Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-1S-253-2019.pdf
PDF · 131.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-1S/253/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: SYQUEST, spol. s r.o., so sídlom Skýcovská 5, Bratislava, IČO: 35 774 118, právne zastúpeného Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102140823/2019 zo dňa 11. septembra 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až august 2017. Daňová kontrola bola u žalobcu začatá podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) dňa 26. februára 2018, o čom bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/Sip zo dňa 26. februára 2018. V zdaňovacom období jún 2017 si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr č. 1706134, 1706140 a 1706146 od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., Odeská 17, Bratislava, IČO: 35 779 420 za dodanie motorovej nafty.
2. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100356751/2019/9104405/Sip zo dňa 04. februára 2019 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100357387/2019/9104405/Sip zo dňa 04. februára 2019 žalobcovi doručený dňa 13. februára 2019.
3. Správca dane rozhodnutím č. 100692243/2019 zo dňa 19. marca 2019 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 14 301,96 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že obchody s tovarom (pohonné hmoty – motorová nafta), deklarované vo faktúrach č. 1706134, 1706140 a 1706146 od dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., neboli reálne uskutočnené v tuzemsku (Slovenská republika), a teda išlo o obchody, pri ktorých nevznikla v tuzemsku dodávateľovi daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o DPH“), a teda nevzniklo ani právo žalobcu na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
4. Správca dane založil svoje závery na zisteniach vyplývajúcich z daňovej kontroly, ktoré spočívali v tom, že dodávateľ žalobcu (ANNIMEX, s.r.o.) v rozhodnom zdaňovacom období nedodal tovar žalobcovi v tuzemsku (Slovenská republika), tzn. neuskutočnil zdaniteľné obchody v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ktoré boli predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, čím dodávateľovi žalobcu nevznikla v tuzemsku ani daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, a teda ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobcu vedieť preukázať uskutočnenie obchodov v tuzemsku, ktoré sú deklarované v predmetných faktúrach, čo do priebehu a obsahu, keďže dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi. Žalobca podľa správcu dane toto dôkazné bremeno neuniesol, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov v tuzemsku (Slovenská republika) od dodávateľa ANNIMEX, s.r.o. pričom správca dane mal taktiež pochybnosti aj o reálnosti kontrolovaných obchodov (preprava), ktoré žalobca uskutočnil v postavení dodávateľa pre ANNIMEX, s.r.o. ako odberateľa. Ďalej uviedol, že overenie oprávnenosti odpočítania dane počas výkonu daňovej kontroly znamenalo objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnili správcovi dane prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane (nákup tovaru) a uplatnenie dane (predaj služieb) u žalobcu. Žalobca podľa správcu dane však nepreukázal, že mu spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. skutočne dodala zdaniteľné obchody (tovar - motorová nafta) v tuzemsku v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, a že dodal služby (zdaniteľné obchody - preprava tovaru - motorová nafta) ANNIMEX, s.r.o. v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH.
5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102140823/2019 zo dňa 11. septembra 2019 tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II.
Žaloba
6. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
7. Z rozsiahleho obsahu žaloby možno identifikovať námietky, prostredníctvom ktorých žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie správcu dane neobsahuje použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo a ani výrok, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, z akého dôvodu nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane. Podľa žalobcu nebola zo strany správcu dane v rámci odôvodnenia uvedená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by nárok na odpočítanie dane žalobcom z predmetných faktúr akokoľvek zákonne spochybňovala, a ktorá by preukázateľne spochybnila dodanie služieb žalobcovi v súlade so zákonom o DPH.
