Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/240/2020

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A. B., A., adresa trvalého pobytu: C. XXXX/ XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho negatívneho rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22.08.2020 v konaní o rozklade proti rozhodnutiu žalovaného č. KM- TO-2020/005267-005 zo dňa 16.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.10.2020 domáhal prieskumu fiktívneho negatívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.08.2020, ktoré bolo vydané tak, že vedúci ústredného orgánu štátnej správy (minister vnútra Slovenskej republiky) v lehote podľa o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o slobode informácií“) nerozhodol o rozklade, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra, kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky, tlačový odbor (ďalej len „povinná osoba“), č. KM-TO-2020/005267-005 zo dňa 16.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania, konania pred Krajským súdom v Bratislave a konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

II.A Priebeh administratívneho konania

2. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 03.07.2020, doručenou prvostupňovému orgánu listinne dňa 06.07.2020, domáhal sprístupnenia informácií podľa , a to, okrem iného, počtu kontrol, ktoré príslušníci Policajného zboru vykonali na účely monitorovania a sankcionovania konania, ktoré je znakom skutkovej podstaty trestného činu popísaného v v znení neskorších predpisov (presný súhrn žiadaných informácií je vymedzený v žiadosti a vo výroku prvostupňového rozhodnutia) (ďalej len „žiadosť“).

3. Povinná osoba prvostupňovým rozhodnutím v celom rozsahu nevyhovela žiadosti žalobcu, a to z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje.

4. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad zo dňa 16.07.2020, o ktorom mal rozhodovať minister vnútra Slovenskej republiky ako druhostupňový orgán.

5. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 14.10.2020, ktorou sa domáhal prieskumu fiktívneho negatívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.08.2020 (pozri časť II.B odôvodnenia).

6. Žalovaný zároveň vo veci vydal rozhodnutie o rozklade, č. . SL-OLVS-2020/002414-002 zo dňa 16.09.2020, ktorým rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V tomto rozhodnutí uviedol, že na konanie podľa sa vzťahuje o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a preto sa na konanie o rozklade primerane vzťahuje , z ktorého vyplýva, že lehota na vydanie rozhodnutia podľa začína plynúť až keď je rozklad spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom predložené odvolaciemu orgánu, a to najneskôr v lehote do 30 dní od doručenia rozkladu. Z vecného hľadiska uviedol, že žiadané informácie povinná osoba neeviduje v tak detailnej položkovej skladbe, ako bola žiadaná žalobcom, pričom táto povinnosť nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Ďalej uviedol, že požadované informácie nemožno získať z dostupných štatistických údajov jednoduchým úkonom, prípadne vytvorením určitého automatizovaného výstupu.

II.B Priebeh konania pred Krajským súdom v Bratislave

7. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 14.10.2020 uviedol, že minister vnútra Slovenskej republiky nerozhodol o jeho rozklade v lehote podľa , a preto v súlade s daným ustanovením zákona nastala dňa 22.08.2020 fikcia vydania negatívneho rozhodnutia o rozklade. Žalobca toto rozhodnutie v žalobe označil pojmom „napadnuté rozhodnutie“.

8. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 23.09.2020 mu bolo doručené listinné rozhodnutie o rozklade, ktorým minister vnútra Slovenskej republiky jeho rozklad v celom rozsahu zamietol. Žalobca toto rozhodnutie v žalobe označil pojmom „duplicitné rozhodnutie“.

9. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalobca argumentoval, že ide tu o fiktívne rozhodnutie, ktoré vzniklo z dôvodu, že vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je samostatným orgánom štátnej správy, ale len jeho vedúcou osobou. V prípade rozkladu ako riadneho opravného prostriedku nedochádza k devolutívnemu účinku, a preto naň nemožno aplikovať Toto ustanovenie možno aplikovať len tam, kde opravný prostriedok má devolutívny účinok a kde dochádza k prenosu právomoci rozhodnúť o ňom na iný orgán štátnej správy. To neplatí, keďže minister vnútra je súčasťou ministerstva vnútra. Žalobca v uvedenom odkázal aj na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (č. j. 6 A 89/2000 – 40).

