Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Sas/5/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX B., D. E., právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 630, Slovenská republika, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vec a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska ulica 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536, Slovenská republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7862 zo dňa 20.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.08.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach toho istého dňa sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/ SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7862 zo dňa 20.06.2024 ( ďalej aj „ preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ( ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/6265-28 zo dňa 23.02.2024 ( ďalej aj „ prvostupňové rozhodnutie“).

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa Z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, doplnené listom č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2024/6265- 31 zo dňa 10.04.2024, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť predmetného rozhodnutia, vo veci odňatia peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX B. (ďalej len „posudzovaná osoba“, alebo „posudzovaný“) s účinnosťou od 01.03.2024, ktorý žalobkyňa poberala mesačne vo výške 569,00 Eur a zastavenia jeho výplaty od 01.03.2024.

Administratívne konanie

3. Prvostupňový správny orgán rozhodol podľa , o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“), o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie posudzovanej osoby, ktorý poberala A. B., G.: XX.XX.XXXX, bytom C. X, B. vo výške 569 EUR mesačne a jeho výplatu od 01.03.2024 zastavil.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pretože s rozhodnutím nesúhlasil a žiadal o preskúmanie jeho správnosti. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa všetky

svoje tvrdenia oprel o komplexný posudok, ktorý vychádzal z lekárskeho posudku, pričom tento nebol žalobcovi žiadnym spôsobom doručený. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia preto žalobca považoval za zmätočné a nedôvodné. S poukazom na skutočnosť, že žalobcovi nebol doručený lekársky posudok, z ktorého žalovaný vychádzal pri vyhotovení komplexného posudku mal žalobca za to, že rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Uvedeným podľa názoru žalobcu došlo k odňatiu jeho práva primerane sa brániť voči rozhodnutiu odvolaním.

Žalované rozhodnutie

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh doterajšieho administratívneho konania a rozhodovania od roku 2011, kedy bol právoplatným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. K4/11/00968-2 zo dňa 22.03.2011 žalobcovi priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, mesačne vo výške 111,32 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zvýšený o 49,80 Eur, t.j. v sume 256,17 Eur s účinnosťou od 01.01.2011 do doby trvania podmienok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na závery komplexného posudku č. KE0/RPČ/SOC/2024/149475-10 zo dňa 21.02.2024 (v nadväznosti na lekársky posudok zo dňa 18.01.2024), ktorý bol vypracovaný v súvislosti so žiadosťami o peňažný príspevok na kúpu pomôcky (multifunkčného zariadenia a prenosného osobného počítača – notebooku), kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky a úpravu bytu. Z predmetných záverov vyplývalo, že posudzovaná osoba je schopná zabezpečiť si väčšinu úkonov sebaobsluhy sama a pomoc potrebuje len pri niektorých z nich. V lekárskom posudku zo dňa 18.01.2024 posudkový lekár úradu uviedol, že posudzovaný bol r. 2011 uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (bol odkázaný na opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol V). V tom čase bol po opakovaných, vážnych operačných zákrokoch na srdci. Kontrolné kardiologické vyšetrenie dokumentovali nízku výkonnosť, presná objektivizácia bola sťažená pre hemiparézu. V minulosti posudzovaný prekonal , v objektívnom neurologickom náleze išlo o spastickú hemiparézu stredne ťažkého stupňa, chôdza bola hemiparetická, s napádaním na ľavú dolnú končatinu a pretrvávala aj rýchla únava. Od posledného posúdenia jeho zdravotného stavu došlo k zlepšeniu. Na základe odborných nálezov, ako aj šetrenia stavu, žalovaný dospel k záveru, že posudzovaný už nie je odkázaný na opatrovanie a stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách nedosahuje V alebo VI (posudzovaný dosahuje II. stupeň – počet bodov 90) . Epilepsia na viackombinácii je v súčasnosti kompenzovaná liečbou, pričom posudzovaný je bez epi záchvatov. Na základe uvedeného bol prvostupňovým rozhodnutím odňatý peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a bola zastavená jeho výplata s účinnosťou od 01.03.2024. Po podaní odvolania bola pracovníčkou žalovaného, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, dňa 23.04.2024 vykonaná sociálna posudková činnosť. Následne bola spisová dokumentácia postúpená posudkovému lekárovi žalovaného za účelom vykonania lekárskej posudkovej činnosti. Žalovaný po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom a jeho vyjadrení v lekárskom posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/8214 zo dňa 03.06.2024, vydal dňa 10.06.2024 komplexný posudok č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/ SOC/2024/8214, podľa ktorého bola MFP posudzovaného stanovená na 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, časť VIII.A.3.c) pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie – stavy po operácii srdca (náhrady srdcových chlopní, operácie srdcových chýb, stavy po resekcii aneuryzmy srdcovej komory, stavy po revaskularizačných výkonoch na vencových tepnách) pri závažnom znížení výkonu, t.j. zhodne s prvostupňovým stanovením. V dôsledku uvedeného sa posudzovaný považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. MFP bola stanovená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50 % - 80 % podľa záverov kardiologického nálezu. Z lekárskeho posudku žalovaného ďalej vyplývalo, že stupeň odkázanosti posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby je II – 100 bodov v zmysle prílohy číslo 3 zákona o sociálnych službách, a preto sa, v súlade s zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, uzavrelo, že posudzovaný nie je odkázaný na opatrovanie. V tejto súvislosti žalovaný zvýraznil, že posudzovanie na jednotlivé druhy odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára. Ďalej uviedol, že jeho posudkový lekár sa vo vypracovanom lekárskom posudku zaoberal všetkými ochoreniami a diagnózami, na ktoré sa posudzovaný lieči a tieto zhodnotil v zmysle prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V závere lekárskeho posudku uviedol, že posudzovaný je liečený pre stav po operáciách srdca pre vrodené vývojové vady pred 17-timi rokmi, pre stav po cievnej mozgovej príhode vzniknutej po operácii pred

