Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-74S-2-2023.pdf
PDF · 136.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BB-74S/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: Mesto Sliač, so sídlom Letecká 1, 962 31 Sliač, IČO: 00 320 277, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, IČO: 00166405, v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-336/2022 zo dňa 09.11.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica, ako správny orgán I. stupňa príslušný na konanie podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o inšpekcii práce“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), vydal rozhodnutie č. k.: 142/22-2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ROZ/2022/1268 zo dňa 14. septembra 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ, v kontrolovanom období v mesiacoch 10-12/2021 a 01-03/2022 na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb neuzatváral s fyzickou osobou A. B., nar. XX.XX.XXXX, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – DoVP zo dňa 15.10.2021, uzatvorená na obdobie od 18.10.2021 do 22.12.2021; DoVP zo dňa 22.12.2021, uzatvorená na obdobie od 03.01.2022 do 14.03.2022, ukončená Dohodou o rozviazaní DoVP zo dňa 26.01.2022 ku dňu 31.01.2022, obe uzavreté na druh práce opatrovateľská služba – terénna opatrovateľka podľa potreby opatrovania žiadateľov v domácnosti v meste Sliač; výnimočne, pričom sa nejednalo o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- Eur.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. k.: 142/22-2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ROZ/2022/1268 zo dňa 14. septembra 2022 žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako správny orgán II. stupňa v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Zákona o inšpekcii práce, vydal rozhodnutie č. k.: O-336/2022 NIP/NIP_PO/ BEZ/2022/4130 zo dňa 09. novembra 2022 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie"), ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 142/22-2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ROZ/2022/1268 zo dňa 14. septembra 2022 potvrdil.
Správna žaloba a žalobné body 3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal predmetné rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
4. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a písm. g) zákona č.162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), a teda žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
5. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia, pričom poukázal na ust. § 12 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 2 písm. bod 3 Zákona o inšpekcii práce a uviedol, že v protokole takýto návrh inšpektora, čo je jeho zákonná kompetencia, nie je. A ak považoval, okrem navrhnutých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, za potrebné a primerané vzhľadom na závažnosť zistených nedostatkov uložiť pokutu resp. navrhnúť začatie správneho konania pre administratívny delikt, tak to mal do protokolu uviesť. Žalobca tvrdil, že ak inšpektor v záverečnom protokole nenavrhol uloženie pokuty v následnom správnom konaní Inšpektorát Banská Bystrica tak nemal právo následne začať správne konanie.
6. Protokol tak ako je koncipovaný, podporený opatreniami a správou o ich splnení, prerokovaný s primátorkou mesta, žalobca považoval za definitívny spôsob ukončenia kontroly. Protokol súčasne deklaruje, že účel inšpekcie bol dosiahnutý a protiprávny stav v rozsahu zistených nedostatkov odstránený. Neobsahuje informáciu (opatrenie), že po ukončení kontroly zaháji inšpektorát práce ešte objasňovanie, či došlo alebo nedošlo pri zamestnávaní pani S. k správnemu deliktu potrestanému peňažnou pokutou.
7. Žalobca bol presvedčený, že začatie správneho konania pre správny delikt inšpektor nenavrhol preto, že vyhodnotil závažnosť porušenia § 223 pri zamestnávaní pani B. v kontexte všetkých inšpekčných zistení ako menej závažnú. Navyše pri kontrole dodržiavania zák. č. 82/2005 Z. z. v kontrolovanom subjekte (57 zamestnancov) za ojedinelú. Podľa žalobcu, inšpektor práce zrejme považoval ním navrhované a kontrolovaným subjektom akceptované opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov za dostatočné.
8. Žalobca považoval a stále aj považuje, svoju pozíciu definovanú protokolom, opatreniami v ňom uvedenými, za právne a skutkovo ustálenú a definitívnu. Nadobudol tiež pocit právnej istoty, súčasne aj oprávnené legitímne očakávania, že po vykonaných opatreniach, ktorými zosúladil výkon pracovnoprávnej agendy s príslušnými právnymi predpismi, je inšpekcia uzavretá.
