Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/134/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C. právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Polákom, AK Košice, ul. Poštová 14, IČO: 422 39 711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR so sídlom: Lazovná 67, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100943502/2021 zo dňa 01.06.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca ako daňový subjekt si v mesiaci október 2011 odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou Castellario s .r.o. so sídlom ul. Panenská 24, Bratislava, IČO: 45873615.

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za mesiac október 2011 (súbežne správca dane vykonal daňovú kontrolu za mesiace január-máj 2011, júl-október 2011, december 2011), ktorá začala dňa 05.12.2012 a v čase od 23.10.2013 do 07.01.2015 bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií.

3. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol číslo: 9801404/5/13821/2015/VAN, ktorý bol žalobcovi zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.

4. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a vyjadrenie bolo s ním prerokované dňa 12.02.2016, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 102546157/2016.

5. Správca dane vydal dňa 25.02.2016 rozhodnutie číslo 102619494/2016, ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 101331,65 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. (v poradí prvé rozhodnutie)

6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 103252897/2016 zo dňa 01.06.2016, ktorým zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nedostatočne odôvodneného záveru.

7. Po vrátení veci do vyrubovacieho konania správca dane doplnil dokazovanie a dňa 27.11.2019 oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu s výsledkami vyrubovacieho konania, o čom bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania dňa 27.11.2019 číslo 102738973/2019.

8. Dňa 10.12.2019 vydal správca dane rozhodnutie číslo 102835019/2019, ktorým opätovne žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 101.331,65 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. (v poradí druhé rozhodnutie)

9. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím číslo 101156703/2020 zo dňa 09.07.2020, ktorým opätovne zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nejednoznačne uvedených a nedostatočne odôvodnených záverov.

10. Vo vyrubovacom konaní následne správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu s výsledkami tohto vyrubovacieho konania (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 101966343/ 2020.

11. Dňa 18.12.2020 vydal správca dane rozhodnutie číslo 102010342/2020 – v poradí tretie rozhodnutie, ktorým určil daňovému subjektu – žalobcovi rozdiel dane v sume 101.331,65 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 (daň uvedená v daňovom priznaní bola vo výške 374,72 eur; daň zistená správcom dane bola vo výške 101.706,37 eur a rozdiel dane na úhradu tak bol vo výške 101.331,65 eur). Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej sume 101.331,65 eur z faktúr vystavených v mesiaci október 2011 spoločnosťou Castellario s.r.o., Panenská 24, Bratislava, IČO: 45873615 za dodanie betonárskej ocele:

- Č. DF – 11 – 154 zo dňa 05.10.2011 (základ dane 58.976,68 eur, DPH 11.795,34 eur);

- Č. DF – 11 – 155 zo dňa 06.10.2011 (základ dane 35.440,55 eur, DPH 7.088,11 eur);

- Č. DF – 11 – 156 zo dňa 07.10.2011 (základ dane 23.665,56 eur, DPH 4.733,11 eur);

- Č. DF – 11 – 159 zo dňa 14.10.2011 (základ dane 11.886,63 eur, DPH 2.377,33 eur);

- Č. DF – 11 – 160 zo dňa 17.10.2011 (základ dane 35.118,46 eur, DPH 7.023,69 eur);

- Č. DF – 11 – 161 zo dňa 18.10.2011 (základ dane 58.901,6 eur, DPH 11.780,32 eur);

- Č. DF – 11 – 162 zo dňa 19.10.2011 (základ dane 35.417,82 eur, DPH 7.083,56 eur);

- Č. DF – 11 – 163 zo dňa 20.10.2011 (základ dane 23.639,88 eur, DPH 4.727,98 eur);

- Č. DF – 11 – 164 zo dňa 21.10.2011 (základ dane 46.920,12 eur, DPH 9.348,02 eur);

- Č. DF – 11 – 167 zo dňa 24.10.2011 (základ dane 23.694,22 eur, DPH 4.738,84 eur);

- Č. DF – 11 – 168 zo dňa 25.10.2011 (základ dane 11.843,16 eur, DPH 2.368,63 eur);

- Č. DF – 11 – 169 zo dňa 26.10.2011 (základ dane 11.764,12 eur, DPH 2.352,82 eur);

- Č. DF – 11 – 170 zo dňa 27.10.2011 (základ dane 58.624,95 eur, DPH 11.724,99 eur);

- Č. DF – 11 – 171 zo dňa 31.10.2011 (základ dane 70.764,51 eur, DPH 14.152,9 eur).

12. Správca dane popísal reťazec v ktorom prebiehala fakturácia dodávky betonárskej ocele: SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. /SK/ BALUS Stavebniny, a.s. /CZ/ Castellario, s.r.p. /SK/daňový subjekt A. B. HM- METAL /SK/Ing. Róbert Baran-METALTECH /SK/ Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. /SK/ ARTFLASH s.r.o. /CZ/.

13. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v spoločnosti Castellario dochádzalo k zníženiu hodnoty nadobúdaného tovaru od spoločnosti BALUS Stavebniny a,s, a ďalšie daňové subjekty Ing. Miroslav Hončár HM-METAL a Ing. Róbert Baran – METALTECH boli do reťazca včlenení, bola vytvorená umelá konštrukcia s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní dane.

