Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-270-2020.pdf
PDF · 163.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/270/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: Mesto Dobšiná, IČO: 00 328 197, so sídlom: SNP 554/20, 049 25 Dobšiná, právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258, so sídlom: Hlavná 111/25, 040 01 Košice, za ktorú koná doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom: Ružová dolina 606/10, 821 09 Bratislava, P.O.BOX 98, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14622-9000/2020 zo dňa 26.11.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Na základe podnetu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia európskych programov MV SR, Organizačný odbor, Oddelenie kontroly verejného obstarávania a nezrovnalostí zo dňa 17.06.2020, doručeného žalovanému dňa 18.06.2020, označeného ako „Žiadosť o začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného v zmysle § 169 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý sa týkal preskúmania úkonov žalobcu ako kontrolovaného verejného obstarávateľa po uzavretí zmluvy pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Výstavba materskej školy v meste Dobšiná“, realizovanej postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska, vyhlásenej zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 121/2017 z 20.06.2017 pod zn. 8556 – WYP, po uzavretí Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby „Výstavba materskej školy v meste Dobšiná“ z 25.04.2018 medzi kontrolovaným a úspešným uchádzačom STROJSTAV spol. s r.o., IČO: 31 573 258, so sídlom: Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava (pôvodne so sídlom: Lipová 13, 971 01 Prievidza), vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 06.08.2018, ktorý podnet si žalovaný osvojil, bolo začaté konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy z vlastného podnetu žalovaného, a to Oznámením o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 9998-6000/2020-OD/1 zo dňa 13.07.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené 14.07.2020.
2. Po uskutočnení procesných úkonov vydal Úrad pre verejné obstarávanie, Odbor dohľadu (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. 9998-6000/2020-OD/4 zo dňa 30.09.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) vyslovil, že žalobca ako kontrolovaný porušil § 10 ods. 2 ZVO, a to princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp transparentnosti, keď v rámci podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, požadoval od uchádzačov predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006, vydané nezávislou inštitúciou, nakoľko predmetná norma nie je určená na certifikáciu, resp. vydávanie potvrdení, keďže neobsahuje požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby nezávislá inštitúcia osvedčila súlad s touto normou, resp. potvrdila splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
3. Na základe žalobcom podaného odvolania Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „Rada“) dňa 26.11.2020 vydala rozhodnutie č. 14622-9000/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu ako kontrolovaného zamietla a prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 ZVO potvrdila.
II.
Žaloba
4. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 22.12.2020 v zákonom stanovenej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 6S/270/2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, resp. je v rozpore s ním. Žalobu obsahovo odôvodnil s poukazom na to, že zákonodarca v zmysle § 34, § 35, § 38 ZVO stanovil právo kontrolovaného vyžadovať od uchádzačov preukázanie splnenia minimálneho technického štandardu tak, aby tento bol zvolený primerane a vzťahoval sa na predmet zákazky. ZVO predstavuje predpis súkromného práva, okrem uplatnenia revíznych postupov, pričom zákonodarca žiadnym ustanovením tohto zákona nezakázal kontrolovanému vyžadovať od uchádzačov preukázanie prijatia odporúčaní podľa normy ISO 10006. Podľa žalobcu je preto relevantné len posúdenie primeranosti a dôvodnosti predmetnej požiadavky, vrátane posúdenia relevantnosti požiadavky podľa § 35 ZVO – Systémom manažérstva kvality, t. j. či uvedená norma spadá do okruhu noriem systému manažérstva kvality. Primeranosťou a súvislosťou požiadavky žalobcu predložiť potvrdenie, resp. iný dokument, z ktorého by vyplývala aplikácia odporúčaní podľa normy ISO 10006, v kontexte s predmetom zákazky, sa však žalovaný nezaoberal, iba formálne posudzoval záväznosť predmetnej normy ISO 10006. Súvisom predmetnej podmienky účasti s obsahom predmetu plnenia sa žalovaný relevantne nezaoberal, pričom svoje hodnotenie zhrnul v pojme nezmyselnosť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na svoju argumentáciu obsiahnutú v administratívnom spise, podľa ktorej „predloženie potvrdenia, nie certifikátu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že proces certifikácie spoločnosti podľa požiadaviek normy ISO 9001 v sebe nemusí zahŕňať aj preverenie riadenia projektov podľa návodu uvedeného v norme ISO 10006“. Touto argumentáciou sa žalovaný podľa neho nezaoberal.
5. Žalobca ďalej poukázal na to, že tvrdenia žalovaného sú zmätočné, bez opory v skutkovom stave, keďže predmetná norma obsahuje odporúčania – štandard použiteľný pre rôzne projekty, ktorých vzatie do úvahy pri riadení projektov overuje oprávnená osoba pri ich osvedčovaní, čím sa žalovaný nezaoberal. V súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobca poukazoval na rozhodnutia vydané Úradom pre ochranu hospodárskej súťaže Českej republiky.