9. Žalobca namietal zdôvodnenie žalovaného, ktorým na str. 3 rozhodnutia odôvodnil prečo po ukončení inšpekcie a prerokovaní protokolu začal správne konanie pre administratívny delikt. Považuje zdôvodnenie za nedostatočné aj vzhľadom na už vyššie uvedené kompetencie inšpekciu vykonávajúceho inšpektora (podať návrh podľa § 12 ods.2 písm. j), bod 3), zákona o inšpekcii). Presvedčivosti odôvodnenia nepridal ani zmätočný odkaz na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii v rozhodnutí Inšpektorátu. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že návrh na začatie správneho konania pre administratívny delikt mal byť súčasťou výsledného protokolu, navrhovaných opatrení a jeho prerokovania s primátorkou mesta.
10. Žalobca vyslovil, že odôvodnenie Inšpektorátu prečo začal správne konanie pre správny delikt na základe riadne ukončeného protokolu je arbitrárne a nepreskúmateľné a v rozpore s § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov podľa ktorého „v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“.
11. Žalobca upozornil, že žalovaný sa presvedčivo nevysporiadal ani s jeho námietkou, ktorou namietal, že pani B. nie je zamestnancom Domova pre seniorov. Odôvodnenie Inšpektorátu na str. 4, ods. 2), že „v danom prípade u zamestnávateľa sa jedná o bežnú činnosť vykonávanú zamestnancom (ergo S. pozn. žalobcu) denne súvisiacu s Domovom pre seniorov Sliač, ktorej zriaďovateľom je mesto Sliač a predmetom činnosti predmetného zariadenia je poskytovanie sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov“ je v rozpore so skutočnosťou. Žalobca má naďalej pochybnosti či a aký skutkový a právny význam malo toto odôvodnenie v procese rozhodovania o správnom delikte a udelení pokuty.
12. Podľa názoru žalobcu toto konštatovanie ešte Inšpektorát Banská Bystrica umocnil v odôvodnení správnej úvahy, ktorou sa riadil pri ustálení výšky pokuty keď uviedol, že „zamestnanec (ergo S. pozn. žalobcu) vykonával činnosť súvisiacu s Domovom pre seniorov Sliač, ktorej zriaďovateľom je mesto Sliač”. Táto jeho úvaha je skutkovo a právne bezvýznamná, pretože v Domove pre seniorov mesto Sliač zabezpečuje pobytové sociálne služby odkázaným občanom, zamestnancami v pracovnom pomere. Táto činnosť v Domove nemá nič spoločné s poskytovaním externých opatrovateľských služieb zdravotne odkázaným obyvateľom Sliača v mieste adresy trvalého bydliska, t. j. v meste Sliač, ktorú mesto zabezpečuje iným personálom. A už vôbec nič spoločné s predmetom kontroly tak ako bola Inšpektorátom vykonaná.
13. Žalobca poznamenal, že ak táto skutočnosť mala nejaký vplyv na skutkové zistenia (zamestnávanie S.) a následnú právnu kvalifikáciu skutku tak žalobca žiadal Inšpektorát o jej prehodnotenie, pretože vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Za dostatočné odôvodnenie tejto skutočnosti a jej vplyvu pre rozhodovanie Inšpektorátu Banská Bystrica nie je možné považovať konštatovanie žalovaného, že „máme za to, že prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí nikdy netvrdil že p. S. je zamestnancom Domova pre seniorov, len uviedol na podporu a preukázanie porušenia výnimočnosti, že kontrolovaná zamestnankyňa vykonávala činnosti, ktoré vykonávajú bežne aj zamestnanci Domova pre seniorov...”
14. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 5, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. k. 6 A 48/92-23, ktorý vyslovil, že : „Z odôvodnenia rozhodnutia musí byt' zjavné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za bezpredmetné, mylné alebo vyvrátiteľné, ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátiteľné, podľa ktorej normy rozhodol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a v prípade rozhodovania o relatívne neurčitej sankcii, aké úvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške”. Poukázal tiež na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vo veci zákonného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008 sp. zn. 2 Sžo 81/2007, zo dňa 13. júla 2011 sp. zn. 10Sža115/2011 , zo dňa 15. apríla 2008 sp. zn. 1Sža/3/2008 a zo dňa 31. januára 2011 sp. zn. 5Sžo/81/2010.
