Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-26S/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: SLOVAK FINANCE s.r.o., so sídlom Medveďovej 15, Bratislava, IČO: 36 810 932, zastúpeného JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100610676/2020 zo dňa 05.03.2020, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100610676/2020 zo dňa 05.03.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 102192129/2019 zo dňa 18.09.2019 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2017. Žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2017 vykázal nadmerný odpočet v sume 18.347,58 Eur.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102192129/2019 zo dňa 18.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.660,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, teda znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 18.347,58 Eur na sumu 12.687,58 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), nakoľko u deklarovaných odberateľov ABLATIV PLUS s.r.o. a MEGA UNIO TRANS Kft. nebolo preukázané nadobudnutie a prijatie tovaru - motorových vozidiel.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 100610676/2020 zo dňa 05.03.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

Žaloba

4. Žalobou zo dňa 14.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100610676/2020 zo dňa 05.03.2020 a prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 102192129/2019 zo dňa 18.09.2019, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. V žalobe uviedol, že čo sa týka dodania motorového vozidla pre odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o., prevzatie sa uskutočnilo dňa 11.01.2017 v prevádzke žalobcu v Leviciach. Žalobca predložil správcovi dane odberateľskú faktúru, kúpnu zmluvu, doklad o úhrade predfaktúry, protokoly o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla, technický preukaz, preukazujúci zaevidovanie v Českej republike, doklad totožnosti konateľa odberateľa, splnomocnenie udelené p. A. na prevzatie motorového vozidla od žalobcu, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, na ktorom je ako miesto skončenia prepravy uvedené B. C. XXX/X, D. X – E. dňa 11.01.2017, evidenčné číslo vozidla, ktorým bola preprava vykonaná a e- mailovú komunikáciu medzi ním a odberateľom. Vodič p. A. ako svedok potvrdil, že vozidlo prevzal v F. na základe plnej moci od spoločnosti ABLATIV PLUS s.r.o. a odviezol ho do Českej republiky. Žalobca namietal, že správca dane vypočúval svedka ako konateľa spoločnosti G. H. I. napriek tomu, že žalobca s touto spoločnosťou neobchodoval, čo potvrdil aj svedok, a preto odmietnutie svedka vypovedať k otázkam, týkajúcim sa tejto spoločnosti, nemožno klásť na ťarchu žalobcu. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného ohľadom kúpnej zmluvy zo dňa 11.01.2017. Uviedol, že plná moc udelená p. A. smerovala k uzavretiu celého obchodu a podľa žiadneho právneho predpisu nemusí byť splnomocnenec v pracovnoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu so splnomocniteľom.

6. Čo sa týka dodania motorových vozidiel odberateľovi MEGA UNIO TRANS Kft., žalobca predložil správcovi dane odberateľské faktúry, kúpne zmluvy, doklady o úhrade predfaktúr vkladom hotovosti na bankový účet žalobcu, protokoly o odovzdaní a prevzatí motorových vozidiel, odborné posudky o kontrole originality, technické preukazy motorových vozidiel v Slovenskej republike, doklad totožnosti konateľa odberateľa, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, s dátumom skončenia prepravy dňa 10.01.2017, evidenčné číslo vozidla, ktorým bola preprava vykonaná vodičom J. E. K., technické preukazy o zápise motorových vozidiel v L., ktoré dokazujú, že tieto fyzicky opustili územie Slovenskej republiky. Žalobca navrhol predvolať ako svedka konateľa odberateľa p. J., avšak správca dane takýto dôkaz nevykonal. Žalobca tiež navrhol ako dôkaz získať informácie z mýtneho systému, pretože odberateľ musel prejsť na území Slovenskej republiky cez spoplatnené úseky. Uvedený dôkaz správca dane odmietol vykonať bez toho, aby to odôvodnil. V prípade maďarského odberateľa požiadal žalobca o zloženie kaucie na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane a po tom, čo mu maďarský odberateľ dodal technické preukazy, žalobca zložené kaucie vrátil, o čom predložil dôkaz. Odberateľ všetky vozidlá odkúpené od žalobcu previedol na prepravcov, ktorí si ich zaregistrovali do dopravnej evidencie. Podľa medzinárodnej výmeny informácií aj keď odberateľ vozidlá neregistroval priamo na seba, vo svojom účtovníctve vykázal obchod so žalobcom, čím potvrdil, že sa obchod uskutočnil.