6. Žalobca pokračoval vo svojej argumentácii poukazom na vydané certifikáty v tejto oblasti a žalovanému vytkol, že sa nimi nezaoberal. Zdôraznil, že hoci norma ISO 10006 nie je určená na certifikáciu, táto skutočnosť nevylučuje vydanie príslušného potvrdenia, ktoré sa v roku 2017 štandardne vydávali, pričom certifikačné orgány boli akreditované. Žalobca súdu ako prílohu žaloby predložil certifikát a potvrdenie vydané spoločnosťou Doprastav, a.s. a Metrostav DS a.s., čím je podľa jeho názoru osvedčená disponibilita hospodárskych subjektov s potvrdením tohto typu, ktorá je na relevantnom trhu bežná. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí nemajú oporu v znení samotnej normy, ktorá predpokladá štandard – referenčný model pre nastavenie riadenia projektov v organizácii, pričom na dosiahnutie tohto štandardu je možné prijať odporúčania uvedené v norme ISO 10006 a tieto si pre konkrétny projekt prispôsobiť. Relevantné podľa žalobcu je však
vždy posudzovanie dosiahnutia štandardu pre nastavenie riadenia projektu v organizácii, pričom nie je vylúčené dosiahnutie tohto stavu aj inými opatreniami, ekvivalentnými s odporúčaniami predmetnej normy, čo pripustil aj žalobca vo výzve vydanej vo verejnom obstarávaní, kde pripustil možnosť alternatívneho dokladu.
7. Žalobca zhrnul, že:
- žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru o obsahu normy ISO 10006, nakoľko uvedená norma obsahuje merateľný štandard použiteľný pre rôzne projekty – relevantné je vždy posudzovanie dosiahnutia štandardu pre nastavenie riadenia projektu v organizácii,
- žalovaný neposudzoval primeranosť, dôvodnosť a relevantnosť predmetnej požiadavky,
- žalovaný uprednostnil pri posudzovaní normy ISO 10006 výlučne skúmanie formy pred jej obsahom,
- nevzal do úvahy argumentáciu žalobcu, že uvedenou podmienkou sledoval vytvorenie predpokladov pre overovanie zvyšovania kvality riadenia projektu v rámci vlastných kapacít uchádzača zavedením a používaním systému kvality v riadení jednotlivých projektov, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie bez opory v právnom poriadku.
8. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie, a súčasne aby žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
III.
Vyjadrenie žalovaného
9. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 16.04.2021. Zopakoval podstatnú časť svojej argumentácie obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že slovenská technická norma ISO 10006 je medzinárodná norma, ktorá poskytuje návod na manažérstvo kvality v projektoch, pričom to nie je metóda riadenia. Je len dodatkom k návodu uvedenému v norme ISO 9004. Táto norma nie je návodom na samotné manažérstvo projektu, ale zaoberá sa len návodom na kvalitu manažérskych procesov v projektoch. Aj keď certifikácia, resp. vydávanie potvrdení podľa tejto normy nie sú vylúčené, nakoľko to nezakazuje žiadny predpis a zároveň reálna prax je taká, že takéto certifikáty sa vydávajú, táto požiadavka v rámci podmienok účasti vo verejnom obstarávaní nie je v súlade s princípmi transparentnosti a nediskriminácie, keďže v procese vyhodnocovania splnenia podmienok účasti v danom prípade nie je možné objektívne vyhodnotiť rovnocennosť opatrení na zabezpečenie kvality vo vzťahu k vydanému potvrdeniu, resp. certifikátu. Ak niektoré certifikačné orgány bežne vydávajú certifikáty podľa tejto normy, je to vecou ich vlastného podnikateľského rozhodnutia, čo nemení nič na skutočnosti, že odporúčania uvedené v predmetnej norme nemožno použiť na preskúmanie zhody, a teda nie je možné ani posúdiť systém zabezpečenia kvality zavedený uchádzačom z pohľadu súladu s predmetnou normou. V rámci vyjadrenia k žalobným námietkam žalovaný uviedol, že nepovažuje za vhodné aplikovať v danej veci českú právnu normu, keďže legislatívne znenia ustanovení oboch zákonov vykazujú nesúlad.
10. Žalovaný doplnil, že v danej veci nemožno ani určiť, aké doklady by bolo možné považovať za rovnocenné osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov, keďže žalobcom požadované potvrdenie je potvrdením, ktorého vydávanie a obsahové náležitosti nie sú ničím a nikým upravené. Z uvedeného dôvodu nie je možné predvídať postup žalobcu pri vyhodnocovaní iných dôkazov a iných osvedčení potenciálne predložených uchádzačmi, čo v konečnom dôsledku vytvára priestor pre svojvôľu a nerovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektami, a jeho postup je nepreskúmateľný.
11. Žalovaný zhrnul, že prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutia“) sú vecne správne a dostatočne odôvodnené, vrátane správneho zistenia skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 19.05.2021 (replika). Zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a zdôraznil, že verejný obstarávateľ môže vyžadovať predloženie certifikátu systému manažérstva kvality, pričom norma ISO 10006 umožňuje vydávanie
takýchto certifikátov. Uzavrel, že vo verejnom obstarávaní postupoval v súlade so zákonom, a zopakoval žalobný petit, teda žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní úplnej náhrady trov konania.
13. K replike sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 23.05.2022 (duplika). V celom rozsahu sa pridržal svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.04.2021 a doplnil, že pri príprave a spracovaní požiadaviek na preukázanie splnenia podmienok účasti, ktoré sa týkajú technickej alebo odbornej spôsobilosti, má žalobca možnosť vybrať si jednu alebo niekoľko podmienok účasti uvedených v ustanovení § 34 ods. 1 ZVO, nie je však oprávnený stanoviť si ľubovoľné podmienky, teda ísť nad rámec možností uvedeného zákonného ustanovenia, resp. tento taxatívny rozsah akýmkoľvek spôsobom meniť. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na závere, že žalobca neurčil predmetnú požiadavku verejného obstarávania v súlade so zákonom a opätovne žiadal žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP.
