Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/161/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného JANÍČEK LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Krajský súd v Žiline, so sídlom Orolská č. 3, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr 12 012/2021 zo dňa 25.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Krajského súdu v Žiline č. Spr 12 012/2021 zo dňa 25.08.2021, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 1SprI/20/2021 zo dňa 30.07.2021 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím 1SprI/20/2021 zo dňa 30.07.2021 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo okresný súd) nevyhovel žiadosti A. B., doručenej okresnému súdu 19.04.2021, a to v časti o sprístupnenie žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní sp. zn. 7D/1707/2004 podanej po vydaní Osvedčenia o dedičstve č. k. 7D/1707/2004-73 zo dňa 09.05.2005.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej ako odvolací správny orgán alebo krajský súd alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Spr 12 012/2021 zo dňa 25.08.2021 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie krajského súdu alebo napadnuté rozhodnutie) rozhodol podľa § 19 ods. 2 prvá veta, prvej vety, o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s o správnom konaní tak, že zamieta odvolanie žiadateľa zo dňa 09.08.2021 proti rozhodnutiu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 1SprI/20/2021 zo dňa 30.07.2021 a rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš 1SprI/20/2021 zo dňa 30.07.2021, ktorým nebolo vyhovené žiadosti o sprístupnenie žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní 7D/1707/2004 podanej po vydaní osvedčenia o dedičstve, potvrdil.

Správna žaloba

3. Včas podanou správnou žalobou žalobca namietal:

1/. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uvádza: · Žalobca tvrdí naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a odvolacieho správneho orgánu podľa , teda z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Namieta, že žiadosť o pokračovanie v konaní v úplnom znení/ ako celok, sa nenachádza v administratívnom spise a z toho vyplýva, že nemožno predpokladať, že sa v administratívnom konaní preskúmala a tým, že sa preskúmala i potreba obmedzenia základného práva na informácie. Ani súd nemôže preskúmať potrebu jej anonymizácie, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 350/2016. Ďalej ohľadom potreby úplného administratívneho spisu poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sži/44/2014 zo dňa 19.01.2016. Postup žalovaného pred vydaním rozhodnutia žalovaného porušuje úpravu konania podľa Správneho poriadku. Konkrétne v tejto časti žalobca namieta absenciu možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čím došlo k porušeniu úpravy podľa Správneho poriadku. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie. Účastník má právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie v každom štádiu konania. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa zákona o slobode informácií. Žalobcovi bolo toto právo opakovane odopreté správnym orgánom prvého stupňa, ktorý ho nikdy nevyzval na vyjadrenie sa k pokladom rozhodnutia a uvedené nenapravil ani žalovaný.

· Žalobca namieta absenciu skúmania materiálneho charakteru obmedzenia prístupu k informáciám. Tvrdí, že žalovaný neskúmal materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, žalovaný nepreukázal, že trvajú dôvody nesprístupnenia informácie v zmysle § 12 posledná veta zákona o slobode informácií. Podľa tvrdenia žalobcu nie sú rešpektované závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžik/1/2017 zo dňa 30.05.2018.

· Žalobca namieta nedostatky výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a to konkrétne jeho nezrozumiteľnosť, zmätočnosť, čo nebolo odstránené ani v rozhodnutí žalovaného. Konkrétne namieta absenciu ustanovenia právneho predpisu, na podklade ktorého bolo o žiadosti žalobcu rozhodnuté, keďže vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je žiadne konkrétne ustanovenie, ktoré by mohlo byť podkladom vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V danom prípade ide o rozpor s úpravou podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku a uvedené predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca v tejto časti poukázal na to, že žalovaný len skonštatoval, že sa nejedná o taký nedostatok, pre ktorý by muselo byť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušené. To je v rozpore s predchádzajúcim záverom žalovaného, podľa ktorého v rozhodnutí musí byť uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Takéto závery žalovaného sú protirečivé.

