Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/13/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. C., právne zastúpený: ŠTELLMACHOVÁ&PARTNERS s.r.o., so sídlom Hurbanova 1243/18, 03101 Liptovský Mikuláš, IČO: 36861251, proti žalovanému: Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Mučeníkov 4, Kežmarok, IČO: 00151866 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-KK-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.06.2020.

II. Žalobu o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania pred správnym súdom. IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou dňa 04.10.2019, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 07.10.2019, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13.08.2019, ktorým žalovaný schválil nariadenie vykonania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Stará Lesná, ako aj rozhodnutia žalovaného č. OU-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019, ktorým schválil projekt pozemkových úprav v katastrálnom území Stará Lesná. Vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 1S/61/2019 (PO-1S/61/2019). 2. Krajský súd v Prešove dňa 15.01.2020 vylúčil preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU- PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019, ktorým bol schválený projekt pozemkových úprav v katastrálnom území Stará Lesná (ďalej aj „žalované rozhodnutie“) na samostatné konanie, pričom vec bola vedená pod sp.zn. 1S/1/2020 (PO-1S/1/2020). 3. Uznesením sp.zn. 1S/1/2020 zo dňa 23.11.2021 Krajský súd v Prešove, žalobu žalobcu správny súd odmietol podľa (ďalej len „“) a to z dôvodu, že žalobca označil v žalobe žalované rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok, čo žalobca nevyužil a teda správny súd nemal právomoc preskúmavať prvostupňové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že voči nemu žalobca nepodal riadny opravný prostriedok. 4. Voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1S/1/2020 zo dňa 23.11.2021 podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že nepodal dve samostatné žaloby, preto mu nebolo zrejmé, z akého dôvodu krajský súd rozdelil vec na 2 samostatné konania a že žalobou napádal iba rozhodnutie zo dňa 13.08.2019. Ďalej namietal, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis neukladal žalobcovi povinnosť podať voči rozhodnutiu žalovaného č. OU-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019 opravný prostriedok na to, aby mohol žalobou napadnúť rozhodnutie žalovaného č. OU- PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13.08.2019. Rovnako namietal, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca JUDr. Marián Hoffmann, PhD, ktorý bol z konania 1S/1/2020 vylúčený uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1SprV/5/2020 zo dňa 06.02.2020.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 3Svk/14/2022 zo dňa 31.01.2024 uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1S/1/2020 zo dňa 23.11.2021 zrušil a vec vrátil cit.: „Krajskému súdu v Košiciach“ (pozn. správne malo byť uvedené Správnemu súdu v Košiciach) na ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd nedôsledne pri vylúčení veci aplikoval procesnú právnu úpravu možnosti vylúčenia veci na samostatné konanie, že krajský súd nemal jednoznačne ustálené, či išlo o samostatný návrh alebo ide o preskúmanie tzv. podkladového rozhodnutia v zmysle a že vo veci rozhodol vylúčený sudca. 6. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. 7. Po vrátení veci z Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je aktuálne konanie vedené pred Správnym súdom v Košiciach pod sp.zn. 6S/13/2024. 8. Podľa „Konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“ 9. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ( ďalej len „SSP“) „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom“. 10. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde“. 11. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom“. 12. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,“. 13. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023„Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 14. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023„Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 15. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023„Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva“. 16. Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.05.2019 (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“ ) „Ak sú pozemkové úpravy povolené podľa , rozdeľovací plán a plán spoločných zariadení a opatrení projektu pozemkových úprav schváli okresný úrad po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním zásad umiestnenia nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. V ostatných prípadoch sa na námietku neprihliada. Podmienkou schválenia rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav je súhlas účastníkov, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená“.

17. Podľa § 13 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.05.2019 „Rozhodnutie o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav sa oznamuje verejnou vyhláškou“.

18. Podľa § 14 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.05.2019 „Po schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav okresný úrad nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripojí a spolu s ním zverejní so združením účastníkov dohodnutý postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní“.

19. Podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.05.2019 „Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu; dňom nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom alebo práva na vyrovnanie v peniazoch sa pozemkové úpravy považujú za ukončené. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou okresný úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať“.

20. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa “.

21. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky")“.

22. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná“.