14. Duplika bola doručená na vedomie dňa 18.01.2024 žalobcovi, ktorý sa k nej už ďalej nevyjadroval.
V.
Relevantná právna úprava
15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Podľa § 169 ods. 3 písm. a) ZVO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len "konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy") sa začína z vlastného podnetu úradu.
20. Podľa § 10 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
21. Podľa § 34 ods. 1 písm. h) ZVO technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: uvedením opatrení environmentálneho manažérstva, ktoré uchádzač alebo záujemca použije pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy.
22. Podľa § 35 ZVO ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu systému manažérstva kvality vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie požiadaviek technických noriem na systém manažérstva kvality uchádzačom alebo záujemcom vrátane dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, odkazuje na systém manažérstva kvality podľa technických noriem, ktorý je certifikovaný akreditovanou osobou. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzná ako rovnocenný certifikát systému manažérstva kvality vydaný príslušným orgánom členského štátu. Ak uchádzač alebo záujemca objektívne nemal možnosť získať príslušný certifikát v určených lehotách, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia prijať aj iné dôkazy o rovnocenných opatreniach na zabezpečenie systému manažérstva kvality predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktorými preukáže, že ním navrhované opatrenia na zabezpečenie systému manažérstva kvality sú v súlade s požadovanými slovenskými technickými normami na systém manažérstva kvality.
23. Podľa § 36 ZVO ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie požiadaviek noriem na systém environmentálneho manažérstva uchádzačom alebo záujemcom, môže odkázať na schému Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit alebo iný systém environmentálneho manažérstva podľa osobitného predpisu alebo iný systém environmentálneho manažérstva založený na príslušných právne záväzných aktoch Európskej únie alebo medzinárodných normách, na ktorý vydal akreditovaný certifikačný orgán certifikát. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzná ako rovnocenný certifikát systému environmentálneho manažérstva vydaný príslušným orgánom členského štátu. Ak uchádzač alebo záujemca objektívne nemal možnosť získať príslušný certifikát v určených lehotách, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia prijať aj iné dôkazy o opatreniach v oblasti environmentálneho manažérstva predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktorými preukáže, že ním navrhované opatrenia sú rovnocenné opatreniam požadovaným v rámci príslušného systému environmentálneho manažérstva alebo príslušnej normy environmentálneho manažérstva.
24. Podľa § 38 ods. 5 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky alebo koncesie. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.
25. Podľa § 175 ods. 4 ZVO ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Úrad postupuje podľa prvej vety aj vtedy, ak súd po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní podľa § 169 ods. 1 a vráti vec úradu na ďalšie konanie; ak ide o konanie podľa § 169 ods. 1 písm. d), úrad v rozhodnutí uvedie porušenia tohto zákona len v rozsahu namietaných skutočností. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oznámil úradu, že súhlasí so všetkými zistenými skutočnosťami podľa § 173 ods. 14 v plnom rozsahu, úrad v rozhodnutí uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu zníženú o 50%. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50% nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50% nie je preskúmateľné súdom.
26. Podľa § 175 ods. 8 písm. b) ZVO Úrad je povinný v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona.
27. Podľa § 177 ods. 12 ZVO Rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
28. Podľa § 185 ods. 1 ZVO všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora.
29. Podľa § 185 ods. 2 ZVO na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.
30. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom
31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/270/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-6S/270/2020.
32. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok vo veci verejne vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 27.03.2025 (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 11.03.2025, teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 27.03.2025.
33. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 písm. a) ZVO na predmet podlimitnej zákazky „Výstavba materskej školy v meste Dobšiná“, vyhlásenej dňa 20.06.2017 vo Vestníku verejného obstarávania č. 121/2017 pod zn. 8556 – WYP, prvostupňový orgán podľa § 175 ods. 4 ZVO vyslovil, že žalobca porušil § 10 ods. 2 ZVO, a to:
- princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov,
- princíp transparentnosti, tým, že v rámci podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, požadoval od uchádzačov predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006, vydané nezávislou inštitúciou, nakoľko predmetná norma nie je určená na certifikáciu, resp. vydávanie potvrdení, keďže neobsahuje požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby nezávislá inštitúcia osvedčila súlad s touto normou, resp. potvrdila splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím vydaným podľa § 177 ods. 12 ZVO Rada potvrdila v celom rozsahu.
34. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
35. Spornou v danej veci bola podmienka účasti uchádzačov vo verejnom obstarávaní, ktorú žalobca ako verejný obstarávateľ vymedzil vo výzve na predkladanie ponúk tak, že od uchádzačov vyžadoval v rámci technickej a odbornej spôsobilosti s poukazom na § 34 ods. 1 písm. h), § 35, § 36 ZVO tzv. minimálnu požadovanú úroveň štandardov s tým, že uchádzač bol povinný doložiť, že „je držiteľom platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006, vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom“, s dôvetkom, že „verejný obstarávateľ uzná ako rovnocenné aj osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov“ a „prijme aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu“. Žalovaný ako orgán verejnej správy na úseku verejného obstarávania v súvislosti s touto podmienkou hodnotil, či táto bola určená v súlade s § 10 ods. 2 ZVO, resp. s princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípom transparentnosti verejného obstarávania.