7. K tvrdeniu žalovaného, že evidencia vozidiel v Českej resp. Maďarskej republike nepreukazuje, že žalobca predal vozidlo dotknutým odberateľom, žalobca uviedol, že zápisy do dopravnej evidencie nemajú vo vzťahu k vlastníckemu právu konštitutívne účinky a tieto neosvedčujú, či sa určitý obchod uskutočnil.

8. Ďalej žalobca namietal, že nepriznanie nároku na oslobodenie od dane založil žalovaný len na nekontaktnosti odberateľov, nepodaní daňového priznania odberateľmi, teda na okolnostiach, ktoré nie sú žalobcom ovplyvniteľné. Tieto skutočnosti nie sú podľa európskej judikatúry dôvodom na odňatie nároku na oslobodenie od dane a okrem toho, tieto boli zistené až následne, po čase, kedy došlo k dodaniu tovaru.

9. Žalobca mal za to, že hmotnoprávne podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle boli splnené a že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správca dane tým, že žiadal doloženie ďalších dôkazov nesprávne rozložil dôkazné bremeno a nestanovil hranice dokazovania. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-80/11 (Mahagében) a C-273/11 (Mecsek-Gabona), a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X I. X/XXXX.

10. Podľa žalobcu si správca dane nesplnil povinnosť podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a neposkytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane, nakoľko mu tieto neboli počas daňovej kontroly oznámené. V priebehu daňovej kontroly oznámil správca dane žalobcovi iba zistenia, nie pochybnosti. Ak správca dane nepostupuje v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, jeho konanie nezabezpečí presun dôkazného bremena počas daňovej kontroly. To spôsobí, že nedôjde k správnemu zisteniu dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku), skutočnosti nebudú zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) a nie je dodržaný postup, ktorý vyžaduje definícia správy daní (§ 2 písm. a) Daňového poriadku). Pokiaľ žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane podľa dôkaznými prostriedkami, ktoré boli dostatočné z hľadiska rozsahu, ktorý od neho možno spravodlivo požadovať, prináležalo preveriť pravdivosť jeho tvrdení daňovým orgánom, ktoré v danom prípade k tejto svojej povinnosti nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a dostatočne zodpovedne.

11. Žalobca tiež namietal neúplnosť protokolu č. 100767723/2019 zo dňa 02.04.2019, keďže neobsahuje vyhodnotenie dôkazov svedčiacich či už v prospech alebo v neprospech žalobcu. Rovnako rozhodnutia daňových orgánov vykazujú podľa žalobcu znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, tieto taktiež neobsahujú vyhodnotenie dôkazov a ani žiadne úvahy, ktoré daňové orgány viedli k prijatým záverom.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.08.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že odberateľ ABLATIV PLUS s.r.o. s príslušným správcom dane nekomunikoval, osoby oprávnené konať v jeho mene nepredkladali vyjadrenia a doklady o ekonomickej činnosti ani na výzvy českej finančnej správy. Spoločnosť podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, avšak intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v ňom nepriznala. Konateľom bol od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX p. M. I., občan republiky I., ktorého pobyt v Českej republike nie je známy. Odberateľ MEGA UNIO TRANS Kft. je nekontaktný, na adrese sídla neznámy a nevykonáva tu svoju ekonomickú činnosť. Pravdivosť údajov uvádzaných v daňových priznaniach nepreukazuje a doklady nepredkladá. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol konateľom p. J. E. K. s trvalým pobytom v L., ktorý je dlhodobo nekontaktný, predvolanie L. finančnej správy neprevzal a svoje vyjadrenie k danej veci neposkytol. Český odberateľ nadobudnutie tovaru nepotvrdil, nepreukázal a ani nepriznal. Rovnako nebolo potvrdené a preukázané uskutočnenie transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom. Skutočnosť, že tovar bol prepravený z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte pre označených odberateľov nepotvrdili ani ďalšie dôkazy, ktoré správca dane získal v priebehu dokazovania. O zistených skutočnostiach a spôsobe ich zistenia bol žalobca oboznámený (oboznámenia č. 101403252/2018 zo dňa 23.07.2018, č. 100376252/2019 zo dňa 05.02.2019 a č. 101827030/2019 zo dňa 29.08.2019). V závere každého oboznámenia správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti a poučil žalobcu o jeho právach a povinnostiach podľa Daňového poriadku. Zároveň správca dane zistené skutočnosti posúdil aj vo vzťahu k . Žalobca tak mal vedomosť o tom, ktoré skutočnosti sú sporné. Po každom oboznámení mu bol poskytnutý priestor, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov a svojich tvrdení preukázal relevantnými dôkazmi. V závere dokazovania správca dane vyhodnotil všetky predložené a získané dôkazy a prijal záver, že u deklarovaných odberateľov nebolo preukázané nadobudnutie a prijatie tovaru.