15. Žalobca mal za to, že Národný inšpektorát práce Košice v rozhodnutí dostatočne nezdôvodnil, prečo nepovažuje riadne ukončený a prerokovaný protokol za definitívne ukončenie inšpekcie a prečo začal správne konanie. Neuviedol akú použil v tomto prípade správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol o začatí správneho konania napriek tomu, že inšpektor takéto opatrenie v protokole nenavrhol a ani žalobcu o takomto pokračovaní inšpekcie neinformoval. Skonštatoval tiež, že Národný inšpektorát práce Košice sa nedostatočne zaoberal v odôvodnení aj možnými kritériami (závažnosť porušenia, početnosť výskytu porušení zák. č. 82/20005 Z. z., obdobie porušovania) odôvodňujúcimi začatie správneho konania, čím je rozhodnutie v predmetnej časti nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia nie je uvedená správna úvaha, ktorou sa správny orgán riadil. Len konštatoval, že na to má právo aj po ukončení inšpekcie prerokovaním protokolu. Žalobca uviedol, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces; práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. Záverom žalobca dodal, že napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku správnej žalobe žalobcu zo dňa 15. februára 2023 uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu a poukázal na to, že aj pokiaľ by pani B. akceptovala navrhovanú dohodu (čo však je len tvrdenie žalobcu ničím nepodložené), na uzavretie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je zamestnávateľ oprávnený len výnimočne. Mal za to, že porušenie výnimočnosti nemožno posudzovať len vo vzťahu k počtu uzavretých dohôd vzhľadom na veľkosť zamestnávateľa, ale aj vzhľadom na charakter danej práce vo vzťahu ku kontrolovanému zamestnancovi, či daný druh práce a ďalšie skutočnosti súvisiace s daným druhom práce spĺňajú alebo nespĺňajú znaky výnimočnosti.
18. Upozornil, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí správne poukázal na všetky pracovnoprávne vzťahy medzi žalobcom a pani B.. Pani B. uzavrela s žalobcom pracovný pomer dňa 27.09.2021 na dobu určitú do 15.10.2021 s dohodnutou skúšobnou dobou. Po ukončení tohto pracovného pomeru následne uzatvorila Dohody o vykonaní práce na obdobie od 18.10.2021 do 22.12.2021 a od 03.01.2022 do 31.01.2022, pričom každá z nich bola ukončená dohodou alebo oznámením. Potom bola uzatvorená nová pracovná zmluva 31.01.2022, ktorá skončila 22.03.2022. Prvostupňový správny orgán uviedol, že činnosti vykonávané v rámci Dohôd o vykonaní práce (15.10.2021 a 22.12.2021) boli obdobné ako práce vykonávané v pracovnom pomere uzavretom 27.09.2021.
19. Uviedol, že v prípade uzavretých Dohôd o vykonaní práce (DoVP) ide o rovnaký druh práce, ktorá spočíva v starostlivosti o odkázané osoby. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2022 terénna opatrovateľka vykonáva činnosti ako denné návštevy opatrovaných osôb, pomoc pri presune, obliekaní, nákupy, udržiavanie domácnosti, príprava a podávanie stravy, pranie, žehlenie, sprievod na lekárske vyšetrenia a vybavovanie úradných záležitostí. Tieto činnosti sú rovnaké aj v rámci dohodnutej práce podľa uzavretých DoVP. Potrebu dennej starostlivosti dokazuje aj dohodnutý rozsah práce, ktorý zahŕňal až 150 hodín mesačne.