14. Zistenia, na ktorých založil správca dane svoje rozhodnutie zhrnul takto:

- daňový subjekt Castellario – dodávateľ žalobcu so správcom dane nespolupracoval, spoločnosť sa stala nekontaktnou, zásielky sa vrátili z adresy sídla s označením „adresát neznámy,“ konateľ spoločnosti p. D. je bezdomovec;

- konateľ dodávateľa žalobcu vo svojej výpovedi sa odvolával na jediného zamestnanca E. C.;

- konateľ dodávateľa žalobcu F. D. a E. C. riaditeľ dodávateľa žalobcu potvrdili dodanie tovaru pre žalobcu, ale tieto svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi dôkazmi, nepredložili žiadne účtovné evidencie ani doklady;

- tovar nakupovali s prepravou;

- k doprave pre žalobcu sa vyjadriť nevedel ani konateľ dodávateľa žalobcu Timko ani riaditeľ dodávateľa žalobcu E. C.;

- E. C. vo svojej výpovedi uviedol, že tovar pre žalobcu bol skladovaný v spoločnosti STAVO ARTIKEL s.r.o., s ktorou bola uzavretá zmluva o prenájme;

- avšak konateľ spoločnosti STAVO ARTIKEL s.r.o. F. G. vo svojej výpovedi uviedol, že neprenajímal skladové priestory žiadnemu zo subjektov – ani žalobcovi, ani jeho dodávateľovi spoločnosti Castellario s.r.o., ani Ing. Róbertovi Baranovi – METALTECH;

- na faktúrach vystavených dodávateľom žalobcu – spoločnosťou Castellario je uvedená dodacia podmienka FCA, v zmysle ktorej je povinnosťou kupujúceho určiť prepravcu, zaplatiť náklady za prepravu, určiť miesto dodania dopravcovi, čo pri žalobcovi nebolo splnené – žalobca sa nevedel vyjadriť k preprave tovaru pri jeho nadobudnutí ani pri jeho predaji, prepravu tovaru v účtovníctve nemal zaúčtovanú, tovar ani nenakladal ani nevykladal, predával ho voľne položený, váženie najprv nevedel povedať, kde bol vážený, potom zmenil na to, že určite vo fabrike, kde bol vyrobený, nikdy nemal reklamáciu váhy tovaru, na začiatku obchodu bol v US STEEL, a.s. s F. H., keď bolo všetko v poriadku nezúčastňoval sa obchodov, tovar odpredával pre F. E. H. – METALTECH, Tatranská 5, KE, kto pre neho zabezpečil prepravu nevedel uviesť;

- zo spisu daňovej kontroly spoločnosti Fekete STAVCENTRUM bol zistený obchodný reťazec s tým, že: betonárska oceľ bola v rovnakom množstve prepravovaná na tom istom vozidle bez toho, aby bola vyložená, na všetkých faktúrach rovnaké množstvo, nikto ju nevážil, neskladoval, na tom istom mieste výmena CMR dokladov, s tovarom nebolo počas prepravy manipulované, prevzatie zásielky bolo len zdanlivé a formálne, Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru bolo účelové, formálne dodanie tovaru bolo za účelom uplatnenia si odpočtu DPH;

- z výpovedí vodičov, ktorí vykonávali prepravu a ktorých správca dane vypočul v zmysle usmernenia žalovaného v jeho druhom zrušujúcom rozhodnutí bol jednoznačne popísaný priebeh toku tovaru, ktorá bol len formálny bez jeho fyzického prevzatia odberateľmi;

- z výpovedí vodičov bolo zistené, že po vývoze tovaru – betonárskej ocele do Čiech boli vymenené prepravné doklady, tovar bol prepravený naspäť na Slovensko, kde opäť došlo k výmene dokladov a tovar smeroval do Čiech;

- v konaní bolo zistené, že u spoločnosti Castellario s.r.o. – dodávateľa žalobcu dochádzalo k zníženiu hodnoty tovaru – betonárskej ocele, čo vyplynulo z porovnania cien tovaru na jednotlivých faktúrach v rámci zisteného reťazca.

15. Správca dane uzavrel, že tieto skutočnosti poukazujú na zjavné zneužitie práva zúčastnenými daňovými subjektmi. Uvedené transakcie majú umelý charakter, v reťazci zúčastnených subjektov sú spoločnosti, za ktoré koná tá istá osoba – Roman Kováč ako konateľ českej spoločnosti Business Czech s.r.o. a Castellario, s.r.o. v ktorej dochádzalo ku zníženiu hodnoty tovaru, uvedené spoločnosti sú nekontaktné, svoju ekonomickú činnosť nepreukázali žiadnymi dokladmi a splnenie svojej povinnosti uhradiť daň z plnení, ktoré majú byť kryté nimi vystavenými faktúrami. Zúčastnenými daňovými subjektmi bol vytvorený umelý reťazec obchodných vzťahov s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Išlo o tok tovaru, ktorá bol dopredu nalinajkovaný tvorcami celého projektu. Daňový subjekt – žalobca zaúčtovaním došlých faktúr formálne splnil podmienky vyplývajúce zo zákona o DPH, čím získal daňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní dane z pridanej hodnoty a ponížení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie. Zo zistení vyplýva, že v danom prípade zdaniteľné obchody boli uskutočnené s cieľom získania daňovej výhody spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty z faktúr zúčastnených daňových subjektov, predmetom ktorých boli dodávky betonárskej ocele. Správca dane mal zároveň z vykonaného dokazovania za to, že vyhotovovanie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty za nákup a predaj tovaru ako aj čiastočné medzinárodné nákladné listy SMR boli vyhotovené účelovo v rámci predmetného reťazového obchodu.

16. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:

- že správca dane opätovne neodôvodnil výrokovú časť,

- postup správcu dane bol v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov, vymenúva jednotlivé dôkazy avšak vykonané dôkazy nehodnotí v súlade so zásadami formálnej logiky;

- poukázal na to, že žalovaný už dvakrát zrušil rozhodnutie správcu dane pre nedostatok odôvodnenia;

- svoje rozhodnutie založil správca dane na základe skutočností týkajúcich sa spoločnosti Castellario teda dodávateľa;

- skutočnosti, ktoré uvádza správca dane pre svoje závery o údajnom zneužití práva nemajú pre meritórne rozhodnutie u žalobcu žiadnu relevanciu;

- uvádza, že záver správcu dane o tom, že skutočnosti zistené správcom dane poukazujú na zjavné zneužitie práva zúčastnenými daňovými subjektmi, transakcie majú umelý charakter, v spoločnosti Castellario s.r.o. dochádzalo k znižovaniu hodnoty tovaru je opätovne založený na teoretických konštrukciách správcu dane;

- má za to, že si splnil všetky svoje zákonné povinnosti počas daňovej kontroly;

- má za to, že tvrdenie o tom, že svedok D. nemôže byť zásadnou okolnosťou čo do spochybnenia tvrdení kontrolovaného daňového subjektu a kladie otázky či on ako daňový subjekt mohol zabrániť prevodu obchodného podielu a uvádza, že ak správca dane nedokáže skontaktovať dodávateľa, a teda nedošlo k predloženiu dokladov o dodaní tovaru kontrolovanému daňovému subjektu nemožno to bez ďalšieho vzťahovať na kontrolovaný daňový subjekt;

- uvádza, že pokiaľ správca dane vytýka svedkom D. a C., že svoje tvrdenia nepredložili žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam tak v čase vykonania ich výsluchu nebol žiaden zo svedkov oprávnený disponovať účtovnými dokladmi a ak áno došlo by k porušeniu zákona;

- poukazuje na to, že k výsluchu svedkov došlo až 10.05.2013 a 13.06.2013 teda viac ako 12 mesiacov po prevode obchodného podielu, pričom zo samotnej podstaty okolností uvádzaných pri výsluchu svedkov nemusí pamäťová stopa korešpondovať aj s ohľadom na odstup času a prípadnú špecifickosť potreby zapamätania so spôsobom realizácie obchodov dodávateľom Castellario s.r.o.;

- má za to, že rovnako ako v predchádzajúcich rozhodnutiach aj v tomto, správca dane vzťahuje argumentáciu, ktorá sa netýka kontrolovaného daňového subjektu, ale jeho dodávateľa na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu a zhrnutie záverov zistených skutočností na strane 21-22 sa týka len spoločnosti Castellario s.r.o., tieto závery správcu dane nie sú zákonnými dôvodmi, ktorých právne posúdenie by umožňovalo vykonať závery o porušení ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty;

- závery správcu dane sú arbitrárne a nepreskúmateľné a samotné odôvodnenie je nezrozumiteľné z hľadiska z hľadiska nedostatočných dôvodov, ktoré by správca dane aplikoval pri právnych úvahách, ktoré u správcu dane predstavuje len citácia príslušných zákonných ustanovení bez toho, aby tieto aplikoval na konkrétne zistenia a jednotlivé dôkazy;

- poukazuje na judikatúry Európskeho súdneho tvora, a to na rozhodnutia C-146/05, C-409/04 a ďalšie s tým, že správca dane mal podporiť svoju argumentáciu poukázaním na konkrétnu judikatúru Súdneho dvora EÚ v súvislosti s podvodným alebo zneužívajúcim konaním.

17. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím číslo: 100943502/2021 zo dňa 04.06.2021 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo: 102010342/2020 zo dňa 18.12.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods.5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 101.331,65 eur na dani z pridanej hodnoty za obdobie október 2011. V odôvodnení rozhodnutia popísal správcom dane zistený skutkový stav, odvolacie dôvody a vyjadrenie k odvolacím námietkam, kde uviedol:

- žalovaný nepopiera to, že už dvakrát zrušil správcovi dane jeho rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť;

- k námietke toho, že odôvodnenie rozhodnutia je nezrozumiteľné žalovaný uviedol, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia obsahuje v súlade s ustanovením § 63 ods.5 Daňového poriadku všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia;

- k námietke toho, že v rozhodnutí správcu dane absentuje poukaz na judikatúru Súdneho dvora EÚ uviedol, že nie je nevyhnutné, aby správca dane podporil svoju argumentáciu poukázaním na konkrétnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, nakoľko správca dane svoje závery odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 3 ods.6 Daňového poriadku, pretože zistil skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení rozhodnutia týkajúce sa obchodných praktík využívaných v obchodných reťazcoch, do ktorých bol daňový subjekt zapojený a ktoré mu umožnili odpočítanie dane na základe faktúr od deklarovaného dodávateľa, pričom reálnosť zdaniteľných obchodov ostala sporná a daňový subjekt túto skutočnosť nevedel preukázať;

- žalovaný uviedol, že postup správcu dane v danej veci nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi;

- k námietke žalobcu ohľadom svedeckých výpovedí D. a C., kde správca dane uviedol, že títo potvrdili dodanie tovaru, ale nepreukázali to žiadnymi skutočnosťami žalovaný uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu ako odvolávajúceho sa s tým, že títo svedkovia nemohli predložiť doklady spoločnosti Castellario s.r.o., keďže v čase uskutočnenia výpovedí už neboli v žiadnom vzťahu s danou spoločnosťou, avšak to neznamená, že z tohto dôvodu je správca dane povinný akceptovať ich výpovede bez ďalších dôkazov, podľa žalovaného ústne tvrdenie bez ďalšieho nemôže postačovať na reálne potvrdenie obchodov;

- zároveň sa vyjadril žalovaný k pamäťovej stope týchto svedkov s odstupom času, keď uviedol, že je neopodstatnené na to poukazovať, keďže správca dane z tejto skutočnosti neodvodzoval nedôveryhodnosť svedkov;

- poukázal na to, že žalobca sa podieľal na dodávkach, kde k preberaniu a odovzdávaniu malo dôjsť v cudzích skladoch, pričom nepreukázal, že mal dohodnuté akékoľvek podmienky k manipulácií, k uskladneniu a k preprave vlastného tovaru – uvedené nebolo potvrdené ani majiteľom skladu v Bytči a napriek tomu že prepravoval tovar a uskutočňoval obchody vo veľkých objemoch a na rôznych miestach a napriek vedomosti o dôkaznej povinnosti nevykonal žiadne opatrenia v súvisiace s preukazovaním materiálnej stránky faktúr;

