Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-2-2023.pdf
PDF · 251.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, so sídlom Andreja Žarnova 11C/ 917 02 Trnava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 19.09.2019 č.: KRPZ-PO- KDI3-64-003/2019-P na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-PO-KDI3-64-003/2019-P zo dňa 19.09.2019, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P zo dňa 30.04.2019 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Z priloženého priestupkového spisu (administratívneho spisu predloženého žalovaným) správny súd k jednotlivým priestupkom v nadväznosti na konkrétne žalobné dôvody zistil tieto skutočnosti:
2. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spáchaného dňa 16.06.2018 vyplýva, že v tento deň o 22.00 hod. bol žalobca zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ Prešov po tom, čo nerešpektoval dopravnú značku zákaz vjazdu osadenú pred vjazdom na ulicu Hlavná v Prešove, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 12 zák. č. 372/1990 Zb. Žalobca sa k skutku nechcel vyjadriť a blokovú pokutu odmietol zaplatiť. Po poučení žalobca správu podpísal. K správe bol pripojený náčrtok dopravnej situácie na dotknutej ulici so situovaním vozidla žalobcu, bol vypracovaný úradný záznam, bola pripojená fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku, z ktorej vyplýva umiestnenie príslušných dopravných značiek.
3. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 01.09.2018 vyplynulo, že v tento deň o 17.38 hod. viedol žalobca svoje vozidlo v meste Poprad, kde je povolená rýchlosť 50 km/hod., pričom mu bola nameraná rýchlosť 80 km/hod., čo pri zohľadnení chyby meradla rýchlosti znamenalo prekročenie rýchlosti o 27 km/hod. Tým porušil § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. čím naplnil skutkovú
podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Žalobca sa vyjadril, že si nie je vedomý priestupku. Po poučení a vyjadrení žalobca správu podpísal. Súčasťou spisového materiálu k tomuto priestupku je fotodokumentácia so zachytením vozidla žalobcu a žalobcu ako vodiča tohto vozidla, tiež sú súčasťou technické údaje použitého meracieho zariadenia, údaje o rýchlosti vozidla, údaje geografickej polohy vozidla v tom čase (GPS údaje). Prílohou je ďalej certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru s uvedeným dátumom jeho overenia 28.06.2018. V tejto veci bol najskôr vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok dňa 21.09.2018, proti ktorému podal žalobca odpor.
4. Zo záznamu o zistení priestupku zo dňa 17.09.2018 vyplynulo, že v tento deň bolo na základe oznámenia hliadkou Mestskej polície Košice Stanica JUH zistené parkovanie vozidla žalobcu na vyznačenom parkovisku pre Taxi v Košiciach na ul. Hlavná 2. Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku zo dňa 17.09.2018 o 20.05 hod. vyplýva, že žalobca podal vysvetlenie k tomuto priestupku a po príslušnom poučení v zmysle zákona o priestupkoch vyhlásil, že žiada riešiť priestupok v správnom konaní. Súčasťou spisového materiálu je fotodokumentácia, z ktorej vyplýva dopravné značenie v mieste priestupku so zachytením vozidla žalobcu na mieste pre Taxi, ďalej je jeho súčasťou protokol o odstránení vozidla žalobcu. Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku oznamovateľom priestupku E. F. - vodičom taxi služby vyplynulo, že vozidlo žalobcu na uvedenom mieste v zistený deň parkovalo.
5. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.09.2018 vyplynulo, že žalobca bol o 13.05 hod. zastavený hliadkou po tom, čo bol o 13.00 hod. žalobca na jeho motorovom vozidle v úseku na D1 Važec - Levoča v smere Poprad - Liptovský Mikuláš výjazd D1 Štrba zameraný pri prekročení maximálnej povolenej rýchlosti o 47 km/hod, čím porušil § 16 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. Po poučení žalobca podal vyjadrenie, že si nie je vedomý priestupku a správu podpísal. Súčasťou spisového materiálu je fotodokumentácia z tohto dňa z 13.00 hod. s uvedením zistenej rýchlosti vozidla na foto zábere 177 km/hod. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z úradného záznamu z tohto dňa vypracovaného členmi hliadky. V spise je tiež certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru s dátumom overenia 25.01.2018. Z ďalších úradných záznamov zo dňa 13.11.2018 vypracovaných členmi hliadky vyplynul detailnejší popis priestupku, spôsob, akým bol motorizovanou hliadkou žalobca zastavený a tiež reakcia žalobcu po zastavení hliadkou, pričom tvrdenia členov hliadky k týmto okolnostiam sa zhodovali, vo výrazoch neboli identické. Pripojené bolo tiež osvedčenie o absolvovaní doplňujúceho kurzu k dokumentovaniu dopravných priestupkov meračmi rýchlosti jedným z členov zasahujúcej hliadky (nstržm. Mgr. F.).
6. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva deň a čas riešenia priestupku 29.10.2018 o 9.55 hod. Zo správy o podaní vysvetlenia Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 29.10.2018 vyplynulo, že žalobca so svojim motorovým vozidlom parkoval v G. H. I. B. XX na vyhradenom boxe č. 6 bez súhlasu majiteľa, čím porušil § 43 zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb. Po poučení sa vyjadril, že si nie je vedomý priestupku, a podpísal záznam. Zo služobného záznamu z toho istého dňa vyplynulo, že žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 25 ods. 1 písm. n) zák. č. 8/2009 Z. z. tým, že nerešpektoval dopravné značenie IP 16 parkovisko - parkovacie mieste s vyhradeným státím s dodatkovou tabuľou E 13 - pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS park. A.s., počet boxov 2, priestupca s motorovým vozidlom zastavil a stál na boxe č. 6 bez súhlasu majiteľa boxu. Z priloženej fotografickej prílohy vyplýva dopravné značenie i parkovanie vozidla žalobcu, pričom na prednom skle vozidla bol pod stieračom umiestnený oznam zamestnanca majiteľa boxu, ktorý informoval žalobcu o zákaze parkovať. Z protokolu zo dňa 29.10.2018 11.32 hod. o prebratí vozidla po jeho odtiahnutí je zrejmé, že vozidlo si vyzdvihol žalobca a prevzal príkaz na úhradu sumy 99 Eur, keďže odmietol zaplatiť pohľadávku na mieste. Zo záznamu o podaní vysvetlenia z 10.12.2018 zamestnancom strážnej služby MVK Securtiy s.r.o. J. K. L. vyplýva, že Stavebná sporiteľňa Wustenrot má zmluvne zabezpečené užívanie boxov č. 5 a č. 6, pričom potvrdil, že už pri nástupe do práce o 5.00 hod. vozidlo žalobcu v deň 29.10.2018 parkovalo v boxe č. 6, parkovalo tam ešte o 9.30 hod. a vec bola riešená Mestskou políciou Bratislava.
7. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.02.2019 o 16.27 hod. vyplýva, že žalobca vošiel vozidlom do zákazu vjazdu, ktorý je uvedený na vstupnej bráne s dodatkovou tabuľou do priestorov železničnej stanice. Trenčín, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb. Po poučení v zmysle zákona žalobca
uviedol, že bol pracovne v železničnej stanici Trenčín, nie je ochotný vyriešiť priestupok na mieste, keď tak len napomenutím alebo zápisom, uviedol, že si nie je vedomý spáchania priestupku a jeho priestupok nie je spoločensky nebezpečný. Správu odmietol podpísať. Rovnaké skutočnosti vyplývajú z úradného záznamu členov zasahujúcej hliadky. Z fotodokumentácie vyplýva dopravné značenie v mieste priestupku i parkovanie vozidla žalobcu a jeho prítomnosť na mieste. Zo záznamov o podaní vysvetlenia členmi zasahujúcej hliadky Policajného zboru zo dňa 25.02.2019 tiež vyplývajú tieto skutočnosti.
8. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 15.03.2019 vyplýva, že žalobca na úseku diaľnice D1 Levoča smer Poprad, zjazd Spišský Štvrtok, v tento deň o 14.33 hod. prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 44 km/hod, čím porušil § 16 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. Po poučení v zmysle zákona sa žalobca odmietol vyjadriť. Na priloženej fotodokumentácii je zreteľne zachytené vozidlo žalobcu so žalobcom ako vodičom, uvedené sú údaje o nameranej rýchlosti 174 km/hod., GPS údaje miesta merania. Z úradného záznamu členov hliadky PZ zo dňa 15.03.2019 vyplývajú tieto skutočnosti, vrátane odmietnutia žalobcu vyjadriť sa a podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Súčasťou spisu je certifikát o overení cestného laserového rýchlomeru s platnosťou overenia od 20.02.2019 do 22.02.2020, tiež certifikát o úspešnom absolvovaní školenia a skúšky pre prácu s cestným meračom rýchlosti člena zasahujúcej hliadky Policajného zboru.
9. Predvolaním zo dňa 30.11.2018 bol žalobca prevolaný na prejednanie priestupkov zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, a to na deň 06.12.2018. Predvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 03.12.2018 osobne. Dňa 04.12.2018 sa žalobca dostavil pred správny orgán prvého stupňa a požiadal o nahliadnutie do spisov týkajúcich sa týchto priestupkov. Bolo mu to umožnené, obsah si žalobca zdokumentoval mobilným telefónom. Podaním z toho istého dňa 04.12.2018 doručeným správnemu orgánu dňa 06.12.2018 sa jednak žalobca ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupkov, jednak súhlasil s prejednaním priestupkov v jeho neprítomnosti. Súčasne podal vyjadrenie k všetkým dovtedajším priestupkom a všetky konania navrhol zastaviť.
10. Dňa 06.12.2018 prebehlo ústne pojednávanie v neprítomnosti obvineného. Predmetom prejednania boli priestupky zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018. Pojednávanie bolo prerušené. Dňa 27.12.2018 bolo žalobcovi doručené upovedomenie zo dňa 06.12.2018 o prerušení ústneho pojednávania.
11. Dňa 28.01.2019 žalobca prevzal predvolanie zo dňa 04.01.2019 (uložené na pošte odo dňa 09.01.2019) na prejednanie priestupkov na deň 29.01.2019. Upovedomenie o možnosti preštudovať spis dňa 22.01.2019 prevzal až dňa 28.01.2019.
12. Z úradného záznamu správneho orgánu zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že v tento deň sa žalobca dostavil za účelom nahliadnuť do spisu, čo urobil a fotograficky si zadokumentoval obsah spisu. Dňa 29.01.2019 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu k neúčasti na ústnom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu nedodržania lehoty 5 pracovných dní analogicky podľa § 292 ods. 4 Trestného poriadku.
13. Nové predvolanie zo dňa 29.01.2019 na prejednanie priestupku na deň 19.03.2019 bolo osobne prevzaté žalobcom dňa 25.02.2019 (uložené na pošte dňa 05.02.2019).