20. Žalovaný argumentoval, že skutočnosť, či v danej dobe dôjde alebo nedôjde k premenným skutočnostiam, nie je dôvodom na neuzavretie pracovného pomeru. Podmienkou uzavretia dohody je, že sa jedná o príležitostnú činnosť, čo v prípade denného starania sa o zdravotne odkázané osoby nie je splnená.. Zamestnávateľ nie je povinný uzatvárať dohody o prácach mimo pracovného pomeru, tieto sú však výnimočné a musia byť spojené s konkrétnym výsledkom práce. V prípade pani Sliackej nešlo o prácu s identifikovateľným výsledkom, keďže jej práca bola opakovaná. Žalovaný tiež upozornil, že zamestnávateľ má povinnosť odstrániť zistené nedostatky, pričom porušenie právnych predpisov podlieha objektívnej zodpovednosti, kde nie je rozhodujúce zavinenie.
21. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán jasne a presvedčivo vysvetlil oprávnenosť začatia správneho konania. Inšpekcia práce, vrátane jej ukončenia a vyhotovenia protokolu, sa riadi zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, pričom tento protokol je podkladom pre možné správne konanie. Podľa § 21 ods. 3 tohto zákona môže byť začaté správne konanie aj po ukončení inšpekcie práce. Protokol neobsahuje návrh na začatie konania o pokute, čo je súčasťou samostatného konania. Začatie správneho konania nevylučuje prijatie opatrení na odstránenie porušení predpisov, čo je povinnosť žalobcu. V tomto prípade však správne konanie bolo zahájené na základe porušenia Zákonníka práce, zisteného počas inšpekcie.
22. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že pani B. je zamestnancom Domova pre seniorov, ale uviedol, že vykonávala činnosti, ktoré bežne vykonávajú aj zamestnanci Domova pre seniorov. Tieto činnosti, ako pomoc pri osobnej hygiene či obliekaní, sú bežné aj pre zamestnancov Domova pre seniorov, ale to neznamená, že pani B. bola jeho zamestnankyňou.
Správny orgán v rozhodnutí uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré podporujú porušenie výnimočnosti pri uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu, čo bolo nesprávne pochopené žalobcom. Pokiaľ zamestnanec vykonáva pravidelnú, opakujúcu sa činnosť, stráca charakter výnimočnosti dohodnutej práce a ide o činnosť typickú pre pracovný pomer. Porušenie výnimočnosti nie je hodnotené len podľa počtu uzavretých dohôd, ale aj podľa charakteru práce a ďalších súvisiacich faktorov.
23. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa údajného zistenia nedostatku spočívajúceho v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, tak tej žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vôbec nerozumie. Žalovaný poznamenal, že v napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí žalovaného, nie je porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nikde konštatované a takéto tvrdenie žalobcu je absolútne nedôvodné. Pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, nie za porušenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov a vyplýva to jednoznačne aj z výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj odôvodnenia rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí presvedčivo a zrozumiteľne argumentoval, prečo došlo u žalobcu k porušeniu § 223 ods.1 Zákonníka práce, ktorého podstatou je, že na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb môže zamestnávateľ výnimočne využívať, resp. uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo vyplýva zo zákonného znenia citovaného ustanovenia.
24. Žalovaný uviedol, že porušenie zistené inšpekciou práce patrí medzi správne delikty právnickej osoby, ktoré sú postihované objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie. Zamestnávateľ zodpovedá za porušenie právnych predpisov aj v prípade, že nevedome spôsobil škodlivý následok. Dôležité je preukázanie porušenia, nie okolnosti, za ktorých k nemu došlo. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti a musí odstrániť zistené porušenia, ako to vyplýva z protokolu. Pokuta bola uložená za porušenie právnych predpisov, ktoré bolo dokázané dôkazmi v administratívnom spise.
25. Podľa názoru žalovaného, žalobca opakuje rovnaké námietky, ako v priebehu správneho konania, na ktoré žalovaný už odpovedal. Preto zotrváva na odôvodnení napadnutého odvolacieho rozhodnutia. Pri ukladaní pokuty boli zohľadnené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, zásady správneho trestania a požiadavky súdnej praxe. Pokuta má výchovný účel a jej výška musí odzrkadľovať záujem spoločnosti na dodržiavaní zákonných povinností. Prvostupňový správny orgán určil pokutu v rámci zákonnej sadzby, pričom zohľadnil individuálne okolnosti prípadu. Pokuta neprekročila bežnú výšku sankcií v podobných prípadoch a neprekročila hornú hranicu zákonnej sadzby. Výška pokuty bola stanovená podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžo/70/2016 zo dňa 31. 01. 2019 s cieľom dosiahnuť represívny, výchovný a preventívny účel.
