Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-7Sa-53-2020.pdf
PDF · 105.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-7Sa/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., zastúpený advokátom Mgr. Milanom Trylčom, PhD., so sídlom advokátskej kancelárie J. Kráľa 738/12, Senica, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. 5980, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXX-X/XXXX-B. z 21. apríla 2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave zrušujerozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXX-X/ XXXX-B. z 21. apríla 2020 a vec vracia žalovanej na nové konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 27. novembra 2019 priznala žalovaná žalobcovi podľa ustanovení § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2% v súlade s § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 285/2016 Z. z., nárok na úrazovú rentu od 18. januára 2017 do 21. januára 2017 v sume 282,40 eur a od 1. februára 2017 v sume 625,10 eur mesačne v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 18. januára 2017. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2018 o 2% a od 1. januára 2019 o ďalších 2,6 %, na celkovú sumu 654,30 eur mesačne.
2. Pobočka žalovanej pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vychádzala z podkladov, ktorými sú žiadosť o priznanie úrazovej renty doručená pobočke žalovanej dňa 2. októbra 2019, oznámenie poistnej udalosti z 9. augusta 2019, údaj o výške denného vymeriavacieho základu z informačného systému žalovanej, hlásenie choroby z povolania z 11. marca 2019, pracovná zmluva z 25. apríla 2001, zápis z obhliadky pracovného miesta z 23. októbra 2018, popis pracovných činností – profesiogram poškodeného, záznam z prešetrenia práce a pracovných podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania z 19. októbra 2017 a lekárska správa z 13. novembra 2019, určujúca mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41%.
3. O podanom odvolaní žalobcu, namietajúceho nesprávne určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti pre nezohľadnenie pracovných činností ako nakladanie, zabudovávanie, či manipulovanie s dielmi,
rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-B. z 21. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil.
4. Generálny riaditeľ žalovanej zopakoval, že žalobca, ako poškodený, bol v čase zistenie choroby z povolania zamestnaný u zamestnávateľa E. D., F. (ďalej len „zamestnávateľ“) v pracovnom zaradení ako výrobný pracovník.
5. Podľa hlásenia choroby z povolania z 11. marca 2019 bola žalobcovi uznaná od 11. marca 2019 choroba z povolania – choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – syndróm manžety rotátorov ramena vpravo, s dátumom prvého zistenia dňa 18. januára 2017.
6. Na základe žiadosti žalobcu bol jeho zdravotný stav prvýkrát posúdený dňa 13. novembra 2019 posudkovým lekárom pobočky žalovanej so záverom, že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti je v rozsahu 41%. Posudkový lekár v lekárskom posudku z 13. novembra 2019 vychádzal zo zistení, že práca žalobcu bola špecifická vykonávaním krátkych zvarov v trvaní 3-4 sekundy, ktoré boli striedané kratšími alebo dlhšími prestávkami bez zvárania. Čistá pracovná doba bola 7.5 hod. t. j. 450 min. Zváranie na najviac exponovaných pracoviskách, ktorými boli AFO 310 a 320, trvalo dohromady 180 min. za zmenu, čo je 40,88% pracovnej doby.
7. Po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovou lekárkou ústredia, ktorá dňa 12. februára 2020 vydala Lekársku správu potvrdzujúcu pôvodne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41%. Poukázala na záznam Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, podľa ktorého bolo za príčinný faktor vzniku choroby z povolania určené ručné zváranie zaťažujúce svaly flexorov rúk. Zopakovala, že toto zváranie žalobca vykonáva v trvaní 184 minút za zmenu, čo je 40,88% času. Uznesením regionálnej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania zo 14. decembra 2018 bolo potvrdené splnenie klinických aj hygienických kritérií choroby z povolania zistenej dňa 18. januára2017 – syndróm manžety rotátorov ramena vpravo, s príčinným faktorom pracovná činnosť – zváranie.
8. Žalovaná následne vykonala šetrenie, či úkony nakladania, zabudovávania a manipulovania s dielmi mohli byť taktiež príčinným faktorom vzniku choroby z povolania, pričom zo stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti žalovanej z 20. apríla 2020 vyplynulo, že vynucovanie neprijateľnej polohy v pravom ramene pri zváraní je príčinou vzniku syndrómu manžety rotátorov pravého ramena a to aj napriek skutočnosti, že takej polohe bol vystavený podlimitne dlhý čas. Nakladanie, zabudovávanie a manipulovanie s dielmi nie je možné zohľadniť pri poklese pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, pretože v zázname Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava je vo vzťahu k týmto úkonom uvedené, že jednorazová hmotnosť bremena ako aj celozmenové hmotnosti sú podlimitné a teda nemali vplyv na vznik choroby z povolania. V závere bolo skonštatované, že pokiaľ by príčinný faktor, v tomto prípade vynucovaná neprijateľná poloha ramena pri zváraní, ktorý spôsobil poškodenie ramena, mal závažnosťou poškodenia vplyv aj na iné pracovné činnosti z profesiogramu, tieto by boli zohľadnené v percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti.
