Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-1S-255-2021.pdf
PDF · 115.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-1S/255/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. E. XXX, XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, 951 73, IČO: 51 864 983, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPSČ- PO3-2021/003522-003 zo dňa 03.08.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca mal dňa 22.12.2020 riadne plánovanú štátnu službu, ktorú mal vykonávať v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. na A. F. C. D. G. (ďalej len „A. D.“), pričom v čase okolo 17.00 hod. bez oznámenia opustil pracovisko výkonu služby. V čase o 17.40 hod. sa dostavil do kancelárie vedúcich oddelení odboru ochrany určených objektov, ktorá sa nachádza na G. XX C. H.. Nadriadený ho v čase o 17.50 hod. vyzval k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu. Žalobca dychovú skúšku vykonať odmietol. Následne bol vyzvaný k možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi, čo taktiež odmietol.
2. Nadriadený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru upovedomil žalobcu písomnosťou č. p.: I./XXXX zo dňa 08.01.2021. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.01.2021 (totožne vo vyjadrení zo dňa 04.01.2021 a 29.12.2020) uviedol, že ho celá záležitosť mrzí, došlo k nedorozumeniu a stal sa jeden veľký omyl. Podľa plánu vykonávať službu v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod., v čase okolo 17.00 hod. opustil miesto výkonu služby v domnienke, že už je 18.00 hod. a jeho služba sa skončila. Po odchode zo služby odišiel do potravín na nákup, kde si okrem iného kúpil F. H. radler citrón 0,0, ktorý vypil na autobusovej zastávke MHD. Počas presunu z A. D. na ubytovňu na ulici G. XX, kde má sídlo aj J. K. I. J. L. M. N. A. A. C. D. G. (ďalej len „J. A. D.“), použil autobus MHD č. 83, ktorý mal podľa jazdného plánu odchod zo zastávky O. D. o 17.27 hod. a príchod na zastávku P. o 17.44 hod. Ten zvykne meškať aj kvôli aktuálnej situácii spojenej s ochorením COVID-19, spravidla viac ako 3 minúty. V autobuse MHD zistil, že zabudol odovzdať riadiacemu por. P. O. vstupnú kartu. Hneď ako si všimol neprijaté hovory od riadiaceho por. P. O., rozhodol sa túto vstupnú kartu okamžite a bezodkladne odovzdať na úrade v kancelárii vedúcich oddelení tak, aby ju nočná zmena stihla vrátiť riadiacemu na A. D.. Po príchode na J. A. D. oznámil A. A. B. Q. a jeho zástupcovi K. R. A. H., že prišiel odovzdať vstupnú magnetickú kartu.
Na to ho A. A. B. Q. vyzval, aby vysvetlil prečo sa nenachádza na stanovišti A.. Žalobca sa nezmohol na odpoveď, bolelo ho hrdlo a nedokázal racionálne reagovať na podnety A. A. B. Q..
3. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu A. C. D. G. č. XX zo dňa 13.05.2021 (ďalej len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v relevantnom znení (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
4. Žalobca podal dňa 01.06.2021 voči personálnemu rozkazu odvolanie. Odvolanie bolo rozhodnutím žalovaného č. SPSČ-PO3_2021/003522-003 zo dňa 03.08.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietnuté.
II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
5. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 23.09.2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s personálnym rozkazom a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
6. Žalobca namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je abstraktné, neobsahovalo náležitosti uvedené v § 241 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, k vykonaniu dychovej skúšky ho vyzvali nekompetentné osoby, pretože A. A. B. Q. a A. A. A. O. neboli jeho nadriadenými. Úradné záznamy boli modifikované, A. A. B. Q. vymenil prvotný úradný záznam za iný, preto nemohli byť rozhodujúcim dôkazom. Žalobca ďalej namietal, že mu personálny rozkaz nebol do dňa podania žaloby vyhlásený ani doručený. Žalobca disponoval personálnym rozkazom až odo dňa 14.06.2021, kedy mu po jeho vyžiadaní bola doručená fotokópia administratívneho spisu. Podľa tvrdenia žalobcu, postih jeho osoby bol neprimerane prísny a jeho prepustenie nebolo dôvodné, pretože nebola splnená podmienka, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.03.2022 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď mal za to, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti, dostatočne vyhodnotil zabezpečené dôkazy, prihliadal aj na intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti a tiež na to, že ponechanie žalobcu by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Bez pochybností možno skonštatovať, že dôvody prepustenia boli dané. V rámci celého konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru nebol zistený žiadny rozpor napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými, ani inými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu vo veci a jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania
IV. Posúdenie veci správnym súdom 8. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA- 1S/255/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.
9. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len
„SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 12.02.2025 dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.
10. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
11. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
12. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
13. Podľa § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
14. Podľa § 233 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
15. Pojmovými znakmi dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ sú porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a skutočnosť, že ponechanie takéhoto príslušníka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
16. Z personálneho rozkazu vyplýva, že dôvodom pre prepustenie zo služobného pomeru bolo 1. opustenie pracoviska žalobcom bez oznámenia v čase, keď bol povinný vykonávať službu a 2. odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. Samotná skutočnosť, že žalobca opustil pracovisko pred skončením pracovnej doby a odmietol sa podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu nebola medzi účastníkmi konania sporná. Spornou skutočnosť bolo, či osoby, ktoré vyzvali žalobcu na vykonanie dychovej skúšky boli na to oprávnené v zmysle interných predpisov žalovaného, či k tejto výzve došlo počas trvania štátnej služby žalobcu, to znamená do 18:00 hod., alebo až po jej skončení. Žalobca taktiež namietal nedoručenie personálneho rozkazu, modifikáciu úradných záznamov a nepreukázanie, že jeho zotrvanie v štátnej službe by bolo na ujmu záujmom štátnej služby.
17. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou nedoručenia personálneho rozkazu žalobcovi. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru sa oznamuje doručením jeho odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ako vyplýva z administratívneho spisu (úradne záznamy zo dňa 17.05.2021), S. A. G. E. a K. A. B. H. dňa 17.05.2021 vykonali pokus o doručenie personálneho rozkazu na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu. Žalobca sa na uvedenej adrese nachádzal, počas návštevy stál žalobca vo dverách rodinného domu a odmietol ísť k autu ku S. A. G. E. a K. A. B. H., ktorí boli vo vzdialenosti cca 4 metre. S. A. G. E. žalobcovi oznámil, že mu doručujú personálny rozkaz vo veci prepustenia zo služobného pomeru, na čo žalobca nereagoval. Na prevzatie písomnosti ho opätovne vyzval aj K. A. B. H., ale ani na jeho výzvu žalobca nereagoval. Počas návštevy bol na mieste prítomný aj brat žalobcu, ktorý uviedol A. G. E. a K. A. B. H., že žalobca nie je schopný prevziať takúto písomnosť zo zdravotných dôvodov a požiadal o jej doručenie poštou. Následne bolo žalobcovi S. A. G. E. oznámené, že z tejto udalosti bude spísaný úradný záznam o neprevzatí personálneho rozkazu. Žalobca bol jasne upovedomený o tejto skutočnosti, napriek tomu personálny rozkaz neprevzal. Na výzvu S. A. G. E. na odovzdanie služobnej zbrane a služobného preukazu žalobca uviedol, že jeho služobná zbraň sa nachádza v H. a služobný preukaz odmietol vydať. Brat žalobcu uviedol, že žalobca odovzdá služobný
preukaz po tom, čo mu bude personálny rozkaz doručený poštou. Správny súd po oboznámení sa s postupom príslušníkov policajného zboru pri doručovaní personálneho rozkazu mal za preukázané, že došlo k pokusu o doručenie personálneho rozkazu, a to v mieste, kde sa žalobca zdržiaval, pričom žalobca bez zjavných príčin, iba s poukazom na zdravotný stav, personálny rozkaz neprevzal, a to napriek skutočnosti, že stál cca 4 metre od osôb, ktoré mu personálny rozkaz prišli doručiť a komunikoval s nimi. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ došlo k doručeniu personálneho rozkazu dňa 17.05.2021.
18. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 154/2009 z 18.03.2010, ktorý sa s obdobnou argumentáciou sťažovateľa vysporiadal nasledovne: „Námietku žalobcu, že personálny rozkaz mu nebol doručený do vlastných rúk, tak ako to vyžaduje § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože tento prebrala jeho manželka, považuje odvolací súd za neodôvodnenú, nakoľko v zmysle § 250i ods. 3 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd neprihliada na vady konania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu, alebo ktoré by žalobca prípadne sám zavinil. Súd neprihliadne ani na také porušenie zákona pri dokazovaní, ktoré sa týkalo skutočností, ktoré nemali pre rozhodnutie vo veci význam; na zákonnosť rozhodnutia nemá napríklad vplyv, ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo riadne doručené, ak opravný prostriedok podaný žalobcom odvolací správny orgán napriek tomu vecne prejednal...“. Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť voči uvedenému rozsudku odmietol rozhodnutím I. ÚS 214/2010 3. júna 2010, v ktorom uviedol: „vecným prerokovaním opravných prostriedkov sťažovateľa (rozklad, žaloba o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, odvolanie proti rozsudku krajského súdu) došlo v uvedenom prípade k plnej realizácii jeho práva na súdnu ochranu (nielen práva na prístup k súdu, ale aj ďalších práv spojených s realizáciou práva na spravodlivé konanie) a taktiež k preskúmaniu ním v predmetnom konaní predloženej argumentácie. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd v predmetnom konaní nemal dôvod skúmať prípadné nedostatky konania vzniknuté pri doručovaní personálneho rozkazu z 21. apríla 2008 (okrem iného ani pravosť podpisu na doručenke), keďže v ďalších štádiách tohto konania došlo postupom orgánov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci k zhojeniu prípadnej sťažovateľom namietanej procesnej vady.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, týkajúcu sa nedoručenia personálneho rozkazu, za neopodstatnenú a odmietnutie žalobcu prevziať personálny rozkaz za účelové a nedôvodné.
19. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že k vykonaniu dychovej skúšky ho vyzvali nekompetentné osoby, konkrétne A. A. B. Q., vedúci 2. I. J. M. N. A. D. M. A. A. A. O., vedúca 4. I. J. M. N. A. D., pričom žalobca bol v tom čase zaradený do 1. I. J. a N. A. D.. Žalobca tvrdil, že na kontrolu policajtov zaradených mimo ich riadiacej pôsobnosti potrebovali podľa nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 40/2015 o operatívnych kontrolách zo dňa 31.03.2015 (ďalej len „nariadenie č. 40/2015“) buď splnomocnenie alebo príkaz, avšak v danom prípade žalobcovi ani jeden z menovaných nepredložil či už splnomocnenie alebo príkaz na vykonanie kontroly.
20. Správny súd vyhodnotil toto tvrdenie žalobcu ako neopodstatnené. Žalobca vykonával dňa 22.12.2021 mimoriadnu službu nad rámec plánu služieb s jeho súhlasom (uvedenú skutočnosť uviedol žalobca i vo vyjadrení zo dňa 13.01.2021). Ako vyplýva z Popisu služobnej činnosti policajta zo dňa 14.02.2018, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, A. A. B. Q. zastával funkciu vedúceho oddelenia odboru ochrany určených objektov J. M. N. A. a bol ako vedúci oddelenia odboru ochrany určených objektov J. a N. A. D. oprávnený vykonávať kontrolu výkonu štátnej služby policajtov, nástup, striedanie služby, výstroj a výzbroj službukonajúcich policajtov velených do výkonu štátnej služby na všetkých určených objektoch a rovnako bol oprávnený pravidelne alebo v prípade podozrenia kontrolovať, či policajti k výkonu štátnej služby nenastupujú pod vplyvom alkoholických nápojov a iných návykových látok. Ako ďalej vyplýva z čl. 3 bod 2 nariadenia č. 40/2015 vedúci vykonávajú operatívne kontroly vo svojej riadiacej pôsobnosti bez splnomocnenia alebo príkazu. V zmysle uvedeného A. A. B. Q. bol oprávnený vykonať kontrolu na požitie alkoholických nápojov u žalobcu, ktorý bol v danom čase velený na výkon služby v 2. I. J. M. N. A. D., a to bez preukázania splnomocnenia alebo osobitného príkazu na vykonanie takejto kontroly. Uvedené oprávnenie vyplývalo A. A. B. Q. aj priamo zo znenia § 49 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorého nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov.
21. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že spísané úradné záznamy minimálne v dvoch prípadoch (A. A. B. Q., O.. P. O.) boli modifikované, z uvedeného dôvodu sú nedôveryhodné a nemôžu byť použité ako rozhodujúci dôkaz. Žalobca rovnako namietal, že funkcionári I. J. M. N. C. D. svoje úradné záznamy navzájom prispôsobovali tak, aby si neodporovali. Administratívny spis mal mať nepretržite k dispozícií riaditeľ I. J. M. N. C. D. O. A. O. H., pričom žalobca tvrdil, že to vie preukázať dôkazmi. Žalobca však v tomto smere žiaden konkrétny dôkaz nepredložil, napriek tomu, že ním mal disponovať, zotrval na všeobecnom tvrdení bez toho, aby jednoznačne opísal kedy a z akého dôvodu konkrétne malo dôjsť k manipulácii s dôkazmi. Žalobca taktiež nepreukázal súvislosť medzi údajnou manipuláciou so spisom a skutočnosťou, že spis mal nepretržite k dispozícii O. A. O. H.. A. A. B. Q. spísal úradný záznam o priebehu vykonania skúšky na prítomnosť alkoholu u žalobcu dňa 22.12.2020. Uvedený úradný záznam sám A. A. B. Q. doplnil, čo ani nepoprel, o skutočnosť týkajúcu sa výzvy na uloženie služobnej zbrane v rozsahu jednej vety. Žalobcom namietané doplnenie však nijako nezmenilo, ani nezasiahlo do opisu udalosti, ktoré zostali nezmenené, a to vrátane časového sledu. Z viacerých úradných záznamov spísaných A. A. B. Q. vyplýva, že zotrval na rovnakom a konštantnom opise udalosti zo dňa 22.12.2020 počas celého administratívneho konania.
22. Správny súd sa oboznámil s celým obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú úradné záznamy spísané viacerými osobami, ktoré dňa 22.12.2020 v relevantnom čase vykonávali službu a boli svedkami vzniknutej situácie. Ako vyplýva z týchto úradných záznamom, viaceré osoby opísali vzniknutú situáciu obdobne a v rovnakých časových a skutkových súvislostiach. Úradné záznamy si neodporujú, ale naopak, vytvárajú celkový obraz, na základe ktorého bolo možné vyhodnotiť skutkový stav. Časové súvislosti dopĺňa aj screenshot mobilného telefónu A. A. B. Q., na ktorom časy jednotlivých hovorov zodpovedali priebehu situácie tak, ako bola opísaná v úradných záznamoch. Čo sa týka namietanej manipulácie s úradným záznamom spísaným por. P. O., žalobca neuviedol k tomuto tvrdeniu žiadne skutočnosti, ktorými by sa správny súd mohol zaoberať. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení doručenom J. M. N. A. D. dňa 04.01.2021 (ďalej len „vyjadrenie zo dňa 04.01.2021“) nepoprel priebeh udalosti, priznal, že nekonal racionálne, pracovisko opustil skôr ako mu skončila služba, s A. A. B. Q. nekomunikoval, z jeho strany došlo k omylu a nad celou udalosťou vyjadril ľútosť. Rovnaké tvrdenie zopakoval i vo vyjadrení zo dňa 13.01.2021. Správny súd dodáva, že pokiaľ ide o celkové námietky žalobcu týkajúce sa manipulácie s úradnými záznamami, tieto boli formulované neurčito, vágne, žalobca neuviedol, akým spôsobom a ktorými osobami mali byť tieto záznamy manipulované, a ako konkrétne mala mať manipulácia s úradnými záznamami vplyv na zistené skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z úradných záznamov spísaných A. A. B. Q., A. A. A. O., D. A. D., K. R. A. H., O.. P. O., K. A. Q., S. A. G. E., K. A. B. H., O.. O. D., K. F. S., O. R. G. G., O. A. O. H.. Správny súd po oboznámení sa s celým obsahom administratívneho spisu musel skonštatovať, že práve vyjadrenia žalobcu boli v mnohých smeroch nekonzistentné a protirečivé.
