Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX B. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 745 729 8277 0 zo dňa 03. novembra 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyni bol Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 745 729 8277 0 zo dňa 14. 11. 2016 priznaný invalidný dôchodok od 14.09.2016 z dôvodu splnenia podmienok podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol zistený vo výške 50 %. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 745 72908277 0 zo dňa 19.08.2019 bola suma invalidného dôchodku žalobkyni zvýšená od 19.07.2019 s odôvodnením, že od 19.07.2019 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne zvýšený na 60% z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu. O podanom odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, Rozhodnutím č. 745 729 8277 0 zo dňa 28.10.2019 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

2. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 30.06.2020 doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočka Zvolen o prehodnotenie jej zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršovania a o prehodnotenie invalidného dôchodku. O žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ( ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím č. 745 729 8277 0 zo dňa 07.08.2020 tak, že s poukazom na § 73 a 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo“ rozhodnutie prvostupňového orgánu verenej správy“). V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verenej správy uviedol, že na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku bol opätovne preskúmaný a posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, ktorý v Odbornom posudku zo dňa 13.07.2020 konštatoval trvanie invalidity žalobkyne podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 60%. Podľa Odborného posudku zo dňa 13.07.2020, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia za rozhodujúce zdravotné postihnutie je považované: duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažké formy v zmysle kapitoly V. oddiel, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, pre ktorú žalobkyni z možného percentuálneho

rozpätia zníženej pracovnej schopnosti v rozsahu 50 až 80 % bol určený 50%-ný pokles jej pracovnej schopnosti a pre jej ostatné zdravotné ochorenia pokles jej pracovnej schopnosti bol navýšený o ďalších 10%, na celkovú mieru jej zníženej pracovnej schopnosti v rozsahu 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v Odbornom posudku zo dňa 13.07.2020 sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu. Vzhľadom na to, že sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa , patrí žalobkyni invalidný dôchodok v nezmenenej sume, a preto bola žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá.

3. O podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verenej správy rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle (ďalej len „“) Rozhodnutím č. 745 729 8277 0 zo dňa 03.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie orgánu verenej správy potvrdil podľa Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia i obsah podaného odvolania žalobkyne a uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen dňa 12.10 2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku i na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60%, v dôsledku čoho odvolaniu nevyhovel, a preto komplexný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe predloženej zdravotnej dokumentácie dňa 28.10.2020 so záverom, že v stanovenom percente miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u účastníčky konania sú komplexne zhodnotené jej somatické a psychické problémy. Za rozhodujúce ochorenie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici naďalej považuje tak, ako od uznania invalidity v minulosti, recidivujúcu depresívnu poruchu, ťažkú epizódu bez psychotických príznakov, ktorá je dokumentovaná aj počas hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Kremnica v máji až júni 2020. Stav bol potvrdený psychiatrickou aj psychologickou exploráciou s potvrdením kolísavej nálady, kolísaním afektivity a emotivity, s teatrálnymi prejavmi s nekritickosťou nadužívania analgetík, s dosiahnutím psychickej stabilizácie trvale bez psychotických príznakov. V súvislosti s uvedenými prejavmi je uvedená aj diagnóza histriónskej osobnosti s plytkou a labilnou afektivitou, uvádzanou teatrálnosťou a prehnanými citovými prejavmi, egocentrizmom, zodpovedajúca hysterickej osobnosti. Pri uvedenom priebehu aj naďalej posudkový lekár prvostupňového orgánu verenej správy určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50%, pretože nie sú preukázané trvalé psychické zmeny, ktoré by neboli liečbou ovplyvniteľné. Bipolárna afektívna porucha je naďalej uvádzaná v ambulantných psychiatrických nálezoch v diagnostickom riešení. Ostatné pridružené somatické ochorenia, uvedené v anamnéze a diagnostickom závere, sú zhodnotené v percentuálnom zvýšení, nakoľko samostatne vyššie percento mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žiadne z nich nedosahuje. Pre posúdenie zdravotného stavu účastníčky konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: Prepúšťacia správa z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya Kremnica od 27.05.2020 do 09.06.2020, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 17.06.2020 a zo dňa 07.08.2020 MUDr. L. D., odborná ambulancia Zvolen, ortopedické vyšetrenie zo dňa 13.02.2020 MUDr. H. D., odborná ambulancia Zvolen, chirurgické vyšetrenie zo dňa 24.03.2020 MUDr. H. T., odborná ambulancia Zvolen, neurologické vyšetrenie zo dňa 01.04.2020 MUDr. B. Y. odborná ambulancia Zvolen, a interné vyšetrenie zo dňa 18.05.2020 MUDr. Z. L., Nemocnica Zvolen. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov posudkový lekár potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníčky konania je recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, ktorú zaradil do kapitoly V. duševné choroby, poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), b) - ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k , ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia od 50 - 80%. Za iné zdravotné ochorenia účastníčky konania (dorzalgia, poruchy medzistavcových platničiek, migréna, arteriálna hypertenzia kontrolovaná, porucha glukózovej tolerancie, polieková hepatopatia), bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10% podľa v znení Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je naďalej 60% od 19. júla 2019. Žalovaný ďalej