- v ďalšom poukázal na judikatúru ktorá hovorí o tom, že nepostačuje len predloženie formálne bezchybnej faktúry, nakoľko takáto faktúra nepreukazuje uskutočnenie deklarovaných obchodov a je len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie môžu byť použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť a majú reálny a pravdivý podklad a v nadväznosti na to mal za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že si splnil svoje zákonné povinnosti a uniesol svoje dôkazné bremeno a že argumentácia správcu dane je výlučne na zisteniach týkajúcich sa dodávateľa Castellario s.r.o. považuje za neopodstatnené;

- uviedol, že daňový subjekt – žalobca pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení obchodov v zmysle preverovaných faktúr neodstránil, okrem faktúr resp. dodacích listov nepredložil správcovi dane žiadne doklady (napríklad k preprave, k skladovaniu).

II.

Správna žaloba

18. Žalobca sa správnou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane majúc za to, že tieto sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ), zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádza žalobné námietky, avšak bez toho, aby ich podriadil pod niektorý z vyššie uvedených žalobných dôvodov zakladajúcich podľa neho zrušenie rozhodnutia. Žalobca namieta:

- žalovaný ako odvolací orgán sa v konkrétnostiach nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu;

- nesprávne sú právne úvahy žalovaného o tom, čo tvorí dôkazné bremeno žalobcu v daňovom konaní a aké sú reálne možnosti kontrolovaného daňového subjektu s viac ako dvojročným odstupom realizáciu dodania tovaru;

- nie je riadnym odôvodnením rozhodnutia žalovaného taký postup, kedy žalobca uvedie zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, odcituje odôvodnenia rozsudkov NS SR a SD EÚ, avšak už bez aplikácie na konkrétne okolnosti konkrétnej daňovej kontroly;

- žalovaný porušenie právnych predpisov odvodzuje od len od zistení ktoré sa dotýkajú spoločnosti I. a nie od zistení, ktoré sa dotýkajúc žalobcu a tieto by mali význam, ak by išlo o daňovú kontrolu tejto spoločnosti

- poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžfk/92/2017 týkajúci sa toho istého žalobcu a žalovaného avšak ide o zdaňovacie obdobie november 2011;

- dáva do pozornosti to, že žalovaný uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k realizácii dodania tovaru avšak je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane je založené na umelom charaktere transakcií; z toho dôvodu poskytol odvolaciemu orgánu žalobca argumentáciu k umelému charakteru transakcií a k dôkaznému bremenu sa nevyjadroval nakoľko nemal dôvod a možnosť podaným odvolaním vyjadriť sa k otázke neunesenia dôkazného bremena;

- uvádza, že ak žalovaný na rozdiel od správcu dane neargumentuje žalobcovi dôkazným bremenom nemá mu povinnosť dokazovať či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu (strana 22. druhý odsek rozhodnutia správcu dane);

- bezdôvodne označovanie konateľa dodávateľskej spoločnosti za bezdomovca a dodávateľskej spoločnosti ako nekontaktnej je len snahou o potvrdzovanie rozhodnutí podriadeného orgánu za každú cenu;

- má za to, že žalovaný nevie dokázať tvrdenie správcu dane o podvodnom konaní, ktoré tvrdenie žalobca odvodzuje od tvrdení správcu dane o tom, že transakcie žalobcu majú umelý charakter, a preto žalovaný uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno;

- z rozhodnutia nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný neunesenie dôkazného bremena, alebo čo by žalovaný považoval za unesenie dôkazného bremena;

- postupom oboch stupňov daňových orgánov bolo žalobcovi odňaté právo na dvojinštančnosť konania vo vzťahu k predmetu konania a odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom na odlišné právne posúdenie veci správcu dane a žalovaného – správca dane argumentuje umelým charakterom posudzovaných transakcií a žalovaný dôkazným bremenom daňového subjektu v daňovom konaní;

- poukazuje na to, že správcovi dane predložil všetky doklady tak, ako mu to ukladá zákon o dani z pridanej hodnoty a označil všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, ako mu to ukladá daňový poriadok a iné povinnosti mu zo zákona nevyplývajú, a preto úvahy správcu dane o bezbrehom dôkaznom bremene;

- namieta postup správcu dane, keď žiadal od svedkov D. a C. konkrétne a podrobné vyjadrenie k okolnostiam dodania tovaru žalobcovi, pričom je zrejmé, že svedkovia sa predsa nemôžu vyjadrovať ku konkrétnym okolnostiam dodania tovaru s odstupom dvoch rokov, najmä ak už nemajú k dispozícii účtovné doklady a v prípade obchodov so žalobcom išlo o dlhodobú spoluprácu;

- všetky námietky uvádzané žalobcom proti predošlému rozhodnutiu správcu dane je možné aplikovať aj na rozhodnutie správcu dane číslo 102010342/2020 zo dňa 18.12.2020

- V odôvodneniach tak rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného absentuje právna úvaha súdneho dvora EÚ na konkrétne okolnosti realizovaných obchodov, v odôvodneniach rozhodnutí správne orgány len opakujú svoje skutkové zistenia, citujú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie;

- k záveru o tom, že spoločnosť Castellario s.r.o. spolu so žalobcom boli včlenení do fakturačného reťazca nemožno dôjsť ani na základe zistení správcu dane len z dôvodu existencie virtuálneho sídla, prevodu obchodného podielu resp. zrušenia registrácie daňové subjektu Castellario s.r.o. alebo okolností, že konateľ a zamestnanec dodávateľa žalobcu sa nedokázali konkrétne vyjadriť k posudzovaným dodaniam tovaru so odstupom dvoch rokov;

- namieta, že odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s § 63 ods.5 Daňového poriadku;

- má za to, že tu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s ohľadom na jednotlivé ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty resp. daňového poriadku, keď správca dane namiesto správneho právneho posúdenia merita daňovej kontroly uvádza nepodstatné okolnosti, ktoré majú navodiť dojem neunesenia dôkazného bremena.