9. Generálny riaditeľ žalovanej poukázal na spôsob určovania miery poklesu pracovnej schopnosti, ktorý neurčuje žiaden zákon. V žiadnom smere nemožno spochybňovať závažnosť ťažkostí uvádzaných žalobcom, ale s ohľadom na zhodné stanoviská posudkových lekárov vychádzajúce zo zdravotnej dokumentácie a profesiogramu od zamestnávateľa, nemožno skonštatovať, že by činnosti nakladania, zabudovávania a manipulovania s dielmi mohli byť taktiež príčinným faktorom vzniku choroby z povolania. Tieto môže žalobca vykonávať aj naďalej.
10. Záverom generálny riaditeľ žalovanej dodal, že žalobca nepredložil do odvolacieho konania žiadne nové dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jeho argumentácie a preto jeho námietky nebolo možné posúdiť ako dôvodné.
II. Správna žaloba
11. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho ho navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
12. Žalobca primárne namietal, že na opätovnom posúdení jeho zdravotného stavu po podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, predložil posudkovej lekárke nový dôkaz k výkonu činnosti zvárania, ktorou sa však vôbec nezaoberala a odmietla ho založiť do spisu s odôvodnením, že všetko už bolo posúdené skôr posudkovým lekárom pobočky pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Žalobca však namietal, že posudkový lekár pobočky týmto dôkazom nedisponoval pri prvotnom posúdení žalobcovho zdravotného stavu. Žalobca preto následne tento dôkaz v rámci odvolacieho konania predložil žalovanej a žiadal ho vziať do úvahy, pretože ten jednoznačne preukazuje, že čas vystavenia príčinnému faktoru – zváraniu nie je 41 % ale až 80,5 % na pracoviskách AFO 270 a 63,4 % a 65,2 % na pracoviskách AFO 310. Na základe vyššie uvedeného bol toho názoru, že žalovaná musí opätovne a to aj s prihliadnutím na predložený dôkaz zistiť skutočnú mieru poklesu pracovnej schopnosti v súlade s obsahom ním vykonávaných pracovných činností, výkon ktorých bol dôvodom vzniku choroby z povolania.
III. Vyjadrenie žalovanej
13. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá po zrekapitulovaní skutkového stavu na základe ktorého rozhodla, zdôraznila, že po podanom odvolaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovou lekárkou, ktorá dňa 12. februára 2020 v lekárskej správe potvrdila posudkovým lekárom pobočky stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo výške 41 % so vznikom odo dňa 18. januára 2017, pričom konštatovala, že podľa záznamu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava z prešetrenia práce a pracovných podmienok podieľajúcich sa na chorobe z povolania zistenej dňa 18. januára 2017, bola za príčinný faktor z hľadiska svalovej záťaže, zaujímania nepriaznivých pracovných polôh horných končatín zistená pracovná činnosť – ručné zváranie zaťažujúce svaly flexorov rúk. Práca žalobcu bola špecifikovaná vykonávaním krátkych zvarov v trvaní 3-4 sekúnd, ktorá bola striedaná kratšími alebo dlhšími prestávkami bez zvárania, v celkovom trvaní 184 min, tzn. 41% z pracovnej doby a popisu pracovných činností. Na tomto základe bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo výške 41% so vznikom od 18. januára 2017. V e-maile z 24. februára 2020 posudková lekárka ústredia uviedla, že príčinný faktor, ktorý spôsobuje chorobu z povolania neurčuje posudkový lekár ale lekár Úradu verejného zdravotníctva a následne doplnila, že činnosti namietané žalobcom v odvolaní môže naďalej vykonávať, pretože tieto neboli určené ako príčinný faktor. So záverom posudkovej lekárky o určení miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41 % sa stotožnil aj odbor lekárskej posudkovej činnosti žalovanej, ktorý zároveň uviedol, že nakladanie, zabudovávanie a manipulovanie s dielmi nie je možné zohľadniť pri poklese pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, pretože jednorazová hmotnosť bremena ako aj celozmenové hmotnosti boli podlimitné. Tieto činnosti teda nemali žiaden vplyv na vznik choroby z povolania. Žalobca nemôže vykonávať iba prácu, ktorá si vynucuje neprijateľnú polohu v ramene, ktorou je zváranie.