2/. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov: · Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, keď uvádza, že tieto sa nevysporiadali s otázkou, či skutočne bolo potrebné vzhľadom na povahu a charakter požadovaných informácií a okolností prípadu žalobcovi neposkytnúť v celom rozsahu žiadanú informáciu a prečo je dôvodné pristúpiť k najprísnejšiemu zásahu do základného práva žalobcu. V odôvodnení rozhodnutí sa uvádza, že k nesprístupneniu informácie došlo z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia, nie však z dôvodu ochrany rozhodovacej činnosti. Z toho vyplýva rozpor medzi dôvodmi zásahu, v ktorej časti žalobca poukázal na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2018, II. ÚS 28/96 a skonštatoval, že je potrebné riadne zistiť okolnosti prípadu opodstatňujúce zásah do práva žalobcu podľa článku 26 ods. 1 SR a identifikovať účel, pre ktorý sa základné právo žalobcu obmedzí. Žalovaný neskúmal materiálny charakter obmedzenia, ani individuálne okolnosti prípadu, obmedzil sa len na odkaz na legitímny cieľ, a to konkrétne na ochranu osobných údajov a súkromia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je paušalizujúce a nevymedzuje dostatok dôvodov, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/45/2020. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neodôvodnili prečo pristúpili až k najprísnejšiemu obmedzeniu základného práva žalobcu, hoci zákona o slobode informácií umožňuje aj miernejšiu formu, a to je obmedzenie. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného o tom absentujú úvahy, a preto sú obe rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

· Žalobca namieta, že účel zásahu do základného práva žalobcu na informácie je protirečivý. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že k obmedzeniu zásahu došlo z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby, nie z dôvodu rozhodovacej činnosti súdu. Vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa absentuje odkaz na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ale aj odkaz na § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o slobode informácií, z čoho vyplýva materiálny nedostatok výroku, a to neodstránil ani žalovaný. Žalobca namieta, že účelom úpravy podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií nie je ochrana osobnosti alebo súkromia fyzickej osoby, čo vyplýva i zo záverov rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžik/1/2019 z 29.10.2019. Ak chce povinná osoba obmedziť základné právo z dôvodu ochrany osobnosti alebo súkromia, musí vo výroku aj v odôvodnení uviesť odkaz na § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o slobode informácií, čo vo výroku absentuje. V odôvodnení rozhodnutia odkazuje správny orgán prvého stupňa len na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, nie na § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o slobode informácií. Z toho vyplýva, že nie je jasne a jednoznačne identifikovaný účel zásahu do základného práva, v dôsledku čoho sú rozhodnutia správnych orgánov prvého stupňa a žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 3/. Nesprávne právne posúdenie: · Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k úprave § 47 ods. 2 Správneho poriadku a požiadavkám, ktoré z neho vyplývajú na výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa úplne absentuje ustanovenie právneho predpisu, na podklade ktorého bolo o žiadosti žalobcu rozhodnuté, nie je v ňom žiadne ustanovenie. Opätovne konštatuje, že uvedené neodstránil ani žalovaný, len označil tento nedostatok za taký, pre ktorý nemusí byť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušené, čo je v rozpore s jeho predchádzajúcim výslovne vyjadreným názorom a v dôsledku toho je nesprávny a aj protirečivý záver o interpretácii úpravy podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku.

