Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Spv-1-2024.pdf
PDF · 246.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BB-23S/148/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: POLABSKÉ MLÉKÁRNY, a.s., so sídlom Dr. Kryšpína 510, 290 16 Poděbrady, Česká republika, IČ: 451 48 678, právne zast.: BRICHTA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingova 6 – 8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: NiKA, s.r.o., so sídlom Nová 134, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 968 613, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 2220-2014/II-42-2018 zo dňa 19. októbra 2018, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. POZ 2220-2014/N -93-2017 zo dňa 14. augusta 2017 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) podľa § 32 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochranných známkach“) vyhovel námietkam ďalšieho účastníka a prihlášku kombinovanej ochrannej známky „TVAROHÁČEK milko“, č. spisu POZ 2220-2014 (ďalej „prihlásené označenie“ alebo „prihláška ochrannej známky“) žalobcu čiastočne zamietol pre tovary „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29 a pre všetky tovary v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Prihláška ochrannej známky žalobcu zostala v konaní pre všetky nárokované tovary v triede 5 a tovary „jedlé tuky; jedlé oleje“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ďalší účastník konania ako namietateľ odôvodnil svoje námietky tým, že je majiteľom staršej slovnej ochrannej známky v priloženej úprave č. 201383 „TVAROHÁČIK“ (ďalej „staršia ochranná známka“), pričom prihlásené označenie a staršia ochranná známka sú podobné do takej miery, že v prípade ich používania na rovnakých a podobných tovaroch existuje na strane spotrebiteľa pravdepodobnosť zámeny.
2. Svoje rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodnil tým, že medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou existuje pravdepodobnosť zámeny, a to vo vzťahu ku všetkým
napadnutým tovarom v triede 29 a 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Pri porovnaní prihláseného označenia a staršej ochrannej známky je podobnosť z fonetického a sémantického hľadiska a nižšia podobnosť aj z vizuálneho hľadiska vyplývajúca z prítomnosti veľmi podobného slovného prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“. Slovnému prvku aj napriek nižšej miere rozlišovacej spôsobilosti nemožno uprieť vplyv na celkový dojem z porovnávaných označení. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že aj keď je prihlásené označenie graficky, farebne a kompozične odlišne spracované, jeho prvky (ružovo-žltý podklad, obrázok opičky, logo „M milko“) nie sú schopné potlačiť vplyv slovného prvku „TVAROHÁČEK“ na celkový dojem z prihláseného označenia. Slovný prvok je v prihlásenom označení pre spotrebiteľa zreteľný a dominantný a je prvkom, podľa ktorého sa bude spotrebiteľ s veľkou pravdepodobnosťou aj orientovať pri výbere tovarov, pričom je takmer zhodný so slovným prvkom tvoriacim staršiu ochrannú známku. Uvedené slovné prvky a posudzované označenia ako celky preto nebude spotrebiteľ schopný odlíšiť, obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že zvyčajne nemá bezprostredne možnosť porovnať si tovary vedľa seba, ale musí sa spoľahnúť na nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti. Tovary prihláseného označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29 a „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb pritom vyhodnotil orgán verejnej správy prvého stupňa ako zhodné a podobné s tovarmi, pre ktoré je zapísaná staršia ochranná známka. Relevantnou verejnosťou v prípade posudzovaných tovarov je podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa široká spotrebiteľská verejnosť, ktorá výberu týchto tovarov obvykle venuje nízku mieru pozornosti, pričom slovný prvok môže vplývať na výber tovarov tak pri detskom spotrebiteľovi, ako aj pri dospelom spotrebiteľovi, čo má vplyv na konečný výber tovaru. V prípade prihláseného označenia a staršej ochrannej známky nie je miera rozlišovacej spôsobilosti prvkov „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ taká nízka, aby sa spotrebiteľ nemohol orientovať podľa týchto prvkov, a aby práve tieto prvky nemohli rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť celkový dojem z dotknutých označení.
3. O rozklade žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol predseda žalovaného Rozhodnutím č. POZ 2220-2014/II-42-2018 zo dňa 19. októbra 2018 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia stručne popísal priebeh administratívneho konania a obsah rozkladu žalobcu. Uviedol, že prihláška kombinovanej ochrannej známky „TVAROHÁČEK milko“, č. spisu POZ 2220-2014, proti ktorej námietky smerovali, bola podaná 17. decembra 2014 žalobcom ako prihlasovateľom a bola zverejnená vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky dňa 1. apríla 2015 pre tovary v triede 5, 29 a 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Námietky sa týkali iba časti tovarov prihláseného označenia, konkrétne tovarov „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29 a tovarov „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Namietateľ (ďalší účastník konania) je majiteľom slovnej ochrannej známky v úprave č. 201383 „TVAROHÁČIK“ s právom prednosti od 31. augusta 2001, zapísanej pre tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Žalovaný uviedol, že pravdepodobnosť zámeny v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach znamená riziko, že priemerný spotrebiteľ si kolízne označenia v obchode priamo zamení, prípadne môže byť uvedený do omylu, že tovary alebo služby označené prihláseným označením a staršou ochrannou známkou pochádzajú od toho istého alebo ekonomicky prepojeného subjektu. Žalovaný konštatoval, že pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ nemá vždy možnosť priameho porovnania označení alebo ochranných známok a v zásade nemá čas podrobne sa venovať ich jednotlivým prvkom, ale musí sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchová v pamäti. Takisto je potrebné zohľadniť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa mení v závislosti od kategórie dotknutých tovarov alebo služieb.
4. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal porovnanie časti tovarov prihláseného označenia v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (tých, ktorých sa týkali námietky) s tovarmi zapísanými pre staršiu ochrannú známku. Tovary „tvaroh, výrobky z tvarohu (slané a sladké); mliečne tvarohové nápoje“ orgán verejnej správy prvého stupňa dôvodne vyhodnotil ako tovary zhodné
s tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“, čo nebolo v rozklade ani spochybnené. Zvyšné tovary prihláseného označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry v triede 29“ označil orgán verejnej správy prvého stupňa za podobné, resp. v niektorých prípadoch až zhodné s tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“. Tvaroh a výrobky z neho sú vo svojej podstate mliečnymi, resp. mliekarenskými výrobkami, čo znamená, že tieto tovary sú zhodné. Tovar „maslo“ prihláseného označenia napriek tomu, že ide o tuk, možno považovať za podobný s tvarohom a tvarohovými výrobkami, keďže ide o mliečny tuk, a teda ide takisto ako v prípade tvarohu o výrobok z mlieka. Všetky uvedené tovary patria svojím charakterom do rovnakého trhového sektoru, majú rovnaký pôvod a účel, sú dostupné na rovnakých predajných miestach a sú umiestňované vedľa seba najmä v chladiacich boxoch. Rovnako aj výrobcovia a distribučné kanály sú obvykle rovnaké a rovnaký je aj ich spôsob použitia. Tovary prihláseného označenia „maslo, jogurty, termizované výrobky, syry“ môžu byť určené rovnako ako „výrobky z tvarohu“ zapísané pre staršiu ochrannú známku na priamu konzumáciu a zasýtenie, resp. tovary prihláseného označenia „mlieko, mliečne nápoje“ môžu slúžiť ako nápoj rovnako ako mliečne tvarohové nápoje, ktoré nepochybne tiež spadajú do rozsahu tovarov chránených staršou ochrannou známkou. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa považoval predmetné tovary za také, ktoré sú navzájom v konkurenčnom vzťahu, keďže môžu byť vzájomne zastupiteľné, s čím sa žalovaný stotožnil a dodal, že užší pojem (tvaroh a výrobky z tvarohu) spadá do širšej kategórie výrobkov (mliečne, resp. mliekarenské výrobky), čo potvrdzuje ich zhodnosť. Žalovaný konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa správne aplikoval kritériá posúdenia podobnosti tovarov, keď prihliadal na povahu, účel, spôsob používania, konkurenčný charakter, distribučné kanály a obvyklý pôvod posudzovaných tovarov. Uvedené kritériá vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Rozsudok z 29. septembra 1998 vo veci C-39/97 Canon). Pre konštatovanie podobnosti kolíznych tovarov pritom nie je potrebné, aby sa posudzované tovary zhodovali vo všetkých kritériách, dokonca sa nemusia zhodovať ani vo väčšine týchto kritérií. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri posudzovaní podobnosti tovarov je ich obvyklý pôvod, pretože má veľký vplyv na pravdepodobnosť zámeny. Tovary prihláseného označenia zvyčajne vyrábajú tí istí výrobcovia mliečnych, resp. mliekarenských výrobkov. Orgán verejnej správy prvého stupňa správne uviedol, že predmetné tovary majú rovnakú povahu (mliečne výrobky), účel, spôsob použitia, majú konkurenčný charakter, rovnaké distribučné kanály a v obchodoch s potravinami sú spravidla umiestňované v chladiacich regáloch v tom istom oddelení.
5. Vo vzťahu k tovarom prihláseného označenia „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb žalovaný uviedol, že tieto orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil ako podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“ staršej ochrannej známky s odôvodnením, že ide zhodne o výrobky na báze mlieka, pričom orgán verenej správy prvého stupňa doplnil, že je bežné, že mrazené jogurty či zmrzliny obsahujú tvaroh. Tvarohové výrobky sú často ponúkané ako „zdravšia“ náhrada sladkostí (cukroviniek), čiže uspokojujú rovnakú potrebu, a vyššie uvedeným tovarom konkurujú. Porovnávané tovary sú podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa určené rovnakému okruhu spotrebiteľov a sú distribuované a predávané rovnakým spôsobom v chladiacich boxoch. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že staršia ochranná známka poskytuje namietateľovi ochranu pre „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“. Uvedené tovary teda zahŕňajú aj výrobky z tvarohu, ako napríklad tvarohové dezerty, tvarohové krémy alebo tvarohové nápoje, ktoré je dôvodné považovať za podobné s tovarmi prihláseného označenia „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, a to nielen preto, že všetky sú zhodne vyrobené na báze mlieka, ale aj z dôvodu, že môžu mať rovnaký obchodný pôvod, majú rovnakú povahu (sladké mrazené/chladené mliečne dezerty), spôsob použitia (sú určené na priamu konzumáciu), účel použitia (sú určené na zasýtenie, resp. ako dezerty), rovnaké distribučné kanály, navzájom si konkurujú (spotrebiteľ si môže vybrať, či si zvolí mrazený jogurt alebo chladený tvarohový krém, resp. či si dá mliečnu cukrovinku alebo tvarohový dezert a pod.). K poukazu žalobcu na rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej ako „EUIPO“) v prípade „PASTA MARE“ vs. „PASTAMORE“ žalovaný uviedol, že predmetom porovnania boli tovary „syry“ a tovar „zmrzlina“. Podľa žalovaného sa teda jednalo o odlišný skutkový stav, keďže „syry“ sa svojou povahou líšia od výrobkov na báze tvarohu, akými sú tvarohové dezerty, tvarohové krémy, tvarohové nápoje, ktoré sú vo viacerých kritériách podobné s tovarmi prihláseného označenia v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Záver o podobnosti predmetných tovarov v skutočnosti potvrdzuje žalobcom
uvedené rozhodnutie vo veci „SILHOUETTE“ vs. „SILHUETA“. EUIPO konštatoval, že pokiaľ by boli predmetom porovnania tovary „jogurty, pudingy, creme brulée“ a „zmrzliny“, nebolo by možné vylúčiť určitú mieru podobnosti, danú rovnakým účelom, povahou (dezerty) a rovnakými distribučnými kanálmi. K poukazu žalobcu na rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO vo veci „FRUITINI“ vs. „FRUTTINA“ žalovaný uviedol, že je irelevantný.
6. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval podľa kritérií vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a správne konštatoval, že všetky posudzované tovary, proti ktorým námietky smerovali, sú zhodné alebo podobné s tovarmi staršej ochrannej známky, pričom správne považoval za naplnenú jednu z kumulatívnych podmienok § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, a to zhodnosť a podobnosť kolíznych tovarov.
7. K vizuálnej podobnosti prihláseného označenia a staršej ochrannej známky žalovaný uviedol, že predmetom porovnania na jednej strane je kombinované označenie obsahujúce na červenožltom podklade znázorňujúcom lúče slovný prvok „TVAROHÁČEK“, ktorý je napísaný veľkými tučnými písmenami rôznych farieb umiestnenými do poloblúka, pod ním malé modro-biele logo „M milko“ a v pravom dolnom rohu detský motív opičky (prihlásené označenie) a na druhej strane slovné označenie v priloženej úprave tvorené slovným prvkom „TVAROHÁČIK“ napísaným veľkými písmenami zelenej farby umiestnenými v miernom poloblúku (staršia ochranná známka). Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa správne konštatoval, že obidva slovné prvky sú vyhotovené v podobnej grafickej úprave. Pokiaľ ide o logo „M milko“, tomuto orgán verejnej správy prvého stupňa priznal len menší vplyv na celkový vizuálny vnem z dôvodu jeho veľkosti, ktorá neumožňuje zreteľne prečítať jeho slovné prvky, no predovšetkým z dôvodu jeho umiestnenia pod výraznejším prvkom „TVAROHÁČEK“. Spotrebitelia zvyknutí čítať zľava doprava a zhora nadol prirodzene prečítajú ako prvé práve slovo „TVAROHÁČEK“. V súvislosti s obrazovým prvkom opičky žalovaný uviedol, že pokiaľ označenie pozostáva zo slovného a aj obrazového prvku, podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa má slovný prvok v zásade väčší vplyv na spotrebiteľa, pretože tento nezvykne označenie analyzovať a ľahšie naň odkáže pomocou slovného prvku. Orgán verejnej správy prvého stupňa svoje posúdenie podobnosti označení z vizuálneho hľadiska podľa žalovaného vykonal správne, keď zohľadnil jednotlivé prvky posudzovaných označení a porovnal označenia ako celky, nezohľadnil len slovný prvok „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, ako to tvrdil žalobca. Podľa žalovaného je správny aj záver, že porovnávané označenia sú vizuálne podobné, hoci len v nízkej miere. Uvedená nízka miera podobnosti je daná zhodnou sekvenciou písmen formovaných do slovného prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, kde rozdielne je len predposledné písmeno („E“ vs. „I“). Logo „M milko“ vzhľadom na jeho veľkosť zaberá len nepatrnú časť označenia, ktorá neumožňuje zreteľné prečítanie slovných prvkov v ňom, a preto bude mať menší vplyv na celkový vizuálny vnem prihláseného označenia. Naopak, slovný prvok „TVAROHÁČEK“ nepochybne má v rámci prihláseného označenia výrazné postavenie, a to v dôsledku jeho veľkosti a umiestnenia v hornej časti prihláseného označenia, a preto podstatným spôsobom ovplyvní vizuálny vnem. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalovaného správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ označenie pozostáva zo slovnej a obrazovej zložky, slovná zložka označenia má obvykle väčší vplyv na spotrebiteľa. Podľa žalovaného prípadná nižšia alebo dokonca nízka rozlišovacia spôsobilosť jedného prvku kombinovanej ochrannej známky nevyhnutne neznamená, že tento prvok nemôže byť dominantným prvkom označenia, pokiaľ predovšetkým z dôvodu svojho umiestnenia v označení alebo svojej veľkosti ho spotrebiteľ môže vnímať a uchovať si ho v pamäti (Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie z 13. júna 2006 vo veci T-153/03, bod 32). S poukazom na Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. novembra 2011 vo veci T-434/10 ALPINE PRO SPORTSWEAR & EQUIPMENT/alpine žalovaný podotkol, že je potrebné konštatovať istú mieru vizuálnej podobnosti označení v prípade, ak obidve označenia obsahujú slovné prvky, ktoré sa zhodujú v sekvencii písmen a súčasne nie sú výraznejšie štylizované. Toto platí aj v prípadoch, keď sú jednotlivé slová zobrazené v odlišnom fonte písma, kurzívou alebo tučným písmom, prípadne veľkým alebo malým písmom.
8. Vo vzťahu k fonetickému porovnaniu označení žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje so záverom orgánu verejnej správy prvého stupňa o vysokej miere podobnosti kolíznych označení. Skutočnosť, že označenia sa líšia v predposlednej hláske („E“ vs. „I“), je z fonetického hľadiska vzhľadom na dĺžku predmetných slov zanedbateľná.
9. Vo vzťahu k sémantickému hľadisku žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý vyhodnotil posudzované označenia ako podobné s tým, že slovné prvky
„TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ budú v mysli spotrebiteľov zhodne vyvolávať obraz mliečneho výrobku vyrobeného z tvarohu, resp. obsahujúceho tvaroh. Zároveň ide o český, resp. slovenský ekvivalent toho istého slova. Aj keď prihlásené označenie obsahuje obrazový prvok, ktorý je nositeľom konkrétneho významu (usmiata opička) a logo („M milko“), ktoré nemá žiadny význam a spotrebiteľmi nebude vnímaný ako identifikátor žalobcu, tieto prvky neposunú významové vnímanie prihláseného označenia do inej roviny tak, aby dotknuté označenia neboli vnímané ako sémanticky podobné. Obrazový prvok zvieratiek je na potravinách určených deťom bežný a často používaný, navyše na výrobok tohto typu (mliečny tvarohový výrobok) bude spotrebiteľ odkazovať skôr prostredníctvom slovného prvku a nie opisom zvieratka.
10. K určeniu okruhu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti žalovaný konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa správne určil, že túto tvorí v prípade tovarov dennej spotreby (potravín) široká spotrebiteľská verejnosť, ktorá výberu uvedených tovarov venuje nízku mieru pozornosti. Skutočnosť, že v prípade tovarov každodennej spotreby nakupovaných často je pozornosť spotrebiteľov nízka (a dokonca môže skĺznuť až do rutiny - automatizovaného nákupu), svedčí v prospech záveru, že spotrebiteľ sa pri výbere tovarov orientuje viac na základe zbežného vnemu ako dôkladného skúmania obalov výrobkov. Preto nemožno vylúčiť, že pri rýchlom nákupe zachytí len niektorý prvok označenia, ktorý ho pohne k nákupu bez bližšieho štúdia obalu výrobku, v prípade ktorého sa navyše predpokladá určitá farebnosť a kompozícia viacerých prvkov (osobitne v kategórii tovarov určených deťom).
11. Pri celkovom hodnotení pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením a staršou ochrannou orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalovaného správne vyzdvihol existenciu prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, keď konštatoval, že tento prvok nie je síce jediným prvkom prihláseného označenia, ale vzhľadom na jeho dominantnú pozíciu v hornej časti prihláseného označenia má vplyv na celkový dojem z prihláseného označenia, ktorý nedokážu potlačiť ani ďalšie prvky. Prihlásené označenie síce obsahuje v porovnaní so staršou ochrannou známkou viacero prvkov a má odlišnú farebnú úpravu, žiadny z týchto ďalších prvkov však nemá vo vneme prihláseného označenia také postavenie, aby dokázal zabrániť možnej zámene označení v dôsledku podobného slovného prvku. Vďaka slovným prvkom, ktoré sú v obidvoch porovnávaných označeniach dominantné, bude celkový dojem vyvolaný týmito označeniami u spotrebiteľa podobný.
12. V súvislosti s otázkou miery rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky tvorenej slovným prvkom „TVAROHÁČIK“ žalovaný uviedol, že slovný prvok použitý v staršej ochrannej známke je síce odvodený od slova tvaroh, ale pridaním časti „-áčik“ vzniklo nové slovo, ktoré už nie je slovom výhradne opisujúcim druh a zloženie označovaného tovaru. Z jazykového hľadiska nejde ani o zdrobneninu od slova tvaroh, ani o obvyklý jazykový tvar tohto slova, ale o novotvar. Orgán verenej správy prvého stupňa správne zohľadnil, že vo vzťahu ku kolíznym tovarom síce tento slovný prvok naznačuje zloženie označovaných výrobkov, ale konštatoval, že nejde o druhový výraz bežne používaný v obchodnom styku na označovanie tvarohu, či výrobkov z tvarohu, teda takýto prvok disponuje vlastnou rozlišovacou spôsobilosťou, hoci nižšou. Podľa žalovaného preto nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že rozsah ochrany staršej ochrannej známky je limitovaný výlučne na jeho grafické stvárnenie.
13. K poukazu žalobcu na viaceré rozhodnutia EUIPO žalovaný uviedol, že z nich vyplývajúce závery je potrebné aplikovať s prihliadnutím na osobitosti skutkového stavu jednotlivých konaní a nie je možné z nich vyvodzovať všeobecné závery aplikovateľné na každý prípad bez ohľadu na špecifiká a skutkové okolnosti konkrétneho prípadu.
14. Vzhľadom na uvedené žalovaný skonštatoval, že medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou nie je možné vylúčiť pravdepodobnosť zámeny, a to pokiaľ ide o tovary prihláseného označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29 a „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb v dôsledku toho, že porovnávané označenia obsahujú slovný prvok „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, ktorý je v označeniach dobre viditeľný a jednoznačne identifikovateľný ako podobný. Uvedený slovný prvok s veľkou pravdepodobnosťou možno považovať za prvok, ktorý bude slúžiť na orientáciu spotrebiteľa pri
výbere tovaru. Slovné prvky „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ môžu byť vnímané ako slovenská a česká mutácia toho istého slova, čo rovnako svedčí v prospech záveru o hrozbe ich pripodobnenia, a teda v prospech záveru o existencii nebezpečenstva zámeny kolíznych označení. Porovnávané označenia sa vzťahujú na tovary dennej spotreby, pri výbere ktorých nemožno očakávať osobitnú pozornosť spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ spravidla nemá možnosť porovnať označenia vedľa seba a musí sa spoľahnúť na neúplnú pamäťovú stopu, ktorú v ňom určité označenie zanechalo. Podľa žalovaného preto neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť alebo zmeniť.
Správna žaloba
15. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
16. Žalobca argumentoval, že staršia ochranná známka je zapísaná len pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“, a preto nie je správne vzťahovať ochranu z nej plynúcu na širokú kategóriu mliečnych výrobkov ako aj zmrzlín vo všeobecnosti, čo spôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa pri rozsahu tovarov, pre ktoré bolo prihlásené označenie zamietnuté.
