Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-83-2024.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Subarea
5S/83/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie Jalta, IČO: 31 300 979, so sídlom Pod Wilec hôrkou 31, Prešov, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18447/2024 zo dňa 12.08.2024 takto
r o z h o d o l :
O d m i e t a správnu žalobu.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 17.10.2024 (ďalej aj „správna žaloba“) doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 18.10.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 18447/2024 zo dňa 12.08.2024 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP4-2024/037786-002 zo dňa 09.05.2024 o nevyhovení protestu prokurátora podanému proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-PO-PLO2-2023/009064-008 zo dňa 06.04.2023 (ďalej aj „rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora“). V správnej žalobe žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora.
2. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-PO-PLO2-2023/009064-008 zo dňa 06.04.2023 vyhlásil pozemky evidované na liste vlastníctva LV č. XXX, parcela č. 391/2 o výmere 3192 m2, parcela č. 408 o výmere 17474 m2, parcela č. 409 o výmere 17592 m2, parcela č. 410/2 o výmere 4426 m2 a parcela č. 437 o výmere 2884 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zaradené do uznaného poľovného revíru Jalta za nepoľovné plochy (ďalej aj „rozhodnutie o vyhlásení pozemkov za nepoľovné plochy“).
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu o vyhlásení pozemkov za nepoľovné plochy odvolanie zo dňa 02.05.2023, o ktorom rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č.j. OU-PO-OOP4-2023/036199-004 zo dňa 18.07.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2023. (ďalej aj „rozhodnutie o odvolaní žalobcu vo veci vyhlásenia pozemkov za nepoľovné plochy“).
4. Proti rozhodnutiu o vyhlásení pozemkov za nepoľovné plochy podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov protest č. Pd 70/24/7707 – 3 zo dňa 07.03.2024 (ďalej aj „protest prokurátora“). O proteste prokurátora rozhodol Okresný úrad Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO- OOP4-2024/037786-002 zo dňa 09.05.2024 tak, že protestu prokurátora nevyhovel.
5. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora podal žalobca odvolanie zo dňa 23.05.2023, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie.
6. V správnej žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie o vyhlásení pozemkov za nepoľovné plochy bolo vydané bez toho, aby bol zhodnotený dôvod vyhlásenia pozemkov za nepoľovné plochy, pričom takýto dôvod nebol uvedený ani v žiadosti na základe ktorej konal a rozhodol Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor.
II.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
7. Podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení.
8. Podľa § 24 ods. 10 zákona o prokuratúre Rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán verejnej správy prokurátorovi a účastníkom konania. Ak o proteste rozhodoval nadriadený orgán, doručí rozhodnutie o proteste aj orgánu verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo protest vydal.
9. Podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) Správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
12. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, súdnym spisom ako i administratívnym spisom, pričom vo veci posúdil procesné podmienky konania a dospel k nasledovnému záveru o dôvodoch pre odmietnutie správnej žaloby.
13. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov o nevyhovení protestu prokurátora. Z tohto dôvodu má napadnuté rozhodnutie povahu rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nasledovný záver rozhodovacej praxe:
„38. Protest prokurátora je teda právnym prostriedkom, na základe ktorého môže orgán verejnej správy, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno- právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.“ (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Ssk/6/2022 zo dňa 27.06.2022, ods. 38)
14. Napadnuté rozhodnutie teda nie je svojou povahou rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, a preto sa jedná o správny akt, ktorého preskúmanie pred správnym súdom je zo zákona vylúčené. Žalobca bol v napadnutom rozhodnutí nesprávne poučený o tom, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Takéto nesprávne poučenie však nemôže založiť kompetenciu správneho súdu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, keďže vylúčenie napadnutého rozhodnutia zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve je dané priamo zo zákona podľa § 7 písm. b) SSP.
15. Správny súd ďalej poukazuje na nasledovný právny záver rozhodovacej praxe, s ktorým sa stotožnil:
„Protest podáva prokurátor proti právoplatnému rozhodnutiu. Právna situácia medzi účastníkmi správneho konania je vytvorená konštitutívnymi účinkami správneho rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí protestu prokurátora je bez právneho vplyvu na túto situáciu, je bez právneho vplyvu na právny stav vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia. V dôsledku toho ani účastník administratívneho konania nie je ukrátený na právach viažucich sa pôvodnému administratívnemu konaniu“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Sžf/27/2014 zo dňa 29.04.2015).
16. Žalobca disponoval účinným a dostupným prostriedkom ochrany, ktorým sa mohol brániť proti tvrdenému porušeniu svojich subjektívnych práv, a to prostredníctvom podania všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP smerujúcej priamo proti rozhodnutiu o odvolaní žalobcu vo veci vyhlásenia pozemkov za nepoľovné plochy. V tomto postupe žalobcovi nebránilo ani prípadné podanie protestu prokurátorom, keďže do skončenia konania o proteste prokurátora by bolo takéto súdne konanie prerušené (§ 100 ods. 1 písm. d) SSP).
17. V správnej žalobe žalobca výslovne uviedol, že požaduje preskúmanie rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 18447/2024 zo dňa 12.08.2024. To, že žaloba smeruje len voči napadnutému rozhodnutiu taktiež vyplýva zo samotného žalobného návrhu, ktorým žalobca navrhol zrušiť práve rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 18447/2024 zo dňa 12.08.2024. Z obsahu správnej žaloby teda nevyplýva to, že by správna žaloba mala súčasne smerovať voči rozhodnutiu o odvolaní žalobcu vo veci vyhlásenia pozemkov za nepoľovné plochy.
18. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že aj všeobecná správna žaloba podaná prokurátorom, ktorého protestu nebolo vyhovené, by mala smerovať voči rozhodnutiu proti ktorému bol protest podaný t.j. v tomto prípade proti rozhodnutiu o vyhlásení pozemkov za nepoľovné plochy, a teda nie proti samotnému rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora (§ 24 ods. 14 zákona o prokuratúre v spojení s § 45 ods. 1 SSP).
19. Na základe vyššie uvedeného správny súd týmto správnu žalobu odmietol ako neprípustnú z dôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. b) SSP.
20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, žalovaný ako orgán verejnej správy správny nemá právo na náhradu trov konania (§ 168 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP). Keďže žaloba bola odmietnutá, žalobca taktiež podľa § 170 písm. a) SSP nemá právo na náhradu trov konania.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.