Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sas-5-2024.pdf
PDF · 126.58 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sas/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu: A. B., C.: XX. XX. XXXX, trvale bytom: D. XXX, XXX XX D., právne zast.: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 641 127 6234 0 zo dňa 30.11.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 641 127 6234 0 zo dňa 14.08.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 ods.1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení“) a čl. 50 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, keďže žalobca nesplnil zákonné podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. 641 127 6234 0 zo dňa 30.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca žiadal o starobný dôchodok po dovŕšení veku 58 rokov. Sociálna poisťovňa na dôchodkový vek žalobcu zhodnotila 2.358 dní, teda 6 rokov a 168 dní, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Českej republiky a Španielskeho kráľovstva. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je možné hodnotiť zaradenie zamestnanca do zvýhodnenej pracovnej kategórie do 31.12.1999, pričom žalobca naposledy vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii dňa 17.12.1999. Ďalej bolo uvedené, že na účely zníženia dôchodkového veku musia byť obidve podmienky podľa § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení splnené kumulatívne, čiže získanie potrebného počtu rokov zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a trvanie uvedeného zamestnania k 31.12.1999, pričom žalobca nesplnil ani jednu zo stanovených podmienok.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou po jej doplnení domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca uviedol, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a žalovaný dospel k nedostatočne zistenému skutkového stavu. Podľa žalobcu žalovaný ustanovenia Zákona o sociálnom poistení vykladal účelovo a príliš formalistickou interpretáciou. Žalobca bol od 11.01.1988 do 12.08.1997 zamestnaný ako baník v OKD, a.s. závod Dul Darkov. Na základe evidenčnej karty je zjavné, že ku dňu 31.12.2002 mal žalobca započítaných ako zamestnanec v bani 14 rokov a 11 mesiacov. Žalobca aj v nasledujúcich rokoch pracoval ako zamestnanec v bani v spoločnosti ASCOM SA v Španielsku, v ktorej ukončil pracovný pomer ku dňu 16.05.2012. V liste zo dňa 16.05.2012 je zreteľne uvedené, že hlavnou a jedinou náplňou práce žalobcu bol výkon práce v dole, čo znamená, že pracoval v bani pod zemou a bol ako zamestnanec zaradený do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Žalobca je teda názoru, že splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku ustanovené Zákonom o sociálnom poistení. Žalobcovi neboli zo strany žalovaného akceptované všetky odpracované roky vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórií, do ktorej bol zaradený ako pracovník bane vykonávajúci zamestnanie pod zemou v hlbinných baniach. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórií naposledy dňa 17. decembra 1999. Takýto záver nemá oporu v listinných dôkazoch predložených zo strany žalobcu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo zo strany žalovaného v prípade nesprávneho výkladu ustanovenia podľa § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení. Žalovaný predmetné ustanovenie vyložil tak, že nárok žalobcu na zníženie dôchodkového veku nie je možné aplikovať, nakoľko trvanie zamestnania u žalobcu nebolo k dátumu 31.12.1999. Výklad žalovaného nie je správny. Predmetné zákonné ustanovenie hovorí o tom, že samotný nárok za predpokladu splnenia podmienok v ňom ustanovených vzniká až po dátume 31.12.1999.
5. Na nárok na starobný dôchodok v prípade Žalobcu musia byť započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov, údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a poskytnutých nositeľmi sociálneho poistenia Českej republiky a Španielskeho kráľovstva. Žalovaný vychádzal okrem iného zo skutočnosti, že žalobca od 01.01.1993 do 12.08.1997 nebol Českou správou sociálního zabezpečení hodnotený ako zamestnanec vo zvýhodnenej pracovnej kategórií. Ide o skutočnosť, ktorá mala zásadný vplyv na nepriznanie žalobcovho nároku na starobný dôchodok. Uvedený záver žalovaného je podľa žalobcu v rozpore s vyjadrením Českej správy sociálního zabezpečení, ktorá vyplýva z Odpovedi na žiadosť o súčinnosť: „Na základě výše uvedeného ČSSZ konstatuje, že postupovala v souladu s českými právními předpisy a klientovi přiznala starobní důchod s přihlédnutím k výkonu zaměstnání v hlubinném hornictví. Informace, kterou Vašemu klientovi poskytl slovenský nositel pojištění - Sociální pojišťovna Bratislava, že dobu zaměstnání klienta od 1. 1. 1993 do 12. 8. 1997 ČSSZ nehodnotila ve zvýhodněné pracovní kategorii, tedy není pravdivá“. Podľa žalobcu je neprípustné, aby žalovaný nebral do úvahy informácie Českej správy sociálního zabezpečení a vychádzal zo skutočností, ktoré nie sú pravdivé. Žalovaný pri rozhodnutiach postupoval striktne formalisticky s úmyslom zamietnuť nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku, vôbec nebral do úvahy právne argumenty, ani listiny ako dôkazy, ktoré žalobca predložil. Napriek tomu, že hmotné zabezpečenie má byť ústavou garantované právo, žalobca bol pasivitou žalovaného nútený aktívne dohľadávať listiny preukazujúce jeho nárok.