17-timi rokmi a pre sporadickú epilepsiu bez záchvatov. Nemá dokladovanú pohybovú, zmyslovú ani psychickú chorobu, pri ktorej by bol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Podľa záverov vyšetrení je preto plne sebestačný v starostlivosti o seba a je schopný chôdze bez pomoci. Na základe doterajšieho zdravotného stavu podľa hodnotenia Barth. indexu a prílohy číslo 3 zákona o sociálnych službách posudzovaný dosiahol II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s celkovým počtom bodov 100. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že posudzovaný v oblasti mobility a orientácie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch orientácie v prostredí. Dohľad inou fyzickou osobou nepotrebuje pri žiadnom úkone. V oblasti sebaobsluhy je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch stravovania a pitného režimu, osobnej hygieny a dodržiavania liečebného režimu. Dohľad inou fyzickou osobou nepotrebuje pri žiadnom úkone v tejto oblasti. Pomoc inej fyzickej osoby nie je potrebná v takom rozsahu, aby bol posudzovaný fyzickou osobou odkázanou na opatrovanie. Z uvedeného dôvodu, preto žalovaný sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie a v oblasti sebaobsluhy pri súčasnom zdravotnom stave nenavrhol naďalej kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. K námietke žalobcu, že mu nebol doručený lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexného posudku žalovaný uviedol, že závery uvedené v lekárskom posudku boli prenesené do vydaného komplexného posudku. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné lekársky posudok žalobcovi doručovať.

Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov uvedených v , d), e) a f) 5 ( ďalej len „SSP“). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca nesúhlasil so závermi komplexného posudku, ktorým bolo stanovené, že stupeň odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je II ( 100 bodov). Podľa názoru žalobcu, posudkový lekár posúdil odkázanosť posudzovaného pri jednotlivých činnostiach neobjektívne, v rozpore so skutočným stavom, pričom jeho odkázanosť nebola dôsledne zisťovaná v súlade s prílohou č. 3 zákona o sociálnych službách. Mal za to, že stupeň odkázanosti posudzovaného by mal byť V. Žalobca uviedol, že komplexný posudok a ani napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie odňatia peňažného príspevku na opatrovanie posudzovaného. Žalovaný len stroho odkázal na závery komplexného posudku, pričom tento vychádzal z lekárskeho posudku, ktorý mu nebol žiadnym spôsobom doručený. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za zmätočné, neodôvodnené a nepreskúmateľné. V súvislosti s potrebou riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktoré zaväzuje na určité konanie žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/103/2013 zo dňa 23.10.2014. V závere zvýraznil, že pokiaľ komplexný posudok skutočne preberá závery lekárskeho posudku, čo však bez jeho doručenia nie je možné zistiť, tak potom namieta aj závery lekárskeho posudku a žiada o prehodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby znaleckým posudkom. Ako neobjektívny sa žalobcovi javil postup, ak orgán, ktorý rozhoduje o odňatí príspevku, zároveň sám vypracúva posudok, na podklade ktorého tento príspevok odníma.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.10.2024 považoval za potrebné predostrieť, že posúdenie hmotnoprávnych podmienok odňatia dotknutého peňažného príspevku je podľa § 11 v spojení s § 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Žalovaný uviedol, že stupeň odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barthelovho indexu podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách dosiahol len 100 bodov ( II. stupeň ) a preto posudzovaná osoba nespĺňala základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie. V priebehu dňa bola odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby len v rozsahu 2 – 4 hodín. Z uvedeného dôvodu nebolo navrhnuté naďalej kompenzovať sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia predmetným peňažným príspevkom. Žalovaný akcentoval skutočnosť, že posudzovaná osoba by musela v hodnotení Barthelovho indexu dosiahnuť 44 – 0 bodov, t.j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.3 zákona o sociálnych službách a v priebehu dňa by musela byť odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu až 8 – viac ako 12 hodín. Je teda zrejmé, že posudzovaná osoba sa v uvedenom hodnotení

sebaobslužných úkonov ani len nepriblížila k tomuto stupňu odkázanosti. Žalovaný ďalej uviedol, že bodové hodnotenie v zmysle Barthelovej indexu vykonáva príslušný posudkový lekár, ktorý vychádza aj zo získaných podkladov príslušného sociálneho pracovníka. S posudzovanou osobou, žalobcom, ako aj právnym zástupcom bol na mieste vyhotovený písomný záznam z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 23.04.2024 (v ktorom mohli k výkonu sociálnej posudkovej činnosti posudzovaná osoba, žalobca, ako aj právny zástupca podávať aj návrhy a námietky – v danom prípade svoje právo nevyužili). Súčasťou písomného záznamu bolo aj bodové hodnotenie podľa Barthelovej indexu so striktne zachovaným spôsobom posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach. Žalovaný zvýraznil, že ide o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. Z uvedeného dôvodu preto k správnej žalobe spracoval dňa 30.09.2024 stanovisko posudkový lekár žalovaného v ktorom dostatočne zreteľne a faktograficky odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, (v súvislosti s podaným odvolaním neboli doložené žiadne doplňujúce lekárske nálezy) a v súlade so zdravotnou dokumentáciou posudzovanej osoby bol dňa 03.06.2024 vypracovaný lekárky posudok žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/ SOC/2024/8214, ktorý ako podklad pre vypracovanie komplexného posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/8214 zo dňa 10.06.2024 spĺňal všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti. Posudkový lekár žalovaného teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok v týchto intenciách podľa žalovaného preto vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

8. Žalovaný vyjadril názor, že právny zástupca žalobcu si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pritom vyplýva, že k tomuto záveru nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár ( viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na str. 8, Sp. zn.: 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017). V tejto súvislosti poukázal aj na príslušnú judikatúru súdov. Záverom vyjadrenia žalovaný uviedol, že správna žaloba nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu a preto navrhol, aby ju správny súd podľa v spojení s ako nedôvodnú zamietol.

9. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.03.2025. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný ako aj žalobca so svojim právnym zástupcom. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe ako aj na jej dôvodoch. K doručovaniu lekárskeho posudku žalobca, reagujúc na posledné vyjadrenie žalovaného uviedol, že zákonodarca v § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nemal v úmysle obmedziť doručovanie podkladov rozhodnutia iba na jeden podklad, ktorý si alternatívne vyberie správny orgán. Predmetná textácia zákona by mala podľa žalobcu za úlohu pokryť aj tie prípady, ak sa komplexný posudok v zmysle zákona nevyhotovuje a je potrebné doručiť iba lekársky posudok. Pokiaľ tvoria podklad rozhodnutia aj lekársky posudok aj komplexný posudok je podľa žalobcu nevyhnutné, aby bol účastník konania riadne oboznámený s obidvoma posudkami ako aj podkladmi rozhodnutia a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Uvedené v tomto prípade splnené nebolo. Žalobca ďalej namietal dotazník, ktorý síce bol podpísaný, ale v čase kedy bol podpisovaný neboli v dotazníku uvedené body a preto sa zúčastnené strany nemali možnosť k bodovaniu vyjadriť a prípadne ho namietať. Taktiež vyjadril názor, že posudkový lekár nebral do úvahy intenzitu epileptických záchvatov posudzovanej osoby ( pozn. trikrát do mesiaca). K posudkovému lekárovi žalobca uviedol, že je pravdou, že tento vychádzal aj z lekárskych správ, avšak neurologické vyšetrenie je zo dňa 24.07.2023, pričom je zrejmé, že epileptické záchvaty mala posudzovaná osoba v čase posudzovania vo frekvencii trikrát mesačne. Žalobca vyjadril názor, že vzhľadom na uvedený rozpor, mal posudkový lekár osobne vyšetriť osobu, ktorá je posudzovaná a nemal vychádzať z neurologickej správy zo dňa 24.07.2023. V závere pojednávania žalobca zvýraznil, že nie je vôbec zrejmé, a to ani z lekárskeho posudku, či posudkový lekár vôbec zohľadnil túto novú skutočnosť, pretože to zo samotného odôvodnenia nevyplýva. Z uvedeného dôvodu považoval lekársky posudok za neúplný a nepresvedčivý.

Žalovaný rovnako zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, zákonné a navrhol podanú žalobu zamietnuť. Reagujúc na vyjadrenia žalobcu ( pozn. námietka ohľadne nedoručenia lekárskeho posudku) citoval § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorý presne odkazuje komu sa doručuje lekársky a kompletný posudok. Na danú situáciu podľa jeho názoru platí druhá veta § 55 ods. 13, ktorý má dikciu, že sa doručuje

komplexný alebo lekársky posudok. Nedoručuje sa komplexný aj lekársky posudok a to preto, lebo v danom prípade mala posudzovaná osoba mieru funkčnej poruchy viac ako 50 %. Ak by posudzovaná osoba mala nižšiu mieru funkčnej poruchy, tak by sa tejto osobe doručoval taktiež lekársky posudok. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval námietku v celom rozsahu za nedôvodnú a v rozpore so samotným zákonom. K hodnoteniu posudzovanej osoby žalovaný uviedol, že pri sociálnom prieskume môžu jednotliví účastníci konania, resp. posudzovaná osoba svoje zdravotné ťažkosti aj zdravotný stav zveličovať. Preto posudkový lekár musí tento sociálny prieskum ešte porovnať s jednotlivými lekárskymi nálezmi. Pokiaľ bolo v sociálnom prieskume uvedené tvrdenie, že posudzovaná osoba trpí epileptickými záchvatmi tak posudkový lekár musel túto informáciu overiť z lekárskych nálezov. V danom prípade to bola lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 24. júla 2023, v ktorej bolo explicitne uvedené, že posudzovaný nemá záchvaty. Žalovanému a rovnako ani správnemu orgánu na prvom stupni nepostačujú iba jednotlivé subjektívne vyjadrenia účastníka konania, respektíve posudzovanej osoby, ale tieto musia byť náležite objektivizované jednotlivými lekárskymi nálezmi. Správny súd na pojednávaní rozhodol.

