Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BB-75S-30-2023.pdf
PDF · 183.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BB-75S/30/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: PROFINEX Pršianska terasa I, s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 685 240, právne zastúpený: BDO Legal s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 51 803 330, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100903743/2023 zo dňa 29.03.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100903743/2023 zo dňa 29. 03. 2023, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č. 103302664/2022 zo dňa 08. 12. 2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. U žalobcu ako daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 102123839/2022 zo dňa 01. 08. 2022 (ďalej len „protokol“), súčasťou ktorého bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 01. 08. 2022 a nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie konanie. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 14. 09. 2022. Dňa 21. 10. 2022 bola so žalobcom spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102853641/2022 (ďalej len „zápisnica“) vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu. Žalobca s obsahom zápisnice nesúhlasil a vzniesol námietky.
2. Správca dane začal vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a na základe týchto dôkazov vydal rozhodnutie č. 103302664/2022 zo dňa 08. 12. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29.847,67 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie november 2021, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 29.872,67 EUR na sumu 25,00 EUR podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Časť nadmerného odpočtu v sume 25,00 Eur bola žalobcovi vrátená podľa § 79 ods. 6
zákona o DPH do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly. Správca dane v rozsiahlom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (str. 4 až 78) uviedol preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotil dôkazy vo vyrubovacom konaní a prijal záver, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal použitie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa PROFINEX engineering, s.r.o., fakturovaných faktúrou č. OF2021/006 zo dňa 30. 11. 2021, interné č. DF2021/018, základ dane: 149.088,35 Eur, DPH 20 %: 29.817,67 Eur, v sume celkom: 178.906,02 Eur, predmet fakturácie: „Na základe Zmluvy o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020 Vám fakturujeme služby v zmysle čl. III ods. 2 bod a. a b. za obdobie od 1. 1. 2021 do 30. 11. 2021“ na iné zdaniteľné obchody, ako tie ktoré uskutočnil ako neplatiteľ.
3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že v zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020, predmetom zmluvy je (čl. I. ods. 3 zmluvy): a) poskytovanie pracovnej sily zamestnancov poskytovateľa PROFINEX engineering, s.r.o. max. 13 zamestnancov pre žalobcu počas doby trvania zmluvy, t.j. od 1. 1. 2021 do 30. 11. 2021, b) poskytovanie služieb spočívajúcich najmä v príprave, manažovaní, nákupu a predaja nehnuteľností ako aj zabezpečení podkladov pre uzatváranie zmluvných dokumentov za účelom zabezpečenia pripravenosti projektov, c) poskytovanie služieb spojených so všeobecnou analýzou projektov, pozemkov, s prípravou investícií do infraštruktúry, poradenstvom, konzultáciami, poskytnutím know how. Cena za dodanie služieb bola dohodnutá podľa čl. III. ods. 2 zmluvy: a) za služby podľa čl. I ods. 3 písm. a) 50% z celkovej ceny práce poskytnutých zamestnancov a ďalších prislúchajúcich nákladov, b) za služby podľa čl. I ods. 3 písm. b) a c) vo výške 4 900.- EUR bez DPH za každý kalendárny mesiac. Cenu za služby mal uhradiť objednávateľ po ukončení trvania tejto zmluvy naraz na základe faktúry - daňového dokladu vystaveného poskytovateľom. Podľa predloženej faktúry č. OF2021/006 boli vyfakturované služby nasledovne: Podľa čl. III ods. 2: l x - v sume 95.188,35 EUR, DPH 20% 19.037,67 EUR, celkom 114.226,02 EUR a podľa čl. III ods. 2: 1x - v sume 4.900,00 EUR, spolu 53.900,00 EUR, DPH 20% 10.780,00 EUR, celkom 64.680,00 EUR. Žalobca uhradil fakturovanú sumu 178.906,02 EUR dňa 30. 11. 2021 formou bankového prevodu. Správca dane na základe predloženej evidencie DPH žalobcu zistil, že žalobca v zdaňovacom období november 2021 z predmetnej faktúry priznal a odviedol daň.
4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2021, získal informácie z miestneho zisťovania, ktoré bolo vykonávané za účelom preverenia účtovných a daňových dokladov žalobcu v súvislosti s uplatnením nadmerného odpočtu DPH. O uvedených skutočnostiach bol správcom dane spísaný Úradný záznam č. 100496635/2022 zo dňa 17. 03. 2022. Správca dane za účelom preverenia účtovných a daňových dokladov kontaktoval žalobcu telefonicky dňa 26. 01. 2022. Dňa 26. 01. 2022 žalobca predložil účtovné a daňové doklady aj s prílohami podania. Následne dňa 27. 01. 2022 správca dane prostredníctvom mailovej komunikácie požiadal žalobcu o zaslanie dokumentov preukazujúcich vykonávané činnosti poskytnutými zamestnancami spoločnosťou PROFINEX engineering, s.r.o. za obdobie od 01. 01. 2021 do 30. 11. 2021, a to: a) súpis vykonávaných činností; b) pre aké projekty boli tieto činnosti vykonávané; c) aké výstupné dokumenty boli spracované poskytnutými zamestnancami; d) pre aké zdaniteľné plnenia boli žalobcovi vykonané služby poskytnutými zamestnancami, t. j. aký je (resp. bude) výstup zo strany žalobcu z poskytnutých služieb. Správca dane v predmetnej mailovej komunikácií žiadal žalobcu o poskytnutie evidencie DPH za zdaňovacie obdobie november 2021. Dňa 28. 01. 2022 bolo zo strany žalobcu predložené vyjadrenie k požadovaným skutočnostiam, podania boli zaevidované u správcu dane pod č. 6/01399511/2022, 6/01400246/2022, 6/01400549/2022 a 6/01403769/2022. Prílohami podaní zo dňa 28. 01. 2022 bolo vyjadrenie žalobcu k požadovaným skutočnostiam a rôzne dokumenty týkajúce sa developerských projektov. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022 uviedol, že prevažujúcim predmetom jeho činnosti je developerská činnosť, t. j. primárne investuje do kúpy nehnuteľností, ich obnovy, zmeny ich funkčného využitia definovaného v územných plánoch miest a obcí, príprava zasieťovaní jednotlivých území inžinierskymi sieťami a za týmto účelom vyhľadáva, posudzuje, pripravuje, technicky, projekčne a právne analyzuje investičné príležitosti na trhu týkajúce sa nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve či už súkromných osôb, právnických osôb alebo verejného sektora, pričom všetky svoje obchodné aktivity vykonáva s cieľom a za účelom, dosahovania a maximalizovania zisku. V zdaňovacom období november 2021 v zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020 mal žalobca vykonávať poskytnutými zamestnancami spoločnosťou PROFINEX engineering, s.r.o. tieto činnosti: vyhľadávanie vhodných nehnuteľností na kúpu z dôvodu ich následného zobchodovania a vytvorenia zisku, vyhľadávanie vhodných nehnuteľností v dražbách, konkurzoch, u