14. Dňa 20.03.2019 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené súhlasné vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.03.2019 k spoločnému konaniu o všetkých priestupkoch a navrhol konanie zastaviť. Súčasne sa žalobca ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupku a súhlasil s ich prejednaním v jeho neprítomnosti.
15. Upovedomenie o preštudovaní spisového materiálu zo dňa 19.03.2019 v deň 10.04.2019 bolo žalobcom osobne prevzaté dňa 08.04.2019 (predtým od 21.03.2019 uložené). Z úradného záznamu zo dňa 08.04.2019 vyplýva, že v tento deň sa žalobca dostavil pred správny orgán za účelom nahliadnutia do spisových materiálov, urobil si záznamy. Zároveň mu bol oznámený termín ústneho pojednávania stanovený na deň 30.04.2019, čo zobral na vedomie, pričom predvolanie odmietol prevziať s vyjadrením, že si žiada zaslať ho prostredníctvom poštového priečinku. Napokon mu toto predvolanie zo dňa
08.04.2019 na prejednanie priestupkov na deň 30.04.2019 bolo doručené najneskôr dňa 26.04.2019, kedy si ho osobne prevzal, pričom od 10.04.2019 bola zásielka uložená.
16. V ústnom pojednávaní prvostupňový orgán pokračoval dňa 30.04.2019 a prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia a vážnych dôvodov, priestupky zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, 20.02.2019 a 15.03.2019.
17. Okresný dopravný inšpektorát, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade ako prvostupňový správny orgán (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) v rámci priestupkového konania voči žalobcovi rozhodol rozhodnutím zo dňa 30.04.2019 č. p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P tak, že žalobcu uznal za vinného zo spáchania šiestich priestupkov na úseku cestnej premávky za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona o priestupkoch v spoločnom konaní podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 500,- Eur. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.
18. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako páchateľ priestupku na úseku cestnej premávky:
- I./dňa 16. júna 2018 v čase 0 22.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, TEČ: D. v Prešove po Ul. Hlavnej v smere od Ul. Námestie Legionárov v úseku, kde je dopravnou značkou č. B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou El 2 Okrem cyklistov a MHD, Dopravná obsluha 05:00 - 09:00 hod., Taxi 20.00 – 05.00 hod. vjazd zakázaný, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čim bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
- II./ dňa 1. septembra 2018 v čase o 17.38.53 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky Audi A4. evidenčného čísla D. v meste Poprad po Ul. Železničnej, v smere jazdy ku križovatke s I. M. a H.. kde mu bola v úseku pred priechodom pre chodcov pri penzióne Jakub s najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km//hod. cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi Cam LTI 20-20 Trucam, výr. č. TC001189 certifikovaným dňa 28.06.2018 s platnosťou do 28.06.2019, nameraná rýchlosť jazdy 80 km/ hod., no vzhľadom na stanovenú chybu merania +- 3 km/hod. z nameranej rýchlosti do 100 km/hod., správny orgán upravil nameranú rýchlosť jazdy 80 km/hod. o túto možnú chybu meradla na 77 km/ hod, čím vodič prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy najmenej o 27 km/hod. Týmto sa dopustil porušenia ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch.
- III./ dňa 17. septembra 2018 v čase 0 15.50 hod. v C. na Ul. Hlavnej pred budovou s popisným číslom 2 nerešpektoval zvislú dopravnú značku IP20b - stanovište Taxi s dodatkovou tabuľou označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A4, evidenčného čísla D. cez dve parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá taxislužby, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
- IV./ dňa 20. septembra 2018 v čase 0 13.00 hod. na diaľnici DI, v smere od obce Poprad na obec Liptovský Mikuláš. na výjazde na obec Štrba, pri vedení osobného motorového vozidla zn. Audi A4, TEC D., prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy na diaľnici 130 km/h o 42 km/h, nakoľko v uvedenom úseku jazdil rýchlosťou 172 km/h, čo mu bolo namerané čestným laserovým rýchlomerom Ultra Lyte LTI 20-20 100LR, výr. č. 08-057- 01, s certifikátom o overení platným do 25.01.2019, pričom táto rýchlosť bola upravená o možnú chybu meradla +- 3%z hodnoty nameranej rýchlosti. Nameraná rýchlosť bola 177 km/h. V tomto bode bolo konanie zastavené v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
- V./ dňa 29. októbra 2018 v čase o 09.55 hod. v Bratislave na Ul. Grősslingovej pred budovou s popisným číslom 77 nerešpektoval zvislú dopravnú značky IP 16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím s dodatkovou tabuľou E13 pre vyhradené parkovanie s textom (držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS Park a.s. počet boxov 2) a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi, evidenčného čísla PP A., pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
- VI./ dňa 20. februára 2019 v čase okolo 16.10 hod. v meste Trenčín na Ul. Železničnej ako vodič vozidla zn. Audi A4, TEČ: D. nerešpektoval zvislú dopravnú značku B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľou E12 - okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR, umiestnenej na vstupnej bráne priestorov železničnej stanice, kde s uvedeným vozidlom zaparkoval hneď za zákazovou dopravnou značkou vpravo pozdĺž chodníka na odstavnej ploche železničnej stanice Trenčín, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
- VII./dňa 15. marca 2019 v čase o 14.33 hod. na diaľnici Dl, v smere jazdy od obce Levoča na Poprad, v úseku za privádzačom Levoča, pri vedení osobného motorového vozidla zn. Audi A4, TEC PP-ATLET, prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy na diaľnici 130 km/h o 38 km/h, nakoľko v uvedenom úseku jazdil rýchlosťou 168 km/h, čo mu bolo namerané Cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi-Cam, LTI 20-20 Tru-Cam, výr. č. N., certifikovaným dňa 22.2.2019 s platnosťou do 22.2.2020, pričom nameraná rýchlosť jazdy 174 km/h bola upravená o možnú chybu meradla +- 3% z hodnoty nameranej rýchlosti nad 100 km/h o túto možnú chybu merania na 168 km/h, čím vodič prekročil rýchlosť jazdy najmenej o 38 km/h. Týmto skutkom sa dopustil porušenia ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch.
19. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 19.09.2019 Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-64-003/2019-P (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade zo dňa 30.04.2019 č.p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pokuta vo výške 500 Eur a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur.
II.
Správna žaloba
20. Správnou žalobou zo dňa 20.11.2019 vo veci správneho trestania doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 20.11.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- PO-KDI3-64-003/2019-P zo dňa 19.09.2019. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i skôr vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu vydaného v konaní ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P zo dňa 08.07.2020 a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania.
21. V prvom rade poukázal na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že malo zahŕňať aj skutok prejednávaný pod spisovou značkou ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, ktorý mal byť tiež zahrnutý do spoločného konania, a bol bezdôvodne vyňatý a určený na samostatné konanie, napriek tomu, že správny orgán sa o ňom dozvedel ešte ďaleko pred dňom 30.04.2019.
22. K skutkovej podstate sporu ako najväčší problém uviedol, že správny orgán nedodržal lehotu 5 pracovných dní na pojednávanie, pretože hoci bol nahliadnuť do spisov, ale konkrétny termín ústneho pojednávania mu nebol oznámený. Bolo mu iba oznámené, že to bude niekedy o dva týždne, že mu dajú pozvánku, ktorú už vopred zrejme mali pripravenú v počítači, a išlo o vopred pripravenú akciu, tak odmietol, že to chce odoslať poštou, nakoľko prišiel za účelom nahliadania do spisu, nie za účelom oboznámiť sa s termínom ústneho pojednávania. Ani z úradného záznamu, ktorý bol do spisu založený až omnoho neskôr nevyplýva, že by nejakú písomnosť odoprel, nakoľko nikde nebol povedaný konkrétny dátum pojednávania. Vzhľadom na nedodržanie lehoty došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom argumentoval citovaním § 292 ods. 4 Trestného poriadku v nadväznosti na nálezy Ústavného súdu SR, ktorý viackrát judikoval, že správne trestanie preberá zásady trestného konania. (napr. III. ÚS 571/2015, II. ÚS 476/2016).
23. Ku skutku porušenia zákazu vjazdu zo dňa 16.06.2018 uviedol, že daného skutku sa nedopustil, výpovede policajtov sú účelové, na základe platnej judikatúry, výpovede policajtov, obzvlášť keď sú v rozpore s výpoveďou obvineného, nepostačujú na usvedčenie obvineného z priestupku, ktorého sa nedopustil.
24. Ku skutku prekročeniu rýchlosti zo dňa 01.09.2018 uviedol, že uvedené meranie bolo z niekoľkých dôvodov nezákonné a neplatné, pretože : a) bolo merané v zákaze z auta, a dôkaz získaný nezákonným spôsobom je nepoužiteľný pre účely správneho konania, uvedené preukazujú GPS súradnice výstupu z meracieho prístroja, a taktiež fotografia, ktorú prikladá v prílohe, b) nebol dodržaný postup na obsluhu meracieho prístroja, meranie bolo z trasúcej ruky, neboli priložené .jmf súbory napriek žiadosti, ktoré by preukazovali nezákonnosť, merania, ako napr. pričítanie rýchlosti v neprospech vodiča dôsledku nestability ruky c) správny orgán nepredvolal policajtov, nevypočul p. K. ohľadom jeho spôsobilosti na vykonávanie merania, rovnako ako aj jeho zdravotnej spôsobilosti a vhodnosti zdravotného stavu vykonávať túto činnosť.
25. Ku skutku porušeniu ustanovenia § 25 zo dňa 17.09.2018 uviedol, že na miesto vozidlo nezaparkoval, zároveň dňa 17.09.2018, keď si vozidlo bol vyzdvihnúť ako držiteľ v areáli odťahovej služby, kde bolo neoprávnene odtiahnuté, tak bol mestským policajtom vyzvaný na zaplatenie blokovej pokuty, čo odmietol a on len povedal, že budem oznámený na ODI, pričom nemal nijakým spôsobom možnosť sa vyjadriť, že nebol vodič, nakoľko nebol v danej veci poučený, a nemal akúkoľvek možnosť vyjadriť argumenty na svoju obranu.
26. K porušeniam ustanovenia § 25 zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 20.02.2019 uviedol totožne, že vozidlo nezaparkoval na uvedené miesto.
27. Žalobca zastáva názor, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
28. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2020 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnúť, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
29. Uviedol, že priestupky boli dostatočným spôsobom zistené, zadokumentované a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia.
30. Citoval z prvostupňového rozhodnutia skutkové vety všetkých siedmich priestupkov, pre ktoré bol žalobca potrestaný, uviedol jednotlivo ich právnu kvalifikáciu.
31. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie, že A. B. spáchal dané skutky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanej žalobe neuvádza nové podstatné skutočnosti vo vzťahu k uznaniu zodpovednosti za spáchané priestupky, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č. p.: KRPZ-PO- KDI3-64-003/2019-P zo dňa 19.09.2019.