8. Ďalej žalobca namietal postup správcu dane pri začatí daňovej kontroly, že protokol neobsahuje obligatórne náležitosti podľa daňového poriadku a tiež viaceré procesné pochybenia správcu dane, najmä porušenie § 3 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2 a 4 a § 45 ods. 1 písm. c/ a f/ daňového poriadku. Správca dane podľa žalobcu odignoroval a vôbec sa nezaoberal rozsiahlymi dôkazmi, ktoré žalobca ku každej obchodnej transakcii predložil a použil iba dôkazy, ktoré sú v neprospech žalobcu, a to aj napriek skutočnosti, že počas výkonu daňovej kontroly vyšli najavo iné skutočnosti. Správca dane ako dôkaz použil iba formálne znenie Kúpnej zmluvy zo dňa 20. apríla 2012, pričom neprihliadal na Zmluvu o preprave PHM zo dňa 02. mája 2015 a ani Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012, ktorým bola Kúpna zmluva zo dňa 20. apríla 2012 zrušená. Z postupu správcu dane vyplýva účelovosť a prevládajú subjektívne hodnotenia správcu dane bez relevantného preukázania svojich tvrdení. Žalobca mal za to, že predložil dostatok dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, t. j. preukázal, že tieto zdaniteľné obchody reálne uskutočnené platiteľom dane s miestom dodania v tuzemsku za protihodnotu. Žalobca nesúhlasí so závermi správcu dane a namieta, že ide iba o formálne zistenia, ktoré správca dane zakladá na neplatnej Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012.
9. Žalobca poukázal na to, že prepravu tovaru reálne fakturoval spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., preprava bola teda vykonaná v mene a následne fakturovaná na účet inej osoby. Žalobca má za to, že pohyblivá dodávka nastala pred tým, ako žalobca v postavení kupujúceho nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Tým je nepopierateľné, že dodanie tovaru minimálne od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. bolo predmetom dane v súlade s § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Tovar bol žalobcovi riadne dodaný, čo potvrdzujú dodacie listy. Tovar dodal dodávateľ, ktorý bol v postavení platiteľa dane. Tovar bol dodaný v tuzemsku za odplatu, dodávateľom riadne vyfakturovaný a na to boli faktúry žalobcom riadne zaevidované v účtovníctve a zaplatené v plnej sume. Spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. tak vznikla daňová povinnosť z predmetnej dodávky. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňoval, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenskej republiky.
10. Žalobca tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k záverom, že žalobca nepredložil ani nedoručil žiadne relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy preukazujúce, že tovar mu bol dodávateľom skutočne dodaný v tuzemsku. Z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami a dôkazmi, ktoré preukazovali zdaniteľné plnenie, považuje žalobca napadnuté rozhodnutia za arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca namietal aj nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a to z dôvodu, že protokol a naň nadväzujúce rozhodnutia sú nezákonnými dôkazmi. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobné body sú podobné ako odvolacie námietky žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Trval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí s tým, že sa v ňom so všetkými námietkami žalobcu riadne vysporiadal.
12. Podľa názoru žalovaného bolo šetrením správcu dane v rámci daňovej kontroly preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH z faktúr od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., pretože žalobca ako kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku (Slovenská republika) a spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. ako predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale preverovaním oprávnenosti vzniku nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. sa zistilo, že nárok na odpočet dane žalobcovi nevznikol a spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. nebola oprávnená fakturovať dodanie tovaru žalobcovi s daňou z pridanej hodnoty, nakoľko miesto dodania tovaru nebolo na Slovensku. K dodaniu tovaru žalobcovi došlo v Rakúsku v sklade OMV v Lobau, kde si ho žalobca prevzal (natankoval do svojej cisterny) a odtiaľ ho previezol na Slovensko. Tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou, pretože spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. nemala vlastné prepravné prostriedky a k naplneniu cisterny dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Žalovaný poukázal na to, že aj z Kúpnej zmluvy zo dňa 20. apríla 2012 jednoznačne vyplýva, že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau v Rakúsku. Tovar sa po naplnení do cisterny stal majetkom žalobcu, ktorý tak zodpovedal za prepravu a prípadné škody. Tovar si teda žalobca objednal u dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., nakladal a prepravoval ho sám sebe, disponoval odberovými identifikačnými kódmi od jeho priameho dodávateľa, a teda vedel, že vlastníctvo k tovaru nadobudol skôr, ako sa začala jeho fyzická preprava.