23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.01.2021 okrem iného uviedol, že sa cítil zdravotne veľmi zle, bolelo ho hrdlo, spaľovala ho horúčka a nemohol sa nadýchnuť, preto nemohol racionálne reagovať na podnety. Žalobca však takúto skutočnosť nijako nekomunikoval v čase, keď bol vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky. Ako vyplýva z vyjadrenia zo dňa 04.01.2021, žalobca sa nasledujúci deň 23.12.2020 o 06:30 hod. opätovne dostavil do kancelárie S. A. G. E., čo bolo v rozpore s ním opísaným zdravotným stavom. Z administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca kontaktoval lekára, alebo sa podrobil lekárskemu vyšetreniu. V spise je založené iba potvrdenie o vykonaní testu na Covid-19 zo dňa 23.12.2020 s negatívnym výsledkom. Správny súd tak vyhodnotil tvrdenie žalobcu o nepriaznivom zdravotnom stave v čase, kedy mala byť dychová skúška vykonaná, za nepreukázané.
24. Správny súd aj námietku žalobcu, že správne orgány neúplne vyhodnotili všetky dôkazy vykonané v administratívnom konaní, pričom úplne opomenuli dôkazné prostriedky, ktoré svedčali v prospech žalobcu, či zneužili zásadu voľného hodnotenia dôkazov a správnu úvahu a zároveň spôsobili, že personálny príkaz ako aj napadnuté rozhodnutie sú nepreskúmateľné, arbitrárne a protiústavne, predstavujúce jednostranný prejav ľubovôle správnych orgánov, vyhodnotil ako neodôvodnenú. Správny súd poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov zakotvenú v § 238 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorej oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, teda hodnotiace úvahy spadajú výlučne do kompetencie rozhodujúceho orgánu. Naviac v tejto súvislosti žalobca v podanej žalobe neoznačil konkrétny dôkazný prostriedok, ktorý by mal svedčiť v jeho prospech a ktorým by sa žalovaný nezaoberal, či už z obsahovej stránky alebo potrebou jeho vykonania.
25. Podľa tvrdenia žalobcu napadnuté rozhodnutie neobsahovalo náležitosti uvedené v § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, nebolo zrejmé akými úvahami sa žalovaný riadil pri vyhodnocovaní skutkového stavu a prečo nevyhovel argumentácii žalobcu. V napadnutom rozhodnutí mali absentovať konkrétne a preskúmateľné skutočnosti, aké dôležité záujmy štátnej služby by boli ohrozené v prípade ponechania žalobcu v služobnom pomere a v napadnutom rozhodnutí chýba preskúmateľná úvaha. Uvedené tvrdenie žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Správny súd konštatuje, že správnymi orgánmi vyhodnotené konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom, ktorý vymedzil služobným orgánom priestor pre samostatné správne uváženie následkov zisteného porušenia služobných povinností. Skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, má podklad v dôkazoch, ktoré si správne orgány zaobstarali. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na skutočnosť, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností.
