Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/67/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom: C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, v minulosti podnikajúci ako: A. B. – GAGAKO – STAV, s miestom podnikania Hlavná 326/23, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 32 322 127, zastúpený: HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 5931/50, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 116056/2022 zo dňa 23.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 11.09.2019 oznámil Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda, so sídlom Biskupa Kondého 2, 929 01 Dunajská Streda (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), o. i. aj za zdaňovacie obdobie november 2018.

2. Dňa 20.05.2020 sa uskutočnil výsluch svedka – G. H., bývalého konateľa spoločnosti CARINA, s.r.o., naposledy sídlom Lúčna 3, 949 01 Nitra, IČO: 44 107 382 (ďalej len „spoločnosť CARINA“), ktorý uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy sa s ním nestretol a nikdy s nim nemala spoločnosť CARINA obchodné vzťahy. Uviedol, že spoločnosť prenajímala len jednu polyfunkčnú nehnuteľnosť v Galante. Uviedol, že vystavoval faktúry, ktoré poslal elektronicky pánovi G.. Svedok zopakoval, že pre žalobcu nevystavoval žiadnu faktúru. Žalobca si od tohto dodávateľa uplatnil faktúry, predmetom ktorých boli stavebné práce a tovar – stavebný materiál.

3. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval aj (i) dodávateľské faktúry za stavebné práce a tovar – stavebný materiál od spoločnosti WOOD & FOOD s.r.o., naposledy sídlom Tržničné námestie 4810, 945 01 Komárno, IČO: 46 476 946 (ďalej len „spoločnosť WOOD“) a (ii) dodávateľské faktúry za stavebné práce od spoločnosti Bau Trans Trade s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 45 535 531 (ďalej len „spoločnosť Bau Trans“).

4. Správca dane vydal protokol zo dňa 01.10.2020, a to aj vo vzťahu k predmetu daňovej kontroly a kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu na dani z pridanej hodnoty za november 2018. Správca dane uviedol, že na základe zistení správcu dane vyplynulo, že platiteľ nepreukázal oprávnenosť práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v rozpore s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa – spoločnosti Bau Trans.

5. Dňa 10.03.2021 sa vykonal výsluch svedka – A. B. G., ktorý (i) k spoločnosti WOOD uviedol, že danú spoločnosť pozná, spolupracovali spolu v čase, keď bol zamestnaný u žalobcu (2017-2018) a spolupráca sa týkala dodávky tovaru – stavebný materiál, (ii) k spoločnosti CARINA uviedol, že táto spoločnosť mu pripadá povedome, ale o spolupráci nevie nič a k (iii) spoločnosti Bau Trans uviedol, že táto spoločnosť mu pripadá povedome, ale k spolupráci sa nevedel vyjadriť.

6. Dňa 31.03.2021 sa vykonal výsluch svedka – I. G., ktorý bol v čase výsluchu zamestnancom žalobcu. V rámci výsluchu uviedol: (i) k spoločnosti WOOD uviedol, že spolupráca sa týkala stavebného materiálu, ale nevedel presne špecifikovať, (ii) k spoločnosti CARINA uviedol, že ju pozná, bola dodávateľom, ale nevedel špecifikovať spoluprácu a (iii) k spoločnosti Bau Trans uviedol, že o nej nevie nič.

7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102248915/2021 zo dňa 11.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 1.327,48 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018.

8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 30.12.2021, pričom odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu.

9. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 116056/2022 zo dňa 23.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné. Správca dane podľa názoru žalovaného na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotením získaných dôkazov nadobudol opodstatnené pochybnosti o reálnom dodaní tovarov a služieb v zmysle sporných faktúr od spoločnosti Bau Trans. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane, ktorý žalobca deklaroval, uplatnil si ho a inicioval.

10. Žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pričom tento si musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že zdaniteľné plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. Ani dokazovanie u deklarovaného dodávateľa nepotvrdilo skutočnosti tvrdené žalobcom a pochybnosť správcu dane o reálnom plnení dodávateľom vyplynula z komplexu všetkých dôkazov získaných správcom dane. Dôsledkom uvedeného bolo, že prvotné dodanie priamym deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach nebolo preukázané.

11. Žalovaný uviedol, že ani vypočutie svedkov, navrhnutých žalobcom, nepreukázalo dodanie tovaru a služieb deklarovaným dodávateľom. Z vyjadrení svedkov bolo zrejmé, že ich výpovede neboli založené na žiadnych overiteľných skutočnostiach a neboli spôsobilé zvrátiť závery správcu dane.

