Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sas-4-2024.pdf
PDF · 139.53 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sas/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom Bernolákova 18, 028 01 Trstená, IČO: 47 441 798, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 600 320 6297 0 zo dňa 09.11.2023, takto
r o z h o d o l :
Správny súd rozhodnutie žalovanej - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 600 320 6297 0 zo dňa 09.11.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Priebeh administratívneho konania 1. Žiadosťou zo dňa 20.03.2023, spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín, požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“). Starobný dôchodok žalobca žiadal priznať od 20.03.2023. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový správny orgán“) na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku rozhodla rozhodnutím č. 600 320 6297 0 zo dňa 16.05.2023 tak, že žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 20.03.2023 priznala starobný dôchodok v sume 301,50 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že k 20.03.2023 žalobca získal 7 765 dní obdobia dôchodkového poistenia a pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zohľadnené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia v konaní nebolo preukázané. Tiež konštatoval, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2004 je žalobca poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 328/2002 Z. z.“) od 01.05.2004. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. 22 rokov a 203 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, platným v dobe jej výkonu a od 03.10.1979 do 01.10.1981, t. j. 2 roky a 0 dní. Na určenie sumy priznanej výsluhovej dávky tak žalobcovi bola zhodnotená doba služby služobného pomeru v rozsahu 24 rokov a 203 dní. S ohľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, prvostupňový správny orgán pre nárok na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu 24 rokov a 203 dní nehodnotil podľa § 255 ods. 5 a § 60
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Na nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil so závermi predmetného rozhodnutia a uviedol, že prvostupňový správny orgán mu nesprávne, bez právne relevantného dôvodu nezapočítal, resp. nehodnotil pre nárok na starobný dôchodok dobu trvania výkonu základnej vojenskej služby, alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. dobu trvania služby spolu v rozsahu 24 rokov a 203 dní. 3. Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2023 (ďalej „žalovaná“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi potvrdila a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že k 20.03.2023 žalobca získal 7 765 dní obdobia dôchodkového poistenia a pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy mu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia u žalobcu nebolo preukázané, pričom na dôchodkové účely sa žalobcovi nehodnotilo obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaná konštatovala, že ku dňu, od ktorého žalobca žiadal priznať starobný dôchodok získal 7 523 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca získal 20 rokov a 223 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, avšak nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, a preto nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. K námietke žalobcu týkajúcej sa nehodnotenia doby služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok žalovaná uviedla, že nebola dôvodná, pretože podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2004 je žalobca od 01.05.2004 poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., pričom na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa potvrdenia o dobe výkonu štátnej služby Colného úradu Žilina zo dňa 07.08.2014, bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004 (III. pracovná kategória), t. j. 22 rokov a 203 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 (III. pracovná kategória), t. j. 2 roky a 0 dní, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, platným v dobe jej výkonu. Na určenie sumy priznanej výsluhovej dávky žalobcovi bola zhodnotená doba služby služobného pomeru v rozsahu 24 rokov a 203 dní. Žalovaná konštatovala, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné pre nárok na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu 24 rokov a 203 dní hodnotiť podľa § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdôraznila, že zamestnanie žalobcu - colníka nebolo zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, a preto nebola dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon žalobcovho zamestnania nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby služby podľa žalovanej nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Žalovaná poukázala na to, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby nebolo možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Keďže žalobca v období trvania služobného pomeru nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorý mu bol priznaný v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Z tohto dôvodu podľa žalovanej obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je obdobím dôchodkového poistenia, teda ho nebolo možné hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, preto bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Žalovaná k poukazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 uviedla, že tento sa na prípad žalobcu nevzťahuje, nakoľko v predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR rozhodoval v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížení dôchodkový vek. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok možno v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené žalovaná konštatovala, že postup prvostupňového správneho orgánu pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a
dôvody napadnutého rozhodnutia mali podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Správna žaloba - žalobné body 4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.01.2024 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 600 320 6297 0 zo dňa 09.11.2023, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 600 320 6297 0 zo dňa 16.05.2023. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím a postupom žalovanej ako aj rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a jeho postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach, pretože tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia a prvostupňový správny orgán za základ svojho rozhodnutia, je v rozpore so skutočným skutkovým stavom veci a nemá v ňom oporu. V konaní žalovanej a prvostupňového správneho orgánu sú podľa žalobcu vady, ktoré majú jednoznačne a preukázateľne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 5. V podanej žalobe žalobca poukázal na závery žalovanej uvedené v napadnutom rozhodnutí s akcentom na skutočnosť, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., pričom na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba trvania výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. doba služby spolu v rozsahu 24 rokov a 203 dní. Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, žalovaná mu pre nárok na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu 24 rokov a 203 dní zmysle § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nehodnotila. Žalobca uviedol, že žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci a výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj nosné body jeho odôvodnenia sú nesprávne a právne neudržateľné. Mal za to, že pre účely napadnutého rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku žalovaná nesprávne a bez právne relevantného dôvodu nezapočítala, respektíve nehodnotila pre nárok na starobný dôchodok žalobcovi dobu trvania výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. dobu trvania služby spolu v rozsahu 24 rokov a 203 dní. Podľa žalobcu z postupu žalovanej a z jej napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že táto ako orgán verejnej správy odmieta rešpektovať výkladovú prax, ktorá je jej dobre známa. Žalovaná celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu posúdila v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý pritom v rozhodnutí sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre Sociálnu poisťovňu. Uviedol, že osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú preto vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 (R 83/2013), z ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. mala žalovaná hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia, získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. 6. Žalobca mal za to, že pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. absolútne vylúčila hodnotenie doby poistenia žalobcu, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, teda také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom
období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 7. Poukaz žalovanej na to, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorý bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, podľa žalobcu nijako nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. Podľa žalobcu žalovaná nepostupovala správne, keď pre účely napadnutého rozhodnutia žalobcu vylúčila dobu trvania výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby by od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. dobu trvania služby spolu s rozsahu 24 rokov a 203 dní, ktoré získal žalobca v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. S ohľadom na uvedené, podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovanej a taktiež aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako nesprávne sú závery žalovanej, ktorá uviedla, že žalobca v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2002 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom týchto 22 kalendárnych rokov žalobca získal až po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984 a súčasne sa na pravde nezakladajú ani závery žalovanej, podľa ktorých žalobca nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Vzhľadom na uvedené, bola suma starobného dôchodku podľa žalobcu určená nesprávne, v nižšej sume než na aký žalobcovi podľa neho vznikol nárok. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.03.2024 navrhla podanú žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj pred žalovanou a k správnej žalobe uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedeného v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. 9. Žalovaná konštatovala, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2004 je žalobca od 01.05.2004 poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., pričom na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa potvrdenia o dobe výkonu štátnej služby Colného úradu Žilina zo dňa 07.08.2014 bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004 (III. pracovná kategória), t. j. 22 rokov a 203 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 (III. pracovná kategória), t. j. 2 roky a 0 dní, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Na určenie sumy priznanej výsluhovej dávky žalobcovi bola zhodnotená doba služby služobného pomeru v rozsahu 24 rokov a 203 dní. 10. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo mu možné pre nárok na starobný dôchodok dobu služby vo všeobecnom systéme v rozsahu 24 rokov a 203 dní hodnotiť podľa § 255 ods. 5 a podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Tiež zdôraznila, že zamestnanie colníka nebolo zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. 11. Podľa žalovanej námietka žalobcu, týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku nebola dôvodná, pretože mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania žalobcu nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby podľa žalovanej nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Podľa žalovanej sa rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 na prípad žalobcu nevzťahuje, pretože v predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR rozhodoval v prípade, keď poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia vydané žalovanou ako aj prvostupňovým správnym orgánom boli zákonné a správne. Replika 12. Žalobca v podanej replike zo dňa 22.04.2024 uviedol, že tvrdenie žalovanej o tom, že námietka žalobcu, týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku
nie je dôvodná, pretože mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon jeho zamestnania nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry, nebolo správne a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Tiež poukázal na to, že tvrdenie žalovanej, o tom, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas doby služby nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku, spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci žalovanou. 13. Žalobca konštatoval, že žalovaná nesprávne a bez právne relevantného dôvodu nezapočítala, respektíve nehodnotila pre nárok na starobný dôchodok žalobcovi dobu trvania výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, t. j. dobu trvania služby spolu v rozsahu 24 rokov a 203 dní. Žalobca uviedol, že ako poistenec osobitného systému sociálneho zabezpečenia nie je vylúčený z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. 14. Žalobca zdôraznil, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku žalobcu. Žalobca mal aj naďalej za to, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. mala žalovaná hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia žalobcu, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala žalovaná vypočítať žalobcovi výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. 15. S ohľadom na uvedené podľa žalobcu nemohla obstáť argumentácia žalovanej o tom, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok, uvedeného v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. 16. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), (účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 10.03.2025 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 03.03.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. 17. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná, a preto zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu. Právny rámec 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 23. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 24. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. 25. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uvedenom v Zbierke zákonov č. 416/1991 Zb. (ďalej „Dohovor č. 128“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. 29. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 33. Podľa § 293fw zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch 1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako. 34. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. Posúdenie veci správnym súdom 36. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 600 320 6297 0 zo dňa 09.11.2023, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2023 o priznaní starobného dôchodku žalobcovi v sume 301,50 Eur mesačne od 20.03.2023 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a odvolanie žalobcu zamietla z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný, a preto mu nebolo možné pre nárok na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu 24 rokov a 203 dní hodnotiť podľa § 255 ods. 5 a podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.,
s prihliadnutím ku skutočnosti, že výkon funkcie zamestnania žalobcu nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. 37. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svojej argumentácie tak, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné z dôvodu, že žalovaná nesprávne a bez právne relevantného dôvodu nezapočítala, resp. nehodnotila pre nárok na jeho starobný dôchodok dobu trvania výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 a dobu trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004, teda dobu trvania služby v rozsahu 24 rokov a 203 dní. 38. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 20.03.2023 požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 20.03.2023. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvar sociálneho zabezpečenia zn. 22630/2004-1462-2 zo dňa 19.05.20224 vyplynulo, že žalobcovi bol podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 01.05.2004 výsluhový dôchodok v sume 9 105,- Sk mesačne. Z potvrdenia o dobe výkonu štátnej služby Colného úradu Žilina zo dňa 07.08.2014, správny súd zistil, že žalobcovi bola na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 31.04.2004 (III. pracovná kategória), t. j. 22 rokov a 203 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 (III. pracovná kategória), t. j. 2 roky a 0 dní, teda spolu 24 rokov a 203 dní. Žalobca dôchodkový vek podľa § 293fw, prílohy č. 3a a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dovŕšením 63 rokov, dňa 20.03.2023. 39. Medzi účastníkmi konania v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek ani to, že žalobca je od 01.05.2004 poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou medzi účastníkmi konania však bola otázka započítania doby 24 rokov a 203 dní, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Zo strany žalovanej pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok žalobcovi nebola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 03.10.1979 do 01.10.1981 v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1981 do 30.04.2004 v III. pracovnej kategórii. Doba v rozsahu 24 rokov a 203 dní tak nebola hodnotená pre účely nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalovaná zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 7 765 dní, t. j. 21 rokov a 100 dní, získaných vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 40. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie a nezachovanie jeho ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe z dôvodu, že pre posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. mala žalovaná hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať výšku dôchodku. 41. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/ služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom prípade) nárok na starobný dôchodok. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom (20.03.2023) má výsluhový dôchodok žalobcu charakter dávky v starobe, a preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, akým postupovali orgány verejnej správy je porušením
ústavne zaručeného práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne viedlo k znevýhodneniu žalobcu v rozpore s citovaným Dohovorom. 42. Správny súd v kontexte uvedeného poukazuje na právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa ktorého platí, že „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ 43. Správny súd konštatuje, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a v súlade s Ústavou SR, sa opakovane zaoberal Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť najmä na rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 a podporne aj judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011). 44. S ohľadom na uvedené, správny súd dáva do pozornosti z rozhodnutí uvedených v bode 43 tohto odôvodnenia časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom konštatoval, že „pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“ S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu SR sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. a určenie sumy starobného dôchodku, mala žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 45. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 5 a v jej vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.03.2024, že žalobca počas výkonu jeho zamestnania nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, je irelevantná, pretože výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Žalobca v správnej žalobe poukázal v kontexte tohto vyjadrenia žalovanej na to, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR vzťahujúce sa na zvýhodnené kategórie funkcií nijako nevylučujú záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na zaradenie alebo nezaradenie do zvýhodnenej kategórie funkcií, dochádza k zásahu do ich práv v dôsledku nezohľadnenia celej doby ich účasti na dôchodkovom poistení, s ktorým vyjadrením sa správny súd stotožnil.
46. V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení „odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..“ 47. Správny súd v intenciách vyššie uvedeného konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. 48. Správny súd mal nad rámec uvedeného za to, že nesprávnou aplikáciou zákona č. 461/2003 z. z. dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. 49. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. pre účely posudzovania nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákon č. 461/2003 Z. z. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012). V posudzovanom prípade sa však o uvedený prípad nejedná, keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. 50. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 51. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 20.03.2023 s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný. 52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).