· Žalobca ďalej namieta, že správny orgán prvého stupňa a žalovaný nesprávne interpretovali úpravu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, keď uviedli, že sa táto úprava vzťahuje na všetky informácie zo súdneho spisu a že zákon o slobode informácií umožňuje sprístupňovať len rozhodnutia. To je v rozpore so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžik/1/2011, podľa ktorých úprava § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií sa týka iba prebiehajúcich konaní a aj to nie bezvýhradne. V prejednávanej veci však išlo o informáciu z právoplatne ukončeného konania, na ktorú výnimka podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií nedopadá a informácia mala byť sprístupnená. Zároveň žalobca konštatuje, že úprava podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií sa netýka len súdnych rozhodnutí. V tejto časti poukázal na závery podľa rozhodnutia NSS ČR sp. zn. 1As/98/2008. Nesprávna interpretácia úpravy podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií spočíva podľa tvrdenia žalobcu aj v tom, že správne orgány postupovali podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a uviedli, že chránia aj osobnosť a súkromie fyzickej osoby, čo nie je účelom tejto úpravy. V tejto časti žalobca opätovne poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžik/1/2019. Uviedol, že pokiaľ chce povinná osoba chrániť informácie z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby, je povinná ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií uviesť do výroku aj do odôvodnenia rozhodnutia, čo v rozhodnutiach správnych orgánov v tejto veci absentuje.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 4. Žalovaný uviedol, že súdy poskytujú sprístupňovanie informácií „len v rozsahu ich činnosti“, čo znamená, že v právoplatne skončenej veci to zahŕňa rozhodnutia, výzvy, referáty súdu, avšak nie podania účastníkov a informácie o činnosti účastníkov - fyzických osôb. Judikatúra, ktorú žalobca označil v bode 5. správnej žaloby sa týka prípadov, kedy povinnou osobou bola Slovenská republika, vo vzťahu k čomu žalovaný zdôraznil, že sa jedná o právnickú osobu sui generis. Podľa názoru žalovaného žiadosť žalobcu obchádza úpravu inštitútu nahliadania do spisu podľa , kedy by žalobca musel preukázať vážne dôvody a zároveň by musela byť splnená podmienka, že by jeho nahliadnutím do spisu nemohli byť dotknuté práva strán. Rozhodnutia súdov sa sprístupňujú v režime podľa zákona o slobode informácií v spojení s úpravou podľa Oproti tomu podania účastníkov konania sa sprístupňujú v režime podľa . To, že požadovaná žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní nie je súčasťou administratívneho spisu, zodpovedá účelu a zmyslu zákona o slobode informácií. Tento doklad sa nachádza v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý ho mal k dispozícii pri svojom rozhodovaní. Právo žalobcu vyjadriť sa k podkladom nebolo porušené, pričom v tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa , ods. 3 a všetko zákona o slobode informácií. Žiadosť bola jasná, zreteľná, mala všetky zákonné náležitosti, a teda nebolo potrebné postupovať podľa ods.

2 Správneho poriadku. Správny poriadok sa na konanie podľa zákona o slobode informácií použije len v prípade, ak zákon o slobode informácií nestanovuje niečo iné.

Replika žalobcu

5. Poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe nevyjadril k absencii požadovaného dokumentu v administratívnom spise, k absencii skúmania materiálneho charakteru obmedzenia prístupu k informáciám, k nedostatkom výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, k odôvodneniu potreby najprísnejšieho zásahu do základného práva na informácie, k protirečivosti dôvodu/účelu zásahu do základného práva na informácie, k námietke nesprávnej právnej interpretácie ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku a ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. V nadväznosti na to má žalobca za to, že skutočnosti, ku ktorým sa žalovaný nevyjadril je možné považovať medzi stranami konania za nesporné na základe v spojitosti s Článkom 6 a Článkom 8 a ustanovením . Uvedená skutočnosť podľa žalobcu preukazuje, že žaloba je dôvodná. Ďalej v replike žalobca uviedol, že v administratívnom spise nie je záznam, že požadovaný dokument bol niekedy súčasťou tohto spisu a že bol vylúčený na nevyhnutnú dobu, čo potvrdzuje advokát žalobcu v nadväznosti na nazeranie do spisu, v administratívnom spise nie je formálny doklad potvrdzujúci vylúčenie podľa Správneho poriadku, z čoho vyplýva, že administratívny spis nebol a nie je úplný, čím je porušené ustanovenie podľa Správneho poriadku. K vyjadreniu žalovaného je pripojený doklad žalovaného, avšak tento je dodatočne vystavený a nie je dokladom o tom, že dedičský spis bol súčasťou administratívneho spisu už pri rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu v replike neskúmal materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám, a to konkrétne, či pretrvávajú dôvody nesprístupnenia podľa zákona o slobode informácií. Nedostatky výroku správneho orgánu prvého stupňa potvrdila aj verejná ochrankyňa práv v upovedomení zo dňa 27.01.2022, v ktorej časti poukázal žalobca na vyjadrenia verejnej ochrankyne práv podľa tohto upovedomenia, ktoré sa týka inej ako prejednávanej veci. Žalobca zdôraznil, že podľa zákona o slobode informácií, každý má právo na informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Podľa tvrdenia žalobcu v replike nie je právne podložený argument žalovaného, podľa ktorého po právoplatnom skončení veci nepodliehajú sprístupneniu i informácie o činnosti účastníka v postavení fyzickej osoby. Uvedené je v rozpore s úpravou podľa zákona o slobode informácií, v nadväznosti na ktorú medzi sprístupňované informácie patria aj podania účastníka. Podľa názoru žalobcu je irelevantné, kto je pôvodcom informácií, podstatné je, že ich má povinná osoba. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa už v správnej žalobe označeného rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžik/1/2019. Žalovaný podľa záverov žalobcu vykladá pojem rozhodovacia činnosť v rozpore aj so závermi nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 522/2021. Podľa názoru žalobcu nie je možné vykladať povinnosti podľa zákona o slobode informácií v závislosti od typu subjektu, ktorý je pôvodcom informácie alebo v závislosti od druhu dokumentu, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa už v správnej žalobe označeného rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžik/1/2018. Žalovaný tiež podľa záveru žalobcu neuviedol z čoho by malo vyplývať, že zákon o slobode informácií je lex specialis vo vzťahu k . Argumentáciu žalovaného cez hodnotí žalobca ako účelovú. V tejto časti repliky poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžik/1/2019 (označené už v správnej žalobe) a Ústavného súdu SR – nález sp. zn. II. ÚS 522/2021 so zdôraznením, že predmetom práva podľa týchto rozhodnutí – práva na informácie, môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu ( SR). Vo vzťahu k označenému nálezu Ústavného SR tiež dodal, že povinná osoba nedisponuje právnou úpravou, ktorá by sprístupnenie vylučovala, povinná osoba je povinná informáciu sprístupniť. Odmietnutie sprístupnenia nemožno odôvodniť teoretickou koncepciou bez opory v zákone. Taktiež v tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžo 184/2008. V súvislosti s inštitútom nahliadania do spisu podľa žalobca zdôraznil, že sa nejedná o právnu úpravu sprístupňovania informácií, táto úprava nevylučuje a nezakazuje sprístupnenie, nemôže byť teda obmedzením sprístupnenia vo väčšom rozsahu ako podľa zákona o slobode informácií, ktorá právna úprava slúži aj na sprístupnenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Pri tomto prístupe je potom anonymizáciou zabezpečená ochrana. Nahliadanie do spisu v živej veci (má sa na mysli pred jej právoplatným skončením – poznámka správneho súdu) podľa nevyžaduje anonymizáciu. K obmedzeniu práva žalobcu došlo prostredníctvom úpravy zákona o slobode informácií nie prostredníctvom úpravy zákona o slobode