záložných veriteľov, zabezpečenie všetkých s tým súvisiacich potrebných nevyhnutných činností ako napr. obhliadok potenciálnych nehnuteľností, jednaní s vlastníkmi alebo zástupcami vlastníkov, bankami, dražobnými spoločnosťami, správcami konkurznej podstaty, ohľadom podmienok predaja ako aj zámen potenciálnych nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve či už súkromných osôb, právnických osôb alebo verejného sektora, jednania s realitnými kanceláriami, preverovania skutočných vlastníkov záujmových nehnuteľností, preverovania prípadných prekážok ohrozujúcich deklarované vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, preverovania tiarch a práv tretích osôb k potenciálnym záujmovým nehnuteľnostiam, príprava investícií do vybudovania a obnovy infraštruktúry nehnuteľností (voda, kanalizácia, plyn, cesty, chodníky, elektrika, a pod.), posudzovania potenciálnych nehnuteľností z pohľadu hmotovo - priestorovej štruktúry usporiadania územia, z pohľadu usporiadania podľa limitov pre zastavanosť, podlažnosť, výškových limitov, ochranných pásiem, z dôvodu regulatív využívania zón, z dôvodu dlhodobých strategických cieľov mesta/obce pre jednotlivé zóny mesta/obce, k čomu mesto spracováva takzvaný územný plán zóny, v ktorom ide o spresnenie niektorých aj vyššie popísaných parametrov územného plánu mesta/obce, komunikácia s orgánmi verejnej správy, komunikácia s vlastníkmi inžinierskych sietí a so spoločnosťami zo sieťových odvetví, vyhľadávanie potenciálnych kupujúcich na nehnuteľnosti a všetky činnosti s tým spojené ako napr. zabezpečenie internetovej inzercie ponúkaných nehnuteľností, komunikácia so záujemcami, dohadovanie obchodných podmienok s potenciálnymi kupujúcimi, príprava zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa prevodu nehnuteľností, atď. Keďže žalobca nedisponoval vlastnými zamestnancami ani kancelárskymi priestormi na svoju podnikateľskú činnosť, v rozsahu predloženej Zmluvy o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020 si potrebné vybavenie zabezpečil u poskytovateľa, čo bolo pre žalobcu ekonomicky výhodné, keďže znášal náklady na materiálne a personálne vybavenie len do výšky 50 % z reálnych nákladov a odplatu vo výške 4.900,- Eur/mesačne ako odmenu poskytovateľovi za poskytovanie kvalifikovaných služieb a know how. Všetky služby v zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020 boli poskytnuté za nezávislé trhové ceny porovnateľné s trhovými cenami v danom čase a mieste poskytovania služieb. Na zabezpečenie obchodných jednaní s potenciálnymi obchodnými partnermi využíval aj priestory svojich obchodných partnerov, ako aj priestory orgánov verejnej správy, realitných kancelárií, spoločností sieťových odvetví, atď. Prevažná časť činností pracovníkov bola zameraná na vyhľadávanie, posudzovanie, preverovanie a analýzu potenciálnych developerských projektov v oblasti nehnuteľností, ktoré mal žalobca záujem nadobudnúť a ktoré by spĺňali ciele investora (žalobcu) na investície. K otázke správcu dane - aké výstupné dokumenty boli spracované poskytnutými zamestnancami, žalobca uviedol, že poskytnutí zamestnanci získali osobnými i telefonickými konzultáciami aj samotnými obhliadkami priamo v teréne veľké množstvo informácií, spracovali množstvo výstupných dokumentov, štúdií, ideových zámerov, trasovania budúcich inžinierskych sietí, atď., z ktorých niektoré žalobca predložil v prílohách vyjadrenia. Žalobca taktiež predložil menný zoznam trinástich zamestnancov vrátane ich identifikačných údajov, ktorých sa fakturované plnenie týkalo. Uviedol, že jednotliví pracovníci vykonávali rôznu prácu, podľa ich pracovného zaradenia a rozdelenia práce v zmysle požiadaviek konateľa spoločnosti žalobcu.
5. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nespochybnil vykonanie činností zamestnancami spoločnosti PROFINEX engineering, s.r.o., avšak spochybnil skutočnosť, že by mali mať prijaté služby od spoločnosti PROFINEX engineering, s.r.o. súvislosť s Projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“, Projektom „KOMPLEX HUTNÁ - POLYFUNKČNÉ DOMY, Hutná ul. B.B.", Projektom „Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská Bystrica" a Projektom „Bytový dom RADVAŇ BB". Poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 28. 01. 2022, v ktorom žalobca uvádzal, že prijaté služby od spoločnosti PROFINEX engineering, s.r.o. mali súvislosť len s činnosťami v súvislosti s Projektom Nitra a Projektom Vlčia jama Západ, Pršianska terasa, Banská Bystrica. Správca dane mal za to, že je nelogické, aby si kontrolovaný daňový subjekt o takých zásadných skutočnostiach spomenul až v priebehu daňovej kontroly.
6. Správca dane ďalej konštatoval, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal použitie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa PROFINEX engineering, s.r.o. na iné zdaniteľné obchody, ako tie ktoré uskutočnil ako neplatiteľ, nakoľko sa vo svojich vyjadreniach odvolával výlučne na ústnu výmenu informácií medzi žalobcom a daňovým subjektom PROFINEX engineering, s.r.o. Správca dane mal za to, že jasne a zrozumiteľne v protokole definoval personálnu prepojenosť právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi predmetných projektov so žalobcom. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že personálne prepojené právnické osoby mali jasnú vedomosť o tom, že žalobca nemá dostatočné personálne a technické kapacity na zabezpečenie veľkého množstva aktivít a činností v súvislosti s predmetnými projektami. Správca dane mal za to, že bol oprávnený nepriznať
právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 29.817,67 EUR, nakoľko neboli presne zadefinované konkrétne služby, ktoré mala spoločnosť PROFINEX engineering, s.r.o. dodať žalobcovi. Podľa správcu dane ani z predloženej Zmluvy o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020 v znení neskorších dodatkov nebolo zrejmé, aké služby majú byť prenajatými pracovníkmi od spoločnosti PROFINEX engineering, s.r.o. žalobcovi dodané. Predmetná Zmluva o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020 bola formulovaná vo všeobecnej rovine. V tejto súvislosti správca dane uviedol, že uvedené nebolo zrejmé ani z Preberacieho protokolu zo dňa 30. 11. 2021, ktorý bol podpísaný jednou a tou istou osobou a to pánom A. B. C., konateľom oboch spoločností, a to PROFINEX engineering, s.r.o. a spoločnosti žalobcu. Správca dane uviedol, že je neštandardné pri rozumnej analýze, ktorú od odberateľov služieb možno očakávať, že si za poskytovateľa služieb vyberú dodávateľa, ktorý nemá potrebné personálne zabezpečenie na vykonanie predmetných služieb aj napriek preukázanej skutočnosti, že personálne prepojené právnické osoby mali jasnú vedomosť o tom, že žalobca nemá dostatočné personálne a technické kapacity na zabezpečenie veľkého množstva aktivít a činností v súvislosti s predmetnými projektami. Správca dane uvedené dôkazy vyhodnotil ako dôkaz o vzájomnom vedomom konaní uvedených daňových subjektov v preverovaných zdaniteľných obchodoch s cieľom neoprávnene si uplatniť nárok na odpočítanie DPH s úmyslom zadovážiť si neoprávnený prospech, nakoľko všetky zúčastnené osoby mali jasnú vedomosť o tom, že žalobca nemá personálne kapacity na vykonanie veľkého množstva aktivít a činností v súvislosti s Projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“, Projektom „KOMPLEX HUTNÁ - POLYFUNKČNÉ DOMY, Hutná ul. B.B.", Projektom „Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská Bystrica"; Projektom „Bytový dom RADVAŇ BB".