36. Prvostupňový orgán záver o porušení § 10 ods. 2 ZVO v danej veci odôvodnil tým, že slovenská technická norma ISO 10006 je medzinárodná norma, ktorá poskytuje návod na manažérstvo kvality v projektoch. Štandard ISO 10006 nie je metóda riadenia, je to štandard, ktorý slúži ako referenčný model pre nastavenie riadenia projektov v organizácii. Obsahuje všeobecné zásady a praktiky manažérstva kvality, pričom je dodatkom k návodu uvedenému v norme ISO 9004. Norma nie je návodom pre riadenie konkrétneho projektu. Tento návod je určený širokému okruhu ľudí. Ďalej konštatoval, že tento návod je použiteľný pri projektoch, ktoré môžu mať rozličnú formu, od malých až po veľmi veľké, od jednoduchých až po zložité, od individuálneho projektu až po časť programu alebo súboru projektov.
Táto medzinárodná norma nie je návodom na samotné manažérstvo projektu, ale zaoberá sa návodom na kvalitu manažérskych procesov v projektoch.
37. Svoje závery prvostupňový orgán oprel jednak o predchádzajúce rozhodnutia Rady (napr. rozhodnutie č. 10665-9000/2018), jednak o odborné stanoviská, najmä stanovisko Úradu normalizácie, metrológie a skúšobníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚNMS SR“), podľa ktorého má norma ISO 10006 odporúčací charakter, nemá sa používať na certifikačné účely, nakoľko neobsahuje žiadne certifikačné požiadavky na projektového manažéra a ani certifikačné požiadavky na systém manažérstva, t. j. konkrétne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát, resp. potvrdenie podľa tejto normy, a osvedčil súlad s touto normou. Podľa tohto stanoviska nie je možné preukázať zhodu s požiadavkami, keďže v norme požiadavky stanovené nie sú a odporúčania v nej uvedené nemožno použiť na preskúmanie zhody. S poukazom na predmetné stanovisko prvostupňový orgán uzavrel, že má za preukázané, že norma ISO 10006 nie je určená na vydávanie potvrdení, resp. certifikátov, nakoľko nie je možné preskúmať systém manažérstva projektov hospodárskeho subjektu z pohľadu zhody s požiadavkami normy ISO 10006, keďže norma neobsahuje žiadne požiadavky a ani vyhodnocovacie kritériá zhody, obsahuje len odporúčania, ktoré majú charakter návodu pre zavedenie funkčného systému manažérstva projektov. Dodal, že aj keď certifikácia, resp. vydávanie potvrdení podľa tejto normy nie je vylúčené, nakoľko to nezakazuje žiaden právny predpis, a zároveň reálna prax je taká, že takéto certifikáty, resp. potvrdenia sa vydávajú, požiadavka na predloženie dokladu tohto charakteru v rámci podmienok účasti nie je v súlade s princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 ZVO, nakoľko v procese vyhodnocovania splnenia podmienok účasti v danom prípade nie je možné objektívne vyhodnotiť rovnocennosť opatrení na zabezpečenie kvality vo vzťahu k vydanému potvrdeniu, resp. certifikátu. Nemožnosť posúdenia predmetnej skutočnosti podľa prvostupňového orgánu spôsobuje práve to, že z normy ISO 10006 nevyplýva, čo presne by mal certifikačný orgán osvedčovať, a teda súlad akých certifikačných požiadaviek by mal osvedčovať vo vydanom potvrdení, keďže predmetná norma žiadne požiadavky nestanovuje a zároveň žiadna autorita/ akreditačný orgán nekontroluje činnosť takéhoto certifikačného orgánu. Zdôraznil, že skutočnosť, že neexistujú jednoznačné, jednotné pravidlá pre vydávanie potvrdení, resp. certifikátov na základe normy ISO 10006, môže mať za následok, že doklady tohto typu nemusia byť vzájomne porovnateľné, nakoľko v každom jednom prípade môže doklad vydaný podľa príslušnej normy osvedčovať rôzne a vždy iné skutočnosti. Vzhľadom na to, že normou ISO nie je stanovený presný rozsah certifikačných požiadaviek, ktoré by mal subjekt spĺňať, ako je to napríklad v prípade normy ISO 9001, je možné takýto typ potvrdenia považovať za doklad len formálneho charakteru, slúžiaci na ubezpečenie, že organizácia aplikuje metódy, resp. návody v nej obsiahnuté, nie však za doklad, ktorý preukazuje sledovanú spôsobilosť, t. j. že hospodársky subjekt spĺňa určité certifikačné požiadavky, týkajúce sa kvality manažérskych procesov v projektoch. Vyžadovanie takéhoto potvrdenia ako podmienky účasti je podľa prvostupňového orgánu diskriminačné, netransparentné a nedôvodne obmedzujúce hospodársku súťaž, a teda v rozpore so zákonom. Podmienky účasti majú byť stanovené tak, aby bola zabezpečená čo najširšia hospodárska súťaž, pričom verejný obstarávateľ má povinnosť vymedziť požiadavky na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti len na tie, ktoré bezprostredne súvisia s predmetom zákazky, čo však neznamená len priamu vecnú súvislosť s predmetom zákazky, ale aj adekvátnosť rozsahu požiadaviek, t. j. ich primeranosť. Podľa prvostupňového orgánu porušenie zákona zo strany žalobcu mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko predmetná podmienka mohla odradiť od účasti potenciálnych uchádzačov, ktorí by boli inak spôsobilí riadne plniť obstarávaný predmet zákazky, avšak nedisponovali požadovaným potvrdením. Prvostupňový orgán v rámci povinnosti podľa § 175 ods. 8 písm. b) ZVO žalobcovi zároveň adresoval odporúčanie, aby v prípade druhovo rovnakej veci postupoval pri stanovovaní podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, zohľadňujúc taxatívne znenie § 34 ZVO a zároveň aby postupoval v súlade so základnými princípmi podľa § 10 ods. 2 ZVO tak, aby umožnil riadny priebeh hospodárskej súťaže, resp. vytvoril predpoklady pre účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov.