32. K žalobnej námietke, že správny orgán nedodržal lehotu 5 pracovných dní na pojednávanie, žalovaný argumentoval, že v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Zo spisového materiálu týkajúceho sa danej veci je podľa žalovaného zrejmé, že dňa 08.04.2019 sa bez predchádzajúceho ohlásenia a mimo dohodnutý, resp. stanovený termín (na deň 10.04.2019 o 09.00 hod.) dostavil pred prvostupňový správny orgán žalobca za účelom preštudovania spisového materiálu (viď úradný záznam zo dňa 08.04.2019). Žalobcovi bol predložený kompletný spisový materiál k nahliadnutiu, z ktorého si vyhotovil záznamy na svoj mobilný telefón. Uvedené skutočnosti nepopieral ani samotný žalobca. Z predmetného úradného záznamu je ďalej podľa žalovaného zrejmé, že žalobcovi bol prvostupňovým správnym orgánom oznámený termín ústneho pojednávania na deň 30.04.2019 so začiatkom o 09.00
hod., čo zobral na vedomie, pričom po poučení odmietol predvolanie prevziať s vyjadrením, že si ho žiada zaslať prostredníctvom poštového podniku, čo prvostupňový správny orgán následne aj vykonal a predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa 26.04.2019 prostredníctvom poštového podniku Slovenská pošta a.s., o čom svedčí návratka s doručenkou (zásielka bola na pošte uložená odo dňa 10.04.2019, čo svedčí o pravdivosti tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, že predvolanie bolo zaslané priamo dňa 08.04.2019). Napriek uvedeným skutočnostiam sa žalobca na ústne pojednávanie dňa 30.04.2019 nedostavil a svoju neúčasť riadne neospravedlnil. Prvostupňovému správnemu orgánu bolo dňa 30.04.2019 (t.j. v deň ústneho pojednávania) doručené podanie žalobcu, kde okrem iného poukázal na skutočnosť, že „pozvánka“ na ústne pojednávanie na deň 30.04.2019 mu bola doručená dňa 26.04.2019, čím nebola dodržaná lehota 5 pracovných dní na prípravu, vyplývajúca zo zákona (292 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý sa musí použiť analogicky), a preto sa ústneho pojednávania nezúčastní. Nakoľko žalobca mal o termíne ústneho pojednávania vedomosť odo dňa 08.04.2019 a zároveň mu bolo doručené aj písomné vyhotovenie predvolania na ústne pojednávanie na deň 30.04.2019, ktoré prevzal dňa 26.04.2019, prvostupňový správny orgán vykonal ústne pojednávanie v jeho neprítomnosti. Teda prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 41 zákona o správnom konaní, tiež dal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, čo žalobca aj riadne využil písomnosťami, ktoré v priebehu konania o priestupku doručil správnemu orgánu, a ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Taktiež žalobcovi bol v priebehu konania o priestupku aj mimo nariadených ústnych pojednávaní poskytnutý nepretržitý časový priestor na jeho vyjadrenie. Žalovaný považoval takýto rozsah za dostatočný. Predmetná písomnosť sa v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 zákona o správnom konaní (v zmysle ktorého, ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo, o čom musí byť adresát upovedomený) považovala za doručenú dňom odopretia jej prijatia žalobcom, t.j. 08.04.2019. Preto argument žalobcu ohľadom nedodržania lehoty 5 pracovných dní na prípravu považuje za nedôvodný. Zároveň poukazuje, že z dikcie citovaných ustanovení § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 41 zákona o správnom konaní vyplýva, že zákon neurčuje ani obsahové náležitosti ani formu tohto procesného úkonu (môže byť vykonané ústne, písomne, faxom ... atď.). Argument o analogickom použití § 292 ods. 4 Trestného poriadku žalovaný považoval za nedôvodný, ničím nepodložený. Mal za to, že v uvedenom prípade sa jedná o konanie o priestupku, ktoré sa primáme riadi zákonom o priestupkoch a subsidiárne zákonom o správnom konaní, a nie Trestným poriadkom, aj to až štádiom konania pred súdom a iba jeho vybranými zásadami, ktoré sa obvinenému z priestupku práve hodia.
33. K priestupku zo dňa 16.06.2018 uviedol, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, TEČ: D. v Prešove po ul. Hlavnej v smere od ul. Námestie Legionárov v úseku, kde je dopravnou značkou č. BI Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou E12 Okrem cyklistov a MHD, Dopravná obsluha 05:00 – 09.00 hod., Taxi 20.00 – 05.00 hod. vjazd zakázaný. Žalovaný poukázal, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku, náčrtom z miesta spáchania priestupku, úradným záznamom hliadky Policajného zboru, ktorá zistila a dokumentovala uvedený dopravný priestupok, resp. následnými výpoveďami jednotlivých členov hliadky Policajného zboru, ako aj fotodokumentáciou k uvedenému priestupku a v neposlednom rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. dňa 16.06.2018 hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Prešov v zložení nstržm. O. P. a práp. Q. D. vykonávala hliadkovú službu v meste Prešov, kde v čase o 22.00 hod. zastavila a kontrolovala vodiča vozidla zn. Audi A4, ev. č.: D., ktorý bol stotožnený ako žalobca, a ktorý s vozidlom jazdil po ul. Hlavnej v Prešove v smere od križovatky ulíc Masarykova - Grešová - Námestie legionárov, v smere ku križovatke ulíc Levočská - Sabinovská - Duklianska, napriek skutočnosti, že dopravným značením „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“, ktoré je osadené na všetkých vstupoch na ul. Hlavnú v Prešove (o čom svedčí doplnená fotodokumentácia miesta spáchania priestupku) je jazda vozidiel v uvedenom úseku zakázaná. Následne mu za vyššie uvedené konanie bola na mieste ukladaná bloková pokuta vo výške 50,- Eur, ktorú odmietol uhradiť. Na základe vyššie uvedeného bola príslušníkmi hliadky Policajného zboru na mieste spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané. Žalobcovi bolo taktiež umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, kde do príslušnej časti správy uviedol: „K skutku sa nechcem vyjadriť.“, pričom uvedené vyjadrenie, ako aj správu o výsledku objasňovania priestupku aj vlastnoručne podpísal. Uvedené dopravné značenie je nepochybne umiestnené na všetkých vstupoch do príslušnej zóny, čo v konečnom dôsledku nespochybňoval ani samotný žalobca, svedčí o tom, že žalobca musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť a
je zároveň pozorovaním postrehnuteľná činnosť, preto príslušníci Policajného zboru nepochybne mohli uvedenú činnosť pozorovať, resp. vnímať, pričom v uvedenom prípade a s ohľadom na zabezpečený náčrt, ako aj fotodokumentáciu z miesta spáchania priestupku a z nej vyplývajúce rozhľadové pomery hliadke PZ v uvedenej možnosti nebránili žiadne prekážky.
34. Ku skutku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti v obci zo dňa 01.09.2018 žalovaný uviedol, že nemá dôvod pochybovať jednak o správnosti a presnosti merania tak, ako to uvádza protokol - fotodokumentácia so snímkou, keďže obsahuje okrem iných údajov aj záber na prednú časť vozidla zn. Audi A4, vrátane ev. č.: D.. Čas merania, nameraná rýchlosť, rýchlostný limit, evidenčné číslo a typ vozidla, ako aj miesto merania (v GPS súradniciach) sú tak preukázané fotodokumentáciou z merača rýchlosti, nachádzajúcou sa v spisovom materiály. Tento naviac obsahuje aj snímky na vozidlo a jeho vodiča po zastavení hliadkou PZ. Uvedené skutočnosti, a síce miesto merania, v konečnom dôsledku nespochybňoval ani samotný žalobca. Zo zabezpečeného spisového materiálu je zároveň nepochybne zrejmé, že meranie rýchlosti bolo vykonávané overeným a certifikovaným meračom rýchlosti - viď. certifikát o overení zo dňa 28.06.2018, podľa ktorého cestný laserový rýchlomer Micro Digi Cam TI 20-20 Trucam, výrobného čísla TC001189 zodpovedal schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 31 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, kde príslušné overenie bolo platné 1 rok, t.j. do 28.06.2019. Uvedený merač rýchlosti bol zároveň obsluhovaný príslušníkom PZ, ktorý absolvoval školenie a skúšky na prácu s uvedeným meradlom, čím bol oprávnenou a kompetentnou osobou k jeho používaniu - viď. certifikát vydaný pre npráp. O. K..
35. K priestupku zo dňa 17.09.2018 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. Audi A4, ev.č.: D. nerešpektoval zvislú dopravnú značku č. IP20b - stanovište Taxi s dodatkovou tabuľou označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest a zaparkoval vyššie uvedené vozidlo cez dve parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá taxislužby, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené uvádza, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku proti BaPCP, záznamom o zistení priestupku O. C., záznamom o podaní vysvetlenia A. B., fotodokumentáciou vyhotovenou z miesta spáchania priestupku ako aj záznamom o podaní vysvetlenia oznamovateľa priestupku - E. F. a v neposlednom rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. 17.09.2018 hliadka Mestskej polície v Košiciach č. D751 v zložení pol. č. 606 a pol. č. 044 v čase o 15.50 hod. po prevzatí oznamu z operačného pracoviska MsP Košice o vyššie uvedenom priestupku a jeho následnom preverení na mieste samom zistila, že predmetný oznam sa zakladá na pravde, pričom na mieste bol prítomný aj oznamovateľ - vodič Taxi Plus - p. E. F.. Následne bola vyrozumená hliadka ODI Košice, ktorej policajt dal súhlas k odtiahnutiu predmetného vozidla, ktoré si následne prišiel prevziať žalobca, ktorý bol stotožnený ako vodič tohto vozidla, ktorý dňa 17.09.2018 (v čase o 20.05 hod.) do záznamu o podaní vysvetlenia k vyššie uvedenému priestupku uviedol, že si žiada riešiť priestupok v správnom konaní. Z fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku je zrejmé, že na predmetnom mieste - ul. Hlavná č. 2 v Košiciach je umiestnené dopravné značenie č. IP20b - Stanovište Taxi, s dodatkovou tabuľou označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest, a síce 4 boxy nasledovne: boxy č. 1. a 2. Yellow Taxi a boxy č. 3. a 4. Taxi Plus. Uvedené dopravné značenie žalovaný považuje za dostatočne jasné a zrozumiteľné. Umiestnenie uvedeného dopravného značenia a jeho viditeľnosť v konečnom dôsledku nespochybňuje ani samotný žalobca, kde uvedené svedčí o tom, že menovaný musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť. Z predmetnej fotodokumentácie je zároveň nepochybne zrejmé, že cez dve parkovacie miesta - boxy č. 2 a č. 3 je zaparkované vozidlo zn. Audi A4, ev. č.: D.. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu v predmetnej veci z uvedeného dňa, t.j. 17.09.2018 v čase o 20.05 hod. (po tom, čo si prišiel vyzdvihnúť odtiahnuté vozidlo) je zrejmé že menovaný sa ku skutku, ktorý mu bol ako vodičovi vozidla kladený za vinu, žiadnym spôsobom nevyjadril, a už vôbec nie spôsobom, že vozidlo nezaparkoval on (tak, ako to následne uvádza vo svojich ďalších vyjadreniach k predmetnej veci), pričom uviedol len skutočnosť, že žiada riešiť uvedený priestupok v správnom konaní. Podľa prílohy č. 1, II. dielu, čl. 5, bodu 27 vyhlášky č. 9/2009 Z. z . značka Stanovište taxi (č. IP 20b) informuje o stanovišti taxíkov, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len pre vozidlá taxislužby. Okrem času, v ktorom je stanovište taxi určené, môžu na takto označenom stanovišti zastaviť a stáť aj vodiči iných vozidiel, ak to nie je zakázané. V uvedenom prípade podľa fotodokumentácie k uvedenému priestupku je zrejmé, že stanovište taxi je určené po dobu 24 hodín denne, v počte boxov 4, pre vyznačené druhy taxi služieb.