26. Žalovaný vyslovil, že prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi začatia správneho konania a uloženia pokuty vo výške 500 eur. Ukončenie inšpekcie práce nebráni začatiu správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. Závažnosť porušenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce bola dostatočne odôvodnená, pričom tento porušený predpis znamená nižšiu ochranu zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takáto situácia vedie k nerovnakému zaobchádzaniu so zamestnancami v porovnaní s tými, ktorí sú zamestnaní na pracovnú zmluvu. Pokuta vo výške 500 eur, ktorá je na dolnej hranici zákonnej sadzby (až do 100 000 eur), má podľa žalovaného preventívny a represívny účinok, pričom je dostatočne citeľná, ale nie likvidačná, a má odradiť od budúceho porušovania zákona. Prvostupňový správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými zákonnými kritériami na uloženie pokuty, konkrétne podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Orgán pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadnil závažnosť zistených nedostatkov a snažil sa určiť sankciu, ktorá nebude neprimerane vysoká ani zbytočne represívna. Výška pokuty neprekročila bežné sankcie v podobných prípadoch a ani hornú hranicu zákonnej sadzby. Orgán podrobne odôvodnil rozhodnutie o výške sankcie, zohľadnil všetky relevantné kritériá a zabezpečil, že rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi a logickým odôvodnením.
27. Žalovaný podotkol, že nesúhlasí s názorom žalobcu a tvrdil, že pri rozhodovaní o uložení pokuty zohľadnil všetky predložené dôkazy a vyjadrenia žalobcu. Všetky dôkazy boli posúdené samostatne i vo vzájomnej súvislosti, a žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Zároveň zdôraznil, že žalobca nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by dokazovali porušenie jeho práv alebo nesprávnosť postupu
žalovaného. Žalovaný tiež odmietol námietky ohľadom nespoľahlivého zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, pričom poukázal na dôkazy v administratívnom spise, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne dokazujú porušenie Zákonníka práce zo strany žalobcu. Pokuta bola uložená správne, pričom správny orgán riadne posúdil závažnosť porušenia, počet zamestnancov a rozsah porušení pracovných predpisov. V závere žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú.
Replika žalobcu
28. Žalobca vo svojej replike zo dňa 05. apríla 2023 skonštatoval, že vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne nové skutočnosti, právne argumenty, ktoré by mu neboli známe z doterajšieho správneho konania a rozhodnutí, ktoré boli žalovanými v konaní vydané.
29. Žalobca upozornil, že nikdy nepopieral, že k prípadu Sliacka došlo. Zistenie inšpekcie, jeho právna kvalifikácia, v tomto prípade je v súlade so skutkovým stavom. Namietal len hodnotenie závažnosti tohto ojedinelého porušenia pracovnoprávnych predpisov a jeho vplyv na následné administratívne konanie. Rovnako v žiadnom štádiu správneho konania žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty. Ba naopak, ocenil ústretový prístup žalovaného pri ustálení jej výšky na spodnej hranici rozpätia, pričom pokutu riadne zaplatil.
30. Meritom žalobcovho žalobného návrhu a argumentov ho podporujúcich je, že inšpekcia bola ukončená protokolom a v ňom prijatými opatreniami, ktoré žalobca prijal a nedostatky odstránil. Tvrdil, že ak inšpektor v záverečnom protokole nenavrhol začatie administratívneho konania o uloženie pokuty v následnom správnom konaní, tak Inšpektorát Banská Bystrica nemal právo následne začať správne konanie. Inak povedané možnosť uloženia pokuty v administratívnom konaní na základe protokolu o zistených nedostatkoch mala byť súčasťou protokolu.