10. Žalobca okrem toho v žalobe uviedol aj protiargumentáciu k duplicitnému rozhodnutiu, ktorá je v žalobe vymedzená pod žalobnými bodmi 6.1 až 6.10.

11. Žalobca v žalobnom návrhu navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie (t. j. v súlade s jeho zavedenou skratkou ide o fiktívne rozhodnutie žalovaného z 22.08.2020, ktoré je v tomto súdnom konaní označené ako žalované rozhodnutie), ako aj prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby a zaviazať povinnú osobu poskytnúť informáciu, a to do desiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.

12. Krajský súd v Bratislave v konaní . zn. 2S/240/2020 zo dňa 28.09.2022 (ďalej len „rozhodnutie KS BA“) napadnuté fiktívne rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom sa v zásade stotožnil s argumentáciou žalobcu, súhlasil s tým, že vo veci nastalo vydanie fiktívneho negatívneho rozhodnutia, ktoré je podľa súdnej judikatúry nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (bližšie body 56-72 odôvodnenia rozhodnutia KS BA). Rozhodnutie KS BA sa vyjadrilo aj k duplicitnému rozhodnutiu, a to v bodoch 74-84 svojho odôvodnenia.

II.C Priebeh konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

13. Žalovaný voči rozhodnutiu KS BA podal kasačnú sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutia KS BA, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom. Vo svojej kasačnej sťažnosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplynulo, že na vec sa má vzťahovať lehota 30 dní na tzv. autoremedúru podľa a až po jej uplynutí a predložení veci nadriadenému orgánu začína plynúť lehota na vydanie rozhodnutia podľa (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . zn. 2 Sži 7/2011, 2 Sži 7/2012, 2 Sži/3/2013, 6 Sžo/102/2015). Argumentoval teda, že vo veci nedošlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia, ale vo veci bolo riadne vydané rozhodnutie (rozhodnutie ministra vnútra č. . SL-OLVS-2020/002414-002 zo dňa 16.09.2020), ktorým sa rozklad zamietol a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) v konaní . zn. 4Svk/8/2023 zo dňa 30.09.2024 (ďalej len „rozhodnutie NSS“) vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie KS BA a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V rozhodnutí NSS tento súd poukázal na svoju judikatúru týkajúcu sa problematiky konania o rozklade a jeho vzťahu k a k (napr. bod 49 a body 56 až 58 rozhodnutia NSS), pričom dospel k záveru, že napadnuté fiktívne rozhodnutie v danom prípade nespĺňalo požiadavku ôsobilého predmetu prieskumu správnym súdom, a preto mal správny súd konanie podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastaviť.

III. Relevantná právna úprava

15. Podľa v znení účinnom do 31.10.2020 proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

16. Podľa v znení účinnom do 31.10.2020 o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

17. Podľa v znení účinnom do 31.10.2020 odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

18. Podľa v znení účinnom do 31.10.2020 ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

19. Podľa správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

20. Podľa ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

21. Podľa ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.

22. Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa .

23. Podľa ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

IV. Právne hodnotenie správneho súdu

24. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod . zn. 2S/240/2020, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod . zn. BA-2S/240/2020 a následne na to po vrátení veci kasačným súdom pod . zn. 2S/97/2024. Predmetná vec bola zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave.

25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby ( , SSP a contrario) a v rozsahu právne záväzného názoru vyjadreného v rozhodnutí NSS ( ) a dospel k záveru, že konanie treba zastaviť podľa .

26. S poukazom na správnu žalobu žalobcu, ako aj s odkazom na vyjadrenia účastníkov konania a právne záväzný názor kasačného súdu bolo úlohou správneho súdu posúdiť, či v danom prípade jestvuje ôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu.

27. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . zn. 5 Sži/8/2012, podľa ktorého: „...faktické vybavenie žiadosti či už formou poskytnutia informácie alebo formou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia.“

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí . zn. 5Sži/21/2013 rovnako tak vyslovil názor, podľa ktorého: „fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy ôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácií je zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným odopieraním informácií. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť. “

29. Podporne možno poukázať aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to . zn. 5Sži/1/2012, podľa ktorého: „Najvyšší súd uvádza, že právna teória charakterizuje inštitút fikcie rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov, a preto vychádza z princípu, že ak uplynula zákonom ustanovená lehota a správny orgán bol nečinný, má sa zato, že účastníkovi konania sa nevyhovelo. Avšak použitie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade úplnej nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade by striktné použitie fikcie vydania rozhodnutia len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia ôsobovalo nezákonnosť takéhoto pozitívneho rozhodnutia v prípade, keď správny orgán odstraňuje vady podania, vykonáva dôkazy, zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. O tom, že správny orgán nebol vo veci úplne nečinný, svedčí najmä skutočnosť, že vo veci vydal rozhodnutie, a to aj napriek tomu, že nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. V prípade, že vo veci správny orgán vydá aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty rozhodnutie a účastník správneho konania nevyužije možnosť napadnutia fiktívneho rozhodnutia, nie je možné odobrať účastníkovi konania možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o jeho práve, pričom treba vychádzať z princípu legitímneho očakávania účastníkov konania na vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré na základe odôvodnenia poskytuje účastníkovi konania možnosť ďalšieho kvalifikovaného postupu

v správnom konaní, keď zákon v prípade negatívneho rozhodnutia umožňuje účastníkovi konania podať opravný prostriedok, v ktorom môže reagovať na dôvody nevyhovenia uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.“

30. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané (pričom to nebolo ani medzi účastníkmi konania sporné), že žalovaný vo veci vydal faktické písomné rozhodnutie, pričom o jeho existencii mal žalobca v čase podania správnej žaloby vedomosť, pretože mu bolo riadne doručené a priamo naň odkazuje aj vo svojej správnej žalobe.

31. Právne posúdenie otázky plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade v danom prípade vyplýva z veta prvá Uvedené ustanovenie ája povinnosť odvolacieho orgánu rozhodnúť o odvolaní do pätnástich dní od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako „doručenie odvolania povinnou osobou“. Ide o jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa nezačína počítať od doručenia odvolania žalobcu odvolaciemu orgánu, ale až od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v tomto prípade prvostupňovým správnym orgánom žalovanému, resp. v tomto prípade jeho osobitnej komisii na prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch. osobitne nerieši dobu od podania odvolania (rozkladu) povinnej osobe do predloženia odvolania (rozkladu) odvolaciemu orgánu, a preto je potrebné postupovať podľa v spojení s Podľa tohto ustanovenia, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na právne situácie neupravené sa bude subsidiárne aplikovať a odvolacie konanie takýmto ôsobom subsidiárne upravené v . Správny súd poukazuje na , podľa ktorého odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Rovnako veta prvá predpokladá podanie opravného prostriedku povinnej osobe, t. j. subjektu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Vychádza sa tu z predpokladu, že konanie sa vedie v administratívnom spise a administratívny spis vedie a má ho k dispozícii prvostupňový orgán, preto sa odvolanie podáva na správnom orgáne prvého stupňa. V nadväznosti na podanie odvolania správny orgán má podľa možnosť vybaviť vec autoremedúrou a o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Následne, ak nezvolí tento procesný postup, podľa predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Až v tomto okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu, začína odvolaciemu orgánu plynúť 15 dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní (rozklade) zakotvená v , pretože až v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak povedané, odvolací správny orgán je povinný o odvolaní (rozklade) rozhodnúť v lehote pätnástich dní od jeho doručenia od prvostupňového správneho orgánu, ktorý už vykonal potrebné úkony podľa v spojení s

