Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/177/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: KÁVY SVETA, s. r. o. so sídlom Hlavná 18, 040 01 Košice, IČO: 44 612 605, právne zastúpeného JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou so sídlom Štúrova 22, 040 01 Košice, IČO: 10 826 271, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101848612/2018 zo dňa 19.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101848612/2018 zo dňa 19.09.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101124515/2018 zo dňa 07.06.2018 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za rok 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100336466/2018 zo dňa 12.2.2018 (ďalej len „Protokol“). Z Protokolu vyplýva, že žalobca v podanom riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 vyčíslil základ dane vo výške 5571,91 Eur, správca dane daňovou kontrolou zistil základ dane vo výške 60.490,02 Eur, rozdiel v základe dane predstavuje 54.918,11 Eur. Žalobca priznal daň vo výške 1 225,82 Eur, správca dane zistil daňovou kontrolou daň vo výške 13.307,80 Eur, čo predstavuje rozdiel dane 12.081,98 Eur. Protokol je zákonným podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane, pričom bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 05.03.2018, teda týmto dňom bola ukončená daňová kontrola a nasledujúcim dňom sa začalo vyrubovacie konanie. Správca dane mal za to, že vyrubený rozdiel dane vznikol z dôvodov uvedených v Protokole, a to konkrétne, že: 1. výdavky (náklady) nie sú daňovými výdavkami podľa zákona alebo tieto boli vynaložené v rozpore s , okrem súm uvedených na r.140, 150 a 180 (tabuľka A III. časť daňového priznania).

2. Správca dane rozhodnutím č. 101124515/2018 zo dňa 07.06.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby podľa za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 12.081,98 Eur. Rozdiel dane bol vypočítaný ako suma dane zistenej správcom dane vo výške 13.307,80 Eur a žalobcom priznanej dane v daňovom priznaní vo výške 1225,82 Eur.

3. Správca dane preveroval na základe dokladov predložených daňovým subjektom náklady na pracovné cesty, ktoré daňový subjekt zaúčtoval na účte 518000 na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., Hlavná 18. 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, DIČ XXXXXXXXXX (ďalej len .,AGENTÚRA ALBATROS s.r.o.“) 11 faktúr za dodávku leteniek a ubytovania do rôznych zahraničných destinácií (Istanbul, Rio de Janeiro, Abu Dhabi, Bali, Dubaj, Mexiko City, San Jose) v celkovej sume 44.401,24 Eur. Každá z týchto faktúr obsahovala v časti „Popis“ text 1. „letenka, konkrétne miesto odletu, miesto príletu a späť, dátumy odletu, príletu, meno A. B., množstvo ks 1, cena v eurách“ a ďalej text 2. „ubytovanie, názov hotela, dátumy ubytovania, meno A. B., množstvo ks 1, cena v eurách“ a celkovú fakturovanú sumu. Faktúry obsahovali všetky náležitosti účtovného dokladu, boli označené menom vyhotoviteľa, C. D. E. a boli opečiatkované dodávateľom a podpísané. Ku každej z faktúr boli priložené ako prílohy dve písomnosti v anglickom jazyku: Prvá príloha obsahovala v záhlaví vľavo názov a adresu „AGENTURA ALBATROS s.r.o,. F. XX, XXX XX D., Slovakia a telefónne číslo“ , vpravo ,.DUDAS/PETER MR“. Ďalší text je podľa správcu dane nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku, písomnosť nie je označená žiadnou pečiatkou, podpisom, na jej konci je uvedená suma zhodná so sumou uvedenou na faktúre ako cena za letenku. Druhá príloha obsahovala v záhlaví logo „albatros“ názov a adresu „AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., Hlavná 18, 040 01 Košice, Slovakia + telefónne číslo“. Ďalší text je podľa správcu dane nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku, písomnosť nie je označená žiadnou pečiatkou, podpisom, neobsahuje žiadnu sumu. Za každou z týchto faktúr s prílohami nasleduje vyplnené tlačivo „Vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty“ označené pečiatkou žalobcu, označené a podpísané menom konateľa. Obsahom týchto tlačív sú dátumy, časy, miesta odchodov, príchodov, použitý dopravný prostriedok AUS alebo L, s uvedením príslušnej sumy účtovaných cestovných náhrad pozostávajúcich zo sumy stravného, príp. zo sumy iných výdavkov, ktoré boli označené ako miestna daň: MD. daň. repre, alebo cestovné za taxi. K uplatneným sumám výdavkov uvedených vo vyúčtovaniach (tabuľka č. 2 v rozhodnutí správcu danej nebol ani v jednom prípade predložený doklad o vynaložení nákladov - potvrdenie, doklad o platení, faktúra, resp. správa o priebehu výsledkoch pracovnej cesty, neboli predložené evidencie o jazdách služobným motorovým vozidlom na letiská a späť, doklady o nákupe PHM, diaľničné poplatky, atď.

4. Náklady spojené s vyúčtovaním zahraničnej pracovnej cesty boli zaúčtované na účte 512000

- cestovné, v celkovej sume 2.448,00 Eur. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nadobudol pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, pretože prílohy preverovaných faktúr boli v anglickom jazyku, neobsahovali žiadne pečiatky, podpisy; k vyúčtovaniam pracovných ciest a k preverovanému cestovnému neboli priložené žiadne doklady o iných výdavkoch, a to miestna daň, MD, daň, repre, alebo cestovné za taxi: neboli predložené evidencie o jazdách služobným motorovým vozidlom na letiská a späť, doklady o nákupe PHM, diaľničné poplatky; neboli priložené žiadne správy o priebehu a výsledkoch pracovných ciest, písomné vyjadrenie zo dňa 03.11.2017 neobsahuje žiadne dôkazy o uskutočnení pracovných ciest. Na základe uvedeného správca dane dospel k záveru, že obsah predložených dokladov je iba tvrdením daňového subjektu, že sa pracovné cesty uskutočnili, nepreukazuje však ich reálne vykonanie.

5. V dôsledku pochybností o reálnosti vykonania predmetných pracovných ciest správca dane vyhotovil výzvy zo dňa 09.11.2017, zo dňa 15.11.2017 a zo dňa 06.12.2017, a to z dôvodu, že samotný obsah predložených účtovných dokladov, ani poskytnuté písomné vysvetlenie zo dňa 03.11.2017, nie sú postačujúcim dôkazom o tom, že sa pracovné cesty uskutočnili. pretože oprávnenosť nákladov na pracovné cesty je potrebné pre daňové účely preukázať hodnoverným spôsobom, nepochybne zaručujúcim reálnosť ich uskutočnenia.

6. Žalobca na výzvy správcu dane reagoval zaslaním podania „Námietka nezákonnosti postupu správcu dane v daňovom konaní, návrh na vykonanie dokazovania, žiadosť o predlženie lehoty“. Správca dane poukázal na tú skutočnosť, že práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole upravuje § 45 ods. 1, 2 Daňového poriadku, pričom toto ustanovenie neupravuje právo daňového subjektu podávať v priebehu daňovej kontroly námietky nezákonnosti postupu správcu dane, preto sa správca dane obsahom námietky postupu správcu dane v daňovom konaní nezaoberal. Námietka sa týkala nezákonnosti postupu v daňovom konaní, pričom daňová kontrola podľa správcu dane nie je daňovým konaním. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dokazovania uvedeným v predmetnom podaní, ktorými bol návrh na vykonanie krížovej kontroly o zhode daňových dokladov u dodávateľských služieb - správca

dane návrh prijal a vykonal navrhnuté dokazovanie, ktorého priebeh a výsledky sú uvedené v Protokole. Návrh na vypočutie C. D. E. (bývalá konateľka spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s. r.o.) správca dane neprijal z dôvodu, že faktúry obsahovali všetky náležitosti účtovného dokladu, boli označené menom vyhotoviteľa lng. D. E. a boli opečiatkované dodávateľom a podpísané. Správca dane nemal pochybnosti o tom, že C. D. E. doklady vystavila a pri výsluchu ako svedok by potvrdila vystavenie faktúr. C. D. E. však podľa jeho názoru nie je osobou, ktorá by ako svedok mohla potvrdiť reálne vykonanie pracovných ciest daňovým subjektom (vykonanie presunov, uskutočnenie pobytov v hoteloch, uskutočnenie pracovných stretnutí, výsledky pracovných ciest, atď.), pretože sa ich za daňový subjekt nezúčastnila a nie je spôsobilá ako svedok tieto skutočnosti potvrdiť. Správca dane neprijal ani návrh daňového subjektu porovnať hospodárske výsledky za minulé obdobia z dôvodu, že toto porovnanie nie je dôkazom o uskutočnení pracovných ciest a ani návrh ustanoviť znalca - špecialistu pre komoditu kávy, ktorý by sa vyjadril k potrebe absolvovania pracovných ciest, pretože znalec nie je spôsobilý dokázať uskutočnenie pracovných ciest.

7. Pokiaľ ide o podanie žalobcu zo dňa 18.12.2017 „VYJADRENIE K ODPOVEDI NA ŽIADOSŤ ZO DŇA 06.12.2017, NÁMIETKA ZAUJATOSTI DAŇOVÉHO ÚRADU KOŠICE, PREDLOŽENIE DÔKAZOV“, správca dane k negatívnemu vyjadreniu týkajúcemu sa požiadavky na doklady za iné, ako kontrolované zdaňovacie obdobia, poukázal na povinnosti daňových subjektov uvedené v § 26 ods. 7 Daňového poriadku a považoval požiadavku na tieto doklady v rámci výkonu správy daní za oprávnenú. K námietke zaujatosti správca dane skonštatoval, že odpoveď na podanú námietku bola daňovému subjektu zaslaná dňa 17.01.2018, pričom námietka zaujatosti nebola akceptovaná. K predloženým fotografickým dôkazom správca dane uviedol, že návrh fyzického overenia a obhliadky týchto predmetov nepovažuje za potrebný, pretože snímky uvedených predmetov a samotné tieto predmety mohli byt' získané kedykoľvek, kdekoľvek a kýmkoľvek. Mal za to, že tieto predmety nedokazujú a nepreukazujú, že boli obstarané v roku 2015, že ich obstaral na zahraničných pracovných cestách žalobca a že boli získané v súvislosti s deklarovanými pracovnými cestami. Neobsahujú ani žiadne nadobúdacie doklady (napr. doklady o nákupe, iné potvrdenia, miesta nadobudnutia, sumy, dátumy, atď.). Tieto predmety podľa správcu dane nepreukazujú, že sa preverované zahraničné pracovné cesty uskutočnili. K dôkazom č. 10 a 11, ktorými sú čestné prehlásenie vystavené spoločnosťou NIMIT & VINGS o uskutočnení pracovných stretnutí v roku 2015 so zástupcami tejto spoločnosti a čestné prehlásenie vystavené obchodným zástupcom spoločnosti KWK Internationalz dňa 30.11.2017 o uskutočnení pracovného stretnutia v Kyjeve správca dane uviedol, že sa jedná o písomností v anglickom jazyku, bez dátumu, s nečitateľným podpisom, predložené písomnosti sú podľa správcu dane nezrozumiteľné a čestné prehlásenie nie dôkazom v daňovom konaní. K dôkazu č. 12 - čestné prehlásenie vystavené C. D. E., v ktorom ako konateľka spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. ako svedok potvrdzuje, že organizačne z hľadiska dopravy a ubytovania zabezpečovala pre daňový subjekt a jeho konateľa v roku 2015 a v roku 2016 pracovné cesty, ktoré následne riadne vyúčtovala vystavením daňových dokladov, správca dane uviedol, že nemá pochybnosti o tom, že C. D. E. doklady vystavila a pri výsluchu ako svedok by potvrdila vystavenie faktúr, zabezpečenie dopravy a ubytovania. C. D. E. však nie je osobou, ktorá by ako svedok mohla potvrdiť vykonanie zahraničných pracovných ciest daňovým subjektom (vykonanie presunov. uskutočnenie pobytov v hoteloch, uskutočnenie pracovných stretnutí, výsledky pracovných ciest, atď.), pretože sa ich za daňový subjekt nezúčastnila, tieto skutočnosti reálne, v danom čase, nemohla vnímať vlastnými zmyslami, teda podľa správcu dane nie je spôsobilá ako svedok tieto skutočnosti priamo potvrdiť. K dôkazu č. 13. - pražiarenský stroj zakúpený a riadne prevádzkovaný žalobcom a k dôkazu č. 14. produkcia kávy vlastnej značky správca dane uviedol, že tieto predmety nepreukazujú reálne vykonanie zahraničných pracovných ciest. Na základe predložených dôkazov správca dane skonštatoval, že žalobca v predĺženej lehote 45 dní, ktorá uplynula dňa 05.01.2018, ani doposiaľ žiadne ďalšie dôkazy nepredložil.

