Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3S-48-2024.pdf
PDF · 72.56 KB
Case nature
Subarea
3S/48/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 311803/2024 zo dňa 18. júna 2024, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 13. septembra 2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 311803/2024 zo dňa 18. júna 2024 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie riaditeľa colného úradu, Colného úradu Michalovce č. 168311/2024 zo dňa 10. apríla 2024 o spoľahlivosti príslušníka finančnej správy (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Súčasťou správnej žaloby bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Žalobca tento návrh odôvodnil tak, že výkonom napadnutého rozhodnutia došlo k vysloveniu záveru o nespoľahlivosti žalobcu pre výkon štátnej služby príslušníka Finančnej správy, čím došlo už toho času k jeho prepusteniu zo štátnej služby. Žalobca teda žiada, aby bolo rozhodnuté o pozastavení účinkov prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.
3. Žalovaný sa k obsahu správnej žaloby vyjadril dňa 4. februára 2025. V tomto vyjadrení sa zároveň vyjadril aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný uvádza, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v čase prebiehajúceho súdneho konania bezpredmetné, keďže rozhodnutie, ktorého odklad vykonateľnosti žalobca navrhuje, už bolo medzičasom vykonané. Žalobcom napadnuté druhostupňové, rovnako aj prvostupňové rozhodnutie, sa stalo právoplatné a vykonateľné dňa 16.07.2024. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o záveroch z previerky spoľahlivosti riaditeľ colného úradu, Colný úrad Michalovce ako príslušný nadriadený vydal vo veci služobného pomeru žalobcu rozhodnutie č. 375369/2024 zo dňa 26.07.2024, ktorým prepustil žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. r) zákona č. 35/2019Z. z., pretože žalobca prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti. Žalovaný záverom uvádza, že v prípade žalobcom podaného návrhu nie sú naplnené dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s § 185 SSP.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. Podľa § 187 ods. 3 SS o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je kumulatívne splnenie štyroch podmienok. Dve majú procesný charakter (podanie návrhu a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve hmotnoprávny charakter (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok a absencia rozporu s verejným záujmom). S ohľadom na potrebu kumulatívneho splnenia týchto podmienok zistenie, že niektorá z nich splnená nie je vedie k nemožnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe.
12. V tomto prípade má súd za nepochybné, že vyššie spomenuté procesné podmienky splnené boli. Následne súd pristúpil ku skúmaniu hmotnoprávnych podmienok. Prvou hmotnoprávnou podmienkou je, že žalobcovi musí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hroziť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej len „hrozba zákonom predpokladaných následkov“). Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017 - 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, teda prvú hmotnoprávnu podmienku odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia došlo k vysloveniu záveru o nespoľahlivosti žalobcu o pre výkon štátnej služby príslušníka Finančnej správy, v dôsledku čoho došlo k jeho prepusteniu zo štátnej služby.
15. Súd preskúmal tvrdenia žalobcu a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdenie žalobcu, ktorým odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú všeobecného charakteru. Zo žalobcom uvedených tvrdení je možné odvodiť, že hrozba zákonom predpokladaných následkov pramení v prepustení žalobcu zo štátnej služby. Z tohto konštatovania však nevyplýva, aké negatívne dôsledky bude mať táto skutočnosť na žalobcu. Žalobca vo svojom návrhu nepoukázal na svoju finančnú situáciu (napr. uvedením príjmu, úspor, záväzkov, mesačných výdavkov a pod.), na základe ktorej by bolo možné konštatovať hrozbu finančnej ujmy a ani iné tvrdenia, ktoré by podporovali existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov. K podanému návrhu tiež nepredložil žiadne prílohy, z ktorých by takéto následky vyplývali.
16. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
17. K skúmaniu druhej hmotnoprávnej podmienky, ktorou je absencia rozporu s verejným záujmom súd z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie prvej procesnej podmienky ani nepristúpil.
18. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s § 188 SSP zamietol.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).