13. Žalovaný poukázal na to, že na spornom plnomocenstve bol podpis p. I. overený dňa 09.01.2017. Teda dva dni pred odovzdaním vozidla sa p. I. nachádzal na území Slovenskej republiky. Napriek tomu, že v plnomocenstve sú presne špecifikované úkony, na ktoré bol p. A. splnomocnený, nad rámec tohto rozsahu podpísal v mene odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o. aj kúpnu zmluvu, čo priznal aj sám žalobca. Žalobca vedel, že konateľom spoločnosti ABLATIV PLUS s.r.o. je p. I.. Napriek tomu žalobca pri podpise kúpnej zmluvy konal s osobou, ktorá na daný úkon nemala oprávnenie, čo je dôkazom toho, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho konanie možno označiť za konanie v dobrej viere.

14. Ohľadne vypočutia svedka p. A. žalovaný pripomenul, že úlohou správcu dane je viesť dokazovanie čo najdôslednejšie a riadne zistiť všetky skutočnosti potrebné pre správne určenie dane. Preto súhlasil

s postupom správcu dane, ktorý mal snahu p. A. konfrontovať aj ako konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o. Svedok bol stotožnený na základe preukazu totožnosti a bol vypočutý v súlade s § 25 Daňového poriadku, o svojich právach a povinnostiach bol zákonne poučený. Tým, že p. A. odmietol odpovedať na otázky správcu dane, jeho vyjadrenia boli všeobecné, bez zjavnej snahy prispieť k objasneniu veci samotnej a v závere vyhlásil, že on svoje tvrdenia nepotrebuje preukazovať, neposkytol správcovi dane taký dôkaz, na základe ktorého by mohol správca dane opodstatnenosť uplatnených práv žalobcu považovať za preukázanú.

IV.

Konanie na správnom súde

15. Podľa a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. NR-26S/16/2020.

16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 13.03.2025.

V.

Relevantná právna úprava

17. Podľa ( ďalej len „SSP“), v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

18. Podľa dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak

19. Podľa prvá a druhá veta daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

20. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

21. Podľa 43 ods. 5 platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä

zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

22. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

26. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

27. Podľa § 44 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

28. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

29. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 100610676/2020 zo dňa 05.03.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102192129/2019 zo dňa 18.09.2019 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 5.660,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017. Podľa daňových orgánov neboli v posudzovanom prípade splnené podmienky pre oslobodenie od dane podľa z dôvodu, že u deklarovaných odberateľov nebolo preukázané nadobudnutie a prijatie tovaru - motorových vozidiel.

31. Správny súd považoval za prvoradé vysporiadať sa so žalobnou námietkou o neprenesení dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd sa teda zameral na posúdenie zákonnosti procesného postupu správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Správny súd vyhodnocoval túto žalobnú námietku posúdením obsahu administratívneho spisu, so zameraním sa na to, či a akým spôsobom bol žalobca v priebehu daňovej kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, vrátane obsahu a časových súvislostí takého oboznámenia vo väzbe na vyhotovenie protokolu

o daňovej kontrole. V rámci posúdenia tejto žalobnej námietky správny súd reflektoval na rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vymedzené minimálne požiadavky na kvalitu formy a obsahu oznámenia pochybností správcu dane, ako aj na dôsledky opomenutia takéhoto oznámenia, či už preto, že takéto oznámenie nebolo učinené vôbec alebo v požadovanej forme alebo kvalite obsahu, eventuálne v dostatočnom časovom predstihu pred ukončením daňovej kontroly, ktorý by poskytol daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti.