8. Ďalej správca dane preveroval, či dodávateľ preverovaných faktúr – AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. vykonal účtovanie týchto faktúr, či tieto faktúry boli predmetom príjmov (výnosov) v AGENTÚRE ALBATROS s.r.o, Zamestnanci správcu dane vykonali dňoch 27. - 29.11.2017 analýzu údajov tohto účtovníctva. Poukázal na to, že výsledkom analýzy bolo zistené, že žiadne z preverovaných dokladov, faktúry, resp. ich čísla, ani fakturované sumy, vystavené pre daňový subjekt sa v účtovníctve nenachádzajú. Na účtoch záväzkov (dodávatelia) sa nenašli žiadne údaje o nákupe leteniek a dokladov o ubytovaní, ktoré boli priložené k preverovaným faktúram. Preverované faktúry neboli predmetom výnosov v účtovníctve spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o..

9. Na základe vykonaného dokazovania správca dane skonštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení presunov osoby konateľa, p. A., služobnými autami na letiská a späť, nepredložil žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení presunov osoby konateľa, p. A., lietadlami, k preverovaným faktúram neboli podľa správcu dane priložené faktúry od dodávateľov leteniek ako dôkazy o ich nákupe, tieto faktúry sa nenašli ani v účtovníctve spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. Neobvyklou skutočnosťou u všetkých preverovaných faktúr bolo, že ceny uvedené na priložených letenkách obsahovali sumy zhodné so sumami uvedenými na preverovaných faktúrach. v časti „Popis“ text 1, ceny za letenky. To znamená, že spoločnosť AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. nemala z predaja leteniek pre žalobcu žiaden zisk. Pre tieto právne úkony v spoločnosti AGENTURA ALBATROS s.r.o. podľa správcu dane absentuje riadny podnikateľský dôvod, ktorým je predovšetkým dosahovanie zisku. Žalobca taktiež nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o ubytovaní v hoteloch. Žiadna z preverovaných faktúr neobsahuje ako prílohu tieto doklady, ktoré prvotne a výlučne preukazujú sumy fakturované za ubytovanie. Správca dane nemal za preukázané od akých subjektov a na základe akých dokladov dodávateľ nakúpil ubytovanie v hoteloch, teda na základe čoho dodávateľ dospel k fakturovaným cenám za ubytovanie. Priložené doklady „Prepaid Voucher“ takýmito dokladmi podľa správcu dane nie sú, nakoľko neobsahujú žiadnu cenu platenú za ubytovanie. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy o reálnej prítomnosti a reálnom pohybe osoby konateľa, p. A., v daných destináciách, nepredložil dôkazy k vyúčtovaniam pracovných ciest, a to doklady o iných výdavkoch, platení „miestnej dani“, resp. „dani“, o výdavkoch na „repre“, alebo „cestovné za taxi“, nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, že zahraničné pracovné cesty boli uskutočnené ako pracovné (pre potreby vlastnej podnikateľskej činnosti). Konštatoval, že žiaden z predložených predmetov označených kontrolovaným subjektom ako dôkazy nepreukazuje, že sa preverované zahraničné pracovné cesty uskutočnili. Ani ďalšie navrhnuté dôkazy nie sú podľa správcu dane spôsobilé uskutočnenie pracovných ciest preukázať.

10. Na základe týchto zistení, v kontexte s nedostatočným preukázaním uskutočnenia zahraničných pracovných ciest, správca dane nadobudol presvedčenie a tvrdí, že preverované faktúry spoločnosť AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. vystavila pre žalobcu iba fiktívne. Účelom takto deklarovaných obchodných vzťahov bolo zníženie základu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 u kontrolovaného daňového subjektu,. s cieľom zníženia jeho daňovej povinnosti.

11. Preto správca dane prijal záver, že zaúčtované náklady uvedené v celkovej výške 46.849,24 Eur, nie sú daňovými výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ako to ustanovuje .

12. Ďalej správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt zaúčtoval na základe dokladu s názvom v záhlaví „Proforma Invoice“ a „Abide“ sumu 8.068,87 Eur. Poukázal na to, že doklad neobsahuje pečiatku a podpis, vyhotovený je v anglickom jazyku, doklad obsahuje sumy 16.700.00, 1.250,00 a 17.950,00 v USD, ďalší text v anglickom jazyku je nezrozumiteľne popísaný nejakými číslami perom. K dokladu je pripojený „účtovný doklad žalobcu, obsahujúci sumu 16.361,40 Eur, zaúčtovanú na účte DAL 321000, sumu 8.068,87 Eur, zaúčtovanú na účte MD 501000 - spotreba materiálu a sumu 8.292,53 Eur zaúčtovanú na účte MD 042000 - obstaranie hmotného investičného majetku. K nákladom vynaloženým na spotrebu materiálu v sume 8 068,87 Eur správca dane uviedol, že o doklade DF 3020150104 bolo účtované ako o dodávateľskej faktúre, zaúčtovanej na účet nákladov, spotreba materiálu, doklad nespĺňal zákonnú podmienku zrozumiteľnosti účtovného dokladu (bol vyhotovený v anglickom jazyku) podľa o účtovníctve. Z dokladu predloženého ku kontrole podľa jeho názoru nebolo možné spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovného prípadu, preto sa považuje uplatnenie sumy vo výške 8.068,87 Eur ako daňového výdavku za nepreukázateľné. Na základe týchto dôvodov správca dane prijal záver, že zaúčtovaný náklad uvedený v celkovej výške 8.068.87 Eur, nie je daňovým výdavkom preukázateľne vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ako to ustanovuje .

13. Správca dane na sumy nákladov neuznaných za daňové výdavky, uvedené v časti II. bod 1.3.A.9. vo výške 46.849,24 Eur a bod 1.3.B.3 vo výške 8.068,87 Eur rozhodnutia aplikoval ustanovenie a . Záverom konštatoval, že výsledkom daňovej kontroly z dôvodu nedostatočného preukázania vynaloženia výdavkov na daňové účely bola úprava - zvýšenie základu dane podľa vo výške 54.918,11 Eur. Upravený základ dane po daňovej kontrole

predstavoval 60.490,02 Eur, 22 % daň z tohto základu je 13.307,80 Eur. Rozdiel dane po daňovej kontrole a priznanej dane predstavuje sumu vo výške 12.081,98 Eur.

14. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 04.07.2018, pričom odvolacie dôvody z väčšej časti zodpovedajú žalobným dôvodom uvedeným v správnej žalobe žalobcu.

15. Žalovaný rozhodnutím č. 101848612/2018 zo dňa 19.09.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie správcu dane (správneho orgánu prvého stupňa), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 12.081,98 Eur, a to z dôvodu, že považoval všetky odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené.

16. Vo vzťahu k námietke osobného doručenia výzvy na predloženie dôkazov dňa 15.11.2017, ktoré žalobca označuje za výsluch svedka – konateľa uviedol, že aj keď správca dane vo vyhotovenom úradnom zázname (č. 102481345/2017) priznáva, že okrem doručenia výzvy sa konateľa daňového subjektu spýtal, či účtovníctvo spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. viedla p. G., mal za to, že táto skutočnosť však nie je dôvodom na tvrdenie, že správca dane pri doručení výzvy, donútil konateľa k odpovediam na jeho otázky, pričom žalobca neuvádza žiadne konkrétne otázky, na ktoré bol konateľ donútený správcovi dane odpovedať.

17. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že dôkazy, ktoré daňový subjekt k preukázaniu pracovných ciest predložil, nie sú postačujúcim dôkazom o tom, že pracovné cesty sa aj reálne uskutočnili. Nie správca dane, ale daňový subjekt musí vedieť, akými konkrétnymi dôkazmi v súvislosti s fakturovanými cestami disponuje, a tieto je povinný správcovi dane predložiť. Takýmito dôkazmi (okrem dôkazov uvedených správcom dane) mohli byt napríklad aj pečiatky v cestovnom doklade (pase), ktoré by daňový subjekt (vzhľadom na destinácie, ktoré mal navštíviť) v cestovnom doklade nepochybne mal a ktoré by preukázali, že žalobca pracovné cesty v danom čase aj vykonal, prípadne iné priame dôkazy, ktoré by nepochybne súviseli so zaúčtovanými nákladmi na pracovné cesty a ich účelom. Žalobca také dôkazy v priebehu daňovej kontroly nepredložil, pričom bolo predovšetkým v záujme daňového subjektu, aby uchoval a správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré by mohli preukázať priamu súvislosť s nákladmi na zaúčtované pracovné cesty.

18. Dôkazy, ktorých fotodokumentáciu žalobca predložil a ktorými sú magnetky, tričká, popolník, mapy, propagačné materiály z plantáže, vzorky kávy, špeciálne servírovacie predmety na podávanie kávy, nie je podľa názoru žalovaného možné akceptovať ako priame a relevantné dôkazy, pretože nepreukazujú nie len to, že by boli zadovážené samotným žalobcom, ale, len na základe ich existencie. nie je možné preukázať ani to, že boli zakúpené (nadobudnuté) v čase konania zaúčtovaných pracovných ciest a v uvádzaných destináciách. Považoval za potrebné uviesť, že samotná existencia mincí (rovnako, ako aj ostatných predmetov) nepreukazuje, že mince doviezol daňový subjekt práve zo sporných pracovných ciest. Žalobca uskutočňoval pracovné cesty ako právnická osoba, ktorá má povinnosť preukázať náklady vynaložené na tieto pracovné cesty, a preto je povinná uchovávať doklady (aj o výmene eur na príslušnú inú menu), pretože aj to môže slúžiť ako dôkaz preukazujúci, že fakturované pracovné cesty aj reálne uskutočnil. Žalobca však nepredložil žiadny dôkaz o výmene platidiel v žiadnej z krajín, ktoré mal navštíviť. Žalovaný nemohol akceptovať ako relevantný dôkaz o uskutočnení ciest fotodokumentáciu predmetov vyhotovenú v kancelárií právneho zástupcu, pretože z takýchto dôkazov podľa názoru žalovaného nie je možné zistiť kedy, kde a kým tieto predmety boli zakúpené, resp. dodané. Konštatoval, že tvrdenie, že žalobca nepovažoval za potrebné vyhotovovať správy, resp. záznamy zo služobných ciest z dôvodu, že je jediným konateľom spoločnosti, ktorý sa zodpovedá len sám sebe a nepotrebuje sa zaťažovať zbytočnou byrokraciou je nesprávne a v neprospech žalobcu, pretože vyhotovené správy by v kontexte s inými dôkazmi overiteľnými dôkazmi napr. aj výmenou platidla, informáciami o rokovaniach a pod., mohli byť jedným z dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie pracovných ciest a ich súvislosť s vykonávanou činnosťou.

