následok „vydanie“ fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie touto konkrétnou povinnou osobou. V tomto smere správny súd poukazuje na právnu úpravu ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií.
36. Z právnej úpravy ustanovenej v § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba, ktorá má charakter súkromnoprávnej osoby, nemôže vydať ani písomné negatívne
rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie ani fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie. Tomuto záveru ostatne nasvedčuje aj stanovisko prezentované v komentárovej literatúre, podľa ktorej uvedené ustanovenie „reaguje na skutočnosť, že niektoré povinné osoby ako súkromnoprávne subjekty nemajú rozhodovaciu právomoc - nie sú oprávnené viesť konanie a rozhodovať (vydať rozhodnutia). Ide najmä o prípady obchodných spoločností podľa § 2 ods. 3 Infozákona . Tieto subjekty majú síce informačnú povinnosť, no v prípade nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácií musia zvoliť odlišný procesný postup. Z časového hľadiska, ak povinná osoba zastáva názor, že informáciu nemožno sprístupniť, musí bezodkladne dať podnet príslušnému orgánu na rozhodnutie vo veci. Podnet musí dať príslušnej osobe najneskôr do 3 dní odo dňa, od kedy jej uplynula zákonná lehota na poskytnutie požadovaných informácií“ (Ikrényi, P., Tkáč, J., Ikrényi, I., Vokálová, D., Bako, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, s. r. o., 2015, s. 363). Obdobne bolo v rámci odbornej literatúry konštatované, že „povinné osoby vymedzené v § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií (napr. obchodné spoločnosti alebo štátne podniky založené povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2) nemajú oprávnenie sami vydať písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Samostatne môžu iba požadované informácie poskytnúť a vydať rozhodnutie zápisom v spise. Ak však takáto povinná osoba požadované informácie nesprístupní hoci len sčasti, musí dať bezodkladne, najneskôr však do troch dní, podnet na vydanie rozhodnutia.“ (WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok : VIA IURIS – Centrum pre práva občana, 2012, s. 170)
37. Napokon ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať skôr extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/163/2021 zo dňa 11.08.2021, ods. 69).
38. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Vzhľadom na námietky žalobcu, ktorých podstata spočíva v tom, že žalovaný nepostupoval zákonne, ak vydal fiktívne rozhodnutie a tým potvrdil fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie, správny súd konštatuje, že fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná, keďže za určitých okolností aj list môže mať povahu rozhodnutia orgánu verejnej správy a keďže vydaním rozhodnutia o nesprístupnení informácie (čo aj len v podobe listu povinnej osoby) sa v zásade ruší prípadné skoršie fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Z vyjadrení žalobcu a žalovaného je zrejmé, že skutočne došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí o nesprístupnení požadovaných informácií žalobcovi.
39. Z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť SMM Holič založil žalovaný a tým pádom je spoločnosť SMM Holíč s.r.o. povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, keďže je založená žalovaným. Vzhľadom na to, že spoločnosť SMM Holíč s.r.o. je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, v prípade, že nemienila vyhovieť žiadosti zo dňa 08.10.2021, ktorú zaslal žalobca v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. emailom, mala spoločnosť SMM Holíč s.r.o. postupovať v intenciách § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z., teda mala bezodkladne, najneskôr do troch dní, postúpiť žiadosť osobe, ktorá ju založila, teda žalovanému, ktorý má po postúpení vydať rozhodnutie ako prvostupňový správny orgán. Spoločnosť SMM Holíč s.r.o. však podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. nepostupovala. Proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie žalobca podal odvolanie zo dňa 01.12.2021, ktoré bolo doručené podľa elektronickej doručenky z portálu slovensko.sk žalovanému dňa 01.12.2021. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalovaný nemal vedomosť o podanom odvolaní, a že neexistuje žiaden dôkaz, že bola podaná žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií spoločnosti SMM Holíč s.r.o.. Žalobca k žalobe predložil dôkazy, ktoré preukazujú doručenie žiadosti o sprístupnenie informácií spoločnosti SMM Holíč s.r.o. a doručenie odvolania žalovanému. Zo súdneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií nevydal ani žalovaný ako povinná osoba, ktorá založila spoločnosť SMM Holíč s.r.o. a ani na základe odvolania.
40. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že vo veci žiadosti zo dňa 08.10.2021 bolo skutočne „vydané“ fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií, a že toto fiktívne rozhodnutie nevydala spoločnosť SMM Holíč s.r.o. a ani žalovaný. Žalovaný nevydal ani rozhodnutie o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií požadovaných žiadosťou zo dňa 08.10.2021. Správny súd (s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. 6Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010) prisvedčil žalobcovi, že mal právo, aby povinná osoba s rozhodovacou právomocou vo veci (žalovaný) jeho žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií o spoločnosti SMM Holíč s.r.o., pokiaľ tejto žiadosti nemalo byť vyhovené, rozhodla o nesprístupnení požadovaných informácií, a to formou rozhodnutia, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Toto rozhodnutie povinnej osoby s rozhodovacou právomocou pritom bolo potrebné odôvodniť tak, aby sa z odôvodnenia žalobca mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že povinná osoba s rozhodovacou právomocou v danom prípade takto nepostupovala, odňala žalobcovi právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na príslušnom (odvolacom) orgáne. Žalovaný takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu nenapravil a vydal ako druhostupňový správny orgán tiež fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, a preto je potrebné takéto rozhodnutie žalovaného považovať za nezákonné. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca mal právo na vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.