7. Správca dane uviedol, že v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu vyrubovacieho konania vyhodnotil všetky vyjadrenia, námietky a dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom. Uviedol, že v rámci vyrubovacieho konania neboli zo strany žalobcu predložené žiadne nové dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Správca dane konštatoval, že o takých zásadných skutočnostiach, ako je existencia dodatkov k Zmluve o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020, existencia zmlúv o poskytovaní služieb a spolupráci, objednávok na vypracovanie ekonomických analýz so súčasnými vlastníkmi projektov, existencia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10. 12. 2020 so spoločnosťou SKL 101 s.r.o., z ktorých budú žalobcovi plynúť plnenia podliehajúce zdaneniu, musel mať žalobca vedomosť už v čase zaslania vyjadrenia zo dňa 28. 01. 2022. Správca dane konštatoval, že v daňovej kontrole sú prvoradými dôkazmi listinné dôkazy, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ním navrhované vypočutia svedkov by nesmerovali k preukázaniu použitia prijatých služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
8. Na základe vyššie uvedených skutočností a zistení správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa PROFINEX engineering, s.r.o. v celkovej sume 29.817,67 EUR, nakoľko neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH.
9. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100903743/2023 zo dňa 29. 03. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
10. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, žalovaný uviedol svoje stanovisko na stranách 14 až 30 napadnutého rozhodnutia.
11. Žalovaný na str. 15 napadnutého rozhodnutia uviedol, že pred začatím daňovej kontroly správca dane preveril nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2021 elektronicky (t. j. bez vykonania miestneho zisťovania fyzicky v sídle daňového subjektu). Preverenie nadmerného odpočtu žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2021 sa uskutočnilo tak, že sa zamestnanci správcu dane dňa 26. 01. 2022 telefonicky skontaktovali s účtovníčkou žalobcu pani D. E. a bol dohodnutý termín predloženia dokladov, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia november 2021 do 28. 01. 2022 formou elektronického podania. Uviedol, že predmetný pojem „preverenie nadmerného odpočtu“ je taktiež uvedený aj v mailovej komunikácií zo dňa 27. 01. 2022, ktorá bola žalobcom predložená ako príloha č. 2 k odvolaniu, podanie č.
6/00179533/2023_2 zo dňa 09. 01. 2023. V mailovej komunikácií je uvedené zo strany správcu dane, že sa v tomto prípade jednalo o preverenie nadmerného odpočtu. Z preverovania nadmerného odpočtu bol spísaný Úradný záznam č. 100201944/2022 zo dňa 31. 01. 2022, v ktorom správca dane zosumarizoval zistenia z predložených dokladov a na základe zistení prešiel do daňovej kontroly. Správca dane následne v Oznámení o daňovej kontrole č. 100201624/2022 zo dňa 31. 01. 2022, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 07. 02. 2022, určil dátum začatia daňovej kontroly na deň 02. 02. 2022 a lehotu na predloženie dokladov 20 dní od dňa začatia daňovej kontroly, t.j. do 22. 02. 2022. Žalobca mal podľa žalovaného dostatočne dlhú lehotu (15 dní) na predloženie požadovaných zostáv a v tomto termíne mohol predložiť aj doklady, ktoré nepredložil v podaní č. 6/01399511/2022 zo dňa 28. 01. 2022.
12. Správca dane do vykonávanej daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2021 získal podklady z daňového konania zameraného na preverenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2021 prostredníctvom úradného záznamu č. 10496635/2022 zo dňa 17. 03. 2022.
13. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne splnomocnenej zástupkyne žalobcu pre doručovanie písomností - pani D. E. sa žalovaný vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 16, kde uviedol, že pani D. E. mala správcom dane vydané osvedčenie o úspešnej registrácii k autorizovaným službám. Správca dane s ňou komunikoval ohľadne predloženia dokladov, pani D. E. následne kontaktovala konateľa a likvidátora žalobcu v jednej osobe A. B. C., ktorý sa následne vyjadril k žiadosti o preukázanie skutočností k prevereniu nadmerného odpočtu DPH. Vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2022 je podpísané pánom A. B. C.. Žalovaný mal za to, že pani D. E. bola oprávnenou osobou na doručovanie písomností elektronickými prostriedkami za žalobcu a naďalej za žalobcu doručuje správcovi dane podania elektronickými prostriedkami napriek tomu, že plnomocenstvo zo dňa 12. 01. 2012 jej bolo udelené na dobu určitú do 31. 12. 2014.
14. K námietkam žalobcu ohľadom poskytnutia jednodňovej, resp. okamžitej lehoty v dňoch 26. 01. 2022 a 27. 01. 2022 počas konania zameraného na preverenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2021, ktoré predchádzalo daňovej kontrole na preverenie oprávnenosti na vrátenie nároku nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2021, žalovaný uviedol, že správca dane nežiadal o predloženie požadovaných skutočností prostredníctvom výzvy (t.j. lehota v e- mailovej komunikácii nebola určená). V prípade, ak žalobca nesúhlasil s dohodnutou lehotou v rámci preverovania nadmerného odpočtu za november 2021, mohol namietať lehotu už pri preverovaní nadmerného odpočtu, ktoré predchádzalo daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2021.
15. K námietkam žalobcu týkajúcich sa prerokovania pripomienok k protokolu, žalovaný uviedol, že dňa 21. 10. 2022 bola so substitučným splnomocneným zástupcom žalobcu, ako aj s konateľom žalobcu spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102853641/2022 zo dňa 21. 10. 2022 vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. V predmetnej zápisnici správca dane zaznamenal okrem iných skutočností aj priebeh ústneho pojednávania, ako aj súhrn jednotlivých prejednávaných skutočností. Počas ústneho pojednávania správca dane navrhol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k stanovisku správcu dane v lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice o ústnom pojednávaní, s čím žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu súhlasil. Substitučný splnomocnený zástupca žalobcu vzniesol k obsahu zápisnice námietky, ktoré sú uvedené na stranách 47, 47a a 48 zápisnice. Správca dane sa so vznesenými námietkami zaoberal a následne v zápisnici uviedol nasledovné stanovisko: „Správca dane postupoval v zmysle Ústavy SR, Daňového poriadku a bol naplnený inštitút § 68 Daňového poriadku a k nevypočutiu svedkov sa správca dane vyjadril vo svojom stanovisku uvedenom v tejto zápisnici ústnom pojednávaní.“ Žalobca podal prostredníctvom elektronickej podateľne dňa 07. 11. 2022 vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102853641/2022 zo dňa 21. 10. 2022, ktoré bolo zaevidované pod evidenčným číslom 6/14474181/2022. Žalovaný v tejto súvislosti odkázal na podrobné stanovisko správcu dane k predmetnému vyjadreniu žalobcu k zápisnici na stranách 69 až 76 prvostupňového rozhodnutia a uviedol, že správca dane v rozhodnutí zaujal aj stanovisko k námietkam týkajúcim sa žalobcom navrhovaných výsluchov svedkov, pričom správca dane uviedol, že navrhované vypočutia svedkov by nesmerovali k preukázaniu použitia prijatých služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalovaný k uvedenému dodal, že ani žalobca v odvolaní neuviedol, aké
konkrétne skutočnosti mali vyplynúť z výsluchov svedkov a aký vplyv by mali na závery správcu dane prijaté v protokole z daňovej kontroly a napadnutom rozhodnutí.
16. K námietke žalobcu, že správca dane dokazovanie postavil na nezákonnom získavaní dôkazov a následne celé dokazovanie v rámci výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ako aj v rozhodnutí, voči ktorému je smerované odvolanie, založil na nezákonne získanom dôkaznom prostriedku
- Vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022, žalovaný uviedol, že počas preverenia nadmerného odpočtu pred začatím daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2021 žalobca poskytol svoje vyjadrenie k e-mailovej komunikácii so zamestnancami správcu dane prostredníctvom elektronických podaní, ktoré boli do elektronickej podateľne doručené dňa 28. 01. 2022 a zaevidované pod číslami 6/01399511/2022, 6/01400246/2022, 6/01400549/2022, 6/01403769/2022. Predmetné vyjadrenie s prílohami, ktoré je obsahom vyššie uvedených podaní, zaslal žalobca z vlastnej iniciatívy dňa 28. 01. 2022, t.j. deň po e- mailovej komunikácii.