6. Žalobca ďalej uviedol, že v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie je na účely vzniku nároku na dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky a určenie jeho sumy potrebné prihliadnuť na doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie v takom rozsahu, v akom ich potvrdila príslušná inštitúcia sociálneho poistenia tohto štátu. Údaje z ktorých vychádzal žalovaný a tie, z ktorých vychádzala Česká správa sociálního zabezpečení, sú v značnom rozpore. Napriek tomu, že tieto Žalobca v rámci administratívneho konania namietal, žalovaný sa s nimi nevysporiadal v miere potrebnej na splnenie riadneho odôvodnenia. Žalovaný len stroho uviedol, že Česká správa sociálneho zabezpečenia vychádzala zo zmien. Žalovaný riadne neodôvodnil, v akom rozsahu možno zmeny prekonvertovať a zarátať ako dĺžku trvania poistenia.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.
8. Žalovaný námietky žalobcu považuje za nedôvodné, pričom postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok považuje žalovaný za správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Vzhľadom na to, že žalobca vykonával zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, bol jeho nárok na starobný dôchodok posúdený aj v súlade s § 274 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca v zvýhodnenej pracovnej kategórii odpracoval 2.358 dní, teda 6 rokov a 168 dní, ktoré mu boli zhodnotené na dôchodkové účely. K dátumu podania žiadosti o starobný dôchodok žalobca dovŕšil vek 58 rokov a k uvedenému dňu nezískal vo zvýhodnenej pracovnej kategórii najmenej 15 rokov, preto nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezepčení. Žalobca rovnako nezískal potrebnú dobu zamestnania v zvýhodnenej pracovnej kategórii najmenej 12 rokov, ktorá by trvala k 31.12.1999, preto žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku ani podľa § 174 Zákona o sociálnom zabezepčení.
9. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho právneho výkladu ustanovenia § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení. Na účely zníženia dôchodkového veku podľa uvedeného zákonného ustanovenia musia byť splnené obidve podmienky kumulatívne - získanie potrebného počtu rokov zamestnania v zvýhodnenej pracovnej kategórii a súčasne trvanie zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii k 31.12.1999. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je možné zaradenie zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórii hodnotiť do 31.12.1999, pričom žalobca vykonával zamestnanie v zvýhodnenej pracovnej kategórii naposledy dňa 17.12.1999. Žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia so stálym pracoviskom v hlbinných baniach na území Českej republiky a Španielskeho kráľovstva. Vo zvýhodnenej kategórií žalobca získal do 31.12.1999 úhrnom 1.768 dní. Pretože pracovné kategórie boli podľa právnych predpisov Českej republiky zrušené od 01.01.1993, dobu zamestnania od 01.01.1993 do 12.08.1997 inštitúcie sociálneho poistenia Českej republiky nepotvrdila v zvýhodnenej pracovnej kategórii. Podľa potvrdenie o dobách poistenia získaných v Španielskom kráľovstve vykonával žalobca zamestnaný ako baník úhrnom 590 dní, a to do 17.12.1999. Pretože žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia so stálym pracoviskom v hlbinných baniach na území Českej republiky a Španielskeho kráľovstva, bolo potrebné posúdiť jeho nárok na dôchodkovú dávku súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Žalovaný preto obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky a Španielskeho kráľovstva započítal v rozsahu, v akom sú potvrdené príslušnými inštitúciami Českej republiky a Španielskeho kráľovstva.