Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-31S-31-2023.pdf
PDF · 258.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
ZA-31S/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: AD, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 399 256, právne zastúpený: Advokátska kancelária M. Kojtalová s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. B. C., bytom D. XXXX/X, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2023/004512-004 zo dňa 23.03.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie a predchádzajúce súdne konanie
1. Pre právnych predchodcov ďalšieho účastníka konania bolo vydané územné rozhodnutie č. 6309/2013-35519/2014-OS-KRE zo dňa 23.07.2014 a stavebné povolenie č. 5637/2015-33262/2015- OSP-KRE zo dňa 17.07.2015, a to na „Novostavbu objektu predajne a skladov na pozemku registra „C“ parc. č. 5987/1, k. ú. F.“. Na základe uvedených rozhodnutí došlo k začatiu realizácie stavby. Žalobca doručil Mestu Žilina (ďalej aj len „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) podnet so zdôvodnením, že stavba je realizovaná v rozpore s udeleným stavebným povolením. Následne bol dňa 27.05.2016 vykonaný štátny stavebný dohľad (oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu č. 9240/2016-26955/2016-OSP-KRE), o priebehu ktorého bol spísaný záznam a obsahom záznamu je zdokumentované zistenie, že stavebník začal stavbu realizovať v rozpore so stavebným povolením.
2. Stavebný úrad následne vydal rozhodnutie č. 9240/2016-45174/2016-OSP-KRE zo dňa 22.09.2016 o tom, že začína administratívne konanie, vyzýva stavebníka na doplnenie žiadosti a konanie o dodatočné povolenie stavby prerušuje. Týmto rozhodnutím bol stavebník vyzvaný, aby v lehote do 90 dní od jeho doručenia podľa § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“) preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a aby predložil v dvoch vyhotoveniach: projektovú dokumentáciu pre dodatočné povolenie stavby (situáciu skutočného umiestnenia stavby a v technickej správe uviesť rozostavanosť stavby), požiarno-bezpečnostné riešenie,
statické posúdenie, schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií s popisom a stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Žilina (ďalej aj len „ORHaZZ Žilina“) - odsúhlasené požiarno-bezpečnostné riešenie stavby. Uvedené rozhodnutie bolo stavebníkovi (v tom čase spoločnosť FACHMAN CENTRUM, s.r.o., Kragujevská 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 438 553) doručené dňa 28.09.2016). Stavebník žiadosťou zo dňa 14.12.2016 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokumentácie. Stavebný úrad oznámením č. 9240/2016-71658/2016-OSP-KRE zo dňa 19.12.2016 predĺžil lehotu o 90 dní od doručenia oznámenia. Dňa 23.05.2018 a 28.05.2018 bolo stavebnému úradu doručené doplnenie žiadosti od A. B. C. (ďalší účastník konania v tomto súdnom konaní). Zároveň bolo oznámené, že na základe kúpnej zmluvy nadobudol rozostavanú stavbu a je účastníkom konania namiesto pôvodného stavebníka (predložená Kúpna zmluva uzavretá podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka č. ŽILINA 02-KZ-2017 zo dňa 10.05.2017 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 19.06.2018, uzavretá medzi A. B. C. a FACHMAN CENTRUM s.r.o.).
3. Stavebný úrad následne vydal oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby č. 11860/2018-40632/2018-OSP-AD zo dňa 18.07.2018. Žalobca doručil dňa 25.07.2018 námietky, ku ktorým stavebný úrad zaslal odpoveď č. 11860/2018-47803/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018. Stavebný úrad následne rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby č. 11860/2018-47660/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018 na základe ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil zrealizované stavebné práce na stavbe Objekt predajne a skladov Žilina, Priemyselná, na pozemku registra „C“ parc. č. 5987/11 k. ú. F.. Stavebný úrad uviedol, že zmena oproti vydanému stavebnému povoleniu č. 5637/2015-33262/2015-OSP-KRE zo dňa 17.07.2015, právoplatnému dňa 21.08.2015, sa týka stavby SO 01 Objekt predajne a skladu: - zastavanej plochy objektu SO 01 - pôvodne: 9,25 x 8 m - nový stav: 6,10 x 7,40 m, - výšky objektu SO 01 - pôvodne: dvojpodlažný objekt - nový stav: jednopodlažný objekt výška 3 m, - umiestnenie objektu SO 01 na pozemku. Bolo konštatované, že stavba je rozostavaná a po vydaní dodatočného stavebného povolenia budú vykonané dokončovacie práce. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad určil podmienky pre dokončenie stavby, konkrétne vymedzil aj polohové umiestnenie stavby tak, že od pozemku parc. č. 5987/1 KN bude vzdialenosť 0,20 m a od pozemku parc. č. 5987/1 KN bude vzdialenosť 4,63 m (smer ulica Priemyselná). Zároveň stavebný úrad rozhodol, že námietky žalobcu prednesené v priebehu prvostupňového konania zamieta. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad poukázal na vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie a ďalej na to, že dňa 27.05.2016 bol vykonaný štátny stavebný dohľad a bolo zistené, že stavba bola začatá v rozpore s vydaným stavebným povolením. Uviedol, že začal konanie o odstránení nepovolenej stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 Stavebného zákona a poukázal na to, že rozhodnutím č. 9240/2016-45174/2016-OSP-KRE zo dňa 22.09.2016 vyzval stavebníka, aby preukázal, že realizovaná zmena stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný úrad ďalej konštatoval, že doplnenými podkladmi stavebník preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými podľa právnych predpisov. Stavebník doplnil projektovú dokumentáciu - požiarna bezpečnosť stavby, vypracovanú oprávnenou osobou – špecialistom požiarnej ochrany A. F. (r. č. 96/2013), ku ktorej bolo vydané súhlasné stanovisko ORHaZZ Žilina č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016, čo je uvedené v podmienkach pre dokončenie stavby. Riešenie protipožiarnej bezpečnosti zapracované v projektovej dokumentácii bolo podľa stavebného úradu zrealizované v súlade s § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2011 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ďalej v súlade s § 45 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 121/2022 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov a ďalšími platnými právnymi predpismi a záväznými STN z odboru požiarnej ochrany. Z uvedeného podľa stavebného úradu vyplynulo, že stavba a jej umiestnenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad poukázal na to, že postupoval podľa § 98 Stavebného zákona, vykonal štátny stavebný dohľad na mieste stavby a podľa § 102 ods. 5 písm. a) Stavebného zákona vyzval stavebníka, aby zastavil práce na stavbe. Ďalej uviedol, že z vlastného podnetu začal konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a Stavebného zákona. Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby bolo doručené aj spoločnosti AD, s.r.o. (žalobca), teda tento účastník konania bol informovaný o postupe a začatí konania o dodatočnom povolení zmien stavby, pričom mal právo uplatniť v zákonnej lehote svoje námietky a pripomienky. Stavebný úrad v závere uviedol, že preskúmal predloženú žiadosť z hľadísk podľa § 62 Stavebného zákona, prerokoval ju s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že realizáciou alebo užívaním stavby nie sú ohrozené záujmy chránené Stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Poukázal na to, že stanovisko oznámili ORHaZZ Žilina, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žilina (ďalej aj len „RUVZ Žilina“), Okresný úrad Žilina, Štátna
vodná správa. Stavebný úrad zistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil splnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí technického vybavenia, a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok rozhodnutia. Projektová dokumentácia podľa stavebného úradu spĺňala všetky technické požiadavky na výstavbu a neboli zistené dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného povolenia stavby.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:
- zrealizované stavebné práce sú v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným povolením a s týmito námietkami sa stavebný úrad nevysporiadal,
- stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkami o umiestnení objektu na pozemku, pričom v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným povolením umiestnil objekt na hranici susedných pozemkov t. j. na hranici CKN parc. č. 5987/11 a 5987/2,
- stavebný úrad sa nevysporiadal so vznesenými námietkami,
- stavebný úrad umožnil stavebníkovi v dodatočne predĺženej lehote predložiť doklady napriek tomu, že mal ex lege nariadiť odstránenie stavby,
- nie je zrejmé postavenie A. C., keď stavebníkom v stavebnom povolení bol pôvodne FACHMAN CENTRUM s.r.o. a územné rozhodnutie bolo vydané pre C. C., Žilina,
- stavebný úrad sa nedostatočným spôsobom zaoberal posudzovaním zrealizovaných stavebných prác, či nie sú v rozpore s verejnými záujmami, a postup stavebného úradu bol nedôsledný,
- nebol dodržaný vzájomný odstup stavieb podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. - umiestnenie stavby na hranici pozemku neumožňuje vlastníkovi susedného pozemku a stavby užívanie a údržbu nehnuteľností v jeho vlastníctve a obmedzuje užívanie susedného pozemku a stavby, čím stavebný úrad v rozpore s § 127 Občianskeho zákonníka umožnil stavebníkovi zásah do práv spoločnosti AD, s.r.o.,
- stavebný úrad nezdôvodnil odsúhlasenie posunu vzdialenosti,
- stavebný úrad sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, nie je zrejmé, ktoré skutočnosti viedli k dodatočnému povoleniu stavby,
- polohové umiestnenie bolo určené výlučne k pozemku parc. č. 5987/1 bez toho, aby sa stavebný úrad vysporiadal s umiestnením na hranici ďalšieho susedného pozemku,
- ORHaZZ Žilina posudzoval projektovú dokumentáciu, ktorá sa nerealizovala a neposudzoval reálne vykonané stavebné práce - stanovisko je zo dňa 10.11.2016 (č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016), pričom malo ísť o stanovisko k doplneniu projektovej dokumentácie a projektová dokumentácia mala byť vypracovaná E. G. C. až XX/XXXX - H. tom je logický, skutkový a časový rozpor,
- bolo zasiahnuté do práv spoločnosti AD, s.r.o. bez opory v Stavebnom zákone a Občianskom zákonníku, pričom stavba nezodpovedá všeobecným technickým požiadavkám, najmä vo vzťahu k osadeniu, a neprimeraným spôsobom obmedzuje práva spoločnosti AD, s.r.o. vo väčšom rozsahu ako sa predpokladalo v územnom rozhodnutí, kedy sa predpokladala vzdialenosť od pozemku CKN parc. č. 5987/2 vo vlastníctve spoločnosti AD, s.r.o. v rozsahu 4 m.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny predchodca žalovaného (v ďalšom texte aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/005702/ KRA zo dňa 25.03.2019 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že konanie o dodatočnom povolení stavby prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze stavebný úrad skúma, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom verejnými záujmami sa rozumejú záujmy chránené Stavebným zákonom, osobitnými zákonmi, vyhláškami, všeobecne záväznými nariadeniami, záväznými časťami STN a pod. Rozsah dokladov potrebných pre dodatočné povolenie stavby nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z § 126 Stavebného zákona. Dôkazné bremeno preukázať, že stavba neodporuje verejným záujmom, spočíva na stavebníkovi. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak stavebný úrad vyhodnotí, že stavba neodporuje verejným záujmom, uplatní sa procesný postup v riadnom stavebnom konaní. Ak stavebný úrad nezistí prekážku, ktorá by bránila povoleniu stavby, stavbu dodatočne povolí podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že nepovolená zmena stavby pred dokončením pozostávala z menšej zastavanej plochy objektu a zrealizované bolo iba jedno nadzemné podlažie, pričom stavba bola umiestnená v tesnej blízkosti spoločnej hranice (min. 0,25 metra) s parc. č. KN C 5987/1. Pôvodne bol odstup povolenej dvojpodlažnej stavby pozostávajúcej z oceľových kontajnerov s tromi modulmi od južnej hranice 2,6 metra. Účel stavby sa nezmenil, preto
