Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sas/6/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 680 509 6958 0 zo dňa 22.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 07.08.2023 si žalobca podal žiadosť o invalidný dôchodok.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 680 509 6958 0 zo dňa 29.09.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa o sociálnom poistení žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že na základe lekárskej správy - odborného posudku o invalidite vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, zo dňa 07.08.2023, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na to, že v prípade žalobcu (poistenca nad 45 rokov) potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok bol 15 rokov. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 31.01.2020, žalobca získal 3057 dní obdobia dôchodkového poistenia v zmysle priloženého osobného listu dôchodkového poistenia. Prvostupňový orgán uviedol, že pri posúdení nároku žalobcu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia v zmysle považujú, získanie ďalšieho obdobia nebolo preukázané. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity žalobca získal 8 rokov a 137 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil zákonnú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že Sociálna poisťovňa mu priznala len 3057 dní (t. j. 8 rokov a 137 dní) obdobia dôchodkového poistenia, čo je v rozpore so skutočnou dobou jeho účasti na dôchodkovom systéme. Poukazoval na to, že dňom 01.07.2002 nadobudol účinnosť platný od 29.05.2002 a do tejto doby od nástupu do služobného pomeru (od 01.05.1988) zamestnávateľ žalobcu mu zrážal a odvádzal príslušné odvody do všeobecného dôchodkového systému. Výsluhový dôchodok, ktorý mu je vyplácaný z osobitného dôchodkového systému, nemá nič spoločné so všeobecným systémom. Žalobca mal za

to, že Sociálna poisťovňa nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne posúdila vec, pričom nesprávne interpretovala ust. a .

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 680 509 6958 0 zo dňa 22.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že postup prvostupňového orgánu považuje za správny. Poukázal na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina uznal žalobcu za invalidného od 31.01.2020 s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ischemickú chorobu srdca, po prekonanom srdcovom infarkte, art. hypertenzia (I20), zaradenú do kapitoly IX – choroby obehovej sústavy, oddielu A – srdcové choroby, položky 1 – ischemická choroba srdca, písmena c) - s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení, NYHA III. prílohy č. 4 k , ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykonávať zárobkovú činnosť 65 % (z percentuálneho rozpätia 60 % - 80 %). Za iné zdravotné postihnutia dokumentované v zdravotnej dokumentácii (depresívna porucha ťažká, obezita BMI 41 a syndróm spánkového apnoe obštrukčného typu, ťažkého stupňa), odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 % na celkových 75 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil. Keďže žalobca posúdenie zdravotného stavu v odvolaní nenamietal, jeho zdravotný stav nebol predmetom opätovného posúdenia v rámci odvolacieho konania.

6. Ďalej odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 31.01.2020 žalobca dovŕšil 51 rokov veku, preto podľa bol v jeho prípade potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia 15 rokov, pričom tento sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Poukázal na priložený osobný list dôchodkového poistenia a skonštatoval, že žalobca získal pred vznikom invalidity len 3057 dní (8 rokov a 137 dní) obdobia dôchodkového poistenia. Vymenoval, ktoré obdobia boli žalobcovi na nárok na invalidný dôchodok započítané, poukázal na to, že od 01.05.2005 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v zmysle , pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba základnej vojenskej služby od 01.10.1987 do 29.02.1988 a doba výkonu služby príslušníka policajného zboru od 01.03.1988 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 30.04.2005. S poukazom na ust. a a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že tieto obdobia v rozsahu zakladajúcom žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok mu neboli hodnotené pre nárok na invalidný dôchodok. Uviedol tiež, že žalobca v tomto prípade nemá postavenie chránenej osoby v zmysle písm. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, zverejneného v Zbierke . Poukázal na to, že ani na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Invalidný dôchodok je upravený v II. časti predmetného dohovoru, preto nie je možný ani postup podľa jeho (v časti VI – Spoločné ustanovenia) na invalidný dôchodok.

7. Odvolací orgán poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 12.02.2019, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o vyslovení nesúladu a 3 a a 6 v znení neskorších predpisov s a . Vzhľadom na tieto skutočnosti a citovaný nález ústavného súdu odvolací orgán skonštatoval, že nemožno prihliadať na doby, ktoré boli žalobcovi zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Bez uvedenej doby žalobca ku dňu vzniku invalidity nezískal zákonom požadovaný rozsah počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím neslnil podmienku nároku na invalidný dôchodok.