41. Správny súd v súvislosti s prieskumom fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v
rámci odvolacieho konania poukazuje aj na komentárovú literatúru, podľa ktorej, „ak odvolací orgán
preskúmava ... fiktívne rozhodnutie, nemá inú možnosť, ako ho zrušiť. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“, pričom „odvolací orgán nemôže fiktívne rozhodnutie potvrdiť z dôvodu, že existuje iný dôvod pre nesprístupnenie informácie“ (IKRÉNYI, P., BAKO, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 424, Ikrényi, P., Tkáč, J., Ikrényi, I., Vokálová, D., Bako, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, s. r. o., 2015, s. 362).
42. Správny súd k veci naviac uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007 vyslovil právny názor, podľa ktorého: ,,právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa Obchodného zákonníka)“. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sžik/8/2019 zo dňa 12.02.2020) možno konštatovať, že Ústavný súd SR v tomto prípade vykladal pojem verejné prostriedky značne extenzívnejšie, keďže sa nelimitoval len obsahom uvedenej legálnej definície v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ale vyslovil predpoklad, že v prípade, ak má v dotknutom subjekte štát majetkovú účasť, tak ide de facto o hospodárenie s verejnými financiami, resp. nakladanie s majetkom štátu. Správny súd dodáva, že k uvedenému extenzívnemu výkladu Ústavného súdu Slovenskej republiky sa priklonil Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad aj vo veci vedenej pod sp. zn. 1Sžo/103/2008 zo dňa 08.09.2009, kedy nepeňažný vklad obce do základného imania spoločnosti, ktorej bola zakladateľom, považoval naďalej za majetok obce, v čoho dôsledku teda dotknutá spoločnosť nakladala s majetkom obce. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že ak má v dotknutom subjekte (povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) obec alebo mesto majetkovú účasť, tak ide de facto o hospodárenie s verejnými financiami, resp. o nakladanie s majetkom obce alebo mesta. Inými slovami, pri výklade § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií je potrebné uvedomiť si, že v prípade spoločnosti, v ktorej má obec alebo mesto majetkovú účasť, takáto spoločnosť hospodári, resp. nakladá vždy aspoň čiastočne s majetkom obce alebo mesta. Rovnaký záver už ostatne bol konštatovaný v správnej súdnej praxi (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/139/2014 zo dňa 09.09.2015). Je nesporné, že žalovaný má v spoločnosti SMM Holíč s.r.o. majetkovú účasť, keď je jediným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti. Táto skutočnosť postačujúcim spôsobom preukazuje, že spoločnosť SMM Holíč s.r.o. pri svojej činnosti nakladá s majetkom žalovaného. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že
žalovaný prostredníctvom spoločnosti SMM Holíč s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť v súkromnom sektore.
43. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný sa až vo vyjadrení k žalobe bližšie vyjadril k žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií. Správny súd pre úplnosť pripomína, že v správnej súdnej praxi už bolo konštatované, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nie je možné v správnom súdnom konaní cez vyjadrenia k žalobe dopĺňať a konvalidovať, a teda že sa posudzuje pôvodné rozhodnutie aj s jeho odôvodnením, a že verejná správa ani jej súdna kontrola nie je postavená na možnosti správneho orgánu vydať rozhodnutie bez relevantného odôvodnenia, ktoré by potom pri súdnom prieskume pridávaním nových dôvodov pre rozhodnutie autor rozhodnutia ľubovoľne dopĺňal a menil (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32 a 33).
44. Ako už bolo vyššie uvedené a ako už bolo opakovane judikované, fiktívne rozhodnutie, keďže nemá zákonom predpísané náležitosti je vždy z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V dôsledku uvedených skutočností je potom zrejmé, že správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že fiktívne rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), a preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
45. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií požadovaných žiadosťou zo dňa 08.10.2021. Pokiaľ žalovaný v rámci ďalšieho konania dospeje k záveru, že určitú konkrétnu požadovanú informáciu nemožno sprístupniť, bude potrebné vo výroku jeho rozhodnutia uviesť aj právnu normu, na základe ktorej nie je možné predmetnú informáciu sprístupniť. Otázku (ne)existencie zákonného dôvodu na nesprístupnenie požadovanej informácie bude potrebné osobitne posúdiť vo vzťahu ku každej jednotlivej požadovanej informácie.
46. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.