17. Žalovaný ďalej uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane sa zaoberal všetkými predloženými dokladmi a dôkazmi. Žalovaný uviedol, že už počas konania zameraného na preverenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2021 (uskutočneného pred daňovou kontrolou) správca dane požadoval od žalobcu jasnú špecifikáciu projektov, s ktorými mali predmetné prijaté služby od prenajatých zamestnancov od spoločnosti PROFINEX engineering s.r.o. súvisieť. Žalovaný súhlasil so stanoviskom správcu dane, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že o takých zásadných skutočnostiach, ako je existencia dodatkov k Zmluve o poskytnutí služieb a spolupráci zo dňa 30. 12. 2020, existencia Zmluvy o poskytovaní služieb a spolupráci, objednávok na vypracovanie ekonomických analýz so súčasnými vlastníkmi projektov, existencia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10. 12. 2020 so spoločnosťou SKL 101 s.r.o., z ktorých budú žalobcovi plynúť plnenia podliehajúce zdaneniu, musel mať žalobca vedomosť už v čase zaslanie vyjadrenia dňa 28. 01. 2022. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadne dôkazy preukazujúce použitie fakturovaných služieb na iné zdaniteľné plnenia, ako tie, ktoré použil na zdaniteľné obchody ako neplatiteľ.
18. K námietkam žalobcu ohľadom zneužitia práva žalovaný uviedol, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval porušenie ustanovení zákona o DPH a nie zneužitie práva, pri ktorom sú zákonom stanovené podmienky síce splnené, ale dochádza k umelo vykonštruovanej situácii spojenej s cieľom daňového subjektu získať daňovú výhodu na DPH. K námietke žalobcu ohľadom neaplikovania § 55 daňového poriadku zo strany správcu dane, žalovaný poukázal na str. 75 prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane uvádza, že ak by to bol prípad preverovanej faktúry, tak žalobca bol povinný uviesť na riadok 30 - Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa dane podľa § 55 zákona daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2021. V tomto riadku daňového priznania sa uvádzajú dodania tovaru alebo služieb, ktoré prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom. Žalobca sa stal platiteľom dane dňa 01. 11. 2021 a dátum dodania uvedený na faktúre, z ktorej správca dane neuznal odpočítanie dane je 02. 12. 2022. Z uvedeného je zrejmé, že dátum dodania
- prijatia služby je po dátume, kedy sa spoločnosť stala platiteľom dane.
19. Žalovaný uviedol, že správcom dane nebolo spochybnené dodanie služieb. Správca dane nepodmieňoval neuznanie odpočítania DPH na základe vlastníctva predmetných projektov, ale z dôvodu nepreukázania, že fakturované služby súvisia s inými zdaniteľnými plneniami, ako s tými, ktoré uskutočnil ako neplatiteľ dane a bol vlastníkom týchto projektov, konkrétne projektov Projekt Nitra, Projekt Vlčia jama západ a Pršianska terasa, Banská Bystrica, ktoré boli zo strany žalobcu predané v období, keď ešte nebol platiteľom dane.
20. Žalovaný konštatoval, že správca dane mal preukázané, že medzi personálne prepojenými osobami boli účelovo uzatvárané rôzne zmluvy so žalobcom, aj napriek skutočnosti, že všetky personálne prepojené osoby mali jasnú vedomosť o tom, že žalobca nevlastní žiadny z predmetných projektov a ani nemá potrebné personálne kapacity na zabezpečenie veľkého množstva činností súvisiacich s predmetnými projektami. Uviedol, že je minimálne neštandardné pri rozumnej analýze, ktorú od odberateľov služieb možno očakávať, že si za poskytovateľa služieb vyberú dodávateľa, ktorý nemá potrebné personálne zabezpečenie na vykonanie predmetných služieb.
21. Žalovaný mal za to, že v rámci vyrubovacieho konania neboli zo strany žalobcu predložené žiadne nové dôkazy o tom, že prijaté služby od prenajatých zamestnancov spoločnosti PROFINEX engineering s.r.o. boli použité na iné zdaniteľné obchody, ako tie, ktoré žalobca uskutočnil ako neplatiteľ. Žalovaný konštatoval, že správca dane hodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a od žalobcu nepožadoval predloženie takých dôkazov, akými kontrolovaný žalobca nemohol disponovať. Podľa názoru žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a poskytol žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie, umožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutočnostiam týkajúcim sa kontroly DPH, predkladať doklady a dôkazy, o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní, výzvy a iné dokumenty a umožnil žalobcovi počas výkonu daňovej kontroly aj dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi. Zdôvodnenia správcu dane v napadnutom rozhodnutí sú dostatočné, logické a v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Správna žaloba – žalobné body
22. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) a § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
23. Podľa žalobcu bolo pre dôvody napadnutého rozhodnutia kľúčové vyjadrenie žalobcu zo dňa 28. 01. 2022, ktoré nebolo doručené správcovi dane počas daňovej kontroly, nebolo vyhotovované žalobcom s vedomím, že má byť použité v daňovej kontrole a bolo doručené správcovi dane výslovne na jeho žiadosť do 24 hodín od jeho vyžiadania. Žalobca nemal vedomosť, na čo sa má zamerať pri koncipovaní vyjadrenia, nevedel, že má ísť o daňovú kontrolu a toto vyjadrenie koncipoval v extrémne krátkom čase na základe lehoty uloženej správcom dane. Závery žalovaného, že táto lehota mala byť „dohodnutá“ s osobou - D. E., boli nepravdivé a nepreukázané. Žalobca v dobrej viere predložil požadované dokumenty v neúplnom rozsahu, o čom správcu dane vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022 informoval. Následné doplnenie dôkazov a tvrdení žalobcom v rámci daňovej kontroly správca dane ako aj žalovaný nebrali do úvahy. Žalobca namietal, že správca dane založil svoje rozhodnutie na dôkaze získanom v rozpore so zákonom, čím došlo k porušeniu § 24 ods. 4 daňového poriadku. Poukázal na porušenie § 37 a nasl. daňového poriadku, keď pri údajnom miestnom zisťovaní nebol dodržaný postup podľa daňového poriadku. Žalobca ani nemal vedomosť, že nejaké miestne zisťovanie malo u neho prebiehať. Postup správcu dane považoval za neprípustný, porušujúci procesné práva žalobcu a uviedol, že akýkoľvek dôkaz získaný na základe takého miestneho zisťovania pod doktrínou „plody z otráveného stromu“ je rovnako nezákonný. Použitím nezákonne získaných dôkazov a následne odmietaním možnosti ich doplnenia boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej moci a právo žalobcu na spravodlivý proces. Závažnejším dôsledkom bolo, že správca dane neskôr predložené dôkazy a vyjadrenia žalobcu považoval za nedôveryhodné. Taktiež správca dane komunikoval s osobou, ktorá nemala oprávnene zastupovať žalobcu a žiadnym spôsobom nepoučil žalobcu o jeho právach a povinnostiach počas údajného miestneho zisťovania. Žalovaný tieto námietky vyhodnotil v rozhodnutí ako nedôvodné, pričom sa nevysporiadal s nezákonnosťou postupu správcu dane a namietaným porušením ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3 a 6, ako aj § 24, § 27 ods. 1, § 37, § 11 a § 68 daňového poriadku. Žalobca namietal, že žalovaný, ako aj správca dane svoje závery založili na tom, že vo vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022 žalobca neuviedol, že prijaté služby mali mať taktiež súvislosť s ďalšími projektami (s projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“, projektom „KOMPLEX HUTNÁ - POLYFUNKČNÉ DOMY, Hutná ul. B.B.", projektom „Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská Bystrica"; projektom „Bytový dom RADVAŇ BB").