17. Žalovaný podľa žalobcu pri posúdení zhodnosti a podobnosti tovarov a služieb, na ktoré sa označenia vzťahujú, a pri posúdení samotnej zhodnosti či zameniteľnosti oboch ochranných známok zásadným spôsobom pochybil, a to v takom rozsahu, že celkom jednoznačne vybočil z hľadísk a medzí ustanovených zákonom. Žalobca poukázal na Spoločné oznámenie o vykonávaní rozsudku vo veci IP Translator, ktorého cieľom bolo zjednotiť aplikačnú prax známkových úradov po vydaní rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-307/10 IP TRANSLATOR (ďalej ako „Spoločné oznámenie“). Žalovaný sa v podobných situáciách hodnotenia zhodnosti, či podobnosti tovarov zaviazal pri staršej ochrannej známke poskytovať ochranu iba tým tovarom alebo službám, ktoré sú priamo uvedené v zozname tovarov a služieb, t. j. v danom prípade je to „tvaroh a výrobky z tvarohu“. Podľa Spoločného oznámenia má byť zoznam tovarov a služieb vykladaný podľa pravidla „výraz znamená to, čo hovorí“. V opačnom prípade by sa neprimerane rozširovala ochrana ochranným známkam, ktoré sú zapísané iba pre istý konkrétny druh tovaru. V napadnutom rozhodnutí však žalovaný konkrétne tovary staršej ochrannej známky považoval za „zhodné“ s tovarmi prihláseného označenia kvôli skutočnosti, že tvaroh a výrobky z neho sú vo svojej podstate mliečnymi, resp. mliekarenskými výrobkami. Staršia ochranná známka chráni iba konkrétny druh tovarov a nie celú veľkú skupinu mliečnych výrobkov. Výklad žalovaného predstavuje celkom zrejmý rozpor so Spoločným oznámením, ktoré sa žalovaný zaviazal dodržiavať. Podľa žalobcu tým, že žalovaný prejavil svoju vôľu byť viazaný Spoločným oznámením, založil legitímne očakávania všetkých dotknutých subjektov, že príslušné právne predpisy bude interpretovať v súlade s ním. Nerešpektovanie týchto pravidiel žalobca vnímal ako vybočenie z prípustného rámca správnej úvahy a aj ako zásadné pochybenie pri právnom posúdení celej veci. Žalobca nesúhlasil s posúdením, že tvaroh je možné považovať za zhodný alebo podobný výrobok s tekutým mliekom alebo syrom len preto, že ide o „mliečne výrobky“. Tovar „tvaroh“ si spotrebiteľ nezamení s „mliekom, syrom alebo jogurtom“ a už vonkoncom nie s „mrazenými jogurtami, cukrovinkami s obsahom mlieka; mliečnymi čokoládovými nápojmi; mliečnymi kávovými nápojmi; mliečnymi kakaovými nápojmi, zmrzlinou, mrazenými smotanovými krémami“, nakoľko tieto výrobky sú umiestňované v odlišných regáloch a navyše aj slúžia na uspokojovanie iných potrieb (uhasenie smädu /mlieko/, resp. hladu /syr/, pomaškrtenie /jogurt/, či ochladenie /zmrzlina/. Tvaroh sa nekonzumuje samostatne a skôr sa používa ako surovina.
18. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného, ktorý posúdil tovary „zmrzlina, mrazené smotanové krémy, mrazené jogurty“ v triede 30 ako podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu“ v triede 29. Aj keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že je bežné, že mrazené jogurty či zmrzliny obsahujú tvaroh, v skutočnosti opomenul fakt, že zmrzliny sú najmä v súčasnosti často vyrábané aj ako ovocné drte/sorbety, ktoré vôbec neobsahujú mlieko a ani smotanu, nieto ešte tvaroh. Tiež nie sú umiestňované
v chladiacich boxoch, ale v mraziarenských boxoch, t. j. nie pri výrobkoch ako je tvaroh alebo výrobky z tvarohu, a zároveň sú distribuované odlišnými kanálmi, nakoľko musia byť prevážané v mraziarenských autách.
19. Žalobca k Rozhodnutiu EUIPO vo veci „PASTA MARE“ vs. „PASTAMORE“, na ktoré poukázal už v rozklade proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, uviedol, že v skutočnosti aj tvaroh je vlastne istý druh „syra“, a teda závery daného rozhodnutia by sa s ohľadom na podobný skutkový stav mali aplikovať aj pri porovnaní podobnosti tovarov pri prihlásenom označení a staršej ochrannej známke. K Rozhodnutiu EUIPO vo veci „SILHOUETTE“ vs. „SILHUETA“ žalobca uviedol, že predmetom porovnania a záveru o nepodobnosti vo vzťahu k tovaru „zmrzliny“ neboli mliečne výrobky, ako také, ale len tovary „maslo“ spomedzi mliečnych výrobkov. Žalobca mal za to, že dané rozhodnutie, v ktorom EUIPO rozhodol o nepodobnosti tovaru „zmrzlina“ s tovarom „maslo“, je aplikovateľné aj vo veci prihláseného označenia. EUIPO vykonal najmä posúdenie podobnosti tovarov „mlieko“ a „zmrzliny“, keďže väčšina zmrzlín je vyrábaná na báze mlieka a smotany. Žalobca tvrdil, že aj keby zmrzliny boli vyrábané z tvarohu, podobnosť medzi tovarmi (tvaroh vs. zmrzlina) nie je daná, a to aj v prípade, ak by tvaroh a výrobky z tvarohu boli spolu so zmrzlinou považované za dezerty, t. j. mali by rovnaký účel, nakoľko spôsob použitia a predaj takýchto výrobkov je odlišný. Žalobca zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia EUIPO (B 1 173 400, B 1 213 083, B 2 018 789, B 2 520 958, B 2 441 031), ktoré podľa tvrdenia žalobcu „syry (cheese)“ alebo „tvaroh (curd/curd cheese)“ nepovažujú za podobné s tovarom „zmrzlina (ice cream/edible ices)“ alebo „mrazený jogurt (frozen yogurt)“, pričom zároveň citoval ich vybrané časti. Analógia žalovaného o podobnosti tovarov „výrobky z tvarohu“ a „zmrzliny“ je podľa žalobcu zjavne nesprávna.
20. Vo vzťahu k porovnaniu označení sa žalovaný podľa žalobcu dopustil zásadných pochybení, a to „metodologicky“, ako aj pri konkrétnom hodnotení jednotlivých prvkov označení pre účely posúdenia ich možnej zameniteľnosti. Žalovaný podľa žalobcu nezohľadnil judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je potrebné označenia posudzovať ako celky a nie je správne vyzdvihovať len jeden ich prvok, v danom prípade slovný prvok. Pri vizuálnom porovnaní prihláseného označenia a staršej ochrannej známky je zrejmé, že majú odlišnú kompozíciu, pričom logo výrobcu nemožno bagatelizovať ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca poukázal na hodnotenie podľa jeho tvrdenia identického prvku v prípade kombinovaného označenia „Mila“, kde je logo výrobcu „SEDITA PEČIVÁRNE SEREĎ 1953“ v porovnávaní s názvom výrobku „Mila“ dokonca menšie ako logo žalobcu „M Milko“ v prípade prihláseného označenia. Napriek tejto skutočnosti žalovaný nevyhovel majiteľovi slovnej ochrannej známky MILKA vo veci č. POZ 2468-2004 II/80-2008 a rozhodol o nepodobnosti týchto označení. Rozhodnutie žalovaného vo veci č. POZ 2468-2004 II/80-2008 bolo potvrdené aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/1/2009.
21. Žalobca tvrdil, že zo sémantického hľadiska je možné konštatovať nízku rozlišovaciu spôsobilosť označení „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, pričom v prípade staršej ochrannej známky, ktorá je registrovaná iba pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“, možno označenie „TVAROHÁČIK“ vnímať ako úplne opisné s ohľadom na zloženie výrobkov z tvarohu. Žalovaný napriek množstvu nových rozhodnutí EUIPO, na ktoré žalobca poukázal počas správneho konania, zotrval na názore, že k zámene označení môže dochádzať v dôsledku podobného slovného prvku, ktoré v oboch prípadoch považoval za dominantné, pričom poukázal na Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie z 13. júna 2006 vo veci T-153/03, t. j. poukázal na 15 rokov staré rozhodnutie. V roku 2015 samotný žalovaný v jednom zo svojich rozhodnutí, ktoré sa taktiež týka ochranných známok obsahujúcich slovný prvok s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou (Rozhodnutie č. POZ 1358-2009 II/49-2015 zo dňa 5. júna 2015), uvádza, že prax ohľadom nedištinktívnych prvkov označení sa vyvinula takým spôsobom, že v súčasnosti sa kladie vyšší dôraz na zohľadnenie nižšej rozlišovacej spôsobilosti rovnakých alebo podobných kolíznych prvkov. Vývoj praxe v oblasti ochranných známok podľa žalobcu potvrdil žalovaný vo svojom Rozhodnutí č. POZ 1358-2009 II/49-2015 zo dňa 5. júna 2015), a preto poukazovať v súčasnosti na 15 rokov starý rozsudok, ktorý už aj žalovaný v roku 2015 považoval za neaktuálny, nie je podľa žalobcu správne. Žalobca tvrdil, že vyzdvihnutie slovného prvku v rámci kombinovaných označení je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a judikatúrou. Podľa judikatúry Všeobecného súdu Európskej únie a EUIPO posúdenie podobnosti medzi dvomi označeniami nemôže byť vykonané iba tým, že sa zohľadní jeden prvok kombinovanej ochrannej známky a porovná sa so starším označením. Toto sa môže uskutočniť len vtedy, ak kombinovaná ochranná známka obsahuje dištinktívny prvok a celý zvyšok je zanedbateľný (Rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO vo veci R 1656/2015-1 z 20.10.2016 Vitalia v. VITALITY
mix, z ktorého vybrané časti žalobca v správnej žalobe citoval, resp. parafrázoval). V prípade staršej ochrannej známky je slovný prvok „TVAROHÁČIK“ prvkom, ktorý evokuje zloženie výrobku, a teda je vo vzťahu k registrovaným tovarom prvkom s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Prihlásené označenie okrem slovného prvku „TVAROHÁČEK“ obsahuje aj ďalšie prvky, ktoré možno považovať za dištinktívne a v celkovom dojme za dominantnejšie, teda za prvky, vďaka ktorým dokáže spotrebiteľ prihlásené označenie a staršiu ochrannú známku od seba odlíšiť.
22. Žalobca nesúhlasil ani so závermi žalovaného, že obrazové prvky zvieratiek sú na potravinách určených deťom bežné a často používané a tento prvok spolu s logom („M milko“) neposunie významové vnímanie prihláseného označenia do inej roviny tak, aby dotknuté označenia neboli vnímané ako sémanticky podobné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. apríla 2014 vo veci námietok CHOCA MINIS vs. CHOCAPIC č. MOZ 1085366 II/69-2014. Podľa žalobcu sú podobné závery žalovaného uvedené aj v Rozhodnutí č. MOZ 1085361 II/68-2014 zo dňa 17. apríla 2014 vo veci LUCKY RINGS. Žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí bezdôvodne neaplikoval posúdenie ostatných prvkov prihláseného označenia ako v uvedenom rozhodnutí napriek tomu, že slovný prvok opisuje zloženie tovaru, resp. navádza spotrebiteľov, že takto označené výrobky obsahujú tvaroh.
23. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že relevantná spotrebiteľská verejnosť sa pri výbere tovarov orientuje viac na základe zbežného vnemu ako dôkladného skúmania obalov výrobkov, a preto nemožno vylúčiť, že pri rýchlom nákupe zachytí len niektorý prvok označenia bez bližšieho štúdia obalu výrobku. Podľa žalobcu to nezodpovedá správaniu sa spotrebiteľskej verejnosti všeobecne, ani pri predmetnom type tovarov. Tovary, ktoré sú predmetom posúdenia, sú kupované najmä v supermarketoch, resp. samoobsluhách, a teda v súlade s aplikačnou praxou pri celkovom porovnaní tovarov má najdôležitejší vplyv pri celkovom zhodnotení práve vizuálna stránka porovnávaných označení. Práve kategória tovarov môže zvýšiť význam jedného z rôznych posudzovaných aspektov podobnosti medzi označeniami (vizuálne, sémantické a fonetické hľadisko), pretože to, ako sú tovary a služby objednávané alebo kupované, môže viac pôsobiť na vnímanie spotrebiteľov. Podľa žalobcu je z ustálenej rozhodovacej praxe zrejmé, že vizuálna podobnosť medzi označeniami môže mať zvýšený význam tam, kde tovary sú bežnými spotrebnými produktmi a sú najmä kupované v supermarketoch alebo v prevádzkach, kde je tovar vystavený na policiach a kde spotrebitelia sú viac vedení vizuálnym dojmom ochrannej známky. Práve pre tieto tovary sú vizuálne odlišnosti kľúčové pre posúdenie existencie zámeny medzi porovnávanými označeniami. Navyše, aj keď ide o tovar každodennej spotreby, ktorého cena nie je príliš vysoká, a teda spotrebiteľ podľa názoru žalovaného venuje výberu uvedených tovarov nízku mieru pozornosti, práve v súčasnosti, keď tovary majú pochybný pôvod a zloženie, väčšina spotrebiteľov kupujúca takýto tovar dôkladne skúma zloženie výrobku a jeho pôvod, a preto venuje obalu výrobku pri jeho kúpe zvýšenú pozornosť. Nakoľko na trhu s potravinami pôsobí veľa výrobcov a výrobky sú na predajných miestach (najmä supermarketového typu) umiestňované vedľa seba, musí spotrebiteľ vyvinúť väčšie úsilie na identifikáciu jednotlivých výrobkov a výrobcov. Zvýšenú pozornosť je preto potrebné očakávať aj pri kúpe mliečnych výrobkov obyčajnými spotrebiteľmi. Pri rozlišovaní medzi jednotlivými výrobcami potom bežný spotrebiteľ skôr ako konkrétne slovné označenie výrobku vníma ako relevantný obal výrobku, ktorý mu uľahčuje rozlišovanie medzi jednotlivými výrobcami a ich produktami. Žalobca považoval záver, že bežní spotrebitelia zachytia len niektorý prvok označenia, pričom sa v prípade výrobkov tohto typu nevenujú bližšie štúdiu obalov, za nepresvedčivý, pričom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa žalobcu je prístup spotrebiteľov absolútne opačný a teda tento zásadný skutkový predpoklad pre napadnuté rozhodnutie, ako aj pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je celkom zjavne nesprávny, pričom obsah administratívneho spisu nepostačoval pre tento skutkový záver. Žalobca tvrdil, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo preto nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.
24. Žalobca namietal, že žalovaný zásadným spôsobom pochybil, keď založil svoj záver o pravdepodobnosti zámeny na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“. Podľa žalobcu má samotné slovné označenie „TVAROHÁČIK“ veľmi nízku rozlišovaciu spôsobilosť a samé osebe nemôže byť pri hodnotení zameniteľnosti označení brané do úvahy. Prvá časť tohto označenia „TVAROH-“ identifikuje jednoznačne druh výrobku. Rozlišovaciu spôsobilosť podľa názoru žalobcu nezakladá ani prípona „-ÁČIK“, a to vzhľadom na obvyklý spôsob tvorby označení v tomto segmente. Žalobca tvrdil, že je výlučne na ťarchu ďalšieho účastníka, že pri tvorbe svojho označenia zvolil také slovné prvky, ktoré rozlišovaciu spôsobilosť označenia nezakladajú a tá vyplýva výlučne z ostatných prvkov staršej ochrannej známky,
ktorými sú farby, font písma a grafická úprava slovného označenia ako celku. Tým, že žalovaný postavil celú argumentáciu o zameniteľnosti označení na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“, v podstate priznal označeniu, pri ktorom sám konštatuje, že má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, rovnaký rozsah ochrany ako pri čisto slovnej ochrannej známke bez priloženej úpravy.
25. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný zásadným spôsobom pochybil aj v tom, že obdobne ako v prípade posudzovania tovarov aj v prípade porovnania samotných označení nerešpektoval Spoločné oznámenie o spoločnom postupe - relatívne dôvody zamietnutia - pravdepodobnosť zámeny (vplyv prvkov, ktoré nemajú žiadnu alebo majú nízku rozlišovaciu spôsobilosť) z 2. októbra 2014 (ďalej ako „Spoločné oznámenie k hodnoteniu prvkov so žiadnou alebo nízkou rozlišovacou spôsobilosťou“), podľa ktorého, ak sa porovnávané označenia zhodujú v prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, pri posúdení pravdepodobnosti zámeny je potrebné sa zamerať na vplyv nezhodujúcich sa prvkov na celkový dojem označení. Zohľadní sa podobnosť/rozdielnosť a rozlišovacia spôsobilosť nezhodujúcich sa prvkov. Samotná zhoda v prvku s nízkym stupňom rozlišovacej spôsobilosti obvykle nebude viesť k pravdepodobnosti zámeny. Podľa názoru žalobcu je potrebné zohľadniť ostatné prvky v prihlasovanom označení, nakoľko nemajú nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti ako slovný prvok „TVAROHÁČEK/ TVAROHÁČIK“. Posúdenie podobnosti a pravdepodobnosti zámeny je potrebné vykonať na základe týchto prvkov, čím vzniká výrazne odlišný vizuálny vnem pri prihlasovanom označení v porovnaní so staršou ochrannou známkou. Ani celkový dojem porovnávaných označení nemožno považovať za podobný alebo zhodný, keďže font a farebné vyobrazenie písmen „TVAROHÁČEK“ spolu s motívom zvieratka (opičky) a logom „M milko“ je dostatočne odlišné od zeleného označenia „TVAROHÁČIK“ písaného v inom fonte a stvárnení. Podľa žalobcu nerešpektovanie Spoločného oznámenia k hodnoteniu prvkov so žiadnou alebo nízkou rozlišovacou spôsobilosťou predstavuje vybočenie z prípustného rámca správnej úvahy a ipso facto predstavuje aj zásadné pochybenie pri právnom posúdení celej veci.
26. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorá podľa jeho názoru spočíva v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s Rozhodnutím Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko vo veci Pjur c/a Pure, I ZR 100/10 z 9. februára 2012, podľa ktorého ochranné známky s opisným významom môžu požívať ochranu len pre prvky, ktoré tvoria ich dištinktívny charakter.
27. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že orgán verejnej správy založil vo svojom rozhodnutí zameniteľnosť medzi označením tvoriacim prihlásené označenie a označením tvoriacim staršiu ochrannú známku výlučne na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“, čím de facto pripustil monopolizáciu opisného slovného označenia pre majiteľa staršej ochrannej známky, ktorá je v rozpore s podmienkami ochrany podľa Zákona o ochranných známkach.
28. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca požadoval náhradu jeho trov konania v plnom rozsahu.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
29. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 7. februára 2019 stručne popísal priebeh administratívneho konania. K porovnaniu tovarov žalovaný uviedol, že v známkovej praxi zhodnosť existuje nielen vtedy, keď sú tovary a služby označené rovnakými výrazmi alebo synonymami, ale aj vtedy, pokiaľ tovary/služby nárokované pre prihlásené označenie patria do všeobecnejšej kategórie staršej ochrannej známky, alebo naopak, ak všeobecnejší pojem nárokovaný pre prihlásené značenie zahŕňa špecifickejšie tovary/služby staršej ochrannej známky. Zhodnosť teda existuje aj vtedy, ak sa dve porovnávané kategórie tovarov čiastočne zhodujú – prekrývajú. Podľa týchto princípov žalovaný posúdil ako zhodné tovary prihláseného označenia „tvaroh, výrobky z tvarohu (slané a sladké); mliečne tvarohové nápoje) s tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“. Za zhodné s tovarmi staršej ochrannej známky považoval aj tovary „mliečne výrobky, resp. mliekarenské výrobky“, ktoré sú nárokované prihláseným označením, pretože tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“,
ktoré chráni staršia ochranná známka, patria do širšej skupiny mliekarenských výrobkov. Ostatné tovary, pre ktoré bola prihláška ochrannej známky zamietnutá, žalovaný posúdil ako podobné. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu“ považoval za zhodné s prihlasovanými tovarmi prihláseného označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry“, takéto tvrdenie označil za zavádzajúce a nekorektné, pretože žalovaný uvedené nikdy netvrdil. Žalobca opomenul, že žalovaný vo vete, v ktorej porovnával tieto tovary, uviedol aj slovo „podobné“, a teda tovary, ako napríklad „mlieko, maslo a syr“, nevyhodnotil ako zhodné, ale ako podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu“.
30. Žalovaný poukázal na to, že Spoločné oznámenie bolo prijaté z dôvodu absencie jednotného prístupu krajín Európskej únie vo vzťahu k prihláškam ochranných známok a zoznamu tovarov alebo služieb. Vyplýva z neho, aby v prihláškach ochranných známok boli uvádzané výrobky (tovary) a služby dostatočne jasne a presne tak, aby umožnili príslušným orgánom určiť rozsah ochrany. V prejednávanej veci je zrejmé, že tovary, ktoré sú zapísané pre staršiu ochrannú známku („tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“), sú identifikované dostatočne jasne a presne v duchu zásady „výraz znamená to, čo hovorí“, a preto nie sú pochybnosti, ktorým tovarom sa poskytuje ochrana. Zdôraznil, že Spoločné oznámenie nijako nerieši otázku porovnávania tovarov a služieb a zásady pri posudzovaní ich podobnosti či zhodnosti. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že by nerešpektoval závery Spoločného oznámenia, čím by vybočil z prípustného rámca správnej úvahy a názor žalobcu považoval za výsledok nespokojnosti so závermi žalovaného v predmetnej veci.
31. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že nesúhlasí s posúdením, že tvaroh je možné považovať za zhodný alebo podobný s tekutým mliekom alebo syrom len preto, že ide o mliečne výrobky, jedná sa o skresľovanie skutkových okolností. Staršia ochranná známka nechráni len tvaroh, ale aj výrobky z tvarohu v triede 29, čo je širšia skupina tovarov a z takéhoto posúdenia vychádzal aj žalovaný. Žalovaný nekonštatoval podobnosť týchto tovarov len preto, že ide o mliečne výrobky, pričom svoj záver v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil. Uvedené hodnotenie je plne v súlade s kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v Rozsudku vo veci C-39/97 Canon. Podmienkou pre konštatovanie podobnosti tovarov nie je ich priama zámena tak, ako to uvádza žalobca v správnej žalobe. Skutočnosť, že zmrzlina môže mať podobu ovocného sorbetu, nemení nič na tom, že veľká skupina zmrzlín predstavuje mliečne výrobky. Vzhľadom na podobné vlastnosti zmrzlín v porovnaní napríklad s tvarohovými dezertmi, ktoré nepochybne spadajú medzi výrobky z tvarohu, odôvodňuje záver o podobnosti týchto tovarov. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia EUIPO, žalovaný poukázal na odlišnosti s posudzovanou vecou a zdôraznil, že v predmetnom konaní pre hodnotenie podobnosti tovarov a služieb boli použité kritériá stanovené rozsudkom vo veci Canon. Závery žalobcu žalovaný označil za vykonštruované, nedôvodné a nelogické. Zdôraznil, že predmetom porovnania boli nielen tvaroh ako taký, ale aj výrobky z tvarohu, medzi ktoré patria aj tvarohové dezerty, pretože aj tieto sú v rozsahu ochrany staršej ochrannej známky. Záver o podobnosti porovnávaných tovarov nemožno spochybniť len poukázaním na to, že medzi týmito tovarmi sú aj rozdiely, pretože pokiaľ by rozdiely medzi nimi neboli, muselo by ísť o tovary zhodné.
32. K namietanému porovnaniu označení žalovaný poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že slovo „TVAROHÁČIK“ naznačuje vlastnosti chránených tovarov, stále ide o taký tvar slova, ktorý nie je vo vzťahu k nim priamo popisný, a preto mu je potrebné priznať určitú, aj keď nižšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Označenie inak bez rozlišovacej spôsobilosti (napríklad tvorené výlučne opisným slovom, ako napr. „mlieko“) nemôže získať rozlišovaciu spôsobilosť len na základe použitia farebných písmen, či grafickej úpravy spočívajúcej v umiestnení písmen do oblúčika. Argumentácia žalobcu, že slovo „TVAROHÁČIK“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť, vo svojej podstate predstavuje spochybnenie rozlišovacej spôsobilosti, a teda platnosti staršej ochrannej známky ako takej, čo je v predmetnom konaní neprípustné.