III.

Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2021 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súhlasil s návrhom žalobcu na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania. Vyjadril sa k žalobným námietkam, kde uviedol:

- žalovaný sa v rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, o čom svedčí odôvodnenie rozhodnutia žalovaného;

- tak rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s ustanovením § 63 ods.5 Daňového poriadku;

- trvá na tom, že tak daňová kontrola ako aj vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a nezistil pochybenia správcu dane;

- skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s postupom a závermi správcu dane a žalovaného ešte neznamená, že tento postup a závery o nepreukázaní práva na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa boli nesprávne a v rozpore s platnými právnymi predpismi;

- z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo počas daňovej kontroly;

- posúdenie skutkového stavu a prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH ako aj daňového poriadku;

- skonštatoval, že správca dane po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie ustálil svoj záver o dôvodoch nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a neuznal právo na odpočet s poukázaním na ustanovenie § 3 ods.6 Daňového poriadku v súvislosti so zistením zneužívajúceho konania s cieľom získania daňovej výhody v oblasti dane z pridanej hodnoty, preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu o odlišnom právnom posúdení veci správcom dane a žalovaným;

- žalovaný jasne vo svojom rozhodnutí uviedol, že správca dane svoje závery odôvodnil v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods.6 Daňového poriadku, nakoľko zistil také skutočnosti týkajúce sa obchodných praktík využívaných v obchodných reťazcoch, do ktorých bol daňový subjekt zapojený, ktoré mu umožnili

uplatniť si odpočet dane z pridanej hodnoty, pričom reálnosť obchodov ostala sporná a daňový subjekt túto skutočnosť nedokázal preukázať a táto skutočnosť bola dôvodom na konštatovanie neunesenia dôkazného bremena žalobcom, pričom daňový subjekt musí byť spôsobilý preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi to, že reálne došlo k fakturovaným obchodom, a to osobou uvedenou na doklade ako dodávateľ a ak v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný pri uplatnení odpočtu DPH. Správca dane teda nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti na žalobcu, ale práve žalobca ako daňový subjekt musí byť spôsobilý preukázať splnenie zákonných podmienok nároku na odpočítanie DPH;

- žalovaný sa vyjadril v odôvodnení rozhodnutia aj k námietkam žalobcu, týkajúcim sa posudzovania statusu určitej osoby ako „bezdomovca“ a vplyvu tohto zistenia na závery správcu dane a v súvislosti s tým zotrval na tom, že to, že určitá osoba mala nahlásený trvalý pobyt len na miestnom úrade nebolo rozhodujúcou skutočnosťou pre záver správcu dane o neoprávnenom odpočítaní dane z pridanej hodnoty;

- taktiež sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril aj k tvrdeniu žalobcu o nerešpektovaní právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorý predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na nové konanie a na tomto stanovisku trvá, žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane ustálil svoj záver o dôvodoch nepriznanie žalobcom uplatneného práva na odpočet dane z pridanej hodnoty pričom pôvodné rozhodnutie správcu dane nebolo z hľadiska dôvodov jednoznačné. Správca dane vyhodnotil zistenia z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v závere svojho rozhodnutia, pričom poukázal na sporné skutočnosti, z ktorých vyplynul záver, že sporné obchody sa reálne neuskutočnili tak, ako to žalobca deklaroval;

- rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku;

- v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazuje žalobca, žalovaný uvádza, že rozhodnutie správcu dane ani žalovaného nie je v rozpore s touto judikatúrou ani s hmotnoprávnymi predpismi;

- žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasné vyplýva, z akých skutočností správca dane aj žalovaný vychádzali a akými správnymi úvahami sa riadili. Posúdenie skutkového stavu ako aj prijaté závery boli vecne správne a sú v súlade s ustanoveniami , postup správcu dane ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

20. Žalobca v replike zo dňa 07.01.2022 uviedol, že ani na podklade rozhodnutia žalovaného nedošlo k náprave nesprávnych právnych záverov žalovaného. Vyjadrenie žalovaného k žalobe sa nezaoberá konkrétnymi žalobnými námietkami uvedenými v žalobe. Žalovaný neuvádza žiadnu argumentačnú líniu pre závery, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. V ostatnom zotrval na podanej žalobe a na žalobných dôvodoch.

21. Replika bola zaslaná žalovanému, ktorý však na ňu duplikou nereagoval.

V.

Konanie na správnom súde

22. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

23. Keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania, správny súd rozsudok verejne vyhlásil, a to za splnenia podmienok upravených v ustanovení v spojení s ustanovením a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.03.2025.

VI.

Relevantná právna úprava

24. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

26. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

33. Podľa § 45 ods.1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

34. Podľa § 45 ods.1 písm. a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

35. Podľa § 45 ods.1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

36. Podľa o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

37. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa ) o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

40. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.

Právny názor správneho súdu

42. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správcu dane o nepriznaní odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa Castellario s.r.o. za dodávku betonárskej ocele za zdaňovacie obdobie október 2011.

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

44. Po preskúmaní administratívneho spisu ako aj súdneho spisu má správny súd za to, že nie je dôvodná ani jedna námietka žalobcu, a preto správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

45. Správny súd ešte predtým ako pristúpi k vysporiadaniu sa s námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočet DPH v plnom rozsahu sú požiadavky, aby (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet DPH bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar a služby musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka (iii), aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (§ čl. 168 písm. a) Smernice, § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C – 518/14 zo dňa 15.09.2016 bod 28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C – 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet DPH zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C – 518/14 zo dňa 15.09.2016 bod 28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C – 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24). Právo odmietnuť odpočet DPH možno vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci SC PAper Consult, C-101/16 zo dňa 19.10.2017 bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021 bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09.12.2021 bod 31; a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Feimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 34,43. vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 38). Správca dane môže nepriznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zásade len v 3 prípadoch: nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva.