23. Správny súd vo výrokovej časti rozhodol aj o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.06.2020, ktorý je uvedený na č.l. 403 a nasl. súdneho spisu. Vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodol správny súd už o žalobe ako celku, nevidel dôvod na to, aby priznal v správnej žalobe odkladný účinok, bolo by to nehospodárne, neúčelné. Rovnako nevidel dôvod rozhodovať samostatným uznesením, pretože by došlo k neúčelnému súdnemu konaniu. Z uvedeného zamietol návrh žalobcu zo dňa 26.06.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko rozhodol o žalobe ako celku.

24. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorej vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. V tomto konaní však nejde o takýto prípad.

25. Správny súd poukazuje na to, že pristúpiť k vecnému prejednaniu žaloby možno až vtedy, ak sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých splnenia možno napadnuté rozhodnutie, či opatrenie orgánu verejnej správy meritórne preskúmať. Jednou z takýchto podmienok je aj existencia spôsobilého predmetu súdneho prieskumu, t. j. takého rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré nie je v zmysle vylúčené zo súdneho prieskumu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či žalobca pred právoplatnosť napadnutého rozhodnutia vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa až Správneho poriadku je ním v správnom konaní odvolanie.

26. Ustanovenie kategoricky vylučuje zo súdneho prieskumu právoplatné rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Znamená to, že pokiaľ osobitný predpis (v tomto prípade Správny poriadok) umožňuje podať účastníkovi konania riadny opravný prostriedok (v tomto prípade odvolanie podľa Správneho poriadku), tento musí byť zo strany budúceho žalobcu využitý ešte pred podaním žaloby. Povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Podľa Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Nakoľko v predmetnom prípade nebol preukázaný opak, žalobcu je potrebné považovať za účastníka správneho konania.

27. Napadnuté rozhodnutie č. OU-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019 obsahovalo poučenie o možnosti podať voči nemu odvolanie podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku, a preto bol žalobca ako účastník správneho konania podľa cit. § 53 ods. 2 Správneho poriadku oprávnený podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Z obsahu žaloby a listín predložených v prílohe žaloby, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca proti napadnutému rozhodnutiu nepodal odvolanie a teda nevyčerpal, všetky riadne opravné prostriedky, použitie ktorých mu umožňoval osobitný predpis. Je teda nesporné, že žalobca sa v tomto konaní domáhal súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia, teda nie rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku, ktorého použitie mu umožňoval osobitný predpis tak, ako to požaduje . Existencia výnimky z povinnosti uplatniť riadny opravný prostriedok v zmysle vety za bodkočiarkou nebola preukázaná a preto je takéto rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle zo súdneho prieskumu vylúčené.

28. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky cit.: „Účelom je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva zaručeného vymedzuje zákon. Podľa Občianskeho súdneho poriadku všeobecné súdy v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Ak žalobca v konaní pred správnym orgánom nevyužil riadne opravné prostriedky, všeobecný (správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť podľa Občianskeho súdneho poriadku.“ (nález sp.zn. II. ÚS 12/97 zo dňa 27.08.1997)

29. Správny súd sa zaoberal aj procesnou situáciou vytvorenou Krajským súdom v Prešove v dôsledku vylúčenia prípisom zo dňa 14.01.2020. V tomto štádiu konania, správny súd má za to, že v procesnom štádiu konania, kedy už vo veci pôvodnej žaloby žalobcu, konanie o ktorom bolo vedené po sp.zn. PO-1S/61/2019, už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 5Svk/53/2022 zo dňa 25.04.2025, by nebolo hospodárne, ako i prejednávanej veci, kedy v rámci oboch konaní bola už vykonaná procesná príprava veci pred rozhodnutím. Hospodárne a procesne správne opätovne vydávať uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie(tak ako to bolo namietané). Správny súd prevzal od Krajského súdu v Prešove fakticky existenciu dvoch samostatných konaní. Rovnako sa správny súd zaoberal aj eventuálnym spojením vecí podľa avšak správny súd konštatuje, že nemôže uznesením spojiť vecí na spoločné konanie, pretože konania nezačali na podklade samostatných žalôb. V danom prípade, bola podaná správna žaloba, v ktorej žalobca, žiadal preskúmať rozhodnutie

žalovaného zo dňa 13.08.2019 súčasne v žalobnom návrhu (petite) žiadal zrušiť aj rozhodnutie zo dňa 26.02.2019. Keďže predmetom prieskumu boli dve samostatné rozhodnutia, vylúčenie veci na samostatné konanie bolo nielen hospodárne, ale priam i žiadúce. Náprava procesného nedostatku spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe zo strany Krajského súdu v Prešove, v tomto štádiu konania, by bola nehospodárna, a zákonne nemožná(napr. spojenie veci), keďže nepripúšťa spojenie takých vecí, ktoré predtým rozdelil už súd (vylúčil na samostatné konanie), tak ako je to uvedené v .