33. Podľa žalovaného sa žalovaný nedostal do rozporu so závermi plynúcimi zo Spoločného oznámenia k pravdepodobnosti zámeny. V napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo nezhodujúce sa prvky nebudú spôsobilé vylúčiť pravdepodobnosť zámeny. Poukázal na to, že Spoločné oznámenie sa nezaoberá celkovým posudzovaním pravdepodobnosti zámeny, ako napr. dominantnosť prvkov, stupeň pozornosti príslušnej verejnosti, ako aj ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú posúdenie pravdepodobnosti zámeny a princíp ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný bol povinný vziať do úvahy všetky špecifiká/ konkrétnosti týkajúce sa predmetného prípadu, medzi inými aj dominantné postavenie slovného prvku
„TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, či postavenie a vnímanie ostatných prvkov označení na danom trhu, a nemohol od nich abstrahovať, ako to požaduje žalobca. Žalovaný zdôraznil, že prvky ako tvar prihláseného označenia, či farebné pozadie, nie sú z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti zámeny významné, a to z dôvodu, že tvar prihláseného označenia zodpovedá tvaru samotného výrobku (resp. vrchnáku/fólii na tégliku) a farebné pozadie bude spotrebiteľ vnímať len ako zdobenie, ktoré však nie je ničím osobité a spotrebiteľ si ho nezapamätá. Žalovaný zotrval na závere, že slovné prvky „TVAROHÁČEK / TVAROHÁČIK“ sú v danom prípade z hľadiska vnímania spotrebiteľa rozhodujúce. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní zohľadňoval vplyv nezhodujúcich sa prvkov na celkový dojem označení. Len skutočnosť, že neboli zohľadnené spôsobom, s ktorým by bol žalobca spokojný, nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Takýmto dôvodom nemôže byť ani odlišný názor žalobcu na slovný prvok „TVAROHÁČIK“.
34. Žalovaný konštatoval, že porovnávané tovary prihláseného označenia a staršej ochrannej známky sú zhodné, resp. podobné, pričom vo všeobecnosti platí, že nižšia miera podobností označení je kompenzovaná vyššou mierou podobnosti tovarov alebo služieb. Pravdepodobnosť zámeny v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie medzi označeniami, čo znamená, že v prípade, ak by aj spotrebiteľ dokázal označenia na trhu od seba odlíšiť a nezamenil si ich, stále existuje možnosť, že by sa mylne domnieval, že tovary označené prihláseným označením a staršou ochrannou známkou pochádzajú od toho istého subjektu, prípadne subjektov, ktoré sú navzájom ekonomicky prepojené.
35. K poukazu žalobcu na závery viacerých rozhodnutí EUIPO žalovaný konštatoval, že predmetné prípady si nie je možné zamieňať so situáciou, keď sa posudzované označenia zhodujú v čisto opisných prvkoch bez rozlišovacej spôsobilosti, čo nie je tento prípad. Rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky nevyplýva z jej farby, fontu písma, či grafickej úpravy, ako sa mylne domnieval žalobca, ale zo skutočnosti, že „TVAROHÁČIK“ je takým slovom, ktoré je nové, pričom slovo „tvaroh“ bolo personifikované. Žalovaný poukázal na závery Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/256/2013, že neustále dovolávanie sa žalobcu záverov vyplývajúcich z iných rozhodnutí žalovaného, prípadne aj iných známkových úradov, ktoré má svedčiť o tom, že žalovaný v tejto veci zjavne vybočil z ustálenej praxe, nijako nesvedčí v prospech záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Podľa žalovaného ani jedno z rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca, nie je rozhodnutím, ktoré by svedčilo o postupe v rozpore s doterajšou praxou žalovaného. Úlohou žalovaného je dostatočne odôvodniť to rozhodnutie, ktoré je výsledkom konkrétneho konania, a to s poukazom na platnú právnu úpravu. Žalovaný poukázal tiež na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Scud/8/2008, že pre posudzovanie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia je poukazovanie na iné konania právne bezvýznamné.
36. K slovnému prvku „TVAROHÁČIK“ a jeho vplyvu na vizuálny vnem spotrebiteľa žalovaný uviedol, že pri výbere potravín bežnej dennej spotreby, obvykle nakupovaných samoobslužne, si spotrebitelia vyberajú tovar najmä na základe vizuálneho vnemu. Uviedol, že hoci sú posudzované označenia vizuálne podobné len v nižšej miere, nie je možné opomenúť fakt, že táto podobnosť je daná tým, že prakticky celá staršia ochranná známka až na malé rozdiely, ktoré si spotrebiteľ ani nemusí uvedomiť, je obsiahnutá v prihlásenom označení. Ak aj spotrebiteľ rozlíši posudzované označenia a tieto si priamo nezamení, hrozí vysoké riziko, že sa bude mylne domnievať, že prihlásené označenie a staršia ochranná známka pochádzajú od rovnakého, resp. hospodársky prepojeného subjektu. K vzniku tejto mylnej domnienky nedokáže zabrániť ani pridanie ďalších prvkov v prihlásenom označení. Žalovaný nepopieral, že spotrebiteľ pri tomto type výrobkov venuje pozornosť napr. dátumu ich spotreby, prípadne aj zloženiu, čo ale neznamená, že si zapamätá detaily obalu. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že spotrebitelia jogurty odlišujú na základe etikety, a nie na základe označení, žalovaný len dopĺňa, že spotrebitelia by ťažko len na základe etikety odlišovali, od ktorého výrobcu pochádzajú jogurty, resp. mliečne výrobky, pokiaľ by sa tieto nazývali rovnako alebo veľmi podobne, ako je tomu v prípade posudzovaných označení.
37. Napokon žalovaný poukázal na nepochybný paradox spočívajúci v tom, že žalobca síce v podanej žalobe veľmi rázne vylučuje rozlišovaciu spôsobilosť slova „TVAROHÁČIK“, napriek tomu si však vybral pre svoje tovary označenie, ktorého jediným pre spotrebiteľa čitateľným prvkom je český ekvivalent tohto slova, slovo „TVAROHÁČEK“, čo podľa žalovaného vyvoláva pochybnosti o tom, či sám žalobca je v skutočnosti presvedčený o pravdivosti svojej argumentácie. Žalovaný ju označil za účelovú a
vykonštruovanú s cieľom dosiahnuť zápis prihláseného označenia, ktoré je však zameniteľné so staršou ochrannou známkou. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Replika žalobcu
38. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 8. marca 2019 zotrval na názore, že rozhodnutie žalovaného sa javí ako nekonzistentné s aktuálnou rozhodovacou praxou samotného žalovaného, ktorý založil porovnanie podobnosti na slovnom nízkom dištinktívnom prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ a ostatné odlišné prvky bagatelizoval a posúdil ako nedostatočné na to, aby dokázali vylúčiť pravdepodobnosť zámeny. Uviedol, že nie je možné vytvárať si asociáciu medzi označeniami, pokiaľ ide o označenia, ktoré sú nízko dištinktívne, resp. opisné. Poukázal na metodologické zmeny pri posudzovaní podobnosti označení s účinnosťou od roku 2014, z ktorých vyplýva, že súladnosť v slabom prvku za štandardných okolností nemá za následok existenciu pravdepodobnosti zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti. Zotrvával na názore, že pri slovnom prvku „TVAROHÁČIK“ ide o slovný prvok, ktorý má pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“ nedištinktívnu povahu. Nesúhlasil so žalovaným, že sa jedná o účelovú a vykonštruovanú argumentáciu žalobcu, takýto záver označil za ničím nepodložený a uviedol, že žalobca sa práve s ohľadom na popisnosť označenia „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ nikdy nesnažil zaregistrovať slovný prvok, ale vždy žiadal iba o registráciu vyobrazenia „TVAROHÁČEK“ vo farebnom prevedení a osobitnom fonte, a to buď spolu s označením „M milko“ alebo s označením „PM Premium Milk“ ako identifikátormi pôvodu jeho tovarov.
Duplika žalovaného
39. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 12. apríla 2019 odmietol tvrdenie žalobcu ohľadom odklonenia sa od vlastnej rozhodovacej praxe a konštatoval, že z rozhodnutí v iných veciach nie je možné vyvodzovať všeobecné závery a aplikovať ich na každý prípad bez prihliadnutia na konkrétne skutkové okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu. Trval na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecnými princípmi plynúcimi z rozhodnutí, na ktoré poukázal samotný žalobca. Žalovaný postupuje podľa ustanovení Zákona o ochranných známkach, pričom nie je viazaný úpravou uvedenou v publikácii, na ktorú poukázal žalobca v replike. Podľa žalovaného žalobca v správnej žalobe nespochybnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ale vyplýva z nej len nespokojnosť s rozhodnutím žalovaného, pričom správnosť samotného posúdenia „spochybňuje“ iba poukazovaním na iné prípady, skutkové okolnosti ktorých sú však odlišné, a to napriek tomu, že sa týkajú označení obsahujúcich prvky, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia ako priemerná. Povinnosťou žalovaného však nie je v odôvodnení rozhodnutia odôvodniť a vymedziť/odlíšiť aktuálne posudzovaný prípad vo vzťahu k iným, skôr posudzovaným prípadom, ale zákonným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutie, čo žalovaný urobil.
Konanie pred krajským súdom a kasačným súdom
40. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „krajský súd“) ako správny súd Rozsudkom č. k. 23S/148/2018-296 zo dňa 10. júla 2019 (ďalej ako „rozsudok krajského súdu“) tak, že správnu žalobu zamietol, pričom žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania a zároveň ďalšiemu účastníkovi nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Krajský súd sa stotožnil s posúdením žalovaného, pričom poukázal na závery Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/101/2017, bod 48. a 49., ktorý sa týkal obdobnej veci. Uviedol, že slovný prvok je v prihlásenom označení a v staršej ochrannej známke dominantný, pričom ostatné prvky nemajú dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť a existuje pravdepodobnosť zámeny. Krajský súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že slovný prvok „TVAROHÁČIK“ nemá žiadnu rozlišovaciu schopnosť a sám osebe nemôže byť pri hodnotení zameniteľnosti označení vzatý do úvahy. Práve slovné označenie slúži pre účely výberu tovaru u priemerného spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že predmetné tovary pochádzajú od toho istého podnikateľa. Krajský súd sa tiež stotožnil so závermi žalovaného, že argumentácia žalobcu je nepresvedčivá, pokiaľ tvrdí, že slovný prvok „TVAROHÁČIK“ v staršej ochrannej známke nemá rozlišovaciu spôsobilosť, pričom sám si vytvoril ochranné známky s takýmto slovným prvkom v českej mutácii. Ostatné obrazové prvky majú nízky stupeň rozlišovacej schopnosti. K žalobnej námietke ohľadom rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy krajský súd uviedol, že každé konanie o ochranných známkach má svoje osobitosti a nemožno mechanicky preberať závery, ktoré boli prijaté v iných situáciách ako v predmetnej veci.