46. V prvom rade sa správny súd zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa / ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

47. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane správny súd uzatvára, že námietka žalobcu čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia, v ktorej argumentoval tým, že: žalovaný sa v konkrétnostiach nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu; nie je riadnym odôvodnením rozhodnutia žalovaného taký postup, kedy žalobca uvedie zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, odcituje odôvodnenia rozsudkov NS SR a SD EÚ, avšak už bez aplikácie na konkrétne okolnosti konkrétnej daňovej kontroly; namieta, že odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s § 63 ods.5 Daňového poriadku; je nedôvodná. Správny súd má za to (v zhode so žalovaným), že ani rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie správcu dane netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Z oboch rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vyplýva správna úvaha, ktorou sa tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný spravovali pri vyhodnocovaní zistených skutočností a ich následnom právnom posúdení. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva aj to s ktorými odvolacími námietkami žalobcu a akým spôsobom

sa žalovaný vysporiadal (strana 19 až 24 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného) . Taktiež je z oboch rozhodnutí zrejmé, že majú všetky náležitosti tak ako to vyžaduje zodpovedajúca právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 63 ods.5 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené nebola námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí spôsobilá zrušiť tieto rozhodnutia a nebola v konaní dôvodná.

48. K tvrdeniu žalobcu o tom, že nie je riadnym odôvodnením rozhodnutia žalovaného taký postup, kedy žalobca uvedie zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, odcituje odôvodnenia rozsudkov NS SR a SD EÚ, avšak už bez aplikácie na konkrétne okolnosti konkrétnej daňovej kontroly správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol len zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a poukaz na to ktoré rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ale uviedol aj v konkrétnostiach na prejednávanú vec sa vzťahujúce právne názory NS SR vychádzajúce z platnej judikatúry ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžf/20/2011, 1 Sžf/76/2017, 5Sžfk/2/2017 (strana 23 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného). A pokiaľ ide o riadne odôvodnenie rozhodnutia, tak ako už správny súd uviedol vyššie v bode 47, rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom v ustanovení § 63, ods.5 Daňového poriadku, a teda aj náležitosti odôvodnenia, nakoľko je z neho zrejmé to, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, obsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, vyplýva z neho správna úvaha, ktorou bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov a zistených skutočností ako aj je zrejmé, akou právnou úpravou sa spravoval pri právnom posúdení veci.

49. Podstatná časť námietok, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe možno subsumovať pod námietku nesprávneho právneho posúdenia unesenia/neunesenia dôkazného bremena žalobcu v konaní. K uneseniu dôkazného bremena súd poukazuje na ustálený právny názor najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorého dôkazné bremeno na preukázaní toho, že tovary a služby, na ktorých zakladá sa zakladá sťažovateľove právo na odpočítanie dane je prioritne na strane daňového subjektu. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019 – bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní ako aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. V zmysle právneho názoru Ústavného súdu vysloveného v jeho rozhodnutí sp. zn.: I.ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje prakticky vyjadrenie kombinácie zásady vyhľadávacej a prejednacej (obdobne aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn..: III.ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto na neho prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017, publikované v Zbierke Nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 71/2017). Sankciou za neunesenie dôkazného bremena, a to aj v rozsahu či boli alebo neboli určité dodania tovarov a služieb použité na ďalšie ekonomické plnenia, je následne neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane.

50. Správny súd uvádza, že táto právna konštrukcia sa vzťahuje na daňový subjekt, ktorý je účastný daňovej kontroly bez ohľadu na to, aká doba uplynula od realizácie dodania tovaru.

51. Pokiaľ žalobca uvádza, že sú nesprávne právne úvahy žalovaného o tom, čo tvorí dôkazné bremeno žalobcu v daňovom konaní a aké sú reálne možnosti kontrolovaného daňového subjektu s viac ako dvojročným odstupom realizáciu dodania tovaru, k tomuto správny súd uvádza, že žalobca jasne

a zrozumiteľne neuviedol, v čom sú nesprávne právne úvahy žalovaného o tom, čo tvorí dôkazné bremeno žalobcu v daňovom konaní. Žalobca len všeobecne uvádza teoretické konštrukcie a úvahy a nie je povinnosťou správneho súdu za neho vyhľadávať konkrétne, jasné a zrozumiteľné skutočnosti, ktorými popiera tvrdenia žalovaného a správcu dane a ktoré chcel uviesť v tej ktorej žalobnej námietke. Len na okraj veci, správny súd poukazuje na rozpor v argumentácii žalobcu, keď raz v správnej žalobe uvádza, že správca dane neargumentoval neunesením dôkazného bremena a raz, že správca dane uvádza okolnosti, ktoré majú vyvodiť dojem neunesenia dôkazného bremena., čo vyvoláva nekonzistentnosť tejto námietky dôkazného bremena.

52. Taktiež námietka žalobcu, že nemal dôvod a možnosť vyjadriť sa k dôkaznému bremenu nakoľko, keďže je rozhodnutie správcu dane založené na umelom charaktere transakcií správny súd uvádza, že nie je presne zrejmé, či mal žalobca na mysli právnu podstatu dôkazného bremena alebo inú skutočnosť v rámci žalovaným uvádzaného dôkazného bremena no správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane oboznamoval v priebehu dokazovania žalobcu so zistenými skutočnosťami a ako aj vyplýva zo zápisníc ako aj z protokolu o daňovej kontrole správca dane uvádzal žalobcovi, ktorý bol v daňovom konaní zastúpený advokátom skutočnosti, ktoré zistil a ktoré boli v neprospech žalobcu. Keďže bol žalobca právne zastúpený, predpokladá sa, že jeho právny zástupca pozná právo, a teda mu muselo byť zrejmé, že správcom dane oznamované skutočnosti sú v jeho neprospech a je na ňom, aby uniesol dôkazné bremeno jeho tvrdenia o tom, že spĺňa podmienky pre odpočet DPH z obchodov, ktoré sú premietnuté do faktúr na základe ktorých si uplatnil odpočet DPH.

