Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3S-60-2024.pdf
PDF · 80.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/60/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: MIPE Invest, s.r.o., so sídlom Obežná 8190/, 010 08 Žilina, IČO: 36 837 075, právne zastúpený: JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka, so sídlom Kvačalova 1, 010 04 Žilina, IČO: 42 071 381, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti ďalšieho účastníka konania: Poľnohospodárske družstvo Nededza „v dodatočnej likvidácii“, s pôvodným sídlom 013 02 Nededza, IČO: 00 210 722 (konajúci prostredníctvom likvidátora: Prvá arbitrážna k.s., so sídlom Lazovná 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO/2024/002049-2/Pop zo dňa 11.10.2024, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 19.11.2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO/2024/002049-2/Pop zo dňa 11.10.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. UPo 6/2024-Ma, OU-ZA-OOP5-2024/051480-003 zo dňa 19.07.2024, ktorým prvostupňový orgán na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 28/24/5511-10 zo dňa 23.04.2024 preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru č. V 3730/2021 zo dňa 31.05.2021, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemkom v katastrálnom území A., a po jeho preskúmaní uvedenému protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vyhovel a rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. V 3730/2021 zo dňa 31.05.2021, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu, k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A., pozemok - parcela registra E KN č. 1040/4, ostatná plocha o výmere 144 m2, parcela registra E KN č. 1040/5, ostatná plocha o výmere 135 m2, parcela registra E KN č. 3314/1, ostatná plocha o výmere 58 m2, parcela registra E KN č. 1341/5, trvalý trávny porast o výmere 586 m2 a parcela registra E KN č. 1549/2, trvalý trávny porast o výmere 1396 m2, zrušil.
2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v danej veci je dôvodné priznať odkladný účinok správnej žaloby, pretože žalobcovi hrozí vážny a nenapraviteľný následok, ktorý spočíva v tom, že mu bude spôsobená vážna ujma na jeho majetkových právach, keďže právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia sa vlastníkom nehnuteľností uvedených v čl. I žaloby stane Poľnohospodárske družstvo Nededza ,,v dodatočnej likvidácii“, IČO: 00 210 722 s pôvodným sídlom 013 02 Nededza, t.j. neexistujúca právnická osoba, ktorá sa o nich nemôže starať, či chrániť ich pred ich znehodnocovaním zo strany tretích osôb, prípadne pred ich nezákonným využívaním. Z uvedeného dôvodu môže byť hodnota pozemkov po ukončení tohto
konania nižšia ako terajšia a v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní môže byť žalobcovi spôsobená značná finančná škoda. Žalobca sa zároveň odvoláva na jeho ústavné právo chrániť si svoj majetok. Uvedené právo je jedným zo základných práv, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici priznal uznesením odkladný účinok správnej žalobe.
3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 19.02.2025 a uviedol, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný nevidí dôvod, nakoľko je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje také vady, pre ktoré by malo byť rozhodnutie zrušené. Pokiaľ sa jedná o ochranu pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca dovoláva ochrany svojho majetku, žalovaný poukázal analogicky na ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, kde v danom prípade iniciatívu na ochranu majetku môže prevziať správny orgán na úseku vydávania a navrátenia vlastníctva k pozemku. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasí s návrhom, aby súd priznal uznesením odkladný účinok správnej žalobe.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
9. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.
Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.
10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného následku spočívajúceho v reálnom ohrození majetkových práv žalobcu. Je potrebné trvať na tom, aby žalobca tvrdil a osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu bez pochýb zrejmá. Správny súd zdôrazňuje, že je potrebné prihliadať na to, že následky predpokladané § 185 SSP, by mali mať vážny nenapraviteľný charakter, resp. hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí by mala byť svojou intenzitou porovnateľnou týmto nenapraviteľným následkom. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, alebo jeho inými následkami. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí.
11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca odôvodnil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, t. j. zníženie hodnoty pozemkov uvedených v napadnutom rozhodnutí a následná značná finančná škoda žalobcu. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami, keďže neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade právnickej osoby – jej majetková a finančná situácia.
12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí vážna ujma na jeho majetkových právach. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery Uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
13. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu zo dňa 20.01.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).