Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Sf-49-2024.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sf/49/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: NICOL ONE, s.r.o., so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava, IČO: 36 344 338, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102539331/2024 zo dňa 04.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 25.10.2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102539331/2024 zo dňa 04.09.2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101329581/2024 zo dňa 06.05.2024, ktorým prvostupňový orgán podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, uložil žalobcovi na účely zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2023, povinnosť zložiť peňažnú sumu 11 040 EUR.
2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že odkladný účinok správnej žaloby sa týka splnenia povinnosti vyplývajúcej z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, v ktorých bola žalobcovi uložená povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 11 040 EUR, čo je veľmi vysoká finančná čiastka, ktorou žalobca nedisponuje. Keďže napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, predmetné rozhodnutia predstavujú exekučné tituly, na podklade ktorých môže byť voči žalobcovi a jeho majetku začatá daňová exekúcia. Takýto výkon daňovej exekúcie by celkom jednoznačne mohol spôsobiť v majetkovej sfére žalobcu značnú hospodársku a finančnú škodu, ktorá by mohla viesť až k ekonomickej likvidácii žalobcu. Ak by správny súd vyhovel tejto správnej žalobe, takýto negatívny následok na podnikateľskú činnosť žalobcu by bol neakceptovateľný. Žalobca tiež uviedol, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v žiadnom prípade v rozpore s verejným záujmom. Z tohto pohľadu sa preto javí ako správne, účelné a nevyhnutné, aby správny súd uznesením priznal tejto správnej žalobe odkladný účinok, aby sa potenciálne predišlo vzniku finančnej škody na majetku žalobcu.
3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 21.02.2025 a uviedol, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia bolo v prípade žalobcu exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania. Rozhodnutím č. 103231894/2024 zo dňa 11.11.2024 správca
dane podľa § 96 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku zastavil daňové exekučné konanie začaté rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101337861/2024 zo dňa 06.05.2024, v ktorom sa vymáhalo od žalobcu zaplatenie peňažného plnenia vo výške 11 040 EUR, nakoľko v priebehu daňového exekučného konania bolo ku dňu 07.11.2024 vymáhané peňažné plnenie vyrovnané v plnom rozsahu. Na záver žalovaný uviedol, že nepriznaním odkladného účinku nehrozí žalobcovi nenapraviteľný účinok, ani iná závažná ujma.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
8. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“
9. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.
10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok hrozí. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí.
11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, t. j. o možnosti začatia daňovej exekúcie na majetok žalobcu. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade právnickej osoby – jej majetková a finančná situácia. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou skutočnosťou je teda len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého
rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie takýmto dôvodom nie je. Navyše z vyjadrenia žalovaného ako aj z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že v danej veci bolo začaté daňové exekučné konanie, a to rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101337861/2024 zo dňa 06.05.2024, v ktorom sa vymáhalo od žalobcu zaplatenie peňažného plnenia vo výške 11 040 EUR, avšak rozhodnutím č. 103231894/2024 zo dňa 11.11.2024 správca dane podľa § 96 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku toto daňové exekučné konanie zastavil, keďže v priebehu daňového exekučného konania bolo ku dňu 07.11.2024 vymáhané peňažné plnenie vyrovnané v plnom rozsahu.
12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda. Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej povinnosti uloženú napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
15. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí ním tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).