informácií, ktorý slúži len k ochrane súkromia osobnosti alebo osobných údajov fyzickej osoby, ktorá je určená alebo určiteľná.

Duplika žalovaného

6. V rámci dupliky žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu zo dňa 14.03.2022.

7. Krajský súd v Žiline ako konajúci správny súd rozsudkom sp. zn. 30S/161/2021 zo dňa 25. 01. 2023 rozhodol tak, že správnu žalobu zamietol a žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

8. O kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Svk/38/2023 zo dňa 23.10.2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/161/2021- 171 zo dňa 25. januára 2023 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia kasačný súd uviedol, že úlohou správneho súdu v ďalšom konaní tak bude správnu žalobu opätovne vecne prejednať a posúdiť argumentáciu sťažovateľa, ako aj žalovaného, najmä s ohľadom na posúdenie, či žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil nesprístupnenie požadovanej informácie v súlade s právnym názorom kasačného súdu a ustanoveniami a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Záverom kasačný súd dodáva, že je potrebné zohľadniť aj druh žalobcom/sťažovateľom požadovaných informácií aj to, či by osobné údaje v týchto informáciách (listine) uvedené, či už jednotlivo, prípadne vo vzájomnej spojitosti neviedli k priamemu alebo nepriamemu identifikovaniu konkrétnych osôb a ich údajov, vrátane osobitných kategórií osobných údajov (napr. údaje o zdravotnom stave), čím by došlo k zásahu do práva dotknutých osôb v rozpore s ustanoveniami , ako aj . Alternatívne zvážiť, či by aj následná selekcia a anonymizácia uvedených osobných údajov v požadovaných informáciách, neviedla v konečnom dôsledku aj k zmareniu účelu a zmyslu poskytovanej informácie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

11. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 20.03.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu ako aj povereného zástupcu žalovaného.

12. Podľa (ďalej len „“) o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácia sa sprístupňuje bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorých sa informácia požaduje.