poukázal na ustanovenia a a Následne konštatoval, že účastníčke konania sa podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne natoľko nezhoršil zdravotný stav, aby sa zmenila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a pretože nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, bola žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný poukázal na to, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení predložených lekárskych práv a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 60%, preto účastníčka konania je naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný k námietke účastníčky konania týkajúcej sa nesprávneho posúdenia zdravotného stavu uviedol, že táto nie je dôvodná a je vyvolaná jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Pri posúdení zdravotného stavu boli podľa žalovaného vzaté do úvahy všetky lekárskej správy, ktoré účastníčka konania predložila posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, žalovaný uviedol, že to odporuje ust. a nasl. , ktoré presne stanovujú práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na okolnosť, že títo majú udelenú licenciu na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Pri hodnotení zdravotného stavu si podľa žalovaného posudkoví lekári sociálneho postenia nedovolia diskriminovať a ináč hodnotiť účastníčku konania, posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem ju poškodiť. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníčky konania. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí aktuálny zdravotný stav ku dňu jeho posudzovania a v prípade zhoršenia akéhokoľvek ochorenia v budúcnosti je možnosť zo strany účastníčky konania opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu. Pokiaľ účastníčka konania namietala nedostatočne zistený skutočný stav veci žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o zvýšení invalidného dôchodku sú rozhodnutia založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav bol posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, či sú, alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Odborný posudok o invalidite vystavený posudkovým lekárom sociálneho postenia preukazuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti s posudzovaním nároku na dôchodkové dávky podľa Súčasťou odborného posudku o invalidite je aj pracovná rekomandácia, ktorou posudkový lekár dokumentuje možnosť ďalšieho pracovného uplatnenia poistenca so zohľadnením obmedzení vyplývajúcich z jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Táto pracovná rekomandácia má odporúčací charakter a môže napomôcť v súvislosti s výberom ďalšieho pracovného uplatnenia, resp. v súvislosti s ďalším výkonom aktuálneho pracovného zaradenia. Odborný posudok o invalidite však nemožno považovať za lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, ktorý by bolo možné použiť. Dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa na účely napr. preukazuje posudkom vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade s o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na vystavenie predmetného posudku je oprávnený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má posudzovaná osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalovaný ďalej uviedol, že subjektívne presvedčenie účastníčky konania, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť účastníčky konania vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný zdôraznil, že medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory, a preto žalovaný vyhodnotil námietky účastníčky konania vznesené v odvolaní ako nedôvodné. Žalovaný napokon uviedol, že účastníčka konania bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení . Žalovaný konštatoval, že zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky

dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné, a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia žalovaného.