Správna žaloba, žalobné body

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

9. V správnej žalobe žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí generálny riaditeľ žalovanej uznal, že žalobca splnil podmienku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá uňho predstavuje 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa žalovanej však nesplnil podmienku počtu rokov dôchodkového poistenia. Žalobca poukazoval na to, že existujú judikáty NS SR, v ktorých najvyšší súd v prípadoch rozhodovania o priznaní starobných dôchodkov určitej skupine výsluhových dôchodcov silových zložiek, vojakov a policajtov, hoci im bol priznaný výsluhový dôchodok podľa , tým, čo splnili do 31.12.1999 určité podmienky, bol priznaný aj starobný dôchodok. Išlo o skrátený odchod do starobného dôchodku z dôvodu zaradenia do pracovných kategórií funkcií. Ako jeden z dôvodov v rozsudkoch NS SR uviedol, že táto skupina ľudí odvádzala do všeobecného systému odvody zo mzdy a tieto odvody sociálnou poisťovňou neboli presunuté do osobitného systému po jeho vzniku. Najvyšší súd v rozsudkoch naznačil, ako sa má vykonávať výpočet starobného dôchodku u spomínanej skupiny. Na základe týchto rozsudkov Sociálna poisťovňa vykonala stovky výpočtov starobných dôchodkov, z ktorých je zrejmé, že do výpočtu započítala dobu poistenia vo všeobecnom systéme spolu s dobou poistenia v osobitnom systéme, hoci tejto skupine bol priznaný výsluhový dôchodok v súlade so .

10. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 01.07.2002 nadobudol účinnosť , platný od 29.05.2002. Do tejto doby, od 01.09.1983 Sociálna poisťovňa žalobcovi započítala spolu s náhradnou dobou celkom 3075 dní (8,42 rokov). Do Policajného zboru žalobca nastúpil k 01.10.1987 a pracoval tam do 30.04.2005. Od nástupu do Policajného zboru do platnosti / účinnosti zamestnávateľ za žalobcu odvádzal odvody do všeobecného systému. Až vznikom osobitného účtu podľa tohto zákona zamestnávateľ odvádzal odvody na tento účet. Po ukončení služobného pomeru mu zamestnávateľ vypočítal a vypláca výsluhový dôchodok. Sociálna poisťovňa žalobcovi odmieta započítať obdobie odvádzania jeho odvodov do všeobecného systému od nástupu do Policajného zboru od 01.10.1987 do začatia platnosti a účinnosti , t. j. 14,76 roka. Žalobca je toho názoru, že Sociálna poisťovňa ho diskriminuje pri priznávaní doby sociálneho poistenia pri výpočte invalidného dôchodku. Zatiaľ čo jednej skupine tieto doby na základe rozsudkov NS SR doby služby v silových zložkách priznala pri výpočte starobného dôchodku, aj keď im bol priznaný výsluhový dôchodok, žalobcu oproti týmto osobám diskriminuje.

11. V doplnení správnej žaloby žalobca požiadal o nariadenie pojednávania vo veci, navrhol vypočuť svedka F. G. D. a priložil okrem listín vzťahujúcich sa k veci samej aj viacero rozhodnutí žalovanej a rozsudkov súdov vydaných v iných veciach (rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/233/2014-26 z 23.10.2014, sp. zn. 25Sd/88/2015 zo 16.11.2017 a sp. zn. 29Sa/29/2018 z 13.11.2018, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/27/2016 z 31.05.2017 a sp. zn. 7Sk/5/2019 z 21.04.2020, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 470 603 2240 0 z 12.07.2013, č. 520 927 1440 0 zo 06.02.2014, č. 510 427 3660 0 zo 04.04.2014, č. 500 716 2220 0 zo 04.04.2016, č. 611 206 6697 0 z 11.12.2020, č. 580 611 7570 0 z 19.08.2022 a rozhodnutie bez uvedenia čísla z 03.02.2014).