14. Podľa § 9 ods. 1, prvej vety zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.

15. Podľa všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

16. Podľa o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Z. z“), osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

17. Správny súd dáva do pozornosti, že v zaručuje každému právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na strane druhej. Práve z týchto dôvodov a 2 zákona o slobode informácií upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Tiež je potrebné uviesť, že zásady ochrany osobných údajov ustanovuje , pričom osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzická osoba priamo alebo nepriamo určená, alebo určiteľná a na jej určenie je nevyhnutné získať ďalšie údaje, alebo ďalšie údaje s vynaložením neúmerne vysokého úsilia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie z ťažko dostupného zdroja. Získavanie údajov dlhodobým vyhľadávaním, viacnásobným overovaním, porovnávaním a triedením alebo získavanie údajov prieskumom, ktoré výsledky je možné priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať.

18. Viažuc názorom Najvyššieho správneho súdu v rozsudku sp. zn. 4Svk/38/2023 zo dňa 23.10.2024 zostalo v prejednávanej veci sporné či obsah žiadanej listiny – žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní 7D/707/2004 podanej po vydaní osvedčenia o dedičstve vzhľadom na jej obsah, môže alebo nemôže byť súčasťou práva na súkromie, či jej obsahom boli informácie, týkajúce sa osobnej sféry účastníkov predmetného konania, prípadne či sa môže takýto obsah listiny považovať za súčasť základného práva na súkromie, ktoré by odôvodňovalo odmietnutie sprístupnenia požadovaných informácií a vylúčiť tak prípadnú kontrolu verejnosti a či požadovaná listina obsahuje okrem iného aj informácie, ktoré nie je možné podradiť pod uvedené zákonné ustanovenie ( a ods. 2 ), a ktoré by bolo možné v určitom obmedzenom rozsahu sprístupniť (s možnosťou anonymizácie osobných údajov).

19. Žalovaný v zhode s povinnou osobou v odôvodnení napádaného rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií požadovanú informáciu nie je možné sprístupniť, keďže sa týka rozhodovacej činnosti súdu. Uviedol, že podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžik/3/2018 zo dňa 30.04.2019 sa ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií neaplikuje ako izolovaná právna norma, ale vždy v spojení s § 12 zákona o slobode informácií, ktorý je premietnutím ústavnej požiadavky minimalizácie zásahu zo základného práva na informácie. Zároveň z druhej vety citovaného ustanovenia vyplýva princíp dočasnosti ochrany informácií, čo znamená, že ak informácia prestane byť podľa zákona chránenou, nie je možné, aby ju povinná osoba ďalej odmietla sprístupniť. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií sa môže vzťahovať iba na tzv. živé veci, teda prebiehajúce konania, pretože informácia sa môže týkať rozhodovacej činnosti iba dovtedy, pokiaľ rozhodovacia činnosť súdu v danej veci prebieha. Informácia má takúto kvalitu v zásade iba počas súdneho konania až do právoplatného skončenia veci. Rovnako odvolací správny orgán uviedol, že je potrebné aj spresniť tvrdenie povinnej osoby, podľa ktorého v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií sú súdy povinné sprístupniť len výsledok konania, teda súdne rozhodnutie. Úprava § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií odkazuje na osobitný predpis, ktorým je § 82a ods. 5 zákona o súdoch. Z uvedeného vyplýva, že súdy v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení s § 82a ods. 5 zákona o súdoch sprístupňujú na žiadosť všetky súdne rozhodnutia, a to aj neprávoplatné alebo tzv. procesné rozhodnutia. Postupujú pritom tak, že vylúčia z textu rozhodnutí informácie chránené podľa § 8 až § 11 zákona o slobode