36. K priestupku zo dňa 29.10.2018 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. PP-ATLET nerešpektoval zvislú dopravnú značky IP 16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím, s dodatkovou tabuľou č. E13 pre vyhradené parkovanie s textom (držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS Park a.s. počet boxov 2) a zaparkoval vyššie uvedené osobné motorové vozidlo na uvedené parkovacie miesto, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené. Žalovaný uvádza, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku proti BaPCP, služobným záznamom MsP Bratislava, záznamom o podaní vysvetlenia A. B., fotodokumentáciou vyhotovenou z miesta spáchania priestupku ako aj záznamom o podaní vysvetlenia oznamovateľa priestupku - J. K. L. a v neposlednom rade opakovane aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. 29.10.2018 v čase o 09.55 hod. príslušník MsP Expozitúry Bratislava I. na ul. Grôsslingovej č. 77 v Bratislave zistil na základe telefonického oznámenia majiteľa parkovacieho miesta, ktorý príslušníkovi MsP predložil zmluvu o poskytovaní parkovacích služieb č. 37/2048 zo dňa 12.02.2018 (ktorá je súčasťou spisového materiálu) spáchanie vyššie uvedeného priestupku proti BaPCP. Predmetné vozidlo bolo z vyhradeného parkoviska odstránené, pričom toto si následne prišiel prevziať žalobca - viď protokol o odovzdaní vozidla, ktorý bol následne stotožnený aj ako vodič tohto vozidla. Žalobca následne dňa 29.10.2018 do záznamu o podaní vysvetlenia k vyššie uvedenému priestupku uviedol, že si nie je vedomý priestupku. Žalobca sa tak ku skutku, ktorý mu bol ako vodičovi vozidla kladený za vinu žiadnym spôsobom nevyjadril, a už vôbec nie spôsobom, že vozidlo nezaparkoval on, a že vodič vozidla si bol len niečo vybaviť v stavebnej sporiteľni. Zo záznamu o podaní vysvetlenia oznamovateľa uvedeného priestupku J. K. L. zo dňa 10.12.2018 je zrejmé, že dňa 29.10.2018 nastúpil do zamestnania v čase o 05.00 hod. V uvedenom čase parkovalo na vyhradenom parkovacom mieste sporiteľne na boxe č. 6 vozidlo zn. Audi, ev. č.: D., ktoré stálo na uvedenom boxe v danom čase neoprávnene, nakoľko stavebná sporiteľňa sa v pondelok 29.10.2018 otvárala v čase o 08.00 hod. Vzhľadom na uvedené napísal odkaz na papier v znení „Prosím neparkovať z nedele na pondelok, od 06.00 hod. treba uvoľniť parkovacie miesto, ináč bude vozidlo odtiahnuté.“ Odkaz dal za sklo vozidla. Uvedené vozidlo na parkovisku stálo ešte aj v čase od 09.15 hod. do 09.30 hod. uvedeného dňa. Po tomto bola následne telefonicky vyrozumená Mestská polícia, ktorá vozidlo zn. Audi z parkovacieho miesta odtiahla. V akom časovom období vozidlo na vyhradené parkovacie miesto zaparkovalo uviesť nevedel. V čase o 05.00 hod. dňa 29.10.2018 vozidlo na vyhradenom parkovisku s určitosťou parkovalo. Z fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku je zrejmé, že na predmetnom mieste ul. Grôsslingovej č. 77 v Bratislave je umiestnené dopravné značenie č. IP16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím, s dodatkovou tabuľou s textom „Pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS PARK, a.s. Počet boxov: 2“ a dodatkovou tabuľou s textom „2 boxy pre návštevníkov Wustenrot stavebnej sporiteľne“. Uvedené dopravné značenie žalovaný považuje za dostatočne jasné a zrozumiteľné. Umiestnenie uvedeného dopravného značenia a jeho viditeľnosť zároveň nespochybňoval ani samotný žalobca, čo svedčí o tom, že musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť. Z predmetnej fotodokumentácie je zároveň nepochybne zrejmé, že na jednom z vyhradených parkovacích boxov je zaparkované vozidlo zn. Audi A4, ev.č.: PP- ATLET. Z výpovede oznamovateľa uvedeného priestupku - zamestnanca strážnej služby, ktorá vykonáva stráženie Wustenrot stavebnej sporiteľne je teda zrejmé, že vozidlo zn. Audi, ev. č. D. na uvedenom mieste parkovalo dňa 29.10.2018 už v čase o 05.00 hod. (do cca 09.30 hod, kedy bola vyrozumená MsP Bratislava a vozidlo bolo odtiahnuté). Predmetná stavebná sporiteľňa má pritom otváraciu dobu od 08.00 hod., a vyhradené parkovacie miesta neboli časovo obmedzené (z čoho vyplýva, že toto dopravné značenie bolo platné po dobu 24 hodín denne), z čoho vyplýva, že vyššie uvedené vozidlo na danom mieste parkovalo neoprávnene a tvrdenie obvineného, že vodič vozidla si bol niečo vybaviť v stavebnej sporiteľni, za vyslovene zavádzajúcu a klamlivú. Žalovaný zároveň k obom vyššie uvedeným skutkom uvádza, že ani v uvedených prípadoch, či už príslušníci hliadky MsP Košice, resp. ani MsP Bratislava, a rovnako ani jeden z oznamovateľov uvedených priestupkov nemali žiaden pomer k veci, ani k samotnému žalobcovi, a preto nemá žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti nimi zabezpečených dôkazných prostriedkov, resp. ich jednotlivých tvrdení a taktiež nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by chcel ktorýkoľvek z nich žalobcovi akokoľvek poškodiť.
37. K priestupku zo dňa 20.02.2019 žalovaný uviedol, že žalobca ako vodič vozidla zn. Audi A4, TEČ: PP-ATLET nerešpektoval zvislú dopravnú značku BI Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľou E12 - okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR, umiestnenej na vstupnej bráne priestorov železničnej stanice, kde s uvedeným vozidlom zaparkoval hneď za zákazovou dopravnou značkou vpravo pozdĺž chodníka na odstavnej ploche železničnej stanice Trenčín uvádza, že spáchanie uvedeného priestupku je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku proti
BaPCP, úradným záznamom hliadky PZ, ktorá zistila a dokumentovala uvedený dopravný priestupok, resp. následne výpoveďami jednotlivých členov hliadky PZ, ako aj fotodokumentáciou k uvedenému priestupku, a v neposlednom rade aj nečinnosťou a postojom samotného žalobcu na mieste samom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň, t.j. dňa 20.02.2019 hliadka Oddelenia železničnej polície Policajného zboru Trenčín v zložení nstržm. P. P. a práp. F. C. vykonávala hliadkovú službu v obvode železničnej stanice Trenčín, kde v čase okolo 16.30 hod. pri kontrole objektov patriacich k železničnej stanici spozorovala vozidlo zn. Audi A4, striebornej farby, ev. č.: D., ktoré bolo zaparkované v priestoroch vyhradených železničnej stanici Trenčín, a to vpravo popri chodníku, hneď za vstupnou bránou na parkovisko železničnej stanice Trenčín, v mieste kde je to dopravným značením č. BI - Zákaz vjazdu všetkých vozidiel s dodatkovou tabuľkou č. E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR“ zakázané (o čom svedčí fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku). Následne bol ako vodič uvedeného vozidla stotožnený žalobca, ktorý sa k vozidlu dostavil zo smeru od hlavného vchodu železničnej stanice, pričom uviedol, že tam bol pracovne, a nie je si vedomý žiadneho priestupku. Na základe uvedeného bola príslušníkmi hliadky Policajného zboru na mieste spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané. Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, čo nevyužil a do príslušnej časti správy sa žiadnym spôsobom nevyjadril a správu výsledku objasňovania priestupku rovnako odmietol podpísať. Zo spisového materiálu zároveň nepochybne vyplýva, že príslušné dopravné značenie zakazujúce vjazd je nepochybne umiestnené na vstupe do príslušného priestoru, čo v konečnom dôsledku nespochybňuje ani samotný účastník konania. Uvedené svedčí o tom, že menovaný musel mať o umiestnenom dopravnom značení vedomosť a okolo predmetného dopravného značenia musel nepochybne prejsť. Žalovaný toto dopravné značenie považuje za jednoznačné, jasné a zrozumiteľné, preto opätovne uvádza, že podľa prílohy č. 1, II. dielu, čl. 3, bodu 1 vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 9/2009 Z. z.“) značka Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch (č. B 1) zakazuje vjazd všetkým druhom vozidiel v oboch smeroch jazdy. Podľa prílohy č. 1, II. dielu, čl. 8, bodu 19 dodatková tabuľka s textom (č. E 12) sa môže použiť v prípadoch, keď je nutné obmedziť platnosť zákazu vyplývajúceho z príslušnej zákazovej alebo príkazovej značky (výnimka z platnosti značky) len pre určitú skupinu vozidiel alebo pre určené vozidlá. Na dodatkovej tabuľke sa vždy vyznačuje text „OKREM“ a následne sa uvedie určitá skupina vozidiel alebo určené vozidlá. Napríklad v kombinácii so značkou č. B 1 sa vyznačí text „OKREM VOZIDIEL STAVBY“ a podobne alebo text „OKREM VOZIDIEL“ a údaj evidenčných čísiel alebo pod text „OKREM“ sa vyznačí príslušný významový symbol, ako napríklad bicykel a podobne; vyznačený údaj poskytuje vždy úplný a jednoznačný výklad. V uvedenom prípade sa jednalo o text „Okrem cyklistov a MHD, Dopravná obsluha 05.00 – 09.00 hod., Taxi 20.00 – 05.00 hod.“
38. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca v priebehu konania o priestupku, ale aj v priebehu samotného objasňovania vecí, alebo na mieste samom mal možnosť podania akejkoľvek námietky, resp. vyjadrenia ktoré považoval za potrebné. Na mieste kontroly, sa žalobca do správy o výsledku objasňovania priestupku ani v jednom prípade žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci tak nepochybne vykonať nielenže mohol, ale dokonca mal. Aj keď si žalovaný na jednej strane uvedomuje, že nebolo povinnosťou žalobcu sa k veci vyjadrovať, resp. uvádzať dôvody svojho konania, na druhej strane považuje za logické, že vodič, voči ktorému je vyslovené podozrenie zo spáchania priestupku sa bude brániť hneď na mieste takými skutočnosťami, ktoré by mohli byť procesné spôsobilé na zbavenie sa podozrenia. Za daných okolností žalovaný vychádzajúc z ústavne uznávanej premisy „nech si každý stráži svoje práva“, má za to, že všetky následné a dodatočné vyjadrenia účastníka konania sú účelové. Za takýto považuje aj žalobcom dodatočne predložený „dôkazný prostriedok“ - screenshot z mobilnej aplikácie Google mapy, k priestupku pod bodom 2.2.1 tohto žalobného návrhu zo dňa 16.06.2018, ktorý má podľa neho monitorovať jeho presnú polohu spolu s časmi 24 hodín denne a má svedčiť o skutočnosti, že jeho vozidlo bolo zastavené až za veľkou križovatkou, v dôsledku čoho výpovede policajtov, ktorí tvrdia, že jeho vozidlo bolo zastavené pri kostole sv. Mikuláša na UL. Hlavnej považuje za účelové a zavádzajúce a celý dôkazný prostriedok za nepoužiteľný. Žalovaný pritom poukazuje, že žalobcom predložený dôkazný prostriedok nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pričom z neho nie je možné nepochybne identifikovať, že sa jednalo o vozidlo žalobcu, resp. o jeho osobu, resp. nie je vôbec možné určiť o aké vozidlo sa jednalo.