stavebný úrad žiadal predložiť iba tie doklady, ktorými malo byť preukázané, že stavba uskutočnená v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými predpismi. Žalovaný k námietkam žalobcu týkajúcim sa potreby nariadiť miestne zisťovanie uviedol, že stavebný úrad má právo upustiť od miestneho zisťovania, ak sú mu dobre známe pomery staveniska, ktoré zistil ešte pred začatím konania, napríklad pri ohliadke stavby alebo pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 98 Stavebného zákona o štátnom stavebnom dohľade s tým, že poverený pracovník stavebného úradu vykonal štátny stavebný dohľad dňa 27.05.2016, bolo zistené, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore so stavebným povolením a stavebník bol vyzvaný, aby zastavil práce na stavbe až do právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Vykonanie štátneho stavebného dohľadu nie je začatím konania, ale jeho funkciou je zabezpečiť ochranu verejného záujmu ako aj práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní a pod. K námietke, že žalobca nebol oboznámený s výsledkami štátneho stavebného dohľadu žalovaný uviedol, že stavebný úrad doručil spoločnosti AD, s.r.o. odpoveď č. 11860/2018-47803/2018-OSP- AD zo dňa 11.09.2018, ktorú prevzala dňa 14.09.2018 a v ktorej bola oboznámená s výsledkami štátneho stavebného dohľadu. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že v rozhodnutí stavebný úrad uviedol vo výrokovej časti úplné znenie námietok žalobcu, ktoré zamietol, a v odôvodnení sa nimi zaoberal s uvedením všetkých skutočností, ktoré boli dôvodom pre začatie konania o nepovolenej zmene stavby z úradnej povinnosti ako aj s uvedením dôkazov. Zamietnutie námietok odôvodnil stavebný úrad uvedením všetkých skutočností, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia a uvedením ustanovení Stavebného zákona, avšak stavebný úrad neuviedol a dôsledne neodôvodnil umiestnenie stavby podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška š. 532/2022 Z.z.“), ktorá v § 6 stanovuje osobitné odstupové vzdialenosti stavieb a rodinných domov od hranice pozemku a stavieb navzájom a požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti a pod. Stavebný zákon a aj uvedená vyhláška stanovujú podmienky pre umiestnenie stavieb, vyhláška konkrétne v § 6. Tieto podmienky sa musia uplatniť aj pri posudzovaní nepovolenej zmeny stavby v jej umiestnení. Stavebný úrad vykonaním ohliadky na mieste stavby overil aj umiestnenie stavby a vykonal dostatočné dokazovanie o tom, či takto umiestnená stavba vo vzdialenosti cca 1,40 metra od stavby spoločnosti AD, s.r.o., t. j. v rozpore s jej odsúhlaseným umiestnením nebude trvalo obmedzovať užívanie susedného pozemku na určený účel, odstup medzi stavbami vyhovuje požiarnym predpisom a umožní údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Z fotodokumentácie, ako aj z geometrického plánu na zameranie posudzovanej stavby na parc. č. KN C 5987/42 (odčlenená od parcely č. KN C 5987/11 vo vlastníctve stavebníka) vyplýva, že stavba obchodu a skladu je umiestnená takmer na hranici pozemkov a je pred dokončením. Žalovaný poukázal na súhlasné stanovisko RUVZ Žilina a ORHaZZ Žilina s tým, že špecialista posúdil umiestnenie stavby od susednej stavby (minimálne 1,27 metra) z hľadiska osobitných predpisov. Stavebník preukázal, že umiestnenie stavby a jej stavebno-technické riešenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi (zákon o ochrane pred požiarmi), čo je jednou z podmienok pre umiestnenie stavby podľa § 6 uvedenej vyhlášky. Medzi stavbami je dostatočný priestor pre budúcu údržbu oboch stavieb, ktoré sú už dokončené, resp. pred dokončením. Ak sa na susednom pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve odvolateľa
- spoločnosti AD, s.r.o. ani stavebníka, nachádzajú inžinierske siete, tieto nebudú povoľovanou stavbu žiadnym spôsobom dotknuté. Vlastníkom rozostavanej stavby a pozemku č. KN C 5987/11 bola spoločnosť FACHMAN CENTRUM s.r.o. a následne bolo na základe kúpnej zmluvy preukázané, že novým vlastníkom rozostavanej stavby sa stal A. B. C.. Podľa žalovaného predmetom skúmania bolo zodpovedanie otázky, či stavbu možno dodatočne povoliť tak, ako je v skutočnosti uskutočnená, teda či zmena oproti overenému projektu stavby neodporuje verejným záujmom chráneným Stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Ide o jednoduchú prízemnú stavbu pre účely predajne a skladu, ktorá je umiestnená v priemyselnej zóne mesta a zmena sa týka toho, že sa neuskutočnilo druhé nadzemné podlažie a stavba bola posunutá bližšie k hranici s parcelou č. KN C 5987/1, preto posúdenie bolo zamerané najmä na posúdenie súladu stavby s požiadavkami vyplývajúcimi zo Stavebného zákona, z osobitných právnych predpisov či technických noriem. Podľa žalovaného bol preukázaný jednoznačný súlad stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania vzhľadom na druh, funkčné využitie stavby, ako aj vzhľadom na skutkový stav v území a ostatné okolnosti. Rozsah dokladov, ktoré požadoval stavebný úrad od stavebníka, bol primeraný a dostatočný. Súlad stavby s verejnými záujmami bol preukázaný súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, a to záväznými stanoviskami vlastníkov sietí a zariadení
technického vybavenia územia a záväznými stanoviskami dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa osobitných predpisov v dostatočnom rozsahu podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona. Stavebný úrad nepostupoval podľa ustanovení Správneho poriadku (§ 3 ods. 4 a § 49 ods. 2), pretože po uplynutí lehoty na predloženie dokladov stavebníkom nepokračoval v konaní podľa príslušných ustanovení Stavebného zákona (§ 88a), ale ostal nečinný a o nepovolenej stavbe rozhodol až po vyše roku od uplynutia stanovenej lehoty pre doplnenie podkladov. Nedodržanie základného pravidla správneho konania ale nemalo podľa žalovaného vplyv na zákonnosť rozhodnutia a jeho vecnú správnosť.
6. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd správny rozsudkom sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 zrušil uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.03.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ďalší účastník konania predložil doklady, ktoré mali osvedčiť, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, až po uplynutí správnym orgánom stanovenej lehoty. Rozhodnutie o odstránení stavby v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona malo byť vydané za skutkovej situácie, že ku dňu vydania rozhodnutia nedisponoval správny orgán požadovanými dokladmi. Takéto rozhodnutie nebolo vydané, preto podľa krajského súdu bolo na mieste podanie správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako prostriedok ochrany pred nezákonným konaním, ale takáto žaloba nebola podaná. Správny orgán porušil ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak v čase, keď boli dané podmienky pre odstránenie stavby, o jej odstránení nerozhodol, ale táto vada nemala podľa správneho súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S takouto námietkou sa zároveň podľa správneho súdu žalovaný (okresný úrad) vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Správny súd ale dospel k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie žalovaného, pretože nebola dostatočne odôvodnená odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa umiestnenia stavby. Správny súd konštatoval absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia v časti konštatovania naplnenia podmienok, ktoré má na mysli ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keď z rozhodnutia nie je zrejmé, aké dôvody viedli správny orgán k záveru o tom, že v danom prípade vzájomný odstup stavieb žalobcu a ďalšieho účastníka konania umožňuje údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi nimi, na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Rovnako bolo podľa krajského súdu nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia v časti konštatovania naplnenia podmienok, ktoré má na mysli ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pre nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali záver žalovaného, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, nakoľko jej umiestnením bude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Zároveň ešte krajský súd poukázal na to, že žalovaný opieral svoj záver, že stavebné práce nie sú realizované v rozpore s verejným záujmom, o stanovisko ORHaZZ Žilina zo dňa 10.11.2016, pričom ide o súhlasné stanovisko k doplneniu projektovej dokumentácie, a ako podmienku pre dokončenie stavby stavebný úrad určil, že táto bude dokončená podľa projektovej dokumentácie E. G. C. z 01/2018, čo je v logickom, skutkovom a časovom rozpore.
7. Po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Žiline ako súdom správnym Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU-ZA- OVP2-2021/005952-003 zo dňa 14.01.2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebník doložil výkres č. 1 „Situácia osadenia“ a predložil aj geometrický plán č. 47643871-42/2017 „na zameranie stavby parcela č. 4987/42“ vyhotovený a autorizačne overený autorizovaným geodetom a kartografom A. B. I. zo dňa 11.08.2017, úradne overený Okresným úradom Žilina dňa 21.08.2017 pod č. 1638/2017. Porovnaním oboch podkladov žalovaný nezistil žiadne rozdiely a považoval ich za relevantné podklady pre účely konania o dodatočnom povolení stavby. Podľa uvedeného výkresu č. 1 je stavba umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom a 1,27 m od susednej stavby spoločnosti AD, s.r.o. Susedným pozemkom bol v čase vydania rozhodnutia stavebného úradu pozemok parc. č. KN C č. 5987/1, k. ú. F., vo vlastníctve Mesta Žilina, v čase vydania rozhodnutia okresným úradom už bolo poukazované na to, že podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností susedným pozemkom je parcela KN C č. 5987/48, k. ú. F., vo vlastníctve spoločnosti AD, s.r.o. (žalobca), ktorá bola odčlenená z pozemku parc. č. KN C č. 5987/1, k. ú. F.. Z oboch podkladov podľa žalovaného vyplývalo, že stavba je umiestnená výlučne na pozemku stavebníka a že žalovaný v odvolacom konaní nepreukázal hodnoverným dôkazom opak. Tiež dospel k záveru, že žalobca žiadnymi dokladmi nepreukázal, že súčasti stavby, akými je napríklad strešná konštrukcia (zakončenie strešnej plechovej krytiny – oplechovanie), odvodňovacie žľaby a zvody, sú situované na susednom pozemku a podľa žalovaného ich umiestnenie na stavbe je v rámci 20 cm odstupovej vzdialenosti. Pokiaľ ide o
prípojky, tak podľa žalovaného tieto neboli predmetom administratívneho konania, pretože boli povolené pôvodným stavebným povolením z roku 2015, a ak nie sú umiestnené na pozemku stavebníka ale na susednom pozemku, tak v čase ich povolenia bol pozemok medzi oboma stavbami vo vlastníctve mesta a spoločnosť AD, s.r.o. v momente, keď žiadala mesto o dopredaj pozemku, a keď tento pozemok nadobudla, mala o skutočnom stave pozemku vedomosť. Žalovaný poukázal na stavebno-technické riešenie stavby žalobcu (typ strešnej konštrukcie; orientácia strešných plôch - smerom do ulice nie k stavbe stavebníka; umiestnenie strešných a okenných otvorov - fasáda bez okenných a dverných rámov) s tým, že v danom prípade môže ísť o potrebu realizácie udržiavacích prác uvedených v § 139b ods. 16 písm. a) a e) Stavebného zákona t. j. oprava fasády a maliarske a natieračské práce. Podľa žalovaného vzájomný odstup stavieb umožňuje vykonať údržbu oboch stavieb a v oboch prípadoch ide o stavby prízemné, na vyhotovenie lešenia pre účely údržby, ktorou môže byť ako už bolo konštatované najmä oprava fasády alebo maliarske práce, postačuje v zmysle platných technických noriem vzájomný odstup medzi stavbami 80 cm. Podľa žalovaného dodatočne povoľovaná stavba nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť údržbu stavby spoločnosti žalobcu preto, že je umiestnená na pozemku stavebníka vo vzdialenosti cca 1,2 m od stavby žalobcu a neobsahuje súčasti, ktoré by zasahovali do priestoru medzi stavbami a tvorili by prekážku pri údržbe, napríklad rímsu podstrešia šikmej či plochej strechy, markízy a pod. Ďalšia existencia dodatočne povoľovanej stavby nemôže ani žiadnym spôsobom ovplyvniť užívanie priestorov medzi stavbami vzhľadom na jej stavebno-technické vyhotovenie, keď posudzovaná stavba je opatrená plochou strechou, a teda nebude dochádzať k zosuvu snehu zo strechy na pozemok medzi stavbami, ďalej v stene stavebníka priľahlej k susednej stene nie je umiestnený žiadny dverný otvor, ktorý by naznačoval, že posudzovaná stavba bude užívaná spolu s pozemkom parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., vo vlastníctve žalobcu, pôvodne parc. č. KN C č. 5987/1, k. ú. F., vo vlastníctve Mesta Žilina. Podľa žalovaného nie je zrejmé aký „susedný pozemok“, ktorého údržba a udržiavanie by mali byť obmedzené existenciou dodatočne povoľovanej stavby, mal žalobca ako odvolateľ na mysli, keď v čase rozhodovania stavebného úradu a v čase podania odvolania susedný pozemok t. j. pozemok parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., nevlastnil. Vlastníkom susedného pozemku v čase podania odvolania bolo Mesto Žilina a v čase rozhodovania stavebného úradu žalobca ako odvolateľ ešte nemal vedomosť o tom, či mestské zastupiteľstvo Mesta Žilina vyhovie žiadosti a schváli odpredaj pozemku, pretože k tomuto došlo až po vydaní rozhodnutia stavebného úradu. Pokiaľ sa žalobca ako odvolateľ domáhal aj ochrany vlastníckych práv k novovzniknutému pozemku, ktorý bol odčlenený od pozemku vo vlastníctve Mesta Žilina, žalovaný uviedol, že keď žiadal mesto o odpredaj pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., odčleneného od pozemku parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., vedel o existencii