30. Po podaní kasačnej sťažnosti, bol vznesený procesný návrh F. C. G. o vstup do konania ako intervienta na strane žalovaného. výslovne v uvádza, že ak neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti ( Z.z . , ďalej ak „CSP“.), okrem ustanovení o intervencii. teda výslovne vylučuje aplikáciu ustanovení o intervencii, tak ako sú vymedzené v až , pretože správne súdne konanie takýto inštitút nepozná. pozná len inštitút ďalšieho účastníka konania alebo zúčastnenej osoby. Predmetom správneho súdnictva je poskytnutie súdnej ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osob v oblasti verejnej správy, teda, ak práva a právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa žalobca brániť voči takému zásahu. Žalovaný je v tomto prípade špecifický subjekt, ktorému bola zákonom zverená právomoc rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch, a vzhľadom na túto skutočnosť, správny súd nevidí dôvod, ako i z dikcie , aby na strane žalovaného bol subjekt, ktorý sa mal zúčastňovať popri žalovanom na konaní a tento by mal právny záujem na výsledku konania. Predmetom správneho súdneho konania, nie je spor medzi dvoma osobami súkromného práva, ale je to spor o zákonnosť medzi orgánom verejnej moci a fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá tvrdí, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej moci(žalovaného) teda nejedná sa o súkromnoprávny spor, ktorý patrí do právomoci civilných súdov.

31. Vo vzťahu k prípadnej aplikácii , správny súd uvádza, že za skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy sa považuje také rozhodnutie, z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie záväzné a ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľné. Žalované rozhodnutie na prvý pohľad spĺňa prvé dve podmienky, teda žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 26.02.2019 je podkladové a záväzné pre rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.08.2019, ktorý tvorí predmet súdneho prieskumu v konaní pod spisovou značkou PO-1S/61/2019 (aktuálne pod sp.zn. 4S/43/2024). V tomto ohľade však nie je splnená tretia podmienka a to, že toto žalované rozhodnutie zo dňa 26.02.2019, nie je správnym súdom samostatne preskúmateľné, pretože prieskum súdneho rozhodnutia nie je prípustný, vzhľadom k tomu, že neboli proti právoplatnému rozhodnutiu vyčerpané riadne opravné prostriedky. Rozhodnutie o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav je samostatným rozhodnutím v rámci projektu pozemkových úprav, tak ako je vymedzené v zákona o pozemkových úpravách. V rámci jednotlivých etáp žalované rozhodnutie zo dňa 26.02.2019 sa zo zákona oznamuje účastníkom pozemkových úprav vo forme verejnej vyhlášky, voči tomuto rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok, a preto, ak by súd pristúpil k prieskumu tohto rozhodnutia, porušil by neprípustnosť takéhoto súdneho prieskumu, ktorá vyplýva priamo zo zákona a rovnako by odňal možnosť správnemu orgánu vysporiadať sa s námietkami žalobcu v rámci administratívneho konania. Správny súd, by priamo zasiahol do prvostupňového rozhodnutia, týmto by vylúčil možnosť prieskumu v rámci odvolacieho konania v administratívnom procese, a zároveň by neprípustným spôsobom zasiahol aj do práv ostatných účastníkov pozemkových úprav, ktorí nevyužili možnosť podať opravný prostriedok a zotrvali v dobrej viere v správnosť a zákonnosť rozhodnutia, pretože predpokladali, že toto rozhodnutie nebolo napadnuté. Administratívne konanie ako také je chránené pred nezákonnosťou, predovšetkým možnosťou využitia riadnych ale i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak sú riadne opravné prostriedky vyčerpané a účastník konania sa stále domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, môže sa až vtedy obrátiť na súd na poskytnutie súdnej ochrany. Súdna ochrana predstavuje akýsi ďalší inštitút v rámci hierarchie prostriedkov ochrany pred nezákonnosťou rozhodnutia ako takého. Správny súd v tomto ohľade, tak ako to uviedol vyššie, má jednoznačne za ustálené a preukázané, že rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav (žalované rozhodnutie), je samostatným rozhodnutím, voči ktorému mohol žalobca podať správnu žalobu, až po vyčerpaní riadených opravných prostriedkov. Žalobca žalované rozhodnutie zo dňa 26.02.2019 vo svojej správnej žalobe žiadal zrušiť a keďže prieskum tohto rozhodnutia je podľa