39. Žalovaný dodal, že žalobcom uvádzané rozhodnutie vydané správnym orgánom ODI v Poprade č. p.: ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, ktoré malo byť zahrnuté do predmetného spoločného konania, k čomu žalovaný uvádza, že v odvolacom konaní sa zaoberal výlučne spisovým materiálom, resp.
rozhodnutím, ktoré mu v rámci odvolacieho konania po odvolaní podanom žalobcom bolo doručené, t.j. ktorému správny orgán nevyhovel a následne bol žalovanému predložený tento spisový materiál v rámci spoločného konania pod č. p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P, pričom v danom čase kedy už mal byť tento ním uvádzaný skutok zahrnutý pod predmetné spoločné konanie, žalobca sa o ňom vo svojom odvolaní proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o priestupku absolútne nezmienil.
IV.
Replika žalobcu
40. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží vyviniť z nezákonného rozhodnutia, ktoré vydal na základe nedostatočných dôkazov a podkladov, bez toho aby dostatočne zistil skutkový stav a opakovane vykonal dôkazy (napr. opakovaný výsluch hliadky PZ v Prešove, a to H. O. P. a práp. Q. D., ktorý mali dokumentovať údajný priestupok zo dňa 16.06.2018).
41. Vidí značný rozpor vo výpovediach, ktorý správny orgán neuviedol na pravú mieru. Žalobcovi podľa vlastných slov znemožnil toto právo učiniť, a klásť svedkom otázky v zmysle zákona tak ako mu to zákon umožňuje, čím by sa dokázalo, že sa daného skutku nedopustil. Mal za to, že ho správny orgán uznal vinným z tohto skutku bez akýchkoľvek ďalších dôkazov len na základe účelovej výpovede policajtov. Poukázal na to, že súdy opakovane judikovali, že účelová výpoveď policajtov, ktorá je v značnom rozpore s výpoveďou obvineného z priestupku je bez ďalších dôkazov nedostatočná na uznanie viny a vydanie rozhodnutia, a takéto rozhodnutie je teda nepreskúmateľným, pretože je v hrubom rozpore s rešpektovaním práv obvineného. Uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu hľadať nie len dôkazy svedčiace vinu obvineného, ale aj jeho nevinu, a mal za to, že je v príkrom rozpore s právom na spravodlivý proces, aby správny orgán predložené dôkazy - Výpis jeho polohy z Google Maps, považoval za účelový dôkaz, bez toho aby tento dôkaz vyhodnotil a zhodnotil spravodlivo.
42. Ku skutku zo dňa 01.09.2018 uviedol, že správny orgán vôbec nezhodnotil to, že meranie bolo vykonané v rozpore so zákonom, nepredložil zdravotné previerky p. K., či bol spôsobilý vykonávať túto činnosť merania, a tiež sa nevyjadril k tomu, že meranie bolo vykonané v mieste zákazu vjazdu, čím bol porušený zákon.
43. Ku skutku zo dňa 17.09.2018 zopakoval, že vozidlo nezaparkoval, a nebolo mu umožnené toto vyjadrenie napísať do žiadnej správy o objasňovaní priestupku, nakoľko na mieste v sídle odťahovej spoločnosti takáto možnosť nebola, bol tam len službukonajúci mestský policajt, ktorý mu chcel vnútiť blokovú pokutu, čo odmietol, a on len odvetil, že to postúpi správnemu orgánu a nedal mu žiadnu možnosť sa vyjadriť k priestupku, preto tak urobil až neskôr. Nikdy sa nevyjadril, že bol vodičom tohto vozidla, vozidlo si prišiel vyzdvihnúť ako jeho držiteľ, nie ako vodič.
44. Pri ostatných skutkoch zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v spise, ako aj v podanej žalobe.
45. Žalobca sa ešte vyjadril k znemožneniu účasti na ústnom pojednávaní dňa 30.04.2020, kde doplnil, že o tomto termíne nemal žiadnu zmienku a nemal odkiaľ o ňom vedieť. Konštatoval, že nebolo to prvýkrát, kedy správny orgán porušil jeho právo na spravodlivý proces. Podľa žalobcu mu dňa 08.04.2020 len chceli stanoviť termín prejednania priestupku, ale konkrétny termín 30.04.2020 mu oznámený nebol.
46. Ďalej uviedol, že skutok, ktorý uviedol v žalobe, sa mal tiež v danom spoločnom konaní prejednať, nakoľko Správny poriadok tak ustanovuje, avšak dôsledkom svojvôle správneho orgánu sa neprejednal v spoločnom konaní tak, ako sa mal prejednať v zmysle zákona.
V.
Skorší rozsudok a konanie pred kasačným súdom
47. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sa/27/2019-74 zo dňa 19.10.2021 (ďalej iba „skorší rozsudok“) žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
48. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Stk/2/2022 zo dňa 24.05.2023, a to tak, že skorší rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
49. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že po preskúmaní rozsudku správneho súdu zistil, že krajský súd v bode 93 svojho rozsudku skonštatoval, že dôvody pre postup podľa § 195 SSP nezistil. Z uvedeného potom vyplýva, že z vlastnej činnosti neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali súdny prieskum správnej žaloby nad rozsah žalobných bodov. V súvislosti so zákonnosťou sankcie krajský súd v rozsudku neprezentuje žiadne úvahy (samotná sankcia však žalobcom ani nebola správnou žalobou napádaná). Na strane druhej, krajský súd sa v rozsudku venoval skutkovým okolnostiam veci, pričom - ako to vyplýva z jednotlivých bodov napadnutého rozsudku - preukázanie všetkých skutkov sťažovateľovi považoval za preukázané, čo viedlo k záveru o tom, že vo všetkých prípadoch boli naplnené znaky predmetných priestupkov (vrátane preukázania subjektu - páchateľa). V tomto kontexte kasačný súd doplnil, že námietky proti riadnemu zisteniu skutkového stavu orgánmi verejnej správy boli žalobcom v správnej žalobe riadne vznesené, i keď neboli explicitne takto označené.
50. V bode 2.2.3 správnej žaloby žalobca k jednému z priestupkov, z ktorých bol uznaný za vinného (priestupok zo dňa 17.09.2018) uviedol „K skutku uvádzam, že na miesto som vozidlo nezaparkoval...“ Obdobne - v bodoch 2. 2. 4 a 2. 2. 5 (k ďalším dvom priestupkom, ktoré boli zahrnuté do rozhodnutia orgánov verejnej správy - priestupok zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 20.02.2019) v správnej žalobe uviedol: „Ku skutku uvádzam, že som vozidlo nezaparkoval na uvedené miesto.“ Námietka identického obsahu je uvedená, napr. aj v bode 2.2.1 správnej žaloby, ktorou žalobca popiera, že by sa skutku dopustil - priestupku dňa 16.06.2018.
51. Vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru kasačného súdu nepochybne úlohou správneho súdu dôsledne sa vysporiadať so skutkovými okolnosťami jednotlivých priestupkov, z ktorých bol priestupca uznaný za vinného - osobitne tých, pri ktorých to dokonca žalobca explicitne namietol - preskúmať, či boli vo veci riadne preukázané všetky prvky príslušných skutkových podstát konkrétnych priestupkov. Kasačnému súdu sa pritom javilo, že krajský súd sa síce tejto otázke venoval, avšak nie dostatočne, keďže hodnotenie podkladov, ktorými sa mali sťažovateľovi preukazovať konkrétne skutky, dostatočne nereflektuje na to, či bol preukázaný samotný protiprávny stav (napr. parkovanie v zákaze) alebo aj to, že sa predmetného priestupku dopustil žalobca.
52. Podľa názoru kasačného súdu pre účely objasňovania priestupkov a rozhodovania o nich najmä nie je možné prijať záver, resp. predpoklad, že prípadné explicitné nepopretie spáchania priestupku zo strany osoby podozrivej z jej spáchania znamená, že táto osoba je páchateľom príslušného priestupku, resp. to, že by toto zbavovalo orgány verejnej správy povinnosti riadne preukázať, že sa konkrétneho skutku dopustil konkrétny páchateľ.