stavby stavebníka, nakoľko niekoľkokrát na ňu upozornil stavebný úrad. Pokiaľ mal žalobca na mysli pozemok parc. č. KN C 5987/41, k. ú. F. (tento bol takisto odčlenený z pozemku KN C 5987/1, k. ú. F.) a odvolateľ ho nadobudol kúpou od Mesta Žilina, a to v rámci prvostupňového konania dňa 27.12.2017, alebo ďalšie pozemky v jeho vlastníctve, tak podľa žalovaného nebolo možné dospieť k záveru, že užívanie týchto pozemkov môže byť existenciou stavby stavebníka dotknuté, keďže tieto pozemky nemajú spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. KN C 5987/11, k. ú. F., na ktorom je umiestnená posudzovaná stavba. Vzájomné odstupy stavieb spĺňajú aj požiadavku požiarnej bezpečnosti v intenciách § 6 ods. 1 vyhlášky. Stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu a povinnosť pre fyzické osoby zabezpečiť pri uskutočňovaní a užívaní stavby riešenie a dodržiavanie požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť stavby vyplýva aj z § 14 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred požiarmi. Splnenie tejto povinnosti fyzická osoba zabezpečuje cez špecialistu požiarnej ochrany. Stavebník v prípade jednoduchých stavieb, ktorou je aj posudzovaná stavba (§ 139b ods. 1 písm. c) Stavebného zákona) nepredkladá stavebnému úradu záväzné stanovisko orgánu štátneho požiarneho dozoru, nakoľko štátny požiarny dozor, spočívajúci v posúdení projektovej dokumentácie stavieb pre územné alebo stavebné konanie z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posúdení realizovanej stavby v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie, sa podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách. Stavebník povinnosť splnil a predložil projekt požiarnej ochrany vypracovaný v októbri 2016 špecialistom požiarnej ochrany a tento projekt bol nad rámec zákona, keďže posudzovaná stavba je jednoduchou stavbou. Tvrdenie odvolateľa, že príslušné ORHaZZ posudzovalo projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa nerealizovala, je nepravdivé. Projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracoval špecialista požiarnej ochrany A. F. v októbri 2016 a tento projekt zohľadňuje skutočný stav a je súladný s projektom stavby vypracovaným E. G. C. z januára 2018. Projekt požiarnej bezpečnosti stavby tvorí zvyčajne samostatnú časť projektu a nie je preto nezvyčajné, že dátumy v projektoch nie sú zhodné. Existencia posudzovanej stavby podľa žalovaného neodporuje ani požiadavke stanovenej v § 6 ods. 2 vyhlášky, pretože umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti hranice pozemku nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
Pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., ktorý žalobca nadobudol kúpou od Mesta Žilina dňa 20.12.2018, nie je ním užívaný vôbec. Nehnuteľnosti odvolateľa nachádzajúce sa v susedstve posudzovanej stavby, a to pozemky parc. č. KN C 598/41, 5987/2, 3748/29, 3748/19, 3748/9, 3748/10, 3748/11 a 3748/12, k. ú. F., a stavby bez súpisných čísiel postavené na pozemkoch parc. č. KN C 3748/9, 3748/10, 3748/1, 3748/12 a 5987/2, k. ú. F., sú súčasťou oploteného areálu žalobcu užívaného na jeho podnikateľskú činnosť a pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., ktorý prikúpil a nadobudol v roku 2018, nie je súčasťou areálu a toto oplotenie sa v území t. j. na hranici pozemkov parc. č. KN C 5987/48 a parc. č. KN C 5987/4,1 k. ú. F., doteraz nachádza. Pokiaľ ide o budúce možné využitie pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., tak podľa žalovaného využitie tohto pozemku je obmedzené vzhľadom na jeho tvar, výmeru a umiestnenie vo vzťahu k stavbe a ostatným pozemkom žalobcu (úzky pozemok malej výmery situovaný za stavbou žalobcu - mimo areálu). Jeho budúce využitie žalobca naznačil v odvolaní alebo v žalobe s tým, že tento má byť využívaný na budúcu údržbu jeho garáže postavenej na pozemku parc. č. KN C 3748/12 a 5987/2, k. ú. F.. Vzhľadom na tieto okolnosti preto možno dospieť k záveru, že umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti spoločnej hranice nemôže byť trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku parc. č. KN C 5987/4, k. ú. F., keďže posudzovaná stavba žiadnym spôsobom neovplyvňuje údržbu stavby odvolateľa. K ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že s týmto sa dostatočne vysporiadal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Pokiaľ išlo o námietku, podľa ktorej došlo k splneniu podmienok v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona pre odstránenie stavby, tak žalovaný poukázal na to, že túto vyhodnotil aj správny súd ako nedôvodnú v rozhodnutí sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020.
8. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd správny rozsudkom sp. zn. 31S/56/2021 zo dňa 15.02.2022 uvedené rozhodnutie žalovaného zo 14.01.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný sa vysporiadal s tou časťou odvolacích námietok, ohľadne ktorých správny súd v rozhodnutí sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 vytýkal pôvodnému rozhodnutiu absenciu preskúmateľného odôvodnenia. Z textu odôvodnenia nového rozhodnutia ale vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalobcu zistil, že žalovaný sa s nimi dostatočne nevysporiadal a odkázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie č. OU-ZA-OVP2-2019/005701/KRA zo dňa 25.03.2019. Žalovaný teda podľa krajského súdu neobsiahol v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotenie všetkých odvolacích námietok žalobcu, ale vyhodnotil len tie, ktoré zrejme považoval po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 za sporné. Správny súd poukázal na to, že zrušujúcim rozsudkom došlo k zániku rozhodnutia zo dňa 25.03.2019 v celom rozsahu bez ohľadu na to, že absencia preskúmateľného odôvodnenia bola správnym súdom vytýkaná len vo vzťahu k vysporiadaniu sa s niektorými odvolacími námietkami.
9. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Krajským súdom v Žiline ako súdom správnym rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky opätovne o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU- ZA-OVBP2-2023/004512-004 zo dňa 23.03.2023 (rozhodnutie napadnuté správnou žalobou v tomto súdnom konaní) tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k námietkam o tom, že umiestnenie posudzovanej stavby je v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a pôvodným stavebným povolením uviedol, že v prípade stavieb uskutočnených v rozpore so stavebným povolením ide o nové stavebné konanie, v ktorom sa stavba posudzuje nanovo v rozsahu, v akom došlo k rozporu so stavebným povolením. Je irelevantné poukazovať na to, že umiestnenie stavby je realizované inak ako v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení, pretože práve posúdenie tejto zmeny je predmetom dodatočného konania o povolení stavby. K námietke o tom, že stavebný úrad sa nedostatočne zaoberal posudzovaním zrealizovaných prác, či tieto nie sú v rozpore s verejnými záujmami žalovaný uviedol, že budúca existencia posudzovanej stavby neodporuje verejným záujmom a že projekt stavby zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, ktoré sú ustanovené Stavebným zákonom a osobitnými predpismi, najmä vyhláškou č. 532/2002 Z. z. Súlad s verejnými záujmami bol preukázaný súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré v rozsahu svojej pôsobnosti posúdili stavbu z hľadiska záujmov chránených osobitnými predpismi v zmysle § 126 ods. 1 Stavebného zákona. Dotknuté orgány zaujali k stavbe kladné stanovisko. K odvolacej námietke, že došlo k splneniu podmienok v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona pre odstránenie stavby žalovaný uviedol, že zo strany stavebného úradu došlo k porušeniu § 88a ods. 2 Stavebného zákona v čase, keď boli naplnené podmienky pre odstránenie stavby, ale o jej odstránení stavebný úrad nerozhodol, teda keď posledný deň, kedy bolo možné stavebnému úradu požadované podklady predložiť, stavebník tieto nepredložil a
stavebný úrad neuplatnil postup podľa § 88a Stavebného zákona, išlo o pochybenie stavebného úradu spočívajúce v jeho nečinnosti a nerešpektovaní jednej zo zásad správneho konania zakotvenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pričom ale toto v zásade nemalo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Stavebník predložil doklady požadované stavebným úradom neskôr a v čase vydania rozhodnutia stavebný úrad mal tieto doklady k dispozícii a na ich podklade mohol vyhodnotiť, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Obdobne argumentoval aj Krajský súd v Žiline ako súd správny vo vzťahu k obdobnej žalobnej námietke žalobcu v rozsudku sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020. K spochybneniu zákonného postavenia A. B. C. ako stavebníka žalovaný uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2017 a jej dodatku zo dňa 19.06.2018, ktoré boli uzavreté medzi pôvodným vlastníkom stavby spoločnosťou FACHMAN CENTRUM s.r.o. a kupujúcim A. C. sa novým vlastníkom stavby stal A. B. C., teda ide o právneho nástupcu stavebníka, na ktorého podľa § 70 Stavebného zákona prešli všetky práva a povinnosti stavebníka. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa odstupu posudzovanej stavby od stavby a pozemku žalobcu uviedol, že ku dňu vydania rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby č. 11860/2018-47660/2018- OSP-AD zo dňa 11.09.2018 nestála posudzovaná stavba na hranici pozemku odvolateľa (žalobcu), ale na hranici (takmer na hranici) pozemku parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., ktorej vlastníkom bolo v tom čase Mesto Žilina. Odpredaj pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., nastal v dôsledku odčlenenia tohto pozemku z pozemku parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., geometrickým plánom č. 47643871-44/2018 k. ú. F. a následne sa pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., stal „susedným pozemkom“ k pozemku, na ktorom je uskutočnená posudzovaná stavba vo vlastníctve stavebníka (teda pôvodne pozemok parc. č. KN C 5987/11, k. ú. F., uvedený vo výroku rozhodnutia stavebného úradu, bol ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného už rozdelený, pričom predaj odčleneného pozemku schválilo mestské zastupiteľstvo Mesta Žilina uznesením č. 202/2018 dňa 02.10.2018, teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia a žalobca sa stal vlastníkom tohto pozemku na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 10824/2018 dňa 20.12.2018). Žalobca si podľa žalovaného v prvostupňovom konaní mohol uplatniť iba námietky ako účastník konania z titulu vlastníctva susednej stavby (§ 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona) a nie ako vlastník „susedného pozemku“, pretože susedným pozemkom bol pozemok parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., vo vlastníctve Mesta Žilina. Preto stavebný úrad podľa žalovaného správne určoval odstupovú vzdialenosť iba od tohto pozemku a nie od iných pozemkov, napríklad pozemkov vo vlastníctve žalobcu, čo žalobca v odvolaní ani nenamietal. Odvolanie bolo podané v čase, kedy žalobca nedisponoval vlastníckym právom k pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., a preto aj v čase podania odvolania mohol uplatniť námietky iba ako vlastník „susednej stavby“. Pokiaľ potom následne v podanej žalobe uplatnil námietky, že stavba zasahuje na jeho pozemok a že sú dotknuté jeho práva ako vlastníka pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., tieto boli v žalobe vznesené nad rámec námietok prvostupňového konania a nad rámec odvolacích námietok, pretože ani po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., dňa 20.12.2018 žalobca svoje odvolanie o námietky tohto charakteru nedoplnil. Pokiaľ ide o odstupové vzdialenosti stavieb a odstupy posudzovanej stavby od spoločných hraníc, tak žalovaný zotrval na už uvedených záveroch v predchádzajúcich rozhodnutiach, že umiestnenie posudzovanej stavby neodporuje ustanoveniam § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalobca v prvostupňovom konaní aj v odvolaní namietol vzájomný odstup stavieb, a to z hľadiska požiarnej bezpečnosti a údržby svojej stavby. V žalobe rozšíril námietky aj o námietky súvisiace s ochranou vlastníckych práv k pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., ktorý nadobudol do svojho vlastníctva až po vydaní rozhodnutia stavebným úradom dňa 20.12.2018 a tieto námietky súviseli predovšetkým s budúcou údržbou jeho stavby. Žalovaný ďalej poukázal na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline s tým, že v zmysle tejto argumentácie ustálil skutočnú vzdialenosť oboch stavieb a vzdialenosť posudzovanej stavby od hraníc pozemku, pričom vychádzal z výkresu č. 1 a z geometrického plánu s tým, že ich porovnaním dospel k záveru, že medzi nimi nie sú žiadne rozdiely a že ich považuje za relevantné doklady pre účely konania o dodatočnom povolení stavby. Podľa výkresu č. 1 je stavba umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom a 1,27 m od susednej stavby žalobcu. Susedným pozemkom bol v čase vydania rozhodnutia stavebným úradom pozemok parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., vo vlastníctve Mesta Žilina a v čase vydania rozhodnutia žalovaného podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností bol susedným pozemkom pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., vo vlastníctve žalobcu, ktorý bol odčlenený od pozemku parc. č. KN C 5987/1. Z výkresu č. 1 ako aj z geometrického plánu žalovaný vyvodil, že stavba je umiestnená výlučne na pozemku stavebníka a že žalobca nepreukázal v odvolacom konaní žiadnym hodnoverným dôkazom opak. Taktiež nepreukázal žiadnym relevantným dokladom, že súčasti stavby, akým je napríklad strešná konštrukcia (zakončenie strešnej plechovej krytiny – oplechovanie), odvodňovacie žľaby a zvody, sú situované na susednom pozemku. Podľa žalovaného ich umiestnenie