19. Žalovaný mal za to, že žalobca opomenul uviesť priamu súvislosť, resp. predložiť priamy dôkaz o tom, že tieto predmety daňový subjekt aj reálne v týchto krajinách aj zakúpil, prípadne iným spôsobom zabezpečil, a to práve pri pracovných cestách, ktorých výdavky (náklady) v roku 2015 zaúčtoval do daňových výdavkov (nákladov). Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil náklady na sporné pracovné cesty do daňových nákladov (do uvedených destinácií necestoval ako súkromná fyzická osoba) bol podľa

názoru žalovaného povinný zabezpečiť na preukázanie týchto výdavkov (nákladov) dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu. resp. vznik nárokov na uznanie týchto nákladov v zmysle daňových zákonov. Priamym dôkazom preukazujúcim uskutočnenie pracovných ciest podľa žalovaného nie sú ani predložené čestné prehlásenia, na základe ktorých daňový subjekt tvrdí, že predložil správcovi dane potvrdenia obchodných partnerov, ktorí na rozdiel od pracovníčky spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. skutočne reálne osobne absolvovali s konateľom žalobcu v konkrétny deň, na konkrétnom mieste, obchodné stretnutie. Predložené potvrdenie obchodného zástupcu spoločnosti KWK International Olega Strijskij, ktorý vo svojom potvrdení zo dňa 30.11.2017 uviedol, že v dňoch 03.01.2016 až 07.01.2016 obchodne rokoval s p. A., majiteľom spoločnosti Kávy sveta s.r.o. v Kyjeve, podľa žalovaného nie je dôkazom preukazujúcim odôvodnenosť daňových nákladov za rok 2015. V potvrdení vystavenom H. I. J., riaditeľkou medzinárodných operácií spoločnosti NIMIT & VINGS so sídlom v Arabských Emirátoch, Ajman, sa síce uvádza, že sa osobne stretla s konateľom daňového subjektu, neuvádza sa však, že to bolo v roku 2015, rovnako ako nepotvrdzuje, že osobné stretnutia s podnikateľmi v oblasti produkcie, predaja a vývozu a dovozu kávy, ktoré organizovala, sa na uvedených miestach a v uvedených dátumoch aj uskutočnili, ako to tvrdí žalobca. Nekonkrétne a nepreukazné je podľa žalovaného aj potvrdenie vystavené osobou K. L. K. obsahujúce vyhlásenie, že v roku 2015 organizoval niekoľko obchodných stretnutí pre pána A. s výrobcami a distribútormi kávy. Z potvrdenia však nie je známe kedy, kde a s kým mali byť ním organizované stretnutia uskutočnené.

20. V súvislosti námietkou žalobcu, že v oboznámení s výsledkami kontrolných zistení správca dane neurčil lehotu na vyjadrenie sa k oboznámeniu žalovaný uvádza, že zo znenia ustanovení Daňového poriadku, upravujúcich postup pri daňovej kontrole mu táto povinnosť nevyplývala a ani samotný daňový subjekt vo svojom odvolaní neuvádza aké ustanovenie správca dane podľa jeho názoru týmto svojim konaním porušil. Správca dane zaslaným oboznámením informoval žalobcu o výsledku svojich zistení a v prípade, že žalobca mal potrebu sa k týmto zisteniam vyjadriť, mohol toto svoje právo, uplatniť bez ohľadu na to, či mu správca dane určil lehotu na vyjadrenie, alebo nie, čo v konečnom dôsledku aj vykonal podaním zo dňa 12.02.2018.

21. Vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke zaujatosti uviedol, že na to, aby správca dane rozhodoval o podanej námietke zaujatosti, musia byt' splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení, čo v danom prípade splnené nebolo. Preto správca dane vydal vo veci oznámenie, ktorým žalobcovi túto skutočnosť oznámil. Správcu dane k námietkam zaujatosti uvedených daňovým subjektom (na ktorej trval aj vo vyjadrení v protokole z kontroly) uviedol, že námietky zaujatosti boli zamietnuté, čo je síce nepresná formulácia uvedeného ustanovenia, t. j. že „na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada“, vyjadruje však tú istú skutočnosť. V kontexte s uvedeným považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu, že v daňovej kontrole konali vylúčené osoby, opakovane uvádzané v podanom odvolaní.

22. K námietkam. ktoré žalobca uvádza v súvislosti s jeho požiadavkou nahliadnuť do spisu a s obvinením správcu dane, že mu neumožnil nahliadnuť do spisu z dôvodu, že by z neho bolo možné dokázať nezákonnosť daňovej kontroly žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa dňa 19.12.2017 na daňový úrad dostavil za účelom predloženia dokladov, na ktoré ho správca dane vyzval a nie za účelom nazretia do spisu. Správca dane nemal pripravený spis, na ktorom pracoval v takom stave, aby mohol žalobcovi umožniť ihneď do spisu nahliadnuť, preto mu navrhol, aby sa dohodli na čase (poobede alebo nasledujúci deň), kedy príde do spisu nahliadnuť. Žalobca však následne už o nahliadnutie do spisu neprejavil záujem. Priznal, že o nazretí do spisu sa nevyhotovuje zápisnica ako to nesprávne uviedol správca dane, avšak táto nesprávnosť podľa žalovaného nič nemení na skutočnosti, že žalobca nemal záujem nazrieť do spisu v inom čase (momente) ako ihneď po vznesení tejto požiadavky, pričom považoval za nepochybné, že na to, aby mohol žalobca do spisu nazrieť bolo potrebné spis prezrieť, vybrať doklady podliehajúce daňovému tajomstvu, čo si vyžaduje istý čas. Preto námietky a obviňovanie správcu dane (ničím nepreukázané informácie o tretej osobe), ktoré žalobca v súvislosti s nazretím do spisu v podanom odvolaní uviedol, považoval za domnienky a tvrdenia, ktoré žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom preukazujúcim tvrdenú skutočnosť o „úprave“ spisu, v dôsledku čoho, by ďalšie nazeranie do spisu nemalo pre žalobcu relevantný význam. Pravdivou skutočnosťou podľa žalovaného zostáva len to, že žalobca správcu dane o nazretie do spisu v priebehu kontroly už nepožiadal.

23. Konštatoval, že okolnosti súvisiace s predvolaním C. E., doručením, resp. nedoručením výzvy na predloženie účtovníctva spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. a informáciami o tom, do kedy bola menovaná konateľkou tejto spoločnosti, kto bol zodpovedný za účtovníctvo nepovažoval za relevantné skutočnosti, majúce vplyv na vyrubený rozdiel dane. C. E., ktorá v čase kontroly už nebola konateľkou spoločnosti AGENTURA ALBATROS s.r.o., pričom spoločnosť bola v konkurze, nedisponovala účtovníctvom tejto spoločnosti, a preto ju správca dane na predloženie účtovníctva už nevyzýval a ani to nepovažoval za podstatné pre posúdenie sporných faktúr. Samotná skutočnosť, že menovaná potvrdila zaúčtovanie sporných faktúr do výnosov spoločnosti je podľa žalovaného len jej tvrdením, ktoré nemá oporu v účtovníctve tejto spoločnosti, nakoľko výsledkom preverenia účtovníctva spoločnosti bolo zistenie, že faktúry za letenky a ubytovanie, vystavené pre žalobcu, neboli v účtovníctve (vo výnosoch) tejto spoločnosti zaúčtované. K rovnakému zisteniu dospel správca dane aj pri preverení účtovníctva spoločnosti v elektronickej forme. Tvrdenia o úmyselných zásahoch do účtovníctva a odstránení práve položiek týkajúcich sa žalobcu, ktorými v odvolaní argumentuje, žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani dôkazmi predloženými k odvolaniu (dokladmi zo spisu vedeného na polícii), pretože ani z uvedených dokladov nie je známy obsah šanónov, t. j., aké konkrétne listinné účtovné doklady sa v šanónoch odovzdávaných polícií nachádzali. V dôsledku uvedeného nepovažoval za pravdivé ani tvrdenie, že s účtovníctvom bolo úmyselne manipulované, keďže preukázané nie je ani to, že o faktúrach za letenky a ubytovanie, vystavených pre žalobcu, bolo reálne účtované.

24. K námietke žalobcu, že na základe neúplného účtovníctva, ktoré správca konkurznej podstaty predložil správcovi dane, nemôže byť vykonaný relevantný záver o tom, že spoločnosť AGENTÚRA ALBATROS s.r,o. faktúry vystavené žalobcovi nezahrnula do svojich zdaniteľných príjmov, žalovaný uviedol, že spoločnosť AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. nepodala za rok 2015 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, čo znamená, že do svojich zdaniteľných príjmov nezahrnula a nepriznala nie len príjmy, ktoré mala dosiahnuť za úhradu faktúr vystavených pre žalobcu, ale ani žiadne iné zdaniteľné príjmy, ktoré v tomto zdaňovacom období dosiahla. Z uvedeného dôvodu nie je možné podľa žalovaného pravdivosť tvrdení žalobcu tykajúcu sa úplnosti, resp. neúplnosti účtovníctva spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. preveriť, pričom mal za to, že nie je rozhodujúce, ktorá z konateliek mala splniť povinnosť podať daňové priznanie za rok 2015, a túto povinnosť nesplnila.

25. Za nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalobcu týkajúca sa nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu použitého vo vyrubovacom konaní. Protokol z kontroly bol vyhotovený na základe vykonaných dôkazov, pričom rozhodujúcim dôkazom je podľa žalovaného zistená a uvedená skutočnosť, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne priame a konkrétne dôkazy, ktorými by preukázal, že pracovné cesty reálne uskutočnil, a tiež, že ich uskutočnil v súvislosti s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti. Považoval za nesporné, že len faktúra a z internetu vytlačená letenka a doklad na ubytovanie, ktoré je možné nie len objednať a vytlačiť, ale následne aj stornovať, nie sú bez ďalšieho preverenia a preukázania konkrétnymi dôkazmi o uskutočnení cesty a o preukázaní jej súvislosti s vykonávanou podnikateľskou činnosťou, relevantnými dôkazmi preukazujúcimi tvrdenú skutočnosť.

26. Žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a nie na strane správcu dane, ktorý dokazovanie vedie. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, čo podľa žalovaného žalobca zjavne nesplnil.

27. Žalovaný záverom poukázal na tú skutočnosť, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle príslušných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Je to podmienka vecnosti (výdavky musia byt' vynaložené na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov), podmienka preukázateľnosti (daňový subjekt musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byt' zaúčtovaný). Keďže podmienku preukázateľnosti žalobca nesplnil, nie je podľa jeho názoru možné sporné a daňovým subjektom namietané výdavky (náklady) na pracovné cesty považovať za daňový výdavok (náklad) v zmysle ustanovenia . Mal za to, že v rozpore s ustanoveniami žalobca zaúčtoval do daňových výdavkov (nákladov) náklady na zakúpený pražiarenský stroj a náklady na pracovné cesty v celkovej sume 54.918,11 Eur.

II.