53. V súvislosti so skutkom, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 16.06.2018 (porušenie zákazu vjazdu. Prešov, Hlavná ul.) zo správy o výsledku objasňovania predmetného priestupku (z toho istého dňa) vyplýva, že žalobca mal k veci uviesť: .,k skutku sa nechcem vyjadriť“, samotnú správu podpísal, blokovú pokutu odmietol zaplatiť. Krajský súd pritom za dôkaz toho, že predmetný priestupok spáchal žalobca považoval aj to, že v spise boli založené aj iné dôkazy (napr. náčrtok samotného protiprávneho konania. fotodokumentácia dopravného značenia a pod.). Podľa názoru kasačného súdu však, napr. uvedený náčrtok situácie alebo fotodokumentácia dopravného značenia na mieste nepredstavujú „objektívny dôkaz“ toho, že priestupok spáchal žalobca (ako to v rozsudku naznačuje krajský súd). V tejto časti hodnotenia skutkových okolností veci sa preto rozsudok krajského súdu kasačnému súdu javil ako mierne zmätočný. Na strane druhej, v správe o objasnení priestupku je ako svedok skutku uvedený práp. Q. D. a súčasťou spisu je aj úradný záznam vyhotovený príslušníkom Policajného zboru O. P. (dňa 17.06.2018), z ktorého vyplýva, že to mal byt' práve žalobca, kto v rozhodnom čase viedol motorové vozidlo a porušil príslušné dopravné značenie (zákaz vjazdu). Za daných okolností sa kasačnému súdu javilo ako dôvodné práve to, aby krajský súd v novom rozsudku jasne a presvedčivo uviedol, z akého dôkazu/dôkazov vyvodzuje, že sa uvedeného priestupku dopustil práve žalobca, pričom bude potrebné venovať osobitný priestor otázke váhy úradných podkladov produkovaných orgánmi verejnej moci v
predmetnej veci, (a to aj s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že dôkazom toho, že sa priestupku dopustil, sú vo svojej podstate len vyjadrenia príslušníkov Policajného zboru, ktorí ho mali riešiť) a prípadné zistenie o tom, že skutok bol sťažovateľovi riadne preukázaný, podrobne odôvodniť.
54. Obdobne sa kasačnému súdu javilo, že aj ďalšie úvahy krajského súdu prezentované v bodoch 84 a 85 napadnutého rozsudku týkajúce sa porušenia zákazu parkovania (skutky zo dňa 17.09.2018 a 29.10.2018) nepôsobia presvedčivo vo vzťahu k záveru, že vozidlo mal v zákaze zaparkovať žalobca. Požiadavka žalobcu pri podaní vysvetlenia, že „žiada riešiť priestupok v správnom konaní“ alebo napr. to, že „si nie je vedomý priestupku“ (bod 82 rozsudku krajského súdu) a pod. nie sú bez ďalšieho podľa kasačného súdu dôkazom toho, že samotné priestupky, ktoré sa mu kladú za vinu, spáchal žalobca.
55. Akékoľvek vyjadrenia žalobcu v rámci podania vysvetlenia, resp. objasňovania priestupku - a to najmä v prípade, ak výslovne nepredstavujú uznanie spáchania priestupku, resp. výslovné uznanie viny
- v zásade podľa názoru kasačného súdu nezbavujú orgány verejnej správy, resp. objasňujúce orgány povinnosti riadne preukázať, že sa skutku dopustil konkrétny páchateľ, t. j. osoba, ktorú uznávajú za vinnú z predmetných priestupkov.
56. Z administratívneho spisu napr. v súvislosti so skutkom žalobcu zo dňa 16.06.2018 (nepreukázanie skutku namietnuté v správnej žalobe v bode 2.2.1) vyplýva, že žiadosťou zo dňa 18.07.2018 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) žiada Okresný dopravný inšpektorát Prešov o „záznam daného skutku zo systému soitron, v prípade že týmto systémom bolo SCV vybavené“, ako aj o „záznam daného skutku z kamerového systému MSP Prešov v prípade, že týmto MsP disponuje“. Zároveň uvedený orgán žiadal aj o akékoľvek nové dôkazy preukazujúce spáchanie uvedeného skutku. Obdobná žiadosť bola adresovaná aj Obvodnému oddeleniu PZ Prešov
- Juh. Žiadosťou zo dňa 03.10.2018 bola v súvislosti so skutkom žalobcu zo dňa 16.06.2018 požiadaná o poskytnutie záznamu z kamerového systému aj Mestská polícia Prešov („zo dňa 16.06.2018 v čase okolo 20.00 hod., nakoľko tento môže prispieť k objasneniu daného skutku“). Mestská polícia Prešov na predmetnú výzvu reagovala listom zo dňa 09.10.2018 so záverom: „S poľutovaním Vám musíme oznámiť, že Mestská polícia v Prešove nezaevidovala žiadosť o uloženie tohto skutku v lehote, kedy bolo možné záznam uložiť. V súčasnej dobe sú záznamy z uvedeného dňa premazané.“ Príslušníci Policajného zboru (nstržm. P. a práp. D.), ktorí mali v rozhodnom čase zastaviť motorové vozidlo žalobcu na Hlavnej ulici v Prešove uviedli, že: „V čase služby, kedy bol vodič tohto vozidla zastavený, nemal menovaný spoločne so svojím kolegom pridelené vozidlo, ktoré by bolo vybavené kamerovým systémom a teda uvedený skutok páchateľa ani nie je nahratý na žiadny kamerový alebo iný systém.“ K tomuto skutku pritom žalobca uviedol „k skutku sa nechcem vyjadriť.“
57. V tejto súvislosti kasačný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) výzvou zo dňa 07.12.2018 označenou ako „VEC: A. B. - žiadosť o doplnenie spisového materiálu“ (k priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 17.09.2018) žiada Mestskú políciu Košice (Stanica JUH ) o doplnenie spisového materiálu - okrem iných - o zistenie „či oznamovateľ p. F. videl, kto vozidlo na vyhradené miesto v daný deň zaparkoval“, resp. o informáciu či k predmetnej veci existuje kamerový prípadne iný záznam, ktorý by bolo možné v konaní použiť ako dôkaz“. Ako dôvod pre realizáciu tohto úkonu pritom orgán verejnej správy uviedol, že ho realizuje na tom základe, že žalobca tvrdí, že dňa 17.09.2018 príslušným motorovým vozidlom na parkovisko pre taxikárov nezaparkoval (namietnutie skutku v bode 2.2.3 správnej žaloby). V zázname o podaní vysvetlenia zo strany p. F. (zo dňa 08.12.2018) pritom žiadny opis osoby, ktorá tam motorové vozidlo mala zaparkovať, nevyplýva. K tomuto skutku pritom žalobca uviedol: „Žiadam riešiť uvedený priestupok v správnom konaní.“
58. Obdobne, výzvou z toho istého dňa (07.12.2018) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) žiada o doplnenie spisového materiálu aj Mestskú políciu Hlavného mesta SR Bratislavy vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 29.10.2018 (namietnutie skutku v bode 2.2.4 správnej žaloby). Predmetom žiadosti bolo zistenie osoby, ktorá umiestnila za stierač motorového vozidla žalobcu lístok s upozornením, aby vozidlo na danom mieste neparkovalo, keďže je potrebné uskutočniť výsluch tejto osoby pre účely zistenia, či „videla, kto vozidlo na mieste zaparkoval“ a rovnako príslušný orgán žiadal o informáciu „či z inkriminovanej doby existuje nejaký kamerový, resp. iný záznam, ktorý by bolo možné v konaní použiť ako dôkaz“. Stotožnená osoba v rámci výsluchu nevedela uviesť, resp. opísať osobu, ktorá tam motorové vozidlo zaparkovala a rovnako vypočutá osoba uviedla,
že kamerový záznam z daného obdobia je už vymazaný. K tomuto skutku pritom žalobca uviedol „nie som si vedomý priestupku“.
59. Odkazom na vyššie uvedené závery sa kasačnému súdu javilo, že v rámci konania pred krajským súdom malo byť podrobnejšie preskúmané, či administratívny spis poskytuje dostatočný podklad pre závery orgánov verejnej správy v tom zmysle, že žalobca je páchateľom (všetkých) priestupkov, ktoré mu boli kladené za vinu, resp. z ktorých bol uznaný za vinného, a to osobitne v prípade, ak v správnej žalobe vzniesol námietky, ktoré toto spochybňovali. Samotné orgány verejnej moci realizovali úkony smerujúce k doplneniu dokazovania, pričom sa javí, že podklady o požadované dôkazy doplnené neboli. Za daných okolností je potom podľa kasačného súdu o to relevantnejšie presvedčivo odôvodniť vo vzťahu k žalobcovi, že vykonané dôkazy - v rámci ich vzájomného hodnotenia - preukazujú dôvodnosť a správnosť skutkového záveru o tom, že sa priestupkov dopustil práve on.
60. Vo vzťahu v kasačnej sťažnosti namietanej otázke zákonnosti, resp. primeranosti výšky uloženej pokuty kasačný súd uviedol, že takúto námietku žalobca v žalobe neformuloval. Nenamietal výšku uloženej pokuty, resp. jej neprimeranosť, ako ani jej nedostatočné odôvodnenie v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, a to najmä v rovine zákonných kritérií, na ktoré sa má pri ukladaní pokuty ex lege prihliadať. Na strane druhej, považoval za nesporné, že podľa § 195 písm. e) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak „ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Mal za to, že krajský súd sa touto otázkou - aspoň vo všeobecnej rovine - zrejme zaoberal.
VI.
Relevantná právna úprava
61. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
62. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
63. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
64. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.
65. Podľa § 493b (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023) SSP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
66. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
67. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
68. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
69. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
70. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
71. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
72. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
73. Podľa § 198 ods. 3 SSP ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.
74. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
75. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
76. Podľa § 99 písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).
77. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
78. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
79. Podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok.
80. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
81. Podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
82. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
83. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
84. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
85. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
VII.
Konanie pred správnym súdom
86. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.
87. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 – 198 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie je preto potrebné v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP zrušiť. Správny súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
88. Správny súd vo veci vykonal dňa 17.02.2025 pojednávanie, ktorého sa osobne zúčastnil len zástupca žalovaného, následne bolo potrebné pojednávanie odročiť z dôvodu vyžiadania administratívneho spisu, ktorý sa týkal skutku pôvodne vedeného Okresným dopravným inšpektorátom, Okresným riaditeľstvom Policajného zboru pod č. ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, nakoľko žalobca žiadal zrušiť aj rozhodnutie, ktoré sa týka tohto skutku, aby tak mohli byť skutky žalobcu v súbehu prejednané jedným rozhodnutím. Správny súd následne rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11. marca 2025, ktorého sa zúčastnil opätovne len zástupca žalovaného. Prítomný zástupca žalovaného pri oboch pojednávaniach len odkázal na svoje doterajšie písomné vyjadrenia.
VIII.
Právny názor správneho súdu
89. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
90. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu v predmetnom konaní je rozhodnutie žalovaného, v ktorom zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania šiestich presne skutkovo a právne kvalifikovaných priestupkov, za ktoré mu v spoločnom konaní podľa § 57 ods. 1 bola uložená pokuta 500,- Eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. Vo vzťahu k siedmemu priestupku bolo priestupkové konanie zastavené (správnym orgánom prvého stupňa), a teda tento priestupok nie je predmetom prieskumu tohto konania.
