Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Sf-73-2024.pdf
PDF · 79.55 KB
Case nature
Subarea
2Sf/73/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: EEZ, s. r. o., so sídlom: Kamenná 20, 010 01 Žilina, IČO: 47 556 480, právne zast.: AK Pekár, s. r. o., so sídlom: Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101825690/2024 zo dňa 26. júna 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101825690/2024 zo dňa 26. júna 2024 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100438531/2024 zo dňa 30. januára 2024, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 403 547,55 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2019.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Návrh odôvodnil tým, že povinnosť uhradiť túto sumu je pre žalobcu likvidačná, nakoľko v roku 2022 dosiahol žalobca zisk 107 757,- Eur a v roku 2023 stratu 82 984,- Eur. Žalobca má za to, že keď správca dane začne predmetnú čiastku vymáhať, zablokuje účty žalobcovi a obmedzí mu možnosť nakladať s jeho aktívami, povedie to k nemožnosti uhrádzať záväzky voči ostatným obchodným partnerom, následnej platobnej neschopnosti, konkurzu, zániku žalobcu a zároveň nebude môcť vykonávať práce na existujúcich dielach, v dôsledku čoho investori od uzatvorených zmlúv so žalobcom odstúpia. Rozdiel dane predstavuje sumu, ktorá prevyšuje zisk žalobcu z roku 2022 o 374 %. Žalobca ďalej uviedol, že zamestnáva 9 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 1 zamestnanca na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Má za to, že v prípade nepovolenia odkladného účinku správnej žaloby prídu všetci zamestnanci v krátkom časovom horizonte o svoje zamestnanie a živobytie. Taktiež v prípade povolenia platenia uvedenej sumy v splátkach podľa § 57 Daňového poriadku bude mať táto skutočnosť za následok vznik značnej hospodárskej škody žalobcu, ako aj nenapraviteľné následky. Žalobca by aj v prípade povolenia splátkového kalendára musel utlmiť podnikateľskú činnosť a ukončiť pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami, nakoľko by bol povinný v priebehu dvoch rokov splatiť sumu, ktorá prevyšuje jeho čistý zisk z roku 2022 o 374 %. Žalobca zároveň doložil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103187362/2024 zo dňa 06.11.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo č. 102158316/2024 zo dňa 01.08.2024, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 87 142,20 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to uvedením nižšej dane v daňovom
priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2019. Uvedené rozhodnutia majú podklad v napadnutom rozhodnutí a taktiež v rozhodnutí Daňového úradu Žilina č. 100438531/2024 zo dňa 30. januára 2024, čo v prípade vymáhania pokuty v spojení s vyrubeným rozdielom dane bude pre žalobcu likvidačné. Nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe by zároveň došlo k zmareniu právnej ochrany a k závažnému odmietnutiu spravodlivosti. V prípade vyhovenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nedochádza k žiadnemu zásahu do verejného záujmu ani k ujme žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol súdu, aby vydal uznesenie, ktorým v zmysle § 185 písm. a) SSP správnej žalobe prizná odkladný účinok. K návrhu žalobca ako dôkazy pripojil Účtovnú závierku žalobcu k 31.12.2023, Register zamestnancov zo Sociálnej poisťovne, Rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102158316/2024 zo dňa 01.08.2024 o uložení pokuty spolu s potvrdzujúcim rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103187362/2024 zo dňa 06.11.2024.
3. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 04. februára 2025 navrhuje súdu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok. Uviedol, že voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103187362/2024 zo dňa 06.11.2024 (týkajúce sa pokuty) podal žalovaný podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a to z dôvodu vydania Uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Sf/42/2024-136.
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
9. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakáva, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a konkretizoval závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok), ktorú vidí a rozsah prípadnej ujmy (iného nenapraviteľného následku), kedy súčasne k týmto tvrdeniam musí predložiť dôkazy. V tomto prípade existencia hrozby vzniku závažnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s listinami pripojenými k návrhu, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca z predložených listinných dôkazov neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Samotná informácia o dosiahnutom zisku s predloženou účtovnou závierkou nie je dostatočnou informáciou o hospodárení žalobcu a o celkovej príjmovej a výdavkovej časti podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na hrozbu nezvratných následkov, súvisiacich s výkonom napadnutého rozhodnutia, ktoré by viedli až k samotnej likvidácii žalobcu. Zároveň poukázal aj na výšku pokuty za správny delikt v sume 87 142,20 Eur, čo by v prípade, ak nedôjde k odloženiu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, malo mať za následok značnú hospodársku a finančnú škodu. Správny súd má za to, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.), a teda neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
12. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody, akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou skutočnosťou je teda len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie takýmto dôvodom nie je.
13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) alebo b) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že svoju správnu žalobu považuje za dôvodnú. Musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia bude mať pre neho následky uvedené v § 185 písm. a) SSP a tieto aj skutočne hrozia. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že ním tvrdené následky výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného mu aj reálne hrozia, a teda žalobca nepreukázal, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho aktuálne predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).