38. Rada ako druhostupňový orgán žalovaného napadnutým rozhodnutím potvrdila závery prvostupňového orgánu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnila. Poukázala na to, že posudzovaním požiadavky na certifikát ISO 10006 sa zaoberala už v konaniach č. 10665-9000/2018 a č. 10546-9000/2018, v ktorých si vyžiadala aj odborné stanoviská ÚNMS SR a Slovenskej národnej akreditačnej služby (ďalej len „SNAS“). Z oboch zabezpečených stanovísk (stanovisko ÚNMS SR zo dňa 31.10.2018 a stanovisko SNAS zo dňa 13.11.2018) vyplynulo, že norma ISO 10006 nie je určená na certifikáciu, keďže neobsahuje certifikačné požiadavky, na základe ktorých by bolo možné konštatovať
zhodu – uvedená norma predstavuje iba návod s odporúčaniami, ktoré nemožno auditovať. Podľa odborných stanovísk tak nie je jasné, ako by mali postupovať audítori a ako by mohli preskúmať systém z pohľadu zhody s požiadavkami, ktoré v norme nie sú. V norme tak absentuje predmet, ktorý by mal byť predmetom posúdenia. Podľa Rady skutočnosť, že certifikáty sa bežne vydávali, nemá vplyv na uvedené posúdenie. Norma totiž neobsahuje žiadne certifikačné požiadavky na organizáciu, ale je len návodom na aplikáciu princípov manažérstva kvality v procese realizácie projektov, preto nie je možné vydať certifikát zo strany certifikačného orgánu ak výsledok certifikačného procesu, teda certifikácia podľa ISO normy 10006 nie je možná. Ak teda niektoré certifikačné orgány bežne vydávali certifikáty podľa tejto normy, je to vecou ich vlastného podnikateľského rozhodnutia, čo však nič nemení na tom, že nie je možné posúdiť systém zabezpečenia kvality zavedený uchádzačom z pohľadu súladu s predmetnou normou. Vzhľadom k tomu, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní takéto potvrdenie vyžadoval, je jeho požiadavka zmätočná a nezmyselná.
39. Rada ďalej zdôraznila, že preukazovanie technickej alebo odbornej spôsobilosti upravuje § 34 až § 36 ZVO. Technická alebo odborná spôsobilosť má slúžiť predovšetkým na zabezpečenie schopností a skúseností kumulovaných v osobe záujemcu, resp. v jeho zamestnancoch a v technickom vybavení, ktoré má k dispozícii, s cieľom úspešnej realizácie zákazky. Účelom inštitútu týchto podmienok je nastavenie pravidiel, ktoré umožňujú preskúmať spôsobilosť uchádzačov s cieľom umožniť súperenie o zákazku iba spôsobilým subjektom, u ktorých existuje predpoklad riadneho plnenia zákazky. Podmienky účasti teda vytvárajú určitý súbor pravidiel, ktoré by mali determinovať spôsobilosť uchádzača pre budúce plnenia a eliminovať tie hospodárske subjekty, ktoré nedisponujú predpokladmi pre riadne plnenie zmluvy. Pri koncipovaní podmienok účasti je preto potrebné brať zreteľ na to, aby predstavovali objektívny ukazovateľ úrovne technickej alebo odbornej spôsobilosti. Verejní obstarávatelia by nemali požadovať predloženie dokladov bez výpovednej hodnoty, teda takých, ktoré môžu bezdôvodne obmedzovať možnosť hospodárskych subjektov zúčastniť sa verejného obstarávania. Požiadavka stanovená žalobcom podľa Rady nepredstavovala objektívny ukazovateľ technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzačov.
40. Podľa Rady je nejasné aj to, koho v rámci žalobcom stanovenej podmienky možno vôbec považovať za oprávnenú osobu – nezávislú inštitúciu na vyhotovenie požadovaného potvrdenia. Keďže norma má len odporúčací charakter, nie je zrejmé, akú konkrétnu nezávislú inštitúciu mohli hospodárske subjekty na vystavenie potvrdenia osloviť a na základe akého mandátu by bolo takéto platné potvrdenie tzv. nezávislou inštitúciou vydané. Rada poukázala na to, že ani z dokumentu preukazujúceho splnenie tejto podmienky úspešným uchádzačom nevyplýva, že by u neho bol vykonaný audit, a nebolo z neho zrejmé, na základe posúdenia ktorých skutočností vydal konkrétny subjekt toto potvrdenie úspešnému uchádzačovi. Rada v tejto súvislosti poukázala aj na vylúčenie v poradí druhého uchádzača z predmetného verejného obstarávania, a to v dôsledku nesplnenia žalobcom stanovenej spornej podmienky účasti, ako reálny dopad na účasť v predmetnom verejnom obstarávaní. Podľa Rady nie je možné dôvodne očakávať, že hospodárske subjekty bežne disponujú certifikátmi, resp. potvrdeniami vydanými na základe tejto normy, keď predmetná norma sama konštatuje, že nie je určená na certifikáciu. Taktiež nie je možné dôvodne očakávať, že hospodárske subjekty si na účely účasti v určitom konkrétnom verejnom obstarávaní takýto doklad zadovážia, keďže to pre ne znamená zvýšenie finančných nákladov. Rada konštatovala, že nastolenú zmätočnosť predmetnej podmienky žalobcu zvýraznil aj dôvetok o akceptácii rovnocenného osvedčenia vydaného príslušnými orgánmi členských štátov, resp. o akceptácii dôkazov rovnocenných opatreniam podľa požiadaviek príslušného certifikátu. Dôvetok bol len formálny a reálne neumožnil účasť na verejnom obstarávaní subjektom, ktoré nemali vystavené požadované potvrdenie. Žiaden hospodársky subjekt nemohol byť schopný predložiť dôkazy rovnocenné opatreniam na zabezpečenie podľa požiadaviek ISO 10006, keďže táto norma žiadne požiadavky neobsahuje. Podľa Rady nie je možné ani určiť, ktoré doklady možno považovať za rovnocenné, keďže vydávanie potvrdení a ich náležitosti nie sú nikým a ničím upravené. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné predvídať postup žalobcu pri vyhodnocovaní dôkazov, čo v konečnom dôsledku vytvára priestor pre svojvôľu a nerovnaké zaobchádzanie. Takýto postup je nepreskúmateľný a je v rozpore s princípom transparentnosti, ktorý vyžaduje, aby bolo zrejmé, aký konkrétny doklad verejný obstarávateľ požaduje a na základe čoho bude rovnocennosť iného dokladu posudzovať, teda na základe čoho urobí záver o jeho prijatí či neprijatí.
