Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Saz/10/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bydlisko v štáte pôvodu: C. D. E. X, F. G. H. I., I. J. K. L., M. E., D., toho času umiestnený v Pobytovom tábore Rohovce, 930 30 Rohovce, zastúpeného mimovládnou organizáciou poskytujúcou právnu pomoc cudzincom: Slovenská humanitárna rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sp. zn. ČAS: MU- PO-159-22/2024-Ž zo dňa 05.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-159-22/2024-Ž zo dňa 05.11.2024 žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú podľa ustanovenia a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že žalobcom uvedené dôvody v žiadosti o udelenie azylu nie sú kvalifikovanými dôvodmi pre udelenie azylu podľa ustanovenia . Žalovaný zároveň uviedol, že žalobcom uvedené skutočnosti nezakladajú ani jeho právo na udelenie azylu podľa ustanovenia , a tiež nie sú splnené podmienky podľa a 13b na poskytnutie doplnkovej ochrany.

II. Správna žaloba

2. Žalobca podal dňa 13.12.2024 správnu žalobu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), v ktorej sa domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, sp. zn. ČAS: MU-PO-159-22/2024-Ž zo dňa 05.11.2024, ktoré navrhuje zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 3. Ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobca uvádza nesprávne právne posúdenie veci žalovaným podľa ustanovenia . Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav, keď žalobcove problémy so súkromnými osobami nevyhodnotil ako kvalifikovaný dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, keďže štátne orgány v jeho domovskej krajine nedávajú občanom dostatočné možnosti a záruky na ochranu ich práv.

III. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2025, ktoré predložil v súlade s na základe výzvy správneho súdu, zhrnul priebeh administratívneho konania, uviedol vyjadrenia žalobcu počas

pohovoru zo dňa 25.09.2024, ktorými žalobca odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu a zhrnul svoj postup pri vyhodnocovaní žiadosti žalobcu ako zjavne neopodstatnenej.

5. Žalovaný ďalej s odkazom na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR uviedol, že nemá povinnosť skúmať iné právne relevantné dôvody pre udelenie azylu, ako tie, ktoré vo svojej žiadosti uviedol žalobca, a pokiaľ žalobcom uvedené dôvody nie sú kvalifikované pre udelenie azylu podľa , žalovaný postupoval správne, keď žiadosť žalobcu zamietol.

6. Na základe uvedeného žalovaný žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Aplikovaná právna úprava 7. Podľa ustanovenia zák. č. „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 8. Podľa ustanovenia „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“ 9. Podľa ustanovenia „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 10. Podľa „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.“ 11. Podľa „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.“ 12. Podľa „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .“ 13. Podľa „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 14. Podľa „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .“

V. Skutkové a právne závery správneho súdu 15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (, , ) v konaní o správnej žalobe vo veci azylu podľa , posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( ) na základe skutkového stavu v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia ( ), preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu žalobcovi, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ustanovenia . 16. Žalobca ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia uvádza nesprávne právne posúdenie podľa ustanovenia , ktoré má spočívať v tom, že žalovaný problémy so súkromnými osobami žalobcu, z ktorých pramení jeho obava o svoj život, nevyhodnotil ako kvalifikovaný dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, keďže štátne orgány v jeho domovskej krajine nedávajú občanom dostatočné možnosti a záruky na ochranu ich práv. Na podporu svojho tvrdenia žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.08.2008, sp. zn. 1Sža 17/2008, podľa ktorého „problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi.“ 17. Nedostatočné možnosti a záruky na ochranu žalobcu zo strany štátnych orgánov žalobca odôvodňuje tým, že tieto orgány neochránili ani jeho rodičov pred smrťou, ktorá mala byť spôsobená žalobcovým bratrancom. Žalobca tiež poukazuje na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2023 o správe Komisie o Turecku za rok 2022 (2022/2205(INI)), ktoré sa zaoberá nedostatkami v systéme Tureckého súdnictva, a zároveň uvádza, že v Turecku pretrváva vysoká hrozba teroristických útokov, na základe čoho Turecko nemožno hodnotiť ako bezpečnú krajinu pôvodu. 18. S tvrdením žalobcu o vade napadnutého rozhodnutia, ktoré má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia žalovaného, sa správny súd nestotožnil. Žalobca totiž v podanej žalobe neuvádza žiadne

skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal, a ktoré by nejakým spôsobom spochybňovali správnosť právneho posúdenia veci žalovaným. 19. Čo sa týka argumentu žalobcu o nesprávnom právnom posúdení obavy o jeho život z dôvodu súkromných problémov, ako relevantného dôvodu pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, správny súd rovnako ako žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí poukazuje na výpoveď žalobcu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že turecká polícia na základe oznámenia o ohrození žalobcovej rodiny začala bezodkladne konať. Pokiaľ sa aj polícii nepodarilo žalobcovho bratranca, ako pôvodcu ohrozenia, zaistiť ešte pred vykonaním násilnej trestnej činnosti, následne, po vykonaní násilného činu, polícia žalobcovho bratranca vypátrala, zadržala a následne bol za svoj skutok právoplatne odsúdený a uväznený. Tak ako to uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí, z uvedených skutočností je zrejmé, že turecké štátne orgány prejavili žalobcovi a celej jeho rodine ochotu a schopnosť poskytnúť im patričnú pomoc a ochranu pred útočníkom. 20. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca, že sa polícii nepodarilo vykonaniu násilného trestného činu zabrániť. Násilie je žiaľ prirodzenou súčasťou každej spoločnosti a od žiadneho štátu nie je možné spravodlivo očakávať aby páchanie násilia úplne eliminoval. Na to, aby sa krajina považovala za bezpečnú postačuje, aby štát svojim občanom poskytoval účinné prostriedky ochrany pred násilím, nakoľko úplná eliminácia násilia nie je reálna. V opačnom prípade by to znamenalo, že sa ohrozeným môže cítiť občan každého štátu, v ktorom dochádza k páchaniu násilnej trestnej činnosti, bez ohľadu na úroveň poskytnutých prostriedkov ochrany, čo je v rozpore s účelom poskytovania medzinárodnej ochrany podľa . 21. Na základe uvedeného teda aj problémy so súkromnými osobami, ako kvalifikovaného dôvodu pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, v zmysle a podľa ustálenej judikatúry, nemožno považovať za prenasledovanie, pokiaľ právny poriadok konkrétnej krajiny poskytuje svojim občanom prostriedky ochrany. 22. Takúto argumentáciu možno nájsť v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR z 24.09.2009, sp. zn. 8Sža57/2009, z 06.09.2009, sp. zn. 8Sža47/2009, alebo z 08.12.2009, sp. zn. 1Sža 48/2009, na ktoré poukazuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v ktorých je zhodne konštatované, že „za prenasledovanie v zmysle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či vykonávané štátnou mocou. ..... Pokiaľ skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušnými orgánmi nie je v konaní vyvrátená, i za predpokladu, že tvrdenia žiadateľa o hrozbe násilia alebo potrestania zo strany súkromnej osoby by boli pravdivé, nie je možné takéto dôvody uznať, ak žiadateľ nepreukáže, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi takejto osoby, resp. v prípade potreby mu ju neposkytla“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.03.2009, sp. zn. 8Sža4/2009). 23. Rovnaký záver obsahuje aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukazuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí, z ktorého vyplýva, že „za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, je možné považovať len takú situáciu, kedy zo strany štátnych orgánov moci dochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi súkromných osôb“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2011, sp. zn. lSža45/2011). 24. Vyššie uvedené judikatórne závery nespochybňuje ani rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.08.2008, sp. zn. 1Sža 17/2008, na ktorého právnu vetu poukazuje žalobca v podanej žalobe. Aj tejto právnej vete citovanej žalobcom totiž v predmetnom rozsudku predchádza konštatovanie Najvyššieho súdu SR, že „za prenasledovanie v zmysle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou.“ 25. Ak teda turecké štátne orgány prejavili žalobcovi a celej jeho rodine ochotu a schopnosť poskytnúť im patričnú pomoc a ochranu pred útočníkom, tak ako o tom vypovedal samotný žalobca, na základe vyššie uvedených skutočností sa správny súd stotožňuje s právnym posúdením žalovaného, že súkromné problémy žalobcu nie je možné v tomto prípade považovať za prenasledovanie v zmysle a považovať ich za kvalifikovaný dôvod pre udelenie azylu. 26. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o tom, že Turecko nemožno hodnotiť ako bezpečnú krajinu pôvodu z dôvodu nedostatočnej nezávislosti súdnictva a hrozby teroristických útokov. 27. S touto argumentáciou žalobcu sa podľa názoru správneho súdu dostatočne vysporiadal samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí na základe informácií, ktoré si zabezpečil o krajine pôvodu. Z týchto informácii je zrejmé, že v Turecku síce pretrváva vysoká hrozba teroristických útokov, no zároveň sa tieto hrozby netýkajú krajiny ako celku, ale len jej jednotlivých častí. V krajine zároveň neprebieha žiadny vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt, pričom z informácií o krajine pôvodu založených v administratívnom spise vyplýva, že Turecko neustále pracuje na zlepšovaní bezpečnostnej situácie