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že z podania českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 03.10.2023 vyplýva, že podľa zákona č. 235/1992 Sb. o zrušení pracovných kategórií boli pracovnej kategórie s účinnosťou od 01.01.1993 zrušené, to znamená, že zamestnanie v hlbinných baniach po 31.12.1992 sa už neklasifikuje ako zamestnanie v I. AA pracovnej kategórii. Česká správa sociálneho zabezpečenia v predmetnom podaní uviedla, že pri priznaní starobného dôchodku žalobcu postupovala v súlade s českými právnymi predpismi a starobný dôchodok mu priznala s prihliadnutím na výkon zamestnania v hlbinných baniach v závislosti od počtu odpracovaných zmien zamestnaní v hlbinných baniach, a nie od celkovej dĺžky trvania príslušného zamestnania. Žalovaný teda konštatoval, že priznanie dôchodkových dávok v Českej republike nemá vplyv na posúdenie nároku na dôchodkovú dávku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že ani po započítaní žalobcom namietaného obdobia od 01.01.1993 do 12.08.1997 vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, by žalobca nezískal potrebnú dobu najmenej 15 rokov zamestnania zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii podľa § 21 ods. 1 písmena a) Zákona o sociálnom zabezepčení.
Replika žalobcu
11. Žalobca v replike uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dobu zamestnania od 1.1.1993 do 12.8.1997 inštitúcia sociálneho poistenia Českej republiky nehodnotila vo zvýhodnenej pracovnej kategórií. Túto informáciu vyvrátila priamo vo svojom vyjadrení Česká správa sociálneho zabezpečení. Žalovaný bol pri hodnotení priznania starobného dôchodku povinný fakty alebo udalosti, ktoré sa vyskytli v ktoromkoľvek členskom štáte zohľadniť na účely nároku na dôchodok a jeho výplatu rovnako, ako keby tieto nastali na území Slovenskej republiky. Žalovaný mal v prospech žalobcu započítať obdobie
získané podľa právnych predpisov Českej republiky a Španielskeho kráľovstva v rozsahu, v akom sú potvrdené príslušnými inštitúciami Českej republiky a Španielskeho kráľovstva, a to vrátane obdobia poistenia umožňujúceho priznanie dôchodku za výhodnejších podmienok a vo vyššej sume.
12. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
13. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydaným rozhodnutiam. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
14. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa 10.03.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP)
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
20. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
23. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
24. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení : zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných
kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
25. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení : do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.
26. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení : občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach.
27. Podľa § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení : občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií.
28. Podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení : Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
29. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá je vyplácaná zo starobného poistenia a jej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Nárok na starobný dôchodok vzniká, ak poistenec splnil zákonné podmienky pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.
30. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu o dôchodok rozhodnutím č. 641 127 6234 0 zo dňa 01.02.2023 tak, že žiadosť o starobný dôchodok zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný opätovne prvostupňovým rozhodnutím žiadosť žalobcu zamietol s tým, že rozhodnutie č. 641 127 6234 0 zo dňa 01.02.2023 zmenil po zhodnotení doby zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii podľa právnych predpisov Španielskeho kráľovstva v správnom počte 585 dní. Žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie netrvalo k dátumu 31.12.1999 a podľa súčasných právnych predpisov žalobca dôchodkový vek dovŕši 27.07.2028. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobca vo zvýhodnenej pracovnej kategórii pracoval viac ako úhrnom 2.358 dní, keď podľa „Odúvodnení“ Českej správy sociálního zabezpečení žalobca pred 01.01.1993 získal 1.768 kalendárnych dní a od 01.01.1993 do 31.12.2008 získal 3.133 zmien v zamestnaní v podzemných baniach. Žalobca bol zamestnaný ako baník v Česku od 11.01.1988 do 12.08.1997, teda viac ako 9 rokov. Na základe evidenčnej karty mal žalobca ku dňu 31.12.2002 započítaných ako zamestnanec v bani 14 rokov a 11 mesiacov, z čoho je zrejmé, že žalobca spĺňa podmienku zamestnania 12 rokov pri dosiahnutí veku 58 rokov. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, keď vzhľadom na zápočet zamestnania 14 rokov a 11 mesiacov v bani musel byť zamestnaný k dátumu 31.12.1999. Žalobca tak splnil zákonom stanovené podmienky – vek 58 rokov a zamestnanie v baníctve najmenej 12 rokov so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach. Podaním zo dňa 04.10.2023 žalobca doplnil odvolanie o odpoveď Českej správy sociálního zabezpečení, z ktorej vyplynulo, že síce sa od 01.01.1993 zrušili zvýhodnené pracovné kategórie, avšak nároky z nich plynúce ostali zachované. Zníženie dôchodkového veku sa podľa českej právnej úpravy odvíja od počtu odpracovaných zmien a nie v celkovej dĺžke trvania príslušného
zamestnania. Zároveň z odpovedi vyplynulo, že dobu zamestnania od 01.01.1993 do 18.08.1997 Česká správa sociálního zabezpečení hodnotila vo zvýhodnenej pracovnej kategorii. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa napadnutým rozhodnutím, pričom odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie žalovaného. Napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca žiadal o starobný dôchodok po dovŕšení veku 58 rokov. Sociálna poisťovňa na dôchodkový vek žalobcu zhodnotila 2.358 dní, teda 6 rokov a 168 dní, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Českej republiky a Španielskeho kráľovstva. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je možné hodnotiť zaradenie zamestnanca do zvýhodnenej pracovnej kategórie do 31.12.1999, pričom žalobca naposledy vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii dňa 17.12.1999. Ďalej bolo uvedené, že na účely zníženia dôchodkového veku musia byť obidve podmienky podľa § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení splnené kumulatívne, čiže získanie potrebného počtu rokov zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a trvanie uvedeného zamestnania k 31.12.1999, pričom žalobca nesplnil ani jednu zo stanovených podmienok. Podľa potvrdenia o dobách poistenia a osobného listu dôchodkového zabezpečenia žalobca získal v Českej republike do 31.12.1999 úhrnom 1.768 dní, pričom dobu zamestnanie od 01.01.1993 do 12.08.1997 inštitúcia sociálneho poistenia Českej republiky nepotvrdila vo zvýhodnenej pracovnej kategórii z dôvodu, že pracovné kategórie boli podľa právnych predpisov Českej republiky zrušené od 01.01.1993. Preto žalovaný nehodnotil uvedené obdobie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Podľa potvrdenia o dobách poistenia získaných v Španielskom kráľovstve žalobca vykonával zamestnanie ako baník od 02.09.1997 – 03.01.1988 (124 dní), 06.04.1998 – 03.08.1998 (120 dní), 27.09.1988 – 18.12.1998 (83 dní), od 11.01.1999 -12.04.1999 (92 dní) a od 27.06.1999 – 17.12.1999 (171 dní), teda úhrnom 590 dní. Ďalej bolo uvedené, že Česká správa sociálního zabezpečení priznala žalobcovi nárok na starobný dôchodok v súlade s českými právnymi predpismi, pričom žalovaný uviedol, že priznanie dávky v Českej republike nemá vplyv na posúdenie nároku na dôchodkovú dávku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalovaný tak konštatoval, že žalobca odpracoval vo zvýhodnenej pracovnej kategórii 2.358 dní, teda 6 rokov a 168 dní, a teda k podaniu žiadosti nesplnil zákonné podmienky na priznanie dôchodkovej dávky, nezískal vo zvýhodnenej pracovnej kategórii najmenej 15 rokov, čím nesplnil žalobca podmienku podľa § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení. Žalobca nesplnil ani podmienku najmenej 12 rokov v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení v pracovnej kategórii, ktorá by trvala k 31.12.1999, preto žalobca nesplnil podmienku podľa § 174 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení. Záverom bolo konštatované, že nesprávne započítanie dní získaných v Španielskom kráľovstve nemalo vplyv na rozhodovací proces.
31. Na základe uvedeného, ako aj na základe obsahu správnej žaloby, vyjadrenie k žalobe a repliky žalobcu správny súd za sporné medzi účastníkmi konania určil, či žalobca splnil podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok.
32. Pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, sa vyžaduje, aby, žalobca splnil podmienku dôchodkového veku a poistnej doby minimálne 15 rokov. Žalovaný následne vychádzal z ustanovenia § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky, ktoré vyplývajú zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie ostávajú zachované. I. a II. pracovná kategória predstavovali pracovné kategórie, z ktorých vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu poistencov, najmä vo vzťahu k nároku na starobný dôchodok, vyplývali určité osobitné práva. Uvedené pracovné kategórie boli upravené Zákonom o sociálnom zabezpečení, pričom pracovné kategórie sa na účely dôchodkového zabezpečenia uplatňovali do 31.12.1999 (§ 14 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení). Keďže žalobca pracoval ako baník v Českej republike a v Španielskom kráľovstve, v jeho prípade možno hovoriť o zaradení do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 21 ods. 1 písm. a), pre žalobcu, ako osobu zamestnanú podľa § 14 ods. 2 písm. a), boli zákonom stanovené podmienky na vznik nároku starobný dôchodok nasledovne – zamestnanec musel byť zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach. Keďže z administratívneho spisu nebolo preukázané, že by žalobca pracoval v uránových baniach, mohol byť jeho nárok posúdený výlučne podľa prvej časti uvedeného ustanovenia, a teda odpracovania 15 rokov pri dosiahnutí veku 55 rokov v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň musela byť kumulatívna splnená podmienka zamestnania najmenej 25 rokov. Keďže žalobca bol prvý krát zamestnaný v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) dňa 11.01.1988, do 31.12.1999, do kedy sa uplatňovali pracovné kategórie, objektívne nemohol odrobiť 15 rokov v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) a zároveň podľa „Informatívneho
výpisu konta“ žalobca nemal nepretržitý výkon zamestnania. Uvedené medzi účastníkmi nebolo sporné, pričom ani sám žalobca uvedenú skutočnosť nesporoval. Do úvahy tak pripadalo posúdenie vzniku nároku podľa § 174 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení. Pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného ustanovenia v spojení s § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok – doba zamestnania najmenej 25 rokov, pričom oprávnená osoba musí dosiahnuť vek aspoň 58 rokov ak bola zamestnaná najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) a zároveň uvedené zamestnanie trvalo k 31.12.1999.
33. Správny súd mal za nesporne preukázané, že žalobca ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok odpracoval viac ako 25 rokov, dosiahol vek najmenej 58 rokov, avšak sporné ostali ďalšie dve uvedené podmienky, a teda 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) a trvanie zamestnania ku dňu 31.12.1999.
34. V rámci žalobnej námietky, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, žalobca uviedol, že záver žalovaného o tom, že trvanie zamestnanie ku dňu 31.12.1999 je jednou z podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre vznik nároku na starobný dôchodok, považuje za nesprávny. Podľa žalobcu ustanovenie § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení hovorí o tom, že samotný nárok za predpokladu splnenia podmienok vzniká až po dátume 31.12.1999. S takýmto konštatovaním žalobcu sa správny súd nestotožnil.
35. Z ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení jednoznačne vyplýva, že vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. a)-d) je o.i. podmienený trvaním zamestnania k 31.12.1999. Uvedený záver správneho súdu korešponduje aj s viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012 – „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii”, 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015 – „bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2, teda že služba I. alebo II. kategórie funkcií musia trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku“, 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009. Správny súd zároveň považoval za dôležité poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/146/2016 zo dňa 25.04.2018, z ktorého vyplýva: „... nemožno súhlasiť s navrhovateľom, že slovné spojenie „trvali k 31.12.1999" znamená, že ide o trvanie v čase do 31.12.1999. Správnosť výkladu daného slovného spojenia odporkyňou ako aj krajským súdom napokon potvrdzuje aj vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra zo dňa 28.02.2013 tvoriace prílohu k odvolaniu proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne, v ktorom je uvedené, že „podobne formulácia nájom sa skončí ku dňu 31.03.2011 vyjadruje, že posledným dňom nájmu je uvedený dátum...". Obdobným je podľa názoru odvolacieho súdu aj sporné slovné spojenie „trvali k 31.12.1999", ktoré taktiež vyjadruje podmienku trvania služobného pomeru k tomuto dátumu vrátane, t. j. k 31.12.1999 a nie „v čase do 31.12.1999"...“. Na základe uvedených zákonných ustanovení, ako aj citovaní rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak jednoznačne možno dospieť k záveru, že podmienka trvania zamestnania ku dňu 31.12.1999 je vyslovene daná a bez jej splnenia nárok na starobný dôchodok nevzniká.