13. Pokiaľ žalobca poukázal na zrušenie Kúpnej zmluvy zo dňa 20. apríla 2012 a platnosť Zmluvy o preprave pohonných hmôt zo dňa 02. mája 2015, k tomuto žalovaný uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na okamžitom zrušení platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20. apríla 2012, o čom bol spísaný Dodatok č. 1 zo dňa 02. júna 2012. Dodatok spolu s faktúrou č. 4170382 o preprave tovaru zo skladu Lobau do Bratislavy za jún 2017 a 3 ks prepravných dokladov (CMR) mali preukazovať prepravu tovaru a nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru žalobcom až na území Slovenskej republiky. Tento dokument však považoval žalovaný za účelový aj vzhľadom na to, že správca dane viackrát vyzýval žalobcu, aby predložil dôkazy o preprave tovaru, ale žalobca v priebehu daňovej kontroly ani po výzvach žiaden Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012 a ani medzinárodné nákladné listy (CMR) správcovi dane nepredložil. Žalovaný konštatoval, že ak by predmetný dodatok existoval, musela by mať o ňom vedomosť aj konateľka spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., ale ani ona žiaden Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012 na ústnom pojednávaní nespomenula a ani ho na základe výziev na predloženie dôkazov nepredložila. Žalovaný tiež poukázal na to, že ani CMR, predložené
žalobcom, nie je možné akceptovať ako vierohodné doklady, preukazujúce, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. ako vlastník v tuzemsku. Predmetné CMR doklady neobsahujú dátumy prevzatia tovaru, údaj, kto tovar prevzal a ani podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená spoločnosť RAFF LAGER LOBAU, ktorá nemohla byť odosielateľom tovaru, pretože žalobca ako kupujúci odobral tovar do vlastnej autocisterny na území Rakúska, teda nie v tuzemsku. Ako príjemca v CMR dokladoch je nesprávne uvedená spoločnosť ANNIMEX, s.r.o., pretože žalobca nenadobudol právo nakladať s tovarom od tejto spoločnosti ako vlastník v tuzemsku, ale si ho prepravil sám vo vlastnej réžii, vlastnou autocisternou, t. j. mal právo nakladať s ním ako vlastník už na území Rakúska.
14. Žalovaný považoval aj ostatné námietky žalobcu za nedôvodné, z ktorého dôvodu navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
15. Žalobca v replike zo dňa 04. augusta 2020 uviedol, že záver správcu dane resp. žalovaného o mieste nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je v rozpore s § 17 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nebol priamym odberateľom OMV, pričom predmetná dodávka bola oslobodená od dane z pridanej hodnoty so vznikom daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru na území Slovenskej republiky. Správca dane však nezisťoval, v ktorom kroku reťazových dodávok nastalo nadobudnutie tovaru z Rakúska na územie Slovenskej republiky. Ak by sa správca dane touto otázkou zaoberal, nemohol by dospieť k záveru, že žalobca tovar nadobudol na území Rakúska a následne tento tovar doviezol na územie Slovenskej republiky. Žalobcovi by v takom prípade pri dovoze tovaru z iného členského štátu vznikla daňová povinnosť na DPH, čo však v rámci daňovej kontroly zistené nebolo. Správca dane nezisťoval ani podmienky dodania tovaru u pôvodcu tovaru (OMV).
16. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.
V.
Konanie na správnom súde
17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/253/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.
VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku
18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
19. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 20. marca 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 22. januára 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VII.
Relevantné právne predpisy
20. Podľa § 8 ods.1 písm. a/ zákona o DPH (účinného do 30.09.2019) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
21. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.
22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
VIII.
Posúdenie veci správnym súdom
23. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017. Konajúci senát 8S zistil, že správny súd už rozhodoval vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (nepriznanie odpočtu DPH), ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, pričom išlo o veci vedené pod sp. zn. BA-2S/229/2019, a sp. zn. BA-6S/253/2019. Senát 8S poukazuje na to, že v predmetných veciach sú dané takmer totožné skutkové okolnosti, ako aj argumentácia daňových orgánov a žalobcu. Rozdielnym je v zásade len zdaňovacie obdobie, kedy v prípade sp. zn. BA-2S/229/2019 išlo o júl 2017 a v prípade sp. zn. BA-6S/253/2019 o marec 2017. S ohľadom na uvedené, senát 8S v zmysle § 140 SSP poukazuje na odôvodnenia rozsudkov správneho súdu vo veciach sp. zn. BA-2S/229/2019 a sp. zn. BA-6S/253/2019, s ktorými sa stotožňuje. V tejto súvislosti nižšie opakuje závery k žalobným námietkam uvedené v rozsudku správneho súdu vo veci sp.zn. BA-6S/253/2019:
,,32. Pri posudzovaní námietok žalobcu vychádzal správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený, a zameral sa na skúmanie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť záver, ku ktorému daňové orgány dospeli a zároveň či daňové orgány vykonané dôkazy správne vyhodnotili, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a či prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Po preskúmaní predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, na základe ktorého dospeli k správnemu právnemu záveru.