91. Žalobca v žalobe okrem iných skutočností v správnej žalobe namietal aj to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Uvedený dôvod, ktorý sa týka neúplne zisteného skutkového stavu síce nebol takto v správnej žalobe explicitne označený, avšak je nepochybné že námietky žalobcu smerovali aj proti riadne zistenému skutkovému stavu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené konštatoval aj Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Stk/2/2022 zo dňa 24.05.2023, ktorým zrušil skorší rozsudok správneho súdu (Krajského súdu v Prešove).
92. Zásada materiálnej (objektívnej) pravdy vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku). Pod zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností (takých, ktoré súvisia s predmetom konania) v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom, ktoré sú nevyhnutné pre jeho aplikáciu. Teória správneho práva procesného (SOBIHARD, J.: Správny poriadok. Komentár. 4. prepracované vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2009, s. 33.) rozlišuje dve stránky tejto zásady a to úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka, pričom správny orgán nie je v rámci objasňovania skutočností relevantných pre rozhodnutie viazaný len návrhmi účastníkov konania (všeobecné správne konanie vrátane priestupkového konania je ovládané vyhľadávacou zásadou, t.j. zodpovednosť za zistenie stavu veci a dôkazné bremeno postihuje správny orgán). Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu – táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom musí správny orgán uviesť najmä to, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).
93. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery kasačného súdu, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Stk/2/2022 zo dňa 24.05.2023, ktoré sú po zrušení a vrátení veci pre správny súd záväzné (§ 469 SSP), pričom na tieto priamo odkazuje.
94. Správny súd pristúpil k posúdeniu skutkových okolností jednotlivých priestupkov zistených správnymi orgánmi (správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným), ktorých sa mal dopustiť žalobca, a to z toho hľadiska, či boli riadne preukázané všetky prvky skutkových podstát konkrétnych priestupkov.
95. Prvého priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 16. júna 2018 v čase o 22.00 hod. mal viesť osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, TEČ: PP-ATLET v Prešove po Ul. Hlavnej v smere od Ul. Námestie Legionárov v úseku, kde je dopravnou značkou č . B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou El 2 Okrem cyklistov a MHD, Dopravná obsluha 05.00 – 09.00 hod., Taxi 20.00 – 05.00 hod. vjazd zakázaný, čím sa mal dopustiť porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
96. Druhého priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 1. septembra 2018 v čase o 17.38.53 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky Audi A4. evidenčného čísla PP-ATLET v meste Poprad po Ul. Železničnej, v smere jazdy ku križovatke s Ul. Širokou a Novou, kde mu bola v úseku pred priechodom pre chodcov pri penzióne Jakub s najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km//hod. cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi Cam LTI 20-20 Trucam, výr. č. TC001189 certifikovaným dňa 28.06.2018 s platnosťou do 28.06.2019, nameraná rýchlosť jazdy 80 km/hod., no vzhľadom na stanovenú chybu merania +- 3 km/hod. z nameranej rýchlosti do 100 km/hod., správny orgán upravil nameranú rýchlosť jazdy 80 km/hod. o túto možnú chybu meradla na 77 km/hod, čím vodič prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy najmenej o 27 km/hod. Týmto sa mal dopustiť porušenia ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch.
97. Tretieho priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 17. septembra 2018 v čase o 15.50 hod. v C. na Ul. Hlavnej pred budovou s popisným číslom 2 nerešpektoval zvislú dopravnú značku IP20b - stanovište Taxi s dodatkovou tabuľou označujúcou úsek platnosti a počet parkovacích miest a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A4, evidenčného čísla PP-ATLET cez dve parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá taxislužby, pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
98. Vo vzťahu k v poradí štvrtému priestupku bolo konanie zastavené v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
99. Piateho priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 29. októbra 2018 v čase o 09.55 hod. v Bratislave na Ul. Grősslingovej pred budovou s popisným číslom 77 nerešpektoval zvislú dopravnú značky IP 16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím s dodatkovou tabuľou E13 pre vyhradené parkovanie s textom (držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS Park a.s. počet boxov 2) a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi, evidenčného čísla PP A., pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
100. Šiesteho priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 20. februára 2019 v čase okolo 16.10 hod. v meste Trenčín na Ul. Železničnej ako vodič vozidla zn. Audi A4, TEČ: PP-ATLET nerešpektoval zvislú dopravnú značku B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľou E12
- okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR, umiestnenej na vstupnej bráne priestorov železničnej stanice, kde s uvedeným vozidlom zaparkoval hneď za zákazovou dopravnou značkou vpravo pozdĺž chodníka na odstavnej ploche železničnej stanice Trenčín, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch.
101. Siedmeho priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 15. marca 2019 v čase o 14.33 hod. na diaľnici Dl, v smere jazdy od obce Levoča na Poprad, v úseku za privádzačom Levoča, pri vedení osobného motorového vozidla zn. Audi A4, TEC D., prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy na diaľnici 130 km/h o 38 km/h, nakoľko v uvedenom úseku jazdil rýchlosťou 168 km/h, čo mu bolo namerané Cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi-Cam, LTI 20-20 Tru-Cam, výr. č. N., certifikovaným dňa 22.2.2019 s platnosťou do 22.2.2020, pričom nameraná rýchlosť jazdy 174 km/h bola upravená o možnú chybu meradla +- 3%z hodnoty nameranej rýchlosti nad 100 km/h o túto možnú chybu merania na 168 km/h, čím vodič prekročil rýchlosť jazdy najmenej o 38 km/h. Týmto skutkom sa dopustil porušenia ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch.
102. Vo vzťahu k prvému priestupku z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žiadosťou zo dňa 18.07.2018 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) žiadalo Okresný dopravný inšpektorát Prešov o „záznam daného skutku zo systému soitron, v prípade že týmto systémom bolo SCV vybavené“, ako aj o „záznam daného skutku z kamerového systému MSP Prešov v prípade, že týmto MsP disponuje“. Zároveň uvedený orgán žiadal aj o akékoľvek nové dôkazy preukazujúce spáchanie uvedeného skutku (prvého priestupku). Obdobná žiadosť bola adresovaná aj Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Prešov - Juh. Žiadosťou zo dňa 03.10.2018 bola v súvislosti so skutkom žalobcu zo dňa 16.06.2018 požiadaná o poskytnutie záznamu z kamerového systému aj Mestská polícia Prešov („nakoľko tento môže prispieť k objasneniu daného skutku“). Mestská polícia Prešov na predmetnú výzvu reagovala listom zo dňa 09.10.2018 so záverom: „S poľutovaním Vám musíme oznámiť, že Mestská polícia v Prešove nezaevidovala žiadosť o uloženie tohto skutku v lehote, kedy bolo možné záznam uložiť. V súčasnej dobe sú záznamy z uvedeného dňa premazané.“ Príslušníci Policajného zboru (nstržm. P. a práp. D.), ktorí mali v rozhodnom čase zastaviť motorové vozidlo žalobcu na Hlavnej ulici v Prešove uviedli , že: „V čase služby, kedy bol vodič tohto vozidla zastavený, nemal menovaný spoločne so svojím kolegom pridelené vozidlo, ktoré by bolo vybavené kamerovým systémom a teda uvedený skutok páchateľa ani nie je nahratý na žiadny kamerový alebo iný systém.“ Ďalším dôkazom podľa správnych orgánov, ktoré prejednávali predmetný priestupok mal byť náčrtok samotného protiprávneho konania, fotodokumentácia dopravného značenia, avšak uvedený náčrtok situácie alebo fotodokumentácia dopravného značenia na mieste nepredstavujú „objektívny dôkaz“ toho, že priestupok spáchal žalobca (uvedené konštatoval aj kasačný súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí – pozn. správneho súdu). Jediným listinným dôkazom, ktorý však nie je podporený ďalšími dôkazmi tak zostáva úradný záznam vyhotovený príslušníkom Policajného zboru O. P. dňa 17.06.2018, z ktorého vyplýva, že to mal byt' práve žalobca, kto v rozhodnom čase viedol motorové vozidlo a porušil príslušné dopravné značenie (zákaz vjazdu), avšak správny súd nepovažuje za dostatočné, aby len vyjadrenie príslušníkov Policajného zboru, ktorí mali objasňovať predmetný priestupok postačovalo na preukázanie viny zo spáchania predmetného priestupku. Zvlášť za situácie keď samotný správny orgán prvého stupňa si sám bol vedomý dôkaznej núdze, keď vyžiadaval dôkazy týkajúce sa záznamu z kamerového systému od Mestskej polície Prešov a potom priamo od príslušníkov Policajného zboru a to z dôvodu, že tieto dôkazy „môžu prispieť k objasneniu daného skutku“. Tieto dôkazy však správnemu orgánu prvého stupňa predložené neboli, nemohli tak podporiť výpoveď príslušníka Policajného zboru.
103. Samotný žalobca k tomuto skutku uviedol len „k skutku sa nechcem vyjadriť“. Jeho procesnú pasivitu vo vzťahu k predmetnému priestupku mu však nemožno pričítať ako dôkaz jeho viny. Ako konštatoval kasačný súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí: „...pre účely objasňovania priestupkov a rozhodovania o nich najmä nie je možné prijať záver, resp. predpoklad, že prípadné explicitné nepopretie spáchania priestupku zo strany osoby podozrivej z jej spáchania znamená, že táto osoba je páchateľom príslušného priestupku, resp. to, že by toto zbavovalo orgány verejnej správy povinnosti riadne preukázať, že sa konkrétneho skutku dopustil konkrétny páchateľ.“
104. Vo vzťahu k tretiemu a piatemu priestupku žalobcu malo ísť o spáchanie priestupku v súvislosti s porušením zákazu parkovania. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) výzvou zo dňa 07.12.2018 označenou ako „ VEC: A. B. - žiadosť o doplnenie spisového materiálu“ (k priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 17.09.2018) žiada Mestskú políciu Košice (Stanica JUH ) o doplnenie spisového materiálu o zistenie „či oznamovateľ p. F. videl, kto vozidlo na vyhradené miesto v daný deň zaparkoval“, resp. o informáciu či k predmetnej veci existuje kamerový prípadne iný záznam,
ktorý by bolo možné v konaní použiť ako dôkaz“. Ako dôvod pre realizáciu tohto úkonu pritom orgán verejnej správy uviedol, že ho realizuje na tom základe, že žalobca tvrdí, že dňa 17.09.2018 príslušným motorovým vozidlom na parkovisko pre taxikárov nezaparkoval. V zázname o podaní vysvetlenia zo strany p. F. (zo dňa 08.12.2018) pritom žiadny opis osoby, ktorá tam motorové vozidlo mala zaparkovať, nevyplýva. Vo vzťahu k tretiemu priestupku pritom žalobca uviedol „žiadam riešiť uvedený priestupok v správnom konaní“. Obdobne, výzvou zo dňa 07.12.2018 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) žiadalo o doplnenie spisového materiálu aj Mestskú políciu Hlavného mesta SR Bratislavy vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 29.10.2018. Predmetom žiadosti bolo zistenie osoby, ktorá umiestnila za stierač motorového vozidla žalobcu lístok s upozornením, aby vozidlo na danom mieste neparkovalo, keďže je potrebné uskutočniť výsluch tejto osoby pre účely zistenia, či „videla, kto vozidlo na mieste zaparkoval“ a rovnako príslušný orgán žiadal o informáciu „či z inkriminovanej doby existuje nejaký kamerový, resp. iný záznam, ktorý by bolo možné v konaní použiť ako dôkaz“. Stotožnená osoba v rámci výsluchu nevedela uviesť, resp. opísať osobu, ktorá tam motorové vozidlo zaparkovala a rovnako vypočutá osoba uviedla, že kamerový záznam z daného obdobia je už vymazaný. Vo vzťahu k piatemu priestupku žalobca vyhlásil: „Nie som si vedomý priestupku.“
105. Z vyššie uvedených skutočností, ktoré sa týkajú preskúmavaných priestupkoch vyplýva, že žalovaný sa pri preukazovaní uvedených skutkov dostal do dôkaznej núdze. Tato dôkazná núdza vyplynula z tej procesnej situácie, že správnemu orgánu prvého stupňa sa nepodarilo v dostatočnej miere zabezpečiť dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali spáchanie predmetných priestupkov žalobcom. Zásadným bolo predovšetkým nezabezpečenie kamerových záznamov a fotografických dôkazov z miesta spáchania priestupku ale aj nedostatok iných dôkazov (nestotožnenie páchateľa priestupku svedkom v prípade priestupku žalobcu č. 3 a 5). Za tejto procesnej situácie bolo jediným objektívnych dôkazom tvrdenie príslušníkov Policajného zboru.