41. O kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd Rozsudkom sp. zn. 4Shk/2/2022 zo dňa 27. júna 2024 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd uviedol, že kasačná sťažnosť bola čiastočne dôvodná. Žalobca ako sťažovateľ uviedol ako dôvod nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu skutočnosť, že krajský súd sa nevysporiadal s argumentáciou o nepodobnosti tovarov „tvaroh a výrobky z tvarohu“, pre ktoré je registrovaná staršia ochranná známka s prihlasovanými tovarmi v triede 30, napriek tomu, že žalobca ako sťažovateľ poukázal na niekoľko rozhodnutí EUIPO z ktorých je zrejmé, že tieto tovary nie sú v aktuálnej rozhodovacej praxi považované za podobné. Krajský súd iba odkázal na argumentáciu a závery Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/101/2017 zo dňa 17. januára 2018 (body 48 a 49), avšak v danom prípade bol skutkový stav odlišný, nakoľko sa vôbec neskúmala podobnosť tovarov v triede 30. Krajský súd sa zaoberal len argumentáciou podobnosti tovarov vo vzťahu k triede 29. Taktiež Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/101/2017 zo dňa 17. januára 2018, na ktorý krajský súd vo svojom rozhodnutí odkázal, sa skutkovo a právne týkal iba triedy 29 a nie triedy 30. Krajský súd podľa kasačného súdu pochybil, keď sa nezaoberal podstatným žalobným dôvodom, a to napriek tomu, že žalobca v správnej žalobe výslovne ako dôvod uviedol aj nezapísanie tovarov v triede 30. Žalobca týmto reflektoval na podľa neho nesprávne právne posúdenie žalovaného uvedené od str. 8, ods. 4. napadnutého rozhodnutia žalovaného, s čím sa krajský súd nijako nevysporiadal. Z tohto dôvodu sa kasačný súd nemohol zaoberať vecnými dôvodmi kasačnej sťažnosti. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne posúdiť všetky žalobné dôvody (body) správnej žaloby žalobcu. Vo vzťahu k triede 29 vzhliadol kasačný súd ako vhodné posúdiť tieto žalobné dôvody aj s ohľadom na krajským súdom spomínaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/101/2017-121 zo dňa 17. januára 2018, ktorý bol následne podrobený kontrole zákonnosti zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu. Vo vzťahu k triede 30 bude správny súd povinný reflektovať na žalobný dôvod uvedený v správnej žalobe bod 2.17 a vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu.
Konanie pred správnym súdom po zrušení rozsudku krajského súdu
42. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie vedie po zrušení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správnom súde v Banskej Bystrici pod novou sp. zn. 1Spv/1/2024.
43. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 2 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 13. februára 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, a v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na neúčasť účastníkov konania na pojednávaní bol rozsudok verejne vyhlásený v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu po dobu 14 dní od 13. februára 2025.
44. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
45. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
46. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
47. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
48. Podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach v znení účinnom k 1. januáru 2018 označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.
49. Podľa § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
50. Podľa § 54a ods. 1 Zákona o ochranných známkach konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018.
51. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
52. Žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorými bolo vyhovené námietkam ďalšieho účastníka a prihlásené označenie žalobcu, ktorého prihláška bola podaná dňa 17. decembra 2014, a ktorá bola zverejnená vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky dňa 1. apríla 2015, bola čiastočne zamietnutá pre tovary „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29 a pre všetky tovary v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Prihláška ochrannej známky žalobcu zostala v konaní pre všetky nárokované tovary v triede 5 a tovary „jedlé tuky; jedlé oleje“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ďalší účastník je majiteľom slovnej ochrannej známky „TVAROHÁČIK“ s právom prednosti od 31. augusta 2001, ktorá bola zapísaná pre tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Vo veci na základe správnej žaloby žalobcu už skôr rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorého Rozsudok sp. zn. 23S/148/2018 zo dňa 10. júla 2019 zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. 4Shk/2/2022 zo dňa 27. júna 2024 a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, ktorý je podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako kasačného súdu.
53. Žalovaný posudzoval v administratívnom konaní námietky ďalšieho účastníka konania proti prihlásenému označeniu žalobcu podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach v znení účinnom k 1. januáru 2018, v zmysle ktorého sa označenie nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra podaných majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Orgán verejnej správy teda pri rozhodovaní o námietkach posudzuje prihlásené označenie prihlasovateľa z dvoch hľadísk, a to I. z hľadiska zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb a II. z hľadiska zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou, pričom pre vyhovenie námietkam postačuje čo i len podobnosť posudzovaných tovarov alebo služieb a označenia, v dôsledku ktorej na strane relevantnej spotrebiteľskej verejnosti existuje pravdepodobnosť minimálne asociácie so staršou ochrannou známkou. Postačí teda, ak sa spotrebiteľská verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podnikateľa alebo od prepojených podnikateľov, pričom dôležitý je celkový dojem označení s prihliadnutím na jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov, pre ktoré bolo označenie prihlásené/zapísané. Rozlišovacia spôsobilosť označenia je jednou zo základných podmienok vyplývajúcich z funkcie ochrannej známky. Prihlasované označenie musí byť dostatočne originálne, aby umožňovalo individualizáciu tovarov pochádzajúcich od rôznych výrobcov, teda aby spotrebiteľská verejnosť mohla odlíšiť jednotlivé tovary. Žalovaný práve vykonal náležité posúdenie podobnosti označení a svoje závery riadne zdôvodnil, pričom žalobca v správnej žalobe vyjadril svoj nesúhlas s odôvodnením žalovaného bez toho, aby namietal porušenie zákona zo strany žalovaného, konkrétne odklon žalovaného od zákonných kritérií stanovených v § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach.
54. Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe argumentoval, že staršia ochranná známka je zapísaná len pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“, a preto nie je správne vzťahovať ochranu z nej plynúcu na širokú kategóriu mliečnych výrobkov ako aj zmrzlín vo všeobecnosti, vyjadril tým len svoj nesúhlas s posúdením žalovaného, čo nie je samé osebe spôsobilé spochybniť zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne uviedol, že pre konštatovanie podobnosti kolíznych tovarov nie je potrebné, aby sa posudzované tovary zhodovali vo všetkých kritériách, dokonca sa nemusia zhodovať ani vo väčšine týchto kritérií. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach pre vyhovenie námietkam majiteľa staršej ochrannej známky postačí nielen zhodnosť posudzovaných tovarov, ale aj ich podobnosť. Žalobca sa svojou argumentáciou snaží navodiť dojem, že posúdenie tovarov, na ktoré sa staršia ochranná známka vzťahuje, sa musí chápať striktne a zužujúco v bezprostrednom význame použitých jazykových výrazov, čo však nezodpovedá Zákonu o ochranných známkach a ani relevantnej judikatúre vyšších súdnych inštancií, vrátane Súdneho dvora Európskej únie. Záver žalovaného, že predmetné posudzované tovary sú navzájom v konkurenčnom vzťahu, keďže môžu byť vzájomne zastupiteľné, pričom užší pojem (tvaroh a výrobky z tvarohu) spadá do širšej kategórie výrobkov (mliečne, resp. mliekarenské výrobky), neodporuje § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach a ani zásadám logického uvažovania. Uvedený záver vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v Rozsudku sp. zn. 23S/101/2017 zo dňa 17. januára 2018, pričom sa s ním stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, keď kasačnú sťažnosť sťažovateľa (žalobcu) zamietol.
55. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že žalovaný pri posúdení zhodnosti a podobnosti tovarov a služieb, pre ktoré boli označenia prihlásené/zapísané, a pri posúdení ich samotnej zhodnosti či zameniteľnosti zásadným spôsobom pochybil, keď vybočil z hľadísk a medzí ustanovených zákonom, pričom žalobca poukázal na Spoločné oznámenie, ktorým sa mal žalovaný zaviazať pri staršej ochrannej známke poskytovať ochranu iba tým tovarom alebo službám, ktoré sú priamo uvedené v zozname tovarov a služieb v zmysle pravidla „výraz znamená to, čo hovorí“. Uvedené tvrdenia žalobcu však nemožno považovať za dôvodnú žalobnú námietku, keďže žalobca neuviedol, v čom spočíva nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Povinnosť uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, zaťažuje podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP žalobcu. Bez toho,
aby žalobca tvrdil, v čom žalovaný porušil zákon, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti namiesto žalobcu sám vyhľadávať. Správny súd však v tomto ohľade podotýka, že ak aj žalobca tvrdil, že žalovaný pri rozhodovaní nerešpektoval Spoločné oznámenie, takéto tvrdenie nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže Spoločné oznámenie nemá povahu zákona, resp. všeobecne-záväzného právneho predpisu a nie je ani súčasťou práva Európskej únie s bezprostredným priamym účinkom, ktorého by sa bolo možné dovolávať pred orgánmi verejnej moci členského štátu Európskej únie. Správny súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v Rozsudku sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021 uviedol: „V predmetnom prípade Spoločné oznámenie o spoločnom postupe nie je interná smernica alebo pokyn nadriadeného správneho orgánu. ... Spoločné oznámenie poskytuje známkovým úradom len rámec a určité vodítko ako postupovať v konaniach v prípade označení, ktoré obsahujú prvky rozlišovacej spôsobilosti alebo prvky s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Spoločné oznámenie nemôže dať konkrétne odpovede vo vzťahu ku všetkým individuálnym konaniam na všetkých známkových úradov v Európskej únii. Nemožno ho aplikovať v každom konaní bez toho, aby sa zohľadnili špecifiká každého prípadu.“ Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že žalovaný pochybil, keď vybočil „z hľadísk a medzí ustanovených zákonom“, správny súd uvádza, že Zákon o ochranných známkach v predmetnom ustanovení § 7 písm. a), podľa ktorého žalovaný rozhodoval v predmetnej veci, neupravuje pre konajúci orgán verejnej správy medze správneho uváženia, z ktorých by mohol žalovaný vybočiť. Pri rozhodovaní, či orgán verejnej správy vyhovie námietkam majiteľa staršej ochrannej známky podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, sa nejedná o správnu úvahu orgánu verenej správy. Zákon o ochranných známkach nedáva na voľnú úvahu orgánu verejnej správy, či prihlásené označenie zapíše ako ochrannú známku alebo nie. Naopak, Zákon o ochranných známkach striktne vypočítava dôvody zamietnutia zápisu označenia do registra ochranných známok. Podmienky na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok sú Zákonom o ochranných známkach stanovené jednoznačne.
56. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný konkrétne tovary staršej ochrannej známky považoval za „zhodné“ s tovarmi prihláseného označenia kvôli skutočnosti, že tvaroh a výrobky z neho sú vo svojej podstate mliečnymi, resp. mliekarenskými výrobkami, predstavuje len polemiku so závermi žalovaného, ktorá navyše nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže žalobca uviedol, že časť tovarov žalobcom prihláseného označenia v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb vyhodnotil ako zhodné s tovarmi staršej ochrannej známky (tovary „tvaroh, výrobky z tvarohu (slané a sladké); mliečne tvarohové nápoje“), avšak zvyšné tovary prihláseného označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb označil žalovaný za podobné, teda nie zhodné, ako to tvrdil žalobca v správnej žalobe, pričom ďalej uviedol, že dané tovary patria svojím charakterom do rovnakého trhového sektoru, majú rovnaký pôvod a účel, sú dostupné na rovnakých predajných miestach, sú umiestňované vedľa seba najmä v chladiacich boxoch, ich výrobcovia a distribučné kanály sú obvykle rovnaké a rovnaký je aj ich spôsob použitia. Podľa žalovaného tovary prihláseného označenia „maslo, jogurty, termizované výrobky, syry“ môžu byť určené rovnako ako „výrobky z tvarohu“ zapísané pre staršiu ochrannú známku na priamu konzumáciu a zasýtenie, resp. tovary prihláseného označenia „mlieko, mliečne nápoje“ môžu slúžiť ako nápoj rovnako ako mliečne tvarohové nápoje, ktoré nepochybne tiež spadajú do rozsahu tovarov chránených staršou ochrannou známkou. Žalovaný zdôraznil, že pre konštatovanie podobnosti kolíznych tovarov nie je potrebné, aby sa posudzované tovary zhodovali vo všetkých kritériách, dokonca sa nemusia zhodovať ani vo väčšine týchto kritérií. Uvedené závery žalovaného správny súd považuje za súladné s § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, pričom zároveň ani neodporujú zásadám logického myslenia, sú presvedčivé a konzistentné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, ktorého závery sú aplikovateľné aj v predmetnej veci, nakoľko sa rovnako jednalo o posúdenie zhodnosti a podobnosti tovarov prihláseného označenia a tovarov staršej ochrannej známky v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, v tejto súvislosti uviedol, že „Predmetné tovary majú rovnakú povahu, patria do rovnakého segmentu trhu (mliečne výrobky, majú podobné zloženie (obsah bielkovín a tuku), rovnaký účel, spôsob použitia (na konzumáciu), navzájom si konkurujú a majú rovnaké distribučné miesta (v sekcii mliečnych výrobkov). Porovnávané tovary majú rovnaký obvyklý pôvod, pretože sú vyrábané v mliekarňach. Uvedené hodnotenie je v súlade s kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora EÚ.“ Ako už správny súd uviedol, samotný nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného (polemika žalobcu, že „tvaroh“ si spotrebiteľ nezamení s
„mliekom, syrom alebo jogurtom“ a už vonkoncom nie s „mrazenými jogurtami, cukrovinkami s obsahom mlieka, mliečnymi čokoládovými nápojmi, mliečnymi kávovými nápojmi, mliečnymi kakaovými nápojmi, zmrzlinou, mrazenými smotanovými krémami“, nakoľko tieto výrobky sú umiestňované v odlišných regáloch a navyše aj slúžia na uspokojovanie iných potrieb - uhasenie smädu /mlieko/, resp. hladu /syr/, pomaškrtenie /jogurt/, či ochladenie /zmrzlina/) nepostačuje pre konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (vrátane rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa).