neprípustný, správny súd musel takúto žalobu odmietnuť. Na druhej strane, v žalobe napádanom rozhodnutí žalovaného zo dňa 13.08.2019 - rozhodnutie o nariadení vykonania schváleného projektu pozemkových úprav, je samostatným rozhodnutím podľa zákona o pozemkových úpravách, a zo zákona vyplýva, že voči tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať, teda absentuje tradičný proces dvojinštančnosti správneho konania. Žalobca sa teda mohol domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.08.2019 aj bez potreby vyčerpania odvolania v administratívnom konaní, čo aj vykonal. Zároveň správny súd uvádza, že podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13.08.2019 nebolo podmienené podaním opravného prostriedku voči žalovanému rozhodnutiu zo dňa 26.02.2019. Rovnako priamo žalovaný uviedol opakovane v konaní, že žiadal žalobou napadnúť iba rozhodnutie zo dňa 13.08.2019, avšak v žalobnom návrhu (petite správnej žaloby), však žiadal zrušiť aj rozhodnutie zo dňa 26.02.2019, teda súd musel rozhodnúť o tomto návrhu.

32. Na podporu správnosti svojho postupu správny súd odkazuje na komentár k cit.: „Samostatná preskúmateľnosť správnym súdom je primárne spojená s tým, či možno skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie vyhodnotiť ako samostatný výsledok určitého administratívneho konania alebo len ako dôkaz produkovaný pre účely administratívneho konania, v ktorom sa rozhoduje vo veci samej. V prvom prípade by takto vydané rozhodnutie alebo opatrenie malo povahu spôsobilého samostatného predmetu prieskumu a v druhom, naopak, nie. Pod prekážku samostatnej nepreskúmateľnosti by však nemali byť podraďované prípady upravené v . V opačnom prípade by sa totiž prieskum v rámci správneho súdnictva rozšíril pri skôr vydanom rozhodnutí alebo opatrení aj na veci, ktoré do jeho obsahu nepatria alebo ich ani nemožno zaradiť“ (Baricová, Fečík, Filová a kol. . Komentár: Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 210, 211).

33. Správny súd na doplnenie uvádza, že v súčasnosti prebieha na Správnom súde v Košiciach konanie pod sp.zn. 4S/43/2024 (pôvodne PO-1S/61/2019), v ktorom predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.08.2019, teda žalobca nebude ukrátený na svojich právach a bude mu poskytnutá súdna ochrana. Rozhodnutie v aktuálnej súdenej veci je rozhodnutím iba o časti návrhu, ktorý žalobca žiadal v žalobnom návrhu.

34. Správny súd pred vecným prejednaním žaloby skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.02.2019 a zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť, pretože žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky proti žalovanému rozhodnutiu č. OU-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019 pred jeho právoplatnosťou, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto s poukazom na ust. v spojení s žalobu odmietol, nakoľko žaloba smeruje proti rozhodnutiu v ktorom žalobca nevyčerpal opravné prostriedky proti žalovanému rozhodnutiu pred jeho právoplatnosťou, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

36. Podľa .) „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.“

37. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa .) tak, že žiadnemu z účastníkov konania v konaní pred správnym súdom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Nebol dôvod ani na postup podľa , keďže procesne nezavinil odmietnutie žaloby, žalobca ani žalovaný.

38. Podľa , ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že vec bola rozhodnutá na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky a to uznesením sp.zn. 3Svk/14/2022 zo dňa 31.01.2024, kedy rozhodnutie vo veci bolo zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach (správne malo byť uvedené Správnemu súdu v Košiciach), teda žalobca bol v rámci kasačného konania úspešný, súd mu priznal náhradu trov kasačného konania.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (/ v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). a) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: b) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), d) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( , 2 ).