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

12. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalovaná poukázala na to, že žalobca splnil medicínsku podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, nakoľko posudkovým lekárom bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom určený na 31.01.2020. Pred týmto dátumom, t. j. pred vznikom invalidity, však žalobca získal len 3057 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 8 rokov a 137 dní, čím nesplnil podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa . Žalovaná citovala ustanovenie a a skonštatovala, že nakoľko žalobca obdobie výkonu služobného pomeru policajta získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, nie je

možné vzhľadom na citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení považovať predmetné obdobie za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy invalidného dôchodku.

14. Žalovaná uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých rozhodnutiach, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa v znení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. pracovnej kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku. Na určenie sumy invalidného dôchodku však nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Invalidný dôchodok je upravený v II. časti predmetného dohovoru, preto do úvahy neprichádza ani aplikácia uvedeného dohovoru v časti VI – Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. Predmetným Dohovorom, ktorý má prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení) je žalovaná viazaná len pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť.

15. Posudzovanie zákonnej úpravy nárokov na invalidný dôchodok v skutkovo obdobných veciach aj Najvyšší súd SR vykonáva v intenciách nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 – 52 zo dňa 13. februára 2019, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o vyslovení nesúladu a 3 a a 6 v znení neskorších predpisov s a . S poukazom na uvedené bolo žalobcovi na nárok na invalidný dôchodok zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žalobcom priložené rozhodnutia k správnej žalobe sa týkajú starobných dôchodkov.

16. Žalovaná sa preto pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím a trvala na jeho správnosti. Uviedla, že žalobcovi bolo zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia potvrdených zamestnávateľmi, údajov uvedených v žiadosti o dôchodok a priložených dokladov a podľa údajov uvedených v informačnom systéme žalovanej. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak považuje za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

17. V replike žalobca poukázal na to, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný z osobitného systému v zmysle , ktorý nemá nič spoločné so všeobecným systémom, do ktorého odvádzal odvody zo mzdy až do doby, kedy začal byť platný a účinný . Tieto finančné prostriedky neboli zo všeobecného systému prevedené do osobitného systému, čo bolo jedným z dôvodov, prečo Najvyšší súd SR v minulosti uznal v judikátoch dôvod započítania sporných dôb výsluhovým dôchodcom pri výpočte ich starobných dôchodkov. Je toho názoru, že obdobie dôchodkového poistenia pred služobným pomerom pred platnosťou a účinnosťou a po ukončení služobného pomeru presahuje dobu, podľa ktorej mu vzniká nárok na priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa ho podľa jeho názoru diskriminuje tým, že jednej skupine prizná spornú dobu pri výpočte starobného dôchodku a jeho nepriznaním tej istej doby diskriminuje. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal správny súd, aby zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

18. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 16.05.2024, dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

19. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa , preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na žiadosť žalobcu podľa vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 19.03.2025.

20. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa plne pridržiava svojej žaloby, na tejto trvá, nič na nej nemení a trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré sú v nej uvedené. Je toho názoru, že bol diskriminovaný, že určitej skupine dôchodcov boli priznané starobné a invalidné dôchodky, no jemu nie. Navrhoval vykonať výsluch osoby F. G. D., trvale bytom C. E., H. XXXX/XX, ako svedka, tak ako uvádzal aj vo svojom podaní zo dňa 19. marca 2024 s tým, že tento svedok by sa mal vyjadriť k tomu, prečo neboli peňažné prostriedky, majúc tým na mysli zaplatené odvody za žalobcu, prevedené zo všeobecného systému do osobitného systému dôchodkového poistenia.

21. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že trvá na správnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07. augusta 2023, ako aj rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 22. novembra 2023 a v plnej miere sa pridŕža svojho vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 09. apríla 2024. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia sú objasnené dôvody, pre ktoré bolo v prípade žalobcu rozhodnuté tak ako bolo rozhodnuté. Návrhy na dokazovanie žalovaná nemala žiadne.

22. Po prejednaní veci, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa zamietnuť.

23. Podľa o sociálnom poistení v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

24. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

25. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

29. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

30. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

33. Podľa , ods. 2 : (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa .

34. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok.

35. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne, aby mohol nárok poistencovi vzniknúť.

36. V konaní nebolo sporné, že žalobca splnil medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Medicínske otázky neboli sporné už ani v administratívnom konaní, preto v rámci odvolacieho správneho konania nebol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný. Aj správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia mal na základe predložených administratívnych spisov za preukázané, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil. Rovnako nebolo v konaní sporné ani to, že ku dňu vzniku invalidity žalobca nespĺňal nárok na starobný dôchodok a nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok.

37. Jedinou spornou skutočnosťou vo veci samej bolo, či žalobca splnil alebo nesplnil aj podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. V zmysle § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom určený k 31.01.2020, pričom tento dátum nebol v konaní rozporovaný. Pred uvedeným dňom podľa žalovanej žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia len 3057 dní, t. j. 8 rokov a 137 dní, obdobia dôchodkového poistenia, k čomu žalovaná dospela tak, že žalobcovi zohľadnila všetky získané obdobia dôchodkového poistenia s výnimkou tých období, ktoré boli žalobcovi zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok. Žalobca však v tomto videl nezákonnosť rozhodnutia žalovanej a namietal, že doba služby policajta mu tiež mala byť zohľadnená na účely posudzovania nároku na invalidný dôchodok. Práve táto otázka sa v konaní stala jedinou spornou.

38. Z oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, č. SPSČ- OSZ-39.378-9/2022-VZ zo dňa 22.08.2022, ako aj z vyjadrení účastníkov konania, má správny súd za preukázané, že žalobca ako bývalý príslušník Policajného zboru SR je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa a to od 01.05.2005, pričom na nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 17 rokov a 217 dní, konkrétne obdobie od 01.10.1987 do 29.02.1988 - náhradná vojenská služba (I. kategória funkcií), obdobie od 01.03.1988 do 31.12.1999 - výkon služby – príslušník PZ (I. kategória funkcií) a obdobie od 01.01.2000 do 30.04.2005 - výkon služby – príslušník PZ (III. kategória funkcií).

39. Úlohou správneho súdu tak zostalo posúdiť, či bol správny právny názor žalovanej a jej postup, keď nezohľadnila obdobia náhradnej vojenskej služby a výkonu služby príslušníka Policajného zboru (ďalej spolu ako „doba služby“) žalobcovi na účely posudzovania nároku na invalidný dôchodok. Správny súd dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny.

40. Správny súd poukazuje na body 15. a 16. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/12/2017 zo dňa 26.02.2020, kde v skutkovo a právne podobnej veci ako je tu prejednávaná vec, najvyšší súd uviedol: „15. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný dôchodok v danej veci mal za to, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení nie sú v súlade s , , a preto postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení s . Vzhľadom na to, že výsledok uvedeného konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky mal dopad aj na rozhodovanie o žalobcovom invalidnom dôchodku, ktorému by sa v prípade vyslovenia rozporu s započítali aj doby poistenia zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok, kasačný súd v súlade s / v spojení s uznesením z 22.10.2018 konanie o kasačnej sťažnosti prerušil. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 13.02.2019, sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52, návrhu najvyššieho súdu nevyhovel. V dôvodoch nálezu Ústavný súd okrem iného uviedol: „... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom poistení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ... ... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až

nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s ani s . ...“ 16. Vzhľadom na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky kasačný súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej o nároku na invalidný dôchodok vychádzal aj z ustanovení a zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa .“

41. Vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/12/2017 zo dňa 26.02.2020 a v ňom citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.02.2019, rieši práve tú otázku, ktorá bola podstatnou žalobnou námietkou žalobcu v tu prejednávanej veci a jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi konania. Následne sa tento právny názor stal ustálenou rozhodovacou praxou, ktorú aplikuje aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

42. Napríklad v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/158/2023 zo dňa 29.05.2024, tento okrem iného judikoval, že „ nevylučuje súbežný nárok na výplatu výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov (t. j. , resp. ), avšak tento nárok by musel vzniknúť nezávisle od seba, t. j. bez duplicitného započítania rovnakých dôb zamestnania/služby pre jednotlivé druhy dávok (dôchodkov), tak ako to bolo aj v prípade žalobcu. Preto keď prvostupňový orgán zistil, že v žalobcovom prípade boli duplicitne započítané doby služby pre nárok na výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok, začali konanie vo veci odňatia jednej z týchto dávok.“