32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017.

33. Žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2017 vykázal nadmerný odpočet v sume 18.347,58 Eur. Dňa 09.01.2017 vystavil žalobca faktúru č. 5017010 so základom dane 12.400,- Eur pre odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o. za motorové vozidlo s uplatnením oslobodenia od dane. Dňa 10.01.2017 vystavil žalobca pre odberateľa MEGA UNIO TRANS Kft. faktúry so základom dane spolu v sume 15.900,- Eur za dodanie motorových vozidiel s uplatnením oslobodenia od dane, a to faktúru č. 5017014 so základom dane 8.500 Eur, faktúru č. 5017015 so základom dane 4.000,- Eur a faktúru č. 5017016 so základom dane 3.400,- Eur.

34. Správca dane dňa 24.07.2018 zaslal žalobcovi Oboznámenie s priebežnými výsledkami kontrolných zistení zo dňa 23.07.2018, v ktorom žalobcovi oznámil, že deklarované plnenia preveroval žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“). V oboznámení správca dane uviedol zistenia vyplývajúce z MVI ohľadom zahraničných odberateľov žalobcu a dodal, že na základe zistení nepriznal žalobcovi dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa , nakoľko žalobca hodnoverne nepreukázal dodanie tovaru odberateľom ABLATIV PLUS s.r.o. a MEGA UNIO TRANS Kft. Správca dane dodal, že uvedené skutočnosti žalobcovi oznamuje z dôvodu možnosti uplatnenia jeho práv podľa , d) a f) Daňového poriadku. Oboznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 26.07.2018.

35. Dňa 01.08.2018 vydal správca dane čiastkový protokol č. 101473769/2018, v ktorom ustálil časť nadmerného odpočtu určenú na vrátenie v sume 12.687,58 Eur. Čiastkový protokol bol žalobcovi doručený dňa 06.08.2018. Správca dane žalobcu na vyjadrenie k čiastkovému protokolu nevyzval.

36. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.08.2018 uviedol, že má za to, že splnil podmienky oslobodenia od dane podľa . V prílohe zaslal správcovi dane kúpnu zmluvu zo dňa 11.01.2017, uzavretú s odberateľom ABLATIV PLUS s.r.o., protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 11.01.2017, technický preukaz registrovaný v Českej republike, preddavkovú faktúru č. 3017008 a faktúru č. 5017010, doklad totožnosti konateľa odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o. Ďalej žalobca predložil kúpne zmluvy uzavreté s odberateľom MEGA UNIO TRANS Kft. zo dňa 09.01.2017, faktúry č. 5017014, č. 5017015 a č. 5017016, protokoly o odovzdaní a prevzatí motorových vozidiel zo dňa 09.01.2017, doklad totožnosti konateľa odberateľa MEGA UNIO TRANS Kft., technické preukazy zaevidované v Maďarsku. Zároveň žalobca uviedol, že zahraničných odberateľov kontaktoval a konatelia sú ochotní preukázať uskutočnenie obchodu.

37. Správca dane dňa 06.02.2019 zaslal žalobcovi Oboznámenie s priebežnými výsledkami kontrolných zistení zo dňa 05.02.2019, v ktorom mu oznámil, že opätovne preveroval tvrdenia žalobcu žiadosťami o MVI, zhrnul zistenia vyplývajúce z odpovedí maďarskej a českej daňovej správy a uviedol, že skúmal splnenie podmienok oslobodenia od dane a na základe zistení nepriznal žalobcovi dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa , nakoľko hodnoverne nepreukázal dodanie motorových vozidiel odberateľom ABLATIV PLUS s.r.o. a MEGA UNIO TRANS Kft. Dodal, že uvedené skutočnosti žalobcovi oznamuje z dôvodu možnosti uplatnenia jeho práv podľa , d) a f) Daňového poriadku. Oboznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08.02.2019.