Správna žaloba

28. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „predchádzajúci správny súd“) dňa 10.12.2018 sa žalobca domáhal prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 101848612/2018 zo dňa 19.09.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101124515/2018 zo dňa 07.06.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 12.081,98 Eur. Žalobca v žalobe žiadal zrušiť okrem preskúmavaného rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň žiadal priznať žalobcovi náhradu trov konania.

29. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa , e), f) a g) . (ďalej aj „“), a to nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

30. Poukázal na „neformálnu výzvu“ správcu dane zo dňa 17.10.2017, kde viacero z dokladov, ktoré požadoval správca dane vo výzve predložiť bolo vyhotovených v anglickom jazyku a jeden doklad bol vystavený v aj maďarčine. Správca dane vyzval žalobcu len na preloženie pokladničného dokladu č. P 1509049 zo dňa 03.09.2015 vystaveného v maďarskom jazyku, pričom znenie v angličtine vystavených dokladov v tomto štádiu žiadnym spôsobom nenamietal, pričom nežiadal ani o úradný preklad. Vysvetlenie k sporným účtovným dokladom odovzdal konateľ žalobcu osobne spolu s požadovanými dokladmi dňa 07.11.2017 do rúk zamestnanca správcu dane, ktorý sa po požadované doklady dostavil do prevádzky žalobcu osobne a sám, pričom o tomto úkone nespísal v reálnom čase žiaden záznam, prevzatie dokladov potvrdil až dodatočne, dňa 15.11.2017. Vo vzťahu k ďalšej výzve správcu dane zo 13.11.2017 uviedol, že opätovne zamestnanec správcu doručil účtovníčke žalobcu zo svojej osobnej pracovnej schránky e-mail, pričom ani v tomto prípade (rovnako aj vo výzve zo dňa 17.10.2017) neurčil na predloženie dokladov žiadnu lehotu a žalobcu ani žiadnym spôsobom nepoučil o následkoch jej nesplnenia. Výzva podľa žalobcu neobsahovala dátum, identifikáciu osôb konajúcich v mene správcu dane, pečiatku, hlavičku správcu dane, sp. zn. a pod.. Jednalo sa teda opäť len o neformálnu výzvu, ktorá však obsahovala požiadavku na predloženie dokladov aj za ďalšie účtovné obdobia rokov 2013, 2014 a 2016, hoci k rozšíreniu daňovej kontroly nedošlo, požiadavka ktorá tak bola podľa žalobcu jednoznačne v rozpore s § 46 ods. 4 Daňového poriadku.

31. Žalobca poukázal tiež na procesný úkon správcu dane, ktorý sa uskutočnil dňa 15.11.2017 o 11.00 hod., kedy sa dostavil zamestnanec správcu dane do kaviarne žalobcu na F. M. N. XX J. D. , ktorá bola v tom čase v plnej prevádzke. Na stretnutí už bol prítomný aj právny zástupca žalobcu. Zamestnanec žalobcu mal poučiť prítomných o tom, že konateľ žalobcu musí vypovedať pravdivo a úplne a nič nemá zamlčovať, že nie je oprávnený radiť sa s právnym zástupcom na už položenú otázku a voči právnemu zástupcovi učinil poučenie, že ak bude vstupovať do výsluchu, tak bude trestne stíhaná pre trestný čin marenia spravodlivosti. Potom začal klásť konateľovi žalobcu otázky, ktoré však vôbec nesúviseli s daňovou kontrolou. Týkali sa práve pomerov tretej osoby, spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., najmä preverovania informácií o tom, kto viedol účtovníctvo spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., kde sa nachádza účtovníctvo. Spôsob výsluchu bol podľa názoru prítomného zástupcu nezákonný, netýkal sa podstaty daňového konania, čo bolo namietané právnym zástupcom s ohľadom na sugestívne a kapciózne otázky, tak aj s ohľadom na to, že zamestnanec o výsluchu nevykonával žiadnu zápisnicu. Na požiadavku žalobcu o zápisnicu zamestnanec správcu dane vyhlásil, že týmto nebol vykonávaný žiaden výsluch, ale išlo len o neformálny rozhovor. Až pri odchode predložil zamestnanec žalovaného konateľovi žalobcu výzvu zo dňa 09.11.2017, pričom mal vyhlásiť, že on je len v pozícii doručovateľa. Konštatoval, že skutočnosť, že zamestnanec správcu dane vykonal tento úkon v rozpore so zákonom, nemôže zbaviť správcu dane zodpovednosti za porušenie zákona jednoduchým jeho vyhlásením, že

sa nemohlo jednať o úkon daňovej kontroly, lebo v opačnom prípade by museli byť dodržané určité zákonom stanovené procesné pravidlá.

32. Žalobca uviedol, že Výzva zo dňa 09.11.2017, doručená žalobcovi počas výsluchu dňa 15.11.2017, bola od oznámenia o daňovej kontrole prvým dokumentom správcu dane s navonok formálnymi náležitosťami, kde bola určená lehota na splnenie výzvy, a to 8 dní. Lehotu určená správcom dane vo výzve zo dňa 9.11.2017 považoval za zjavne neprimeraná, a teda v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového poriadku, keďže sa jednalo o predloženie iných dôkazov, nie účtovných dokladov a štandardných príloh, a to vo vzťahu k pracovným cestám realizovaným v krajinách mimo EÚ pred viac ako dvoma rokmi v súčinnosti s osobami žijúcimi a pôsobiacimi v tretích krajinách, s ktorými v tom čase žalobca pre odklad realizácie podnikateľského zámeru z dôvodu predchádzajúcej daňovej kontrole aktuálne nebol v intenzívnom kontakte.

33. Žalobca namietal porušovanie zásady úzkej súčinnosti správcu dane so žalobcom vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď z výzvy nevedel konkretizovať, z akého dôvodu, ktoré z predložených dokladov vnášajú do procesu dokazovania pochybnosti o hodnovernosti reálneho uskutočnenia pracovných ciest konateľa žalobcu. Mal za to, že len všeobecné vyhlásenie správcu dane o tom, že nejaké pochybnosti vznikli, nemôže postačovať na presun dôkazného bremena, keďže kontrolovaný subjekt nemôže vedieť, v čom pochybnosti spočívajú a nemôže preto ani relevantným spôsobom reagovať a odstrániť ich. Postup správcu dane, keď ten za danej situácie odmietol konkretizovať dôvody údajných svojich pochybností je preto podľa žalobcu nie len v rozpore so zásadou správy daní podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku (zásada úzkej súčinnosti), ale aj v rozpore s právom subjektu v daňovej kontrole v zmysle § 45 ods. 1 písm. c), písm. f) Daňového poriadku a postupom správcu dane mu je vedome bránené aj reálne plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovením § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Takýto postup správcu dane zároveň podľa žalobcu hrubo potiera základný účel daňovej kontroly vyplývajúci z § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Zároveň je v rozpore s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku a v konečnom dôsledku podľa žalobcu nemôže viesť k inému záveru ako je ten, že správca dane neuniesol dôkazné bremeno, ktoré sa preto nemohlo zákonným spôsobom presunúť na žalobcu.

34. Žalobca ďalej konštatoval, že správca dane vôbec nereflektoval na podstatu požiadavky riadne doručiť výzvu zo dňa 13.11.2017, ktorá spočívala v tom, že zamestnanec správcu dane v tejto výzve zjavne prekročil svoje oprávnenia, keď bez rozšírenia daňovej kontroly požadoval od žalobcu doklady za účtovné obdobia rokoch 2013, 2014 a 2016, ktoré neboli uvedené v oznámení o daňovej kontrole, na ktorý dokument sám odkazuje. Požiadavka správcu dane preto bola v rozpore s § 46 ods. 4 Daňového poriadku. Z tohto dôvodu žiadal žalobca jej oficiálne doručenie, aby mohol rovnako oficiálne namietať nezákonnosť požiadavky správcu dane.

35. Vo vzťahu k neumožneniu preštudovaniu spisu správcom dane žalobca uviedol, že dňa 19.12.2017 po odovzdaní dokladov požiadal právny zástupca žalobcu o predloženie spisu k jeho nahliadnutiu, kde mu bolo oznámené zamestnancom správcu dane, že z technických príčin nebude môcť do spisu nahliadnuť, aby ho kontaktoval popoludní, prípadne nasledujúci deň, že mu dajú termín. Na požiadavku právneho zástupcu, aby spísal o tom úradný záznam, zamestnanec správcu dane argumentoval, že nemôže spísať ani úradný záznam, keďže práve z tohto dôvodu, že im údajne nefunguje počítačový systém, nie je ani možné nahliadnuť do spisu. Dôvod, pre ktorý chcel právny zástupca nahliadnuť do spisu spočíval v jeho dôvodnom podozrení, ktoré nadobudol z dovtedajšieho postupu zamestnancov správcu dane vykonávajúcich kontrolu, že daňová kontrola nesleduje legitímny účel, čo chcel preveriť práve nahliadnutím do spisu. Konštatoval, že nahliadnuť do spisu po jeho prípadnej dodatočnej úprave zo strany zamestnancov správcu dane stratilo z tohto pohľadu relevanciu. Konštatoval, že o nahliadnutí do spisu sa žiadna zápisnica nespisuje. Mal za to, že od okamihu vznesenia požiadavky žalobcu nahliadnuť do spisu správca dane konal v jasnom zámere, čím skôr a bez toho, aby žalobca dostal šancu reálne uplatňovať svoje práva a najmä relevantným spôsobom ešte pred vyhotovením protokolu spochybniť údajné zistenia z účtovníctva spoločnosti Agentúra Albatros s.r.o., daňovú kontrolu ukončil. Právo nahliadať do spisu podľa žalobcu nevyžaduje splnenie žiadnych osobitných podmienok, s výnimkou, že sa musí jednať o štandardný pracovný čas správcu dane. Výkon tohto práva, resp. posúdenie jeho odopretia, nemôže byt' posudzované podľa toho, či žalobca niekedy pred tým alebo niekedy potom toto právo ešte využil. Trval na tom, že správca dane týmto postupom porušil právo žalobcu vyplývajúce mu z ustanovenia § 23 Daňového poriadku.

36. Žalobca mal za to, že ak by správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 (Základné zásady správy daní) v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 Daňového poriadku, mohol bez problémov ihneď odstrániť pochybnosti správcu dane vyplývajúce údajne z cudzojazyčnosti príloh a chýbajúcich pečiatok a podpisov, ak by mu tieto dôvody spornosti boli oznámené, napr. práve tak, ako to urobil vo vzťahu k dokladu vystavenom v maďarskom jazyku. Správca dane ale volil postup tvrdenia len všeobecných pochybností, čím žalobcu zavádzal a znemožňoval mu reálne a najmä efektívne konať, riadne realizovať svoje práva a rovnako aj plniť svoje povinnosti.

37. Ak mal správca dane pochybností o reálnom uskutočnení pracovných ciest z dôvodu, že prílohy faktúr spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. boli v anglickom jazyku a neboli opatrené pečiatkami a podpismi, ako to sám uvádza, mohol a mal podľa žalobcu na odstránenie tohto zdroja pochybnosti vykonať aj ďalšie navrhované dôkazy, najmä riadne vypočuť žalobcom navrhovaného svedka, C. E., ktorej výsluch žalobca nenavrhoval vykonať na formálne náležitosti faktúr, ale na preukázanie, že pracovné cesty boli reálne vykonané, keďže táto svedkyňa osobne cesty komunikovala s hotelmi, objednávala ubytovanie, vystavovala letenky a napokon v niektorých prípadoch aj osobne viezla konateľa žalobcu na letisko a späť a priamo počas pracovných ciest komunikovala s konateľom žalobcu aj niektoré organizačné záležitosti pod. (pozn. správneho súdu – uvedená osoba bola vypočutá po ukončení daňového konania dňa 24.05.2018).