43. Správny súd, rešpektujúc právny názor vyšších súdnych autorít, nevzhliadol žiadny racionálny dôvod odkloniť sa od takto ustálenej rozhodovacej praxe. Z vyššie citovaného je nepochybné, že žalovaná postupovala správne a vec správne právne posúdila, keď žalobcovi na účely invalidného dôchodku nezapočítala resp. nezohľadnila dobu služby, ktorá mu bola zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok.

44. Žalobca svoju argumentáciu o tom, že by mu mala byť doba služby zohľadňovaná aj pri nároku na invalidný dôchodok, opieral o judikatúru súdov a rozhodnutia žalovanej vydané v iných veciach, ktoré prikladal aj k správnej žalobe (rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/233/2014-26 z 23.10.2014, sp. zn. 25Sd/88/2015 zo 16.11.2017 a sp. zn. 29Sa/29/2018 z 13.11.2018, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/27/2016 z 31.05.2017 a sp. zn. 7Sk/5/2019 z 21.04.2020, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 470 603 2240 0 z 12.07.2013, č. 520 927 1440 0 zo 06.02.2014, č. 510 427 3660 0 zo 04.04.2014, č. 500 716 2220 0 zo 04.04.2016, č. 611 206 6697 0 z 11.12.2020, č. 580 611 7570 0 z 19.08.2022 a rozhodnutie bez uvedenia čísla z 03.02.2014). Tu však správny súd dáva do pozornosti, že všetky žalobcom priložené rozhodnutia (tak administratívne ako aj súdne) sa týkali výlučne konaní o starobných dôchodkoch, nie konania o invalidnom dôchodku. Zákon o sociálnom poistení upravuje viacero druhov dôchodkových dávok - starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, sirotský dôchodok atď., pričom každá z týchto dôchodkových dávok vyžaduje osobitné podmienky pre vznik nároku. Podmienky stanovené právnymi predpismi pre vznik jednotlivých nárokov nie sú totožné, ide o rôzne druhy dôchodkových dávok, preto rozhodnutia týkajúce sa starobných dôchodkov nemožno v tomto prípade konania o invalidnom dôchodku aplikovať.

45. Tiež nemožno opomenúť, na čo poukazovala aj žalovaná, že v oblasti sociálneho poistenia určité práva či povinnosti vyplývajú aj z medzinárodných zmlúv, medzi ktoré patrí aj Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Podmienky pre vznik jednotlivých dôchodkových dávok sa teda líšia a nemožno ich zamieňať či zmiešavať.

46. Je pravdou, že pri starobných dôchodkoch a predčasných starobných dôchodkoch platí postup už mnohopočetne judikovaný aj rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok u poberateľa výsluhového dôchodku najskôr vypočíta teoretická suma starobného dôchodku,

kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok sa následne kráti v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Uvedený postup sa však aplikuje výlučne v konaniach o starobných a predčasných starobných dôchodkoch, keďže aj výsluhový dôchodok má charakter dávky v starobe, teda ide o dôchodky za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku) a tento postup vyplýva z Dohovoru č. 128, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. Avšak, ako správne namietala aj žalovaná, podľa čl. 2 písmeno b) Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (Oznámenie federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ), každý členský štát, pre ktorý je v platnosti tento Dohovor, bude vykonávať aspoň jednu z častí II, III a IV; pričom v ratifikácii uvedie, ohľadne ktorých z častí II až IV prijíma záväzky vyplývajúce z Dohovoru. Vtedajšia Československá socialistická republika prijala záväzky len pokiaľ ide o časť III. týkajúcu sa starobných dôchodkov, nie pre časť II. týkajúcu sa invalidných dôchodkov. Postup zohľadňovania doby služby pri nároku na starobný dôchodok a pri nároku na invalidný dôchodok sa tak líši.