57. Za dôvodnú žalobnú námietku nemožno považovať ani nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného, ktorý posúdil tovary prihláseného označenia „zmrzlina, mrazené smotanové krémy, mrazené jogurty“ v triede 30 ako podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu“ zapísanými pre staršiu ochrannú známku v triede 29. Žalobca tvrdil, že žalovaný opomenul fakt, že zmrzliny sú najmä v súčasnosti často vyrábané aj ako ovocné drte/sorbety, ktoré vôbec neobsahujú mlieko a ani smotanu, nieto ešte tvaroh, pričom zmrzliny nie sú umiestňované v chladiacich boxoch, ale v mraziarenských boxoch, t. j. nie pri výrobkoch ako je tvaroh alebo výrobky z tvarohu, a zároveň sú distribuované odlišnými kanálmi, nakoľko musia byť prevážané v mraziarenských autách. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tovary prihláseného označenia „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb sú podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“ staršej ochrannej známky, keďže ide zhodne o výrobky na báze mlieka, uspokojujú rovnakú potrebu, daným tovarom konkurujú, sú určené rovnakému okruhu spotrebiteľov, môžu mať rovnaký obchodný pôvod, majú rovnakú povahu (sladké mrazené/chladené mliečne dezerty), spôsob použitia (sú určené na priamu konzumáciu), účel použitia (sú určené na zasýtenie, resp. ako dezerty), rovnaké distribučné kanály. Žalobca v správnej žalobe v tejto súvislosti opätovne netvrdil, že posúdenie žalovaného je v rozpore so zákonom, resp. že by bolo logicky rozporné a neudržateľné, len prezentoval vlastný názor, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí (a aj v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa) považuje správny súd za súladné s § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, keďže žalovaný konštatoval podobnosť tovarov prihláseného označenia v triede 30 s tovarmi staršej ochrannej známky v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Podobnosť tovarov žalovaný náležite odôvodnil, pričom záver žalovaného je v súlade so zákonom a zásadami logického myslenia. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že nie všetky zmrzliny sú vyrábané na báze mlieka, resp. smotany a tvarohu, ale aj ako ovocné sorbety a drte, nevylučuje, že tovar „zmrzlina“ prihláseného označenia žalobcu v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb je podobný s tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh a výrobky z tvarohu“ v triede 29. Pokiaľ je tovar „zmrzlina“ vyrábaný aj na báze mlieka, čo sám žalobca nespochybnil, je možné, že sa bude, aj keď len čiastočne, prekrývať s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu“ staršej ochrannej známky (výrobky z tvarohu môžu byť aj mrazené), čo postačuje pre konštatovanie podobnosti daných kolíznych tovarov prihláseného označenia v triede 30 a tovarov staršej ochrannej známky v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Úvaha žalobcu by vylučovala správnosť záveru žalovaného len v prípade, ak by všetky zmrzliny boli vyrábané bez mliečnej zložky, teda ako sorbety a ovocné drte. Rovnako aj úvaha žalobcu, že tovary prihláseného označenia v triede 30 sú umiestňované v mraziarenských boxoch a nie v chladiacich boxoch a musia byť prevážané v mraziarenských autách, žiadnym spôsobom nevylučuje ich podobnosť s tovarmi staršej ochrannej známky, keďže vyhoveniu námietkam majiteľa staršej ochrannej známky podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach postačuje konštatovanie podobnosti medzi kolíznymi tovarmi a nielen ich zhodnosti. Podobnosť je daná tým, že v prípade mrazenia a aj chladenia ide rovnako o udržiavanie výrobku v nižšej teplote ako je bežná teplota okolia z dôvodu zachovania kvalitatívnych vlastností výrobku, jeho zdravotnej nezávadnosti a predídenia predčasnej skaze. Stupeň, resp. rozsah zníženia teploty (chladenie / mrazenie) nie je podstatný, ak postačí konštatovanie podobnosti, nie zhodnosti kolíznych tovarov.
58. K poukazu žalobcu na viaceré rozhodnutia EUIPO (bod 19. tohto rozsudku), ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali vylučovať analógiu žalovaného o podobnosti tovarov „výrobky z tvarohu“ a „zmrzliny“, správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe neozrejmil, že v ním odkazovaných rozhodnutiach EUIPO išlo o skutkovo a právne zhodné, resp. minimálne analogické rozhodnutia, ktorých závery je možné bez ďalšieho prenášať aj na predmetnú vec. Každé konanie má svoje osobitosti, pričom bez ich ozrejmenia nemožno konštatovať, že rozhodnutia EUIPO, resp. aj samotného žalovaného v iných veciach sú smerodajné aj pre rozhodovanie v tejto konkrétnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021 v tejto súvislosti uviedol, že „každé z konaní,
v ktorom sa posudzuje pravdepodobnosť zámeny, je osobitným konaním, každé konanie má svoje osobitosti, ktoré je potrebné zohľadňovať. Skoršia rozhodovacia prax žalovaného preto nemôže byť v predmetnom konaní rozhodnou, nakoľko špecifiká každého prípadu sú tak osobité, že poukazovanie na iné konania s iným skutkovým stavom nemôže byť vo veci rozhodné. Najvyšší súd v súvislosti s týmto poukazuje na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-32/15, z ktorého vyplýva, že pre rozhodovanie EUIPO je rozhodná právna úprava a nie skoršia rozhodovacia prax.“ Rozhodnutia EUIPO, prípadne aj rozhodnutia iných známkových úradov členských štátov Európskej únie a napokon aj skôr vydané rozhodnutia samotného žalovaného nie sú prameňmi práva, ktoré by žalovaného zaväzovali popri zákonnej úprave. Relevantnou pre rozhodovanie žalovaného je Zákon o ochranných známkach a ním stanovené podmienky a kritériá. Správny súd zároveň uvádza, že porušenie precedenčnej zásady podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach vzťahuje aj na konanie podľa tohto zákona, by bolo možné konštatovať v prípade, keď orgán verejnej správy rozhodne za rovnakých podmienok v rôznych prípadoch rôzne. Žalobca však v správnej žalobe neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by správny súd mohol konštatovať porušenie zákona žalovaným, ale len výňatky z rozhodnutí EUIPO, ktoré porovnával rovnako s výňatkami z napadnutého rozhodnutia žalovaného. Bez zohľadnenia celkového kontextu a špecifík porovnávaných rozhodnutí nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný zaťažil preskúmavané rozhodnutie vadou nezákonnosti. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže namiesto žalobcu sám v odkazovaných rozhodnutiach dohľadávať skutkové a právne okolnosti relevantné pre posudzovaný prípad. Správny súd ďalej podotýka, že žalovaný sa priamo v napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k odkazom žalobcu na vybrané rozhodnutia EUIPO, pričom skonštatoval, že sa nejedná o skutkovo a právne analogické prípady s posudzovaným prípadom.
59. Správny súd ako dôvodné žalobné námietky svedčiace o nezákonnosti rozhodovania a postupu žalovaného nemohol vyhodnotiť ani polemické úvahy žalobcu týkajúce sa porovnania samotných označení, keďže tieto tiež predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením žalovaného a prezentáciu jeho vlastných názorov. Je pochopiteľné, že žalobca bude mať iný názor na vyhodnotenie daných označení pri ich porovnaní v situácii, keď bolo námietkam ďalšieho účastníka proti prihlásenému označeniu žalobcu vyhovené, avšak len samotný odlišný názor žalobcu a jeho želanie, aby bolo vyhodnotenie žalovaným vykonané inak, t. j. v súlade s jeho predstavou, nesvedčí o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa konajúci orgán verejnej moci (súd alebo orgán verejnej správy) stotožnil s jeho názormi, čo vyplýva aj z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004.
60. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že žalovaný nezohľadnil „judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“, podľa ktorej je potrebné označenia posudzovať ako celky a nie je správne vyzdvihovať len jeden ich prvok, v danom prípade slovný prvok, čo však nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného (a ani rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa). Žalovaný práve také celkové hodnotenie vykonal, keď skonštatoval, že pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením a staršou ochrannou orgán verejnej správy prvého stupňa správne vyzdvihol existenciu prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ s tým, že tento prvok nie je síce jediným prvkom prihláseného označenia, ale vzhľadom na jeho dominantnú pozíciu v hornej časti prihláseného označenia má vplyv na celkový dojem z prihláseného označenia, ktorý nedokážu potlačiť ani ďalšie prvky. Uviedol, že prihlásené označenie síce obsahuje v porovnaní so staršou ochrannou známkou viacero prvkov a má odlišnú farebnú úpravu, žiadny z týchto ďalších prvkov však nemá vo vneme prihláseného označenia také postavenie, aby dokázal zabrániť možnej zámene označení v dôsledku podobného slovného prvku. Ďalej žalovaný uviedol, že vďaka slovným prvkom, ktoré sú v obidvoch porovnávaných označeniach dominantné, bude celkový dojem vyvolaný týmito označeniami u spotrebiteľa podobný. Správny súd sa stotožňuje s uvedeným hodnotením žalovaného, keďže neodporuje zákonu a ani zásadám logického uvažovania. Skutočnosť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venoval aj osobitne jednotlivým častiam porovnávaných označení a hodnotil ich vizuálnu, fonetickú a sémantickú podobnosť, ako aj okruh relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, neznamená, že celkové hodnotenie porovnávaných označení nevykonal.