41. V tejto súvislosti Rada poukázala na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci Európska komisia proti Holandskému kráľovstvu, č. C-368/10, a vo veci Komisia proti
CAS Succhi di Frutta SpA, č. C-496/99, podľa ktorých zásada transparentnosti implikuje, aby všetky podmienky a spôsoby vedúce k zadaniu zákazky boli formulované jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch tak, aby sa na jednej strane umožnilo všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom pochopiť ich presný rozsah a vykladať ich rovnakým spôsobom, a na druhej strane, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie. Rada poukázala aj na skutočnosť, že žalobca požadoval predloženie potvrdenia aj s odkazom na § 35 ZVO, ktorý vyžaduje predloženie certifikátu. Uzavrela, že všetky podmienky účasti musia byť primerané, nediskriminačné a musia predstavovať objektívny ukazovateľ schopností, kvalifikácie a spôsobilosti uchádzačov, teda nesmú bezdôvodne obmedzovať hospodársku súťaž. Podmienka stanovená žalobcom nezaručovala porovnateľnosť potvrdení a tiež viedla k diskriminácii uchádzačov, ktorý nedisponovali formálnym potvrdením s nejasným obsahom a výpovednou hodnotou.
42. Po preskúmaní záverov napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti a tak, ako bolo popísané jeho odôvodnenie (vrátane odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, s ktorým tvorí jeden argumentačný celok) v bodoch 36. až 41. rozsudku, je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, dostatočne odôvodnené a dáva odpoveď na všetky skutkové a právne otázky nastolené v danej veci vrátane námietok odvolacieho konania, teda bolo vydané v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 185 ods. 2 ZVO a § 175 ods. 4, ods. 8 ZVO. Napadnuté rozhodnutie obsahuje nielen formálne náležitosti, ktoré pre vydanie takéhoto typu rozhodnutia vyžaduje zákon (§ 47 Správneho poriadku, § 175 ZVO), ale aj náležitosti materiálne, zahŕňajúce skutkovú analýzu, resp. podstatné skutkové zhrnutie okolností danej veci, jej právny rozbor i objektívne dôvody a dostatočne presvedčivé úvahy, ktoré príslušný orgán viedli k prijatým záverom, vrátane rozboru vlastnej rozhodovacej činnosti a rozhodovacej činnosti súdnych autorít (najmä rozhodnutia SD EÚ), aj splnenia povinnosti podľa § 175 ods. 8 písm. b) ZVO, teda poskytnutie stručného návodu na ďalší postup žalobcu. Správny súd má za to, že rozhodujúci orgán sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s nastolenou otázkou súladnosti spornej podmienky verejného obstarávania so základnými princípmi verejného obstarávania vyjadrenými v § 10 ods. 2 ZVO zo všetkých hľadísk, pričom sa zaoberal aj konkrétnym dopadom spornej podmienky na predmetné verejné obstarávanie, jeho priebeh a jeho výsledok, a svoje závery oprel aj o odborné stanoviská k charakteru posudzovanej ISO normy.
43. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal predmetom zákazky vo vzťahu k spornej podmienke a jej primeranosťou, správny súd podotýka, že ani sám žalobca neponúkol argumentáciu, ktorou by s poukazom na predmet zákazky spochybnil žalovaným prijaté závery o porušení princípov nediskriminácie a transparentnosti. Požiadavka ním stanovená vo verejnom obstarávaní je tak nejasného charakteru, že neumožňuje posúdenie jej vzťahu k predmetu zákazky, ktorým je výstavba materskej školy v meste Dobšiná. Norma ISO 10006 obsahuje len všeobecné odporúčania (návod) pre manažérstvo kvality v projektoch a uplatňuje sa v širokom okruhu projektov bez ohľadu na oblasť, ktorej sa týka, teda nie sú dané žiadne jej špecifiká vo vzťahu k predmetu zákazky. Pokiaľ ide o primeranosť požiadavky, správny súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 38 ods. 5 ZVO, podľa ktorého podmienky musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky, kladie požiadavky na samotného verejného obstarávateľa, teda žalobcu, ktorý mal primeranosť stanovenej podmienky a jej súvis s predmetom zákazky definovať a zabezpečiť. Ak sa žalobca bráni tým, že spornou podmienkou verejného obstarávania sledoval len určitú kvalitu projektov, správny súd dodáva, že verejným obstarávaním sa sleduje vždy aj dosiahnutie kvality, je však potrebné dôsledne zvažovať prostriedky, ktorými sa takýto cieľ dosahuje, aby tieto v konečnom dôsledku neznamenali porušenie účelu ZVO.