na stavbe je v rámci 20 cm odstupovej vzdialenosti. Pokiaľ ide o prípojky, ktorých umiestnenie na susednom pozemku namietal žalobca až v žalobe, tak podľa žalovaného tieto nie sú predmetom tohto konania, boli povolené pôvodným stavebným povolením z roku 2015, a ak nie sú umiestnené na pozemku stavebníka, tak žalovaný pripomenul, že v čase stavebného povolenia bol pozemok medzi oboma stavbami vo vlastníctve mesta a žalobca v momente, keď mesto žiadal o odpredaj pozemku, a keď tento nadobudol, mal o skutočnom stave pozemku vedomosť. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. s tým, že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a udržiavanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Pokiaľ ide o vymedzenie obsahu neurčitého právneho pojmu „údržba stavieb“, tak žalovaný vychádzal z definície „bežných udržiavacích prác“ uvedenej v § 139b ods. 16 Stavebného zákona, na ktoré odkázal. Ďalej žalovaný poukázal na stavebno-technické riešenie stavby žalobcu (typ strešnej konštrukcie, orientácia strešných plôch - smerom do ulice nie k stavbe stavebníka, umiestnenie strešných a okenných otvorov - fasáda bez okenných a dverných otvorov) s tým, že v danom prípade môže ísť o udržiavacie práce ako oprava fasády, maliarske a natieračské práce. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „užívanie priestoru“, tak vyhláška v § 6 ods. 1 v poslednej vete konkretizuje, že ide o užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Žalovaný zotrval na už uvedených záveroch v predchádzajúcich rozhodnutiach, že vzájomný odstup stavieb umožňuje vykonať údržbu oboch stavieb (stavby žalobcu a stavby stavebníka). V oboch prípadoch ide o stavby prízemné a na vyhotovenie lešenia pre účely údržby, ktorou môže byť najmä oprava fasády alebo maliarske práce, postačuje v zmysle príslušných technických noriem odstup medzi stavbami 80 centimetrov. Povoľovaná stavba nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť údržbu stavby žalobcu, pretože je umiestnená na pozemku stavebníka vo vzdialenosti cca 1,2 m od stavby žalobcu a neobsahuje súčasti, ktoré by zasahovali do priestoru medzi stavbami a tvorili prekážku pri údržbe, napríklad rímsu podstrešia šikmej či plochej strechy, markízy a pod. Ďalšia existencia dodatočne povolenej stavby nemôže ani žiadnym spôsobom ovplyvniť užívanie priestorov medzi stavbami, a to vzhľadom na stavebno-technické vyhotovenie, keď posudzovaná stavba je opatrená plochou strechou, a teda nebude dochádzať ani k zosuvu snehu zo strechy na pozemok medzi stavbami, ďalej na stene stavby stavebníka protiľahlej ku stene susednej stavby nie je umiestnený žiaden dverný otvor, ktorý by naznačoval, že stavba bude užívaná spolu s pozemkom parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F.. Žalovaný ďalej uviedol, že dodatočne povolená stavba nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť údržbu stavby žalobcu, zopakoval, že mu nie je zrejmé aký „susedný pozemok“, ktorého údržba a užívanie by mali byť podľa žalobcu obmedzené existenciu dodatočne povoľovanej stavby, mal žalobca na mysli, keď v čase rozhodovania stavebného úradu a podania odvolania nebol vlastníkom susedného pozemku, ale vlastníkom susedného pozemku bolo Mesto Žilina, pričom v čase rozhodovania stavebného úradu žalobca nemohol mať vedomosť o tom, či mestské zastupiteľstvo vyhovie jeho žiadosti a schváli odpredaj pozemku. Vo vzťahu k pozemku medzi oboma stavbami mali v čase rozhodovania stavebného úradu aj v momente podania odvolania obe stavby - stavba žalobcu aj posudzovaná stavba - rovnaké postavenie, a to najmä čo sa týka údržby oboch stavieb, užívania tohto pozemku a právneho vzťahu k tomuto pozemku. Žalobca sa až neskôr v správnej žalobe domáhal aj ochrany vlastníckych práv k novovzniknutému pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., pričom keď žiadal mesto o odpredaj pozemku odčleneného z pozemku parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., vedel o existencii stavby stavebníka, nakoľko na ňu niekoľkokrát stavebný úrad upozornil. Pokiaľ mal v uvedenej odvolacej námietke žalobca na mysli pozemok parc. č. KN C 5987/41, k. ú. F., alebo ďalšie pozemky v jeho vlastníctve, tak na základe logickej úvahy podľa žalovaného možno dospieť k tomu, že užívanie týchto pozemkov nemôže byť existenciou stavby stavebníka žiadnym spôsobom dotknuté, keďže tieto pozemky nemajú spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom je umiestnená posudzovaná stavba. K vzájomnému odstupu stavieb vo vzťahu k požiadavkám požiarnej bezpečnosti poukázal žalovaný na relevantnú právnu úpravu s tým, že stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu. Bolo povinnosťou stavebníka predložiť projektovú dokumentáciu stavby, z ktorej by malo byť dostatočne zrejmé požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov. Povinnosť pre fyzické osoby zabezpečiť dodržanie podmienok na protipožiarnu bezpečnosť stavby vyplýva aj z § 14 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred požiarmi a dotknutý subjekt túto povinnosť zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany. Žalovaný poukázal aj na § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi, z ktorého vyplýva, že štátny požiarny dozor spočívajúci v posúdení projektovej dokumentácie stavieb pre územné alebo stavebné konanie z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a v posúdení realizovanej stavby v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie, sa nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách. Podľa žalovaného stavebník svoju povinnosť splnil a predložil projekt požiarnej bezpečnosti
stavby vypracovaný v októbri 2016 špecialistom požiarnej ochrany. Tento projekt bol nad rámec zákona, keďže posudzovaná stavba je jednoduchou stavbou, posúdený v intenciách § 25 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred požiarmi aj miestne príslušným ORHaZZ, ktorý ho odsúhlasil, čo uviedol vo svojom záväznom stanovisku č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016. Pokiaľ žalobca namietal, že okresné riaditeľstvo posudzovalo projektovú dokumentáciu, ktorá sa nerealizovala, tak toto vyhodnotil žalovaný za nepravdivé. Uviedol, že keby žalobca nahliadol do podkladu, zistil by, že projekt požiarnej bezpečnosti bol vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany A. F. v októbri 2016 a zohľadňuje skutočný stav a je súladný s projektom stavby vypracovaným E. G. C. v januári 2018. Je nerozhodné, že projekt požiarnej bezpečnosti bol vypracovaný skôr ako ukončila vypracovanie projektu stavby E. G. C., keďže stavebno-technické riešenie stavby a jej umiestnenie v území je v oboch projektoch totožné a súladné so skutkovým stavom. Ďalšia existencia posudzovanej stavby neodporuje ani požiadavke zakotvenej v § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pretože umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti hranice pozemku (20 cm) nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Susedný pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., nie je žalobcom vôbec užívaný. Nehnuteľnosti žalobcu nachádzajúce sa v susedstve posudzovanej stavby stavebníka, a to pozemky parc. č. KN C 5987/6 31, 5987/2, 3748/29, 3748/19, 3748/9, 3748/10, 3748/11 a 3748/12, k. ú. F., a stavby bez súpisných čísel postavené na pozemkoch parc. č. KN C 304 8/9, 3748/10, 3748/1, 3748/12, 35987/2, k. ú. F., sú súčasťou oploteného areálu užívaného na podnikateľskú činnosť a pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., ktorý žalobca prikúpil a nadobudol v roku 2018, súčasťou areálu nie je. Pokiaľ ide o budúce možné využitie tohto susedného pozemku, tak jeho využitie je obmedzené vzhľadom na jeho tvar, výmeru a umiestnenie vo vzťahu k stavbe a ostatným pozemkom žalobcu (úzky pozemok malej výmery situovaný za stavbou žalobcu - mimo areálu). Jeho budúce využitie žalobca naznačil v odvolaní alebo v žalobe s tým, že bude využívaný najmä na budúcu údržbu jeho stavby – garáže. Podľa žalovaného tak umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti spoločnej hranice nemôže byť trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku, keďže posudzovaná stavba žiadnym spôsobom neovplyvní údržbu stavby žalobcu.
Správna žaloba žalobcu – žalobné body
10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia stavebného úradu, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
11. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie stavebného úradu za nezákonné a nesprávne, pretože bolo vydané v rozpore s ust. § 88a Stavebného zákona s použitím ust. § 58 až S 66 Stavebného zákona. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020, ktorým bolo zrušené v poradí prvé rozhodnutie žalovaného a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, vyplýva, že bolo zrušené pôvodne napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z dôvodu nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti skutkovo významnej otázky, a to či stavba ďalšieho účastníka stojí na hranici (takmer na hranici) pozemku žalobcu, a že uvedené je rozhodné z hľadiska posúdenia, či sú dané dôvody pre aplikáciu ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a následne, či je potrebné skúmať, či umiestnením stavby bude/nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku. Podľa záverov krajského súdu v správnom konaní táto zásadná skutková okolnosť nebola žalovaným ustálená. Krajský súd zároveň vyslovil názor, že predpokladom preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je jednak ustálenie skutočnej vzdialenosti oboch stavieb, vymedzenie neurčitých právnych pojmov údržba stavieb a užívanie priestorov, ako aj ustálenie, akým spôsobom môže stavba dodatočne povoľovanej stavby vplývať na údržbu stavieb, resp. na užívanie priestorov medzi nimi, a to vo vzťahu ku konkrétnemu charakteru oboch stavieb, vrátane ich spôsobu zastrešenia. Krajský súd zároveň vyslovil názor o absencii preskúmateľnosti pôvodného rozhodnutia žalovaného k skutkovým zisteniam účelu využitia susedného pozemku a umiestnenia stavby na hranici pozemku. Krajský súd posúdil aj námietku žalobcu v časti posúdenia požiarnej bezpečnosti stavby ako relevantnú, s ktorou sa žalovaný v pôvodnom napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, konštatoval, že nemôže byť postačujúce stanovisko ORHaZZ Žilina posudzujúce projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa však reálne nezrealizovala, a neposudzoval nelegálne vykonané stavebné práce a ich výsledok. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný vydal v poradí druhé rozhodnutie, ktoré žalobca taktiež napadol správnou žalobou a Krajský súd v Žiline ako správny súd toto rozhodnutie žalovaného rozsudkom sp. zn. 31S/56/2021 zo dňa 15.02.2022 zrušil pre nepreskúmateľnosť, a to pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47
ods. 3 Správneho poriadku s tým, že nevyhodnocoval ďalšie žalobné námietky žalobcu. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný rozhodol v poradí tretím rozhodnutím, ktorým opätovne zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Podľa žalobcu ale žalovaný nerešpektoval ust. § 60a Správneho poriadku, ktoré zakotvuje procesný postup v rámci konania o odvolaní, kedy s poukazom na citovanú právnu úpravu žalovaný ako správny orgán druhého stupňa rozhodujúci o odvolaní s poukazom na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním svojho rozhodnutia nedal žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o odvolaní i k spôsobu ich zistenia. Žalobca uviedol, že vychádzajúc z platnej právnej úpravy účastníci konania sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho konania, a i napriek tomu, že sa účastník konania opakovane dopytoval na procesný postup žalovaného, tento vydal napadnuté rozhodnutie bez splnenia jeho zákonných povinností, najmä ale nielen povinnosti uloženej v ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V nadväznosti na vyššie vznesenú žalobnú námietku potom nemohol predložiť relevantné dôkazy vyvracajúce skutkové závery žalovaného ako odvolacieho orgánu.
