Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/63/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Aquamotion ROSSA, s.r.o., so sídlom: Timravy 3601/11, 071 01 Michalovce, IČO: 52 137 767, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102097428/2024 zo dňa 24.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 04.10.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „súd“) dňa 07.10.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102097428/2024 zo dňa 24.07.2024 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) č. 101110160/2024 zo dňa 10.04.2024, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 902,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2022.

2. Žalobca v správnej žalobe navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10.04.2024 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal voči žalovanému priznať úplnú náhradu trov konania.

3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej aj ako „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že výkonom žalovaného rozhodnutia mu hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa vykonával u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 04/2022, 05/2022, 06/2022, 07/2022 a 08/2022, pričom správca dane vyrubil za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 34 995,51 Eur. Dodal, že podľa riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku 31.12.2023 za obdobie 01/2023 až 12/2023 je výsledok hospodárenia žalobcu po zdanení vo výške 6 260 Eur, pričom jeho záväzky dosahujú sumu 488 659 Eur. Bez odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného by bol narušený chod spoločnosti žalobcu a dostal by sa do platobnej neschopnosti, kedy by nebol schopný uhrádzať všetky svoje splatné záväzky. Žalobca musí okrem vyrubeného rozdielu dane zabezpečiť úhradu svojich splatných záväzkov, aby mohol vykonávať podnikateľskú činnosť, a práve vyrubeným rozdielom dane je negatívne zasiahnutá jeho majetková sféra. Navyše zastáva názor, že žalovaný a správca dane nesprávne právne posúdili žalovanú daňovú vec a rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a pri eventuálnom, aj čiastočnom vymožení daňovej

pohľadávky, by v prípade úspechu žalobcu správcovi dane v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Žalobca poukázal aj na možnosť analogickej aplikácie Uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. : 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010, a aj na Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 20S/62/2013 zo dňa 15.08.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že je preukázané, že okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma. Žalobca súdu ako dôkaz priložil účtovnú závierku k 31.12.2023.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 24.02.2025, doručeným správnemu súdu v ten istý deň. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že ho nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom podľa názoru žalovaného nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, 2 ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy teda na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil len všeobecnou formuláciou o tom, že mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma s ohľadom na to, že správca dane u neho za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 34 995,51 Eura. K svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca priložil ako dôkaz len účtovnú závierku k 31.12.2023, na ktorej nepriaznivý výsledok hospodárenia aj v tomto návrhu odkazoval. Na základe uvedeného mal za to, že ujma, ktorej vznik mu hrozí je dostatočným dôvodom na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe v súlade s . Žalobca však tieto svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval, a súdu ako dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie predložil len účtovnú závierku k 31.12.2023. Žalobca neosvedčil, že ním uvedený negatívny následok skutočne hrozí a mal by na neho konkrétne, nielen hypotetické dopady.

13. Správny súd pripomína, že odkladný účinok správnej žaloby je mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Záverom správny súd opakuje, že je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v skutočne hrozia. Správny súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že dôkazné bremeno je v danom prípade na ňom. Z toho vyplýva že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu práv žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, či finančnú škodu, alebo nenapraviteľný následok.

15. Správny súd opätovne pripomína, že nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo, a to za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku spojeného s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, pripadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca žiaden z vyššie uvedených právnych následkov dostatočne netvrdil, ani nepreukázal. Vzhľadom na to správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby, t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup, súd preto nepristúpil.

17. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).