38. Dňa 02.04.2019 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č. 100767723/2019, v ktorom konštatoval porušenie , keď žalobca hodnoverne nepreukázal dodanie motorových vozidiel odberateľom ABLATIV PLUS s.r.o. a MEGA UNIO TRANS Kft., z ktorého dôvodu nie je možné považovať dodanie tovaru za oslobodené od dane podľa . Na základe toho správca dane zdanil deklarované dodania na základe faktúr č. 5017010, č. 5017014, č. 5017015

a č. 5017016 základnou sadzbou dane 20 % a za zdaňovacie obdobie január 2017 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.660,- Eur na DPH, teda znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 18.347,58 Eur na sumu 12.687,58 Eur. Doručením protokolu o daňovej kontrole č. 100767723/2019 zo dňa 02.04.2019 žalobcovi bola dňa 05.04.2019 ukončená daňová kontrola a dňa 06.04.2019 začalo vyrubovacie konanie.

39. Správny súd uvádza, že pre daňový subjekt vyplývajú z § 45 ods. 2 Daňového poriadku určité povinnosti, ktorých úlohou je, okrem iného, naplniť účel daňového konania, ktorým je zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných (hmotnoprávnych) daňových predpisov. Tieto povinnosti zároveň predstavujú určitú konkretizáciu základných zásad vyjadrených v § 3 Daňového poriadku, predovšetkým zásady úzkej súčinnosti vymedzenej v ods. 2 citovaného ustanovenia. K povinnostiam daňového subjektu potom prislúchajú korelujúce povinnosti správcu dane, na ktorého sa zásada úzkej súčinnosti vzťahuje rovnako. Pokiaľ si daňový subjekt splní svoju primárnu povinnosť tvrdiť skutočnosti a na ich preukázanie predložiť dôkazy, správca dane je následne povinný daňovému subjektu postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku oznámiť, ktoré tvrdenia sa mu zdajú sporné a vyzvať ho na ich dodatočné preukázanie.

40. Otázkou, či musí byť z oznámenia správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku výslovne zrejmé, aké konkrétne pochybnosti správca dane vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam nadobudol, alebo či tieto pochybnosti môžu vyplývať aj implicitne z obsahu výzvy na vyjadrenie, sa zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 26.10.2022, v ktorom uviedol: „32. Pokiaľ však ide o znenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, kasačný súd zastáva názor, že už samotný gramatický výklad tohto ustanovenia dáva jednoznačnú odpoveď na nastolenú otázku, keď výslovne uvádza, že „Ak vzniknú pochybnosti..., oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,...“. Je teda nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX XX/XXXX z 24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022). 33. Na to, aby správca dane vôbec mohol realizovať povinnosti vyplývajúce mu z citovaného ustanovenia, musí pochybnosti nadobudnúť a tieto si ustáliť. Zatiaľ ide o jeho vnútorné procesy naviazané na vyhodnocovanie predložených tvrdení a dokladov. Následne svoje pochybnosti musí jasne a zreteľne naformulovať (teda prejaviť navonok) a iba tak ich môže daňovému subjektu oznámiť. Až následne, a to v spojitosti s presne vymedzenými pochybnosťami, môže pristúpiť k výzve na odstránenie pochybností, a to vhodným spôsobom, ktorý zvolí. Logická postupnosť uvedeného procesu pritom neumožňuje vynechať ani jeden článok, pretože by tým bol popretý základný účel tohto ustanovenia, ktorým je odstránenie konkrétnych a nie len akýchkoľvek domnelých pochybností. 35. Prejavenie pochybností pritom nemá byť samoúčelné, ale má upozorniť daňový subjekt na presné okolnosti, ktorých spornosť správca dane zistil a práve tieto nejasnosti majú spoločne, teda vo vzájomnej súčinnosti, odstrániť (neopomínajúc dôkazné bremeno daňového subjektu). Výzva na odstránenie prezentovaných pochybností má potom skôr iba demonštratívne inštruovať daňový subjekt, akým najvhodnejším spôsobom tieto pochybnosti odstrániť (t.j. čo je sporné a čo treba preukázať). Zároveň treba mať na pamäti, že je to predovšetkým daňový subjekt, ktorý pozná okolnosti preverovaného plnenia najlepšie a sporné skutočnosti môže vedieť preukázať aj inými tvrdeniami a dôkazmi, na ktoré správca dane vo výzve ani nepamätal. Nie je preto možné od neho spravodlivo očakávať, že bude, tak povediac „slepo“, nasledovať výzvy správcu dane bez toho, aby mu bolo oznámením náležite ozrejmené, za akým účelom sú mu tieto výzvy adresované. V prejednávanej veci sa pritom jednalo o rozsiahlu výzvu, z ktorej rozsahu sa potom môže ľahko vytratiť zámer sledovaný správcom dane a môže byť pre daňový subjekt náročné s istotou identifikovať, akým smerom sa má uberať jeho dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia. 36. Dôraz na povinnosť správcu dane riadne naplniť zmysel ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku akcentuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X I. XX/XXXX z 24.

februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022, v ktorom konštatoval, že „Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.“. Z uvedeného je zrejmé, že nedôsledným postupom správcu dane môže byť značne skomplikovaný celý priebeh daňovej kontroly, kedy sa správca dane vlastným pričinením dostane do situácie, že na daňový subjekt neprešlo dôkazné bremeno, a teda nevznikla mu ani povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane.“

41. Správny súd v zmysle uvedeného konštatuje, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku zaručuje kontrolovanému daňovému subjektu určitú ochranu v tom, že správcovi dane výslovne ukladá priamo dve povinnosti. Jednak povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a zároveň povinnosť vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

42. Procesný postup správcu dane v prejednávanej veci však nemožno považovať za splnenie tejto povinnosti, keď správca dane v písomnostiach zo dňa 23.07.2018 a zo dňa 05.02.2019 síce oboznámil žalobcu s výsledkami MVI, avšak jasne a zrozumiteľne neformuloval svoje pochybnosti o pravdivosti prípadne úplnosti žalobcom doposiaľ tvrdených skutočností a ním predložených dokladov. Správca dane v uvedených písomnostiach zároveň žalobcu nevyzval, aby sa v ním určenej primeranej lehote vyjadril, prípadne aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Zhrnutie výsledkov MVI, všeobecné konštatovanie, že žalobca hodnoverne nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným odberateľom, bez zosumarizovania výsledkov prebiehajúcej daňovej kontroly na základe doručených odpovedí z MVI v spojení s tvrdeniami žalobcu a dokladmi, ktoré doposiaľ predložil, a poučenie o právach žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Daňového poriadku, nie je postačujúce na to, aby takýto písomný úkon správcu dane mohol byť považovaný za výzvu na odstránenie pochybností správcu dane s dôsledkom prechodu dôkazného bremena na daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Vo všeobecnosti totiž platí, že oznámenie pochybností už zo svojej podstaty má byť istým výsledkom procesu sumarizovania a preverovania tvrdenia kontrolovaného subjektu v jeho daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie správcom dane s takým obsahom, z ktorého kontrolovanému subjektu bude zrejmé, že po posúdení všetkých dovtedy ním doložených dokladov a dôkazov a aj dôkazov získaných vlastnou činnosťou správcu dane, aké skutočnosti považuje správca dane za pochybné vo vzťahu k primárnym tvrdeniam daňového subjektu deklarovaným v podanom daňovom priznaní a k dokladom ním predloženým.

43. Na základe uvedeného podľa názoru správneho súdu oboznámenia adresované žalobcovi nespĺňajú ani len minimálne kvalitatívne požiadavky oznámenia pochybností správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a zároveň v nich úplne absentuje výzva správcu dane, aby sa žalobca v ním určenej primeranej lehote vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo uvedené vyššie logická postupnosť uvedeného procesu pritom neumožňuje vynechať ani jeden článok (či už jasnú a zreteľnú formuláciu pochybností správcu dane alebo výzvu na vyjadrenie sa k nim), pretože by tým bol popretý základný účel tohto ustanovenia, ktorým je odstránenie konkrétnych a nie len akýchkoľvek domnelých pochybností (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 26.10.2022). Pochybnosti majú byť správcom dane oznámené daňovému subjektu jasne a určito (spravidla vo forme osobitnej výzvy). Nie je úlohou resp. povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu, aby „čítal medzi riadkami“ a snažil sa pochopiť, prípadne zistiť, či vo vyjadreniach alebo písomnostiach správcu dane sú pochybnosti o jeho tvrdeniach prípadne dokladoch, ktoré predložil, a na základe akých konkrétnych skutočností správca dane k týmto pochybnostiam dospel.