47. K námietke žalobcu o tom, že do nadobudnutia účinnosti zaňho zamestnávateľ odvádzal odvody zo mzdy do všeobecného systému a tieto finančné prostriedky po vytvorení osobitného systému sociálneho zabezpečenia neboli zo všeobecného systému doňho prevedené, správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či zákonodarca uložil alebo naopak opomenul uložiť povinnosť prevodu finančných prostriedkov z jedného systému do druhého, podstatné je, že odpracované roky boli žalobcovi zohľadnené (v tomto prípade pre nárok na výsluhový dôchodok). Ak by malo byť akceptované tvrdenie žalobcu, čo by malo za následok, že doba služby pred vznikom osobitného systému by mala byť považovaná za dobu poistenia vo všeobecnom systéme, potom by žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, ktorý poberá už od 01.05.2005. Správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/12/2017 zo dňa 26.02.2020, podľa ktorého „v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa “ Bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k prevodu finančných prostriedkov zo všeobecného systému do osobitného systému, je preukázané z oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, č. SPSČ-OSZ-39.378-9/2022-VZ zo dňa 22.08.2022, obsiahnutom v administratívnom spise, že žalobca ako bývalý príslušník Policajného zboru je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa a to od 01.05.2005, pričom na nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 17 rokov a 217 dní, konkrétne obdobie od 01.10.1987 do 29.02.1988 - náhradná vojenská služba (I. kategória funkcií), obdobie od 01.03.1988 do 31.12.1999 - výkon služby – príslušník PZ (I. kategória funkcií) a obdobie od 01.01.2000 do 30.04.2005 - výkon služby – príslušník PZ (III. kategória funkcií). Uvedené obdobia tak nemožno žalobcovi duplicitne zohľadňovať pre nárok na invalidný dôchodok a námietka žalobcu je tak neopodstatnená.

48. Správny súd má za to, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci, zohľadnili všetky relevantné skutočnosti, ich rozhodnutia obsahujú zákonom predpísané náležitosti, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na jeho vydanie, aj to akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala a vec bola správne právne posúdená.

49. V súvislosti s návrhom žalobcu na výsluch svedka F. G. D., ktorý bol správnym súdom na pojednávaní zamietnutý, správny súd v prvom rade poukazuje na to, že správne súdy spravidla nie sú súdmi skutkovými. Správne súdy v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí, avšak nie sú oprávnené nanovo zisťovať skutkový stav, ktorý bol zisťovaný už v rámci administratívneho konania. V administratívnom konaní žalobca mal možnosť, dokonca aj povinnosť podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. V zmysle v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Nielenže tak nie je úlohou, ale ani oprávnením, správneho súdu v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia vykonávať dôkazy, ktoré žalobca v administratívnom konaní nenavrhoval, s cieľom prehodnocovania skutkového stavu

zisteného orgánom verejnej správy. Správny súd tiež uvádza, že žalobca ani na otázku správneho súdu neuviedol, z akého dôvodu by mal byť žalobcom navrhovaný svedok erudovaný vyjadrovať sa k otázke prevodu peňažných prostriedkov (odvodov) medzi všeobecným a osobitným systémom sociálneho poistenia (zabezpečenia). Správny súd poukazuje na to, že svedok môže byť vypočutý len o skutkových okolnostiach veci, nie k právnym či odborným otázkam. Otázka, ktorá bola v konaní spornou medzi účastníkmi konania a ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci bola otázkou právnou, ku ktorej sa nemôžu vyjadrovať svedkovia, právne otázky musí posúdiť správny súd. Nad rámec uvedeného, vzhľadom na správnym súdom vyššie uvedené dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu, nebolo potrebné ani dôvodné žalobcom navrhovaného svedka vypočúvať ani z dôvodu, že skutočnosť, ku ktorej žalobca navrhoval predmetného svedka vypočuť – otázka prevodu finančných prostriedkov medzi jednotlivými systémami sociálneho poistenia (zabezpečenia) nebola pre vec samu relevantná a nemala by vplyv na právny názor, ktorým je správny súd viazaný, nakoľko ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, o tom, že nemožno duplicitne započítavať doby zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok pri nároku na invalidný dôchodok.

50. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa správnu žalobu žalobcu zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa (a contrario) právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a : (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie, e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3 uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)

opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom (/ ).