61. Vo vzťahu k vizuálnemu porovnaniu prihláseného označenia a staršej ochrannej známky, ktoré je podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny kľúčové, žalobca v správnej žalobe uviedol, že je zrejmé, že majú odlišnú kompozíciu, pričom logo výrobcu nemožno bagatelizovať ako to v urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca
poukázal na hodnotenie podľa jeho tvrdenia identického prvku v prípade kombinovaného označenia „Mila“, kde je logo výrobcu „SEDITA PEČIVÁRNE SEREĎ 1953“ v porovnávaní s názvom výrobku „Mila“ dokonca menšie ako logo žalobcu „M Milko“ v prípade prihláseného označenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri vizuálnom porovnaní oboch označení vyhodnotil, že slovné prvky „TVAROHÁČIK/ TVAROHÁČEK“ sú vyhotovené v podobnej grafickej úprave. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že prihlásené označenie žalobcu a staršia ochranná známka ďalšieho účastníka nemajú odlišnú kompozíciu. Správne však vyhodnotil, že grafické znázornenie slovného prvku „TVAROHÁČEK“ je v prihlásenom označení žalobcu dominantné, pričom logo žalobcu „M milko“ má menší vplyv na celkový vizuálny vnem ako grafické znázornenie daného slovného prvku, keďže je vizuálne menšie a jeho veľkosť neumožňuje zreteľne prečítať slovné prvky loga a zároveň je umiestnené pod výraznejším prvkom „TVAROHÁČEK“. Žalovaný ďalej uviedol, že slovný prvok „TVAROHÁČEK“ má v rámci prihláseného označenia výrazné postavenie, a to v dôsledku jeho veľkosti a umiestnenia v hornej časti prihláseného označenia, a preto podstatným spôsobom ovplyvní vizuálny vnem. Správny súd nepovažuje uvedené vyhodnotenie žalovaného za „bagatelizovanie“ loga žalobcu, keďže žalovaný popísal zrejmé skutočnosti, ktoré vyplývajú pri vizuálnom hodnotení prihláseného označenia žalobcu ako fakt. Nesúhlas žalobcu s týmto hodnotením nesvedčí o nezákonnosti rozhodovania žalovaného. V súvislosti s obrazovým prvkom opičky žalovaný skonštatoval, že pokiaľ označenie pozostáva zo slovného a aj obrazového prvku, slovný prvok má v zásade väčší vplyv na spotrebiteľa, pretože tento nezvykne označenie analyzovať a ľahšie naň odkáže pomocou slovného prvku. Podľa správneho súdu je takéto zdôvodnenie logické a nerozporné. Žalovaný pri hodnotení vizuálneho hľadiska kolíznych označení postupoval v súlade s § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach a jeho záver nemožno označiť ako rozporný so zákonom. Správny súd opätovne poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, ktorý sa týkal obdobnej veci ako v preskúmavanom prípade, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „Pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny je potrebné zohľadniť skutočnosť, že tovary, ktoré sú predmetom posúdenia, sú kupované najmä v supermarketoch resp. samoobsluhách, kde sú vystavené na policiach a teda najdôležitejší vplyv má práve vizuálna stránka, zatiaľ čo fonetické a sémantické hľadisko sú menej dôležité. Z tohto dôvodu boli vizuálne odlišnosti porovnávaných ochranných známok kľúčové pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny.“ Vo vzťahu k poukazu žalobcu na hodnotenie žalovaného v prípade kombinovaného označenia „Mila“ vs. „MILKA“ vo veci č. POZ 2468-2004 II/80-2008 sa správny súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, že v danej veci je na prvý pohľad zrejmý rozdiel v skutkovom stave, keď dominantné slovné prvky predmetných označení sú tvorené veľmi krátkymi prvkami, pričom rozdiel v jednom písmene má omnoho väčší dopad na porovnanie označení ako v posudzovanom prípade.
62. K polemikám žalobcu so závermi žalovaného, ktoré sú opísané v bodoch 21. až 25. tohto rozsudku správny súd uvádza, že taktiež nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa). Žalobca považoval slovné označenie staršej ochrannej známky „TVAROHÁČIK“ za úplne opisné, v dôsledku čoho mu je možné priznať len nízku mieru rozlišovacej spôsobilosti, a preto je podľa žalobcu potrebné sa zamerať na vplyv nezhodujúcich sa prvkov, za ktoré žalobca považoval predovšetkým iný font a farebné vyobrazenie písmen v slovnom označení jeho výrobku, motív zvieratka (opičky) a logo „M milko“. S týmto názorom žalobcu, ktorý prezentoval už v rozklade proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, sa však žalovaný zrozumiteľne a dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že slovný prvok použitý v staršej ochrannej známke je síce odvodený od slova „tvaroh“, ale pridaním časti „-áčik“ vzniklo nové slovo, ktoré už nie je slovom výhradne opisujúcim druh a zloženie označovaného tovaru. Slovný prvok „TVAROHÁČIK/TVAROHÁČEK“ naznačuje zloženie označovaných výrobkov, ale nejde o druhový výraz bežne používaný v obchodnom styku na označovanie tvarohu, či výrobkov z tvarohu, teda takýto prvok disponuje vlastnou rozlišovacou spôsobilosťou, hoci nižšou. Zároveň ide o český, resp. slovenský ekvivalent toho istého slova. K ostatným prvkom prihláseného označenia žalobcu (usmiata opička a logo „M milko“) žalovaný uviedol, že tieto prvky neposunú významové vnímanie prihláseného označenia do inej roviny tak, aby dotknuté označenia neboli vnímané ako sémanticky podobné. Obrazový prvok zvieratiek je podľa žalovaného na potravinách určených deťom bežný a často používaný, navyše na výrobok tohto typu (mliečny tvarohový výrobok) bude spotrebiteľ odkazovať skôr prostredníctvom slovného prvku a nie opisom zvieratka. Logo „M milko“ je malé a zle čitateľné. Uvedený záver žalovaného považuje správny súd za logicky správny a súladný, pričom nevykazuje také rozpory, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalovaného v správnej žalobe, že podľa judikatúry Všeobecného súdu Európskej únie a EUIPO
posúdenie podobnosti medzi dvomi označeniami nemôže byť vykonané iba tým, že sa zohľadní jeden prvok kombinovanej ochrannej známky a porovná sa so starším označením, nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný takto nepostupoval, aj keď sa žalobca snaží navodiť tento dojem. Žalovaný uviedol racionálne a logické dôvody, prečo je práve slovné označenie v prihlásenom označení žalobcu dominantným prvkom, v dôsledku čoho ostatné prvky prihláseného označenia nie sú spôsobilé vylúčiť pravdepodobnosť zámeny u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, a teda nepostupoval arbitrárne tak, že by si „zvolil“ za dištinktívny prvok predmetné slovné označenie a vplyv ostatných prvkov zanedbal. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný „bezdôvodne neaplikoval posúdenie ostatných prvkov prihláseného označenia“. Žalovaný zrozumiteľne zdôvodnil, prečo ostatné prvky prihláseného označenia žalobcu nie sú spôsobilé vylúčiť pravdepodobnosť zámeny u spotrebiteľskej verejnosti. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný postavil celú argumentáciu o zameniteľnosti označení na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“, keďže dané tvrdenie taktiež nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného a zdôvodnením záveru žalovaného. Záver žalovaného je plne v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v Rozsudku sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, ktorý sa rovnako týkal posúdenia označenia žalobcu so staršou ochrannou známkou ďalšieho účastníka obsahujúcich slovné označenie „TVAROHÁČIK/TVAROHÁČEK“, uviedol: „Pri označeniach, pozostávajúcich z hľadiska dištinktívnosti z rovnocenného slovného a obrazového prvku platí všeobecná zásada, že slovný prvok vníma spotrebiteľ viac oproti obrazovému prvku, pretože verejnosť sa obvykle zmieňuje o označení v jeho slovnej podobe. Z toho vyplýva, že podobnosť označení je pravdepodobnejšia v prípadoch, keď označenia obsahujú totožný alebo podobný slovný prvok, a to aj v prípade, ak obsahujú odlišný obrazový prvok.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku ďalej uviedol: „Vďaka uvedeným slovným prvkom, ktoré sú dominantné v obidvoch porovnávaných ochranných známkach a nedostatočnej rozlišovacej spôsobilosti ostatných prvkov posudzovaných ochranných známok, vyvoláva celkový dojem u spotrebiteľa, že ide o podobné ochranné známky. Uvedený slovný prvok s veľkou pravdepodobnosťou možno považovať za prvok, ktorý bude slúžiť na orientáciu spotrebiteľa pri výbere tovaru.“
63. Nedôvodná je aj námietka žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný nerešpektoval Spoločné oznámenie k hodnoteniu prvkov so žiadnou alebo nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Správny súd v tomto ohľade odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bode 55. tohto rozsudku, pričom podotýka, že žalovaný riadne vyhodnotil vplyv nezhodujúcich sa prvkov prihláseného označenia a staršej ochrannej známky na celkový dojem daných označení so záverom, že tieto nie sú spôsobilé potlačiť dominantný vplyv slovného označenia a tým vylúčiť pravdepodobnosť zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti. Tvrdenie žalobcu, že celkový dojem porovnávaných označení nemožno považovať za podobný alebo zhodný, keďže font a farebné vyobrazenie písmen „TVAROHÁČEK“ spolu s motívom zvieratka (opičky) a logom „M milko“ je dostatočne odlišné od zeleného označenia „TVAROHÁČIK“ písaného v inom fonte a stvárnení, je len prezentáciou vlastného názoru žalobcu, ktorý však bol vyvrátený argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorú správny súd nepovažuje za rozpornú so zákonom alebo so zásadami logického myslenia.
64. Vo vzťahu k relevantnej spotrebiteľskej verejnosti žalobca v správnej žalobe vyjadril len svoj nesúhlas s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že spotrebiteľská verejnosť sa pri výbere tovarov dennej spotreby (potravín) orientuje viac na základe zbežného vnemu ako dôkladného skúmania obalov výrobkov, a preto nemožno vylúčiť, že pri rýchlom nákupe zachytí len niektorý prvok označenia bez bližšieho štúdia obalu výrobku. Tvrdenie žalovaného, že práve v súčasnosti, keď tovary majú pochybný pôvod a zloženie, väčšina spotrebiteľov kupujúca takýto tovar (mliečne výrobky) dôkladne skúma zloženie výrobku a jeho pôvod, a preto venuje obalu výrobku pri jeho kúpe zvýšenú pozornosť, predstavuje len prostý nesúhlas žalobcu s vyhodnotením žalovaného bez toho, aby žalobca spochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
65. Tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy de facto pripustil monopolizáciu opisného slovného označenia pre majiteľa staršej ochrannej známky, ktorá je v rozpore s podmienkami ochrany podľa Zákona o ochranných známkach, je opätovne len subjektívnym hodnotiacim úsudkom žalobcu, ktorý nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Správny súd však v tejto súvislosti podotýka, že staršia ochranná známka je platnou ochrannou známkou, a teda pokiaľ nie je preukázaný opak, žalobca musí túto skutočnosť rešpektovať a strpieť, a teda zvoliť na označenie svojich tovarov také označenie, ktoré nebude vyvolávať v spotrebiteľskej verejnosti pravdepodobnosť zámeny.
66. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného spočívajúca v tom, že žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s Rozhodnutím Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko vo veci Pjur c/a Pure, I ZR 100/10 z 9. februára 2012, je nedôvodná. Rozhodnutia súdov v kontinentálnom systéme práva nepredstavujú prameň práva a ich záväznosť je obmedzená na individuálnu konkrétnu právnu vec, ktorej sa týkajú. Aj keď im nemožno uprieť interpretačnú funkciu a zásadný vplyv na princíp právnej istoty prejavujúci sa v zjednocovaní rozhodovacej praxe orgánov verejnej moci, pre žalovaného nie sú právne záväzné. Uvedené platí o to viac v prípade, ak sa jedná o rozhodnutie cudzieho súdu, ktoré bolo vydané na základe odlišnej právnej úpravy daného cudzieho štátu. Žalovaný preto nijako nepochybil, keď sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s daným rozhodnutím Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko, a to bez ohľadu na to, či žalobca vo svojich podaniach naň poukazoval.
67. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca síce bol úspešný v kasačnom konaní, avšak v konaní pred správnym súdom po zrušení rozsudku krajského súdu žalobca vo výsledku úspešný nebol, správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) v spojení s § 467 ods. SSP žalobcovi nepriznal náhradu trov kasačného konania, a teda ani konania ako celku. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
69. Podľa § 169 prvá veta SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Keďže správny súd ďalšiemu účastníkovi neuložil v konaní žiadnu povinnosť, právo na náhradu trov konania mu nepriznal.
70. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová a členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.