53. Ak žalobca v správnej žalobe tvrdí to, že tvrdenie správcu dane o tom, že transakcie majú umelý charakter na strane 22 a že to celkom zjavne vykazuje znaky podvodného konania, správny súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane na strane 22 vyplýva jedine ten záver, že transakcie majú umelý charakter a že všetky zistené skutočnosti poukazujú na zjavné zneužitie práva podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku a nie na podvodné konania ako uvádza žalobca a okrem toho, správca dane nevykonával dokazovanie s cieľom preukázať žalobcovi podvodné konanie.

54. K tvrdeniu žalobcu o tom, v čom vidí žalovaný neunesenie dôkazného bremena žalobcom poukazuje súd na stranu 22 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde tento uviedol, že: ...Daňový subjekt pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení obchodov v zmysle preverovaných faktúr neodstránil, okrem faktúr, resp. dodacích listov nepredložil správcovi dane žiadne doklady (napríklad k preprave, skladovaniu),“ z čoho je teda zrejmé, že žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal vzhľadom na skutočnosti ktoré boli zistené v priebehu dokazovania to, že reálne tovar (betonársku oceľ) obstaral. Zároveň na tej istej strane 22 odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uvádza, že: „........odvolávajúci sa nepreukázal, že mal dohodnuté akékoľvek podmienky k manipulácii, uskladneniu a preprave vlastného tovaru (uvedené nebolo potvrdené ani napríklad majiteľom skladu v Bytči). Napriek tomu, že daňový subjekt zabezpečoval tovar vo veľkých objemoch, na rôznych miestach, napriek vedomosti o dôkaznej povinnosti, nevykonal žiadne opatrenia súvisiace s preukazovaním materiálnej stránky faktúr, teda nesnažil sa zabezpečiť také zmluvné vzťahy a doklady, ktoré budú preukazovať deklarované skutočnosti.“, z čoho je zrejmé, že žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastným a teda nenadobudol k nemu dispozičné oprávnenie, keď za situácie, že na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatňuje odpočet DPH a ktoré predložil žalobca správcovi dane bola uvedená dodacia podmienka FCA, v zmysle ktorej bolo povinnosťou žalobcu ako kupujúceho (od dodávateľa Casterllario s.r.o.) určiť dopravcu, uzavrieť zmluvu o preprave a zaplatiť náklady na prepravu. Sám žalobca však v priebehu daňového konania uviedol, že prepravu nezabezpečoval a taktiež v účtovnej evidencii neboli zistené také listiny, ktoré by preukazovali prepravu, a zároveň ako to vyplýva z administratívneho spisu, vypočutí prepravcovia, z ktorých ani jeden nebol zmluvným partnerom potvrdili, že počas prepravy sa len vymieňali doklady a tovar sa nikde nevykladal, a teda išlo o jeden pohyb tovaru, ktorý začal v Strážskom na Slovensku, kde sa naložil na dopravný prostriedok a skončil vo Frýdku Mýstku v Českej republike, kde sa tovar fyzicky z dopravného prostriedku vyložil. S touto skutočnosťou ako aj so záverom správcu dane o tom, že všetky zistené skutočnosti nasvedčujú nesplneniu dodacej podmienky, a teda možno uzavrieť v zhode so žalovaným, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti tak, ako ich uviedol žalovaný na strane 22 odôvodnenia rozhodnutia.

55. K tvrdeniu žalobcu o tom, že predložil správcovi dane všetky doklady a označil relevantné dôkazy správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, čo predložil žalobca – aké doklady pri začatí výkonu daňovej kontroly a taktiež aj z tohto spisu vyplýva či a aké dôkazy označil

na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ je žalobca subjektívne presvedčený o tom, že preložil všetko čo mal a označil dôkazy, ktoré považoval za potrebné na preukázanie ním tvrdených skutočností a preukazovaných dokladmi predloženými správcovi dane, toto jeho subjektívne presvedčenie je zrejmé v rozpore s objektívnymi skutočnosťami zistenými v priebehu dokazovania, ktoré založili pochybnosti správcu dane o tom, že u žalobcu zapojeného do zisteného reťazca obchodníkov sa obchod s betonárskou oceľou uskutočnil tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o faktúry a doklady predložené žalobcom ako daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly tieto samy tieto osebe uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukazujú a sú len tvrdením o určitých skutočnostiam, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie môžu byť použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť a majú reálny a pravdivý podklad.

56. V konaní nebolo možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný porušenie právnych predpisov odvodzuje len od zistení, ktoré sa týkajú spoločnosti Castellario s.r.o. a nie od zistení, ktoré sa dotýkajú žalobcu a tieto by mali význam len ak by išlo o daňovú kontrolu tejto spoločnosti. Ako vyplýva z rozhodnutia správcu dane, tento na stranách 2 až 22 odôvodnenia rozhodnutia uvádza svoje zistenia aj to akými dôkaznými prostriedkami k nim došiel. Medzi týmito zisteniami sú zistenia týkajúce sa nielen spoločnosti Castellario s.r.o. ale aj zistenia týkajúce sa spoločnosti STAVO ARTIKEL s.r.o., zistenia týkajúce sa spoločnosti Fekete STAVCENTRUM, s.r.o., zistenia týkajúce sa prepravcov betonárskej ocele, ktorí boli identifikovaní zo spisu daňovej kontroly subjektu Fekete STAVCENTRUM, s.r.o., a taktiež aj zistenia z medzinárodnej výmeny informácií s tým, že správca dane zhrnul skutočnosti na ktorých postavil svoj záver o zjavnom zneužití práva zúčastnenými daňovými subjektmi. Žalovaný sa so závermi správcu dane postavenými na ňom zistených skutočnostiach stotožnil.