31. Žalobca považoval protokol, tak ako je koncipovaný, podporený opatreniami a správou o ich splnení, prerokovaný s primátorkou mesta, za definitívny spôsob ukončenia kontroly. Protokol deklaruje, že účel inšpekcie bol dosiahnutý a protiprávny stav v rozsahu zistených nedostatkov odstránený. Neobsahuje informáciu (opatrenie), že po ukončení kontroly zaháji inšpektorát práce ešte objasňovanie, či došlo alebo nedošlo pri zamestnávaní pani B. k správnemu deliktu sankcionovanému peňažnou pokutou.
32. Žalobca mal za to, že štandardne je akákoľvek kontrolná činnosť orgánu verejnej moci voči povinným subjektom ukončená v celom rozsahu záverečným riadne prerokovaným protokolom obsahujúcim všetky zistenia, opatrenia a dôsledky pre povinný subjekt. Toto považoval za legitímne očakávanie a minimálnu právnu istotu, ktorú je možné od konajúceho orgánu verejnej moci požadovať.
33. Na záver žalobca opakovane uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú v celom rozsahu. Požiadal, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým predmetnej žalobe vyhovie v plnom rozsahu.
Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.
34. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 35. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 27.02.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 08.01.2025 do 28.02.2025. 36. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 ods. 1 SSP), ale aj mimo žalobných bodov (§194, § 195 SSP), pretože
v prejedávanej veci ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil dôvodnosť žalobných námietok, mimo žalobné námietky nezistil pochybenia v postupe a rozhodnutiach orgánov príslušných na prejednanie, ktoré by mohli byť dôvodom pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. 37. Podľa § 134 ods. 1SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 38. Podľa § 194 ods. 1 a ods. 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 39. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
40. V zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). 41. V zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona až do 100 000,- Eur.
42. Predmetom preskúmavanej veci je rozhodnutie žalovaného č. O-336/2022, NIP/NIP_PO/ BEZ/2022/4130 zo dňa 09.11.2022, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č.k.:142/22-2.0/pok/r., IPBB_PRODD/ROZ/2022/1268 zo dňa 14.09.2022, tak že odvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 43. V období od 03.05.2022 do 26.05.2022 bol uskutočnený u žalobcu ako kontrolovaného subjektu Mesto Sliač, Letecká 1, 962 31 Sliač, IČO: 00 320 277 a na Inšpektoráte práce Banská Bystrica, výkon inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj ,,Zákonník práce“) - vznik, zmena a skončenie pracovného pomeru, náležitosti pracovných zmlúv a mzdových predpisov (oznámenie o výške a zložení FP, výplatné pásky, vyplatenie platu). Súčasťou inšpekcie práce bola aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 44. Kontrolou Inšpektorátu práce Banská Bystrica bolo zistené, že žalobca - kontrolovaný subjekt Mesto Sliač s účinnosťou od 01.04.2013 je zriaďovateľom zariadenia bez právnej subjektivity - Domova pre seniorov Sliač, Pionierska 12, 962 31 Sliač. Predmetom činnosti predmetného zariadenia je poskytovanie sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. 45. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe uvedenej kontroly ku kontrolovaným zamestnancom v súvislosti s dodržiavaním povinností boli zistené okrem iného nasledovné skutočnosti:
- A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavrela so žalobcom ako zamestnávateľom pracovný pomer písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 27.09.2021, dohodnutý deň nástupu do práce 27.09.2021, na druh práce: „pracovník úseku sociálneho - terénna opatrovateľka v meste Sliač“. Pracovný pomer bol
uzatvorený na dobu určitú do 15.10.2021 s dohodnutou skúšobnou dobou do 15.10.2021. Pracovný pomer bol ukončený oznámením o skončení na dobu určitú dňom 15.10.2021, ktoré osobne prevzala zamestnankyňa.
- Žalobca ako zamestnávateľ so zamestnancom A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril dohodu o vykonaní práce (ďalej aj ako „DoVP“) zo dňa 15.10.2021, na obdobie od 18.10.2021 do 22.12.2021, na pracovnú úlohu „opatrovateľská služba – terénna opatrovateľka podľa potreby žiadateľov v domácnosti v meste Sliač“.
- Žalobca ako zamestnávateľ so zamestnancom A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril dohodu o vykonaní práce (ďalej aj ako „DoVP“) zo dňa 22.12.2021, na obdobie od 3.1.2022 do 14.3.2022. DoVP bola ukončená písomne dohodou zo dňa 26.1.2022 ku dňu 31.1.2022.