44. Ako zavádzajúcu vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal skutočnosťou, že požadované certifikáty a potvrdenia vydávali a vydávajú rôzne subjekty. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ako boli vyššie popísané, je evidentné, že žalovaný sa touto otázkou zaoberal a vyjadril sa k nej dostatočným spôsobom (najmä bod 38. rozsudku). Napokon nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný uprednostnil pri posudzovaní normy výlučne skúmanie formy pred jej obsahom, keďže z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalovaný sa zaoberal predovšetkým obsahom tejto normy vrátane jej ustanovení, z ktorých jasne vyplýva, že nie je určená na certifikáciu.
45. Správny súd sa preto nestotožňuje s námietkou žalobcu o existencii vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
46. V rámci preskúmania danej veci sa správny súd oboznámil s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, zistený skutkový stav je súladný s obsahom administratívneho spisu, a orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, riadne zistili a ustálili skutkový stav, pričom vychádzali z obsahu zabezpečených podkladov, najmä z materiálov z verejného obstarávania poskytnutých samotným žalobcom a z odborných stanovísk ÚNMS SR a SNAS. Podklady získané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy boli dostatočné pre prijatie formulovaných záverov a boli vyhodnotené zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že tvrdenia žalovaného ohľadom obsahu normy ISO 10006 sú bez opory v skutkovom stave, správny súd uvádza, že táto námietka je neopodstatnená, nakoľko žalovaný svoje závery neformuloval svojvoľne, ale s ohľadom na odborné stanoviská, ktoré nespochybnil ani sám žalobca. Ak má žalobca za to, že uvedená norma obsahuje merateľný štandard použiteľný pre rôzne projekty, toto tvrdenie je v rozpore s predloženými odbornými stanoviskami, ako i s obsahom samotnej normy a jej určenia. Okrem toho ani sám žalobca neupresnil, v čom vidí merateľnosť tejto normy, teda jeho tvrdenia sú v tomto smere vágne. ZVO síce tak, ako tvrdí žalobca, expressis verbis nezakázal vyžadovať od uchádzačov preukázanie prijatia odporúčaní podľa predmetnej ISO normy, avšak zakázal porušovať princípy verejného obstarávania tak, ako k tomu došlo u žalobcu. Nie je preto opodstatnená ani žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP, ktorú žalobca formuloval vágne, bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by mali byť dôvodom na konštatovanie ich existencie, resp. bez uvedenia konkrétnych návrhov na doplnenie dokazovania vo vzťahu k ustálenému skutkového stavu.
47. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nepochybil ani v otázkach právneho posúdenia veci, keď prijal záver o porušení § 10 ods. 2 ZVO na tom skutkovom základe, že žalobca ako verejný obstarávateľ porušil princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp transparentnosti, keď v rámci podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti požadoval od uchádzačov predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006 vydané nezávislou inštitúciou, nakoľko predmetná norma nie je určená na certifikáciu, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Správny súd sa v tomto smere plne stotožňuje s odôvodnením, ktoré produkoval žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, predovšetkým so záverom o nejasnosti, nezrozumiteľnosti a zmätočnosti stanovenej podmienky a s tým súvisiacou nepredvídateľnosťou a potenciálnou svojvoľnosťou v postupe žalobcu pri vyhodnocovaní jej splnenia či nesplnenia, a to tak vo vzťahu k požiadavke predloženia certifikátu, potvrdenia, ako aj iného rovnocenného dokladu, resp. identifikácii nezávislej inštitúcie, ktorá ich má vydávať. Podľa názoru správneho súdu je už samotné znenie spornej podmienky nejednoznačné, s ohľadom na ustanovenia § 34 až § 36 ZVO zavádzajúce a zmätočné, umožňujúce rôzny výklad a z neho vyplývajúci odlišný prístup uchádzačov i samotného žalobcu, ktorý je následne povinný splnenie podmienok vyhodnocovať v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu podstatné aj to, že stanovenie spornej podmienky verejného obstarávania malo reálny dopad na účasť konkrétneho uchádzača a potenciálny dopad na celé verejné obstarávanie, do ktorého sa prihlásili len dvaja uchádzači. Takýto postup žalobcu potom nie je možné považovať za súladný s princípom nediskriminácie a transparentnosti, ktoré majú byť súčasťou každého verejného obstarávania.
48. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 10 ods. 2 ZVO ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť dodržať princípy verejného obstarávania v ňom špecifikované, vrátane princípu nediskriminácie a transparentnosti. Označené ustanovenie je možné považovať za tzv. generálnu klauzulu, obsahujúcu všeobecné pravidlo správania sa, pričom povinnosť aplikovať tieto princípy vyplýva priamo zo zákona. Princíp nediskriminácie zakazuje diskrimináciu hospodárskych subjektov a je v podstate vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá sa prejavuje aj v možnosti účasti konkrétneho hospodárskeho subjektu verejného obstarávania za rovnakých, resp. porovnateľných podmienok, ako ostatné subjekty. Zásada transparentnosti vyjadruje požiadavku, aby proces verejného obstarávania prebiehal jasným, priehľadným, predvídateľným spôsobom v súlade s jednotlivými ustanoveniami ZVO. Predvídateľnosť vyplýva najmä z princípu právnej istoty a vylučuje akúkoľvek svojvôľu z konania verejného obstarávateľa.