Relevantné právne predpisy

10. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

12. Podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ ) lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.1)

13. Podľa výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

14. Podľa na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

15. Podľa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.9a)

16. Podľa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.10)

17. Podľa Na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa , účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

18. Podľa Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

19. Podľa ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

20. Podľa sociálna posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu je posudzovanie a) individuálnych predpokladov fyzickej osoby, b) rodinného prostredia fyzickej osoby, c) prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti, a d) odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch podľa prílohy č. 3 a prílohy č. 4 časti II a III.

21. Podľa pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 v rámci sociálnej posudkovej činnosti sa postupuje podľa . Výsledky posudzovania podľa prvej vety nesmú byť v rozpore s výsledkami zdravotnej posudkovej činnosti podľa .

22. Podľa , na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa , ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

25. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

26. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

28. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právne posúdenie a závery správneho súdu

29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v sociálnych veciach, po konštatovaní, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

31. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bolo rozhodnuté o odňatí príspevku na opatrovanie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím - pána D. F. a to s poukazom na zistenia v administratívnom konaní, kde podľa zistení pán D. F. je osobou ťažko s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, nespĺňa však legislatívne kritériá na priznanie žiadaného príspevku na opatrovanie a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku jeho stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na II. stupeň s udeleným počtom bodov 100 podľa Barthelovo indexu s priemerným denným rozsahom odkázanosti 2 až 4 hodiny, tak ako je uvedené v prílohe č. 3

33. Správny súd v tomto ohľade sa podrobne oboznámil s komplexnými posudkami a lekárskymi posudkami, ako aj so stanoviskom posudkového lekára zo dňa 30.09.2024, ktoré vypracoval posudkový lekár k žalobe a všetky tieto posudky smerovali k rovnakému výsledku, a to na II. stupeň odkázanosti (I. posudok vo veci určoval 90 bodov, ostatné 100 bodov). Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí rovnako, ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu

ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. (Napríklad Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR 6Ssk/15/2022 ). V danom konaní boli vyhotovené 2 komplexné posudky a to komplexný posudok v prvostupňovom konaní, komplexný posudok vyhotovený v rámci odvolacieho konania. Komplexný posudok vyhotovený v prvostupňovom konaní, obsahoval určitú zmätočnosť a to, že na jednej strane bolo uvedené, že posudzovaná osoba nie je odkázaná na sprievodcu a na druhej strane posudku, je uvedené, že je odkázaná na sprievodcu. Predmetná chyba bola opravená prípisom a označená ako chyba v písaní a zároveň tento nedostatok bol odstránený v rámci odvolacieho konania, kde bol vyhotovený nový komplexný posudok, nový lekársky posudok, ktorý obsahoval bodového ohodnotenia jednotlivých oblastí bežného života v zmysle prílohy č. 3 k . Oba posudky však odkazujú na rovnaký záver, výsledkom, ktorého bolo zaradenie pána D. F. do II. stupňa odkázanosti s počtom bodov 100 (posudok v rámci konania pred orgánom prvého stupňa určoval počet bodov 90 ), čo predstavuje v rámci Barthelovo indexu odkázanosť na pomoc druhej osoby v rozsahu 2 až 4 hodín denne. S poukazom aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 6Ssk/81/2022, oba posudky obsahujú základné zákonné náležitosti, ktoré sú postačujúce, aby v dostatočnej miere boli preskúmateľné, preto súd vyhodnotil tento posudok ako dostatočne zrozumiteľný, zrejmý a preskúmateľný. Správny súd v žiadnom prípade neposudzoval závery posudkového lekára z lekárskeho hľadiska, zameriaval sa len na zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť posudku, jeho aplikáciu v rámci predmetného konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že oba posudky odkazovali na rovnaký záver, t.j. II. stupeň odkázanosti, pričom posudok v rámci odvolacieho konania konvalidoval prípadné nedostatky, resp. čiastočnú zmätočnosť písomného vyhotovenia. Rovnako k námietke žalobcu, že mu nebol doručený komplexný posudok, správny súd odkazuje, že lekársky posudok ako aj komplexný posudok bol súčasťou administratívneho spisu a mohol do spisu kedykoľvek nahliadnúť. Komplexný posudok bol zasielaný v súlade s , na dosiahnutie V. stupňa odkázanosti na opatrovanie je potrebné, aby posudzovaná osoba dosahovala počet bodov v hodnotení Barthelovo indexu 44 až 25 bodov, čo by predstavovalo potrebnú starostlivosť v rozsahu 8 až 12 hodín denne, čo v konaní nebolo predložené. Z uvedeného žalované námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako i skutkového stavu, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia a tento mal byť v rozpore s administratívnym spisom, súd vyhodnotil ako nedôvodné.

34. Správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k bodovému ohodnoteniu jednotlivých položiek za účelom zistenia konkrétneho stupňa odkázanosti podľa prílohy č. 3 v spojení s Podľa je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je , podľa ktorého odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa posudzuje podľa prílohy č. 3 ( ) s tým, že pri posudzovaní jej odkázanosti sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 bod A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Na dosiahnutie aspoň V. stupňa odkázanosti je potrebné dosiahnuť 25 až 44 bodov. Bod A prílohy č. 3 (označený ako „Spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach“) je členený do dvanástich položiek, z ktorých každá obsahuje presne vymedzený okruh úkonov, pri ktorých sa odkázanosť posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby posudzuje. Význam posúdenia ktoréhokoľvek z úkonov vyplýva jednak zo spôsobu výpočtu bodov za každú z jednotlivých položiek a následne z bodu B prílohy č. 3, priraďujúcemu jednotlivej škále bodov zaradenie do príslušného stupňa odkázanosti fyzickej osoby. V predmetnej veci bol stupeň odkázanosti stanovený na úrovni oboch komplexných posudkov posudzovania s počtom bodov 90 bodov a 100 bodov, čomu zodpovedá II. stupeň odkázanosti. 35. Správny súd však dáva do pozornosti, že zo nevyplýva, že by mal správny orgán do komplexného posudku iba mechanicky prevziať všetky závery plynúce z lekárskeho posudku a sociálneho posudku, s výnimkou tých záverov, majúcich výlučne odborný - medicínsky základ, keď tak správny orgán, ako aj súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, a musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím

na námietky žalobcu o konkrétny peňažný príspevok. Vo vzťahu k lekárskemu posudku je výlučne medicínskou otázkou najmä hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby a tiež na to nadväzujúce určovanie miery funkčnej poruchy. V súvislosti s posudzovaním jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je táto právomoc zverená nielen posudkovému lekárovi, ale aj sociálnemu pracovníkovi príslušného orgánu vykonávajúcemu sociálnu posudkovú činnosť, ktorá tiež v sebe zahŕňa okrem iného aj posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a tiež navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. Správny orgán, ktorý následne v komplexnom posudku (v ktorom sa okrem iného vyjadruje aj k sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie a navrhuje druh peňažného príspevku na kompenzáciu) vyhodnocuje zistenia prijaté, tak posudkovým lekárom a tiež sociálnym pracovníkom a pokiaľ sa nestotožní s prijatým záverom týkajúcim sa otázky odkázanosti, potom je jeho povinnosťou svoj záver o tom, že určitá osoba nie je odkázaná na niektorú z foriem kompenzácie riadne a presvedčivo odôvodniť. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

36. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, pán D. F., ako posudzovaná osoba v čase rozhodnutia žalovaného už nespĺňala podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby v hodnotení Bartholovej indexu dosiahol 100 bodov, t.j. II. stupeň, z čoho vyplýva, že v priebehu dňa je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 2-4 hodín. Podmienky pre priznanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie upravuje (teda aj podmienky na jeho odňatie). Správny súd uvádza, že systém kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia je založený na objektívnom princípe posúdenia toho, ktorého stavu, odborne spôsobilou osobou a to posudkovým lekárom a na podklade sociálneho posudku, s využitím, čo najviac dostupných informácií o posudzovanom subjekte. Princíp objektívnosti je nevyhnutný najmä preto, aby štát napomáhal v rámci svojej sociálnej politiky, kompenzovať ťažké zdravotné postihnutie osôb. Systém sociálnej politiky je nastavený tak, aby pri limitovanom rozpočte, dokázal objektívne, na základe vopred stanovených kritérií (stanovených na základe zákona), poskytnúť kompenzáciu, objektívne, transparentne, účinne a rýchlo.

37. V zmysle podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu predstavuje komplexný posudok, ktorý v zmysle obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár. Správny súd veľmi citlivo vníma, že žalobca poskytuje starostlivosť svojmu synovi pri činnostiach, avšak konštatuje, že sa jedná o subjektívne hodnotenie žalobcu, ktoré nebolo uskutočnené v kontexte vyhodnocovaných činnosti podľa prílohy číslo 3 . V danom prípade je to citlivejšie o to viac, že v minulosti vzhľadom na závery zistené, ktoré boli zistené napr. v komplexnom posudku z roku 2011 vyplýva, že pán D. F. bol zaradený podľa ohodnotenia do V. stupňa a teda spĺňal zákonné podmienky priznania príspevku, ale pri opätovnom hodnotení bola jeho situácia prehodnotená k stavu v roku 2024.

38. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako i žalovaného obsahuje v dostatočnej miere zdôvodnenie svojho rozhodnutia, odkazuje na podklady, z ktorých vychádzali žalovaný a prvostupňový správny orgán, tieto podklady nie sú vo vzájomnom rozpore, ale odkazujú na rovnaký záver, žalovaný sa v rámci odvolacieho konania v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami, ktoré predložil žalobca a teda fakticky zodpovedal namietané nedostatky, ktoré videl žalobca v rámci konania. Žalovaný ako i prvostupňový orgán, vychádzali z podkladov komplexného posudku a lekárskeho posudku, ktoré odkazovali na rovnaký záver. Objektívne bolo stanovené, že pán D. F. dosahuje II. stupeň odkázanosti podľa Barthelovo indexu, na dosiahnutie iného stupňa, by bolo potrebné, aby z hľadiska odkázanosti pri hodnotení jednotlivých činností dosiahol počet bodov 44 a menej, respektíve v 12. kritérii - potreba dohľadu podľa prílohy č. 3 bod A by musel dosiahnuť počet bodov 0. V konaní

rovnako neboli predložené iné listinné dôkazy, ktoré by boli v príkrom rozpore s tým, čo bolo správnym orgánom zistené.

39. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). Z uvedených dôvodov námietku nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

40. V zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2/Sžo/112/2015 okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy.

41. Ako poslednú námietku, ku ktorej súd zaujal stanovisko, je námietka nesprávneho právneho posúdenia. Z pohľadu žalobných bodov, ale aj posúdenia žaloby nad rámec týchto bodov, súd má zato, že žalovaný vec správne právne posúdil, vychádzal z odborných nálezov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, ako i vychádzal z platného právneho predpisu, preto námietku vyhodnotil i v kontexte dôvodov uvedených vyššie v tomto rozhodnutí ako nedôvodnú.

42. Správny súd podľa vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

43. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností, dospel správny súd k záveru, že pán D. F. nespĺňa zákonné predpoklady na poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, pretože nie je odkázaný na opatrovanie podľa v spojení s prílohou č. 3 na základe predložených odborných pokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré mali správne orgány pri svojom rozhodovaní k dispozícii, prvostupňový správny orgán musel teda rozhodnúť o odňatí príspevku. Správny súd však poukazuje na skutočnosť, že v prípade zmeny zdravotného stavu môže žalobca, kedykoľvek opätovne požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o posúdenie zdravotného stavu pána D. F. na účely peňažného príspevku na opatrovanie. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

45. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

46. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

47. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa , pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).