38. Žalobca v podaní zo dňa 18.12.2017 s označením „PREDLOŽENIE DÔKAZOV“, vložil do podania snímky, fotografie predmetov, ktorých existenciu navrhoval overiť vo vlastných priestoroch alebo na daňovom úrade. Jednalo sa o rôzne predmety: mapy navštívenej oblasti, leták z navštívených kávových plantáží, bankovky a najmä drobné mince, ktoré zostali konateľovi žalobcu z týchto pracovných ciest. V tejto súvislosti žalobca opakovane zdôrazňoval, že sa jedná o predmety zo vzdialených krajín Zeme, ktoré nebolo možné takto, práve v takejto skladbe v akom boli predložené, za tak krátke obdobie zadovážiť, ak by ich nebol konateľ žalobcu, ktorý ich osobne zrealizoval, mal priamo u seba. Osobitne zvýraznil mapu Costa Rica, propagačný leták práve z kávových plantáží v Južnej Amerike, práve z miest plantáží, ktorých návštevu deklaruje v cestovnom príkaze, a tiež mince, ktoré nie je možné obstarať ani v banke a vzorky kávy, dovezené priamo od producentov z navštívených miest Južnej Ameriky. Poukázal na to, že takéto mince môže v zásade reálne na Slovensku mať len ten, kto si ich priniesol z krajiny. V danom prípade sa jedná o päť rôznych exotických mien, a to opäť práve z oblastí, ktoré deklaroval ako osobne navštívené v cestovných príkazoch vystavených dva roky spätne. Správca dane obhliadku týchto predmetov odmietol, čo odôvodnil tým, že ako predmety, tak aj „uvedené snímky mohli byť získané kedykoľvek, kdekoľvek, kýmkoľvek“. Pritom podľa žalobcu z týchto snímok je evidentné, že sú vyhotovené v jednom priestore, ktorým je kancelária právneho zástupcu žalobcu. Ak mal správca dane práve takéto pochybnosti, obratom ich mohol právny zástupca priniesť k obhliadke, prípadne sa mohol domáhať ich predloženia zamestnanec správcu dane kedykoľvek z hodiny na hodinu. Žalobca mal za to, že predkladané dôkazy, samé o sebe nie sú priamym dôkazom, avšak správca dane ich mohol a mal posudzovať v kontexte ostatých dôkazov a vyhodnotiť ich nie len samostatne, ale spolu so všetkými ostatnými dôkazmi, ako aj so všetkým ostatným, čo v konaní vyšlo najavo, okrem iného aj so samotným predmetom podnikania žalobcu a najmä v kontexte dôkazov, ktoré správca dane odmietol vykonať.

39. Žalobca poukázal aj na ďalšie listinné dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, a to potvrdenia obchodných partnerov s ktorými priamo osobne konateľ žalobcu počas nich rokoval alebo prostredníctvom ktorých mu boli sprostredkované stretnutia s inými partnermi. Jednalo sa potvrdenia, ktoré žalobca pracovne označil ako „čestné prehlásenia“ a vystavili ich predstavitelia spoločností NIMIT & VINGS, konkrétne p. H. I. J., riaditeľka medzinárodných operácií, Spojené Arabské Emiráty, Ajman, ktorá potvrdila osobné stretnutie s konateľom žalobcu v roku 2015 a v potvrdení uviedla konkrétne miesta a dátumy stretnutia: 19.03 2015 v Istanbule, 16.04 2015 v Istanbule, 18.06 2015 vo Viedni, 15.08. 2015 v Istanbule, 19.09 2015v Denpasare, 22.10 2015 v Istanbule, 26.11 2015 v Abu Dhabi a 14.12 2015 v Dubaji. Dôvody týchto stretnutí žalobca podľa vlastných slov podrobne objasnil v podaní zo dňa 3.11.2017, pričom správca dane tento dôkaz neuznal z dôvodu, že sa jedná sa o písomnosť v anglickom jazyku, bez dátumu, s nečitateľným podpisom. Žalobca predložil aj potvrdenie o osobnom stretnutí konateľa žalobcu so zástupcom spoločnosti KWK Internacional v Kyjeve, vystavené v anglickom jazyku, ktoré bolo opatrené aj pečiatkou, aj dátumom jeho vystavenia, tento dôkaz správca dane vyhodnotil tak , že predložená písomnosť je nezrozumiteľná, čestné prehlásenie nie je dôkazom v daňovom konaní.

Aj keď tento dôkaz označil žalobca pracovne ako „čestné prehlásenie“, v samotnom jeho obsahu bolo označené ako „confirmation“, čo sa prekladá ako potvrdenie, svedectvo. Listina, vystavená za spoločnosť NIMIT & VINGS p. H. I. J., potvrdzujúca pracovné stretnutia nie je v obsahu samom označená žiadnym názvom. Žalobca mal za to, že správca dane mal preto listiny posudzovať podľa ich obsahu a nie podľa toho, ako ich označil žalobca, a takto jednoducho sa zbaviť povinnosti zaoberať sa vôbec týmito dôkazmi a riadne ich vykonať a najmä vyhodnotiť postupom podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Konštatoval, že zo spôsobu argumentácie správcu dane mal za zrejmé, že správca dane si ňou len účelovo zjednodušoval odôvodňovanie svojho budúceho rozhodnutia, pričom o ich neuznaní pre údajnú nezrozumiteľnosť sa žalobca po prvý krát dozvedel až 6.2.2018, t. j. len pár dní pred vypracovaním protokolu, ktorým bola daňová kontrola ukončená. Zvýraznil , že k potvrdeniu pracovných ciest p. K. L. K., ktorá v e-mailovej komunikácii potvrdila, že v roku 2015 sprostredkovala konateľovi žalobcu tam uvedené pracovné stretnutia sa správca dane ani len nevyjadroval, po celý čas ho ignoroval, ako keby tento dôkaz vôbec neexistoval.

40. K zisteniam ohľadom nákladov vynaložených na spotrebu materiálu – dodávateľská faktúra č. 3020150104 zo dňa 29.4.2015 od dodávateľa Abide Ic Ve Dis Ticaret Limited Sirketi, účtovný zápis na sumu 8.068,87 Eur žalobca poukázal na tú skutočnosť, že správca dane v bode 2. oboznámenia so zistenými skutočnosťami zo dňa 25.01.2018 konštatuje: „Písomný doklad v anglickom jazyku je nezrozumiteľný. Na účte 321000 sa účtujú faktúry od dodávateľov, tento doklad náležitosti faktúry nemá. Jeho zaúčtovanie na účtoch 042000 - obstaranie hmotného investičného majetku a 501000 – spotreba materiálu v uvedených sumách nie je preukázaná. Suma 8.068,87 Eur zaúčtovaná na účte MD 501000 z dôvodu nepreukázateľnosti sa nepovažuje za výdavok na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Účtovanie o sume 8.292,5 na účte 042000 - obstaranie hmotného investičného majetku je nepreukázateľné.“ Žalobca konštatoval, že ak dôvodom nepreukázateľnosti účtovania tohto dokladu je opäť jeho nezrozumiteľnosť, lebo je vyhotovený v anglickom jazyku, správca dane mohol a mal vyzvať žalobcu na jeho preklad, práve tak, ako to urobil s dokladom v maďarčine. Uviedol, že pečiatka nie je aj v zmysle usmernení žalovaného podstatnou náležitosťou daňového dokladu. Na preukázanie reálnej existencie predmetu dodávky, ktorý je možné podľa žalobcu identifikovať aj keď je v angličtine, navrhoval žalobca opakovane jeho obhliadku aj z dôvodu, že vo výzve zo dňa 17.10.2017 správca dane zameral svoje preverovanie aj na doklad o kúpe pražiarenského stroja. Uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 03.11.2017 žalobca k tomuto dokladu uviedol, že sa jedná o nákup pražiarenského stroja, avšak na toto vyjadrenie správca dane po celý čas nereagoval a tvrdí, že z dôvodu jeho znenia v anglickom jazyku sa jedná o „nezrozumiteľný písomný doklad“.

41. Žalobca poukázal tiež na tú skutočnosť, že s ohľadom na zistenie, že účtovníctvo spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. nie je spôsobilým dôkazom a správca dane napriek tomu o zistenia z neho opiera svoje závery, navrhol zabezpečiť do spisu znalecký posudok, ktorý pre účely trestného konania vypracovala súdna znalkyňa z odboru Ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctva a daňovníctva, kontroling, C. J. A., znalecký posudok č. 3/2017 zo dňa 20.03.2017, pričom napriek návrhu žalobcu, správca dane ani tento dôkaz nezabezpečil do spisu a vyhlásil že nevie, čo by mal preukazovať.

42. Vo vzťahu k protokolu žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že správcovi dane bolo doručené vyjadrenie žalobcu k Oboznámeniu v čase, keď protokol už bol viac ako dva týždne spracovaný, správca dane všetky ďalšie predložené dôkazy, ktoré boli prílohou tohto vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.2.2018 (doručované 27.2.2018), vrátane prekladov potvrdení obchodných partnerov ignoroval a fixoval stav spred 25.01.2018, ktorý s ohľadom na po tomto termíne predložené návrhy, dôkazy, vyjadrenia, námietky (vo vzťahu ku ktorým nezmeškal žalobca žiadnu lehotu určenú správcom dane alebo zo vyplývajúcu zákona), nemôže za žiadnych okolností podľa žalobcu obstáť.

43. Žalobca poukázal na výsluch svedka C. E., ktorý správca dane vykonal až po ukončení daňového konania dňa 24.05.2018, ktorá uviedla, že žalobca objednával služby ústne. Na otázku, aby sa svedkyňa vyjadrila k zisteniam, že spoločnosť AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. nevytvárala z nákupu a predaja služieb zisk, svedkyňa objasnila, že tomu tak nie je, že napr. letecké spoločnosti (ktorých letenky vystavovali) neposkytovali provízie vopred, ale až dodatočne, t. j. že pri dosiahnutí určitého obratu vyplácali dodatočne provízie (z tohto obratu). Svedkyňa sa taktiež vyjadrila, že účtovníctvo spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. mala spracovávať spoločnosť blízka druhej konateľke. Vo vzťahu k tomuto dôkazu žalobca poukázal na to, že správca dane ani žalovaný ho nikdy riadne nevyhodnotili, len bez ďalšieho skopíroval celú výpoveď do rozhodnutia.

44. Vo vzťahu k tvrdeniu správcu dane, že preverované faktúry boli vystavené firmou AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. pre žalobcu iba fiktívne, pričom účelom takto deklarovaných obchodných vzťahov bolo zníženie základu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 u kontrolovaného subjektu, s cieľom zníženia jeho daňovej povinnosti, mal žalobca za to, že ak správca dane opiera svoje rozhodnutie o tak závažné tvrdia, je povinný tento základ svojho rozhodnutia riadne preukázať, teda týmto zásadným vyhlásením prevzal sám na seba dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatnených výdavkov na pracovné cesty a ich súvis s jeho podnikateľskou činnosťou, keďže tvrdí, že tieto výdavky sú fiktívne a s cieľom zníženia daňovej povinnosti. Podľa názoru žalobcu správca dane tieto závery opiera jedine o účtovníctvo spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., ktoré vychádzajúc z iného navrhnutého dôkazu - znaleckého posudku v trestnom konaní, ktorého obsah nesporne je správcovi dane z konkurzného spisu zrejmý, nemôže byť podľa žalobcu spôsobilým dôkazom. Trval na tom, že rozhodnutie správcu dane je svojvoľné, bez náležitého odôvodnenia a ako celok nezákonné.