49. Podľa Dôvodovej správy k ZVO (Osobitná časť, k § 10) „Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. Princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie, pričom podmienkou dodržania tohto princípu je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny... Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi, resp. záujemcami spočíva na tom, že verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, resp. záujemcom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení. Účelom zásady transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta). V rozpore s princípom transparentnosti, a teda aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. K porušeniu princípu transparentnosti môže dôjsť vtedy, ak sa v postupe verejného obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by verejné obstarávanie robili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Nevyhnutnou súčasťou riadneho uplatnenia princípu transparentnosti je teda taký postup, ktorým je zabezpečená náležitá preskúmateľnosť každého úkonu vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky. Postupom verejného obstarávania sa zabezpečuje čestná hospodárska súťaž, z čoho vyplýva, že nie je prípustné, aby sa umožnilo akékoľvek nepreskúmateľné či nekontrolovateľné konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti procesu verejného obstarávania teda vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti, ktorej cieľom je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia k verejnému obstarávaniu neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak dokumentácia, resp. v nej obsiahnuté požiadavky, celkom zjavne pripúšťajú rozdielny výklad, nemôže táto interpretačná neistota vo svetle princípu transparentnosti postihovať žiadny hospodársky subjekt, ale len samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, kto dokumentáciu vo verejnom obstarávaní vyhotovuje a stanovuje jednotlivé požiadavky, a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie a pravidiel zodpovedá.“
50. V prepojení na uvedené je potrebné uviesť, že podmienka účasti na verejnom obstarávaní, ktorá neumožňuje zistiť, čo sa od uchádzača očakáva a aké podklady je povinný predložiť na to, aby sa verejného obstarávania mohol riadne zúčastniť, pričom zároveň neumožňuje predvídať spôsob posudzovania splnenia podmienok účasti zo strany verejného obstarávateľa, ako tomu je v danom prípade, je z hľadiska účelu ZVO neakceptovateľná, pretože narúša základnú koncepciu verejného obstarávania, zamýšľanú zákonodarcom, teda neumožňuje riadnu súťaž hospodárskych subjektov, neprimerane do nej zasahuje a má potenciál ovplyvniť jej výsledok. Navyše takáto podmienka nevyplýva ani z ustanovení § 34 až 36 ZVO. Podľa názoru správneho súdu sporná podmienka je ukážkovým príkladom takých prvkov v postupe žalobcu ako verejného obstarávateľa, ktoré ho robia nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, a ktoré vzbudzujú pochybnosti o pravých dôvodoch jeho jednotlivých krokov, teda takých prvkov, ktoré popisuje samotná
Dôvodová správa k ZVO a ktoré sa zákonodarca právnou úpravou snažil vylúčiť. Zodpovednosť za dôsledné dodržanie ZVO, vrátane jeho základných princípov vyjadrených v § 10 ods. 2 ZVO, nesie verejný obstarávateľ, teda žalobca.
51. Správny súd považuje za náležité taktiež vyhodnotenie charakteru spornej normy ISO 10009 žalovaným, ktoré hodnotenie nie je svojvoľné, ale je podložené dvoma odbornými stanoviskami. Z týchto stanovísk vyplýva, že odporúčania, ktoré norma obsahuje, neumožňujú certifikáciu, resp. že norma obsahuje len návod na zabezpečenie určitej kvality projektov, nie konkrétne pravidlá, pričom skutočnosť, že sa nejedná o certifikačnú normu, je uvedená priamo v texte tejto normy. Z charakteru normy zároveň vyplýva, že ako taká je použiteľná pre rozličné prostredia, bez ohľadu na druh konkrétneho procesu/ projektu a vždy vyžaduje určitú formu prispôsobenia, nejde teda o normu s konkrétne stanovenými pravidlami, ktoré by umožňovali posúdenie určitej zhody v konkrétnej špecifickej oblasti. Navyše neexistuje žiaden konkrétny certifikačný ani akreditačný orgán, predpokladaný normou, ktorý by bol oprávnený na takúto certifikáciu. Hoci certifikáciu podľa ISO normy 10006 poskytujú rôzne podnikateľské subjekty, ich postup pri vydávaní certifikátov, prípadne potvrdení, nie je overiteľný, porovnateľný ani akreditovateľný. Inými slovami, každý podnikateľský subjekt, ktorý certifikáty vydáva, interpretuje odporúčania normy pre rôzne oblasti, rôznym spôsobom, pričom nie je vylúčené sledovanie súkromných záujmov. Certifikovať je možné rôzne subjekty, bez ohľadu na predmet ich činnosti, certifikáty/potvrdenia je možné vydávať rôznorodými subjektami bez ohľadu na ich zameranie a odbornosť, navyše pri vydaných certifikátoch nie je možné zistiť, akými konkrétnymi požiadavkami sa riadil proces certifikácie a v čom je možné uzrieť zhodu.
52. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že o tento prípad v danej veci nejde, preto ani žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP nebol naplnený.
53. Správny súd rezultuje, že žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že žalobca ako verejný obstarávateľ porušil ustanovenie § 10 ods. 2 ZVO, a to princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp transparentnosti, ktoré porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V danom konaní nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) SSP. Žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia, navyše žalobné dôvody, pokiaľ ide o § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP, obsahovo vymedzil len všeobecne.
54. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať.
56. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.