- Žalobca ako zamestnávateľ so zamestnancom A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril, pracovný pomer písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2022, s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 01.02.2022, na dohodnutý druh práce „terénna opatrovateľka“, s dohodnutým miestom výkonu práce mesto Sliač. 46. Správny orgány oboch stupňov na základe zistených skutočností v zhode uzavreli, že dohoda o vykonaní práce ako dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je inštitút, na využitie ktorého je zamestnávateľ oprávnený len výnimočne. Uzatvorenie dohôd nie je ani náhradou za skúšobnú dobu, ktorá plynie zamestnancovi v pracovnom pomere. Pokiaľ zamestnanec vykonáva pravidelnú a opakujúcu sa činnosť, výkon danej práce stráca základný charakteristický znak dohody (výnimočnosť). Zároveň pri uzavretí Dohody o vykonaní práce vzhľadom na druh práce resp. činnosti, ktorá bola dohodnutá v dohodách o vykonaní práce s A. B.: „opatrovateľská služba – terénna opatrovateľka podľa potreby žiadateľov v domácnosti v meste Sliač“, nemožno hovoriť o výsledku práce, ktorá spočíva v dosiahnutí určeného výsledku, napr. natretie plotu na objekte zamestnávateľa, kde ukončením natierania je ukončený aj výkon práce, ktorý sa už neopakuje. Pri dohodnutej činnosti vyššie uvedenej zamestnankyne sa jedná o opakujúcu sa činnosť spočívajúcu v opatrovaní žiadateľov a zahrňujúcu rôzne druhy činností, napr. denné návštevy opatrovaných osôb, pomoc pri obliekaní, vyzliekaní, nákupy, prechádzky a pod.. Zamestnávateľ tým porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Tiež uviedli, že na obdobnú činnosť - terénna opatrovateľka - bol uzavretý pracovný pomer dňa 27.09.2021. V prípadoch uzavretých DoVP sa vo svojej podstate jedná o rovnaký druh práce spočívajúci v starostlivosti o odkázanú osobu. Aj v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2022 je zrejmé, že terénna opatrovateľka zahŕňa denné návštevy opatrovaných osôb, pomoc pri presune z vozíka na lôžko a opačne, pomoc pri používaní WC a bežné úkony osobnej hygieny, vrátane kúpania a umývania vlasov, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, nákupy a ďalšie nevyhnutné činnosti súvisiace s prevádzkou domácností a práce súvisiace s udržiavaním domácnosti, príprava, varenie a podávanie celodennej stravy, pranie a žehlenie osobnej a ostatnej bielizne, sprievod na lekárske vyšetrenie, predpísanie liekov, vybavovanie úradných záležitostí. Obdobné činnosti sú z hľadiska dohodnutej práce aj v zmysle uzavretých dohôd o vykonaní práce. Potrebu dennej starostlivosti odzrkadľuje aj počet dohodnutého rozsahu práce v zmysle uzavretých DoVP, kde bol naplánovaný rozsah práce aj na 150 hodín mesačne. 47. Podľa žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo jednoznačnej preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 221 ods. 1 Zákonníka práce, tým že žalobca ako zamestnávateľ v kontrolovanom období, tj. v mesiacoch 10 – 12/2021 a 01 – 03/2022 na plnenie svojich úloh a na zabezpečenie svojich potrieb neuzatváral dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s fyzickou osobou A. B. výnimočne pričom sa nejednalo o príležitostnú prácu vymedzenú druhom práce (dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zo dňa 15.10.2021, uzatvorená na obdobie od 18.10.2021 do 22.12.2021; dohoda o vykonávaní práce mimopracovného pomeru zo dňa 22.12.2021, uzatvorená na obdobie od 03.01.2022 do 14.03.2022 ukončená dohodou o rozviazaní zo dňa 26.01.2022 ku dňu 31.01.2022, obe uzavreté na druh práce opatrovateľská služba – terénna opatrovateľka podľa potreby opatrovania žiadateľov v domácnosti v meste Sliač). 48. S ohľadom na podanú správnu žalobu žalobcu je v prejednávanej veci sporné či zo strany žalobcu – zamestnávateľa došlo k porušeniu ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, keď ako zamestnávateľ na plnenie svojich úloh a na zabezpečenie svojich potrieb neuzatváral s fyzickou osobou A. B. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výnimočne, pričom sa nejednalo o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. 49. Na úvod správny súd uvádza, že sloboda zamestnávateľa voliť si formu zamestnávania pracovníkov je regulovaná kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce. Pokiaľ ide o nastavenie pracovnoprávnej legislatívy vo vzájomných pomeroch vzťahu pracovného pomeru a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ide o politiku štátu, pričom súdy nemajú kompetenciu ju v rámci súdneho prieskumu zákonnosti prehodnocovať.