a bojuje proti teroristickým organizáciám pôsobiacim v krajine. Z informácií o krajine pôvodu tiež vyplýva, že väčšina Turecka je označená ako bezpečná pre cestovanie aj Úradom pre zahraničné veci a rozvoj Britského spoločenstva národov (FCDO) s aktualizáciou správy zo 17. mája 2024. 28. Správny súd sa na základe uvedeného stotožňuje s vyjadrením žalovaného v tejto veci, že v rámci slobody pohybu občanov Turecka v rámci krajiny, hrozba teroristických útokov nie je takej intenzity, aby bolo možné konštatovať, že samotná prítomnosť žalobcu na území Turecka predstavuje pre neho riziko ohrozenia života alebo vážneho bezprávia. 29. Čo sa týka pochybností o nezávislosti súdnictva v Turecku, na ktoré poukazuje žalobca na základe uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2023 o správe Komisie o Turecku za rok 2022 (2022/2205(INI)), správny súd uvádza, že toto uznesenie sa týka predovšetkým podozrení z prenasledovania opozičných politikov a nedostatočne poskytovanej súdnej ochrany minorít. Vzhľadom na to, že podľa súdu dostupných informácii žalobca nie je žiadna politicky exponovaná osoba, ani príslušník niektorej z minoritných skupín v Turecku, v predmetnom uznesení vytýkané nedostatky súdneho systému v Turecku rovnako neznamenajú, že samotná prítomnosť žalobcu na území Turecka predstavuje pre neho riziko ohrozenia života alebo vážneho bezprávia. 30. Vzhľadom na ustanovenie , keď správny súd v tejto veci posudzoval žalobný návrh neformálne aj nad rámec žalobcom vymedzených žalobných bodov, správny súd po preštudovaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom právnom posúdení skutočností, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa a , resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. 31. V tejto súvislosti správny súd v súlade s ustálenou judikatúrou uvádza, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol; pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal ďalšie dokazovanie. 32. Na základe uvedeného teda správny súd konštatuje, že žalobca riadne vyhodnotil všetky žalobcom uplatnené dôvody pre udelenie azylu, svoje rozhodnutie o zamietnutí žalobcovej žiadosti o azyl riadne odôvodnil, a preto správny súd považuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyhodnotenia žalobcovej žiadosti o azyl za zákonné. 33. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, správny súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v ) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, a z nich treba vychádzať. 34. V tejto veci neboli podľa správneho súdu zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení , na základe čoho správny súd považuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyhodnotenia možnosti poskytnutia doplnkovej ochrany rovnako za zákonné. 35. Na záver správny súd uvádza, že žalobcom uvádzané námietky voči zákonnosti napadnutého rozhodnutia neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, správny súd žiadne iné pochybenia napadnutého rozhodnutia nevzhliadol, a preto je napadnuté rozhodnutie potrebné považovať za zákonné. 36. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. 37. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobcu spravodlivo požadovať a o náhradu trov konania ani nežiadal. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( v spojení s ).