14. Žalovaná vo vzťahu k podaným námietkam uviedla, že žalobca v podanom odvolaní nijako nenamietal nevykonanie predloženého dôkazu posudkovými lekármi žalovanej a rovnako uvedené nenamietal ani pred posudkovou lekárkou pri posúdení jeho zdravotného stavu dňa 12. februára 2020. V odvolaní namietal iba nezohľadnenie ďalších činností ako nakladanie, zabudovávanie či manipulovanie s dielmi, čo však bolo zo strany posudkovej lekárky zrozumiteľne zdôvodnené. Určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s činnosťou zvárania žalobca ničím nespochybnil.
15. V súvislosti so sťažnosťou žalobcu zo 14. februára 2020 žalovaná uviedla, že táto bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože v postupe posudkovej lekárky nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaná s ohľadom na uvedené konštatovala, že pokiaľ posudková lekárka ústredia vyhodnotila, že predložená dôkaz neobsahoval pre konanie nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov, a svoje závery podložila relevantnými dôkazmi (zdravotnou dokumentáciou, záznam Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava), neuvedenie tohto dôkazu v Lekárskej správe z 12. februára 2020 automaticky neznamená, že jej postup bol nezákonný. Naopak, oddelenie sťažností žalovanej pochybenie nezistilo.
16. V predmetnom prípade sa posudkoví lekári zhodli na miere určenia poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41 %, vychádzajúc zo zistení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý pracovné činnosti žalobcu podrobne popísal a z ktorých vyplýva, že neprijateľným polohám bol v rámci pracovnej zmeny vystavený podlimitne dlhý čas a jednorazová hmotnosť prenášaných bremien
ako aj celozmenové hmotnosti boli podlimitné. Za najviac exponované pracoviská boli určené AFO 310 a AFO 320 kde priemerné hodnoty Fmax (časovo vážený priemer maximálnych svalových síl vynakladaných zaťažovanou svalovou skupinou) boli určené vo výške 7,5% Fmax. Keďže zváranie na týchto pracoviskách trvalo 184 min za zmenu, čo predstavuje 40,88 % pracovnej doby, posudkoví lekári určili mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %. Žalovaná nevidí dôvod na spochybnenie záverov posudkových lekárov, ktoré sú ich odborným zhodnotením, uvedených v Lekárskych správach, ktoré sú podkladom oboch rozhodnutí žalovanej.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
17. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
18. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/53/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/53/2020.
Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom.
19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 27. februára 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
21. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci nároku na úrazovú rentu, ktorá bola žalobcovi priznaná od 18 januára 2017 do 31. januára 2017 v sume 282,40 eur a od 1. februára 2017 v sume 625,10 eur mesačne v dôsledku vzniknutej choroby z povolania u zamestnávateľa zistenej dňa 18. januára 2017. Miera poklesu jeho pracovnej schopnosti bola posudkovými lekármi žalovanej určená v rozsahu 41%.
22. Žalobca v podanej žalobe brojil práve voči určenej miere poklesu pracovnej schopnosti, ktorá má byť podľa jeho názoru vyššia z dôvodu, že žalovaná nezohľadnila resp. odmietla ním predložený dôkaz k výkonu činnosti zvárania, ktorý by jeho tvrdenia preukázal. V dôsledku uvedeného je preto skutkový stav zistený nedostatočne.
23. Správny súd ustálil, že žalobca, namietajúc nedostatočne zistený skutkový stav, predloženým dôkazom v zásade spochybnil profesiogram, ktorý bol podkladom vypracovania lekárskeho posudku v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní a ktorý bol následne podkladom napadnutého rozhodnutia. Z dôkazu predloženého žalobcom má podľa jeho názoru vyplývať, že skutočný čas zvárania na
pracoviskách nie je v rozsahu 41% dennej smeny (40,88%), ale až v rozsahu 80,5%. Jednalo sa o pracoviská AFO 270 a AFO 310. Žalobca v zásade akceptoval rozhodnutie a odôvodnenie žalovanej vo vzťahu k nezohľadneniu pracovných úkonov nakladania, zabudovávania a manipulovania s dielmi a jej závery v tomto smere nenamietal.
24. Správny súd zdôrazňuje, že podkladom rozhodnutia, či už prvostupňového, alebo s prihliadnutím na ustanovenie § 218a zákona č. 461/2003 Z. z. aj toho druhostupňového, sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanej z jej činnosti (§ 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení pričom žalovaná následne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zároveň sa v konaní pred žalovanou uplatňuje zásada materiálnej pravdy a preto pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci. Svoje úvahy následne v zmysle § 209 citovaného zákona pretaví do písomného odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom, okrem iného, uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov.
25. Správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci je potrebné rozlišovať predloženie nového dôkazu žalovanej v rámci odvolacieho konania a predloženie dôkazu posudkovej lekárke v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu.