57. K namietanému postupu správcu dane keď žiadal od svedkov konkrétne a podrobné vyjadrenie sa k okolnostiam dodania tovaru správny súd uvádza, že takýto postup správcu dane nie je v rozpore s daňovým poriadkom, ktorý upravuje procesný postup pri vykonávaní daňovej kontroly. Povinnosťou svedka v zmysle ustanovenia § 25 ods.1 Daňového poriadku je povinnosť vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe. Keďže si žalobca uplatnil právo na odpočet z faktúr od dodávateľa – spoločnosti Castellario s.r.o., v rámci dokazovania správca dane využil možnosť za účelom objasnenia a zistenia skutočností – dodávky betonárskej ocele vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti Castellario s.r.o., ktorá bola dodávateľom žalobcu ako aj E. C. obchodného riaditeľa žalobcu, na ktorého konania pri týchto dodávkach sa odvolával sám konateľ dodávateľa. To, že správca dane požadoval objasnenie dodávok betonárskej ocele od týchto svedkov je tak plne v súlade s účelom dokazovania vykonávaného v rámci daňovej kontroly.

58. A pokiaľ žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci s ohľadom na jednotlivé ustanovenia zákona o DPH resp. daňového poriadku správny súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Zároveň uvádza, že nie je zrejmé z tohto tvrdenia žalobcu, s ohľadom na ktoré konkrétne ustanovenia zákona o DPH resp. daňového poriadku je právne posúdenie veci správcom dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný nesprávne a v čom konkrétne vidí žalobca túto nesprávnosť. Správny súd sa stotožňuje s tým, že správca dane správne vykonal v súlade s daňovým poriadkom dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, teda vykonané dokazovanie správne bolo vedené s cieľom zistiť, či žalobca – v tom čase ako daňový subjekt A. B. – HM METAL prijal fakturovaný tovar od dodávateľa – spoločnosti Castellario s.r.o., ktorá bola uvedená na faktúrach predložených žalobcom, z ktorých si uplatňoval odpočet DPH a či údaje uvedené na faktúrach nastali tak, ako to je tam uvedené. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, pri preverovaní skutočností správca dane využil všetky dostupné dôkazné prostriedky a pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal nielen z dôkazov a dokladov predložených žalobcom, ale vykonal aj dokazovanie výsluchom svedkov ako aj zisťovaním informácii zo spisov iných daňových kontrol ako aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, pričom dospel k záveru o tom, že žalobca bol v preverovanom zdaňovacom období zapojený do reťazových obchodov s betonárskou oceľou medzi tuzemskými a zahraničnými subjektmi, pričom reálne obchodovanie medzi týmito subjektmi sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo reálne obstaranie tovaru žalobcom ako daňovým subjektom. Bolo zistené, že preprava tovaru sa síce uskutočnila, ale reálne tovar u žalobcu nikdy nebol (išlo o jeden pohyb tovaru, bez vykládky medzi subjektmi zisteného reťazca, dochádzalo len k výmene prepravných dokladov), tento nikdy nesplnil dodaciu podmienku FCA uvedenú na faktúre a navyše ešte bolo zistené, že u dodávateľa žalobcu – spoločnosti Castellario s.r.o. dochádzalo k zníženiu ceny betonárskej ocele, ktorú následne fakturačne odpredal žalobcovi. Na základe takto zistených skutočností správca dane vyhodnotil takéto konanie žalobcu ako zneužívajúce

konanie podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku s cieľom získania daňovej výhody v oblasti dane z pridanej hodnoty – získanie odpočtu dane z pridanej hodnoty, a preto mu nepriznal odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 zákona o DPH. Možno teda konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt síce konal v zmysle príslušných daňových právnych predpisov, teda využíval svoje práva, ktoré mu právny poriadok priznáva avšak za podmienok, za akých tieto práva realizoval možno konštatovať, že sa snažil dosiahnuť výsledok, ktorý je za ním realizovaným podmienok neprípustný. Daňový subjekt teda umelým zapojením sa do reťazca s betonárskou oceľou za situácie, keď tovar síce reálne existoval, ale bola vykonaná v jeden deň jedna preprava bez reálneho vyloženia u žalobcu a bez toho, aby tento splnil dodaciu doložku na faktúre od dodávateľa a súčasne nakúpil tento tovar od dodávateľa za zníženú cenu oproti predchádzajúcim v obchodnom reťazci s následným uplatnením si odpočtu DPH snažil sa získať nenáležitú výhodu. V konaní žalobca nepreukázal také objektívne vysvetlenie jeho zapojenia sa do takto fungujúceho reťazca, ktoré by viedlo k inému právnemu záveru ako k tomu, ku ktorému dospel správca dane a s ktorým sa stotožnil aj žalovaný a správny súd.

59. Taktiež sa správny súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že správca dane nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu, ktorý pôvodné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko je z administratívneho spisu zrejmé, že po vrátení veci správcovi dane tento odstránil pochybnosti, ktoré mu boli vytýkané a riadil sa právnym názorom a usmernením žalovaného v predchádzajúcom odvolacom konaní.

60. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa s obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj čiastočné námietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami , ako aj Daňového poriadku. Preto súd uzatvára, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými právnymi predpismi, a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené.

61. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

62. O trovách konania rozhodol súd podľa a SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( ). Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.