36. Správny súd z administratívneho spisu posúdil trvanie zamestnania žalobcu. Z “Informatívniho vypisu konta” Českej správy sociálního zabezpečení vyplýva, že pred 31.12.1999 bol žalobca naposledy zamestnaný v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) naposledy dňa 30.06.1999. Ďalšie zamestnanie bolo evidované až dňa 01.06.2000. Ďalej z dokumentu „Informe de vida laboral“ vyplynulo, že v Španielskom kráľovstve bol žalobca pred 31.12.1999 zamestnaný v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) naposledy dňa 17.12.1999. Ďalšie zamestnanie bolo evidované až dňa 10.01.2000. Na základe uvedeného tak žalobca nesplnil kumulatívne všetky zákonné podmienky, s ktorými zákon spája vznik nároku na starobný dôchodok, keď k 31.12.1999 netrvalo jeho zamestnanie v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení. Takýto záver je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky logický a udržateľný.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobca nesplnil jednu zo zákonom stanovených kumulatívnych podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok, považoval správny súd námietku ohľadom nesprávneho započítania odpracovaných rokov za nerelevantnú. Ak by aj správny súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie by bolo v tejto časti nesprávne, v zásade by nemalo vplyv na samotné rozhodnutie, teda neprinieslo by žiadnu zmenu vo vzťahu k nároku na starobný dôchodok pre žalobcu. Ak zákon vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých podmienok, nesplnením čo i len jednej z nich nárok logicky nemôže vzniknúť a hypoteticky nesprávne posúdenie ďalšej zo zákonom stanovených podmienok nemá relevanciu ovplyvniť vznik nároku žalobcu.
38. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie trpia vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatku odôvodnenia. Svoju námietku odôvodnil tým, že záver žalovaného o tom, že žalobca bol naposledy zamestnaný v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) ku dňu 17.12.1999 nemá oporu v listinných dôkazoch a zároveň sa s ním žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal. Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Sám správny súd poukázal, že netrvanie zamestnania ku dňu 31.12.1999 z administratívneho spisu priamo vyplýva ( ods. 36 tohto rozhodnutia), pričom v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný dostatočne vysporiadal s argumentom, prečo žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok s ohľadom na netrvanie zamestnania ku dňu 31.12.1999.
39. S ohľadom na už uvedené sa správny súd nestotožnil ani s ďalšou žalobnou námietkou, podľa ktorej žalovaný riadne neodôvodnil v akom rozsahu možno prekonvertovať zmeny podľa právneho poriadku Českej republiky na odpracované dni podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Hoci sa žalovaný s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal a v tomto ohľade by prichádzal do úvahy argument, že žalovaný nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, takýto nedostatok napadnutého rozhodnutia nemá vplyv na vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok. Ak by však na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a došlo by k jeho zrušeniu, s ohľadom na vyššie konštatované závery správneho súdu k otázke vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok (ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), administratívne konanie by bolo len formálne zopakované bez reálnej zmeny na právach žalobcu. Tento záver správneho súdu potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „... rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ (sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002) alebo „...pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok“ (sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016).
40. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nesprávne a v rozpore so skutočnosťami vyhodnotil dôkazy, ktoré žalobca predložil, teda žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci na riadne posúdenie veci. Správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný s ohľadom na posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok zhodnotil všetky podstatné a relevantné dôkazy, ktorých údaje inkorpoval do napadnutého rozhodnutia. Ak sa aj žalovaný nevyjadril ku všetkým dôkazom, ktoré svojím obsahom nemali relevanciu pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok, nezakladá takýto nedostatok materiálnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, keďže sa žalovaný vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia ako aj postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
42. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario)
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.