26. Je potrebné si uvedomiť, že posudkový lekár v súvislosti s nárokom poškodeného na úrazovú rentu primárne posudzuje zdravotný stav poškodeného a to na základe lekárskych správ resp. inej zdravotnej dokumentácie. Jedine lekár dokáže zodpovedať odborné otázky, na posúdenie ktorých je potrebné odborné medicínske vzdelanie. Následne, na účely určenia miery poklesu pracovnej schopnosti, vychádza, okrem iného, z profesiogramu vyhotoveného zamestnávateľom poškodeného, ktorý posudzuje za využitia všetkých profesionálnych skúseností z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa resp. na trhu práce a to práve s ohľadom na diagnózu, ktorá mu bola už skôr zistená. Posudkový lekár pracuje s profesiogramom ako podkladom odborného posudku a nie je priestor na to, aby údaje tam uvedené akokoľvek korigoval alebo rozporoval. Nemožno preto vyčítať posudkovej lekárke žalovanej, že tá nezohľadnila v odbornom posudku z 12. februára 2020 dôkaz predložený žalobcom (týkajúci sa práve nesprávnosti profesiogramu), keďže sa nejednalo o dôkaz týkajúci sa jeho zdravotného stavu, ktorý by vedela ako lekárka posúdiť a upotrebiť. Otázka, či už bol správny alebo nesprávny jej postup, keď o tejto skutočnosti nevykonala aspoň záznam v Lekárskej správe z 12. februára 2019, nie je predmetom posudzovania v tomto konaní.
27. Na druhej strane možno konštatovať, že nebol daný žiaden dôvod na to, aby žalovaná, hoci aj po podaní odvolania no pred vydaním rozhodnutia o odvolaní, odmietla prijať akýkoľvek dôkaz predložený žalobcom. Ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nestanovujú žiadne časové rámce, v rámci ktorých môže účastník konania navrhovať či predkladať ďalšie dôkazy a to aj tie, ktoré sa neviažu na jeho námietky obsiahnuté v podanom odvolaní. Hoci je v konečnom dôsledku na rozhodnutí žalovanej, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, jej rozhodnutie nemôže byť svojvoľné a pripustenie alebo nepripustenie navrhovaného dôkazného prostriedku by mala vykladať vždy v prospech účastníka konania. Dôkaz, ktorý poškodený predloží môže teda nanajvýš nevykonať a nepoužiť ako podklad rozhodnutia, no udržateľnosť takéhoto postupu žalovanej možno konštatovať jedine za predpokladu riadne poskytnutého odôvodnenia v konečnom rozhodnutí.
28. Takýto dôkaz sa žalobca pritom mal snažiť predložiť najprv v rámci opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovej lekárke žalovanej dňa 12. februára 2020 a následne ho predložil žalovanej v rámci sťažnosti na postup posudkovej lekárky dňa 18. februára 2020. Jeho zohľadnenie žiadal aj v podaní zo 7. apríla 2020, ktorým podal sťažnosť proti vybaveniu pôvodnej sťažnosti. Správnemu súdu je zrejmé, že žalobca uvedený dôkaz predkladal v kontexte vyjadrenia nespokojnosti s postupom posudkovej lekárky žalovanej, no to nezbavuje žalovanú zodpovednosti, že dôkaz, zjavne predložený v súvislosti s posudzovaním jeho nároku na úrazovú rentu, takto opomenula zohľadniť.
29. Pokiaľ by žalovaná tento dôkaz prijala a posúdila, mohla eventuálne dôjsť k iným záverom o miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu. Žalobca totiž poukazoval na údaje nataktovania pracovísk na
ktorých pracoval, pričom najdlhšie zváranie malo podľa neho prebiehať na pracovisku AFO 270 (a nie AFO 310 ako bolo ustálené), ktoré je v profesiograme predloženom zamestnávateľom síce zmienené a úkony na ňom vykonávané sú popísané, avšak v celkovom vyhodnotení lokálnej svalovej záťaže hornej končatiny chýba uvedenie času, ktorý žalobca na tomto pracovisku zváral. Možno teda konštatovať, že profesiogram nie je úplný, pričom však túto zjavnú nezrovnalosť o neúplnosti profesiogramu, ktorá sa následne preniesla aj do lekárskeho posudku, mohla žalovaná zistiť aj bez námietky žalobcu.
30. Správny súd už iba s ohľadom na uvedené dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. e) SSP, teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
31. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej, pre účely objektívneho posúdenia nároku žalobcu a opätovného rozhodnutia, presne a úplne zistiť skutočný stavu veci tak, že predovšetkým odstráni neúplnosť zadováženého profesiogramu od zamestnávateľa, a to aj za účasti žalobcu a zodpovedného zástupcu zamestnávateľa. Až následne bude môcť pristúpiť k určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti, vychádzajúc z aktualizovaného profesiogramu.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní ich náhradu priznal voči žalovanej v celom rozsahu.
33. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.