12. Podľa žalobcu orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v rozpore s ust. § 88a Stavebného zákona, resp. tento nesprávnym spôsobom v konaní po vykonaní štátneho stavebného dohľadu aplikovali, existujúci skutkový stav nesprávne zistili, a teda následne nesprávne vec právne posúdili, keďže existujúca stavba nie je postavená nielen na základe pôvodného stavebného povolenia, ale ani na základe rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby č. 11860/2018-47660/2018- OSP-AD zo dňa 11.09.2018, podľa ktorého stavebný úrad určil podmienky pre dokončenie stavby, vrátane polohového umiestnenia, ktoré však nezodpovedajú reálnemu skutkovému stavu, t.j. stavu ako je stavba umiestnená. S týmito skutočnosťami sa napriek záväzným záverom krajského súdu nevysporiadal ani žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Podľa zamerania A. B. I. stavba objektu nie je postavená 0,2 m od pozemku parc.č. 5987/1 (toho času od pozemku C KN parc.č. 5987/48 vo vlastníctve žalobcu). Podľa zamerania zabezpečeného žalobcom stavba stojí 6 cm na cudzom pozemku, t.j. oproti podmienkam definovaným v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, teda stavebník nerešpektoval nielen odstup od hranice pozemku, ale svojou činnosťou zasiahol do vlastníckeho práva tretej osoby, a teda stavba je umiestnená 26 cm v rozpore oproti podmienkam definovaným v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Nie je potom možné súhlasiť so závermi vyjadrenými žalovaným ako druhostupňovým správnym orgánom, že by stavba bola umiestnená 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom a 1,27 m od susednej stavby žalobcu a že by stavba bola umiestnená výlučne na pozemku stavebníka. Správny orgán prvého stupňa, ako i odvolací orgán, nedostatočne zistili skutkový stav veci, na ktorý žalobca poukazoval od počiatku, teda že stavba je postavená nielen v rozpore s pôvodným stavebným povolením ale i samotným rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby. Následne potom právne posudzovanie samotných odstupov medzi stavbami, na ktoré žalovaný poukazuje v napadnutom rozhodnutí, je obsolentné, keďže nezodpovedá skutočnému stavu veci. Rovnako je nepodložený názor správneho orgánu k možnosti resp. nemožnosti údržby stavby žalobcu, ktorý pristúpil k nadobudnutiu vlastníckeho práva a k vynaloženiu finančných prostriedkov na pozemok parc. č. 5987/48 práve z dôvodu, že garáže nachádzajúce sa na pozemku parc. č. 3748/12 majú okapy, ktoré zasahovali touto časťou stavby 20 cm do cudzieho pozemku, v tom čase parc. č. C KN 5987/1. Zakúpený pozemok žalobca tohto času práve z dôvodu nezákonného umiestnenia dodatočne povoľovanej stavby využívať nemôže, pretože existujúce oplotenie napriek kúpe predmetného pozemku nemôže posunúť v dôsledku existencie susednej stavby zasahujúcej do tohto pozemku v rozpore s vydaným dodatočným stavebným povolením stavby, ktoré určilo odstup od hranice pozemku 20 cm, ktoré stavebník nedodržal, preto nie je správny právny ani skutkový názor žalovaného, že by dodatočne povoľovaná stavba nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť údržbu stavby žalobcu. Pre posúdenie umiestnenia stavby na základe napadnutého rozhodnutia je bez právneho významu polemika žalovaného k existencii vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. 5987/1 , toho času 5987/48 v k. ú. F., keďže povoľovaná stavba nie je umiestnená ani v súlade s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby zo dňa 11.09.2018. Nie je možné stotožniť sa s vysloveným názorom žalovaného, že umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti hranice pozemku (20cm) nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku, keďže stavba nestojí v blízkosti hranice pozemku (20 cm), ale zasahuje do cudzieho pozemku najmenej v rozsahu 6 cm. Podľa žalobcu stavebný úrad postupoval v rozpore so stavebným zákonom v konaní o dodatočnom povolení stavby, kedy stavebný úrad nedôsledne preskúmal, či dodatočné povolenie stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Podľa názoru žalobcu správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný nesprávnym spôsobom vyhodnotili námietku žalobcu ako účastníka stavebného
konania k umiestneniu stavby, a to že je umiestnená v rozpore nielen s pôvodným stavebným povolením, ale i v rozpore s podmienkou určenou v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o dodatočnom povolení stavby, kedy účastník konania - stavebník nedodržal polohové umiestnenie stavby nielen v pôvodnom stavebnom povolení, ale ani v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, konkrétne od pozemku parc. č. C KN 5987/1 , kedy nepovolená stavba je umiestnená na hranici pozemku žalobcu a stavebníka a nie je dodržaný ani odstup stanovený v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby - 0,20 m (pričom strechou a inžinierskymi sieťami do pozemku vo vlastníctve žalobcu zasahuje v rozsahu 10 až 30 cm), čo v prípade, ak by správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku a s ust. § 61 ods. 1 Stavebného zákona a nariadil miestne zisťovanie, na rozdiel od upustenia od miestneho zisťovania podľa ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona, tak by tieto skutočnosti v súlade s jeho zákonnou povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav veci mohol mať za zistené a preukázané. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadnou námietkou žalobcu, že stavba je postavená v rozpore s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, teda že samotné umiestnenie stavby nekorešponduje s rozhodnutím o dodatočnom povolení zrealizovaných stavebných prác na stavbe.
13. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadnou námietkou žalobcu, že stavba je umiestnená stavebníkom v rozpore s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, o čom svedčí zameranie A. B. I., autorizovaného geodeta a kartografa (ktoré nekorešponduje so zameraním stavby geometrickým plánom č. 47643871-42/2017, ktorý predložil stavebník dňa 23.05.2018 na stavebný úrad, ktorý by mal zodpovedať Výkresu č. 1 - Situácia osadenia z projektu stavby) a z ktorého podľa žalovaného údajne relevantného dokladu potom žalovaný posudzoval, či sú alebo nie sú stavebné práce zrealizované v rozpore s verejným záujmom, v nadväznosti najmä na protipožiarnu bezpečnosť, a následne potom neobstojí ani argumentácia žalovaného, že by projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany A. F. v 10/2016 zohľadňoval skutočný stav a bol súladný s projektom stavby vypracovaným E. G. C. v 01/2018. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že pokiaľ ide o ustálenie skutočnej vzdialenosti oboch stavieb a vzdialenosti posudzovanej stavby od hraníc pozemku, tak umiestnenie posudzovanej stavby jednoznačne vyplýva z projektu stavby, konkrétne z Výkresu č. 1 - Situácia osadenia, ktorú stavebník doložil na stavebný úrad dňa 28.05.2018 a ktorá by mala byť stotožnená so zameraním stavby geometrickým plánom č. 47643871-42/2017 A. B. I. zo dňa 11.08.2017. Zároveň správny orgán konštatuje, že „podľa výkresu č. 1 - situácia osadenia je stavba umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom...” Obsah odvolacej námietky však nezodpovedal konštatovaniu žalovaného, keďže zo skutkového stavu, ktorý žalovaný neoveril, je zrejmé, že stavba je postavená i v rozpore s podmienkami určenými v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a stavba nestojí 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom. Vzhľadom na dĺžku trvania správneho konania je obsolentné polemizovanie žalovaného k námietke žalobcu týkajúcej sa prípojok, ktoré boli umiestnené na jeho pozemku, keďže v aktuálnom čase tieto ďalší účastník konania - stavebník z cudzieho pozemku (pozemku žalobcu) odstránil. Vzhľadom k tomu, že správny orgán nemá ustálený skutkový stav, je potom nepreskúmateľné i jeho odôvodnenie týkajúce sa námietky, že stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti, ktoré dodatočne povolená stavba nespĺňa. V súvislosti s námietkou protipožiarnej bezpečnosti žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí na strane 17 uvádza - „V danom prípade si stavebník svoju povinnosť splnil a v konaní predložil projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný v októbri 2016 špecialistom požiarnej ochrany A. F.. Tento projekt bol dokonca nad rámec zákona, keďže posudzovaná stavba je jednoduchou stavbou, posúdený v intenciách 25 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred požiarmi aj miestne príslušným okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru, ktorý ho odsúhlasil, čo uviedol vo svojom záväznom stanovisku č. ORHZ-ZA 1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016. Tvrdenie odvolateľa, že príslušné ORHaZZ posudzovalo projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa nerealizovala, teda že sa neposudzovali nelegálne vykonané stavebné práce, je nepravdivé. Keby odvolateľ do tohto podkladu nahliadol, kedy ho na to stavebný úrad vyzval, zistil by, že projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany A. F. v októbri 2016 zohľadňuje skutočný stav a je súladný s projektom stavby vypracovaným E. G. C. z januára 2018 (dátum 01/2018 zohľadňuje dátum poslednej úpravy projektu stavby). Veď bolo by nelogické, aby stavebník (právny predchodca stavebníka) dal potom, ako stavbu uskutočnil v rozpore so stavebným povolením, príslušnému orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi na posúdenie projektové riešenie stavby v zmysle pôvodnej schválenej projektovej dokumentácie, podľa ktorej stavbu neuskutočnil. Projekt požiarnej bezpečnosti stavby zvyčajne tvorí samostatnú časť projektu stavby. Nie je preto nezvyčajné, že dátumy oboch projektov nie sú zhodné. V danom prípade je nerozhodné, že projekt požiarnej bezpečnosti stavby bol vypracovaný skôr ako ukončila vypracovanie projektu stavby E. G. C., keďže ako uviedol
OCI Žilina - OVBP už vyššie, stavebnotechnické riešenie stavby a jej umiestnenie v území je v oboch projektoch totožné a súladné so skutkovým stavom.” Uvedené závery žalovaného však nie sú podľa žalobcu správne, pretože stavba podľa žalovaným citovaných projektov a rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nestojí, a teda nie je možné súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že umiestnenie v území je v oboch projektoch totožné a súladné so skutkovým stavom.
14. Žalobca si pre účely posúdenia protipožiarnej bezpečnosti dal vypracovať odborné vyjadrenie špecialistu požiarnej ochrany, ktoré s ohľadom na porušenie ust. § 60a Správneho poriadku nebolo možné predložiť v rámci odvolacieho konania, z ktorého však je zrejmé, že stavba na parcele č. 5987/60 je postavená v takej odstupovej vzdialenosti od stavby objednávateľa, že existuje riziko prenosu požiaru v prípade, ak dôjde k takejto rizikovej udalosti. V tejto súvislosti nie je možné akceptovať posúdenie právnej a skutkovej otázky protipožiarnej ochrany zo strany správneho orgánu, resp. nedodržania zákonných podmienok pri ochrane pred požiarmi. Stavba postavená v rozpore s dodatočným povolením stavby, ako i v rozpore s pôvodným stavebným povolením, nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti a posudzovanie tejto otázky zo strany žalovaného je nesprávne a nezodpovedajúce skutkovému stavu veci. Podľa záverov špecialistu požiarnej ochrany strešný plášť nevyhovuje kritériám protipožiarneho zabezpečenia podľa vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., v projekte absentuje posúdenie požiarnej odolnosti zhotovenej fasády výpočtom podľa technickej normy s tým, že eventuálne z hľadiska protipožiarnej ochrany špecialita požiarnej ochrany pri posudzovaní skutkového stavu navrhuje stavbu premiestniť mimo dosah odstupových vzdialeností stavby žalobcu. Žalobca má za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí o odvolaní nesprávnym spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami, a to najmä z dôvodu, že posudzoval umiestnenie stavby podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, avšak z listinných dôkazov predložených žalobcom jednoznačne vyplýva, že povolená stavba na mieste samom takto umiestnená nie je. Zároveň zásadným spôsobom, v rozpore so základnými zásadami Správneho poriadku, najmä ust. § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku, porušil práva účastníka správneho konania, keďže mu neumožnil pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi, z ktorých vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia, a neumožnil mu prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, resp. vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia.