45. Za podstatné z hľadiska prejednávanej veci žalobca považoval to, či procesný postup správcu dane vôbec dával žalobcovi v daňovej kontrole reálnu možnosť v skutočne primeraných lehotách a s pocitom právnej istoty legitímneho predvídania ďalšieho postupu zamestnancov správcu dane skutočne riadne vykonávať svoje práva a plniť svoje povinnosti.

46. Žalovaný podľa žalobcu celkom opomína dôvody, ktoré správca dane počas daňovej kontroly uviedol, a pre ktoré údajne nadobudol pochybnosti o dôvodnosti zaúčtovania pracovných ciest, ktoré žalobca preukazoval priamymi dôkazmi, t. j. práve letenkami a dokladmi o ubytovaní.

47. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že v potvrdení partnera NIMIT&VINGS o obchodných stretnutiach sa údajne len všeobecne uvádza, že tieto stretnutia sa uskutočnili v roku 2015, nakoľko riaditeľka tejto spoločnosti nad rámec očakávaní žalobcu s ohľadom na odstup času, v potvrdení absolútne presne uviedla každý dátum a miesto stretnutia, a to: 19.03 2015 v Istanbule, 16.04.2015 v Istanbule, 18.06.2015 vo Viedni, 15.08.2015 v Istanbule, 19.09.2015 v Denpasare, 22.10.2015 v Istanbule, 26.11.2015 v Abu Dhabi a 14.12 2015 v Dubaji. Nekonkrétne a nepreukázané je aj údajne potvrdenie vystavené osobou K. K. L. obsahujúce vyhlásenie, že v roku 2015 organizovala obchodné stretnutia konateľa žalobcu s výrobcami a distribútormi kávy, žalovaný však opomína, že táto osoba, aj keď pre odstup času nevedela uviesť presné dátumy, uviedla presné miesta, a to: Brazília, Mexiko, Kolumbia, Kostarika, Spojené arabské emiráty, Turecko, Indonézia a India. Zároveň potvrdila, že sa jednalo o obchodné stretnutia konateľa žalobcu, B. A..

48. Žalobca mal za to, že žalovaný mal posúdiť, či spôsob, akým správca dane s týmito dôkazmi nakladal v daňovej kontrole, z ktorého vyšiel tento hlavný dôkaz pre vyrubovacie konania - PROTOKOL, bol alebo nebol v súlade so zákonom, t. j. či protokol je alebo nie je zákonným dôkazom.

49. Žalobca zvýraznil, že vzhľadom na to, že správca dane vo výzve na predloženie dokladov zo dňa 17.10.2017 a ani vo výzve zo dňa 9.11.2017, doručenej žalobcovi 15.11.2017, a ani v následne doručovanej obsahovo podobnej výzve zo dňa 6.12.2017 neuviedol žiadne konkrétne dôvody svojich pochybností a nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k nim, ale len všeobecne a bez ďalšieho vyhlásil, že predložené účtovné doklady, ani písomné vysvetlenie zo dňa 3.11.2017 nie sú postačujúcim dôkazom, že sa pracovné cesty konateľa žalobcu reálne uskutočnili, a že oprávnenosť nákladov je potrebné preukázať hodnoverným spôsobom, nepochybne zaručujúcim reálnosť ich uskutočnenia, nemohlo vo vzťahu k účtovným zápisom uvedeným vo výzve správcu dane zo dňa 17.10.2017 zákonným spôsobom prejsť na žalobcu dôkazné bremeno.

50. Na predkladané návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré žalobca správcovi dane doručoval v dvoch podaniach s cca mesačnými odstupmi, reagoval správca dane po prvý krát až Oboznámením so zistenými skutočnosťami - písomnosť zo dňa 25.01.2018, doručená žalobcovi dňa 06.02.2018, z ktorej sa žalobca po prvý krát dozvedel o dôvodoch pochybností a o spôsobe výberu a hodnotenia navrhnutých a predložených dôkazov, ako aj o tom, že správca dane vykonal s tam uvedeným výsledkom navrhovaný dôkaz prostredníctvom krížovej kontroly dokladov v účtovníctve spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. Dňa 12.02.2018, t. j. len tri pracovné dni od doručenia oboznámenia so zistenými skutočnosťami, nečakajúc na vyjadrenie žalobcu, správca dane spracoval protokol z daňovej kontroly, ktorým daňové

konanie ukončil. Podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno zostalo na strane správcu dane, pričom tento ho s ohľadom na dôkazy a argumenty doručené mu síce až po spracovaní Protokolu dňa 01.03.2018 (keďže správca dane neurčil žiadnu lehotu na vyjadrenie k zisteniam a takúto lehotu neurčuje ani zákon), nemohol podľa žalobcu uniesť.

III.

Vyjadrenie žalovaného

51. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.04.2019 zotrval na správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane, preto žiadal žalobu zamietnuť a rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

52. Mal za to, že rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli ich podkladom, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

53. Žalovaný zastáva názor, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré sa týkali skutočností zistených správcom dane pri preverovaní opodstatnenosti uplatnenia nákladov na sporné služobné cesty a konštatuje, že žalobca nesplnil pri preukazovaní oprávnenosti uplatnenia zaúčtovaných nákladov na služobné cesty do daňových nákladov svoju dôkaznú povinnosť.

54. Poukázal na to, že ak žalovanému „ani len nenapadlo, že by vôbec mohol byť v tomto smere akýkoľvek problém s preukázaním reálneho uskutočnenia pracovných ciest“ a uskutočnenie ciest nevedel preukázať ani len cestovným dokladom, z ktorého by vykonanie ciest do uvádzaných destinácií, bolo jednoznačne zrejmé, že nepristupoval k povinnosti predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku) s náležitou zodpovednosťou a nevyužil všetky možnosti, ktorými by svoje tvrdenia preukázal. Žalobca podľa názoru žalovaného zaúčtoval do daňových nákladov faktúry, ku ktorým v priebehu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne a spoľahlivo overiť hodnovernosť dokladov, na základe ktorých daňové výdavky uplatnil a zaúčtoval.

55. Zotrval na svojom stanovisku vo vzťahu k predloženým čestným prehláseniam, na základe ktorých žalobca tvrdí, že predložil správcovi dane potvrdenia obchodných partnerov, ktorí reálne osobne absolvovali so žalobcom obchodné stretnutia v konkrétny deň a na konkrétnom mieste. Konštatoval nepreukaznosť potvrdenia vystaveného H. I. J., riaditeľkou medzinárodných operácií spoločnosti NIMIT & VINGS so sídlom v Arabských Emirátoch, Ajman, v ktorom sa síce uvádza, že sa osobne stretla s konateľom žalobcu, neuvádza sa však, že to bolo v roku 2015, rovnako ako nepotvrdzuje, že osobné stretnutia s podnikateľmi v oblasti produkcie, predaja a vývozu a dovozu kávy, ktoré organizovala, sa na uvedených miestach a v uvedené dni aj reálne uskutočnili, ako to tvrdí žalobca. Nekonkrétne a nepreukazné je aj potvrdenie vystavené osobou K. L. K. obsahujúce vyhlásenie, že v roku 2015 organizoval niekoľko obchodných stretnutí pre pána A. s výrobcami a distribútormi kávy. Potvrdenie je podľa žalovaného všeobecné a nepreukazuje konkrétne dátumy stretnutí ani konkrétne osoby, s ktorými mali byť ním organizované stretnutia uskutočnené. Predložené potvrdenia tak nespĺňajú podmienku preukaznosti dôkazu.

56. Žalovaný poukázal na personálne prepojenie spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. a žalobcu, nakoľko konateľ žalobcu (B. A.), je konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti spolu s D. E. od jej založenia až do roku 2009, trvalé bydlisko konateľov, ako aj sídla obidvoch spoločnosti (agentúry aj žalobcu) sú na tej istej adrese, takže aj vzhľadom na prepojenosť osôb dodávateľa a odberateľa služby, mal žalobca podľa žalovaného pristupovať k preukázaniu oprávnenosti uplatnenia predmetných výdavkov (nákladov) s náležitou obozretnosťou a zodpovednosťou. Žalobca sa však v podanom odvolaní aj v žalobe zameral predovšetkým na obviňovanie správcu dane zo zaujatosti, zo spolupráce s osobou konkurzného správcu spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., ako aj sporom konateliek tejto spoločnosti, pričom práve týmto žalobca podľa žalovaného odpútaval pozornosť od podstaty,

ktorou je nesplnenie dôkaznej povinnosti pri preukazovaní nákladov na úhradu faktúr za sporné letenky, ubytovanie a ďalších cestovných nákladov.

57. Žalovaný poukázal na zásadný význam dôkazného bremena žalobcu, ktorý musí jednoznačne preukázať existenciu materiálneho plnenia od tvrdeného dodávateľa, teda, že sumy uhradené žalobcom na základe predložených faktúr osvedčujú, že ním preukázané výdavky spĺňajú podmienky pre uznanie za odpočítateľné výdavky v zmysle a a dokazujú reálnosť dodania služieb (leteniek a ubytovania) tak, ako boli uvedené v predmetných faktúrach. Správca dane preveroval v účtovníctve dodávateľa leteniek ich zaúčtovanie, výsledkom však bolo zistenie, že dodávateľ o faktúrach vystavených pre žalobcu neúčtoval.

58. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil k daňovej kontrole a ani k odvolaciemu konaniu žiadne relevantné dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia o oprávnenosti uplatnenia nákladov na pracovné cesty preukázal, čím podľa žalovaného zjavne nesplnil v danej veci svoju dôkaznú povinnosť.

59. Mal za to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí žalovaného aj správcu dane vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol podľa názoru žalovaného v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že všetky námietky uvedené v podanej žalobe sú neopodstatnené a nie je možné ich akceptovať, a preto nesúhlasil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

IV.

Replika žalobcu

60. Žalobca v replike zo dňa 03.06.2019 zotrval na svojej právnej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že pracovné cesty uskutočnil, a to dokonca ani len cestovné doklady. Uviedol, že žalobca tieto doklady riadne predložil, avšak správca dane sa svojvoľne rozhodol ignorovať ich, nakoľko boli v anglickom jazyku. Ak mal správca dane pochybnosti, lebo si jeho zamestnanci neboli istí, čo sú to tie doklady v angličtine pri faktúrach, mohol a mal vyzvať žalobcu na ich preklad okamžite po ich predložení. Trval na tom, že spôsob, akým žalovaný vykonal a vyhodnotil vykonané dokazovanie, ako postupoval v celom procese, je výsledkom absencie elementárnej objektivity zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu. Podľa názoru žalobcu správca dane postupoval v rozpore so zákonom, keď nie len že deformoval a relativizoval význam navrhovaných dôkazov, predložené dôkazy nevykonal, ale vykonané dôkazy ani nehodnotil správne, a to ani jednotlivo a už vôbec nie v ich súhrne.

V.

Relevantná právna úprava

61. Podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

62. Podľa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

63. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa

postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

64. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

65. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

66. Podľa § 5 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku.

67. Podľa § 5 ods. 2 Daňového poriadku písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka; po dohode s daňovým subjektom môže správca dane od požiadavky úradne overeného prekladu do štátneho jazyka upustiť.