33. Správca dane u žalobcu zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení zákona o DPH. Podstatou v prejednávanom prípade bolo posúdenie určenia miesta dodania tovaru. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru správneho súdu jednoznačne preukázané, že miesto dodania tovaru nebolo v tuzemsku, ale v Rakúsku. Správny súd poukazuje na Kúpnu zmluvu zo dňa 20. apríla 2012 uzatvorenú medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o. ako predávajúcim, podľa ktorej žalobca nakupoval od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. pohonné hmoty (motorová nafta). V bode 2. kúpnej zmluvy je ustanovená podmienka medzi predávajúcim (spoločnosť ANNIMEX, s.r.o.) a kupujúcim (žalobca), že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko) a tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho (žalobcu), stáva jeho majetkom, a tak zodpovedá za prepravu a prípadné škody. Tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou, pretože spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. nemala vlastné prepravné prostriedky a k naplneniu cisterny dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Z predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva,
že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau (Rakúsko). K Zmluve o preprave PHM zo dňa 02. mája 2015 správny súd uvádza, že žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa neodvolávajú na podmienky Kúpnej zmluvy zo dňa 20. apríla 2012 a ani ich nemenia. Žalobca a ani spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. počas daňovej kontroly nepredložili žiadne relevantné dôkazy, že Kúpna zmluva zo dňa 20. apríla 2012 bola nahradená inou zmluvou alebo že Zmluva o preprave PHM zo dňa 02. mája 2015 nahrádza podmienky ustanovené v Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012, týkajúce sa miesta dodania tovaru a nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru.
34. Správny súd poukazuje na § 19 ods. 1 zákona o DPH, na základe ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, ktorým je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Na základe uvedeného a z vykonaného dokazovania má správny súd za to, že žalobca ako kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku, resp. že spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože neuskutočnila v tuzemsku zdaniteľné obchody v súlade s § 8 ods. 1 zákona o DPH, ktoré boli predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. To znamená, že žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Faktúry, ktoré prijal žalobca od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., by boli dokladmi pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH iba vtedy, ak by osvedčovali uskutočnené zdaniteľné obchody, ktoré preukazujú skutočné dodanie tovaru, ktoré bolo predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. V prípade, že si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr od dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., bolo jeho povinnosťou preukázať, že miesto dodania tovaru bolo v tuzemsku. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na strane žalobcu. Žalobca si však túto svoju povinnosť nesplnil.
35. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane predložil Dodatok č. 1 zo dňa 02. júna 2012 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012, uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o., ktorou sa zmluvné strany dohodli na okamžitom zrušení platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20. apríla 2012, faktúru č. 4170382 o preprave tovaru zo skladu Lobau do Bratislavy za jún 2017 a 3 ks prepravných dokladov (CMR), ktoré mali preukazovať prepravu tovaru a nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru žalobcom až na území Slovenskej republiky. Žalobca uvedené dôkazy predložil až k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu dane, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 13. februára 2019 doručením protokolu žalobcovi. Správny súd uvádza, že žalobca mal možnosť uvedené dôkazy predložiť už počas daňovej kontroly, avšak žalobca toto právo počas daňovej kontroly nevyužil. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že dodatočné predloženie dôkazov vo vyrubovacom konaní nemá oporu v § 46 ods. 8 daňového poriadku. Právo žalobcu predkladať a navrhovať dôkazy počas daňovej kontroly bolo dodržané, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Navyše správny súd uvádza, že predložený Dodatok č. 1 zo dňa 02. júna 2012 považuje za zjavne účelový, pretože keby uvedený dodatok existoval v čase daňovej kontroly, tak by ho žalobca predložil. Správca dane žalobcu vyzýval na predloženie dôkazov, ktoré má k dispozícií, na potvrdenie pravdivosti svojich tvrdení, ale žalobca uvedený Dodatok č. 1 zo dňa 02. júna 2012, nielenže v rámci daňovej kontroly nepredložil, ale ani nespomenul, že bol taký dodatok uzatvorený. O existencií uvedeného dodatku sa nezmienila ani konateľka spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. na ústnom pojednávaní a ani ho na základe výziev správcu dane počas daňovej kontroly nepredložila. K predloženým CMR dokladom má správny súd za potrebné uviesť, že tieto nepreukazujú právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. CMR doklady neobsahujú dátumy prevzatia tovaru, údaj, kto tovar prevzal, podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená spoločnosť RAFF LAGER LOBAU a nie priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. a ako príjemca v CMR dokladoch je uvedená spoločnosť ANNIMEX, s.r.o., čo je v rozpore s tvrdením žalobcu a konateľky spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., pretože dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. a príjemcom tovaru žalobca.