15. V rozpore s názorom a závermi žalovaného má žalobca za to, že je vo verejnom záujme, aby práva všetkých účastníkov stavebného konania - konania o dodatočnom povolení stavby, zaručené zákonmi, Ústavou SR, príp. medzinárodnými dohovormi boli dodržané. Stavebný úrad je povinný posúdiť aj vyjadrenia a námietky účastníkov konania a vysporiadať sa s nimi tak, aby súlad stavby bol posúdený aj vo vzťahu k Ústave SR. Vychádzajúc teda z ústavnoprávneho základu každý má právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. S poukazom na čl. 20 Ústavy SR každý má právo na pokojné užívanie majetku ako zložky vlastníckeho práva, pričom súčasťou pokojného užívania majetku je také užívanie, ktoré neobťažuje nad mieru primeranú pomerom práva ďalšieho účastníka konania. Žalobca považuje za nesporné, že spôsobom umiestnenia stavby, v rozpore s dodatočným povolením stavebných prác, je dotknutý verejný záujem týkajúci sa najmä ochrany majetku iných. Podľa názoru žalobcu správny orgán, či už prvého stupňa, alebo odvolací orgán, nepostupoval v preskúmavanej veci tak, že by skúmal splnenie podmienok súladu s verejnými záujmami v potrebnom rozsahu. Bez ohľadu na to, že posudzovaný objekt, ako i objekt žalobcu, sú stavbami slúžiacimi na podnikanie, aj umiestnenie takéhoto objektu (objektu stavebníka, ktorého stavba by mala byť dodatočne povolená) nesmie odporovať zásadám a regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia a nesmie obmedzovať iných vlastníkov vo výkone ich vlastníckeho práva, t.j. i žalobcu ako vlastníka susedného pozemku a susednej stavby, a zároveň nesmie predstavovať riziko prípadnej škody spôsobenej na majetku treťou osobou, nerešpektujúc všeobecne záväznými právnymi predpismi vyžadovanú protipožiarnu bezpečnosť.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
16. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/005702/KRA zo dňa 25.03.2019, ktoré Krajský súd v Žiline s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) rozsudkom sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov a s poukazom na § 191 ods. 4 veta prvá SSP vec vrátil na ďalšie konanie. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo ďalej rozhodnutie žalovaného
č.: OU-ZA-OVBP2-2021/005952-003 zo dňa 14.01.2021, ktoré Krajský súd v Žiline opäť s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozsudkom sp. zn. 31S/56/2021 zo dňa 15.2.2022 zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov a s poukazom na § 191 ods. 4 veta prvá SSP vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalovaného žalobné námietky žalobcu sú prevažne obsahovo totožné s dôvodmi odvolania žalobcu, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a ktoré zamietol ako nedôvodné.
17. K tvrdeniu, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie nerešpektujúc ust. § 60a s použitím § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalobcovi nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. V prvom rade žalobca opomenul, že ustanovenia prvej až tretej časti Správneho poriadku sa na konanie o odvolaní vzťahujú primerane. Uvedené znamená, že ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku aplikuje odvolací orgán iba v tom prípade, ak v odvolacom konaní vykoná ďalšie dokazovanie, čo sa však v danom prípade nestalo (argumenty odvolacieho orgánu v odôvodnení rozhodnutia nie sú dôkazy; odvolací orgán nie je tiež povinný vopred informovať účastníkov konania ako rozhodne). Žalovanému teda nie je jasné, s akými novými podkladmi sa chcel žalobca oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Ďalej žalovaný poukázal na to, žalobca z vlastnej iniciatívy pred vydaním napadnutého rozhodnutia dňa 11.07.2023 nahliadol do spisu, čo je v spise zaznamenané. Okrem toho tvrdenie žalobcu na 6. strane žaloby (cit.): „V nadväznosti na vyššie vznesenú námietku potom nemohol predložiť relevantné dôkazy vyvracajúce skutkové závery žalovaného ako odvolacieho orgánu“, nemá oporu v logike, keďže k argumentom odvolacieho orgánu (k „skutkovým záverom“ odvolacieho orgánu), ktorými odvolací orgán „podporuje“ svoje rozhodnutie o odvolaní, sa logicky nemôže účastník vyjadriť pred vydaním rozhodnutia a na ich vyvrátenie predložiť dôkazy.
18. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že stavba 6 cm zasahuje na jeho pozemok, tak tieto argumenty, ako aj dôkazy vyhotovené dňa 24.3.2023 a 4/2023, sú podľa názoru žalovaného v danom momente nerozhodné. K uvedenej námietke sa žalovaný podrobne vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho žalovaný má za to, že dôkazy mohol predkladať žalobca v rámci prvostupňového konania na stavebnom úrade, resp. v odvolacom konaní na odvolacom orgáne, čo sa však nestalo. Aj týmto argumentoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V druhom rade, ako dôvodil žalovaný aj v napadnutom rozhodnutí, v čase rozhodovania stavebného úradu a v čase podania odvolania odvolateľ susedný pozemok nevlastnil („susedný pozemok“ v zmysle definície pojmov stavebného poriadku podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona). Právny predchodca žalobcu – Mesto Žilina, prípadný presah stavby nenamietal a s dodatočným povolením súhlasil, preto vôbec neprichádzal do úvahy postup podľa § 88a ods. 3 Stavebného zákona. Žalovaný má za to, že žalobca bol povinný rešpektovať úkony svojho právneho predchodcu, tzn. keď právny predchodca s dodatočným povolením stavby umiestnenej na hranici súhlasil, nie je možné sa teraz žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby z dôvodu, že stavba údajne 6 cm zasahuje na susedný pozemok, ktorý teraz žalobca vlastní. Žalovaný poukazuje tiež na to, že aj v odvolaní žalobca stavbu označoval ako stavbu na hranici susediacich pozemkov (žalovaný opäť zdôrazňuje, že k susednému pozemku v momente podania odvolania nemal žalobca vlastnícke právo), žalobca v odvolaní ani len nenaznačil a ani nemal pochybnosť o tom, či stavba je skutočne na hranici alebo presahuje spoločnú hranicu. Námietky o zásahu do susedného pozemku si žalobca neuplatnil ani neskôr v odvolacom konaní, keď susedný pozemok nadobudol. Námietky o presahu stavby na susedný pozemok uplatnené v žalobe sú námietky podané oneskorene. Ak žalobca trvá na tom, že stavba zasahuje na jeho pozemok a obmedzuje ho, ochrany sa môže domáhať na civilnom súde podľa občianskoprávnych predpisov (§ 135c Občianskeho zákonníka). Na základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhoval, aby správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
19. V replike žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného pri nerešpektovaní ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a § 60a Správneho poriadku neobstojí, vychádzajúc zo základných pravidiel správneho konania a práv účastníka konania, kedy takýto postup odvolacieho orgánu je nesprávny a nezákonný, bez ohľadu na skutočnosť, či odvolací orgán zabezpečil ďalšie dôkazy, pretože toto právo je dané účastníkovi konania aj pri negatívnom postupe správneho orgánu a je právom, ktoré účastníkovi konania vyplýva aj z medzinárodného práva, práve preto aby, keďže Správny poriadok nevylučuje vykonať dôkazy aj v odvolacom konaní, navrhol resp. predložil účastník konania ďalšie dôkazy. S poukazom na právnu úpravu citovanú žalovaným, keďže sa na odvolacie konanie ustanovenia
Správneho poriadku upravujúce správne konanie v prvom stupni vzťahujú primerane, aj odvolací správny orgán by mal postupovať v súlade s týmto ustanovením a mal by poskytnúť účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom v odvolacom konaní, v tomto prípade i k postupu odvolacieho orgánu, ktorý i napriek odvolacím námietkam nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie. Uvedené vyplýva logicky i zo skutočnosti, že správne konanie v prvom, ako i druhom stupni predstavuje v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR jeden celok. S poukazom na uvedené preto neobstojí ďalší argument žalovaného k predloženiu dôkazov žalobcom, ktoré však explicitne súvisia s námietkami žalobcu v odvolacom konaní.
20. Z vyjadrenia žalovaného je len potvrdená žalobná námietka, ako i odvolacia námietka žalobcu v odvolacom konaní, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa nedôsledne skúmali, či dodatočné povolenie stavby nebude v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a osobitnými predpismi, kedy samotné umiestnenie stavby nekorešponduje s dodatočným povolením zrealizovaných prác (bez ohľadu na nepreukázané tvrdenia žalovaného, že právny predchodca žalobcu presah stavby nenamietal a s dodatočným povolením súhlasil).
21. Námietku, že stavba je umiestnená stavebníkom v rozpore s rozhodnutím o dodatočnom umiestnení stavby, vzniesol žalobca už v rámci konania pred správnom orgáne prvého stupňa, ako i v rámci odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že na túto námietku relevantným spôsobom správne orgány nereflektovali, potom nemohli ani správne vyhodnotiť, či sú alebo nie sú stavebné práce zrealizované v rozpore s verejným záujmom, najmä v súvislosti s protipožiarnou bezpečnosťnou.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
22. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/31/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/31/2023.
23. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Správny súd preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 107 ods. 2 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2025, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 04.02.2025 do 27.03.2025.
24. Správny súd preskúmal správnou žalobu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Nad rozsah a dôvody správnej žaloby správny súd nezistil vady v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP.
25. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bola dodatočne povolená stavba realizovaná v rozpore s pôvodne vydaným stavebným povolením, vydaným pre stavebníka – právneho predchodcu ďalšieho účastníka konania A. B. C.. Rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného bolo v poradí tretím rozhodnutím vydaným v rámci administratívneho konania, ktorým bolo rozhodnuté o podanom odvolaní žalobcu, pričom predchádzajúce dve rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného boli zrušené Krajským súdom v Žiline ako správnym súdom na základe správnych žalôb podaných žalobcom. Preto pre ďalší postup žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu bolo podstatné aj posúdenie veci a právne záväzné názory vyslovené v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu, ktoré boli popísané v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia (sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 31S/56/2021 zo dňa 15.02.2022).
26. Podľa § 88a Stavebného zákona; (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.
27. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona; Účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
28. Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona; k sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
29. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) a d) Stavebného zákona; Pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
30. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona; Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
31. Podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; Odstupy stavieb; (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.
32. Podľa § 140 Stavebného zákona; Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
33. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
34. Podľa § 60a Správneho poriadku; Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
35. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal, že boli porušené jeho procesné práva, keď žalovaný vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bez toho, aby splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá sa na odvolacie konanie a na žalovaného vzťahovala v zmysle § 60a Správneho poriadku. Z ustanovenia § 60a Správneho poriadku vyplýva, že ustanovenia prvej až tretej časti Správneho poriadku sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. Toto ustanovenie odkazuje v rámci odvolacieho konania na aplikáciu tých častí Správneho poriadku, ktoré upravujú konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa s tým, že procesné inštitúty upravené v prvej a tretej časti sa majú aplikovať primerane, pričom je potrebné prihliadať predovšetkým na povahu odvolacieho konania. Ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku zakotvuje pre orgán verejnej správy povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia. Nie je pochýb o tom, že vo vzťahu k tomuto ustanoveniu Správneho poriadku je možné dospieť k záveru, že na základe požiadavky primeranosti vyjadrenej v § 60a Správneho poriadku táto povinnosť platí aj pre odvolací orgán, teda aj odvolací orgán pred vydaním svojho rozhodnutia má povinnosť oboznámiť účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, so spôsobom ich zistenia a umožniť účastníkom konania zareagovať na podklady rozhodnutia a predniesť prípadne ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov.
36. Žalobca v správnej žalobe nenamietal, že povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nebola dodržaná orgánom verejnej správy prvého stupňa, pričom aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že potom ako stavebník predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby postavenej v rozpore so stavebným povolením a predložil doklady k tejto žiadosti, boli účastníci konania oznámením č. 11860/2018-40632/2018-OSP-AD zo dňa 18.07.2018 upovedomení o tom, že bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby „Objekt predajne a skladu Žilina, Priemyselná, na pozemku register „C“ parc. č. 5987/11 v k. ú. F.“. V tomto oznámení boli účastníci konania upovedomení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona, rovnako stavebný úrad upovedomil účastníkov konania o tom, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje
dostatočný podklad pre riadne a spoľahlivé posúdenie navrhovanej stavby, preto sa upúšťa v zmysle § 61 ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň stavebný úrad účastníkov konania poučil o tom, že môžu svoje námietky a pripomienky podať do 7 dní od doručenia oznámenia, inak sa nebude na ne prihliadať. Zároveň účastníkov konania upovedomil, že sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Toto oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 20.07.2018 a na toto oznámenie žalobca aj zareagoval, nakoľko dňa 25.07.2018 boli žalobcom podané námietky voči dodatočnému povoleniu stavby, a taktiež boli podané ďalšie námietky voči postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 27.07.2018.
37. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že aj keď Krajský súd v Žiline ako súd správny dvakrát zrušil rozhodnutie žalovaného a vyslovil požiadavku, aby žalovaný ustálil skutkovo významnú otázku, a to či stavba ďalšieho účastníka konania stojí na hranici (takmer na hranici) pozemku žalobcu, žalovaný vychádzal z tých dôkazov, ktoré boli predložené v rámci prvostupňového konania stavebníkom, konkrétne vo vzťahu k požiadavke zistenia odstupu stavieb vychádzal z predloženého a úradne overeného geometrického plánu č. 47643871-42/2017, ktorý bol vyhotovený a autorizačne overený autorizovaným geodetom A. B. I. dňa 11.08.2017, úradne overený Okresným úradom Žilina dňa 21.08.2017 pod č. 1638/2017, a zo situačného výkresu č. 1 „Situácia osadenia“, z ktorých vyvodil, že stavba je umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom a 1,27 m od susednej stavby vo vlastníctve žalobcu, a následne podrobne vyhodnocoval možnosti údržby stavieb (vo vlastníctve žalobcu a vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania) a užívanie priestoru medzi stavbami. Z administratívnych spisov dokumentujúcich priebeh odvolacieho konania pred právnym predchodcom žalovaného nevyplýva, že by žalovaný vykonával nejaké ďalšie dôkazy, s ktorými by žalobca nebol v rámci odvolacieho konania oboznámený. Navyše z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 11.07.2022 nahliadla do administratívneho spisu splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Nahliadnutie do spisu nie je v každom prípade spôsobilé kompenzovať absenciu postupu orgánu verejnej správy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, avšak v prejednávanej veci žalovaný nezabezpečoval oproti stavebnému úradu žiadne ďalšie podklady rozhodnutia, ani stavebník nepredkladal v odvolacom konaní žiadne nové dôkazy, teda žalovaný nevychádzal z takých podkladov rozhodnutia, ktoré by žalobcovi neboli známe, a splnomocnený zástupca žalobcu sa navyše oboznámil s obsahom administratívneho spisu aj v priebehu odvolacieho konania, preto žalobca vedel z akých podkladov rozhodnutia žalovaný vychádza a žalobca mohol v odvolacom konaní predkladať dôkazy resp. návrhy na ich vykonanie. Správny súd nezistil, že by bol žalobca ukrátený v tomto smere na svojich procesných právach, pretože by nebol oboznámený s podkladmi, ktoré vyhodnocoval žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu a že by nebola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k takýmto podkladom rozhodnutia alebo že by mu bola odňatá možnosť navrhovať dôkazy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že konanie pred právnym predchodcom žalovaného ako pred odvolacím orgánom inicioval práve žalobca ako účastník administratívneho konania, ktorý podal odvolanie a v rámci podaného odvolania mohol prednášať aj ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, prípadne predkladať dôkazy rozporujúce skutkový stav zistený orgánom verejnej správy prvého stupňa. Žalobná námietka o tom, že žalobca bol ukrátený na svojich procesných právach neobstojí, pretože nedošlo k žiadnemu materiálnemu zásahu do procesných práv žalobcu, žalobca bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia v rámci prvostupňového konania, žalovaný nevykonával nad rámec zabezpečených podkladov rozhodnutia pred prvostupňovým orgánom žiadne ďalšie dôkazy a neobstarával ďalšie podklady rozhodnutia, pričom žalobca mal možnosť ako iniciátor odvolacieho konania predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by súviseli s jeho odvolacími námietkami, resp. aj predložiť dôkazy. Preto nedošlo k žiadnemu reálnemu zásahu do procesných práv žalobcu.
38. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že nedošlo k správnemu zisteniu skutkového stavu a následne bola vec nesprávne právne posúdená, keďže stavba je postavená nielen v rozpore s pôvodným stavebným povolením a územným rozhodnutím, ale aj s dodatočným stavebným povolením vydaným prvostupňovým orgánom. Námietky žalobcu smerovali k tomu, že podľa zamerania A. B. I. zo dňa 24.03.2023, ktoré predložil k správnej žalobe a ktoré bolo vyhotovené po vydaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (23.03.2023), stavba objektu nie je postavená 0,2 m od pozemku parc. č. C KN 5987/1 (toho času pozemku C KN parc. č. 5987/48 vo vlastníctve žalobcu), pričom podľa tohto zamerania stojí 6 cm na susednom pozemku vo vlastníctve žalobcu (parc. č. C KN 5987/48), a teda stavebník nielenže nerešpektoval územné rozhodnutie a stavebné povolenie, ale ani rozhodnutie prvostupňového orgánu o dodatočnom povolení stavby. Žalobca v podstate argumentoval, že skutkový stav tak, ako ho zistil orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný bol nedostatočne zistený
a preto potom nemožno uznať ani argumentáciu žalovaného týkajúcu sa odstupov medzi stavbami (stavba stavebníka a stavba vo vlastníctve žalobcu), pretože vyhodnotenie odstupových vzdialeností nezodpovedalo realite a z tohto dôvodu potom podľa žalobcu nemohlo obstáť ani vyhodnocovanie otázky požiarnej bezpečnosti stavby.
39. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že sa žalovaný a aj orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne vysporiadali s jeho námietkou, že stavba je umiestnená a postavená v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby ako aj so stavebným povolením a s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, pričom žalobca uviedol, že tieto skutočnosti namietal od počiatku. K týmto námietkam je potrebné uviesť, že v rámci prvostupňového konania nemohol žalobca namietať, že stavba je postavená v rozpore s dodatočným povolením stavby, pretože v čase keď žalobca vzniesol námietky v prvostupňovom konaní ešte rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby nemohlo byť vydané. V námietkach prednesených v rámci prvostupňového konania, ktoré boli doručené stavebnému úradu dňa 25.07.2018, žalobca uvádza, že vznáša námietku rozporu umiestnenia stavby s pôvodným stavebným povolením, ako aj s územným rozhodnutím, kde stavebník nerešpektoval polohové umiestnenie stavby
- od pozemku parc. č. C KN 5987/2 v rozsahu 4 m a od pozemku parc. č. C KN 5987/1 v rozsahu 2,8 metra, pričom na takúto zmenu podľa žalobcu neexistoval žiaden ospravedlniteľný a relevantný dôvod. Žalobca namietal nedodržanie vzájomného odstupu stavieb v rozsahu vyžadovanom právnou úpravou s tým, že nespĺňa požiadavky požiarnej bezpečnosti a požiadavky na zachovanie realizácie práv vlastníka susednej nehnuteľnosti a stavby. Namietal, že umiestnením stavby v rozpore s územným rozhodnutím a pôvodným stavebným povolením stavba obmedzuje vlastníka susednej stavby pri údržbe a užívaní, vrátane prístupu k existujúcim prípojkám inžinierskych sietí, k stavbám vo vlastníctve žalobcu a nespĺňa požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu s ohľadom na umiestnenie a voľbu materiálu, z ktorých je stavba zhotovená a ktoré opätovne nekorešponduje s podmienkami výstavby určenými v stavebnom povolení. Podľa žalobcu tak neboli splnené podmienky na dodatočné povolenie stavby zhotovenej v rozpore so stavebným povolením a územným rozhodnutím, pričom charakter stavby, materiály, z ktorých je postavená, len podporujú naplnenie zákonných dôvodov nariadenia jej odstránenia.
40. Z uvedeného je zrejmé, že aj z hľadiska časových a logických súvislostí nemohol žalobca „od počiatku“ namietať, že je tu aj rozpor reálneho postavenia stavby s dodatočným stavebným povolením, pretože v čase vznesenia námietok v rámci prvostupňového konania dodatočné povolenie stavby ešte nebolo vydané. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že stavba je postavená v rozpore s predchádzajúcim územným rozhodnutím a stavebným povolením, je dostatočná, preskúmateľná a aj správna argumentácia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, keď žalovaný poukázal na ustanovenie § 88a Stavebného zákona upravujúce dodatočné povolenie stavby uskutočnenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V argumentácii žalovaný uviedol, že v prípade stavieb, ktoré boli uskutočnené v rozpore so stavebným povolením, čo je posudzovaný prípad, ide o nové stavebné konanie, v ktorom sa takáto stavba posudzuje nanovo v rozsahu v akom došlo k rozporu so stavebným povolením. Žalovaný priliehavo uviedol, že sa neprihliada na už vydané územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, podmienky ktoré stavebník nedodržal, a preto označil žalovaný za nepodstatné argumenty žalobcu, ktorými upozorňoval na to, že stavba bola postavená v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným povolením. Žalovaný správne uviedol, že práve posúdenie takejto zmeny (nedodržanie podmienok stavebného povolenia aj územného rozhodnutia) je predmetom konania o dodatočnom povolení stavby, pričom posúdenie sa vykonáva vo vzťahu k ustanoveniam právnych predpisov a technických noriem, teda nie vo vzťahu k územnému rozhodnutiu či pôvodnému stavebnému povoleniu. V tejto časti preto aj boli zodpovedajúcim spôsobom zodpovedané odvolacie námietky žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/41/2020 zo dňa 23.02.2022, v ktorom najvyšší správny súd potvrdil argumentáciu, že stavebný úrad nemôže v rámci konania o dodatočnom povolení stavby prehodnocovať správnosť pôvodne vydaného stavebného povolenia a že predmetom tohto konania je práve posúdenie stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia alebo postavená v rozpore so stavebným povolením (v tu prejednávanej veci nebola riešená ako sporná otázka, že by orgán verejnej správy prehodnocoval predchádzajúce stavebné povolenie a správny súd túto argumentáciu uvádza len vo vzťahu k vymedzeniu predmetu konania o dodatočnom povolení stavby). Zároveň správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/36/2023 zo dňa 30.04.2024, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ ide o ustanovenie § 88a ods. 7 Stavebného zákona, tak sa na konanie o dodatočnom stavebnom povolení vzťahujú len ustanovenia o stavebnom
konaní a nie aj ustanovenia o územnom konaní. Najvyšší správny súd uviedol, že judikatúra vyslovila, že ustanovenia Stavebného zákona sa aplikujú len vo vzťahu a v rozsahu, ktoré sa týkajú predmetu konania o dodatočnom povolení stavby. Podľa § 39 a ods. 1 Stavebného zákona sa rozhodnutím o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia, pričom predmetom konania o dodatočnom povolení stavby je už stavba, ktorá stojí a ktorá už je určitým spôsobom umiestnená. Okolnosti, ktoré sú významné pre umiestnenie stavby, sa v takomto konaní zohľadňujú len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami v zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona.
41. Ďalej pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, tak v odvolaní žalobca opätovne namietal, že stavebný úrad dodatočne povolil realizované stavebné práce, ktoré sú vykonané v rozpore s územným rozhodnutím, pričom s týmito skutočnosťami sa napriek námietkam žalobcu stavebný úrad v rozhodnutí podľa žalobcu nevysporiadal. Ďalej žalobca uviedol, že sa stavebný úrad nevysporiadal s jeho námietkami najmä vo vzťahu k umiestneniu objektu na pozemku, ktorý v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a pôvodným stavebným povolením stavebník umiestnil na hranici susediacich pozemkov t. j. na hranici parc. č. C KN 5987/11 a 5987/2. Ďalej namietal, že stavebný úrad zahrnul do svojho rozhodnutia námietky, ktoré boli vznesené žalobcom, avšak s týmito námietkami sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobca tiež namietal nedostatočné posudzovanie zrealizovaných stavebných prác, či nie sú v rozpore s verejným záujmom. Namietal, že stavebník realizoval stavebné práce v rozpore s vyhláškou č. 532/2002 Z. z., najmä ustanovením § 6 tejto vyhlášky, kedy pri umiestnení stavby v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a stavebným povolením nedodržal vzájomný odstup stavieb a tento nespĺňal všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä ustanovením § 6 uvedenej vyhlášky, stanovené požiadavky na umiestnenie stavby. Namietal, že umiestnenie stavby na hranici pozemku neumožňuje vlastníkovi susedného pozemku a stavby užívanie a údržbu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a obmedzuje užívanie susedného pozemku a stavby žalobcom, čím stavebný úrad neprimeraným spôsobom v rozpore s ustanovením § 127 Občianskeho zákonníka umožnil stavebníkovi zásah do vlastníckych práv žalobcu. Žalobca poukazoval na zmenu oproti vydanému stavebnému povoleniu spočívajúcu v umiestnení stavby, pričom podľa žalobcu sa stavebný úrad s týmito námietkami vznesenými v prvostupňovom konaní nedostatočne vysporiadal. Stavebný úrad podľa žalobcu neodôvodnil odsúhlasenie posunu vzdialenosti realizovanej stavby od hranice pozemku žalobcu, najmä ak nejde o stiesnené územné podmienky a stavbu by bolo možné umiestniť i pri dodržaní všeobecne záväznými právnymi predpismi požadovaného odstupu. Zároveň žalobca poukazoval na to, že nie je postačujúce ani stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Žilina, ktorý posudzoval projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa ale nerealizovala, a teda neposudzoval nelegálne vykonané stavebné práce a ich výsledok, pričom v tejto súvislosti poukazoval na to, že stanovisko ORHaZZ Žilina č. ORHZZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016 časovo nekorešponduje s projektovou dokumentáciou, ktorú vypracovala E. G. C. v januári 2018.