24. Žalobca namietal, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa údajného prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane rozsiahle námietky vybavil iba konštatovaním „Správca dane postupoval v zmysle Ústavy SR, Daňového poriadku a bol naplnený inštitút § 68 Daňového poriadku a k nevypočutiu svedkov sa správca dane vyjadril vo svojom stanovisku uvedenom v tejto zápisnici ústnom pojednávaní.“
25. Žalobca mal za to, že použitie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa PROFINEX engineering s.r.o. na zdaniteľné obchody realizované po tom, čo sa stal platiteľom DPH, preukázal listinnými dôkazmi, a to v súvislosti s projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“, projektom „KOMPLEX HUTNÁ - POLYFUNKČNÉ DOMY, Hutná ul. B.B.", projektom „Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská Bystrica"; projektom „Bytový dom RADVAŇ BB" a teda dôkazné bremeno prešlo na správcu dane. Žalovaný sa mal podrobne vysporiadať s otázkou, prečo podľa neho nemohli byť nadobudnuté služby použité na uskutočňovanie zdaniteľných plnení po tom čo sa žalobca stal platiteľom DPH. Správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnotili ani žalobcom zdokladované viacnásobné zdaniteľné plnenia (žalobcu ako dodávateľa služieb), ktoré preukázateľne žalobcovi už vznikli (a následne ešte vzniknú) ako priamy dôsledok služieb poskytnutých od dodávateľa PROFINEX engineering s.r.o. V otázke relevantnosti personálneho prepojenia žalobcu so spoločnosťami, ktorými žalobca poskytol služby, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/19/2016. Argumentoval zmluvami, na ktoré boli potrebné vstupy od prenajatých zamestnancov spoločnosti PROFINEX engineering. Na Projekt Vlčia jama Západ, Pršianska terasa bola uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb so spoločnosťou DEFIND, a.s., ktorej predmetom je poskytovanie poradenských služieb, na Projekt Nitra – Klokočina - Zmluva o poskytovaní služieb so spoločnosťou DEFIND, a.s. v súvislosti so službami zabezpečenia zámeny pozemkov s mestom Nitra, na Projekt KOMPLEX HUTNÁ – POLYFUNKČNÉ DOMY, Hutná ul. BB – Ekonomická analýza projektu KOMPLEX HUTNÁ – POLYFUNKČNÉ DOMY zo dňa 03.03.2022, na Projekt Bytový dom RADVAŇ BB - Ekonomická analýza projektu Bytový dom RADVAŇ BB zo dňa 11.4.2022 a Zmluva o sprostredkovaní ohľadom predaja a manažovania projektu Bytový dom RADVAŇ BB, na Projekt Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská Bystrica - Zmluva o sprostredkovaní ohľadom predaja a manažovania projektu Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská Bystrica, na projekt BELVEDER CITY, Banská Bystrica - Zmluva o budúcej kúpnej zmluve so spoločnosťou SKL 101, s.r.o. Žalobca uviedol, že spoločnosti, s ktorými uzatvoril príslušný zmluvný vzťah podnikajú v oblasti developovania nehnuteľností, kde konečným vlastníkom jednotlivých nehnuteľností budú zväčša fyzické osoby, ktoré zabezpečujú svoju základnú životnú potrebu bývania (byty, pozemky pre rodinné domy). Tieto nehnuteľnosti budú v konečnom dôsledku predané ich vlastníkom a teda nie je logické tvrdiť, že zdaniteľné obchody nemali byť použité na obchody po tom, ako sa žalobca stal platiteľom dane. Niektoré obchody totiž budú využité v podnikaní tretích osôb, ktoré budú povinné DPH vybrať a odviesť štátu. Nepriznanie práva na nadmerný odpočet DPH v danom prípade za neskoršie zdaniteľné používanie na podnikateľské účely by so sebou prinášalo dvojité zdanenie, ktoré je v rozpore so zásadou daňovej neutrality vlastnej spoločnému systému DPH. V danom smere žalobca poukázal na rozsudok SD EÚ C-249/17 Ryanair Ltd., rozsudok vo veci C-268/83 (Rompelman). Podľa žalobcu žalovaný suploval úlohu správcu dane, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozoberal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10. 12. 2020 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou SKL 101 s.r.o. v súvislosti s projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“. Tieto skutočnosti správca dane nepreveroval a ani sa bližšie nedopytoval vysvetlení. Rovnako je podľa žalobcu zarážajúce, že žalovaný odobril postup, kedy sa správca dane s námietkami žalobcu nevysporiadava v rozhodnutí, ale iba v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21. 10. 2022.
26. Žalobca namietal, že žalovaný odignoroval početné dôkazy a námietky týkajúce sa nevykonania navrhovaných dôkazov, a to výsluchu svedkov. Žalovaný túto odvolaciu námietku odbil konštatovaním, že navrhované vypočutia svedkov by nesmerovali k preukázaniu použitia prijatých služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Považoval za nesprávne konštatovanie správcu dane, že prvoradé majú byť listinné dôkazy. Taká diferenciácia medzi dôkazmi nevyplýva zo žiadneho predpisu. Žalobca označil aké skutočnosti mali byť preukázané výpoveďami svedkov, avšak správca dane a žalovaný tieto návrhy zamietli. Ako príklad uviedol projekt Nitra – Klokočina (bod 23. žaloby), kde bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb so spoločnosťou DEFIND, a.s. Žalovaný a aj správca dane dôkazy predkladané žalobcom odignorovali ako nedôveryhodné. Žalovaný a správca dane neprihliadli na fakt, že žalobca sa podieľa na developerských projektoch, ktorých realizácia trvá niekedy aj celú dekádu.
27. Podľa žalobcu sa žalovaný formalisticky a nesprávne vysporiadal s námietkou neaplikovania § 55 zákona o DPH zo strany správcu dane. Žalovaný iba stroho konštatoval, že v takom prípade mal žalobca povinnosť uviesť na riadok 30 - Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa dane podľa § 55 zákona daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2021. Správca dane a žalovaný tak pripustili, že právo na nadmerný odpočet DPH by boli priznali v prípade, ak by žalobca daňové priznanie vyplnil iným spôsobom.
28. Ďalej žalobca namietal, že došlo k porušeniu § 79 ods. 1 zákona o DPH, keďže správca dane nezačal daňovú kontrolu v lehote predikovanej § 79 ods. 6 Zákona o DPH, mal nadmerný odpočet vrátiť žalobcovi, a to v lehote najneskôr do 02. 02. 2022.
29. Žalobca namietal, že daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku, ktorým je protokol z daňovej kontroly, predstavuje závažný a intenzívny zásah správcu dane do individuálnej, právom chránenej sféry žalobcu. Daňová kontrola bola vykonaná nezákonne a protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ktorý v konaní nemohol a nemôže byť použitý. Konaním správcu dane a žalovaného došlo k hrubému porušeniu procesných práv žalobcu a nebolo mu umožnené uniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie práva na nadmerný odpočet DPH.