36. K námietke týkajúcej sa nešpecifikovania dôvodu začatia daňovej kontroly správny súd uvádza, že správca dane sa v protokole odvolal na zápisnicu o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/Sip zo dňa 26. februára 2018, kde je uvedené ustanovenie § 46 ods. 3 daňového poriadku, pretože existovalo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Správca dane pristúpil k začatiu vykonávania daňovej
kontroly u žalobcu v súvislosti s preverovaním obchodnej spolupráce so spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o., kedy daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani po opakovanej výzve požadované doklady, čo bolo dôvodom na začatie daňovej kontroly. Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.
37. K námietke nepreverenia dôvodu neprevzatia výzvy správcu dane č. 102424472/2018/9104405/Sip zo dňa 03. decembra 018 žalobcom zo strany žalovaného správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Žalovaný nemá povinnosť preverovať dôvod neprevzatia zásielky, vyznačený poštou na obálke. Zásielka bola zaslaná na správnu adresu sídla žalobcu, úložná lehota je presne stanovená a pokiaľ si adresát zásielku v úložnej lehote nevyzdvihne, považuje sa táto zásielka v zmysle daňového poriadku za doručenú.
38. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy postupovali v rozpore s judikatúrou kasačného súdu alebo judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie správny súd uvádza, že predmetom judikatúry zo strany žalobcu nebola problematika miesta dodania tovaru ako v prejednávanom prípade, ale táto judikatúra sa týkala iných skutkových okolností, a preto uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
39. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné dokazovanie. Nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správny súd má za to, že postupom orgánov verejnej správy nebola žalobcovi ako účastníkovi daňového konania odňatá možnosť konať pred týmito orgánmi. O uvedenom svedčí aj výzva správcu dane č. 102424472/2018/9104405/Sip zo dňa 03. decembra 2018 a Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100332920/2019/9104405/Sip zo dňa 30. januára 2019. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k obsahu výpovedí svedkov, k vykonanému dokazovaniu a navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal postup správcu dane počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a zároveň uviedol ako boli ním vykonané a vyhodnotené dôkazy, t. j. jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, spolu s úvahou ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tieto náležitosti neabsentujú.
40. Správny súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. V danom prípade napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bolo riadne odôvodnené, a preto mu nie je možné prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.“.
24. Nad rámec dôvodov, vyplývajúcich z rozsudkov sp.zn. BA-2S/229/2019 a sp.zn. BA-6S/253/2019, na ktoré senát 8S poukázal vyššie, a s ktorými sa stotožnil, uvádza v stručnosti ďalšie dôvody, ktoré dopĺňajú a podporujú záver o nedôvodnosti žaloby.