42. Žalovaný bol na základe predchádzajúcich rozhodnutí Krajského súdu v Žiline v reflexii na uvedené odvolacie námietky žalobcu vznesené v odvolaní zaviazaný na taký postup v ďalšom konaní, že si mal ustáliť otázku týkajúcu sa skutkovo významnej otázky, a to či stavba ďalšieho účastníka konania stojí na hranici (takmer na hranici) pozemku žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje ešte na to, že v konaní iniciovanom žalobcom na základe správnej žaloby, vedenom na Krajskom súde v Žiline ako na správnom súde pod sp. zn. 30S/68/2018, žalobca v rámci argumentácie prednesenej v správnej žalobe uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil jeho námietku k umiestneniu stavby, keď namietal, že táto je umiestnená nielen v rozpore s pôvodným stavebným povolením, ale aj s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby vydaným prvostupňovým orgánom, kedy nepovolená stavba je umiestnená na hranici pozemku žalobcu a stavebníka a nie je tak dodržaný ani odstup v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby 0,20 m, pričom stavba má strechou a inžinierskymi sieťami zasahovať do pozemku vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 10 až 30 centimetrov. Zároveň aj v správnej žalobe, ktorou žalobca inicioval konanie pred Krajským súdom v Žiline vedené pod sp. zn. 31S/56/2021, namietal, že nepovolená stavba je umiestnená na hranici pozemku žalobcu a stavebníka a nie je dodržaný ani odstup stanovený v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby 0,20 metrov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca síce namietal, že stavba je postavená v rozpore s dodatočným povolením stavby, avšak až v podaných správnych žalobách, pričom ani v podaných správnych žalobách neargumentoval, že stavba zasahuje 6 cm na pozemok v jeho vlastníctve, predtým pozemok vo vlastníctve Mesta Žilina, ako to argumentuje v správnej žalobe, ktorou inicioval toto súdne konanie. V odvolaní žalobca taktiež uvádzal, že stavba bola
umiestnená na hranici susediacich pozemkov parc. č. C KN 5987/11 a 5987/2. V zásade až v podanej správnej žalobe, ktorou žalobca inicioval toto súdne konanie, žalobca vo vzťahu k skutkovému stavu konkrétne argumentuje geometrickým plánom A. B. I. zo dňa 24.03.2023 – vyhotovený po rozhodnutí žalovaného preskúmavanom v tomto súdnom konaní (rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.03.2023), ktorý taktiež vyhotovoval geometrický plán predložený stavebníkom v administratívnom konaní, a to že stavba presahuje 6 cm za hranicu pozemkov parc. č. C KN 5987/11 a 5987/48 (predtým 5987/1).
43. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri vydaní svojho rozhodnutia z podkladov predložených stavebníkom, a to konkrétne zo situačného výkresu č. 1 „Situácia osadenia projektu stavby“ a z geometrického plánu č. 47643871-42/2017, ktorý bol vyhotovený a autorizačne overený autorizovaným geodetom A. B. I. dňa 11.08.2017 a úradne overený Okresným úradom Žilina dňa 21.08.2017 pod č. 1638/2017. Z týchto podkladov rozhodnutia vychádzal žalovaný pri vyhodnotení odstupových vzdialeností stavby a možnosti užívania stavby stavebníka a stavby žalobcu, ako aj pri vyhodnocovaní stavu pozemku, ktorý sa nachádza medzi stavbami. Žalobca v rámci odvolacieho konania neprednášal argumentáciu a nepredkladal dôkazy, ktoré by preukazovali skutkový stav, ktorý žalovaný ustálil na základe uvedených podkladov, inak, pričom žalovaný nemal dôvod o podkladoch rozhodnutia pochybovať, nakoľko jedným z podkladov rozhodnutia bol aj geometrický plán dokumentujúci umiestnenie stavby, ktorý bol vyhotovený odborne spôsobilou osobou. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazoval na uvedený výkres č. 1 „Situácia osadenia“ a na uvedený geometrický plán a na základe týchto si ustálil skutkový stav, pričom uvádzal, že odvolateľ, teda žalobca, v odvolacom konaní nepreukázal opak, teda nepreukázal, že by umiestnenie stavby tak ako je zakreslené v situačnom výkrese a v geometrickom pláne bolo iné a nepreukázal ani, že strešná konštrukcia, odvodňovacie žľaby a zvody sú situované na susednom pozemku. Žalovaný potom takýmto spôsobom ustálil skutkový stav ohľadne umiestnenia dodatočne povoľovanej stavby a následne podrobne posudzoval odstupy medzi stavbami a užívanie priestoru medzi stavbami (podrobne popísané v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia v rámci popisu administratívneho konania) v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom vychádzal aj z definície udržiavacích prác tak, ako sú vymedzené v § 139b ods. 16 Stavebného zákona, čím postupoval v zmysle záväzného právneho názoru, ktorý bol vyslovený Krajským súdom v Žiline v zrušujúcich rozhodnutiach.
44. Správny súd vo vzťahu k žalobcom predloženému geometrickému plánu, ktorý je vydaný tým istým geodetom, ktorý vyhotovil geometrický plán pre stavebníka a ktorý bol stavebníkom predložený v administratívnom konaní uvádza, že správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 SSP v znení platnom a účinnom do 31.06.2023), pričom správny súd nedospel k záveru, že by na základe námietok žalobcu prednesených v odvolacom konaní (podrobne uvedené v predchádzajúcom texte tohto rozhodnutia) bol žalovaným skutkový stav nedostatočne zistený. V zásade platí, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe správny súd nie je súdom skutkovým, konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a správny súd ani nenahrádza postup a činnosť orgánu verejnej správy, preto pri všeobecnej správnej žalobe, akou je aj správna žaloba žalobcu, nie je úlohou správneho súdu vykonávať skutkové zisťovanie a vykonávať dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci. Žalobca inicioval odvolacie konanie, predniesol v odvolaní argumenty a s týmito argumentmi sa žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal, pričom žalovaný pri ustálení skutkového stavu vychádzal z tých podkladov rozhodnutia, ktoré boli zákonným spôsobom obstarané, boli predložené stavebníkom, a pokiaľ žalobca nesúhlasil s tým, ako bol skutkový stav ustálený z podkladov rozhodnutia predložených stavebníkom, bolo jeho oprávnením predkladať návrhy na vykonanie dôkazov alebo predkladať samotné dôkazy v odvolacom konaní. Takéto dôkazy ale žalobca nepredložil, a preto obstojí argumentácia žalovaného a ustálenie skutkového stavu, ktorý žalovaný vyvodil z podkladov rozhodnutia, ktoré žalobca v odvolacom konaní nijakým konkrétnym spôsobom nespochybnil.
45. Zároveň je potrebné uviesť, že dôkazy, ktoré predložil žalobca k správnej žalobe, boli obstarané po vyhotovení rozhodnutia žalovaného, pričom rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo vydané dňa 11.09.2018, teda žalobca mal dostatočný časový priestor na predkladanie takýchto dôkazov v administratívnom konaní, kde sa ťažiskovo zisťuje a ustaľuje skutkový stav. Správny súd preskúmava zákonnosť postupu orgánov verejnej správy a výsledky ich rozhodovacej činnosti a nie je jeho oprávnením suplovať činnosť orgánov verejnej správy, najmä v otázke zisťovania skutkového stavu. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový a za tým
účelom zabezpečili dostatočné podklady rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd potom vo vzťahu k námietkam predneseným žalobcom v administratívnom konaní dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený na základe vykonaných dôkazov dostatočne, pretože žalobca nenavrhol vykonanie dôkazov alebo nepredložil v administratívnom konaní dôkazy, ktoré by spochybňovali skutkový stav vyvodený z dôkazov predložených stavebníkom a orgány verejnej správy vychádzali pri vyhodnotení odstupových vzdialeností z geometrického plánu vyhotoveného odborne spôsobilou osobou. V prípade, že nastali skutočnosti, ktoré žalobcovi bránili v tom, aby dôkazy predkladané k správnej žalobe predložil v administratívnom konaní, je možné využitie mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku. (Správny súd neuznal dôvodnosť žalobnej námietky, že v odvolacom konaní nebol dodržaný postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a v dôsledku toho žalobca nemohol predložiť tieto dôkazy v odvolacom konaní, čo je odôvodnené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia).
46. Žalobca ďalej k správnej žalobe predkladá aj odborné vyjadrenie špecialistu požiarnej ochrany č. 04/2023, ktoré nepredložil v administratívnom konaní a poukazuje v tejto súvislosti na nedodržanie ustanovenia § 60a Správneho poriadku. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný neporušil ustanovenie § 60a a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a pokiaľ žalobca mal za to, že doklady predložené stavebníkom, s ktorými mal možnosť sa oboznámiť, nesprávnym spôsobom dokumentujú skutkový stav, bolo jeho oprávnením predkladať takéto dôkazy v rámci administratívneho konania a aj ohľadne tohto predloženého dôkazu v súdnom konaní platí argumentácia uvedená v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí v zmysle právne záväzného názoru Krajského súdu v Žiline vysporiadal aj s projektom požiarnej bezpečnosti a jeho súladom s projektovou dokumentáciou.
47. Pokiaľ žalobca namietal, že malo byť vo veci vykonané miestne zisťovanie a tým mohol byť správne zistený skutkový stav, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v tejto veci bol vykonaný štátny stavebný dohľad a postačuje odôvodnenie rozhodnutia, že nebolo potrebné vykonať miestne zisťovanie, pretože stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o umiestnenie stavieb a ich vzdialenosť k hraniciam pozemkov, tak ani vykonanie miestneho zisťovania by neprispelo k zisteniu skutkového stavu v tom zmysle, aké sú odstupové vzdialenosti stavieb a jednotlivých pozemkov. Aj keď zamestnanci stavebného úradu sú kvalifikovanými osobami v oblasti stavebného konania, tak pre určenie rozhodujúcich vzdialenosti, najmä v takom rozsahu ako to bolo v tomto prípade – 0,2 m a pod., nemožno miestnym zisťovaním nahradiť odbornú geodetickú činnosť. Kvalifikovaným a akceptovateľným dôkazom na preukázanie umiestnenia stavby vo vzťahu k stavebnému pozemku, vo vzťahu k susedným pozemkom a vo vzťahu k susedným stavbám je geometrický plán vyhotovený odborne spôsobilou osobou a takýto dôkaz orgány verejnej správy mali k dispozícii. Miestnou ohliadkou podľa správneho súdu nie je možné nahradiť geodetické zameranie stavby a jej umiestnenie, preto ani vykonanie miestnej ohliadky by neprispelo k zisteniu skutkového stavu inak ako bol zdokumentovaný situačným výkresom a geometrickým plánom. V tejto súvislosti sa opätovne žiada poukázať na to, že žalovaný aj stavebný úrad vychádzali zo stavebníkom predloženého geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený odborne spôsobilou osobou a žalobcom neboli v priebehu administratívneho konania produkované také dôkazy, ktoré by závery tohto dôkazu spochybňovali.
48. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
49. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania proti neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP, pretože mu nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by mu uložil správny súd. Správny súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa preto, aby bolo ďalšiemu účastníkovi konania priznané právo na náhradu ďalších trov konania, pretože ďalšiemu účastníkovi konania ani takéto trovy konania nevznikli, keďže počas súdneho konania bol pasívny a nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe.
50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.