106. V priestupkovom konaní by na uznanie viny z priestupku nemala postačovať výlučne výpoveď policajta ako jediný dôkaz, ak obvinený popiera jej pravdivosť. Na preukázanie spáchania priestupku by mal byť zadovážený objektívny dôkaz v podobe fotodokumentácie alebo videozáznamu. V prípade absencie dôkazu v podobe fotodokumentácie alebo videozáznamu prichádza do úvahy aj preukázanie spáchania priestupku súhrnom takých dôkazov, ktoré tvoria logicky a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú vinu obvineného a spáchanie priestupku, a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (tzv. požiadavka patričného dôkazného štandardu). V prejednávanej veci sa však práve výpoveď konajúcich policajtov stala osamoteným dôkazom bez opory v dôkazoch iných.
107. Základným právnym argumentom, podľa ktorého na uznanie viny nepostačuje výpoveď policajta za existencie súčasnej protichodnej výpovede obvineného vodiča je aplikácia princípu prezumpcie neviny obvineného z priestupku (§ 73 ods. 1 priestupkového zákona). Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (pravidlo in dubio pro reo). Ak nastane dôkazná situácia „tvrdenie proti tvrdeniu“, je logickým záver, že tu existujú o vine obvineného pochybnosti, resp. že jeho vina nie je nepochybným spôsobom preukázaná. Princíp prezumpcie neviny totiž vyjadruje nevyhnutnosť, aby bolo spáchanie priestupku, resp. vina obvineného plne a nepochybne preukázaná, pričom obvinený nie je povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech (zákaz inkriminácie vlastnej osoby), ale ani v jeho prospech (nie je povinný preukazovať ani svoju nevinu). Ak sa vyskytnú po vykonaní dokazovania dôvodné pochybnosti o otázke viny obvineného (t. j. nie je tu istota o relevantných skutkových okolnostiach), je potrebné rozhodnúť v súlade s pravidlom in dubio pro reo v jeho prospech.
108. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/39/2012 z 20. februára 2014 (týkajúci sa údajného nedovoleného otáčania), podľa ktorého: „V priestupkovom konaní nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu, aby dve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť považovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť jediným usvedčujúcim a nespochybniteľným dôkazom, najmä ak protichodný dôkaz neexistuje alebo je pochybný. Pokiaľ správne orgány bez akýchkoľvek pochybností nepreukážu, že sa skutok stal a spáchal ho obvinený
z priestupku a zároveň je priestupkom, nemožno založiť výrok o vine len na z jediného zdroja pochádzajúcom tvrdení, navyše rozpornom, obsiahnutom vo výpovedi policajtov a správe o výsledku objasňovania, ktorému dá správny orgán prednosť pred rovnocenným vyjadrením účastníka konania“.
109. V inej právnej veci (kde bolo policajtmi tvrdené nepripútanie sa vodiča bezpečnostným pásom) poukázal najvyšší súd na skutočnosť, že „správne orgány nemôžu pri tomto type priestupkov vychádzať len z tvrdení policajnej hliadky, ak o spáchaní priestupku neexistujú žiadne iné dôkazy, než jej hlásenie o spáchaní priestupku, ak osoba obvinená zo spáchania priestupku tvrdí opak. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že priestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou“ (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/173/2010 z 28. apríla 2011).
110. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že administratívny spis žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa neposkytuje dostatočný podklad pre závery orgánov verejnej správy, že žalobca je páchateľom priestupkov, ktoré mu boli kladené za vinu. Samotné orgány verejnej moci realizovali úkony smerujúce k doplneniu dokazovania, pričom podklady o požadované dôkazy doplnené požadovaným spôsobom neboli, nakoľko tieto objektívne neexistujú.
111. Vzhľadom na to, že správne orgány nezabezpečili dostatok dôkazov na preukázanie viny žalobcu zo spáchania predmetných priestupkov, ktoré boli predmetom prieskumu správneho súdu v tomto konaní má správny súd za to, že vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v spojitosti s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného vo veci vyslovenia viny žalobcu z ich spáchania bolo predčasné a predčasným bolo aj uloženie sankcie (pokuty), ako aj uloženie náhrady trov konania žalobcovi.
112. S poukazom na uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP zrušil, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
113. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa ustáliť a vyhodnotiť skutkový stav a tento opätovne právne posúdiť pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku.
114. Vzhľadom k tomu, že správny súd dospel k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav a z toho dôvodu je potrebné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť, z dôvodu hospodárnosti už správny súd nevyhodnocoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré by viedli k rovnakému právnemu následku, teda k zrušeniu napadnutých rozhodnutí. Zároveň z rovnakého dôvodu správny súd nepristúpil ani k možnej aplikácii § 195 písm. e) SSP a ku skúmaniu, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
115. Žalobca zároveň svojou správnou žalobou vo veci správneho trestania žiadal, aby po zrušení rozhodnutí oboch stupňov a vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, boli priestupky prejednané v spoločnom konaní v zmysle § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch aj s tými, o ktorých sa vedie konanie pod č. ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P. Správny súd poukazuje, že v zmysle § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.
116. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v tejto súvislosti ustálila, že... „ I. V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych deliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom spoločnom jedným rozhodnutím, že obvinenému sa ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný a II. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. do oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Asan/16/2018, č. 67/2019).
Ide o prípad ukladania správnej sankcie správnym orgánom za viac spáchaných deliktov, a to v rámci jedného správneho rozhodnutia.
117. Vo veci vedenej prvostupňovým orgánom pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P zo dňa 30.04.2019 (v spojitosti s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného) bolo rozhodnuté o priestupkoch zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, 20.02.2019,15.03.2019.
118. Vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019- P bolo dňa 08.07.2020 rozhodnuté o priestupkoch zo dňa 09.03.2019, 10.04.2019, 12.04.2019, 19.05.2019, 02.07.2019, 07.09.2019, 28.10.2019 a 31.10.2019.
119. Z týchto skutočností vyplýva, že v prípade všetkých priestupkov prejednaných v konaní ORPZ- PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P a priestupkov zo dňa 09.03.2019, 10.04.2019, 12.04.2019 prejednaných vo veci ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-P, ide o prípad súbehu, keďže boli spáchané pred tým, ako bolo vydané prvé rozhodnutie dňa 30.04.2019. V tomto zmysle, by mali byť všetky tieto priestupky prejednané v jednom konaní, a mal by byť za ne uložený úhrnný správny trest (absorpčná zásada) podľa najprísnejšie sankcionovateľného priestupku.
120. Vo vzťahu k priestupkom pôvodne vedeným pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-P správny súd z administratívneho spisu predloženého žalovaným zistil, že v predmetnej veci bola podaná iná správna žaloba žalobcu vo veciach správneho trestania, o ktorej Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sa/34/2020-105 zo dňa 24.11.2022 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-48/2020-P zo dňa 19.08.2020 i prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade č. ORPZ-PP- ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-P zo dňa 08.07.2020 a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade a zároveň priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. Uvedené rozhodnutie krajského súdu nebolo napadnuté kasačnou sťažnosťou účastníkov. Následne bol vec vrátená správnemu orgánu prvého stupňa, avšak vo veci už rozhodovalo o tých istých skutkoch žalobcu Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove pod novou sp. zn. ORPZ-TV-ODI2-220/2023-P, ktoré rozhodnutím zo dňa 15.11.2023 zastavilo konanie o vyššie uvedených priestupkoch a to z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vybavenie priestupkov v dôsledku čoho zanikla zodpovednosť žalobcu za uvedené priestupky. O zastavení konania bol žalobca upovedomený dňa 27.11.2023.
121. Správny súd má na základe vyššie uvedeného za to, že pokiaľ ide o konanie pred správnym súdom vo zvyšnej časti správnej žaloby žalobcu, teda v časti, v ktorej žiadal zrušiť aj pred tým skôr vydaný spis – ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, aby tak všetky skutky v súbehu mohli byť prejednané v rámci jediného spoločného konania, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní v tejto časti, nakoľko v prípade skutku (priestupku žalobcu), ktorý bol pôvodne prejednávaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, neskôr v spoločnom konaní pod sp. zn. ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-P a po zrušení veci Krajským súdom v Prešove pred Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove pod novou sp. zn. ORPZ-TV-ODI2-220/2023-P došlo k zastaveniu priestupkového konania a to z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vybavenie priestupkov v dôsledku čoho zanikla zodpovednosť žalobcu za uvedené priestupky. Keďže priestupkové konanie bolo zastavené, nie je možné v ňom ďalej pokračovať a uvedené rozhodnutie je v prospech žalobcu (zanikla jeho zodpovednosť za priestupok), správny dospel k záveru, že je potrebné v tejto časti (vo zvyšnej časti po zrušení a vrátení veci na základe výroku č. I tohto rozsudku) konanie vedené pred správnym súdom s poukazom na ustanovenie § 99 písm. g) SSP zastaviť, z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, pričom nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).
122. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. Náhrada trov konania bude tak zahŕňať trovy konania pred správnym súdom ako aj trovy konania pred kasačným súdom, ktoré vznikli v rámci konania o kasačnej sťažnosti žalovaného, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 4Stk/2/2022 zo dňa 24.05.2023. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.