Žaloba

4. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verenej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím žalovaného i prvostupňového orgánu verenej správy. Poukázala na to, že podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí boli Odborné posudky zo dňa 13.07.2020 a zo dňa 28.10.2020 s potvrdzujúcim záverom, že u žalobkyne naďalej pretrvávajú klinické príznaky depresívneho syndrómu, avšak bez výrazného zhoršenia a bez psychotických príznakov, na základe čoho jej bola opakovane potvrdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% (z toho 50% poklesu predstavuje rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad - ťažké formy a 10% poklesu ostatné ochorenia). Uvedený posudok je v prvostupňovom rozhodnutí označený ako neoddeliteľná súčasť jeho odôvodnenia, a preto žalobkyňa namietala, že rozhodnutie nevychádza z presného, úplného a objektívneho zhodnotenia zdravotnej dokumentácie a teda aj jej zdravotného stavu a tvrdila, že posudkový lekár posúdil jej stav zľahčujúcim spôsobom, v dôsledku čoho jeho závery a tým aj závery rozhodnutia prvostupňového orgánu verenej správy, nie sú presvedčivé. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že porovnaním posudkovej časti prvostupňového rozhodnutia orgánu verenej správy s predchádzajúcim Odborným posudkom o invalidite zo dňa 19.07.2019 je možné zistiť, že v časti choroba pribudli žalobkyni ďalšie vážne diagnózy a to bipolárna afektívna porucha, zmiešaná fáza a histriónska osobnosť. Hoci tieto diagnózy sú spomenuté aj v závere Odborného posudku zo dňa 19.07.2019, neboli zahrnuté medzi choroby, čo podľa žalobkyne svedčí o skutočnosti, že v tej dobe neboli považované za plne preukázateľné. Pritom už v správe ošetrujúceho lekára zo dňa 17.06.2020 a následne v poslednej vyhotovenej správe toho istého lekára zo dňa 27.11.2020 je práve bipolárna afektívna porucha uvádzaná ako hlavná diagnóza. Podľa žalobkyne preto neobstojí tvrdenie posudkových lekárov sociálneho poistenia, že žalobkyni sa nezhoršil zdravotný stav tak, aby sa zmenila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto nedošlo ani k zmene skutočností rozhodujúcich na výplatu invalidného dôchodku. Z charakteru ochorenia, jeho priebehu, vývoja a doby trvania má žalobkyňa dostatočným spôsobom za preukázané, že sa u nej jedná o rozvíjajúcu sa ťažkú zdravotnú ujmu, ktorá jej privodzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne vyšší pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než ako ju ohodnotili posudkoví lekári. Na základe uvedeného podľa žalobkyne lekárske posudky nespĺňajú kritérium objektívneho posudzovania zdravotného stavu žalobkyne, pretože postrádajú objektivizovane odborných nálezov pre účely prijatia záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa tvrdí, že závery jej ošetrujúceho lekára - psychiatra vôbec neboli posudkovými lekármi žalovaného zohľadnené, ako ani ďalšie diagnózy, či záver, že žalobkyňa vzhľadom na stav trvalého charakteru a zmenu osobnosti, ktorá je premorbídne traumatizovaná, prognosticky s celoživotnou liečbou a zhoršovaním stavu, má výrazné obmedzenú pracovnú spôsobilosť (záver odborného lekára z vyšetrenia z 03.07.2019). Pracovný potenciál žalobkyne je nadmieru poznačený jej diagnózami a teda vysoko redukovaný, a preto nie je schopná žiadnej samostatnej zárobkovej činnosti. Uvedeným je vážne narušená akákoľvek kvalita jej života, čo podľa žalobkyne jednoznačne deklarujú aj závery ošetrujúceho psychiatra. Psychiatrom stanovené diagnózy sú obsiahnuté v Posudku posudkového lekára prvostupňového orgánu verenej správy zo dňa 13.07.2020, napriek tomu však posudkový lekár prijal záver, že „naďalej pretrvávajú klinické príznaky depresívneho syndrómu, avšak bez výraznejšieho zhoršenia a bez psychotických príznakov. Zároveň zhodnotil pracovnú rekomandáciu na trhu práce pozitívne s obmedzením nadmernej fyzickej a psychickej záťaže a bez limitovania tempa práce.“ Takýto záver podľa žalobkyne nezodpovedá všeobecnému posudkovému hľadisku definovanému pre kapitolu V. prílohy č. 4 k , v zmysle ktorého je pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyv prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Na základe uvedeného žalobkyňa namietala, že lekárske odborné posudky, ktoré slúžili ako podklad žalobou napadnutých rozhodnutí, nespĺňajú kritérium objektívneho posudzovania zdravotného stavu žalovanou a postrádajú objektivizovane a komplexnosť vyhodnotenia odborných nálezov pre účely prijatia záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Žalobkyňa žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verenej správy zrušil v zmysle psím. e) (ďalej len „ “) a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 100%. Žalobkyňa o.i. k žalobe pripojila Lekárske správy zo dňa 17.06.2020 a zo dňa 27.11.2020 vyhotovené MUDr. L. D., Psychiatrická ambulancia, Zvolen a Odborný posudok o invalidite zo dňa 19.07.2019, ktorý tvoril podklad predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uviedol, že nežiada, aby správy súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na závery Odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného zo dňa 28.10.2020 so záverom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená naďalej na 60%. Poukázal na ust. , podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Následne sa žalovaný vyjadril k žalobným námietkam žalobkyne nasledovne: K námietke týkajúcej sa nezvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za bipolárnu afektívnu poruchu a nezaradenia tohto ochorenia do rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalovaný uviedol, že pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici považuje naďalej za rozhodujúce ochorenie recidivujúcu depresívnu poruchu, pre ktorú je v psychiatrickej starostlivosti od roku 1998. Pre zhoršenie zdravotného stavu žalobkyňa absolvovala hospitalizáciu v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici od 27.05.2020 do 09.06 2020. Počas uvedeného obdobia pri kontinuálnom sledovaní bol stav uzavretý ako recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, histriónska osobnosť, abúzus analgetík. Psychiatrické a psychologické explorácie nedokumentujú patologické bludné obsahy (bez evidentných patologických bludných obsahov) s paranoidným alebo perzekučným obsahom, halucinácie ani zmeny v zmysle bipolárnej afektívnej poruchy nie sú zaznamenané. Psychické zmeny boli potencované histriónskou poruchou osobnosti, ktorá je typická dlhodobou a opakujúcou sa sebadramatizáciou, teatrálnosťou, ako aj nadužívaním analgetík. Dokumentovaný je teda kolísaný stav, bez trvalého zhoršenia, s možnosťou terapeutického ovplyvnenia, čomu naďalej zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% (dolná hranica zodpovedajúca ťažkej forme ochorenia). V ambulantnom Psychiatrickom náleze zo 17.07.2020 je v klinickom náleze uvedené: „v deferenciálnej diagnostike (bez jednoznačného diagnostického upresnenia) je určitá forma bipolárnej afektívnej poruchy, zmiešaný typ - stav ešte kolíše“, s rovnakým nálezom aj pri vyšetrení zo dňa 07.08.2020. Žalovaný uviedol, že pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici považuje teda za smerodajné zhodnotenie počas hospitalizácie od 27.05.2020 do 09.06.2020, s kontinuálnou exploráciou a komplexným zhodnotením (psychiatrickým aj psychologickým). Navyše poukázal na to, že uvedené ochorenia - bipolárna afektívna porucha (F 31) a recidivujúca depresívna porucha (F 33) patria do skupiny afektívnych porúch (F 30 až F 39) podľa prílohy č. 2 k Ide o poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch, alebo v nálade do depresie alebo mánie. Väčšina týchto porúch býva návratná, nástup jednotlivých epizód často súvisí so stresujúcimi udalosťami, alebo situáciami. Ide teda o skupinu chorôb, ktoré sú v prílohe č. 4 k uvedené spolu v kapitole V. - duševné choroby a poruchy správania, pod položkou 3 - poruchy nálad. Za iné zdravotné ochorenia žalobkyne bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10% podľa v znení Klinické prejavy recidivujúcej depresívnej poruchy sú preukázané počas hospitalizácie odborným vyšetrením. Psychotické fenomény neboli zistené psychologickým ani psychiatrickým vyšetrením, ako je uvedené v Prepúšťacej správe z hospitalizácie (bez floridnej psychotickej symptomatiky), ale ich prítomnosť nevyplýva ani z ambulantných psychiatrických nálezov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že k zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobkyňou k správnej žalobe (konkrétne psychiatrické vyšetrenie z 27.11.2020) správny súd nemôže prihliadať s poukazom na . Lekárska správa zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.06.2020 bola pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne zohľadnená. Žalovaný poukázal na to, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a opätovné posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok. K spochybňovaniu objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalovaný uviedol, že toto odporuje ustanoveniu a nasl. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť

posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov pochybili, alebo vyvrátili. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú podľa žalovaného neodôvodnené. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé, úplné, vypracované komplexne na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a zodpovedajú kritériám upraveným v Žalovaný vyslovil názor, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

Replika žalobkyne

6. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku, avšak podaním doručeným správnemu súdu 23.03.2021 splnomocnená zástupkyňa žalobkyne správnemu súdu oznámila, že z dôvodu jej vyčiarknutia zo Zoznamu advokátov k 28.02.2021 zaniklo splnomocnenie na zastupovanie udelené jej žalobkyňou v tomto konaní. Zároveň uviedla, že žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú k zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

8. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle až e) , pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobkyňa v žalobe nežiadala nariadiť pojednávanie, podľa oznámenia jej právnej zástupkyne výslovne súhlasila s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný výslovne vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nežiada nariadiť pojednávanie. V súlade s správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 10.08.2021. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 07.09.2021 v súlade s veta druhá .

9. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku a prehodnotenie jej zdravotného stavu a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami, nálezmi a prepúšťacou správou) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správu žalobu fyzickej osoby, a teda túto posudzoval neformálne podľa . Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ).

10. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

12. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa , (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

14. Podľa až 9 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

15. Podľa výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

16. Podľa , , (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5) Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

17. Podľa na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

18. Podľa , , (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

19. Podľa prílohy č. 4 k kapitola V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), b) ťažké formy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v rozpätí 50-80 %. Posudkové hľadisko: percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa prevažujúcich symptómov z orgánového alebo psychického postihnutia uvedeného v tejto prílohe.

20. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa podanou správnou žalobou vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy namietajúc, že rozhodnutia nevychádzajú z úplného a objektívneho hodnotenia zdravotného stavu a tvrdila, že posudkový lekár posúdil jej stav zľahčujúcim spôsobom, pretože neboli zohľadnené ďalšie vážne diagnózy a to bipolárna afektívna porucha, zmiešaná fáza a histriónska osobnosť, t.j. neboli zohľadnené závery vyplývajúce z lekárskych správ ošetrujúceho lekára - psychiatra. Namietala, že odborné posudky slúžiace ako podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy nie sú objektívne a neboli v nich komplexne vyhodnotené predložené odborné lekárske nálezy. Podľa žalobkyne neobstojí tvrdenie posudkových lekárov sociálneho poistenia, že jej stav sa nezhoršil tak, aby sa zmenila MPSVZČ a tým aj skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku.

21. Správny súd poukazuje na to, že predpokladom zvýšenia invalidného dôchodku, resp. vyplácania invalidného dôchodku vo vyššej sume je zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu uvedenej dávky (§ 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení). Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou ku dňu 14.09.2016 na základe Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 14.11.2016, pričom MPSVZČ bola stanovená na 50 %. Následne Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 19.08.2019 v spojení s Rozhodnutím žalovaného z 28.10.2019 bola suma invalidného dôchodku žalobkyni zvýšená od 19.07.2019 vzhľadom na to, že od 19.07.2019 bola MPSVZČ u žalobkyne zvýšená na 60 % z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené duševné ochorenie v zmysle kapitoly V., položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, konkrétne recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, ktorej bol priznaný 50 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a za ostatné ochorenia bola MPSVZČ zvýšená o 10 %, t.j. celková MPSVZČ predstavovala 60 %.