30. Žalobca v závere správnej žaloby namietal, že správca dane a žalovaný na ťarchu žalobcu posudzovali aj skutočnosť, že je v likvidácii. Žalobca do likvidácie vstúpil dňa 08. 12. 2021, pričom však likvidácia doposiaľ nebola ukončená a Žalobca zvažuje zrušenie rozhodnutia o vstupe do likvidácie, ako aj uvádzal počas daňovej kontroly.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
31. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2021 postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu zopakoval odôvodnenie z napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že pred začatím daňovej kontroly správca dane preveril nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2021 elektronicky (t.j. bez vykonania miestneho zisťovania fyzicky v sídle daňového subjektu). Predmetný pojem „preverenie nadmerného odpočtu“ je taktiež uvedený aj v mailovej komunikácií zo dňa 27. 01. 2022. Z preverovania nadmerného odpočtu bol spísaný Úradný záznam č. 100201944/2022 zo dňa 31. 01. 2022. Jednotlivé podania žalobcu zo dňa 28. 01. 2022 a elektronické podanie č. 6/01205685/2022 zo dňa 26. 01. 2022 a ostatné skutočnosti týkajúce sa preverenia nadmerného odpočtu za november 2021, žalovaný získal ako podklady do daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2021 prostredníctvom Úradného záznamu č. 100496635/2022 zo dňa 17. 03. 2022. K námietkam žalobcu ohľadom jednodňovej, resp. okamžitej lehoty v dňoch 26. 01. 2022 a 27. 01. 2022 počas konania zameraného na preverenie nadmerného odpočtu, ktoré predchádzalo daňovej kontrole na preverenie oprávnenosti na vrátenie nároku nadmerného odpočtu, uviedol, že správca dane nežiadal o predloženie požadovaných skutočností prostredníctvom výzvy (t.j. lehota v e-mailovej komunikácii nebola určená), samotný žalobca predložil vyjadrenie k e-mailovej komunikácii dňa 28. 01. 2022. Správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku a v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania vyhodnotil všetky vyjadrenia a námietky, ktoré boli predložené žalobcom. V rámci vyrubovacieho konania neboli zo strany žalobcu predložené žiadne nové dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Správca dane v rozhodnutí preukázal, že medzi personálne prepojenými osobami boli účelovo uzatvárané rôzne zmluvy so žalobcom aj napriek skutočnosti, že všetky personálne prepojené osoby mali jasnú vedomosť, že žalobca nevlastní žiadny z predmetných projektov a ani nemá potrebné personálne kapacity na zabezpečenie veľkého množstva činností súvisiacich s predmetnými projektami. K rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-249/17 Ryanair Ltd. a C-268/83 Rompelman uviedol, že ich nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad, pretože žalobca sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty až 01. 11. 2021. Žalovaný mal za to, že navrhované vypočutia svedkov by nesmerovali k preukázaniu použitia prijatých služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca žiadnym spôsobom neargumentoval, aké konkrétne skutočnosti mali vyplynúť z prípadných výsluchov svedkov a aký vplyv by mali na závery správcu dane prijaté v protokole z daňovej kontroly a napadnutom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal použitie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa PROFINEX engineering s. r. o.
32. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný až po podaní správnej žaloby uvádza, že miestne zisťovanie vykonané nebolo. Žalobcovi ako daňovému subjektu, u ktorého bola vykonávaná daňová kontrola, tak z postupu správcu dane a vyjadrení žalovaného nie je vôbec zrejmé, či u neho miestne zisťovanie bolo alebo nebolo vykonávané, čo je v zjavnom rozpore s právami žalobcu ako daňového subjektu.
Žalobca uviedol, že skutočnosť, že p. E. bola splnomocnenou zástupkyňou pre doručovanie písomností žalobcovi, t. j. nie osobou oprávnenou zastupovať žalobcu v akomkoľvek daňovom konaní vrátane daňovej kontroly, nezakladalo akékoľvek oprávnenie správcu dane, aby s touto osobou „dohadoval“ termín predloženia akýchkoľvek dokladov v rámci daňovej kontroly. Žalobca však napriek tejto skutočnosti v obave z prípadného postihu zo strany správcu dane dokumenty v stanovenej v lehote 24 hodín predložil, avšak pre krátkosť času v neúplnom rozsahu, o čom správcu dane vo svojom Vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022 riadne upovedomil. Následné doplnenie dôkazov a tvrdení žalobcom už v rámci daňovej kontroly však správca dane ako ani žalovaný nebrali do úvahy, čo je v príkrom rozpore s ustanoveniami daňového poriadku.
33. Žalobca použitie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa PROFINEX engineering, s.r.o. na zdaniteľné obchody realizované potom čo sa stal platiteľom riadne preukázal predloženými listinnými dôkazmi, a teda dôkazné bremeno prešlo na správcu dane. Správca dane však tieto tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom vyhodnotil bez akýchkoľvek dôkazov ako nedôveryhodné, a to výlučne z dôvodu, že neboli označené už vo vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022, teda neboli predložené ešte pred samotným začiatkom daňovej kontroly.
34. Žalobca zdôraznil, že jediným dôvodom, prečo počas daňovej kontroly neuniesol a ani nemohol uniesť dôkazné bremeno, je nezákonný a nelogický prístup správcu dane, ktorý napadnutým rozhodnutím žalovaný v celom rozsahu považoval za správny, kedy akékoľvek dôkazy predložené po začatí daňovej kontroly vyhodnotil bez akýchkoľvek dôkazov a v rozpore s daňovým poriadkom ako účelové a nedôveryhodné. Uvedeným konaním správcu dane a žalovaného došlo k hrubému porušeniu procesných práv žalobcu a nebolo mu umožnené uniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie práva na nadmerný odpočet DPH. Uviedol, že je nemysliteľné, aby správca dane a žalovaný mohli od akéhokoľvek daňového subjektu očakávať, že im doručí kompletnú dokumentáciu ku všetkým obchodným vzťahom v lehote jedného dňa, a to dokonca pred samotným začatím daňovej kontroly. Navyše o takom úkone ani neexistuje akýkoľvek legálny záznam.
Posúdenie veci správnym súdom
35. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/30/2023 vedie od 01. 06. 2023 na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/30/2023.
36. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 26. 03. 2025, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v správnej žalobe v zmysle jej doplnení. Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby, žalobných dôvodov v nej uvedených a rovnako ostatných podaní doručených do súdneho spisu. Zhrnul, že žalovaný v napádanom rozhodnutí ignoroval nesprávne vyhodnotenie námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti dôkazov použitých v daňovej kontrole, ktoré boli doručené správcovi dane v extrémne krátkej lehote iba 24 hodín od ich vyžiadania, počas ktorej navyše správca dane komunikoval s osobou, ktorá nebola oprávnená zastupovať žalobcu, a to F. D. E.. Rozhodnutie žalovaného aj správcu dane vychádzalo z nedostatočne zisteného a zároveň nesprávneho skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, dôkazy preukazujúce použitie plnení na ďalšiu podnikateľskú činnosť v čase, keď žalobca bol platcom DPH v spise sú, akurát na ne žalovaný, predtým správca dane neprihliadal a ani sa s nimi nevysporiadal. Tým došlo k nezákonnému prenosu alebo nepreneseniu dôkazného bremena na žalovaného, resp. predtým správcu dane.
37. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že všetky predmetné námietky, ktoré spomenul, sú aj predmetom žaloby a jednotlivých žalobných bodov, a teda bolo na ne odpovedané aj v súvisiacom vyjadrení žalovaného. Na otázku člena senátu, aký procesný postup správca dane aplikoval v januári 2022, keď si od žalobcu žiadal doklady, zástupca žalovaného uviedol, že išlo o miestne zisťovanie zamerané na preverenie vrátenia nadmerného odpočtu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Ak by sa preukázala oprávnenosť nároku, nedošlo by k uskutočneniu daňovej kontroly. Uviedol, že miestne zisťovanie sa môže uskutočniť v praxi aj formou vyžiadania si dokladov.
38. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rámci žalobných bodov správnej žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.
39. Správny súd v úvode považuje za potrebné poukázať na všeobecné východiská súdneho prieskumu pred správnym súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení) predchádzal a to, či rozhodnutia (príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy a ich postupu nad rozsah a dôvody správnej žaloby, okrem prípadov, v ktorých Správny súdny poriadok výslovne na takýto postup správny súd zmocňuje. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou, pri ktorej nie je v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky.
40. Za podstatnú žalobnú námietku správny súd považoval argument, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to v tom smere, že správca dane postupoval nezákonne pri vyhodnocovaní dôkazov predložených a dôkazov navrhovaných žalobcom v priebehu daňovej kontroly, keď správca dane tieto dôkazy vyhodnocoval ako nedôveryhodné, a to len vo vzťahu k dôkazom, ktoré žalobca predložil svojim podaním zo dňa 28. januára 2022, teda pred začatím daňovej kontroly. Podstatné je, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy ako nedôveryhodné vrátane návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, ktorý správca dane odmietol. Správca dane nebol oprávnený takto postupovať. Žalobca v čase predloženia podania, t. j. dňa 28. januára 2022, ešte neniesol dôkazné bremeno, čiže správca dane následne nemohol vyhodnotiť nepreukázanie nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH len s poukazom na doklady, ktoré boli predložené pred začatím daňovej kontroly. Na druhej strane, pokiaľ žalobca správcovi dane dobrovoľne (bez formálnej existencie povinnosti predpokladanej daňovým poriadkom) pred začatím daňovej kontroly predložil určité listiny, tieto nie sú nezákonne získaným dôkazným prostriedkom a správca dane ich v daňovom konaní môže použiť, nakoľko ich prevzal do daňovej kontroly o čom spísal úradný záznam č. 10496635/2022 zo dňa 17. 03. 2022 a žalobca poznal ich obsah a mal možnosť sa k nim vyjadriť.
41. Taktiež správny súd dospel k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy, t. j. správcu dane v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom a v nadväznosti na to, že správca dane odmietol vykonať dôkazy predložené žalobcom.
42. Správny súd zdôrazňuje, že právo na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky patrí k základným komponentom právneho štátu. Pre daňovú oblasť vo vzťahu k tomuto právu je najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený alebo obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. Princíp legality podľa článku 2 ods. 2 ústavy vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z tejto zásady vyplýva množstvo obmedzení pre oblasť správy daní. Správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom. Medzi relevantné princípy upravené daňovým poriadkom patrí napríklad zásada zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
43. Zo spisu predloženého správcom dane správny súd zistil, že na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly začala u žalobcu daňová kontrola za november 2021 dňa 02. 02. 2022. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu nevyplýva relevantné zaujatie stanoviska žalovaného k žalobcom nastolenej otázke, aký charakter malo konanie správcu dane pred samotným výkonom daňovej kontroly (od 26. 01. 2022 do 28. 01. 2022), keď tento požadoval v
rámci preverenia nadmerného odpočtu DPH od žalobcu predloženie všetkých relevantných daňových dokladov v extrémne krátkej časovej lehote. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že sa jednalo o miestne zisťovanie, ale žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa jednalo o „preverenie nadmerného odpočtu“ a k miestnemu zisťovaniu uviedol, že k nemu nedošlo, preto nebola o miestnom zisťovaní spísaná zápisnica, tak ako to predpokladá daňový poriadok v § 37. Na pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že sa jednalo „o miestne zisťovanie zamerané na preverenie vrátenia nadmerného odpočtu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Ak by sa preukázala oprávnenosť nároku, nedošlo by k uskutočneniu daňovej kontroly. Miestne zisťovanie sa môže uskutočniť v praxi aj formou vyžiadania si dokladov.“
44. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy týkajúcej sa miestneho zisťovania vyplýva, že miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní (§ 37 ods. 2 daňového poriadku). Miestne zisťovanie patrí medzi procesné nástroje, ktorými sa plní účel správy daní. Výsledky miestneho zisťovania môžu byť dôkazom pri správe daní.
45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa jednalo o postup správcu dane, v rámci ktorého malo dôjsť k „prevereniu nadmerného odpočtu“ elektronicky (bez vykonania miestneho zisťovania fyzicky v sídle daňového subjektu).
46. Prihliadnuc na okolnosti prejednávanej veci a na spôsob vykonania "preverenia nadmerného odpočtu“, resp. namietaného „miestneho zisťovania“ daňovým úradom, čo do charakteru získaných informácií vo vzťahu k meritu daňovej veci, nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že išlo len o formu vyžiadania si dokladov. Taktiež správny súd poukazuje na skutočnosť, že pani E., ktorú správca dane kontaktoval pred začatím daňovej kontroly bola splnomocnenou zástupkyňou iba pre doručovanie písomností žalobcovi, t. j. nie osobou oprávnenou zastupovať žalobcu v daňovom konaní a nezakladalo to pre správcu dane oprávnenie dohodnúť si s ňou termín predloženia dokladov v krátkej časovej lehote. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že s námietkami žalobcu ohľadne nezákonného získania dôkazov vykonaním napádaného miestneho zisťovania sa žalovaný z pohľadu zachovania rovnosti zbraní a rešpektovania procesných práv žalobcu dostatočne nezaoberal.
47. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené pristúpil k posúdeniu námietky žalobcu o nezákonnosti dôkazov získaných správcom dane a ich nesprávneho hodnotenia jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Žalobca v administratívnom konaní opakovane navrhoval vykonať výsluch svedkov s poukázaním, aké skutočnosti majú byť výsluchom preukázané, ktorý žalovaný ako aj správca dane odmietal vykonať s poukázaním, že vykonaným výsluchom svedkov by sa nepodarilo preukázať skutočnosti tvrdené žalobcom. Správny súd dospel k záveru, že námietka žalobcu ohľadom nevykonania výsluchov svedkov bola žalovaným zodpovedaná len všeobecne, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je konštatovaná zákonnosť vykonaných dôkazov bez toho, aby bolo zaujaté relevantné stanovisko k tejto odvolacej námietke žalobcu. Zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavku spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech.
48. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 86/2013, ktorý uvádza, že: „výber druhu dôkazného prostriedku je na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Takisto je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových subjektov. Avšak práve v závislosti od objasňovania skutočnosti, od jej spôsobilosti vyvrátiť podstatné tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo veci, sa zvyšuje miera potreby presvedčivosti dôvodov uvádzaných správcom dane ohľadne vykonania alebo nevykonania navrhovaného dôkazu, prípadne voľby druhu dôkazného prostriedku. Aby bola zachovaná v daňovom konaní rovnosť zbraní, respektíve rovnováha medzi povinnosťou správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane a zároveň taktiež zachované a rešpektované procesné práva kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce z článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 ústavy a § 2 odseku 1, 2 a odseku 8 v spojení s § 15 ods. 5 zákona o správe daní, je potrebné pri voľbe druhu dôkazného prostriedku brať zreteľ na to, čo bude obsahom zistení pri jeho vykonaní ako aj na to, či sa jeho, hoci zákonným vykonaním, neobchádza povinnosť správcu dane umožniť kontrolovanému daňovému subjektu využiť jeho zákonné procesné práva.“
49. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, ktorá smerovala voči vyjadreniu správcu dane a žalovaného, že prvoradými dôkazmi v daňovom konaní sú dôkazy listinné, keď uvedené tvrdenie bolo konštatované správnymi orgánmi opakovane bez toho, aby bolo bližšie zdôvodnené. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktoré uvádza demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, a to bez diferenciácie, ktorý z nich má vyššiu alebo nižšiu dôkaznú silu. Úvaha správcu dane potom vyznieva protirečivo v tej súvislosti, keď správca dane neuznal žalobcom predložené listinné dôkazy v rámci daňovej kontroly s uvedením, že je nelogické, aby si na takéto dôležité skutočnosti žalobca spomenul až v priebehu daňovej kontroly a nepodal o nich vysvetlenie už vo Vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022 (t.j. v čase, keď ešte neniesol dôkazné bremeno).
50. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly, priamo premietnutých v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.10.2022 a vo vyjadrení k tejto zápisnici, správny súd poukazuje na č. l. 78 administratívneho spisu, kde sa nachádza predmetná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 21.10.2022, v ktorej daňový subjekt vzniesol písomné námietky, v to bodoch 1 až 5. V týchto námietkach namietal porušenie § 68 daňového poriadku, prejudikovanie výrokovej časti budúceho rozhodnutia správcom dane, porušenie procesného postupu správcu dane, porušenie daňového poriadku, ústavy a navrhoval výsluchy svedkov, ktoré majú podľa žalobcu rovnakú hodnotu ako listinné dôkazy. Správca dane s uvedenými námietkami žalobcu vysporiadal len konštatovaním: „Správca dane postupoval v zmysle Ústavy SR, Daňového poriadku a bol naplnený inštitút § 68 Daňového poriadku, a k nevypočutiu svedkov sa správca dane vyjadril vo svojom stanovisku uvedenom v tejto zápisnici o ústnom pojednávaní.“ Správny súd s poukazom na vyššie uvedené body odôvodnenia rozsudku konštatuje, že správca dane sa s uvedenými námietkami žalobcu dostatočne nevysporiadal, keďže ani v citovanom všeobecnom konštatovaní v zápisnici a rovnako ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nebolo zaujaté relevantné stanovisko k týmto námietkam.
51. Pokiaľ žalobca v otázke relevantnosti personálneho prepojenia žalobcu so spoločnosťami, ktorými poskytol služby poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/19/2016, táto námietka žalobcu bola vyhodnotená správnym súdom ako dôvodná. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 38 rozsudku, v ktorom kasačný súd uviedol, že: „....Spoločnosť Hruška Slovakia, s.r.o. je síce medzičlánkom medzi žalobcom ako zhotoviteľom rodinných domov a fyzickými osobami ovládajúcimi obe uvedené spoločnosti v postavení podnájomcov, v obchodnej praxi sa však takýto medzičlánok medzi stavebníkom nehnuteľností určených na komerčné zhodnotenie (vo forme nájmu alebo predaja) a ich konečnými užívateľmi bežne vyskytuje. Jeho včlenenie do reťazca subjektov preto nevyhnutne neznamená, že u žalobcu dochádza k získaniu neoprávnenej daňovej výhody, keďže daňovou povinnosťou budú zaťažené služby prenájmu nehnuteľností. V súvislosti s uvedeným musí kasačný súd zdôrazniť, že hore opísaný vzťah personálne prepojených právnických osôb prenajímateľa ako aj nájomcu prostredníctvom uvedeného pána F. B. nie je v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky vzťahom daňovým právom zakázaným, ale iba regulovaným....“
52. Pokiaľ žalobca namietal neaplikovanie § 55 zákona o DPH zo strany správcu dane, správny súd uvádza, že podľa odseku 1 tohto ustanovenia, platiteľ môže výlučne v prvom zdaňovacom období (v prípade žalobcu iba v novembri 2021) uplatniť právo na odpočítanie dane viažucej sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom, alebo ktoré nadobudne alebo prijme v postavení platiteľa, ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom. Správny súd konštatuje s poukazom na formálne zdôvodnenie, ktorým žalovaný odmietol návrh žalobcu na aplikáciu § 55 zákona o DPH s poukázaním na nesprávne vyplnené daňové priznanie, že argument žalovaného smeruje k záveru, že v prípade, ak by bolo daňové priznanie vyplnené správne (na riadku 30), mohol by sa žalobca úspešne domáhať odpočítania DPH v zmysle predmetného ustanovenia. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že táto námietka žalobcu bola žalovaným zodpovedaná bez zaujatia relevantného stanoviska. Žalovaný týmto postupom odmietol uznať žalobcovi právo na odpočet DPH čisto z formálnych dôvodov bez toho, aby sa materiálne zaoberal podstatou ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o DPH, teda či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie DPH viažucej sa k službám, ktoré prijal v postavení zdaniteľnej osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom, ktoré si uplatnil v prvom zdaňovacom období.
53. Žalobné námietky, v ktorých žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-249/17 Ryanair Ltd., C-268/83 Rompelman, v ktorej žalobca poukazoval na zásadu daňovej neutrality DPH, správny súd uvádza, že je mu známa predmetná judikatúra Súdneho dvora EÚ a správca dane ju bude povinný zohľadniť a zaoberať sa s jej východiskami v rámci ďalšieho konania.
54. Žalobca namietal aj porušenie ust. § 79 ods. 1 v spojení s ods. 6 zákona o DPH tým, že správca dane nezačal daňovú kontrolu v lehote predikovanej v § 79 ods. 6 zákona o DPH a preto bol povinný žalobcovi vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 02. 02. 2022. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku v prípade, že sa vykonáva daňová kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu, daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uvedený v oznámení správcu dane. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zo spisu predloženého správcom dane správny súd zistil, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly (č.l. 2 adm. spisu), ktoré obsahovalo predpísané náležitosti, začala u žalobcu daňová kontrola za november 2021 dňa 02. 02. 2022, a teda v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Správny súd konštatuje, že správca dane postupoval podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, keď prvostupňovým rozhodnutím priznal časť nadmerného odpočtu v sume 25,00 Eur, ktorú bol zaviazaný žalobcovi vrátiť podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly.
55. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný na ťarchu žalobcu posudzovali skutočnosť, že tento je v likvidácii, túto žalobnú námietku správny súd považoval za všeobecnú, keďže ju žalobca bližšie nekonkretizoval a správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom mala táto argumentácia správcu dane a žalovaného negatívne zasiahnuť žalobcu na jeho subjektívnych právach a právom chránených záujmoch.
56. Na základe vyššie uvedeného správny súd v medziach žalobných námietok žalobcu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a rovnakými vadami podľa zistenia správneho súdu trpí aj rozhodnutie správcu dane. Bude úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní vykonať dokazovanie s prihliadnutím na námietky žalobcu, ktoré boli dôvodné (body 40. až 52. rozsudku) a správca dane sa s nimi dostatočne v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal a opätovne vo veci rozhodnúť. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane nemôže odmietnuť vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov len s poukazom na to, že si na niektoré „nespomenul“ pri svojej odpovedi na výzvu správcu dane dňa 28. januára 2022, kedy ešte neprebiehala daňová kontrola a žalobca neniesol dôkazné bremeno. Taktiež nebude môcť správca dane odmietnuť vykonanie výsluchov svedkov len z dôvodu, že „prvoradé“ sú listinné dôkazy.
57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého má žalobca, ktorý mal vo veci plný alebo čiastočný úspech právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Katarína Kochan Morová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.