32. V tomto kontexte správny súd dospel k záveru, že prvá veta počíta s týmto procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15 dňová lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom. Tento postup sa primerane aplikuje aj na konanie o rozklade ( ). Rozhodnutiu o rozklade predchádza procesný postup osobitnej (rozkladovej) komisie a vyhotovenie návrhu osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá vykonáva procesné úkony spojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, obdobne ako správny orgán prvého stupňa. Osobitná (rozkladová) komisia preto tieto úkony robí najneskôr v lehote podľa v spojení s . V zhode s názorom vysloveným kasačným súdom aj podľa správneho súdu zmienená subsidiárna aplikácia aj na konanie podľa zákona číslo je v súlade s princípom dobrej verejnej správy. V súlade s uvedeným preto správny súd dospel k záveru, že ministrovi plynie lehota na rozhodnutie podľa prvá veta zákona číslo od predloženia rozkladu spolu so spisom, ktoré v danom prípade bolo vykonané prípisom č. KM- TO-2020/005267-011 zo dňa 03.09.2020. Na danom nič nemení ani žalobcom uvádzaná judikatúra a právna teória z Českej republiky, ktorá správny súd nezaväzuje a rovnako tak je odlišná od ustálenej judikatúry slovenských správnych súdov.

33. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale, naopak,

jeho účelom bolo poskytnúť ochranu žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu negatívneho rozhodnutia. Inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným osobám však neumožňuje zostať nečinný, naopak, výslovne im ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je nepreskúmateľné). Správne súdy vo svojich rozhodnutiach dospeli k záveru, že síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie a ak nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a porušenie ústavného práva žiadateľa. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. Ak odvolací orgán nerozhodne v príslušnej lehote o odvolaní, podľa sa predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

34. Zhrnúc uvedenú právnu argumentáciu a obsah konštantnej judikatúry správnych súdov treba uviesť, že v posudzovanom prípade k vydaniu žalobou napadnutého fiktívneho rozhodnutia o rozklade žalobcu nedošlo, pretože žalovaný reálne o podanom opravnom prostriedku žalobcu rozhodol dňa 16.09.2020. Aj bez ohľadu na právne posúdenie lehoty podľa je podstatné pre ochranu práv žalobcu to, že faktické rozhodnutie o rozklade bolo žalovaným prijaté dňa 16.09.2020 a žalobcovi doručené už dňa 20.09.2020. V krátkom časovom slede po vydaní rozhodnutia a pred podaním správnej žaloby mal teda žalobca k dispozícii reálne rozhodnutie žalovaného. Takýmto postupom žalovaného došlo k dôslednému naplneniu úpravy . V čase podania správnej žaloby (doručenie 15.10.2020) teda vzhľadom na existenciu a doručenie faktického rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.09.2020, nebol žiaden dôvod na existenciu tvrdeného fiktívneho rozhodnutia. Treba opakovane zdôrazniť, že inštitút fiktívneho rozhodnutia je subsidiárnym, umelo vytvoreným inštitútom, existencia, ktorého je podmienená neexistenciou reálneho a objektívne rozpoznateľného rozhodnutia, a táto podmienka v prejednávanej veci splnená nie je.

35. Správny súd v zhode s názorom kasačného súdu v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované účelne (nie účelovo) a efektívne, a to nielen vo vzťahu k povinným osobám, ale aj vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade sa právo na informácie a právo na zákonné rozhodnutie stávajú zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory, predstavujúce zbytočnú záťaž vo vzťahu nielen k hospodáreniu, ale aj časovej angažovanosti subjektov zúčastnených na takom konaní. Reálnym prostriedkom práv žalobcu by bola správna žaloba smerujúca proti skutočnému rozhodnutiu žalovaného o rozklade žalobcu zo dňa 16.09.2020.

36. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom správneho súdneho prieskumu bolo v prejednávanej veci žalobcom označené ako „napadnuté rozhodnutie“, teda tzv. fiktívne rozhodnutie zo dňa 22.08.2020, a nie faktické rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.09.2020, žalobcom v žalobe označovaného ako duplicitné rozhodnutie (bod 10 odôvodnenia). Z daného dôvodu sa preto správny súd nevyjadruje k žalobným bodom, ktoré žalobca uplatnil vo vzťahu k reálne vydanému rozhodnutiu, pretože neboli predmetom tohto súdneho prieskumu.

37. Zhrnúc uvedené podľa názoru správneho súdu, žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie, na ktoré poukázal žalobca v správnej žalobe, nespĺňa požiadavku ôsobilého predmetu prieskumu správnym súdom, a preto správny súd podľa konanie zastavil.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

39. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť ísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa / a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).