26. V napadnutom rozhodnutí, ako aj v personálnom rozkaze, žalovaný veľmi rozsiahlo a vyčerpávajúco opísal zistený skutkový stav a protiprávne konanie žalobcu bolo podložené viacerými úradnými záznamami, ktoré predstavovali výpovede jednotlivých príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli priamymi svedkami udalosti. Dôkazy boli doplnené o záznamy – záznam o oboznámení žalobcu s rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníka PZ v súvislosti s požívaním alkoholu alebo iných návykových látok zo dňa 03.04.2017, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatrenia zo dňa 18.02.2021 (bez záznamu), potvrdenie o preškolení žalobcu o interných predpisoch vo veciach služobného pomeru príslušníkov O. zo dňa 14.01.2020 a 08.12.2020, zoznam policajtom I. oboznámených s pokynom riaditeľa J. a N. A. D. č. 8/2011, screenshot mobilného telefónu A. A. B. Q., screenshot mobilného telefónu žalobcu, plán služieb I. oddelenia na mesiac december 2020, Stanovisko Odborového zväzu O. v Slovenskej republike k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 17.02.2021, zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu zo dňa 03.05.2021, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 03.05.2021, Popis služobnej činnosti policajta A. A. B. Q. zo dňa 14.02.2018.
27. Vzhľadom na uvedené správny súd zamietol návrh na vykonanie označených dôkazov (výsluch svedkov), keď dospel k záveru, že skutkový stav, tak ako vyplýva z administratívneho spisu, predstavuje dostatočný podklad pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Naviac, samotný výsluch svedkov, námietku týkajúcu sa doplnenia obsahu záznamu o odmietnutí dychovej skúšky (iný štýl písma, rozdielna farba pera) a s tým spojený návrh na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, ako aj námietku o neúplnosti administratívneho spisu, žalobca uplatnil až v podaní zo dňa 24.04.2022 a 29.12.2024, resp. na pojednávaní dňa 12.02.2025, to znamená po márnom uplynutí 2-mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby, preto sa s ňou správny súd bližšie zaoberať nemohol. Na uvedený záver nemá vplyv ani správnym súdom vyslovené prvotné posúdenie záznamu o odmietnutí dychovej skúšky na pojednávaní dňa 12.02.2025. Spochybňovanie údajov uvedených v zázname o odmietnutí dychovej skúšky, keď samotný A. A. B. Q. nepoprel, že na úradný záznam dodatočne dopísal chýbajúce údaje iným perom, správny súd s ohľadom na celkovo zistený skutkový stav nepovažoval za natoľko zásadné, aby bolo spôsobilé spochybniť celý priebeh udalosti tak, ako bol opísaný v ďalších úradných záznamoch. K neúplnosti administratívneho spisu, napriek uplatneniu tejto námietky po uplynutí zákonnej 2-mesačnej lehoty, správny súd len stručne uvádza, že samotná námietka o absencii potvrdenia o absolvovaní školení na merací prístroj, dokladu potvrdzujúcom existenciu príslušného analyzátora dychu, platného certifikátu o overovaní platnosti a osvedčení správnej kalibrácie prístroja v rozhodnom čase, ako aj absenciu užívateľskej príručky k uvedenému meraciemu prístroju, považoval správny súd za irelevantnú,
pretože žalobca v žalobe netvrdil, že sa dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu odmietol podrobiť z dôvodu akýchkoľvek pochybnosti o príslušnom analyzátore dychu. V prejednávanom prípade išlo o odmietnutie vykonania dychovej skúšky (t. j. k použitiu analyzátora dychu vôbec nedošlo) a nie o preskúmanie samotného výsledku dychovej skúšky.
28. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, riadne a dostatočne zistili skutkový stav, dôkazy vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, postupovali podľa § 238 ods. 1 až 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a vec správne právne posúdil v intenciách ustanovení § 48 ods. 3 a § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Správny súd nezistil žiadne namietané porušenia zákona, žalovaný a správny orgán prvého stupňa vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v administratívnom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne sa zaoberal predloženými dôkazmi aj skutkovým stavom, ktorý správne právne vyhodnotil.
29. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.