44. Správny súd ďalej uvádza, že v súlade s účelom daňovej kontroly, ktorým je zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

predpisov (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku), a tiež v súlade s právom kontrolovaného daňového subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy najneskôr do dňa ukončenia daňovej kontroly (§ 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku), daňový subjekt má právo sa k pochybnostiam správcu dane vyjadriť a tieto pochybnosti odstrániť alebo vyvrátiť do dňa ukončenia daňovej kontroly. V prejednávanej veci bola daňová kontrola ukončená dňa 05.04.2019 doručením protokolu o daňovej kontrole č. 100767723/2019 zo dňa 02.04.2019 žalobcovi (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku). Správny súd preverením obsahu administratívneho spisu nezistil v tomto žiaden iný úkon správcu dane, ktorý by bolo možné považovať za výzvu na odstránenie pochybností správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku pred ukončením daňovej kontroly doručením protokolu žalobcovi dňa 05.04.2019.

45. Správny súd považuje takýto postup správcu dane za konanie v rozpore s predmetným ustanovením, ktoré má za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že prejavenie pochybností nemá byť samoúčelné, ale má upozorniť daňový subjekt na presné okolnosti, ktorých spornosť správca dane zistil a práve tieto nejasnosti majú správca dane spoločne s daňovým subjektom vo vzájomnej súčinnosti odstrániť. Správcom dane spochybnené tvrdenia a doklady žalobcu totiž predstavujú dôležitý podklad jednak pre prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj pre rozhodnutie žalovaného.

46. Správny súd prihliadal aj na to, že až výzvou na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt a daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a dokladoch, ktoré predložil. K prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. N. O. XXX/XXXX zo dňa 14.11.2018, v ktorom uviedol, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej“.

47. V zmysle uvedených zistení dospel správny súd k záveru, že pochybením správcu dane, spočívajúcom v porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku, sa správca dane dopustil vady v procesnom postupe, ktorá spôsobila nezákonnosť jeho rozhodnutia. V dôsledku tejto vady nedošlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu tak, ako to správca dane predpokladal a súčasne preto nevznikla žalobcovi povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane, nakoľko o nich ani nevedel. Inými slovami, ak správca dane založil svoje rozhodnutie na konštatovaniach o nepreukázaní tvrdených skutočností zo strany daňového subjektu, tieto stratili zákonný poklad v dôsledku nesprávneho vykonania oznamovacej povinnosti o vzniknutých pochybnostiach.

48. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 24.02.2022, v zmysle ktorého by odobrením uvedeného postupu správcu dane mohlo dochádzať k obchádzaniu zákonom stanovenej prekluzívnej jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly, keď správca dane by v časovej tiesni nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Nevykonával by dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniam kontrolovaného daňového subjektu, ale protokol by vydal v zákonom stanovenej lehote. V predmetnom rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukázal na to, že „účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil

alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly...“. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že „v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom nie je samozrejme vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly“.

49. Správny súd pripomína, že nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX).

50. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane ( ) a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (191 ods. 4 ). Vzhľadom na zrušenie oboch rozhodnutí z dôvodu podľa sa správny súd ostatnými žalobnými námietkami nezaoberal, nakoľko by to bolo z dôvodu povahy procesnej vady predčasné.

51. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho orgánu verejnej správy prvého stupňa v zmysle postupovať v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku. V dôsledku zrušenia nielen napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane sa vec vráti späť do vyrubovacieho konania vykonávaného správcom dane. Bude úlohou správcu dane pokúsiť sa v súčinnosti so žalobcom (s poukazom na zásadu úzkej súčinnosti podľa Daňového poriadku, avšak s prihliadnutím na účel vyrubovacieho konania, ktoré nemá nahrádzať daňovú kontrolu) napraviť vytýkané pochybenie, pochybnosti žalobcovi oznámiť a umožniť mu, aby ich vyvrátil. Pokiaľ však žalobca bude naďalej trvať na svojom práve na oznámenie pochybností v zmysle Daňového poriadku, správca dane musí mať na pamäti, že sa má za to, že k prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt doposiaľ nedošlo a pochybenie správcu dane tak už počas vyrubovacieho konania pravdepodobne nebude možné napraviť. V takom prípade bude potrebné zvážiť opätovné vykonanie daňovej kontroly za predpokladu splnenia zákonných podmienok na jej vykonanie ( Daňového poriadku).

52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.