12. Žalovaný uviedol, že dôvodom nepriznania odpočítania dane nebola vedomosť alebo účasť žalobcu na daňovom podvode, ale nesplnenie zákonných podmienok uvedených v Zákone o DPH, a to, že tovar a služby dodal deklarovaný dodávateľ.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

13. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 13.06.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca zosumarizoval skutkový stav, podané odvolanie a poukázal na predmet súdneho prieskumu a zákonné náležitosti žaloby.

14. Žalobca uviedol, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v postupe správcu dane a žalovaného v: (i) porušení smernice Rady Európy 2006/112/ES a procesných postupov odporučaní výboru rady Európy 80 a rezolúcie ministrov rady Európy 77 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom, (ii) nevysporiadaní sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, (iii) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia formalisticky replikuje vyjadrenie správcu dane a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí v neprospech žalobcu.

15. Žalobca dal do pozornosti, že mu boli zablokované všetky účty až do výšky daňových nedoplatkov, s ktorými nemohol nakladať, čo namietol ako nedôvodné a nezákonné a tento postup zo strany správcu dane je pre neho likvidačný s následkami, ktoré už nebude môcť odstrániť. Ďalej poukázal na to, že podnikateľskú činnosť v odbore stavebníctvo vykonáva ako fyzická osoba, ktorá riadne a načas odvádzala dane.

16. Žalobca zotrval na tom, že dodanie predmetu faktúr za predmetné zdaňovacie obdobie bolo reálne uskutočnené, tovar a služby boli dodané dodávateľom tak, ako boli deklarované na faktúrach a oprávnene si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 Zákona o DPH. Zo strany správcu dane došlo k nesprávnym a nekonzistentným zisteniam, ktoré boli v priamom rozpore s reálnym stavom vo veci samej a takto zistené skutočnosti boli následne žalovaným formalisticky osvojené, s čím sa žalobca nemohol stotožniť.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.08.2022, pričom odmietol ako neodôvodnené všetky žalobné body, ktoré žalobca vzniesol v žalobe a odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 18. Žalovaný odkázal na zistený skutkový stav a uviedol, že (i) ani vykonané dokazovanie u deklarovaného priameho dodávateľa nepotvrdilo skutočnosti tvrdené žalobcom a (ii) ani výsluchy svedkov nepreukázali dodanie tovaru a služieb dodávateľom. Žalobca nepredkladal ani požadované doklady, a to napriek tomu, že bol správcom dane vyzvaný. Žalobca musí vedieť preukázať skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich dokladoch a v daňovom priznaní. V prípade, ak tieto skutočnosti nevie preukázať, správca dane jeho tvrdenie v dokladoch alebo v daňovom priznaní neuzná. Žalobca nepredložil ani doklady o úhrade sporných faktúr. Vzhľadom na to, že žalobca okrem sporných faktúr nepredložil žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, správca dane postupoval správne, keď mu uplatnené odpočítanie dane neuznal.

19. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že mu tovar a služby dodala zdaniteľná osoba konajúca v postavení platiteľa dane a ani žalobcom nebolo preukázané, že mu tovar a služby dodala iná zdaniteľná osoba spĺňajúca podmienky.

20. K námietke ohľadom nepreskúmateľnosti žalovaný uviedol, že žalovaný, ako aj správca dane priamo vyhodnotili reálny vplyv predložených dôkazov na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto vyhodnotenia vyslovili záver o existencii alebo neexistencii dôvodov pre uznanie tohto práva v zmysle Zákona o DPH. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

21. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

22. Na základe a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-14S/67/2022.

23. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na zákona č v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ju zamietol.

24. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2025 ( ).

25. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

26. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

27. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť ... dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroku rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

28. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

30. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

31. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane v sume 1.327,48 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018. Správny súd sa zameral na to, či orgány finančnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak žalobcovi vyrubili rozdiel dane.

35. Správny súd uvádza, že s odkazom na je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom s odkazom na musia byť žalobné body konkretizované skutkovo a právne tak, aby mohol správny súd vykonať správny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia na

základe žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca si síce uplatnil žalobné body, avšak tieto žalobné body sú vo veľkej miere všeobecné a nekonkrétne. Žalobca vo veľkej miere opísal skutkový stav veci, poukázal na ustanovenia , týkajúce sa súdneho prieskumu a následne si uplatnil námietku zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatkov jeho riadneho odôvodnenia. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu pri prieskume žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.

36. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených, pričom stanoviť ich náleží žalobcovi. neumožňuje správnym súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý slúži práve k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Takýto všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím a tými žalobcami, ktorí, splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľkým konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Žalobcom podaná žaloba v tejto časti neobsahovala konkrétne skutkové tvrdenia; tvrdenia predpokladané v nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností, odlíšiteľný popis. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností, uvedené v rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti.