50. Z obsahu spisu bolo zistené, že správne orgány jednoznačne preukázali protiprávnosť konania žalobcu ako zamestnávateľa spočívajúcu v nedodržaní podmienky výnimočnosti uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru v stanovenom v ust. § 223 ods. a 1 Zákonníka práce, čo vyplýva jednak aj z počtu odpracovaných hodín dotknutou zamestnankyňou, ktorá zabezpečovala starostlivosť odkázanej osoby. 51. Žalobca v konaní nepreukázal, že pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných iného pracovného pomeru sa jednalo o výnimočné zabezpečenie plnenia úloh alebo potrieb, ktoré súvisia s predmetom jeho činnosti a že sa jednalo o situáciu, kedy nebolo možné zabezpečiť takéto plnenie na základe niektorého z druhov pracovného pomeru, alebo že by takéto plnenie malo pre neho výrazne negatívny dôsledok. Jeho argumentácia ohľadom nestability zamestnávania opatrovateliek je neopodstatnená a nemá vplyv na naplnenie ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce a na výnimočnosť uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2022 je zrejmé, že terénna opatrovateľka zahŕňa denné návštevy opatrovaných osôb, pomoc pri presune z vozíka na lôžko a opačne, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, nákupy a ďalšie nevyhnutné činnosti súvisiace s prevádzkou domácnosti a práce súvisiace s udržiavaním domácnosti, príprava, varenie a podávanie celodennej stravy, pranie a žehlenie osobnej a ostatnej bielizne, sprievod na lekárske vyšetrenie, predpísanie liekov, vybavovanie úradných záležitostí. Obdobné činnosti sú z hľadiska dohodnutej práce aj v zmysle uzatvorených dohôd o vykonávaní práce. Potrebu dennej starostlivosti odzrkadľuje počet dohodnutého rozsahu práce v zmysle uzatvorených dohôd o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru, kde bol naplánovaný rozsah práce aj na 150 hodín mesačne. 52. Správny súd nezistil ani dôvodnosť námietok uplatnených zo strany žalobcu v súvislosti s postupom inšpektorátu práce so začatím správneho konania o prejednávanom správnom delikte (§ 14 ods. 1, § 19 § 21 ods. 3zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce). 53. Správny súd taktiež poukazuje na to, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. V predmetnej veci ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. Inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri ukladaní sankcie odôvodnili k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadli. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty boli v danom prípade posúdené v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktoré ustanovuje výpočet skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správne orgány sa dostatočným spôsobom v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí vysporiadali so všetkými relevantnými kritériami a výšku uloženej pokuty riadne odôvodnili. Nimi uplatnené myšlienkové úvahy sú súladné so zákonnými kritériami pre ukladanie sankcií, sú logické a nevykazujú vybočenie z rámca zákonnej správnej úvahy. Odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy poskytuje žalobcovi odpoveď, prečo bolo opodstatnené uložiť mu za príslušný správny delikt pokutu vo výške 500 Eur, ktorú aj správny súd vníma ako primeranú a uloženú v súlade so zákonom, berúc do úvahy skutočnosť, že maximálna výška pokuty je stanovená v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce vo výške 100 000 Eur. 54. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho ju správny súd podľa § 190 SSP zamietol.
55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
56. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).