informácií. Robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Žalovaný zdôraznil, že požadovaná informácia nie je rozhodnutím súdu, ktoré by bolo možné v anonymizovanej forme v zmysle vyššie uvedených ustanovení bez ohľadu na stav konania sprístupniť. Povinná osoba vo svojom odôvodnení deklarovala, že dedičské konanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7D/1707/2004 bolo dňa 17.12.2008 právoplatne skončené. Je teda nepochybné, že sa nejedná o tzv. živú vec. V nadväznosti na to síce pominula potreba zabezpečiť ochranu pred zasahovaním do rozhodovacej činnosti súdu, ale ďalej je potrebné skúmať, kto je pôvodcom požadovanej informácie. V danom prípade ide o procesné podanie fyzickej osoby, ktorá má postavenie účastníka konania. Účastníci konania – fyzické osoby – sa vo všeobecnosti domáhajú v súdnych konaniach ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Pritom je potrebné dôsledne dbať na to, aby neboli dotknuté práva súkromných osôb, ktorých sa požadované informácie týkajú a aby bola dosiahnutá ochrana osobnosti a súkromia, či osobných údajov resp. aby neboli dotknuté iné zákonom stanovené skutočnosti, ktoré bránia na základe zákona sprístupneniu informácií alebo prístup k nim obmedzujú. Tieto skutočnosti sú dostatočným dôvodom, aby povinná osoba požadovanú informáciu nesprístupnila. V tejto časti odvolací správny orgán poukázal na záver povinnej osoby, podľa ktorého právo na ochranu súkromia trvá počas života dotknutej osoby a aj po jej smrti ( až ). Súhrnne na záver odvolací správny orgán zhrnul, že obmedzenie sprístupnenia informácií podľa zákona o slobode informácií sa týka len živých konaní, avšak nie je účelom zákona o slobode informácií bezbreho sprístupňovať akékoľvek informácie z akéhokoľvek spisového materiálu len preto, že je konanie právoplatne skončené, navyše ak pôvodcom tejto informácie je účastník konania – fyzická osoba, ktorá sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. V tejto časti odvolací správny orgán skonštatoval, že povinná osoba správne poukázala napríklad na ustanovenia (), ktoré striktne určujú postup pri nahliadaní do spisu účastníkmi konania resp. inými osobami. Zákon o slobode informácií má charakter všeobecného zákona, ktorý sa aplikuje len vtedy, keď neexistuje špeciálna úprava a v tomto prípade špeciálna úprava existuje. Odvolací správny orgán nevidí žiaden verejný záujem, prečo by malo byť požadované podanie účastníka konania sprístupnené tretej osobe, na základe zákona o slobode informácií. Skôr vníma konanie žiadateľa ako snahu obísť špeciálnu právnu úpravu, na základe ktorej je možné nahliadnuť do súdneho spisu po splnení určitých podmienok. Odvolací správny orgán tiež uviedol, že súdy ako povinné osoby v zmysle zákona o slobode informácií majú v zásade plnú informačnú povinnosť v rozsahu ich činnosti, o ktorej sú povinné primerane informovať a nie o činnosti účastníkov konania (fyzických osôb, ktoré nie sú povinnými osobami podľa zákona o slobode informácií).

20. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalovaný ani povinná osoba nevyhoveli žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie, t.j. žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní 7D/707/2004 podanej po vydaní osvedčenia o dedičstve s poukazom na a ods. 2 , pričom neskúmali, či uvedené informácie naozaj spadajú pod informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby (teda obsahujúce osobné údaje a či možno požadované informácie sprístupniť v obmedzenom rozsahu, prípadne z časti, v ktorej to osobitný predpis nezakazuje, čím postupoval v rozpore so zásadou vyplývajúcou z , (a teda účelu aj zmyslu tohto zákona), ako aj z článku 26 ods. 1 a 4 . Žalovaný a ani povinná osoba v napadnutých rozhodnutiach nezdôvodnili nesprístupnenie žalobcom požadovanej v súlade ustanoveniami , a preto tieto trpia vadou nezákonnosti v zmysle .

21. Správny súd poukazuje tiež na fakt, že súčasťou súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 4S/67/2024 je súdny spis ZA-30S/161/2021 a administratívny spis Spr/12012/2021 súvisiaci s Spr 12007/2021 a Spr 12010/2021. Žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní, ktorá bola podaná po vydaní osvedčenia o dedičstve je súčasťou súdneho spisu vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7D/707/2004. Správne súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania, a nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného.

22. Úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní bude opätovne posúdiť obsah žiadanej listiny - žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní 7D/707/2004 podanej po vydaní osvedčenia o dedičstve a teda či táto obsahuje osobné údaje, prípadne či možno požadované informácie sprístupniť v obmedzenom rozsahu, prípadne z časti, v ktorej to osobitný predpis nezakazuje. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v tejto veci sp. zn. 4SvK/38/2023 zo dňa 23.2024, bod 46..

23. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že námietky žalobcu, ktoré boli uvedené v správnej žalobe boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutí žalovaného ako aj povinnej osoby, preto správny súd rozhodol v zmysle a rozhodnutia žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa – povinnej osoby zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa / (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (/ ).