37. Žalobca namietol nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov: (i) porušenie smernice Rady Európy 2006/112/ES a procesných postupov odporučení výboru rady Európy 80 a rezolúcie ministrov rady Európy 77 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom, (ii) nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, (iii) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia formalisticky replikuje vyjadrenie správcu dane a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí v neprospech žalobcu. Žalobca však tieto námietky žiadnym spôsobom nešpecifikoval, a preto správnemu súdu nie je objektívne známe, v čom konkrétne žalobca vidí nedostatky v rozhodovaní orgánov finančnej správy. Aj napriek uvedenému, a z dôvodu, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti, správny súd posúdil, či boli dodržané všetky podmienky k tomu, aby bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane.

38. Správny súd dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

39. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že orgány finančnej správy určili žalobcovi rozdiel dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období.

40. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobný bod žalobcu, týkajúci sa toho, že správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným konaním vyšlo najavo. Naopak, správca dane, na rozdiel od

žalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane. Tu správny súd uvádza, že v zmysle Zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023).

41. V prípade predmetnej daňovej kontroly tak bolo povinnosťou žalobcu, aby uniesol svoje dôkazné bremeno – orgány finančnej správy sa zamerali na splnenie hmotnoprávnych podmienok, kedy leží dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na daňovom subjekte. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že spoločnosť Bau Trans (dodávateľ žalobcu) bola nekontaktná, a preto nebolo možné preveriť dodanie služieb zo strany tohto dodávateľa a dokazovanie zároveň nepreukázalo inú zdaniteľnú osobu. Zároveň aj svedecké výpovede, na ktoré odkazoval aj žalobca, nepriniesli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by potvrdili splnenie hmotnoprávnych podmienok – obaja svedkovia, teda A. B. ml. a I. G. zhodne k spoločnosti Bau Trans uviedli, že o nej nevedia uviesť žiadne relevantné skutočnosti, resp. o tejto spoločnosti nič nevedia. Svedkovia tak žiadnym spôsobom nepotvrdili obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Bau Trans.

42. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si žiada o uplatnenie práva na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci daňovej kontroly podľa názoru správneho súdu nebolo preukázané dodanie deklarovaným dodávateľom. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane. 43. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane požiadal žalobcu o predloženie účtovnej dokumentácie vo vzťahu k predmetnému kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu (a to už v rámci oznámenia o začatí daňovej kontroly). Výzvou zo dňa 15.01.2020 bola spoločnosť Bau Trans vyzvaná na predloženie účtovných a iných dokladov, preukazujúcich dodávateľsko-odberateľské vzťahy so žalobcom. Potvrdením zo dňa 10.06.2020 správca dane potvrdil zapožičanie prijatých faktúr od spoločnosti Bau Trans (tieto doklady zapožičal žalobca).

44. Na základe úradného záznamu zo dňa 03.07.2020 možno konštatovať, že správca dane nahliadol do spisu, pričom zistil, že spoločnosť Bau Trans bola nekontaktnou spoločnosťou, so správcom dane nekomunikovala, písomnosti sa správcovi dane vracali s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť Bau Trans nepredložila správcovi dane žiadne doklady.

45. Správca dane výzvou zo dňa 06.07.2020 vyzval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov, pričom uviedol, že na základe dovtedy vedeného dokazovania nebolo možné preveriť dodanie tovaru spoločnosťou Bau Trans a nebolo preukázané, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to bolo deklarované na dokladoch. Na podklade uvedeného správca dane vyzval žalobcu, aby dôveryhodným spôsobom vysvetlil obchodný vzťah žalobcu a spoločnosti Bau Trans. K danej výzve žalobca podaním zo dňa 22.07.2020 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Žalobca požadované doklady do času vydania protokolu nepredložil.

46. Na základe opisu vyššie uvedených skutočností je tak potrebné súhlasiť so závermi žalovaného o tom, že (i) žalobca orgánom finančnej správy nepredložil požadované doklady a dôkazy, ktorými by deklaroval splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, (ii) dodávateľ žalobcu obchodnoprávne vzťahy so žalobcom nepotvrdil a (iii) tieto obchodnoprávne vzťahy neboli relevantnými

skutočnosťami potvrdené ani výsluchom svedkov. Na podklade uvedeného tak nemožno konaniu správcu dane a žalovaného vytknúť žalobcom všeobecne formulované námietky, pretože viedli dokazovanie v cieľom zistiť všetky potrebné skutočnosti, pričom to bol práve žalobca, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol.

47. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na zamietol.

48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s a v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a 2 ).