68. Podľa § 5 ods. 5 Daňového poriadku ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

69. Podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.

70. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.

71. Podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností; po prijatí žiadosti o nazretie do spisu sprístupní správca dane spis daňového subjektu nasledujúci pracovný deň. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu, uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní.

72. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

73. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

74. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

75. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

76. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

77. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

78. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

79. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

80. Podľa veta prvá správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

81. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VI.

Konanie pred správnym súdom

82. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.

83. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a s poukazom na , z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a s poukazom na písmeno g) z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd s poukazom na ustanovenie zároveň rozhodol o vrátení veci správcovi dane ako správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

84. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 v súlade s ustanovením , 2 , v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

85. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným predchádzajúcemu správnemu súdu (Krajskému súdu v Košiciach) dňa 16.11.2020 výslovne vyhlásil, že netrvá na požiadavke nariadenia pojednávania na prejednanie a rozhodnutie vo veci a výslovne súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalovaný podaním doručeným predchádzajúcemu správnemu súdu dňa 03.11.2020 výslovne vyhlásil, že súhlasí s tým, aby správny súd v uvedenej veci rozhodol bez pojednávania.

86. Podľa ustanovenia vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

87. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 25. februára 2025.

VII.

Právny názor správneho súdu

88. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101848612/2018 zo dňa 19.09.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101124515/2018 zo dňa 07.06.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 12.081,98 Eur. Rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby podľa za zdaňovacie obdobie roka 2015 bol vypočítaný ako suma dane zistenej správcom dane vo výške 13.307,80 Eur a žalobcom priznanej dane v daňovom priznaní vo výške 1.225,82 Eur.

89. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (žalobný dôvod podľa písmeno d) ), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa ), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (žalobný dôvod podľa písmeno f) ) a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (žalobný dôvod podľa ).

90. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

91. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

92. Žalobca v správnej žalobe, a to na viacerých jej miestach namietal predovšetkým nesprávnosť a nezákonnosť konštatovania žalovaného a správcu dane o nezrozumiteľnosti viacerých písomných dokladov predložených žalobcom počas daňového kontroly len z dôvodu, že tieto boli predložené v anglickom jazyku. Poukazoval na to, že správca dane mal povinnosť v tejto súvislosti vyzvať žalobcu na predloženie prekladov týchto písomností, keď boli tieto písomnosti pre správcu dane nezrozumiteľné, nakoľko nerozumel jazyku v ktorom boli písomnosti uvedené. V tejto súvislosti poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav orgánom verejnej správy, ako aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorý sa s týmito písomnosti z uvedeného dôvodu nezaoberali.

93. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Z tohto ustanovenia Daňového poriadku vyplýva nie len oprávnenie, ale aj povinnosť správcu dane v prípade ak daňový subjekt predloží v rámci daňovej kontroly (resp. v rámci daňového konania) písomnosti (dokumenty) v inom jazyku ako je jazyk slovenský, vyzvať daňový subjekt na predloženie prekladu týchto písomností do štátneho jazyka. V závislosti od dohody medzi správcom dane a daňovým subjektom môže ísť buď o úradný preklad, alebo nemusí ísť o úradný preklad vykonaný prostredníctvom úradného prekladateľa zapísaného ako prekladateľa pre ten ktorý cudzí jazyk (§ 5 ods. 2 veta druhá Daňového poriadku). V predmetnej veci však správca dane uvedeným spôsobom nepostupoval a žalobcu v prípade písomnosti vyhotovených v anglickom jazyku, ktoré boli predložené správcovi dane v rámci daňovej kontroly na preklad do štátneho jazyka v zmysle § 5 ods. 2 Daňového poriadku nevyzval.

94. V posudzovanej veci musí správny súd poukázať na obsah výzvy správcu dane z 06.12.2017, z ktorej nevyplýva, že by správca dane nerozumel obsahu predložených faktúr z dôvodu, že tieto neboli vystavené v slovenskom jazyku. Správca dane preukázateľne neoboznámil žalobcu s tým, že z predložených dokumentov nevie zistiť ich obsah. Otázky správcu dane uvedené v tejto výzve tak boli z pohľadu správneho súdu naozaj veľmi všeobecné a neboli konkretizované.

95. Správca dane v oboznámení so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly zo dňa 25.01.2018 po prvýkrát už uviedol vo vzťahu k prílohám k predloženým faktúram, že každá z faktúr obsahovala ako prílohu dve písomnosti v anglickom jazyku a k prvej prílohe uviedol na strane 2 bod 1.A. „...ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku...“ a k druhej prílohe rovnako „...ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku...“ Rovnako na strane 3 v bode 1.B uviedol „...„Z týchto vyúčtovaní zahraničných pracovných ciest sa správca dane môže domnievať, že prílohy preverovaných faktúr v anglickom jazyku sú letenky a rezervačné doklady o ubytovaní v hoteloch.“ Taktiež na strane 5 a 7 vo vzťahu k predloženým dôkazom uvádzal nezrozumiteľnosť predloženej písomnosti, ktorá je v anglickom jazyku obdobne ako je to podrobne uvádzané v bode č. 91 odôvodnenia tohto rozsudku. Z uvedeného je podľa správneho súdu zrejmé, že z príloh k faktúram nevedel zistiť konkrétne skutočnosti, avšak súčasne poukázal na to, že prílohy k faktúram (doklady predložené žalobcom) neboli vystavené v slovenskom jazyku, a preto tieto z dôvodu ich nepreukázateľnosti nepovažoval v zmysle za daňový výdavok na dosiahnutie zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov. Z uvedeného preto správny súd dospel k záveru, že správca dane konkrétne skutočnosti nevedel posúdiť z dôvodu jazykovej bariéry, avšak žalobcu nevyzval na predloženie prekladu predmetných faktúr postupom podľa Daňového poriadku účinného. Súčasne správca dane žalobcu vyzval, aby tieto pochybnosti v lehote 8 dní od doručenia odstránil, pričom žalobca na túto výzvu reagoval, výzvu prevzal dňa 29.01.2018, dňa 26.02.2018 doručil svoje vyjadrenie, avšak protokol bol správcom dane vydaný už dňa 12. februára 2018. Správny súd sa preto musí stotožniť so žalobcom, že konanie správcu dane podľa ktorého na jednej strane netrval na preložení dokumentov (predložených žalobcom v rámci daňovej kontroly) do slovenského jazyka, ale na strane druhej len oboznámil žalobcu s tým, že dokumenty predložené žalobcom sú vystavené v anglickom jazyku a sú preto pre správcu dane nezrozumiteľné, je vnútorne rozporné a nelogické.

96. Správca dane na viacerých miestach v protokole, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvádza: „ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku“. Napríklad na strane 5 rozhodnutia správcu dane v časti nákladov vynaložených na pracovné cesty uvádza, že „...ku každej z týchto faktúr boli priložené ako prílohy dve písomnosti v anglickom jazyku: Prvá príloha obsahovala v záhlaví vľavo názov a adresu „ AGENTÚRA ALBATROS s. r. o., Hlavná 18, 040 01 Košice, Slovakia + telefónne číslo“, vpravo „DUDAS/PETER MR“. Ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku, písomnosť nie je označená žiadnou pečiatkou, podpisom, na jej konci je uvedená suma zhodná so sumou uvedenou na faktúre ako cena za letenku. Druhá príloha obsahovala v záhlaví logo „albatros“, názov a adresu „AGENTÚRA ALBATROS s. r. o„ F. XX, XXX XX D. , Slovakia + telefónne číslo“. Ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku, písomnosť nie je označená žiadnou pečiatkou, podpisom, neobsahuje žiadnu sumu“. Na strane 6 rozhodnutia správcu dane sa uvádza: „Z týchto vyúčtovaní zahraničných pracovných ciest sa správca dane môže domnievať, že prílohy preverovaných faktúr v anglickom jazyku sú letenky a rezervačné doklady o ubytovaní v hoteloch.“ Na strane 9 rozhodnutia správcu dane sa uvádza: „Kávy sveta k svojmu podaniu priložil ako dôkaz č. 10, čestné prehlásenie vystavené spoločnosťou NIMIT & VINGS o uskutočnení pracovných stretnutí v r. 2015 so zástupcami tejto spoločnosti. Jedná sa písomnosť označenú v záhlaví „NIMIT & VINGS“, v anglickom jazyku, bez dátumu, s nečitateľným podpisom. Vyjadrenie správcu dane: predložená písomnosť je nezrozumiteľná, čestné prehlásenie nie je dôkazom v daňovom konaní...Kávy sveta k svojmu podaniu priložil ako dôkaz č. 11. čestné prehlásenie vystavené obchodným zástupcom spoločnosti KWK International z 30.11.2017 o uskutočnení pracovného stretnutia v Kyjeve. Jedná sa písomnosť v anglickom jazyku. Vyjadrenie správcu dane: predložená písomnosť je nezrozumiteľná, čestné prehlásenie nie je dôkazom v daňovom konaní.“ Taktiež v prípade nákladov vynaložených na spotrebu materiálu správca dane v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa na strane 11 uvádza: „...Na základe požiadavky správcu dane na predloženie dokladov k daňovej kontrole zo dňa 30.10.2017 Kávy sveta predložil k uvedenému účtovnému zápisu 1 písomný doklad, bez pečiatky a podpisu, vyhotovený v anglickom jazyku, s názvom v záhlaví „Proforma Invoice“ a „Abide“ a ďalej „KAVY SVETA, KOŠICE, HLAVNÁ, 04001 Slovakia“. Doklad obsahuje sumy 16.700,1.250 a 17.950 v USD, ďalší text v anglickom jazyku, a je nezrozumiteľne popísaný nejakými číslami perom. K tomuto dokladu je pripojený „účtovný doklad firmy Kávy sveta s.r.o.“ obsahujúci sumu 16.361,40 Eur zaúčtovanú na účte DAL 321000, sumu 8.068,87 Eur zaúčtovanú na účte MD 501000 - spotreba materiálu a sumu 8.292,53 zaúčtovanú na účte MD 042000 – obstaranie hmotného investičného majetku. Konštatovanie a vyjadrenie správcu dane: 1.2.B. Písomný doklad DF 3020150104 v anglickom jazyku je nezrozumiteľný“. Uvedené tvrdenia spojené s nezrozumiteľnosťou písomností predložených

žalobcom, ktoré sú v anglickom jazyku na viacerých miestach korešpondujú s tvrdeniami uvedenými v protokole (napr. str. 3 bod 1.2, str. 8 bod 1.A, str. 12 bod 1.F.4, 1.F.5, str. 17 bod 3.B.1 a 3.B.2 protokolu).

97. Správca dane v protokole a následne vo svojom rozhodnutí konštatoval nepreukázateľnosť uvedených výdavkov žalobcu ako jeden z predpokladov ich zaúčtovania a dospel k záveru, že výsledkom daňovej kontroly je nedostatočné preukázanie vynaložených výdavkov žalobcu na daňové účely a k následnej potrebe dovyrubenia rozdielu dane. Ako jeden z hlavných dôvodov pochybností na strane správcu dane uvádza vo svojom rozhodnutí správca dane (na strane 16) aj to, že prílohy boli v anglickom jazyku.