22. Žalobkyňa opätovne požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a o prehodnotenie jej zdravotného stavu žiadosťou zo dňa 30.06.2020. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol opätovne posúdený jej zdravotný stav a aktuálna MPSVZČ posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, výsledkom ktorého bol Odborný posudok zo dňa 13.07.2020, v ktorom bolo konštatované trvanie invalidity žalobkyne podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s MPSVZČ 60 %. Podľa tohto odborného posudku za rozhodujúce zdravotné postihnutie je naďalej považované duševné ochorenie v zmysle kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, konkrétne recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, pre ktorú bol žalobkyni z možného percentuálneho rozpätia zníženej pracovnej schopnosti v rozsahu 50-80 % určený 50 % pokles jej pracovnej schopnosti a za ostatné ochorenia bola MPSVZČ zvýšená o 10 %, t.j. celková MPSVZČ predstavovala 60 %. Z odborného posudku vyplýva, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzal z Prepúšťacej správy z Psychiatrickej nemocnice v Kremnici, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná od 27.05. do 09.06.2020, obj. o.i. bez evidentných patologických bludných obsahov, potreba pútať pozornosť, zaujať, teatrálnosť v správaní, účelové trasenie hlavne končatín, susp. nadužívanie rôznych analgetík, osobnosť s histriónskymi rysmi, alternovaná v oblasti nálady, emotivity a afektivity, bez floridnej psychotickej symptomatiky. Psychologické vyšetrenie so záverom osobnosť s disharmonickým vývinom, emočne a sociálne menej zrelá, so závažnou psychotraumou v detstve, s histiónskou akcentáciou, s konzervatívnymi prejavmi pod vplyvom stresu. Psychotické fenomény nezistené, kontakt s realitou môže byť oslabený pod vplyvom stresu. Psychotické fenomény nezistené, kontakt s realitou môže byť oslabený pod vplyvom emočnej záťaže, prežívanie dosahuje hĺbku ťažkej depresívnej symptomatiky. Záver: Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov. Histriónska osobnosť. Abúzus analgetiká. Ďalej vychádzal z psychiatrického vyšetrenia MUDr. D. zo 17.06.2020, v ktorom sa konštatuje, že u žalobkyne sa jedná o osobnosť premorbídne hraničnú s hi črtami, chronifikovane alternovanú v nálade, fungovaní, zmena po psychickej poruche v dif. dg. určitá forma bipolárnej afektívnej poruchy, zmiešaný typ, stav po hospitalizácii kolíše, incip. klimaktériu. Záver: Bipolárna afektívna porucha, zmiešaná fáza. Osobnosť hraničná, histriónska. Posudkový lekár ďalej vychádzal z neurologického vyšetrenia z 01.04.2020 a interného vyšetrenia z 18.05.2020. V odbornom posudku posudkový lekár uviedol, že ide o 46 ročnú účastníčku konania, ktorá už v minulosti bola v rokovaní posudkového lekára a bola uznaná za invalidnú s MPSVZČ 60 %, pre kombináciu duševného ochorenia - depresie a pridružených ochorení. Z Prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia, ako aj z ambulantnej správy psychiatra, neurológa a internistu dospel posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy k záveru, že naďalej pretrvávajú klinické príznaky depresívneho syndrómu, avšak bez výraznejšieho zhoršenia a bez psychotických príznakov, a preto na základe zhodných nálezov je MPSVZČ naďalej 60 %. Po odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podanom žalobkyňou, bol jej stav opätovne posudzovaný posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý v Posudku zo dňa 12.10.2020 uviedol, že pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne opätovne vychádzal z podkladov predložených žalobkyňou v prvostupňovom administratívnom konaní, ako aj znova predloženého psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07.08.2020, ktoré obsahovalo totožný záver, ako psychiatrickom vyšetrení zo dňa 17.06.2020, pričom na základe zhodnotených nálezov zotrval na určení MPSVZČ naďalej vo výške 60 %. Nakoľko na základe predložených lekárskych nálezov nedošlo k zmene posudku, kompletná spisová dokumentácia bola postúpená Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posudzoval v odvolacom administratívnom konaní opätovne zdravotný stav žalobkyne a v Posudku zo dňa 28.10.2020 vychádzal z totožných odborných nálezov ako posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy. Navyše boli predložené lekárske správy z ortopedického vyšetrenia z 13.02.2020 a chirurgického vyšetrenia z 24.03.2020. Zo Zápisnice - Lekárskej správy posudzovania invalidity žalobkyne z 28.10.2020 vyplýva, že žalobkyňa je od r. 1998 v ambulantnej psychiatrickej liečbe pre rekurentnú depresívnu poruchu, opakovane hodnotenú ako ťažkú fázu, chronifikovanú, v dif. dg. je uvádzaná aj bipolárna porucha. Prvá psychiatrická hospitalizácia od 27.05.2020 do 09.06.2020 v Kremnici. Počas hospitalizácie vykonané psychologické vyšetrenie, stav uzavretý ako recidivujúca porucha, t.č. ťažká epizóda bez psychotických príznakov, histriónska osobnosť, abuzus liekov proti bolesti. Počas hospitalizácie upravovaná liečba. Stav kolísavý po stabilizácii na vlastnú žiadosť pacientky bola liečba ukončená. V ambulantných psychiatrických nálezoch opakovane uvedená bipolárna afektívna porucha v diagnostickom riešení, na vyššom pracovisku počas hospitalizácie toto ochorenie nie je uvedené. Aj podľa ambulantných správ stav kolíše, vyžaduje pravidelnú liečbu. Posudkový lekár žalovaného dospel podľa obsahu posudku k rovnakému záveru, ako posudkový lekár v prvostupňovom administratívnom konaní, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie

je označené recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov v zmysle kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. b) - ťažké formy prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré žalobkyni priznal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % (z rozpätia 50-80 %). Pre pridružené ochorenia navýšil MPSVZČ o maximálne možných 10 %. V posudku uviedol, že „v stanovenom percente MPSVZČ u 46 ročnej účastníčky konania s odborným vzdelaním sú komplexne zhodnotené jej somatické a psychické problémy. Za rozhodujúce ochorenie naďalej považujeme tak, ako uznanie invalidity v minulosti, recidivujúcu depresívnu poruchu, ťažkú epizódu bez psychotických príznakov, ktorá je dokumentovaná aj počas hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Kremnica v máji až júni 2020. Stav bol potvrdený psychiatrickou a psychologickou exploráciou s potvrdením kolísavej nálady, kolísaním afektivity a emotivity, s teatrálnymi prejavmi s nekritickosťou nadužívania analgetík, dosiahnutím psychickej stabilizácie, trvale bez psychotických príznakov. V súvislosti s uvedenými prejavmi je uvedená aj diagnóza histriónskej osobnosti s plytkou a labilnou afektivitou, uvádzanou teatrálnosťou a prehnanými citovými prejavmi, egocentrizmom, zodpovedajúcim hysterickej osobnosti. Pri uvedenom priebehu aj naďalej určujeme MPSVZČ na úrovni 50 %, pretože nie sú preukázané trvalé psychické zmeny, ktoré by neboli liečbou ovplyvniteľné. Bipolárna afektívna porucha je naďalej uvádzaná v ambulantných psychiatrických nálezoch v diagnostickom riešení. Ostatné pridružené somatické ochorenia uvedené v anamnéze a diagnostickom závere sú zhodnotené v percentuálnom zvýšení, nakoľko samostatne vyššie percento MPSVZČ žiadne z nich nedosahuje.“

23. Zákonným predpokladom zvýšenia sumy vyplácanej dôchodkovej dávky je zmena skutočností rozhodujúcich pre jej výplatu, čo v prípade invalidného dôchodku znamená predovšetkým takú objektívne zistenú nepriaznivú zmenu v zdravotnom stave poistenca, ktorá negatívne ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zhoršenie zdravotného stavu musí byť objektívne preukázané zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter. To znamená, že zhoršenie zdravotného stavu nereaguje na liečbu z hľadiska aktuálnych medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu dostupných liečebných možností, prípadne boli liečebné možnosti vyčerpané a zdravotný stav poistenca nemožno podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy pozitívne ovplyvniť.

24. Zhoršenie zdravotného stavu poistenca s následným navýšením percentuálnej MPSVZČ má priamy dopad aj na výšku invalidného dôchodku, pretože percento MPSVZČ je jedným z kritérií určujúcich výšku tejto dôchodkovej dávky.

25. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) dospel správny súd k záveru, že tieto rozhodnutia sú výsledkom riadne zisteného skutkového stavu v nevyhnutnom rozsahu a jeho správneho právneho posúdenia.

26. Námietka nesprávneho posúdenia zdravotného stavu, resp. jeho posúdenia zľahčujúcim spôsobom, nie je dôvodná. Z administratívneho spisu i z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne boli vzaté do úvahy všetky ňou v konaní predložené lekárske správy a tieto boli posúdené v súlade s ich obsahom. Žalovaný postupoval správne, keď v odvolacom konaní preskúmal prvostupňové rozhodnutie a spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu a s ohľadom na uplatnené odvolacie námietky správne pristúpil k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne vychádzajúc z aktuálne predloženej zdravotnej dokumentácie. Následne postupoval v súlade so zákonom, keď vychádzal z Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného z 28.10.2020, ktorý odborný posudok bol vystavený v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, pričom je to práve posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý je zákonom určenou osobou na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich invalidizácie a určenie konkrétnej percentuálnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti, pričom o vecnej správnosti odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného nemal správny súd pochybnosti. Posudkové závery týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vplyvu jeho (žalobkyňou tvrdeného) zhoršenia na jej pracovnú schopnosť, vychádzali zo žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie, ktorej obsah bol v celom rozsahu posudkovo zohľadnený a bol vyhodnotený v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami. Posudkové závery boli vecné, logické a presvedčivé a správny súd nezistil žiadne dôvody na spochybnenie ich vecnej správnosti, a preto považoval Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného z 28.10.2020 za úplný a správny podklad pre jeho vydanie a následne pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu predmetného odborného posudku vyplýva,

že v ňom boli vyhodnotené všetky žalobkyňou predložené lekárske správy, ktoré boli predložené tak v prvostupňovom administratívnom konaní, ako i v odvolacom konaní. Z jeho obsahu vyplýva záver posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ktoré ochorenie žalobkyne je považované za rozhodujúce ochorenie a z akého dôvodu, ako aj zaradenie rozhodujúceho ochorenia podľa príslušných ustanovení prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Z odborného posudku vyplýva, z akého dôvodu bola stanovená MPSVZČ vo výške 50 % (zo zákonom stanoveného rozpätia 50-80 %), konkrétne z dôvodu, že nie sú preukázané trvalé psychické zmeny, ktoré by neboli liečbou ovplyvniteľné, ako aj z dôvodu, že bipolárna afektívna porucha je naďalej uvádzaná v ambulantných psychiatrických nálezoch v diagnostickom riešení. Tak v odbornom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z tohto odborného posudku, ktorý tvoril jeho podklad, vyplýva, že v stanovenom percente MPSVZČ u žalobkyne sú komplexne zhodnotené jej somatické i psychické problémy, rovnako je zrejmé, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené všetky ňou predložené lekárske správy, vrátane lekárskych správ vyhotovených psychiatričkou MUDr. L. D. obsahujúce stanovenie „nových diagnóz“ (bipolárna afektívna porucha, histriónska osobnosť) a súčasne bolo v napadnutom rozhodnutí žalovaného vysvetlené, že bipolárna afektívna porucha je v diagnostickom riešení, a preto je naďalej za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne považovaná recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že MPSVZČ bola zvýšená o maximálne možné percento stanovené zákonom, t.j. o 10 % za ostatné pridružené ochorenia žalobkyne (dorzalgia, poruchy medzistavcových platničiek, migréna, arteriálna hypertenzia kontrolovaná, porucha glukózovej tolerancie, polieková hepatopatia). To znamená, že pre určenie aktuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne bolo posudkovo zohľadnené jednak jej rozhodujúce zdravotné postihnutie a jednak jej pridružené zdravotné ťažkosti. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je také, ktoré sa najvyššou mierou podieľa na zníženej pracovnej schopnosti poistenca a všetky ďalšie zdravotné postihnutia (už existujúce v čase invalidizácie, resp. zistené v neskoršom období) môžu byť posudkovo zohľadnené len 10 % navýšením miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca popri jeho rozhodujúcom zdravotnom postihnutí.

27. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobkyne týkajúcu sa nezvýšenia MPSVZČ za bipolárnu afektívnu poruchu a nezaradenia tohto ochorenia do rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z administratívneho spisu a odborných posudkov tvoriacich podklad napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre určenie MPSVZČ posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného považoval naďalej za rozhodujúce ochorenie recidivujúcu depresívnu poruchu, pre ktorú je žalobkyňa v psychiatrickej starostlivosti od r. 1998. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav žalobkyňa bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kreminici (od 27.05. do 09.06.2020), pričom počas tejto hospitalizácie bol jej zdravotný stav kontinuálne sledovaný a následne tento zdravotný stav bol uzavretý ako recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, histriónska osobnosť, abúzus analgetík. Psychiatrické a psychologické explorácie nedokumentujú patologické bludné obsahy s paranoidným alebo perzekučným obsahom, halucinácie, ani zmeny v zmysle bipolárnej afektívnej poruchy nie sú zaznamenané. Psychické zmeny boli potencované histriónskou poruchou osobnosti, ktorá je typická dlhodobou a opakujúcou sa sebadramatizáciou, teatrálnosťou, ako aj nadužívaním analgetík. Dokumentovaný je teda kolísavý stav, bez trvalého zhoršenia, s možnosťou terapeutického ovplyvnenia, čomu podľa záverov posudkového lekára žalovaného naďalej zodpovedá MPSVZČ 50 % (dolná hranica zodpovedajúca ťažkej forme ochorenia). Tak v ambulantnom psychiatrickom náleze zo dňa 17.06.2020, ako aj v ambulantnom psychiatrickom náleze zo daň 07.08.2020 (predloženom žalobkyňou v odvolacom konaní) je v klinickom náleze uvedené „v diferenciálnej diagnostike (bez jednoznačného diagnostického upresnenia) je určitá forma bipolárnej afektívnej poruchy, zmiešaný typ - stav ešte kolíše“. Z uvedeného vyplýva, že postup posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ktorý pre stanovenie MPSVZČ považoval za smerodajné zhodnotenie vykonané z hospitalizácie žalobkyne v Psychiatrickej liečebni v Kremnici s kontinuálnou exploráciou a komplexným zhodnotením psychiatrickým aj psychologickým, je v súlade s obsahom administratívneho spisu a v ňom nachádzajúcich sa lekárskych správ a lekárskych nálezov. Aj v tejto súvislosti správny súd, zhodne s argummentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení k žalobe, poukazuje na to, že bipolárna afektívna porucha a recidivujúca depresívna porucha patria do skupiny afektívnych porúch podľa prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení, pričom sa jedná o poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo nálade do depresie alebo mánie, pričom väčšina týchto porúch býva návratná, nástup jednotlivých epizód často súvisí so stresujúcimi udalosťami

alebo situáciami. Jedná sa teda o skupinu chorôb, ktoré sú v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení uvedené zhodne v kapitole V - duševné choroby a poruchy správania pod položkou 3 - poruchy nálad. Klinické prejavy recidivujúcej depresívnej poruchy sú preukázané počas hospitalizácie odborným vyšetrením, pričom psychotické fenomény neboli zistené psychologickým ani psychiatrickým vyšetrením, čo vyplýva z Prepúšťacej správy z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici (bez „floridnej psychotickej symptomatiky“), navyše ich prítomnosť nevyplýva ani zo žalobkyňou predložených ambulantných psychiatrických nálezov. Tak, ako bolo už vyššie uvedené, za iné zdravotné ochorenia žalobkyne bola MPSVZČ zvýšená o 10 % v súlade s § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení.

28. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej zdravotný stav bol posúdený zľahčujúcim spôsobom, táto námietka je nedôvodná a všeobecná a predstavuje len vyjadrenie jej nesúhlasu s hodnotením jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Vyjadrenie nesúhlasu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

29. Žalobkyňa poukázala na to, že oproti predchádzajúcemu Odbornému posudku zo dňa 19.07.2019 už bola v správach ošetrujúcej lekárky - psychiatričky MUDr. L. D. zo dňa 17.06.2020 i zo dňa 27.11.2020 (táto správa bola vyhotovená až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného) uvedená ako hlavná diagnóza bipolárna afektívna porucha, t.j. žalobkyni pribudli ďalšie vážne diagnózy (bipolárna afektívna porucha a histriónska osobnosť), a preto namietala, že neobstojí tvrdenie posudkových lekárov sociálneho poistenia, že žalobkyni sa nezhoršil zdravotný stav tak, aby sa zmenila MPSVZČ, a teda že nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vyplácanie invalidnej dávky. Táto námietka žalobkyne neobstojí z dôvodu, že v odborných posudkoch posudkových lekárov prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného sú tieto žalobkyňou označené diagnózy (ochorenia) uvedené, t.j. boli zohľadnené pri posudzovaní jej aktuálneho zdravotného stavu, avšak so záverom, že určitá forma bipolárnej afektívnej poruchy je naďalej uvádzaná v ambulantných psychiatrických nálezoch v diagnostickom riešení, stav kolíše, čo znamená, že je dokumentovaný kolísavý stav, bez trvalého zhoršenia s možnosťou terapeutického ovplyvnenia, čomu naďalej zodpovedá MPSVZČ 50 % (viď bod 22 tohto rozsudku). Z uvedeného teda vyplýva, že nebola objektívne zistená taká zmena zdravotného stavu žalobkyne, ktorá by mala vplyv na navýšenie MPSVZČ, a teda na zmenu skutočností ovplyvňujúcich výšku vyplácaného invalidného dôchodku (dôchodkovej dávky). Tak, ako bolo vyššie uvedené, nesúhlas žalobkyne s hodnotením vykonaným posudkovými lekármi sociálneho poistenia v odborných posudkoch, ktoré tvorili podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, nespôsobuje nezákonnosť týchto rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené ani tvrdenie žalobkyne, že závery lekárky - psychiatričky, neboli zohľadnené, resp. že neboli zohľadnené ňou uvedené diagnózy vo vystavených lekárskych správach z psychiatrickej ambulancie, nemá oporu v administratívnom spise a ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného.

30. Námietku žalobkyne, že lekárske odborné posudky nespĺňajú kritériá objektívneho posudzovania zdravotného stavu žalobkyne a postrádajú objektivizovanie a komplexnosť vyhodnotenia odborných nálezov pre účely prijatia záveru o MPSVZČ žalobkyne, správny súd vyhodnotil ako všeobecnú a vyjadrujúcu nesúhlas žalobkyne s vyhodnotením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy. Správny súd pre úplnosť uvádza, že správne súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobcu ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok (resp. v tomto prípade o nároku na zvýšenie invalidného dôchodku) sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.2015). Správny súd preto v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru NS SR posudzoval závery uvedené v Lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a to vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorou vyslovila v podstate nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu, resp. nesúhlas so záverom, že nedošlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, ako aj nesúhlas s určením MPSVZČ v nezmenenej percentuálnej výške. Samotné vyslovenie nesúhlasu žalobkyne nepostačuje na vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na to, že nie je v jeho právomoci určovať MPSVZČ žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by

nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že podľa a je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného.

31. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v administratívnom konaní správny súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa podrobila. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Zdravotné poškodenia žalobkyne vyplývajúce z posudkov posudkových lekárov znižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola aj naďalej invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa stanovenú MPSVZČ naďalej v celkovej výške 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaných dôkazov teda vyplýva, že u žalobkyne oproti posúdeniu jej zdravotného stavu v r. 2019 na základe jej žiadosti nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej MPSVZČ a tým aj zvýšenie jej invalidného dôchodku.

32. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, správny súd poukazuje na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že skutkový stav pre posúdenie veci bol zistený dostatočne, bol vyhodnotený postupom súladným so zákonom, pretože posudkoví lekári a následne orgány verejnej správy rozhodujúce v preskúmavanom prípade vychádzali zo žalobkyňou predložených lekárskych nálezov a správ, tieto odborné posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádzajú z vyššie uvedených lekárskych správ a nálezov, bolo prihliadnuté na všetky listinné dôkazy, ktoré boli žalobkyňou predložené a tieto boli orgánmi verejnej správy vyhodnotené v súlade s ich obsahom so záverom, že nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu u žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie percentuálnej MPSVZČ žalobkyne a následne zvýšenie invalidného dôchodku žalobkyne tak, ako bolo vyššie uvedené.

33. Pokiaľ žalobkyňa k žalobe predložila novú Lekársku správu zo dňa 27.11.2020 (psychiatrické vyšetrenie), správny súd uvádza, že k tejto novej lekárskej správe nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadnuť, keďže v zmysle , je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd teda nemohol prihliadať k lekárskej správe z vyšetrenia, ktoré bolo vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pokiaľ toto zhoršenie zdravotného stavu žalobkyňa preukazuje novými odbornými lekárskymi nálezmi, resp. správami, správny súd uvádza, že žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o prehodnotenie jej zdravotného stavu a o zvýšenie invalidného dôchodku. V novom konaní môže byť následne opätovne posúdený jej zdravotný stav vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie požadovanej dávky (zvýšenie invalidného dôchodku) spôsobom stanoveným Zákonom o sociálnom poistení.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho konania, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).