25. Pokiaľ žalobca namietal určenie miesta dodania, správny súd uvádza, že daňové orgány sa na účely posúdenia tejto otázky zaoberali prepravou, s ktorou súvisí aj posúdenie okamihu, kedy vzniká subjektu právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je vo vzťahu k určeniu miesta dodania významným
determinantom. Správny súd ďalej poukazuje na to, že správca dane v tejto súvislosti preveroval reťazec, v rámci ktorého malo dôjsť k dodaniu tovaru - pohonných hmôt (ďalej aj len ,,PHM“), kedy zistil, že tovar, ktorý mal nakúpiť dodávateľ žalobcu - ANNIMEX, s.r.o., nebol dovezený na Slovensko, ale bol dovezený do skladových priestorov OMV Slovensko v Lobau v Rakúsku, kde bol dodávaný žalobcovi, resp. kde si ho žalobca natankoval do svojej cisterny. Ani jedna zo spoločností, ktoré sa mali zúčastňovať na transakciách s pohonnými hmotami (subdodávatelia žalobcovho dodávateľa: GAT CORPORATION, s.r.o., PETROL EXPORT, s.r.o. a EU Trucker SK s.r.o.), nepreukázala, že vlastnícke právo k tovaru nadobudli na území Slovenskej republiky. Podľa dokladov predložených k daňovej kontrole bol tovar nakladaný v Lobau v Rakúsku a jediná preprava tovaru sa teda začala na území Rakúska, pričom v čase, keď mal byť tovar dodávaný medzi jednotlivými spoločnosťami, sa tento tovar stále nachádzal na území Rakúska, čiže k prenosu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo na území Rakúska. Správny súd v nadväznosti na uvedené ozrejmuje, že moment prechodu vlastníckeho práva je potrebné posudzovať v súlade s rozsudkami Súdneho dvora EÚ vo veciach C-414/17 AREX CZ a.s. a C-401/18 Herst, s.r.o., v zmysle ktorého zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci EÚ v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd ďalej konštatuje, že neobstojí žalobcova argumentácia, že na území Rakúska bol len v postavení prepravcu, bez toho, aby nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, pretože podľa názoru správneho súdu z dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že bola preukázaná len jediná preprava, ktorú realizoval žalobca s tým, že od momentu načerpania PHM do svojich cisterien v Rakúsku preukázateľne nadobudol právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
27. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp.zn. 5Sfk/31/2022, ktorý sa týkal obdobnej argumentácie popri obdobných skutkových okolnostiach, a z ktorého vyplynuli závery aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH neznamená prevod legálneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa prechádza právo prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právny osud tovaru. Pri určovaní momentu prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu. Z uvedeného dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu, že daňové orgány nevzali do úvahy Zmluvu o preprave PHM zo dňa 02. mája 2015 a ani Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20. apríla 2012, ktorým bola Kúpna zmluva zo dňa 20. apríla 2012 zrušená, pretože ako z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú faktickým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Zmluvné dojednania je v tomto prípade potrebné považovať len za dôkazy formálnej povahy, ktoré nezodpovedajú popísanému faktickému priebehu zdaniteľného obchodu. S poukazom na § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, bez ohľadu na to, čo si strany medzi sebou zmluvne dohodnú, v prípade, ak sťažovateľ požiadal o priznanie odpočtu DPH, musel spĺňať podmienky na jeho priznanie, t. j. v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH musela vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru v tuzemsku, avšak vzhľadom na zistenia daňových orgánov, daňová povinnosť vznikla žalobcovmu priamemu dodávateľovi v Rakúsku, a teda z logiky veci jasne vyplýva, že o odpočítanie dane si žalobca nemohol žiadať na Slovensku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tovar fakticky nadobudol v Rakúsku (Lobau), kde sa začala uskutočňovať jeho preprava, možno konštatovať, že žalobca nadobudol tovar v inom členskom štáte Európskej únie. Na uvedenom závere nemení nič ani tvrdenie žalobcu, že pri dodaní tovaru z Rakúska do Bratislavy vystupoval len v pozícii prepravcu a tovar prevzal až v Bratislave, pretože bola vykonaná len jedna preprava, a to zo skladu v Rakúsku do nešpecifikovaného miesta v Bratislave. Žalobca teda už momentom prevzatia tovaru v Rakúsku rozhodoval o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré sám určil. Je zrejmé, že sťažovateľ už od počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami (autocisternami), ovplyvňoval osud prepravovaných PHM - rozhodoval kedy, odkiaľ, ako a kam budú prepravené, pričom PHM nadobudol a prepravil na Slovensko za účelom výkonu vlastnej ekonomickej činnosti. Fakticky tak s
PHM od počiatku nakladal ako ich vlastník. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že do momentu prechodu hranice na Slovensko vystupoval len ako prepravca.
28. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že správca dane postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 14 301,96 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017. Rovnako tak správne postupoval aj žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, pričom správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo aj využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom ukrátený.
29. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané správcom dane v prvom stupni, sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).