98. V predmetnej veci je preto potrebné vyriešiť otázku, či boli závery správcu dane predčasné, keď neuznal oprávnenosť daňových výdavkov žalobcu z toho dôvodu, že doklady ním predložené neboli vystavené v slovenskom, ale v anglickom jazyku, a preto nevedel posúdiť, či uvedené náklady vynaložené na pracovné cesty, ako aj náklady vynaložené na spotrebu materiálu boli podľa daňovým výdavkom na dosiahnutie zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov, a to aj v nadväznosti na žalovaným tvrdenú pasivitu žalobcu v priebehu daňovej kontroly. V tomto smere správny súd uvádza, že tvrdenia žalovaného o tom, že skutočným dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane bolo, že žalobca nepreukázal zaúčtovanie výdavkov, a tiež nepreukázal ich existenciu nereagujúc na výzvy správcu dane, nemôže obstáť. Zo spisu a zo znenia týchto rozhodnutí totiž jasne vyplýva, že z dôvodu dokumentov predložených žalobcom v anglickom jazyku a ich následnej nezrozumiteľnosti tvrdenej správcom dane konajúce daňové orgány neuznali oprávnenosť výdavkov žalobcu, pretože pre túto nezrozumiteľnosť nevedeli overiť, čo je obsahom týchto dokumentov.

99. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca dane, ako aj žalovaný, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, si osvojili záver, že prílohy, ktoré predložil žalobca a boli v anglickom jazyku boli pre správne orgány nezrozumiteľné, a to práve z dôvodu, že išlo o písomnosti v inom ako štátnom jazyku, pričom nevedeli posúdiť ich obsah, a ako také boli jedným z dôvodov pre záver správcu dane o nedostatočnom preukázaní vynaložených výdavkov u žalobcu, v dôsledku čoho bol následne vyrubený rozdiel na dani z príjmov za rok 2015.

100. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému má za to, že správca dane v rozpore s citovaným ustanovením v zmysle § 5 ods. 2 Daňového poriadku žalobcu na preklad do štátneho jazyka nevyzval, čím postupoval v rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Navyše tento nedostatok, ktorý neodstránil zákonne predpísaným spôsobom naopak pričítal žalobcovi v tom smere, že tieto písomnosti, ktoré žalobca predkladal na základe výziev správcovi dane, aby tak odstránil vytýkané pochybnosti, vyhodnotil ako nezrozumiteľné a de facto sa z tohto dôvodu (pre ich nezrozumiteľnosť) s nimi odmietol zaoberať. Naopak uvedenú nezrozumiteľnosť dokumentov následne vyhodnotil ako procesnú pasivitu žalobcu, ktorý podľa tvrdení správcu dane „...nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení presunov osoby konateľa p. A. lietadlami...“, a taktiež „....nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o ubytovaní v hoteloch...“ (str. 12 bod 1.3.A.4 rozhodnutia správcu dane), hoc v prípade vykonania prekladu z anglického jazyka do jazyka štátneho by teoreticky takýmito dôkazmi mohli byť aj dôkazy predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly (nachádzajúce sa v administratívnom spise – spisový obal „Predložené dôkazy“) ako napríklad elektronické letenky o potvrdení letu zo systému IATA (Medzinárodné združenie leteckých prepravcov), ktoré sa štandardne vystavujú až po úplnom zaplatení ceny letenky, prípadne vouchery na ubytovanie, ktoré sa štandardne vystavujú až po úplnom zaplatení ceny za ubytovanie a oprávňujú bez ďalšieho objednávateľa zájazdu/ubytovania pri jeho predložení na využitie objednaných služieb v predmetnom ubytovaní.

101. Správny v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR uvedeného v rozsudku sp. zn. 5Sfk/16/2021 (uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššie správneho súdu SR 2/2004, Ročník III. na str. 23), kde kasačný súd v obdobnej právnej veci dospel k právnemu názoru, že „Ak nie je predložená písomnosť v slovenskom jazyku, správca dane nemôže automaticky neakceptovať takúto písomnosť, ak jej nerozumie, ale musí vytvoriť daňovému subjektu priestor na jej dostatočné vysvetlenie alebo preklad písomností do slovenského jazyka. Uvedená povinnosť súvisí práve s už vysvetleným účelom jazykového režimu písomností v daňovom konaní, t. j. jazyk písomností (a teda jej obsahová a významová prístupnosť pre správcu dane) je vstupnou a formálnou podmienkou pre akýkoľvek ďalší postup a akékoľvek ďalšie závery správcu dane. Tejto povinnosti nie je správca

dane zbavený tým, že daňový subjekt má právo a povinnosť predkladať dôkazy podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, a pretože z hľadiska logickej následnosti krokov správcu dane tento musí najprv rozumieť a vedieť, čo je obsahom písomností mu predložených, aby následne vedel, aké dôkazy prípadne (ešte) potrebuje predložiť od daňového subjektu. Povinnosťou správcu dane je ustáliť skutkový stav tak, aby mohol byť dostatočným podkladom pre vyvodenie záverov, pričom predpoklad zrozumiteľnosti predložených dôkazov je základnou podmienkou. Správca dane však vyššie popísaný priestor žalobcovi nevytvoril, nakoľko žalobcovi výslovne neoznámil potrebu dovysvetlenia predložených dokumentov a ani nepostupoval podľa § 5 ods. 2 Daňového poriadku a následne túto chybu nenapravil ani žalovaný. Ak žalovaný uvádza, že žalobca mu neposkytoval dostatočnú súčinnosť, a preto predloženým písomnostiam nerozumel, mal postupovať podľa § 5 ods. 2 Daňového poriadku a preloženie potrebných dokumentov vyžiadať. S poukazom na uvedené je preto správne konštatovanie krajského súdu, že právne závery konajúcich daňových orgánov sú predčasné pre nedostatočne zistený skutkový stav.“

102. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že jazyková zrozumiteľnosť predložených písomností daňového subjektu je nevyhnutným a logickým predpokladom posudzovania ďalších podmienok pre uznanie práv podľa jednotlivých hmotnoprávnych daňových predpisov a ďalšieho postupu správcu dane. Ide o podmienku vstupnú a formálnu. Preto len, ak správca dane rozumie, čo je obsahom posudzovanej písomnosti, tak môže prijať záver, čo je potrebné na základe takejto listiny vykonať, ako je potrebné ďalej v konaní postupovať a čo je prípadne v rámci súčinnosti potrebné vyžadovať od daňového subjektu. Až následne teda môže prijímať procedurálne a materiálne závery.

103. Pokiaľ správca dane nevedel posúdiť dôvodnosť vynaložených výdavkov práve z dôvodu, tak ako sám uvádza, že dokumenty neboli vystavené v slovenskom jazyku, bol povinný vykonať kroky, ktorými by tento esenciálny nedostatok odstránil. Buď mal správca dane vykonať také úkony, ktorými by zabezpečil pre seba zrozumiteľnosť predložených dokumentov, ktorá by následne mohla byť dostatočným podkladom pre oboznámenie žalobcu s jeho pochybnosťami, rovnako pre oboznámenie, aké konkrétne vysvetlenie v súvislosti s dokumentami od žalobcu očakáva. Alebo mal správca dane žalobcu vyzvať postupom podľa § 5 ods. 2 Daňového poriadku účinného na preloženie faktúr do štátneho jazyka. Záver správcu dane, ako aj žalovaného, že predložené faktúry boli pre nich nezrozumiteľné, a uplatnené výdavky neuznali, bol preto predčasný.

104. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci správnymi orgánmi k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal správca dane a žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

105. K ďalším žalobným námietkam správny súd uvádza, že tieto nevyhodnotil ako dôvodné. Žalobca okrem iného namietal, že mu dňa 19.12.2017 nebolo umožnené preštudovať spis správcom dane, keď mu bolo oznámené, že z technických príčin to ihneď nebude možné, s odkazom, aby zamestnanca správcu dane kontaktoval následne popoludní, prípadne ďalší deň, kedy mu bude poskytnutý termín na preštudovanie spisu. Správny súd má za to, že v uvedenom prípade nepostupoval zamestnanec správcu dane v rozpore so zákonom. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností; po prijatí žiadosti o nazretie do spisu sprístupní správca dane spis daňového subjektu nasledujúci pracovný deň. Je potrebné uviesť aj to, že v tomto prípade právny zástupca žalobcu nepožiadal vopred o sprístupnenie spisu za účelom jeho štúdia, ale o preštudovanie spisu požiadal až osobne na mieste (u zamestnanca správcu dane). Pritom rovnaké ustanovenia zákona ustanovuje aj to, do ktorých písomností žalobca ako účastník daňového konania nie je oprávnený nahliadať (napr. do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní) a v súvislosti s uvedeným zamestnanec správcu dane je oprávnený mať dostatok času a priestoru na prípravu spisu pre žalobcu za účelom jeho preštudovania (napr. vybrať zo spisu písomnosti, do ktorých žalobca nie je oprávnený nahliadať). Žalobca však prostredníctvom svojho právneho zástupcu

už o preštudovanie spisového materiálu nasledujúci deň, resp. ďalšie dni záujem nemal. Zároveň to, že zamestnanec správcu dane o uvedenom úkone (nesprístupnenie spisu v predmetný deň) nespísal ihneď úradný záznam, nespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.

106. Žalobca namietal nevykonanie dôkazu správcom dane - výsluchu C. E. v rámci daňového konania, na vykonanie ktorého podal návrh žalobca. Je pravdou, že výsluch uvedeného svedka správca dane v rámci daňového konania nevykonal, pričom uvedené odôvodnil stručne tým, že nemal pochybnosti o tom, že C. D. E. doklady (faktúry) vystavila a pri výsluchu ako svedok by potvrdila vystavenie faktúr, pričom však nejde o osobu, ktorá by ako svedok mohla potvrdiť reálne vykonanie pracovných ciest daňovým subjektom, pretože sa ich za daňový subjekt nezúčastnila a nie je spôsobilá ako svedok tieto skutočnosti potvrdiť. Napriek tomu správca dane uvedenú osobu vypočul, avšak až po ukončení daňového konania dňa 24.05.2018. Predmetná námietka však podľa správneho súdu nebola spôsobilá spochybniť vecnú nesprávnosť resp. nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (resp. rozhodnutia správcu dane).

107. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, ktorú vzniesol žalobca v rámci daňového konania (podaním zo dňa 12.12.2017), táto bola podľa správneho súdu vybavená správcom dane zákonným spôsobom, keď správca dane písomným oznámením konštatoval, že „námietky zaujatosti boli zamietnuté“, a to z dôvodu, že námietka nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 60 ods. 4 Daňového poriadku. Z obsahu predmetného oznámenia vyplýva, že správca dane na žalobcom vznesenú námietku zaujatosti neprihliadol, nakoľko táto nespĺňala náležitosti vymedzené ustanovením § 60 ods. 4 Daňového poriadku, ktorá skutočnosť bola žalobcovi aj oznámená. Z uvedeného dôvodu správny súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

108. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

109. S ohľadom na závažné nedostatky v zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane, týkajúceho sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a procesného postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, správny súd už ďalšie žalobné námietky žalobcu z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania pred správnym súdom nevyhodnocoval, nakoľko by viedli k rovnakému právnemu následku (k zrušeniu rozhodnutí žalovaného a správcu dane).

110. S poukazom na vyššie uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného v zmysle ustanovenia , f) a g) zrušil. Správny súd s poukazom na ustanovenie zároveň zrušil z rovnakých dôvodov aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101124515/2018 zo dňa 07.06.2018 ako rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, nakoľko uvedené rozhodnutie vykazovalo rovnaké právne vady ako rozhodnutie žalovaného. Správny súd zároveň v zmysle ustanovenia súčasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

111. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere, ustáliť a vyhodnotiť skutkový stav, a tento opätovne právne posúdiť pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku.

112. Podľa veta prvá právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

113. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

114. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.